ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ യുദ്ധകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഷട്ഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ।
സ ലങ്ഘയിത്വാപ്രാകാരങ്ഗിരികൂടോപമോമഹാന് ।
നിര്യയൌനഗരാത്തൂര്ണങ്കുമ്ഭകര്ണോമഹാബലഃ ॥ 1 ॥
നനാദ ച മഹാനാദംസമുദ്രമഭിനാദയന് ।
വിജയന്നിവനിര്ഘാതന്വിധമന്നിവപര്വതാന് ॥ 2 ॥
തമവധ്യമ്മഘവതായമേനവരുണേനവാ ।
പ്രേക്ഷ്യഭീമാക്ഷമായാന്തംവാനരാവിപ്രദുദ്രുവുഃ ॥ 3 ॥
താംസ്തുവിപ്രദ്രുതാന് ദൃഷ്ടവാരാജപുത്രോഽങ്ഗദോഽബ്രവീത് ।
നലന്നീലങ്ഗവാക്ഷം ച കുമുദം ച മഹാബലമ് ॥ 4 ॥
ആത്മാനമത്രവിസ്മൃത്യവീര്യാണ്യഭിജനാനി ച ।
ക്വഗച്ഛതഭയത്രസ്താഃപ്രാകൃതാഹരയോയഥാ ॥ 5 ॥
സാധുസൌമ്യാ നിവര്തധ്വങ്കിപ്രാണാന്പരിരക്ഷഥ ।
നാലംയുദ്ധായവൈരക്ഷോമഹതീയമ്ബിഭീഷകാ ॥ 6 ॥
മഹതീമുഥതിതാമേനാംരാക്ഷസാനാമ്ബിഭീഷികാമ് ।
വിക്രമാദ്വിധമിഷ്യാമോനിവര്തധ്വമ്പ്ലവങ്ഗമാഃ ॥ 7 ॥
കൃച്ഛ്രേണതുസമാശ്വസ്യസങ്ഗമ്യ ച തതസ്തതഃ ।
വൃക്ഷാദ്രിഹസ്താഹരയസ്സമ്പ്രതസ്ഥൂരണാജിരമ് ॥ 8 ॥
തേനിവൃത്യതുസങ്കൃദ്ധാഃകുമ്ഭകര്ണംവനൌകസഃ ।
നിര്ജഘ്നുഃപരമക്രുദ്ധാസ്സമദാഇവകുഞ്ജരാഃ ॥ 9 ॥
പ്രാംശുഭിര്ഗിരിശൃങ്ഗൈശ്ചശിലാഭിശ്ചമഹാബലഃ ।
പാദപൈഃപുഷ്പിതാഗ്രൈശ്ചഹന്യമാനോ ന കമ്പതേ ॥ 10 ॥
തസ്യഗാത്രേഷുപതിതാഭിദ്യന്തേശതശശ്ശിലാഃ ।
പാദപാഃപുഷ്പിതാഗ്രാശ്ചഭഗ്നാഃപേതുര്മഹീതലേ ॥ 11 ॥
സോഽപിസൈന്യാനിസങ്ക്രുദ്ധോവാനരാണാമ്മഹൌജസാമ് ।
മമന്ഥപരമായത്തോവനാന്യഗ്നിരിവോത്ഥിതഃ ॥ 12 ॥
ലോഹിതാര്ദ്രാസ്തുബഹവശ്ശേരതേവാനരര്ഷഭാഃ ।
നിരസ്താമ്പതിതാഭൂമൌതാമ്രപുഷ്പാഇവദ്രുമാഃ ॥ 13 ॥
ലങ്ഘയന്തഃപ്രധാവന്തോവാനരാനാവലോകയന് ।
കേചിത്സമുദ്രേപതിതാഃകേചിദ്ഗഗനമാസ്ഥിതാഃ ॥ 14 ॥
വധ്യമാനാസ്തുതേവീരാരാക്ഷസേന ച ലീലയാ ।
സാഗരംയേനതേതീര്ണാഃപഥാതേനദുദ്രുവുഃ ॥ 15 ॥
തേസ്ഥലാനിതദാനിമ്നംവിവര്ണമാനാഭയാത് ।
ഋക്ഷാവൃക്ഷാന് സമാരൂഢാഃകേചിത്പര്വതമാശ്രിതാഃ ॥ 16 ॥
മമജ്ജുരര്ണവേകേചിദ്ഗുഹാഃകേചിത്സമാശ്രിതാഃ ।
നിപേതുഃകേചിദപരേകേചിന്നൈവാവതസ്ഥിരേ ॥ 17 ॥
കേചിദ്ഭൂമൌനിപതിതാഃകേചിത്സുപ്താമൃതാഇവ ।
താന്സമീക്ഷ്യാങ്ഗദോഭഗ്നാന്വാനരാനിദമബ്രവീത് ॥ 18 ॥
അവതിഷ്ഠതയുധ്യാമോനിവര്തധ്വമ്പ്ലവങ്ഗമാഃ ।
ഭഗ്നാനാംവോ ന പശ്യാമിപരിഗമ്യമഹീമിമാമ് ॥ 19 ॥
സ്ഥാനംസര്വേനിവര്തധ്വങ്കിമ്പ്രാണാന് പരിരക്ഷഥ ।
നിരായുധാനാന്ദ്രവതാമസങ്ഗഗതിപൌരുഷാഃ ॥ 20 ॥
ദാരാഹ്യുപഹസിഷ്യന്തി സ വൈഘാതസ്തുജീവതാമ് ।
കുലേഷുജാതാസ്സര്വേസ്മവിസ്തീര്ണേഷുമഹത്സു ച ॥ 21 ॥
ക്വഗച്ഛതഭയത്രസ്താഃഹരയഃപ്രാകൃതായഥാ ।
അനാര്യാഃഖലുയദ്ഭീതാസ്ത്യക്ത്വാവീര്യമ്പ്രധാവത ॥ 22 ॥
വികത്ഥനാനിവോയാനി തദാവൈജനസംസദി ।
താനിവഃക്വനുയാതാനിസോദഗ്രാണിമ ഹിതാനി ച ॥ 23 ॥
ഭീരുപ്രവാദാശ്ശ്രൂയന്തേയസ്തുജീവതിധിക്കൃതഃ ।
മാര്ഗസ്സത്പുരുഷൈര്ജഷ്ടഃസേവ്യതാന്ത്യജ്യതാമ്ഭയമ് ॥ 24 ॥
ശയാമഹേഽനിഹതാഃപൃഥിവ്യാമല്പജീവിതാഃ ।
ദുഷ്പ്രാപമ്ബ്രഹ്മലോകംവാപ്രാപ്നുയാമോയുധിസൂദിതാ ॥ 25 ॥
സമ്പ്രാപ്നുയാമഃകീര്തിംവാനിഹത്വാശത്രുമാഹവേ ।
ജീവിതംവീരലോകസ്യമോക്ഷ്യാമോവസുവാനരാഃ ॥ 26 ॥
ന കുമ്ഭകര്ണഃകാകുത്സ്ഥന്ദൃഷ്ടവാജീവന് ഗമിഷ്യതി ।
ദീപ്യമാനമിവാസാദ്യപതങ്ഗോജ്വലനംയഥാ ॥ 27 ॥
ലായനേനചോദ്ധിഷ്ടാഃപ്രാണാന് രക്ഷാമഹേവയമ് ।
ഏകേനബഹവോഭഗ്നായശോനാശങ്ഗമിഷ്യതി ॥ 28 ॥
ഏവമ്ബ്രുവാണന്തംശൂരമങ്ഗദങ്കനകാങ്ഗദമ് ।
ദ്രവമാണാസ്തതോവാക്യമൂചുഃശൂരുവിഗര്ഹിതമ് ॥ 29 ॥
കൃതന്നഃകദനങ്ഘോരങ്കുമ്ഭകര്ണേനരക്ഷസാ ।
ന സ്ഥാനകാലോഗച്ഛാമോദയിതഞ്ജീവിതംഹിനഃ ॥ 30 ॥
ഏതാവദുക്ത്വാവചനംസര്വേതേഭേജിരേദിശഃ ।
ഭീമമ്ഭീമാക്ഷമായാന്തന്ദൃഷ്ടവാവാനരയൂഥപാഃ ॥ 31 ॥
ദ്രവമാണസ്തുതേവീരാഅങ്ഗദേനവലീമുഖാഃ ।
സാന്ത്വൈശ്ചൈഹനുമാനൈശ്ചതതസ്സര്വേനിവര്തിതാഃ ॥ 32 ॥
പ്രഹര്ഷമുപനീതാശ്ചവാലിപുത്രേണധീമതാ ।
ആജ്ഞാപ്രതീക്ഷാസ്തസ്ഥുശ്ചസര്വേവാനരയൂഥപാഃ ॥ 33 ॥
ഋഷഭശരഭമൈന്ദധൂമ്രനീലാഃകുമുദസുഷേണഗവാക്ഷരമ്ഭതാരാഃ ।
ദ്വിവിദപനസവായുപുത്രമുഖ്യാസ്ത്വരിതതരാഭിമുഖംരണമ് ॥ 34 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ യുദ്ധകാണ്ഡേ ഷട്ഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ |
sa laṅghayitvāprākāraṅgirikūṭopamomahān |
niryayaunagarāttūrṇaṅkumbhakarṇomahābalaḥ || 1 ||
nanāda ca mahānādaṃsamudramabhinādayan |
vijayannivanirghātanvidhamannivaparvatān || 2 ||
tamavadhyammaghavatāyamenavaruṇenavā |
prekṣyabhīmākṣamāyāntaṃvānarāvipradudruvuḥ || 3 ||
tāṃstuvipradrutān dṛṣṭavārājaputro'ṅgado'bravīt |
nalannīlaṅgavākṣaṃ ca kumudaṃ ca mahābalam || 4 ||
ātmānamatravismṛtyavīryāṇyabhijanāni ca |
kvagacchatabhayatrastāḥprākṛtāharayoyathā || 5 ||
sādhusaumyā nivartadhvaṅkiprāṇānparirakṣatha |
nālaṃyuddhāyavairakṣomahatīyambibhīṣakā || 6 ||
mahatīmuthatitāmenāṃrākṣasānāmbibhīṣikām |
vikramādvidhamiṣyāmonivartadhvamplavaṅgamāḥ || 7 ||
kṛcchreṇatusamāśvasyasaṅgamya ca tatastataḥ |
vṛkṣādrihastāharayassampratasthūraṇājiram || 8 ||
tenivṛtyatusaṅkṛddhāḥkumbhakarṇaṃvanaukasaḥ |
nirjaghnuḥparamakruddhāssamadāivakuñjarāḥ || 9 ||
prāṃśubhirgiriśṛṅgaiścaśilābhiścamahābalaḥ |
pādapaiḥpuṣpitāgraiścahanyamāno na kampate || 10 ||
tasyagātreṣupatitābhidyanteśataśaśśilāḥ |
pādapāḥpuṣpitāgrāścabhagnāḥpeturmahītale || 11 ||
so'pisainyānisaṅkruddhovānarāṇāmmahaujasām |
mamanthaparamāyattovanānyagnirivotthitaḥ || 12 ||
lohitārdrāstubahavaśśeratevānararṣabhāḥ |
nirastāmpatitābhūmautāmrapuṣpāivadrumāḥ || 13 ||
laṅghayantaḥpradhāvantovānarānāvalokayan |
kecitsamudrepatitāḥkecidgaganamāsthitāḥ || 14 ||
vadhyamānāstutevīrārākṣasena ca līlayā |
sāgaraṃyenatetīrṇāḥpathātenadudruvuḥ || 15 ||
testhalānitadānimnaṃvivarṇamānābhayāt |
ṛkṣāvṛkṣān samārūḍhāḥkecitparvatamāśritāḥ || 16 ||
mamajjurarṇavekecidguhāḥkecitsamāśritāḥ |
nipetuḥkecidaparekecinnaivāvatasthire || 17 ||
kecidbhūmaunipatitāḥkecitsuptāmṛtāiva |
tānsamīkṣyāṅgadobhagnānvānarānidamabravīt || 18 ||
avatiṣṭhatayudhyāmonivartadhvamplavaṅgamāḥ |
bhagnānāṃvo na paśyāmiparigamyamahīmimām || 19 ||
sthānaṃsarvenivartadhvaṅkimprāṇān parirakṣatha |
nirāyudhānāndravatāmasaṅgagatipauruṣāḥ || 20 ||
dārāhyupahasiṣyanti sa vaighātastujīvatām |
kuleṣujātāssarvesmavistīrṇeṣumahatsu ca || 21 ||
kvagacchatabhayatrastāḥharayaḥprākṛtāyathā |
anāryāḥkhaluyadbhītāstyaktvāvīryampradhāvata || 22 ||
vikatthanānivoyāni tadāvaijanasaṃsadi |
tānivaḥkvanuyātānisodagrāṇima hitāni ca || 23 ||
bhīrupravādāśśrūyanteyastujīvatidhikkṛtaḥ |
mārgassatpuruṣairjaṣṭaḥsevyatāntyajyatāmbhayam || 24 ||
śayāmahe'nihatāḥpṛthivyāmalpajīvitāḥ |
duṣprāpambrahmalokaṃvāprāpnuyāmoyudhisūditā || 25 ||
samprāpnuyāmaḥkīrtiṃvānihatvāśatrumāhave |
jīvitaṃvīralokasyamokṣyāmovasuvānarāḥ || 26 ||
na kumbhakarṇaḥkākutsthandṛṣṭavājīvan gamiṣyati |
dīpyamānamivāsādyapataṅgojvalanaṃyathā || 27 ||
lāyanenacoddhiṣṭāḥprāṇān rakṣāmahevayam |
ekenabahavobhagnāyaśonāśaṅgamiṣyati || 28 ||
evambruvāṇantaṃśūramaṅgadaṅkanakāṅgadam |
dravamāṇāstatovākyamūcuḥśūruvigarhitam || 29 ||
kṛtannaḥkadanaṅghoraṅkumbhakarṇenarakṣasā |
na sthānakālogacchāmodayitañjīvitaṃhinaḥ || 30 ||
etāvaduktvāvacanaṃsarvetebhejirediśaḥ |
bhīmambhīmākṣamāyāntandṛṣṭavāvānarayūthapāḥ || 31 ||
dravamāṇastutevīrāaṅgadenavalīmukhāḥ |
sāntvaiścaihanumānaiścatatassarvenivartitāḥ || 32 ||
praharṣamupanītāścavāliputreṇadhīmatā |
ājñāpratīkṣāstasthuścasarvevānarayūthapāḥ || 33 ||
ṛṣabhaśarabhamaindadhūmranīlāḥkumudasuṣeṇagavākṣarambhatārāḥ |
dvividapanasavāyuputramukhyāstvaritatarābhimukhaṃraṇam || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ षट्षष्टितमस्सर्गः ।
स लङ्घयित्वाप्राकारङ्गिरिकूटोपमोमहान् ।
निर्ययौनगरात्तूर्णङ्कुम्भकर्णोमहाबलः ॥ 1 ॥
ननाद च महानादंसमुद्रमभिनादयन् ।
विजयन्निवनिर्घातन्विधमन्निवपर्वतान् ॥ 2 ॥
तमवध्यम्मघवतायमेनवरुणेनवा ।
प्रेक्ष्यभीमाक्षमायान्तंवानराविप्रदुद्रुवुः ॥ 3 ॥
तांस्तुविप्रद्रुतान् दृष्टवाराजपुत्रोऽङ्गदोऽब्रवीत् ।
नलन्नीलङ्गवाक्षं च कुमुदं च महाबलम् ॥ 4 ॥
आत्मानमत्रविस्मृत्यवीर्याण्यभिजनानि च ।
क्वगच्छतभयत्रस्ताःप्राकृताहरयोयथा ॥ 5 ॥
साधुसौम्या निवर्तध्वङ्किप्राणान्परिरक्षथ ।
नालंयुद्धायवैरक्षोमहतीयम्बिभीषका ॥ 6 ॥
महतीमुथतितामेनांराक्षसानाम्बिभीषिकाम् ।
विक्रमाद्विधमिष्यामोनिवर्तध्वम्प्लवङ्गमाः ॥ 7 ॥
कृच्छ्रेणतुसमाश्वस्यसङ्गम्य च ततस्ततः ।
वृक्षाद्रिहस्ताहरयस्सम्प्रतस्थूरणाजिरम् ॥ 8 ॥
तेनिवृत्यतुसङ्कृद्धाःकुम्भकर्णंवनौकसः ।
निर्जघ्नुःपरमक्रुद्धास्समदाइवकुञ्जराः ॥ 9 ॥
प्रांशुभिर्गिरिशृङ्गैश्चशिलाभिश्चमहाबलः ।
पादपैःपुष्पिताग्रैश्चहन्यमानो न कम्पते ॥ 10 ॥
तस्यगात्रेषुपतिताभिद्यन्तेशतशश्शिलाः ।
पादपाःपुष्पिताग्राश्चभग्नाःपेतुर्महीतले ॥ 11 ॥
सोऽपिसैन्यानिसङ्क्रुद्धोवानराणाम्महौजसाम् ।
ममन्थपरमायत्तोवनान्यग्निरिवोत्थितः ॥ 12 ॥
लोहितार्द्रास्तुबहवश्शेरतेवानरर्षभाः ।
निरस्ताम्पतिताभूमौताम्रपुष्पाइवद्रुमाः ॥ 13 ॥
लङ्घयन्तःप्रधावन्तोवानरानावलोकयन् ।
केचित्समुद्रेपतिताःकेचिद्गगनमास्थिताः ॥ 14 ॥
वध्यमानास्तुतेवीराराक्षसेन च लीलया ।
सागरंयेनतेतीर्णाःपथातेनदुद्रुवुः ॥ 15 ॥
तेस्थलानितदानिम्नंविवर्णमानाभयात् ।
ऋक्षावृक्षान् समारूढाःकेचित्पर्वतमाश्रिताः ॥ 16 ॥
ममज्जुरर्णवेकेचिद्गुहाःकेचित्समाश्रिताः ।
निपेतुःकेचिदपरेकेचिन्नैवावतस्थिरे ॥ 17 ॥
केचिद्भूमौनिपतिताःकेचित्सुप्तामृताइव ।
तान्समीक्ष्याङ्गदोभग्नान्वानरानिदमब्रवीत् ॥ 18 ॥
अवतिष्ठतयुध्यामोनिवर्तध्वम्प्लवङ्गमाः ।
भग्नानांवो न पश्यामिपरिगम्यमहीमिमाम् ॥ 19 ॥
स्थानंसर्वेनिवर्तध्वङ्किम्प्राणान् परिरक्षथ ।
निरायुधानान्द्रवतामसङ्गगतिपौरुषाः ॥ 20 ॥
दाराह्युपहसिष्यन्ति स वैघातस्तुजीवताम् ।
कुलेषुजातास्सर्वेस्मविस्तीर्णेषुमहत्सु च ॥ 21 ॥
क्वगच्छतभयत्रस्ताःहरयःप्राकृतायथा ।
अनार्याःखलुयद्भीतास्त्यक्त्वावीर्यम्प्रधावत ॥ 22 ॥
विकत्थनानिवोयानि तदावैजनसंसदि ।
तानिवःक्वनुयातानिसोदग्राणिम हितानि च ॥ 23 ॥
भीरुप्रवादाश्श्रूयन्तेयस्तुजीवतिधिक्कृतः ।
मार्गस्सत्पुरुषैर्जष्टःसेव्यतान्त्यज्यताम्भयम् ॥ 24 ॥
शयामहेऽनिहताःपृथिव्यामल्पजीविताः ।
दुष्प्रापम्ब्रह्मलोकंवाप्राप्नुयामोयुधिसूदिता ॥ 25 ॥
सम्प्राप्नुयामःकीर्तिंवानिहत्वाशत्रुमाहवे ।
जीवितंवीरलोकस्यमोक्ष्यामोवसुवानराः ॥ 26 ॥
न कुम्भकर्णःकाकुत्स्थन्दृष्टवाजीवन् गमिष्यति ।
दीप्यमानमिवासाद्यपतङ्गोज्वलनंयथा ॥ 27 ॥
लायनेनचोद्धिष्टाःप्राणान् रक्षामहेवयम् ।
एकेनबहवोभग्नायशोनाशङ्गमिष्यति ॥ 28 ॥
एवम्ब्रुवाणन्तंशूरमङ्गदङ्कनकाङ्गदम् ।
द्रवमाणास्ततोवाक्यमूचुःशूरुविगर्हितम् ॥ 29 ॥
कृतन्नःकदनङ्घोरङ्कुम्भकर्णेनरक्षसा ।
न स्थानकालोगच्छामोदयितञ्जीवितंहिनः ॥ 30 ॥
एतावदुक्त्वावचनंसर्वेतेभेजिरेदिशः ।
भीमम्भीमाक्षमायान्तन्दृष्टवावानरयूथपाः ॥ 31 ॥
द्रवमाणस्तुतेवीराअङ्गदेनवलीमुखाः ।
सान्त्वैश्चैहनुमानैश्चततस्सर्वेनिवर्तिताः ॥ 32 ॥
प्रहर्षमुपनीताश्चवालिपुत्रेणधीमता ।
आज्ञाप्रतीक्षास्तस्थुश्चसर्वेवानरयूथपाः ॥ 33 ॥
ऋषभशरभमैन्दधूम्रनीलाःकुमुदसुषेणगवाक्षरम्भताराः ।
द्विविदपनसवायुपुत्रमुख्यास्त्वरिततराभिमुखंरणम् ॥ 34 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे षट्षष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ |
sa laṅghayitvāprākāraṅgirikūṭopamomahān |
niryayaunagarāttūrṇaṅkumbhakarṇomahābalaḥ || 1 ||
nanāda ca mahānādaṃsamudramabhinādayan |
vijayannivanirghātanvidhamannivaparvatān || 2 ||
tamavadhyammaghavatāyamenavaruṇenavā |
prekṣyabhīmākṣamāyāntaṃvānarāvipradudruvuḥ || 3 ||
tāṃstuvipradrutān dṛṣṭavārājaputro'ṅgado'bravīt |
nalannīlaṅgavākṣaṃ ca kumudaṃ ca mahābalam || 4 ||
ātmānamatravismṛtyavīryāṇyabhijanāni ca |
kvagacchatabhayatrastāḥprākṛtāharayoyathā || 5 ||
sādhusaumyā nivartadhvaṅkiprāṇānparirakṣatha |
nālaṃyuddhāyavairakṣomahatīyambibhīṣakā || 6 ||
mahatīmuthatitāmenāṃrākṣasānāmbibhīṣikām |
vikramādvidhamiṣyāmonivartadhvamplavaṅgamāḥ || 7 ||
kṛcchreṇatusamāśvasyasaṅgamya ca tatastataḥ |
vṛkṣādrihastāharayassampratasthūraṇājiram || 8 ||
tenivṛtyatusaṅkṛddhāḥkumbhakarṇaṃvanaukasaḥ |
nirjaghnuḥparamakruddhāssamadāivakuñjarāḥ || 9 ||
prāṃśubhirgiriśṛṅgaiścaśilābhiścamahābalaḥ |
pādapaiḥpuṣpitāgraiścahanyamāno na kampate || 10 ||
tasyagātreṣupatitābhidyanteśataśaśśilāḥ |
pādapāḥpuṣpitāgrāścabhagnāḥpeturmahītale || 11 ||
so'pisainyānisaṅkruddhovānarāṇāmmahaujasām |
mamanthaparamāyattovanānyagnirivotthitaḥ || 12 ||
lohitārdrāstubahavaśśeratevānararṣabhāḥ |
nirastāmpatitābhūmautāmrapuṣpāivadrumāḥ || 13 ||
laṅghayantaḥpradhāvantovānarānāvalokayan |
kecitsamudrepatitāḥkecidgaganamāsthitāḥ || 14 ||
vadhyamānāstutevīrārākṣasena ca līlayā |
sāgaraṃyenatetīrṇāḥpathātenadudruvuḥ || 15 ||
testhalānitadānimnaṃvivarṇamānābhayāt |
ṛkṣāvṛkṣān samārūḍhāḥkecitparvatamāśritāḥ || 16 ||
mamajjurarṇavekecidguhāḥkecitsamāśritāḥ |
nipetuḥkecidaparekecinnaivāvatasthire || 17 ||
kecidbhūmaunipatitāḥkecitsuptāmṛtāiva |
tānsamīkṣyāṅgadobhagnānvānarānidamabravīt || 18 ||
avatiṣṭhatayudhyāmonivartadhvamplavaṅgamāḥ |
bhagnānāṃvo na paśyāmiparigamyamahīmimām || 19 ||
sthānaṃsarvenivartadhvaṅkimprāṇān parirakṣatha |
nirāyudhānāndravatāmasaṅgagatipauruṣāḥ || 20 ||
dārāhyupahasiṣyanti sa vaighātastujīvatām |
kuleṣujātāssarvesmavistīrṇeṣumahatsu ca || 21 ||
kvagacchatabhayatrastāḥharayaḥprākṛtāyathā |
anāryāḥkhaluyadbhītāstyaktvāvīryampradhāvata || 22 ||
vikatthanānivoyāni tadāvaijanasaṃsadi |
tānivaḥkvanuyātānisodagrāṇima hitāni ca || 23 ||
bhīrupravādāśśrūyanteyastujīvatidhikkṛtaḥ |
mārgassatpuruṣairjaṣṭaḥsevyatāntyajyatāmbhayam || 24 ||
śayāmahe'nihatāḥpṛthivyāmalpajīvitāḥ |
duṣprāpambrahmalokaṃvāprāpnuyāmoyudhisūditā || 25 ||
samprāpnuyāmaḥkīrtiṃvānihatvāśatrumāhave |
jīvitaṃvīralokasyamokṣyāmovasuvānarāḥ || 26 ||
na kumbhakarṇaḥkākutsthandṛṣṭavājīvan gamiṣyati |
dīpyamānamivāsādyapataṅgojvalanaṃyathā || 27 ||
lāyanenacoddhiṣṭāḥprāṇān rakṣāmahevayam |
ekenabahavobhagnāyaśonāśaṅgamiṣyati || 28 ||
evambruvāṇantaṃśūramaṅgadaṅkanakāṅgadam |
dravamāṇāstatovākyamūcuḥśūruvigarhitam || 29 ||
kṛtannaḥkadanaṅghoraṅkumbhakarṇenarakṣasā |
na sthānakālogacchāmodayitañjīvitaṃhinaḥ || 30 ||
etāvaduktvāvacanaṃsarvetebhejirediśaḥ |
bhīmambhīmākṣamāyāntandṛṣṭavāvānarayūthapāḥ || 31 ||
dravamāṇastutevīrāaṅgadenavalīmukhāḥ |
sāntvaiścaihanumānaiścatatassarvenivartitāḥ || 32 ||
praharṣamupanītāścavāliputreṇadhīmatā |
ājñāpratīkṣāstasthuścasarvevānarayūthapāḥ || 33 ||
ṛṣabhaśarabhamaindadhūmranīlāḥkumudasuṣeṇagavākṣarambhatārāḥ |
dvividapanasavāyuputramukhyāstvaritatarābhimukhaṃraṇam || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.