6.116 யுத்தகாண்ட - ஷோடஶாதிகஶததம ஸர்கஃ

6.116 Yuddhakanda - Shodashadhikashatatama Sargah

✍️ Valmiki 🖋️ Tamil script
📄 Download PDF
ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே யுத்தகாண்டம் ।
அத ஷோடஶாதிகஶததமஸ்ஸர்கஃ ।
இதிப்ரதிஸமாதிஷ்டோஹநூமாந்மாருதாத்மஜஃ ।
ப்ரவிவேஶபுரீம்லங்காம்பூஜ்யமாநோநிஶாசரைஃ ॥ 1 ॥
ப்ரவிஶ்ய சபுரீம்லங்காம்பூஜ்யமாநோநிஶாசாரைஃ ।
ததஸ்தேநாப்யுநுஜ்ஞாதோஹநுமாந்வ்ரு'க்ஷவாடிகாம் ॥ 2 ॥
ப்ரவிஶந்தீவ காத்ராணி ஸ்வாந்யேவ ஜநகாத்மஜா ।
வாக்ஷல்யைஸ்தைஃ ஸஶல்யேவ ப்ரு'ஶமஶ்ரூண்யவர்தயத் ॥ 3 ॥
வ்ரு'க்ஷமூலேநிராநந்தாம்ராக்ஷஸீபிஃபரீவ்ரு'தாம் ।
நிப்ரு'தஃப்ரணதஃப்ரஹ்வஸ்ஸோऽபிகம்யாபிவாத்ய ச ॥ 4 ॥
த்ரு'ஷ்டவாஸமாகதந்தேவீஹநூமந்தம்மஹாபலம் ।
தூஷ்ணீமாஸ்தததாத்ரு'ஷ்டவாஸ்ம்ரு'த்வாஸ்ரு'ஷ்டாபவத்ததா ॥ 5 ॥
ஸௌம்யந்தஸ்யாமுகந்த்ரு'ஷ்டவாஹநுமாந்ப்லவகோத்தமஃ ।
ராமஸ்யவசநம்ஸர்வமாக்யாதுமுபசக்ரமே ॥ 6 ॥
வைதேஹீ குஶலீராமஸ்ஸஹஸுக்ரீவலக்ஷ்மணஃ ।
வபீஷணஸஹாயஶ்சஹரீணாம்ஸஹிதோபலைஃ ॥ 7 ॥
குஶலஞ்சாஹஸித்தார்தோஹதஶத்ருரிமத்ரஜித் ।
விபீஷணஸஹாயேநராமேணஹரிபிஸ்ஸஹ ॥ 8 ॥
நிஹதோராவணோதேவிலக்ஷ்மணேந ச வீர்யவாந் ।
ப்ரியமாக்யாமிதேதேவிபூயஶ்சத்வாம்ஸபாஜயே ॥ 9 ॥
தவப்ரபாவாத்தர்மஜேமஹாந் ராமேணஸம்யுகே ।
லப்தோऽயம்விஜயஸ்ஸீதேஸ்வஸ்தாபவகதஜ்வரா ॥ 10 ॥
ராவணஶ்சஹதஶ்ஶத்ருர்லங்கசைவவஶீக்ரு'தா ।
மயாஹ்யலப்ந்தித்ரேணத்ரு'தேநதவநிர்ஜயே ॥ 11 ॥
ப்ரதிஜ்ஞைஷாவிநிஸ்தீர்ணாபத்த்வாஸேதும்மஹோததௌ ।
ஸம்ப்ரமஶ்ச ந கர்தவ்யோவர்தந்த்யாராவணாலயே ॥ 12 ॥
விபீஷணவிதேயம்ஹிலங்கைஶ்வர்யமிதங்க்ரு'தம் ।
ததாஶ்வஸிஹிவிஸ்ரப்தம்ஸ்வக்ரு'ஹேபரிவர்தஸே ॥ 13 ॥
அயஞ்சாப்யேதிஸம்ஹ்ரு'ஷ்டஸ்த்வத்தர்ஶநஸமுத்ஸுகஃ ।
ஏவமுக்தாஸமுத்பத்யஸீதாஶஶிநிபாநநா ॥ 14 ॥
ப்ரஹர்ஷேணாவருத்தாஸாவ்யாஹர்தும் ந ஶஶாக ஹ ।
ததோऽப்ரவீத்தரிவரஃஸீதாமப்ரதிஜல்பதீம் ॥ 15 ॥
கிந்த்வஞ்சிந்தயஸேதேவிகிம் ச மாந்நாபிபாஷஸே ।
ஏவமுக்தாஹநுமதாஸீதாதர்மபதேஸ்திதா ॥ 16 ॥
அப்ரவீத்பரமப்ரீதாபாஷ்பகத்கதயாகிரா ।
ப்ரியமேததுபஶ்ருத்யபர்துர்விஜயஸம்ஶ்ரயம் ॥ 17 ॥
ப்ரஹர்ஷவஶமாபந்நாநிர்வாக்யாஸ்மிக்ஷணாந்தரம் ।
ந ஹிபஶ்யாமிஸத்ரு'ஶஞ்சிந்தயந்தீப்லவங்கமா ॥ 18 ॥
மப்ரதியாப்யாநகஸ்யேஹதாதும்ப்ரத்யபிநந்தநம் ।
நஹிபஶ்யாமிததஸௌம்யப்ரு'திவ்யாமபிவாநர ॥ 19 ॥
ஸத்ரு'ஶம்யத்ப்ரியாக்யாநேதவதத்த்வாபவேத்ஸுகம் ।
ஹிரண்யம்வாஸுவர்ணம்வாரத்நாநிவிவிதாநிச ॥ 20 ॥
ராஜ்யம்வாத்ரிஷுலோகேஷுநைததர்ஹதிபாஷிதம் ।
ஏவமுக்தஸ்துவைதேஹ்யாப்ரத்யுவாசப்லவங்கமஃ ॥ 21 ॥
ப்ரக்ரு'ஹீதாஞ்ஜலிர்ஹர்ஷாஸதீதாயாஃப்ரமுகேஸ்திதஃ ।
பர்துஃப்ரியஹிதேயுக்தேபர்துர்விஜயகாங்க்ஷிணஃ ॥ 22 ॥
ஸ்நிக்தமேவம்விதம்வாக்யந்த்வமேவார்ஹஸ்யநிந்திதே ।
தவைதத்வசநம்ஸௌம்யேஸாரவத் ஸ்நிக்தமேவ ச ॥ 23 ॥
ரத்நௌகாத்விவிதாச்சாபிதேவராஜ்யாத்விஶிஷ்யதே ।
அர்ததஶ்சமயாப்ராப்தாதேவரஜ்யாதயோகுணாஃ ॥ 24 ॥
ஹதஶத்ரும்விஜயிநம்ராமம்பஶ்யாமிஸுஸ்திதம் ।
தஸ்யதத்வசநம்ஶ்ருத்வாமைதிலீஜநகாத்மஜா ॥ 25 ॥
ததஃஶுபதரம்வாக்யமுவாசபவநாத்மஜம் ।
அதிலக்ஷணஸம்பந்நம்மாதுர்யகுணபூஷிதம் ॥ 26 ॥
புத்த்யாஹ்யஷ்டாங்கயாயுக்தந்த்வமேவார்ஹஸிபாஷிதும் ।
ஶ்லாகநீயோऽநிலஸ்யத்வம்ஸுதஃபரமதார்மிகஃ ॥ 27 ॥
பலம்ஶௌர்யம்ஶ்ருதம்ஸத்த்வம்விக்ரமோதாக்ஷ்யமுத்தமம் ।
தேஜஃக்ஷமாத்ரு'திஸ்ஸ்தைர்யம்விநீதத்வம் ந ஸம்ஶயஃ ॥ 28 ॥
ஏதேசாந்யே ச பஹவோகுணாஸ்த்வய்யேவஶோபநாஃ ।
அதோவாசபுநஸ்ஸீதாமஸம்ப்ராந்தோவிநீதவத் ॥ 29 ॥
ப்ரக்ரு'ஹீதாஞ்சலிர்ஹர்ஷாத்ஸீதாயாஃப்ரமுகேஸ்திதஃ ।
இமாஸ்துகலுராக்ஷஸ்யோயதித்வமநுமந்யஸே ॥ 30 ॥
ஹந்துமிச்சாமிதாஸ்ஸர்வாயாபிஸ்த்வந்தர்ஜிதாபுரா ।
க்லிஶ்யந்தீம் பதிதேவாந்த்வாமஶோகவநிகாங்கதாம் ॥ 31 ॥
கோரரூபஸமாசாராஃக்ரூராஃக்ரூரதரேக்ஷணாஃ ।
இஹஶ்ருதாமயாதேவி ராக்ஷஸ்யோவிக்ரு'தாநநாஃ ॥ 32 ॥
அஸக்ரு'த்பருஷைர்வாக்யைர்வத்நத்யோராவணாஜ்ஞயா ।
விக்ரு'தாவிக்ரு'தாகாராஃக்ரூராஃக்ரூரகசேக்ஷணாஃ ॥ 33 ॥
இச்சாமிவிவிதைராகதைர்ஹந்துமேதாஸ்ஸுதாருணாஃ ।
ராக்ஷஸ்யோதாருணகதாவரமேதத்ப்ரயச்சமே ॥ 34 ॥
முஷ்டிபிஃபர்ஷிணகாதைஶ்சவிஶாலைஶ்சைவபாஹுபிஃ ।
ஜங்காஜாநுப்ரஹாரைஶ்சதந்தாநாஞ்சைவபீடநைஃ ॥ 35 ॥
பக்ஷணைஃகர்ணநாஸாநாங்கேஶாநாம்லுஞ்சநைஸ்ததா ।
ப்ரு'ஶம்ஶுஷ்கமுகைஶ்சைவதாரணைர்லங்கநைர்ஹதைஃ ॥ 36 ॥
விபிந்நஶங்குக்ரீவாம்ஶபார்ஶ்வகைஶ்சகலேவரைஃ ।
நிபாத்யஹந்துமிச்சாமிதவவிப்ரியகாரிணீஃ ॥ 37 ॥
ஏவம்ப்ரஹாரைர்பஹுபிஃஸம்ப்ப்ரஹார்யயஶஸ்விநி ।
காதயேதீவ்ரரூபாபிர்யாபிஸ்த்வந்தர்ஜிதாபுரா ॥ 38 ॥
இத்யுக்தாஸாஹநுமதாக்ரு'பணாதீநவத்ஸலா ।
ஹநூமந்தமுவாசேதஞ்சிந்தயித்வாவிம்ரு'ஶ்ய ச ॥ 39 ॥
ராஜஸம்ஶ்ரயவஶ்யாநாங்குர்வதீநாம்பராஜ்ஞயா ।
விதேயாநாம் ச தாஸீநாங்கஃகுப்யத்வாநரோத்தம ॥ 40 ॥
பாக்யவைஷம்யதோஷேணபுரஸ்தாத்துஷ்க்ரு'தேந ச ।
மயைதத்ப்ராப்யஸர்வம்ஸ்வக்ரு'தம்ஹ்யுபபுஜ்யதே ॥ 41 ॥
மைவம்வதமஹாபாஹோ தைவேஹ்யேஷாபராகதிஃ ।
ப்ராப்தவ்யந்துதஶாயோகாந்மயைததிதிநிஶ்சிதம் ॥ 42 ॥
தாஸீநாம்ராவணஸ்யாஹம்மர்ஷயாமீஹதுர்பலா ।
ஆஜ்ஞப்தாராக்ஷஸேநேஹராக்ஷஸ்யஸ்தர்ஜயந்திமாம் ॥ 43 ॥
ஹதேதஸ்மிந்நகுர்வந்திதர்ஜநம்மாருதாத்மஜ ।
அயம்வ்யாக்ரஸமீபேதுபுராணோதர்மஸம்ஹிதஃ ॥ 44 ॥
ரு'க்ஷேணகீதஃஶ்லோகோऽஸ்திதந்நிபோதப்லவங்கம ।
ந பரஃ பாபமாதத்தேபரேஷாம்பாபகர்மணாம் ॥ 45 ॥
ஸமயோரக்ஷிதவ்யஸ்துஸப்தஶ்சாரித்ரபூஷணாஃ ।
பாபாநாம்வாஶுபாநாம்வாவதார்ஹாணாம்ப்லவங்கம ॥ 46 ॥
கார்யங்கருண்யமார்யேண ந கஶ்சிந்நாபராத்யதி ।
லோகஹிம்ஸாவிஹாராணாம்ரக்ஷஸாங்காமரூபிணாம் ॥ 47 ॥
குர்வதாமபிபாபாநிநைவகார்யமஶோபநம் ।
ஏவமுக்தஸ்துஹநுமாந் ஸீதயாவாக்யகோவிதஃ ॥ 48 ॥
ப்ரத்யுவாசததஸ்ஸீதாம்ராமபத்நீயஶஶ்விநீம் ।
யுக்தாராமஸ்யபவதீதர்மபத்நீயஶஶ்விநீ ॥ 49 ॥
ப்ரதிஸந்திஶமாந்தேவி கமிஷ்யேயத்ரராகவஃ ।
ஏவமுக்தாஹநுமதாவைதேஹிஜநகாத்மஜா ॥ 50 ॥
ஸாப்ரவீத்த்ரஷ்டுமிச்சாமிபர்தாரம்வாநரோத்தம ।
தஸ்யாஸ்தத்வசநம்ஶ்ருத்வாஹநுமாந்பவநாத்மஜஃ ॥ 51 ॥
ஹர்ஷயந்மைதிலீம்வாக்யமுவாசேதம்மஹாமதிஃ ।
பூர்ணசந்த்ராநநம்ராமந்த்ரக்ஷ்யஸ்யார்யேஸலக்ஷ்மணம் ॥ 52 ॥
ஸ்திரமித்ரம்ஹதாமித்ரம்ஶசீவத்ரிதஶேஶ்வரம் ।
தாமேவமுக்த்வாராஜந்தீம்ஸீதாம்ஸாக்ஷாதிவஶ்ரியம் ॥ 53 ॥
ஆஜகாமமஹாவேகோஹநூமாந்யத்ரராகவஃ ।
ஸபதிஹரிவரஸ்ததோஹநூமாந் ப்ரதிவசநஞ்ஜநகேஶ்வராத்மஜாயாஃ ।
கதிதமகதயத்யதாக்ரமேணத்ரிதஶவரப்ரதிமாயராகவாய ॥ 54 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே யுத்தகாண்டே ஷோடஶாதிகஶததமஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha ṣoḍaśādhikaśatatamassargaḥ |
itipratisamādiṣṭohanūmānmārutātmajaḥ |
praviveśapurīṃlaṅkāmpūjyamānoniśācaraiḥ || 1 ||
praviśya capurīṃlaṅkāmpūjyamānoniśācāraiḥ |
tatastenābhyunujñātohanumānvṛkṣavāṭikām || 2 ||
praviśantīva gātrāṇi svānyeva janakātmajā |
vākṣalyaistaiḥ saśalyeva bhṛśamaśrūṇyavartayat || 3 ||
vṛkṣamūlenirānandāṃrākṣasībhiḥparīvṛtām |
nibhṛtaḥpraṇataḥprahvasso'bhigamyābhivādya ca || 4 ||
dṛṣṭavāsamāgatandevīhanūmantammahābalam |
tūṣṇīmāstatadādṛṣṭavāsmṛtvāsṛṣṭābhavattadā || 5 ||
saumyantasyāmukhandṛṣṭavāhanumānplavagottamaḥ |
rāmasyavacanaṃsarvamākhyātumupacakrame || 6 ||
vaidehī kuśalīrāmassahasugrīvalakṣmaṇaḥ |
vabhīṣaṇasahāyaścaharīṇāṃsahitobalaiḥ || 7 ||
kuśalañcāhasiddhārthohataśatrurimatrajit |
vibhīṣaṇasahāyenarāmeṇaharibhissaha || 8 ||
nihatorāvaṇodevilakṣmaṇena ca vīryavān |
priyamākhyāmitedevibhūyaścatvāṃsabhājaye || 9 ||
tavaprabhāvāddharmajemahān rāmeṇasaṃyuge |
labdho'yaṃvijayassītesvasthābhavagatajvarā || 10 ||
rāvaṇaścahataśśatrurlaṅkacaivavaśīkṛtā |
mayāhyalabndidreṇadhṛtenatavanirjaye || 11 ||
pratijñaiṣāvinistīrṇābaddhvāsetummahodadhau |
sambhramaśca na kartavyovartantyārāvaṇālaye || 12 ||
vibhīṣaṇavidheyaṃhilaṅkaiśvaryamidaṅkṛtam |
tadāśvasihivisrabdhaṃsvagṛheparivartase || 13 ||
ayañcābhyetisamhṛṣṭastvaddharśanasamutsukaḥ |
evamuktāsamutpatyasītāśaśinibhānanā || 14 ||
praharṣeṇāvaruddhāsāvyāhartuṃ na śaśāka ha |
tato'bravīddharivaraḥsītāmapratijalpatīm || 15 ||
kintvañcintayasedevikiṃ ca mānnābhibhāṣase |
evamuktāhanumatāsītādharmapathesthitā || 16 ||
abravītparamaprītābāṣpagadgadayāgirā |
priyametadupaśrutyabharturvijayasaṃśrayam || 17 ||
praharṣavaśamāpannānirvākyāsmikṣaṇāntaram |
na hipaśyāmisadṛśañcintayantīplavaṅgamā || 18 ||
mapratiyābyānakasyehadātumpratyabhinandanam |
nahipaśyāmitatasaumyapṛthivyāmapivānara || 19 ||
sadṛśaṃyatpriyākhyānetavadattvābhavetsukham |
hiraṇyaṃvāsuvarṇaṃvāratnānivividhānica || 20 ||
rājyaṃvātriṣulokeṣunaitadarhatibhāṣitam |
evamuktastuvaidehyāpratyuvācaplavaṅgamaḥ || 21 ||
pragṛhītāñjalirharṣāsatītāyāḥpramukhesthitaḥ |
bhartuḥpriyahiteyuktebharturvijayakāṅkṣiṇaḥ || 22 ||
snigdhamevaṃvidhaṃvākyantvamevārhasyanindite |
tavaitadvacanaṃsaumyesāravat snigdhameva ca || 23 ||
ratnaughādvividhāccāpidevarājyādviśiṣyate |
arthataścamayāprāptādevarajyādayoguṇāḥ || 24 ||
hataśatruṃvijayinaṃrāmampaśyāmisusthitam |
tasyatadvacanaṃśrutvāmaithilījanakātmajā || 25 ||
tataḥśubhataraṃvākyamuvācapavanātmajam |
atilakṣaṇasampannammādhuryaguṇabhūṣitam || 26 ||
buddhyāhyaṣṭāṅgayāyuktantvamevārhasibhāṣitum |
ślāghanīyo'nilasyatvaṃsutaḥparamadhārmikaḥ || 27 ||
balaṃśauryaṃśrutaṃsattvaṃvikramodākṣyamuttamam |
tejaḥkṣamādhṛtissthairyaṃvinītatvaṃ na saṃśayaḥ || 28 ||
etecānye ca bahavoguṇāstvayyevaśobhanāḥ |
athovācapunassītāmasambhrāntovinītavat || 29 ||
pragṛhītāñcalirharṣātsītāyāḥpramukhesthitaḥ |
imāstukhalurākṣasyoyaditvamanumanyase || 30 ||
hantumicchāmitāssarvāyābhistvantarjitāpurā |
kliśyantīṃ patidevāntvāmaśokavanikāṅgatām || 31 ||
ghorarūpasamācārāḥkrūrāḥkrūratarekṣaṇāḥ |
ihaśrutāmayādevi rākṣasyovikṛtānanāḥ || 32 ||
asakṛtparuṣairvākyairvadnatyorāvaṇājñayā |
vikṛtāvikṛtākārāḥkrūrāḥkrūrakacekṣaṇāḥ || 33 ||
icchāmivividhairāghatairhantumetāssudāruṇāḥ |
rākṣasyodāruṇakathāvarametatprayacchame || 34 ||
muṣṭibhiḥparṣiṇaghātaiścaviśālaiścaivabāhubhiḥ |
jaṅghājānuprahāraiścadantānāñcaivapīḍanaiḥ || 35 ||
bhakṣaṇaiḥkarṇanāsānāṅkeśānāṃluñcanaistathā |
bhṛśaṃśuṣkamukhaiścaivadāraṇairlaṅghanairhataiḥ || 36 ||
vibhinnaśaṅkugrīvāṃśapārśvakaiścakalevaraiḥ |
nipātyahantumicchāmitavavipriyakāriṇīḥ || 37 ||
evamprahārairbahubhiḥsampprahāryayaśasvini |
ghātayetīvrarūpābhiryābhistvantarjitāpurā || 38 ||
ityuktāsāhanumatākṛpaṇādīnavatsalā |
hanūmantamuvācedañcintayitvāvimṛśya ca || 39 ||
rājasaṃśrayavaśyānāṅkurvatīnāmparājñayā |
vidheyānāṃ ca dāsīnāṅkaḥkupyadvānarottama || 40 ||
bhāgyavaiṣamyadoṣeṇapurastāddhuṣkṛtena ca |
mayaitatprāpyasarvaṃsvakṛtaṃhyupabhujyate || 41 ||
maivaṃvadamahābāho daivehyeṣāparāgatiḥ |
prāptavyantudaśāyogānmayaitaditiniścitam || 42 ||
dāsīnāṃrāvaṇasyāhammarṣayāmīhadurbalā |
ājñaptārākṣaseneharākṣasyastarjayantimām || 43 ||
hatetasminnakurvantitarjanammārutātmaja |
ayaṃvyāghrasamīpetupurāṇodharmasaṃhitaḥ || 44 ||
ṛkṣeṇagītaḥśloko'stitannibodhaplavaṅgama |
na paraḥ pāpamādattepareṣāmpāpakarmaṇām || 45 ||
samayorakṣitavyastusaptaścāritrabhūṣaṇāḥ |
pāpānāṃvāśubhānāṃvāvadhārhāṇāmplavaṅgama || 46 ||
kāryaṅkaruṇyamāryeṇa na kaścinnāparādhyati |
lokahiṃsāvihārāṇāṃrakṣasāṅkāmarūpiṇām || 47 ||
kurvatāmapipāpāninaivakāryamaśobhanam |
evamuktastuhanumān sītayāvākyakovidaḥ || 48 ||
pratyuvācatatassītāṃrāmapatnīyaśaśvinīm |
yuktārāmasyabhavatīdharmapatnīyaśaśvinī || 49 ||
pratisandiśamāndevi gamiṣyeyatrarāghavaḥ |
evamuktāhanumatāvaidehijanakātmajā || 50 ||
sābravīddhraṣṭumicchāmibhartāraṃvānarottama |
tasyāstadvacanaṃśrutvāhanumānpavanātmajaḥ || 51 ||
harṣayanmaithilīṃvākyamuvācedammahāmatiḥ |
pūrṇacandrānanaṃrāmandrakṣyasyāryesalakṣmaṇam || 52 ||
sthiramitraṃhatāmitraṃśacīvatridaśeśvaram |
tāmevamuktvārājantīṃsītāṃsākṣādivaśriyam || 53 ||
ājagāmamahāvegohanūmānyatrarāghavaḥ |
sapadiharivarastatohanūmān prativacanañjanakeśvarātmajāyāḥ |
kathitamakathayadyathākrameṇatridaśavarapratimāyarāghavāya || 54 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe ṣoḍaśādhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ षोडशाधिकशततमस्सर्गः ।
इतिप्रतिसमादिष्टोहनूमान्मारुतात्मजः ।
प्रविवेशपुरींलङ्काम्पूज्यमानोनिशाचरैः ॥ 1 ॥
प्रविश्य चपुरींलङ्काम्पूज्यमानोनिशाचारैः ।
ततस्तेनाभ्युनुज्ञातोहनुमान्वृक्षवाटिकाम् ॥ 2 ॥
प्रविशन्तीव गात्राणि स्वान्येव जनकात्मजा ।
वाक्षल्यैस्तैः सशल्येव भृशमश्रूण्यवर्तयत् ॥ 3 ॥
वृक्षमूलेनिरानन्दांराक्षसीभिःपरीवृताम् ।
निभृतःप्रणतःप्रह्वस्सोऽभिगम्याभिवाद्य च ॥ 4 ॥
दृष्टवासमागतन्देवीहनूमन्तम्महाबलम् ।
तूष्णीमास्ततदादृष्टवास्मृत्वासृष्टाभवत्तदा ॥ 5 ॥
सौम्यन्तस्यामुखन्दृष्टवाहनुमान्प्लवगोत्तमः ।
रामस्यवचनंसर्वमाख्यातुमुपचक्रमे ॥ 6 ॥
वैदेही कुशलीरामस्सहसुग्रीवलक्ष्मणः ।
वभीषणसहायश्चहरीणांसहितोबलैः ॥ 7 ॥
कुशलञ्चाहसिद्धार्थोहतशत्रुरिमत्रजित् ।
विभीषणसहायेनरामेणहरिभिस्सह ॥ 8 ॥
निहतोरावणोदेविलक्ष्मणेन च वीर्यवान् ।
प्रियमाख्यामितेदेविभूयश्चत्वांसभाजये ॥ 9 ॥
तवप्रभावाद्धर्मजेमहान् रामेणसंयुगे ।
लब्धोऽयंविजयस्सीतेस्वस्थाभवगतज्वरा ॥ 10 ॥
रावणश्चहतश्शत्रुर्लङ्कचैववशीकृता ।
मयाह्यलब्न्दिद्रेणधृतेनतवनिर्जये ॥ 11 ॥
प्रतिज्ञैषाविनिस्तीर्णाबद्ध्वासेतुम्महोदधौ ।
सम्भ्रमश्च न कर्तव्योवर्तन्त्यारावणालये ॥ 12 ॥
विभीषणविधेयंहिलङ्कैश्वर्यमिदङ्कृतम् ।
तदाश्वसिहिविस्रब्धंस्वगृहेपरिवर्तसे ॥ 13 ॥
अयञ्चाभ्येतिसम्हृष्टस्त्वद्धर्शनसमुत्सुकः ।
एवमुक्तासमुत्पत्यसीताशशिनिभानना ॥ 14 ॥
प्रहर्षेणावरुद्धासाव्याहर्तुं न शशाक ह ।
ततोऽब्रवीद्धरिवरःसीतामप्रतिजल्पतीम् ॥ 15 ॥
किन्त्वञ्चिन्तयसेदेविकिं च मान्नाभिभाषसे ।
एवमुक्ताहनुमतासीताधर्मपथेस्थिता ॥ 16 ॥
अब्रवीत्परमप्रीताबाष्पगद्गदयागिरा ।
प्रियमेतदुपश्रुत्यभर्तुर्विजयसंश्रयम् ॥ 17 ॥
प्रहर्षवशमापन्नानिर्वाक्यास्मिक्षणान्तरम् ।
न हिपश्यामिसदृशञ्चिन्तयन्तीप्लवङ्गमा ॥ 18 ॥
मप्रतियाब्यानकस्येहदातुम्प्रत्यभिनन्दनम् ।
नहिपश्यामिततसौम्यपृथिव्यामपिवानर ॥ 19 ॥
सदृशंयत्प्रियाख्यानेतवदत्त्वाभवेत्सुखम् ।
हिरण्यंवासुवर्णंवारत्नानिविविधानिच ॥ 20 ॥
राज्यंवात्रिषुलोकेषुनैतदर्हतिभाषितम् ।
एवमुक्तस्तुवैदेह्याप्रत्युवाचप्लवङ्गमः ॥ 21 ॥
प्रगृहीताञ्जलिर्हर्षासतीतायाःप्रमुखेस्थितः ।
भर्तुःप्रियहितेयुक्तेभर्तुर्विजयकाङ्क्षिणः ॥ 22 ॥
स्निग्धमेवंविधंवाक्यन्त्वमेवार्हस्यनिन्दिते ।
तवैतद्वचनंसौम्येसारवत् स्निग्धमेव च ॥ 23 ॥
रत्नौघाद्विविधाच्चापिदेवराज्याद्विशिष्यते ।
अर्थतश्चमयाप्राप्तादेवरज्यादयोगुणाः ॥ 24 ॥
हतशत्रुंविजयिनंरामम्पश्यामिसुस्थितम् ।
तस्यतद्वचनंश्रुत्वामैथिलीजनकात्मजा ॥ 25 ॥
ततःशुभतरंवाक्यमुवाचपवनात्मजम् ।
अतिलक्षणसम्पन्नम्माधुर्यगुणभूषितम् ॥ 26 ॥
बुद्ध्याह्यष्टाङ्गयायुक्तन्त्वमेवार्हसिभाषितुम् ।
श्लाघनीयोऽनिलस्यत्वंसुतःपरमधार्मिकः ॥ 27 ॥
बलंशौर्यंश्रुतंसत्त्वंविक्रमोदाक्ष्यमुत्तमम् ।
तेजःक्षमाधृतिस्स्थैर्यंविनीतत्वं न संशयः ॥ 28 ॥
एतेचान्ये च बहवोगुणास्त्वय्येवशोभनाः ।
अथोवाचपुनस्सीतामसम्भ्रान्तोविनीतवत् ॥ 29 ॥
प्रगृहीताञ्चलिर्हर्षात्सीतायाःप्रमुखेस्थितः ।
इमास्तुखलुराक्षस्योयदित्वमनुमन्यसे ॥ 30 ॥
हन्तुमिच्छामितास्सर्वायाभिस्त्वन्तर्जितापुरा ।
क्लिश्यन्तीं पतिदेवान्त्वामशोकवनिकाङ्गताम् ॥ 31 ॥
घोररूपसमाचाराःक्रूराःक्रूरतरेक्षणाः ।
इहश्रुतामयादेवि राक्षस्योविकृताननाः ॥ 32 ॥
असकृत्परुषैर्वाक्यैर्वद्नत्योरावणाज्ञया ।
विकृताविकृताकाराःक्रूराःक्रूरकचेक्षणाः ॥ 33 ॥
इच्छामिविविधैराघतैर्हन्तुमेतास्सुदारुणाः ।
राक्षस्योदारुणकथावरमेतत्प्रयच्छमे ॥ 34 ॥
मुष्टिभिःपर्षिणघातैश्चविशालैश्चैवबाहुभिः ।
जङ्घाजानुप्रहारैश्चदन्तानाञ्चैवपीडनैः ॥ 35 ॥
भक्षणैःकर्णनासानाङ्केशानांलुञ्चनैस्तथा ।
भृशंशुष्कमुखैश्चैवदारणैर्लङ्घनैर्हतैः ॥ 36 ॥
विभिन्नशङ्कुग्रीवांशपार्श्वकैश्चकलेवरैः ।
निपात्यहन्तुमिच्छामितवविप्रियकारिणीः ॥ 37 ॥
एवम्प्रहारैर्बहुभिःसम्प्प्रहार्ययशस्विनि ।
घातयेतीव्ररूपाभिर्याभिस्त्वन्तर्जितापुरा ॥ 38 ॥
इत्युक्तासाहनुमताकृपणादीनवत्सला ।
हनूमन्तमुवाचेदञ्चिन्तयित्वाविमृश्य च ॥ 39 ॥
राजसंश्रयवश्यानाङ्कुर्वतीनाम्पराज्ञया ।
विधेयानां च दासीनाङ्कःकुप्यद्वानरोत्तम ॥ 40 ॥
भाग्यवैषम्यदोषेणपुरस्ताद्धुष्कृतेन च ।
मयैतत्प्राप्यसर्वंस्वकृतंह्युपभुज्यते ॥ 41 ॥
मैवंवदमहाबाहो दैवेह्येषापरागतिः ।
प्राप्तव्यन्तुदशायोगान्मयैतदितिनिश्चितम् ॥ 42 ॥
दासीनांरावणस्याहम्मर्षयामीहदुर्बला ।
आज्ञप्ताराक्षसेनेहराक्षस्यस्तर्जयन्तिमाम् ॥ 43 ॥
हतेतस्मिन्नकुर्वन्तितर्जनम्मारुतात्मज ।
अयंव्याघ्रसमीपेतुपुराणोधर्मसंहितः ॥ 44 ॥
ऋक्षेणगीतःश्लोकोऽस्तितन्निबोधप्लवङ्गम ।
न परः पापमादत्तेपरेषाम्पापकर्मणाम् ॥ 45 ॥
समयोरक्षितव्यस्तुसप्तश्चारित्रभूषणाः ।
पापानांवाशुभानांवावधार्हाणाम्प्लवङ्गम ॥ 46 ॥
कार्यङ्करुण्यमार्येण न कश्चिन्नापराध्यति ।
लोकहिंसाविहाराणांरक्षसाङ्कामरूपिणाम् ॥ 47 ॥
कुर्वतामपिपापानिनैवकार्यमशोभनम् ।
एवमुक्तस्तुहनुमान् सीतयावाक्यकोविदः ॥ 48 ॥
प्रत्युवाचततस्सीतांरामपत्नीयशश्विनीम् ।
युक्तारामस्यभवतीधर्मपत्नीयशश्विनी ॥ 49 ॥
प्रतिसन्दिशमान्देवि गमिष्येयत्रराघवः ।
एवमुक्ताहनुमतावैदेहिजनकात्मजा ॥ 50 ॥
साब्रवीद्ध्रष्टुमिच्छामिभर्तारंवानरोत्तम ।
तस्यास्तद्वचनंश्रुत्वाहनुमान्पवनात्मजः ॥ 51 ॥
हर्षयन्मैथिलींवाक्यमुवाचेदम्महामतिः ।
पूर्णचन्द्राननंरामन्द्रक्ष्यस्यार्येसलक्ष्मणम् ॥ 52 ॥
स्थिरमित्रंहतामित्रंशचीवत्रिदशेश्वरम् ।
तामेवमुक्त्वाराजन्तींसीतांसाक्षादिवश्रियम् ॥ 53 ॥
आजगाममहावेगोहनूमान्यत्रराघवः ।
सपदिहरिवरस्ततोहनूमान् प्रतिवचनञ्जनकेश्वरात्मजायाः ।
कथितमकथयद्यथाक्रमेणत्रिदशवरप्रतिमायराघवाय ॥ 54 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे षोडशाधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha ṣoḍaśādhikaśatatamassargaḥ |
itipratisamādiṣṭohanūmānmārutātmajaḥ |
praviveśapurīṃlaṅkāmpūjyamānoniśācaraiḥ || 1 ||
praviśya capurīṃlaṅkāmpūjyamānoniśācāraiḥ |
tatastenābhyunujñātohanumānvṛkṣavāṭikām || 2 ||
praviśantīva gātrāṇi svānyeva janakātmajā |
vākṣalyaistaiḥ saśalyeva bhṛśamaśrūṇyavartayat || 3 ||
vṛkṣamūlenirānandāṃrākṣasībhiḥparīvṛtām |
nibhṛtaḥpraṇataḥprahvasso'bhigamyābhivādya ca || 4 ||
dṛṣṭavāsamāgatandevīhanūmantammahābalam |
tūṣṇīmāstatadādṛṣṭavāsmṛtvāsṛṣṭābhavattadā || 5 ||
saumyantasyāmukhandṛṣṭavāhanumānplavagottamaḥ |
rāmasyavacanaṃsarvamākhyātumupacakrame || 6 ||
vaidehī kuśalīrāmassahasugrīvalakṣmaṇaḥ |
vabhīṣaṇasahāyaścaharīṇāṃsahitobalaiḥ || 7 ||
kuśalañcāhasiddhārthohataśatrurimatrajit |
vibhīṣaṇasahāyenarāmeṇaharibhissaha || 8 ||
nihatorāvaṇodevilakṣmaṇena ca vīryavān |
priyamākhyāmitedevibhūyaścatvāṃsabhājaye || 9 ||
tavaprabhāvāddharmajemahān rāmeṇasaṃyuge |
labdho'yaṃvijayassītesvasthābhavagatajvarā || 10 ||
rāvaṇaścahataśśatrurlaṅkacaivavaśīkṛtā |
mayāhyalabndidreṇadhṛtenatavanirjaye || 11 ||
pratijñaiṣāvinistīrṇābaddhvāsetummahodadhau |
sambhramaśca na kartavyovartantyārāvaṇālaye || 12 ||
vibhīṣaṇavidheyaṃhilaṅkaiśvaryamidaṅkṛtam |
tadāśvasihivisrabdhaṃsvagṛheparivartase || 13 ||
ayañcābhyetisamhṛṣṭastvaddharśanasamutsukaḥ |
evamuktāsamutpatyasītāśaśinibhānanā || 14 ||
praharṣeṇāvaruddhāsāvyāhartuṃ na śaśāka ha |
tato'bravīddharivaraḥsītāmapratijalpatīm || 15 ||
kintvañcintayasedevikiṃ ca mānnābhibhāṣase |
evamuktāhanumatāsītādharmapathesthitā || 16 ||
abravītparamaprītābāṣpagadgadayāgirā |
priyametadupaśrutyabharturvijayasaṃśrayam || 17 ||
praharṣavaśamāpannānirvākyāsmikṣaṇāntaram |
na hipaśyāmisadṛśañcintayantīplavaṅgamā || 18 ||
mapratiyābyānakasyehadātumpratyabhinandanam |
nahipaśyāmitatasaumyapṛthivyāmapivānara || 19 ||
sadṛśaṃyatpriyākhyānetavadattvābhavetsukham |
hiraṇyaṃvāsuvarṇaṃvāratnānivividhānica || 20 ||
rājyaṃvātriṣulokeṣunaitadarhatibhāṣitam |
evamuktastuvaidehyāpratyuvācaplavaṅgamaḥ || 21 ||
pragṛhītāñjalirharṣāsatītāyāḥpramukhesthitaḥ |
bhartuḥpriyahiteyuktebharturvijayakāṅkṣiṇaḥ || 22 ||
snigdhamevaṃvidhaṃvākyantvamevārhasyanindite |
tavaitadvacanaṃsaumyesāravat snigdhameva ca || 23 ||
ratnaughādvividhāccāpidevarājyādviśiṣyate |
arthataścamayāprāptādevarajyādayoguṇāḥ || 24 ||
hataśatruṃvijayinaṃrāmampaśyāmisusthitam |
tasyatadvacanaṃśrutvāmaithilījanakātmajā || 25 ||
tataḥśubhataraṃvākyamuvācapavanātmajam |
atilakṣaṇasampannammādhuryaguṇabhūṣitam || 26 ||
buddhyāhyaṣṭāṅgayāyuktantvamevārhasibhāṣitum |
ślāghanīyo'nilasyatvaṃsutaḥparamadhārmikaḥ || 27 ||
balaṃśauryaṃśrutaṃsattvaṃvikramodākṣyamuttamam |
tejaḥkṣamādhṛtissthairyaṃvinītatvaṃ na saṃśayaḥ || 28 ||
etecānye ca bahavoguṇāstvayyevaśobhanāḥ |
athovācapunassītāmasambhrāntovinītavat || 29 ||
pragṛhītāñcalirharṣātsītāyāḥpramukhesthitaḥ |
imāstukhalurākṣasyoyaditvamanumanyase || 30 ||
hantumicchāmitāssarvāyābhistvantarjitāpurā |
kliśyantīṃ patidevāntvāmaśokavanikāṅgatām || 31 ||
ghorarūpasamācārāḥkrūrāḥkrūratarekṣaṇāḥ |
ihaśrutāmayādevi rākṣasyovikṛtānanāḥ || 32 ||
asakṛtparuṣairvākyairvadnatyorāvaṇājñayā |
vikṛtāvikṛtākārāḥkrūrāḥkrūrakacekṣaṇāḥ || 33 ||
icchāmivividhairāghatairhantumetāssudāruṇāḥ |
rākṣasyodāruṇakathāvarametatprayacchame || 34 ||
muṣṭibhiḥparṣiṇaghātaiścaviśālaiścaivabāhubhiḥ |
jaṅghājānuprahāraiścadantānāñcaivapīḍanaiḥ || 35 ||
bhakṣaṇaiḥkarṇanāsānāṅkeśānāṃluñcanaistathā |
bhṛśaṃśuṣkamukhaiścaivadāraṇairlaṅghanairhataiḥ || 36 ||
vibhinnaśaṅkugrīvāṃśapārśvakaiścakalevaraiḥ |
nipātyahantumicchāmitavavipriyakāriṇīḥ || 37 ||
evamprahārairbahubhiḥsampprahāryayaśasvini |
ghātayetīvrarūpābhiryābhistvantarjitāpurā || 38 ||
ityuktāsāhanumatākṛpaṇādīnavatsalā |
hanūmantamuvācedañcintayitvāvimṛśya ca || 39 ||
rājasaṃśrayavaśyānāṅkurvatīnāmparājñayā |
vidheyānāṃ ca dāsīnāṅkaḥkupyadvānarottama || 40 ||
bhāgyavaiṣamyadoṣeṇapurastāddhuṣkṛtena ca |
mayaitatprāpyasarvaṃsvakṛtaṃhyupabhujyate || 41 ||
maivaṃvadamahābāho daivehyeṣāparāgatiḥ |
prāptavyantudaśāyogānmayaitaditiniścitam || 42 ||
dāsīnāṃrāvaṇasyāhammarṣayāmīhadurbalā |
ājñaptārākṣaseneharākṣasyastarjayantimām || 43 ||
hatetasminnakurvantitarjanammārutātmaja |
ayaṃvyāghrasamīpetupurāṇodharmasaṃhitaḥ || 44 ||
ṛkṣeṇagītaḥśloko'stitannibodhaplavaṅgama |
na paraḥ pāpamādattepareṣāmpāpakarmaṇām || 45 ||
samayorakṣitavyastusaptaścāritrabhūṣaṇāḥ |
pāpānāṃvāśubhānāṃvāvadhārhāṇāmplavaṅgama || 46 ||
kāryaṅkaruṇyamāryeṇa na kaścinnāparādhyati |
lokahiṃsāvihārāṇāṃrakṣasāṅkāmarūpiṇām || 47 ||
kurvatāmapipāpāninaivakāryamaśobhanam |
evamuktastuhanumān sītayāvākyakovidaḥ || 48 ||
pratyuvācatatassītāṃrāmapatnīyaśaśvinīm |
yuktārāmasyabhavatīdharmapatnīyaśaśvinī || 49 ||
pratisandiśamāndevi gamiṣyeyatrarāghavaḥ |
evamuktāhanumatāvaidehijanakātmajā || 50 ||
sābravīddhraṣṭumicchāmibhartāraṃvānarottama |
tasyāstadvacanaṃśrutvāhanumānpavanātmajaḥ || 51 ||
harṣayanmaithilīṃvākyamuvācedammahāmatiḥ |
pūrṇacandrānanaṃrāmandrakṣyasyāryesalakṣmaṇam || 52 ||
sthiramitraṃhatāmitraṃśacīvatridaśeśvaram |
tāmevamuktvārājantīṃsītāṃsākṣādivaśriyam || 53 ||
ājagāmamahāvegohanūmānyatrarāghavaḥ |
sapadiharivarastatohanūmān prativacanañjanakeśvarātmajāyāḥ |
kathitamakathayadyathākrameṇatridaśavarapratimāyarāghavāya || 54 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe ṣoḍaśādhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script. Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.
🕉 InfoLyter.in