6.114 யுத்தகாண்ட - சதுர்தஶாதிகஶததம ஸர்கஃ

6.114 Yuddhakanda - Chaturdashadhikashatatama Sargah

✍️ Valmiki 🖋️ Tamil script
📄 Download PDF
ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே யுத்தகாண்டம் ।
அத சதுர்தஶாதிகஶததமஸ்ஸர்கஃ ।
தாஸாம்விலபமாநாநாந்ததாராக்ஷஸயோஷிதாம் ।
ஜ்யேஷ்டாபத்நீப்ரியாஜீநாபர்தாரம்ஸமுதைக்ஷத ॥ 1 ॥
தஶக்ரீவம்ஹதந்த்ரு'ஷ்டவாராமேணாசிந்த்யகர்மணா ।
பதிம்மண்டோதரீதத்ரக்ரு'பணாபர்யதேவயத் ॥ 2 ॥
நநுநாமமஹாபாஹோதவவைஶ்ரவணாநுஜ ।
க்ருத்தஸ்யப்ரமுகேஸ்தாதுந்த்ரஸ்யத்யபிபுரந்தரஃ ॥ 3 ॥
ரு'ஷயஶ்சமஹாந்தோऽபிகந்தர்வாஶ்சயஶஸ்விநஃ ।
நநுநாமதவோத்வேகாச்சாரணாஶ்சதிஶோகதாஃ ॥ 4 ॥
ஸ த்வம்மாநுஷமாத்ரேணராமேணயுதிநிர்ஜிதஃ ।
ந வ்யபத்ரபஸேராஜந் கிமிதம்ராக்ஷஸேஶ்வர ॥ 5 ॥
கதந்த்ரைலோக்யமாக்ரம்யஶ்ரியாவீர்யேணசாந்விதம் ।
அவிஷஹ்யஞ்ஜகாநத்வாம்மாநுஷோவநகோசரஃ ॥ 6 ॥
மாநுஷாணாமவிஷயேசரதஃகாமரூபிணஃ ।
விநாஶஸ்தவராமேணஸம்யுகேநோபபத்யதே ॥ 7 ॥
ந சைதத்கர்மராமஸ்யஶ்ரத்ததாமிசமூமுகே ।
ஸர்வதஸ்ஸமுபேதஸ்யதவதேநாபிமர்ஷணம் ॥ 8 ॥
யதைவ ச ஜநஸ்தாநேராக்ஷஸைர்பஹுநிர்வவ்ரு'தஃ ।
கரஸ்தவஹதோப்ராதாததைவாஸௌ ந மாநுஷஃ ॥ 9 ॥
யதைவநகரீம்லங்காந்துஷ்ப்ரவேஶாம்ஸுரைரபி ।
ப்ரவிஷ்டோஹநுமாந்வீர்யாத்ததைவவ்யதிதாவயம் ॥ 10 ॥
யதைவவாநரைர்கோரைர்பத்தஸ்ஸேதுர்மஹார்ணவே ।
ததைவஹ்ரு'தயேநாஹம்ஶங்கேராமமமாநுஷம் ॥ 11 ॥
அதவாராமரூபேணக்ரு'தாந்தஸ்ஸ்வயமாகதஃ ।
மாயாந்தவவிநாஶாயவிதாயாப்ரதிதர்கிதாம் ॥ 12 ॥
அதவாவாஸவேநத்வந்தர்ஷிதோऽபிமஹாபல ।
வாஸவஸ்யதுகாஶக்திஸ்த்வாந்த்ரஷ்டுமபிஸம்யுகே ॥ 13 ॥
வ்யக்தமேஷமஹாயோகீபரமாத்மாஸநாதநஃ ।
அநாதிமத்யநிதநோமஹதம்பரமோமஹாந் ॥ 14 ॥
தமஸஃபரமோதாதாஶங்கசக்ரகதாதரஃ ।
ஶ்ரீவத்ஸவக்ஷாநித்யஶ்ரீரஜய்யஶ்ஶாஶ்வதோத்ருவஃ ॥ 15 ॥
மாநுஷம்ரூபமாஸ்தாயவிஷ்ணுஸ்ஸத்யபராக்ரமஃ ।
ஸர்வைஃபரிவ்ரு'தோதேவைர்வாநரத்வமுபாகதைஃ ॥ 16 ॥
ஸர்வலோகேஶ்வர்ஶ்ரீமாந்லோகாநாம்ஹிதகாம்யயா ।
ஸராக்ஷஸரபரீவாரம்ஹதவாம்ஸ்த்வாம்மஹாத்யுதிஃ ॥ 17 ॥
இந்த்ரியாணிபுராஜித்வாஜிதந்த்ரிபுவநந்த்வயா ।
ஸ்மரத்பிரிவதத்வைரமிந்த்ரியைரேவநிர்ஜிதஃ ॥ 18 ॥
யதைவஹிஜநஸ்தாநேராக்ஷஸைர்பஹுபிர்வ்ரு'தஃ ।
கரஸ்துநிஹதோப்ராதாததாராமோ ந மாநுஷஃ ॥ 19 ॥
யதைவநகரீம்லங்காந்துஷ்ப்ரவேஶாம்ஸுரைரபி ।
ப்ரவிஷ்டோஹநுமாந்வீர்யாத்ததைவவ்யதிதாவயம் ॥ 20 ॥
க்ரியதாமவிரோதஶ்சராகவேணேதியந்மயா ।
உச்யமாநம் ந க்ரு'ஹ்ணாஸிதஸ்யேயம்வ்யுஷ்டிராகதா ॥ 21 ॥
அகஸ்மாச்சாபிகாமோऽஸிஸீதாம்ராக்ஷஸபுங்கவஃ ।
ஐஶ்வர்யஸ்யவிநாஶாயதேஹஸ்யஸ்வஜநஸ்ய ச ॥ 22 ॥
அருந்தத்யாவிஶிஷ்டாந்தாம்ரோஹிண்யாஶ்சாபிதுர்மதே ।
ஸீதாந்தர்ஷயதாமாந்யாந்த்வயாஹ்யஸத்ரு'ஶங்க்ரு'தம் ॥ 23 ॥
வஸுதாயாஹிவஸுதாம்ஶ்ரியஃஶ்ரீம்பர்த்ரு'வத்ஸலாம் ।
ஸீதாம்ஸர்வாநவத்யாங்கீமரண்யேவிஜநேஶுபாம் ॥ 24 ॥
ஆநயித்வாதுதாந்தீநாஞ்சத்மநாத்மஸ்வதூஷண ।
அப்ராப்யதஞ்சைவகாமம்மைதிலீஸங்கமேக்ரு'தம் ॥ 25 ॥
பதிவ்ரதாயாஸ்தபஸாநூநந்தக்தோऽஸிமேப்ரபோ ।
ததைவயந்நதக்தகத்தஸ்த்வந்தர்ஷயம்ஸ்தநுமமத்யமாம் ।
தேவாபிப்யதேதேஸர்வேஸேந்த்ராஃஸாநாக்நீபுரோகமாஃ ॥ 26 ॥
அவஶ்யமேவலபதேபலம்பாபஸ்யகர்மணஃ ।
கோரம்பர்யாகதேகாலேகர்தாநாஸ்த்யத்ரஸம்ஶயஃ ॥ 27 ॥
ந குலேந ந ரூபேண ந தாக்ஷிண்யேநமைதிலீ ।
மயாதிகாவாதுல்யாவாதத்த்வம்மோஹாந்நபுத்யஸே ॥ 28 ॥
ஸர்வதாஸர்வபூதாநாந்நாஸ்திமுத்யுரலக்ஷணஃ ।
தவதாவதயம்ம்ரு'த்யுர்மைதிலீக்ரு'தலக்ஷணஃ ॥ 29 ॥
ஸீதாநிமித்தஜோம்ரு'த்யுஸ்த்வயாதூராதுபாஹ்ரு'தஃ ।
மைதிலீஸஹராமேணவிஶோகாவிஹரிஷ்யதி ॥ 30 ॥
அல்பபுண்யாத்வஹங்கோரேபதிதாஶோகஸாகரே ।
கைலாஸேமந்தரேமேரௌததாசைத்ரரதேவநே ॥ 31 ॥
தேவோத்யாநேஷுஸர்வேஷுவிஹ்ரு'த்யஸஹிதாத்வயா ।
விமாநேநாநுரூபேணயாயாம்யதுலயாஶ்ரியா ॥ 32 ॥
பஶ்யந்திவிவிதாந்தேஶாம்ஸ்தாம்ஸ்தாம்ஶ்சித்ரஸ்ரகம்பரா ।
ப்ரம்ஶிதாகாமபோகேப்யஃஸாஸ்மிவீரவதாத்தவ ॥ 33 ॥
ஸைவாந்யேவாஸ்மிஸம்வ்ரு'த்தாதிக்ராஜ்ஞாஞ்சஞ்சலாஃஶ்ரியஃ ।
ஹாராஜந் ஸுகுமாரந்தேஸுப்ருஸுத்வக்ஸமுந்நஸம் ॥ 34 ॥
காந்திஶ்ரீத்யுதிபிஸ்துல்யமிந்துபத்மதிவாகரைஃ ।
கிரீடகூடோஜ்ஜ்வலிதந்தாம்ராஸ்யந்தீப்தகுண்டலம் ॥ 35 ॥
மதவ்யாகுலலோலாக்ஷம்பூத்வாயத்பாநபூமிஷு ।
விவிதஸ்ரக்தரஞ்சாருவல்குஸ்மிதகதம்ஶுபம் ॥ 36 ॥
ததேவாத்யதவைவம்ஹிவக்த்ரம் ந ப்ராஜதேப்ரபோ ।
ராமஸாயகநிர்பிந்நம்ரக்தம்ருதிரவிஸ்ரவைஃ ॥ 37 ॥
வீஶீர்ணமேதோமஸ்திஷ்கம்ரூக்ஷஸ்யந்தநரேணுபிஃ ।
ஹாபஶ்சிமாமேஸம்ப்ராப்தாதஶாவைதவ்யதாயிநீ ॥ 38 ॥
யாமயாஸீந்நஸும்பத்தாகதாசிதபிமந்தயா ।
பதாதாநவராஜோமேபர்தாமேராக்ஷஸேஶ்வரஃ ॥ 39 ॥
புத்ரோமேஶக்ரநிர்ஜேதாஇத்யஹங்கர்விதாப்ரு'ஶம் ।
த்ரு'ப்தாமர்தநாஃஶூராஃப்ரக்யாதபலபௌருஷாஃ ॥ 40 ॥
அகுதஶ்சித்பயாநாதாமமேத்யாஸீந்மதிர்த்ரு'டா ।
தேஷாமேவம்ப்ரபாவாணாம்யுஷ்மாகம்ராக்ஷஸர்ஷபாஃ ॥ 41 ॥
கதம்பயமஸம்புத்தம்மாநுஷாதிதமாகதம் ।
ஸ்நிக்தேந்த்ரநீலநீலந்துப்ராம்ஶுஶைலோபமம்மஹத் ॥ 42 ॥
கேயூராங்கதவைடூர்யமுக்தாஹாரஸ்ரகுஜ்ஜ்வலம் ।
காந்தம்விஹாரேஷ்வதிகந்தீப்தாம்ஸங்க்ராமபூமிஷு ॥ 43 ॥
பாத்யாபரணபாபிர்யத்வித்யுத்பிரிவதோயதஃ ।
ததேவாத்யஶரீரந்தேதீக்ஷ்ணைர்நைகஶரைஶ்சிதம் ॥ 44 ॥
புநர்துர்லபஸம்பர்ஶம்பரிஷ்வக்தும் ந ஶக்யதே ।
ஶ்வாவிதஃஶலகைர்யத்வத்பாணைர்லக்நைர்நிரந்தரம் ॥ 45 ॥
ஸ்வர்பிதைர்மர்மஸுப்ரு'ஶம்ஸஞ்சிந்நஸ்நாயுபந்தநம் ।
க்ஷிதௌநிபதிதம்ராஜந் ஶ்யாமம்வைருதிரச்சவி ॥ 46 ॥
வஜ்ரப்ரஹாராபிஹதோவிகீர்ணைவபர்வதஃ ।
ஹாஸ்வப்நஸ்ஸத்யமேவேதந்த்வம்ராமேணகதம்ஹதஃ ॥ 47 ॥
த்வம்ம்ரு'த்யோரபிம்ரு'த்யுஸ்ஸ்யாஃகதம்ம்ரு'த்யுவஶங்கதஃ த்ரைலோக்யவஸுபோக்தாரந்த்ரைலோக்யோத்வேகதம்மஹத் ॥ 48 ॥
ஜேதாரம்லோகபாலாநாங்க்ஷேப்தாராம்ஶங்கரஸ்ய ச ।
த்ரு'ப்தாநாந்நிக்ரஹீதாரமாவிஷ்க்ரு'தபராக்ரமம் ॥ 49 ॥
லோகக்ஷோபயிதாரம் ச நாதைர்பூதவிராவிணம் ।
ஓஜஸாத்ரு'ப்தவாக்யாநாம்வக்தாரம்ரிபுஸந்நிதௌ ॥ 50 ॥
ஸ்வயூதப்ரு'த்யகோப்தாரம்ஹந்தாரம்பீமகர்மணாம் ।
ஹந்தாரந்தாநவேந்த்ராணாம்யக்ஷாணாம் ச ஸஹஸ்ரஶஃ ॥ 51 ॥
நிவாதகவசாநாம் ச ஸங்க்ரஹீதாரமாஹவே ।
நைகயஜ்ஞவிலோப்தாரந்த்ராதாரம்ஸ்வஜநஸ்ய ச ॥ 52 ॥
தர்மவ்யவஸ்தாபேத்தாரம்மாயாஸ்ரஷ்டாரமாஹவே ।
தேவாஸுரந்ரு'கந்யாநாமாஹர்தாரந்ததஸ்ததஃ ॥ 53 ॥
ஶத்ருஸ்த்ரீஶோகதாதாரம் நேதாரம் ஸ்வஜநஸ்ய ச ।
லங்காத்வீபஸ்யகோப்தாரங்கர்தாரம்பீமகர்மணாம் ॥ 54 ॥
அஸ்மாகங்காமபோகாநாந்தாதாரம்ரதிநாம்வரம் ।
ஏவம்ப்ரபாவம்பர்தாரந்த்ரு'ஷ்டவாராமேணபாதிதம் ॥ 55 ॥
ஸ்திராஸ்மியாதேஹமிமந்தாரயாமிஹதப்ரியா ।
ஶயநேஷுமஹார்ஹேஷுஶயித்வாராக்ஷஸேஶ்வர ॥ 56 ॥
இஹகர்மாத்ப்ரஸுப்தோऽஸிதரண்யாம்ரேணுகுண்டிதஃ ।
யதாதேதநயஶ்ஶஸ்தோலக்ஷ்மணேநேந்த்ரஜித்யுதி ॥ 57 ॥
ததாத்வபிஹதாதீவ்ரமத்யத்வஸ்மிநிபாதிதா ।
ஸாஹம்பந்துஜநைர்ஹீநாஹீநாநாதேந ச த்வயா ॥ 58 ॥
விஹீநாகாமபோகைஶ்சஶோசிஷ்யேஶாஶ்வதீஸ்ஸமாஃ ।
ப்ரபந்நோதீர்கமத்வாநம்ராஜந்நத்யஸுதுர்கமம் ॥ 59 ॥
நயமாமபிதுஃகார்தாம் ந வர்திஷ்யேத்வயாவிநா ।
கஸ்மாத்த்வம்மாம்விஹாயேஹக்ரு'பணாங்கந்துமிச்சஸி ॥ 60 ॥
தீநாம்விலபதீம்மந்தாங்கிம்வாமாந்நாபிபாஷஸே ।
த்ரு'ஷ்டவா ந கல்வபிக்ருத்தோமாமிஹாநவகுண்டிதாம் ॥ 61 ॥
நிர்கதாந்நகரத்வாராத்பத்ப்யாமேவாகதாம்ப்ரபோ ।
பஶ்யேஷ்டதாரதாராம்ஸ்தேப்ரஷ்டலஜ்ஜாவகுண்டிதாந் ॥ 62 ॥
பஹிர்நிஷ்பதிதாந்ஸர்வாந்கதந்த்ரு'ஷ்டவா ந குப்யஸி ।
அயங்க்ரீடாஸஹாயஸ்தேऽநாதேலாலப்யதேஜநஃ ॥ 63 ॥
ந சைவமாஶ்வாஸயஸிகிம்வா ந பஹுமந்யஸே ।
யாஃஸ்த்வயாவிதவாராஜந்க்ரு'தாநைகாஃகுலஸ்த்ரியஃ ॥ 64 ॥
பதிவ்ரதாதர்மரதாகுருஶுஶ்ரூஷணேரதாஃ ।
தாபிஶ்ஶோகாபிதப்தாபிஶ்ஶப்தஃபரவஶங்கதஃ ॥ 65 ॥
த்வயாவிப்ரக்ரு'தாபிர்யத்ததாஶப்தந்ததாகதம் ।
ப்ரவாதஸ்ஸத்யஏவாயந்த்வாம்ப்ரதிப்ராயஶோந்ரு'ப ॥ 66 ॥
ப்ரதிவ்ரதாநாந்நாகஸ்மாத்ஸபத்நத்யஶ்ரூணிபூதலே ।
கதம் ச நாமதேராஜந் லோகாநாக்ரம்யதேஜஸா ॥ 67 ॥
நாரீசௌர்யமிதங்க்ஷுத்ரங்க்ரு'தம்ஶௌண்டீர்யமாநிநா ।
அபநீயாஶ்ரமாத்ராமம்யந்ம்ரு'கச்சத்மநாத்வயா ॥ 68 ॥
ஆநீதாராமபநதீஸாதத்தேகாதர்யலக்ஷணம் ।
காதர்யம் ந ச தேயுத்தேகதாசித்ஸம்ஸ்மராம்யஹம் ॥ 69 ॥
தத்துபாக்யவிபர்யாஸாந்நூநந்தேபக்வலக்ஷணம் ।
அதீதாநாகதார்தஜ்ஞோவர்தமாநவிசக்ஷணஃ ॥ 70 ॥
மைதிலீமாஹ்ரு'தாந்த்ரு'ஷ்டவாத்யாத்வாநிஃஶ்வஸ்யசாயதம் ।
ஸத்யவாக்யமஹாபாஹோ தேவரோமேயதப்ரவீத் ॥ 71 ॥
அயம்ராக்ஷஸமுக்யாநாம்விநாஶஃபர்யுபஸ்திதஃ ।
காமக்ரோதஸமுத்தேநவ்யஸநேநப்ரஸங்கிநா ॥ 72 ॥
நிர்வ்ரு'த்தஸ்த்வத்க்ரு'தேऽநர்தஃஸோऽயம்மூலஹரோமஹாந் ।
த்வயாக்ரு'தமிதம்ஸர்வமநாதம்ராக்ஷஸங்குலம் ॥ 73 ॥
ஹித்வம்ஶோசிதவ்யோமேப்ரக்யாதபலபௌருஷஃ ।
ஸ்த்ரீஸ்வபாவாத்துமேபுத்திஃகாருண்யேபரிவர்ததே ॥ 74 ॥
ஸுக்ரு'தந்துஷ்க்ரு'தம் ச த்வங்க்ரு'ஹீத்வாஸ்வாங்கதிங்கதஃ ।
ஆத்மாநமநுஶோசாமித்வத்விநாஶேநதுஃகிதாம் ॥ 75 ॥
ஸுஹ்ரு'தாம்ஹிதகாமாநாம் ந ஶ்ருதம்வசநந்த்வயா ।
ப்ராத்ரூணாஞ்சைவகார்த்ந்ஸநஹிதமுக்தந்தஶாநந ॥ 76 ॥
ஹேத்வர்தயுக்தம்விதிவச்ச்ரேயஸ்கரமதாருணம் ।
விபீஷணேநாபிஹிதம் ந க்ரு'தம்ஹேதுமத்த்வயா ॥ 77 ॥
மாரீசகும்பகர்ணாப்யாம்வாக்யம்மமபிதுஸ்ததா ।
ந ஶ்ருதம்வீர்யமத்தேநதஸ்யேதம்பலமீத்ரு'ஶம் ॥ 78 ॥
நீலஜீமூதஸங்காஶ பீதாம்பரஶுபாங்கத ।
ஸ்வகாத்ராணிவிநிக்ஷிப்யகிம்ஶேஷேருதிராப்லுதஃ ॥ 79 ॥
ப்ரஸுப்தைவஶோகார்தாங்கிம்மாம் ந ப்ரதிபாஷஸே ।
மஹாவீர்யஸ்யதக்ஷஸ்யஸம்யுகேஷ்வபலாயிநஃ ॥ 80 ॥
யாதுதாநஸ்யதௌஹித்ரீங்கிம்மாம் ந ப்ரதிபாஷஸே ।
உத்திஷ்டோத்திஷ்டகிம்ஶேஷேநவேபரிபவேக்ரு'தே ॥ 81 ॥
அத்யவைநிர்பயாலங்காம்ப்ரவிஷ்டாம்ஸூர்யரஶ்மயஃ ।
யேநஸூதயஸேஶத்ரூந் ஸமரேஸூர்யவர்சஸா ॥ 82 ॥
வஜ்ரம்வஜ்ரதரஸ்யேவஸோऽயந்தேஸததார்சிதஃ ।
ரணேபஹுப்ரஹரணோஹேமஜாபரிஷ்க்ரு'தஃ ॥ 83 ॥
பரிகோவ்யவகீர்ணஸ்தேபாணைஶ்சிந்நைஃஸஹஸ்ரதா ।
அப்ரியாமிவோபஸங்க்ரு'ஹ்யகிம்ஶேஷேரணமேதிநீம் ॥ 84 ॥
அப்ரியாமிவகஸ்மாச்சமாந்நேச்சஸ்யபிபாஷிதும் ।
திகஸ்துஹ்ரு'தயம்யஸ்யாமமேதம் ந ஸஹஸ்ரதா ॥ 85 ॥
த்வயிபஞ்சத்வமாபந்நேபலதேஶோகபீடிதம் ।
இத்யேவம்விலபந்திஸாபாஷ்பபர்யாகுலேக்ஷணா ॥ 86 ॥
ஸ்நேஹோபஸ்கந்நஹ்ரு'தயா ததா மோஹாமுபாகமத் ।
கஶ்மலாபிஹதாஸந்நாபபௌஸாராவணோரஸி ॥ 87 ॥
ஸ்நத்யாநுரக்தேஜலதேதீப்தாவித்யுதிவோஜ்ஜ்வலா ।
ததாகதம்ஸமுத்தாப்யஸபத்நயஸ்தாம்ப்ரு'ஶாதுராஃ ॥ 88 ॥
பர்யவஸ்தாபயாமாஸூருதந்த்யோருததீம்ப்ரு'ஶம் ।
ந தேஸுவிதிதாதேவிலோகாநாம்ஸ்திதிரத்ருவா ॥ 89 ॥
தஶாவிபாகபர்யாயேராஜ்ஞாம்வைசஞ்சலாஃஶ்ரியஃ ।
இத்யேவமுச்யமாநாஸாஸஶப்தம்ப்ரருரோத ஹ ॥ 90 ॥
ஸ்நாபயந்தீததாஸ்ரேணஸ்தநௌவக்ரம்ஸுநிர்மலம் ।
ஏதஸ்மிந்நந்தரேராமோவிபீஷணமுவாச ஹ ॥ 91 ॥
ஸம்ஸ்காரஃக்ரியதாம்ப்ராதுஃஸ்த்ரீகணஃபரிஸாந்த்வ்யதாம் ।
தமுவாசததோதீமாந் விபீஷணைதம்வசஃ ॥ 92 ॥
விம்ரு'ஶ்யபுத்த்யாதர்மஜ்ஞோதர்மார்தஸஹிதம்ஹிதம் ।
த்யக்ததர்மவ்ரதம்ஶூரந்ந்ரு'ஶம்ஸமந்ரு'தந்ததா ॥ 93 ॥
நாஹமர்ஹோऽஸ்மிஸம்ஸ்கர்தும்பரதாராபிமர்ஶிநம் ।
ப்ராத்ரு'ரூபஃஹிமேஶத்ருரேஷஸர்வாஹிதேரதஃ ॥ 94 ॥
ராவணோநார்ஹதேபூஜாம்பூஜ்யோऽபிகுருகௌரவாத் ।
ந்ரு'ஶம்ஸைதிமாம்ராம வக்ஷ்யந்திமநுஜாபுவி ॥ 95 ॥
ஶ்ருத்வாதஸ்யாகுணாந்ஸர்வேவக்ஷ்யந்திஸுக்ரு'தம்புநஃ ।
தச்ச்ருத்வாபரமப்ரீதோராமோதர்மப்ரு'தாம்வரஃ ॥ 96 ॥
விபீஷணமுவாசேதம்வாக்யஜ்ஞம்வாக்யகோவிதஃ ।
தவாபிமேப்ரியங்கார்யந்த்வத்ப்ரபாவாந்மயாஜிதம் ॥ 97 ॥
அவஶ்யந்துக்ஷமம்வாச்யோமயாத்வாம்ராக்ஷஸேஶ்வர ।
அதர்மாந்ரு'தஸம்யுக்தஃகாமந்த்வேஷநிஶாசரஃ ॥ 98 ॥
தேஜஸ்வீபலவாந் ஶூரஃஸங்க்ராமேஷு ச நித்யஶஃ ।
ஶதக்ரதுமுகைர்வீரைஃஶ்ரூயதே ந பராஜிதஃ ॥ 99 ॥
மஹாத்மாபலஸம்பந்நோராவணோலோகராவணஃ ।
மரணாநாந்திவைராணிநிர்வ்ரு'த்தந்நஃப்ரயோஜநம் ॥ 100 ॥
க்ரியதாமஸ்யஸம்ஸ்காரோமமாப்யேஷயதாதவ ।
த்வத்ஸத்ஸகாஶாத்தஶக்ரீவஸ்ஸம்ஸ்காரம்விதிபூர்வகம் ॥ 101 ॥
க்ஷிப்ரமர்ஹதிதர்மேணத்வம்யஶோபாக்பவிஷ்யஸி ।
ராகவஸ்யவச்ஶ்ருத்வாத்வரமாணோவிபீஷணஃ ॥ 102 ॥
ஸம்ஸ்காரயிதுமாரேபேப்ராதரம்ராவணம்ஹதம் ।
ஸப்ரவிஶ்யபுரீம்லங்காம்ராக்ஷஸேந்த்ரோவிபீஷணஃ ॥ 103 ॥
ராவணஸ்யாஅக்நிஹோத்ரந்துநிர்யாபயதிஸத்வரம் ।
ஶகடாந் தாருரூபாணிஅக்நீநவையாஜகாம்ஸ்ததா ॥ 104 ॥
ததாசந்தநகாஷ்டாநிகாஷ்டாநிவிவிதாநி ச ।
அகரூணிஸுகதநீநிகந்தாம்ஶ்சஸுரபீம்ஸ்ததா ॥ 105 ॥
மணிமுக்தாப்ரவாலாநிநிர்யாபயதிராக்ஷஸஃ ।
ஆஜகாமமுஹூர்தேநராக்ஷஸைஃபரிவாரிதஃ ॥ 106 ॥
ததோமால்யவதாஸார்தங்க்ரியாமேவசகாரஸஃ ।
ஸௌவர்ணீம்ஶிபிகாந்திவ்யாமாரோப்யக்ஷௌமவாஸநம் ॥ 107 ॥
ராவணம்ராக்ஷஸாதீஶமஶ்ருபூர்யமுகாத்விஜாஃ ।
தூர்யகோஷைஶ்சவிவிதைஸ்ஸ்துவத்பிஶ்சாபிநந்திதம் ॥ 108 ॥
ப்தாகாபிஶ்சசித்ராபிஸ்ஸுமநோபிஶ்சசித்ரிதாம் ।
உத்க்ஷிப்யஶிபிகாந்தாந்துவிபீஷணபுரோகமாஃ ॥ 109 ॥
தக்ஷிணாபிமுகாஸ்ஸர்வேக்ரு'ஹ்யகாஷ்டாநிபேஜிரே ।
அக்நயோதீப்யமாநாஸ்தேததாத்வர்யுஸமீரிதாஃ ॥ 110 ॥
ஶரணாபிகதாஃஸர்வேபுரஸ்தாத்தஸ்யதேயயுஃ ।
அந்தஃபுராணிஸர்வாணிருதமாநாநிஸத்வரம் ॥ 111 ॥
ப்ரு'ஷ்டதோऽநுயயுஸ்தாநிப்லவமாநாநிஸர்வதஃ ।
ராவணம்ப்ரயதேதேஶேஸ்தாப்யதேப்ரு'ஶதுஃகிதாஃ ॥ 112 ॥
சிதாஞ்சந்தநகாஷ்டைஶ்சபத்மகோஶீஸம்வ்ரு'தாம் ।
ப்ராஹ்ம்யாஸம்வர்தயாமாஸூராங்கவாஸ்தரணாவ்ரு'தாம் ॥ 113 ॥
வர்ததேவேதவிஹிதோராஜ்ஞோவைபஶ்சிமஃக்ரதுஃ ।
ப்ரசக்ருஃராக்ஷஸேந்த்ரஸ்யபித்ரு'மேதமநுக்ரமம் ॥ 114 ॥
வேதிம் ச தக்ஷிணப்ராச்யாம்யதாஸ்தாநம் ச பாவகம் ।
ப்ரு'ஷதாஜ்யேநஸம்பூர்ணம்ஸ்ருவம்ஸர்வேப்ரசிக்ஷிபுஃ ॥ 115 ॥
பாதயோஶ்ஶகடம்ப்ராதுரந்தரூர்வோருலூகலந்ததா ।
தாருபாத்ராணிஸர்வாணிஆரணிஞ்சோத்தாராரணிம் ॥ 116 ॥
தத்த்வாதுமுஸலஞ்சாந்யதாஸ்தாநம்விசக்ஷணாஃ ।
ஶாஸ்த்ராத்ரு'ஷ்டேநவிதிநாமஹர்ஷிவிஹிதேந ச ॥ 117 ॥
தத்ரமேத்யம்பஶும்ஹத்வாராக்ஷஸேந்த்ரஸ்யராக்ஷஸாஃ ।
பரிஸ்தரணிகாம்ராஜ்ஞோக்ரு'தாக்தாம்ஸமவேஶயந் ॥ 118 ॥
கந்தைர்மால்யைரலங்க்ரு'த்யராவணந்தீநமாநஸாஃ ॥ 119 ॥
விபீஷணஸஹாயாஸ்தேவஸ்த்ரைஶ்சவிவிதைரபி ।
லாஜைரஶ்சாவகிரந்திஸ்மபாஷ்பபூர்ணமுகாஸ்ததா ॥ 120 ॥
ததௌ ச பாவகந்தஸ்யவிதியுக்தம்விபீஷணஃ ।
ஸ்நாத்வாசைவார்த்ரவஸ்த்ரேணதிலாந்தூர்வாபிமிஶ்ரிதாந் ॥ 121 ॥
உதகேந ச ஸம்மிஶ்ராந்ப்ரதாயவிதிபூர்வகம் ।
ப்ரதாயசோதகந்தஸ்மைமூர்த்நாசைநந்நமஸ்ய ச ॥ 122 ॥
தாஃஸ்த்ரியோऽநுநயாமாஸஸாந்தமுக்த்வாபுநஃபுநஃ ।
கம்யதாமிதிதாஸ்ஸர்வாவிவிஶுர்நகரீததா ॥ 123 ॥
ப்ரவிஷ்டாஸுஸர்வாஸுராக்ஷஸீஷுவிபீஷணஃ ।
ராமபார்ஶ்வமுபாகம்யததாதிஷ்டத்விநீதவத் ॥ 124 ॥
ராமோऽபிஸஹஸைந்யேநஸஸுக்ரீவஸ்ஸலக்ஷ்மணஃ ।
ஹர்ஷம்லேபேரிபும்ஹத்வாயதாவ்ரு'த்ரம்ஶதக்ரதுஃ ॥ 125 ॥
ததோவிமுக்த்வாஸஶரம்ஶராஸநம்மஹேந்த்ரதத்தங்கவசம் ச தந்மஹத் ।
விம்யுசரோஷம்ரிபுநிக்ரஹாத்ததோராமஃஸுஸௌம்யத்வமுபாகதோऽரிஹா ॥ 126 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே யுத்தகாண்டே சதுர்தஶாதிகஶததமஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha caturdaśādhikaśatatamassargaḥ |
tāsāṃvilapamānānāntadārākṣasayoṣitām |
jyeṣṭhāpatnīpriyājīnābhartāraṃsamudaikṣata || 1 ||
daśagrīvaṃhatandṛṣṭavārāmeṇācintyakarmaṇā |
patimmaṇḍodarītatrakṛpaṇāparyadevayat || 2 ||
nanunāmamahābāhotavavaiśravaṇānuja |
kruddhasyapramukhesthātuntrasyatyapipurandaraḥ || 3 ||
ṛṣayaścamahānto'pigandharvāścayaśasvinaḥ |
nanunāmatavodvegāccāraṇāścadiśogatāḥ || 4 ||
sa tvammānuṣamātreṇarāmeṇayudhinirjitaḥ |
na vyapatrapaserājan kimidaṃrākṣaseśvara || 5 ||
kathantrailokyamākramyaśriyāvīryeṇacānvitam |
aviṣahyañjaghānatvāmmānuṣovanagocaraḥ || 6 ||
mānuṣāṇāmaviṣayecarataḥkāmarūpiṇaḥ |
vināśastavarāmeṇasamyugenopapadyate || 7 ||
na caitatkarmarāmasyaśraddhadhāmicamūmukhe |
sarvatassamupetasyatavatenābhimarṣaṇam || 8 ||
yadaiva ca janasthānerākṣasairbhahunirvavṛtaḥ |
kharastavahatobhrātātadaivāsau na mānuṣaḥ || 9 ||
yadaivanagarīṃlaṅkānduṣpraveśāṃsurairapi |
praviṣṭohanumānvīryāttadaivavyathitāvayam || 10 ||
yadaivavānarairghorairbaddhasseturmahārṇave |
tadaivahṛdayenāhaṃśaṅkerāmamamānuṣam || 11 ||
athavārāmarūpeṇakṛtāntassvayamāgataḥ |
māyāntavavināśāyavidhāyāpratitarkitām || 12 ||
athavāvāsavenatvandharṣito'pimahābala |
vāsavasyatukāśaktistvāndraṣṭumapisaṃyuge || 13 ||
vyaktameṣamahāyogīparamātmāsanātanaḥ |
anādimadhyanidhanomahatamparamomahān || 14 ||
tamasaḥparamodhātāśaṅkhacakragadādharaḥ |
śrīvatsavakṣānityaśrīrajayyaśśāśvatodhruvaḥ || 15 ||
mānuṣaṃrūpamāsthāyaviṣṇussatyaparākramaḥ |
sarvaiḥparivṛtodevairvānaratvamupāgataiḥ || 16 ||
sarvalokeśvarśrīmānlokānāṃhitakāmyayā |
sarākṣasaraparīvāraṃhatavāṃstvāmmahādyutiḥ || 17 ||
indriyāṇipurājitvājitantribhuvanantvayā |
smaradbhirivatadvairamindriyairevanirjitaḥ || 18 ||
yadaivahijanasthānerākṣasairbhahubhirvṛtaḥ |
kharastunihatobhrātātadārāmo na mānuṣaḥ || 19 ||
yadaivanagarīṃlaṅkānduṣpraveśāṃsurairapi |
praviṣṭohanumānvīryāttadaivavyathitāvayam || 20 ||
kriyatāmavirodhaścarāghaveṇetiyanmayā |
ucyamānaṃ na gṛhṇāsitasyeyaṃvyuṣṭirāgatā || 21 ||
akasmācchābhikāmo'sisītāṃrākṣasapuṅgavaḥ |
aiśvaryasyavināśāyadehasyasvajanasya ca || 22 ||
arundhatyāviśiṣṭāntāṃrohiṇyāścāpidurmate |
sītāndharṣayatāmānyāntvayāhyasadṛśaṅkṛtam || 23 ||
vasudhāyāhivasudhāṃśriyaḥśrīmbhartṛvatsalām |
sītāṃsarvānavadyāṅgīmaraṇyevijaneśubhām || 24 ||
ānayitvātutāndīnāñchadmanātmasvadūṣaṇa |
aprāpyatañcaivakāmammaithilīsaṅgamekṛtam || 25 ||
pativratāyāstapasānūnandagdho'simeprabho |
tadaivayannadagdhagaddhastvandharṣayaṃstanumamadhyamām |
devābhibhyatetesarvesendrāḥsānāgnīpurogamāḥ || 26 ||
avaśyamevalabhatephalampāpasyakarmaṇaḥ |
ghoramparyāgatekālekartānāstyatrasaṃśayaḥ || 27 ||
na kulena na rūpeṇa na dākṣiṇyenamaithilī |
mayādhikāvātulyāvātattvammohānnabudhyase || 28 ||
sarvadāsarvabhūtānānnāstimutyuralakṣaṇaḥ |
tavatāvadayammṛtyurmaithilīkṛtalakṣaṇaḥ || 29 ||
sītānimittajomṛtyustvayādūrādupāhṛtaḥ |
maithilīsaharāmeṇaviśokāvihariṣyati || 30 ||
alpapuṇyātvahaṅghorepatitāśokasāgare |
kailāsemandaremerautathācaitrarathevane || 31 ||
devodyāneṣusarveṣuvihṛtyasahitātvayā |
vimānenānurūpeṇayāyāmyatulayāśriyā || 32 ||
paśyantivividhāndeśāṃstāṃstāṃścitrasragambarā |
bhramśitākāmabhogebhyaḥsāsmivīravadhāttava || 33 ||
saivānyevāsmisamvṛttādhigrājñāñcañcalāḥśriyaḥ |
hārājan sukumārantesubhrusutvaksamunnasam || 34 ||
kāntiśrīdyutibhistulyamindupadmadivākaraiḥ |
kirīṭakūṭojjvalitantāmrāsyandīptakuṇḍalam || 35 ||
madavyākulalolākṣambhūtvāyatpānabhūmiṣu |
vividhasragdharañcāruvalgusmitakathaṃśubham || 36 ||
tadevādyatavaivaṃhivaktraṃ na bhrājateprabho |
rāmasāyakanirbhinnaṃraktaṃrudhiravisravaiḥ || 37 ||
vīśīrṇamedomastiṣkaṃrūkṣasyandanareṇubhiḥ |
hāpaścimāmesamprāptādaśāvaidhavyadāyinī || 38 ||
yāmayāsīnnasumbaddhākadācidapimandayā |
patādānavarājomebhartāmerākṣaseśvaraḥ || 39 ||
putromeśakranirjetāityahaṅgarvitābhṛśam |
dṛptāmardanāḥśūrāḥprakhyātabalapauruṣāḥ || 40 ||
akutaścidbhayānāthāmametyāsīnmatirdṛḍhā |
teṣāmevamprabhāvāṇāṃyuṣmākaṃrākṣasarṣabhāḥ || 41 ||
kathambhayamasambuddhammānuṣādidamāgatam |
snigdhendranīlanīlantuprāṃśuśailopamammahat || 42 ||
keyūrāṅgadavaiḍūryamuktāhārasragujjvalam |
kāntaṃvihāreṣvadhikandīptāṃsaṅgrāmabhūmiṣu || 43 ||
bhātyābharaṇabhābhiryadvidyudbhirivatoyadaḥ |
tadevādyaśarīrantetīkṣṇairnaikaśaraiścitam || 44 ||
punardurlabhasamparśampariṣvaktuṃ na śakyate |
śvāvidhaḥśalakairyadvadbhāṇairlagnairnirantaram || 45 ||
svarpitairmarmasubhṛśaṃsañchinnasnāyubandhanam |
kṣitaunipatitaṃrājan śyāmaṃvairudhiracchavi || 46 ||
vajraprahārābhihatovikīrṇaivaparvataḥ |
hāsvapnassatyamevedantvaṃrāmeṇakathaṃhataḥ || 47 ||
tvammṛtyorapimṛtyussyāḥkathammṛtyuvaśaṅgataḥ trailokyavasubhoktārantrailokyodvegadammahat || 48 ||
jetāraṃlokapālānāṅkṣeptārāṃśaṅkarasya ca |
dṛptānānnigrahītāramāviṣkṛtaparākramam || 49 ||
lokakṣobhayitāraṃ ca nādairbhūtavirāviṇam |
ojasādṛptavākyānāṃvaktāraṃripusannidhau || 50 ||
svayūthabhṛtyagoptāraṃhantārambhīmakarmaṇām |
hantārandānavendrāṇāṃyakṣāṇāṃ ca sahasraśaḥ || 51 ||
nivātakavacānāṃ ca saṅgrahītāramāhave |
naikayajñaviloptārantrātāraṃsvajanasya ca || 52 ||
dharmavyavasthābhettārammāyāsraṣṭāramāhave |
devāsuranṛkanyānāmāhartārantatastataḥ || 53 ||
śatrustrīśokadātāraṃ netāraṃ svajanasya ca |
laṅkādvīpasyagoptāraṅkartārambhīmakarmaṇām || 54 ||
asmākaṅkāmabhogānāndātāraṃrathināṃvaram |
evamprabhāvambhartārandṛṣṭavārāmeṇapātitam || 55 ||
sthirāsmiyādehamimandhārayāmihatapriyā |
śayaneṣumahārheṣuśayitvārākṣaseśvara || 56 ||
ihakarmātprasupto'sidharaṇyāṃreṇuguṇṭhitaḥ |
yadātetanayaśśastolakṣmaṇenendrajidyudhi || 57 ||
tadātvabhihatātīvramadyatvasminipātitā |
sāhambandhujanairhīnāhīnānāthena ca tvayā || 58 ||
vihīnākāmabhogaiścaśociṣyeśāśvatīssamāḥ |
prapannodīrghamadhvānaṃrājannadyasudurgamam || 59 ||
nayamāmapiduḥkhārtāṃ na vartiṣyetvayāvinā |
kasmāttvammāṃvihāyehakṛpaṇāṅgantumicchasi || 60 ||
dīnāṃvilapatīmmandāṅkiṃvāmānnābhibhāṣase |
dṛṣṭavā na khalvabhikruddhomāmihānavakuṇṭhitām || 61 ||
nirgatānnagaradvārātpadbhyāmevāgatāmprabho |
paśyeṣṭadāradārāṃstebhraṣṭalajjāvakuṇṭhitān || 62 ||
bahirniṣpatitānsarvānkathandṛṣṭavā na kupyasi |
ayaṅkrīḍāsahāyaste'nāthelālapyatejanaḥ || 63 ||
na caivamāśvāsayasikiṃvā na bahumanyase |
yāḥstvayāvidhavārājankṛtānaikāḥkulastriyaḥ || 64 ||
pativratādharmaratāguruśuśrūṣaṇeratāḥ |
tābhiśśokābhitaptābhiśśaptaḥparavaśaṅgataḥ || 65 ||
tvayāviprakṛtābhiryattadāśaptantadāgatam |
pravādassatyaevāyantvāmpratiprāyaśonṛpa || 66 ||
prativratānānnākasmātsapatnatyaśrūṇibhūtale |
kathaṃ ca nāmaterājan lokānākramyatejasā || 67 ||
nārīcauryamidaṅkṣudraṅkṛtaṃśauṇḍīryamāninā |
apanīyāśramādrāmaṃyanmṛgacchadmanātvayā || 68 ||
ānītārāmapanatīsātattekātaryalakṣaṇam |
kātaryaṃ na ca teyuddhekadācitsaṃsmarāmyaham || 69 ||
tattubhāgyaviparyāsānnūnantepakvalakṣaṇam |
atītānāgatārthajñovartamānavicakṣaṇaḥ || 70 ||
maithilīmāhṛtāndṛṣṭavādhyātvāniḥśvasyacāyatam |
satyavākyamahābāho devaromeyadabravīt || 71 ||
ayaṃrākṣasamukhyānāṃvināśaḥparyupasthitaḥ |
kāmakrodhasamutthenavyasanenaprasaṅginā || 72 ||
nirvṛttastvatkṛte'narthaḥso'yammūlaharomahān |
tvayākṛtamidaṃsarvamanādhaṃrākṣasaṅkulam || 73 ||
hitvaṃśocitavyomeprakhyātabalapauruṣaḥ |
strīsvabhāvāttumebuddhiḥkāruṇyeparivartate || 74 ||
sukṛtanduṣkṛtaṃ ca tvaṅgṛhītvāsvāṅgatiṅgataḥ |
ātmānamanuśocāmitvadvināśenaduḥkhitām || 75 ||
suhṛdāṃhitakāmānāṃ na śrutaṃvacanantvayā |
bhrātrūṇāñcaivakārtnsanahitamuktandaśānana || 76 ||
hetvarthayuktaṃvidhivacchreyaskaramadāruṇam |
vibhīṣaṇenābhihitaṃ na kṛtaṃhetumattvayā || 77 ||
mārīcakumbhakarṇābhyāṃvākyammamapitustathā |
na śrutaṃvīryamattenatasyedamphalamīdṛśam || 78 ||
nīlajīmūtasaṅkāśa pītāmbaraśubhāṅgada |
svagātrāṇivinikṣipyakiṃśeṣerudhirāplutaḥ || 79 ||
prasuptaivaśokārtāṅkimmāṃ na pratibhāṣase |
mahāvīryasyadakṣasyasamyugeṣvapalāyinaḥ || 80 ||
yātudhānasyadauhitrīṅkimmāṃ na pratibhāṣase |
uttiṣṭhottiṣṭhakiṃśeṣenaveparibhavekṛte || 81 ||
adyavainirbhayālaṅkāmpraviṣṭāṃsūryaraśmayaḥ |
yenasūdayaseśatrūn samaresūryavarcasā || 82 ||
vajraṃvajradharasyevaso'yantesatatārcitaḥ |
raṇebahupraharaṇohemajāpariṣkṛtaḥ || 83 ||
parighovyavakīrṇastebāṇaiścinnaiḥsahasradhā |
apriyāmivopasaṅgṛhyakiṃśeṣeraṇamedinīm || 84 ||
apriyāmivakasmācchamānnecchasyabhibhāṣitum |
dhigastuhṛdayaṃyasyāmamedaṃ na sahasradhā || 85 ||
tvayipañcatvamāpannephalateśokapīḍitam |
ityevaṃvilapantisābāṣpaparyākulekṣaṇā || 86 ||
snehopaskannahṛdayā tadā mohāmupāgamat |
kaśmalābhihatāsannābabhausārāvaṇorasi || 87 ||
snadhyānuraktejaladedīptāvidyudivojjvalā |
tathāgataṃsamutthāpyasapatnayastāmbhṛśāturāḥ || 88 ||
paryavasthāpayāmāsūrudantyorudatīmbhṛśam |
na tesuviditādevilokānāṃsthitiradhruvā || 89 ||
daśāvibhāgaparyāyerājñāṃvaicañcalāḥśriyaḥ |
ityevamucyamānāsāsaśabdampraruroda ha || 90 ||
snāpayantītadāsreṇastanauvakraṃsunirmalam |
etasminnantarerāmovibhīṣaṇamuvāca ha || 91 ||
saṃskāraḥkriyatāmbhrātuḥstrīgaṇaḥparisāntvyatām |
tamuvācatatodhīmān vibhīṣaṇaidaṃvacaḥ || 92 ||
vimṛśyabuddhyādharmajñodharmārthasahitaṃhitam |
tyaktadharmavrataṃśūrannṛśaṃsamanṛtantathā || 93 ||
nāhamarho'smisaṃskartumparadārābhimarśinam |
bhrātṛrūpaḥhimeśatrureṣasarvāhiterataḥ || 94 ||
rāvaṇonārhatepūjāmpūjyo'pigurugauravāt |
nṛśaṃsaitimāṃrāma vakṣyantimanujābhuvi || 95 ||
śrutvātasyāguṇānsarvevakṣyantisukṛtampunaḥ |
tacchrutvāparamaprītorāmodharmabhṛtāṃvaraḥ || 96 ||
vibhīṣaṇamuvācedaṃvākyajñaṃvākyakovidaḥ |
tavāpimepriyaṅkāryantvatprabhāvānmayājitam || 97 ||
avaśyantukṣamaṃvācyomayātvāṃrākṣaseśvara |
adharmānṛtasaṃyuktaḥkāmantveṣaniśācaraḥ || 98 ||
tejasvībalavān śūraḥsaṅgrāmeṣu ca nityaśaḥ |
śatakratumukhairvīraiḥśrūyate na parājitaḥ || 99 ||
mahātmābalasampannorāvaṇolokarāvaṇaḥ |
maraṇānāntivairāṇinirvṛttannaḥprayojanam || 100 ||
kriyatāmasyasaṃskāromamāpyeṣayathātava |
tvatsatsakāśāddhaśagrīvassaṃskāraṃvidhipūrvakam || 101 ||
kṣipramarhatidharmeṇatvaṃyaśobhāgbhaviṣyasi |
rāghavasyavacśrutvātvaramāṇovibhīṣaṇaḥ || 102 ||
saṃskārayitumārebhebhrātaraṃrāvaṇaṃhatam |
sapraviśyapurīṃlaṅkāṃrākṣasendrovibhīṣaṇaḥ || 103 ||
rāvaṇasyāagnihotrantuniryāpayatisatvaram |
śakaṭān dārurūpāṇiagnīnavaiyājakāṃstathā || 104 ||
tathācandanakāṣṭhānikāṣṭhānivividhāni ca |
agarūṇisugadhanīnigandhāṃścasurabhīṃstathā || 105 ||
maṇimuktāpravālāniniryāpayatirākṣasaḥ |
ājagāmamuhūrtenarākṣasaiḥparivāritaḥ || 106 ||
tatomālyavatāsārthaṅkriyāmevacakārasaḥ |
sauvarṇīṃśibikāndivyāmāropyakṣaumavāsanam || 107 ||
rāvaṇaṃrākṣasādhīśamaśrupūryamukhādvijāḥ |
tūryaghoṣaiścavividhaisstuvadbhiścābhinanditam || 108 ||
ptākābhiścacitrābhissumanobhiścacitritām |
utkṣipyaśibikāntāntuvibhīṣaṇapurogamāḥ || 109 ||
dakṣiṇābhimukhāssarvegṛhyakāṣṭhānibhejire |
agnayodīpyamānāstetadādhvaryusamīritāḥ || 110 ||
śaraṇābhigatāḥsarvepurastāttasyateyayuḥ |
antaḥpurāṇisarvāṇirudamānānisatvaram || 111 ||
pṛṣṭhato'nuyayustāniplavamānānisarvataḥ |
rāvaṇamprayatedeśesthāpyatebhṛśaduḥkhitāḥ || 112 ||
citāñcandanakāṣṭhaiścapadmakośīsaṃvṛtām |
brāhmyāsamvartayāmāsūrāṅkavāstaraṇāvṛtām || 113 ||
vartatevedavihitorājñovaipaścimaḥkratuḥ |
pracakruḥrākṣasendrasyapitṛmedhamanukramam || 114 ||
vediṃ ca dakṣiṇaprācyāṃyathāsthānaṃ ca pāvakam |
pṛṣadājyenasampūrṇaṃsruvaṃsarvepracikṣipuḥ || 115 ||
pādayośśakaṭamprādurantarūrvorulūkhalantadā |
dārupātrāṇisarvāṇiāraṇiñcottārāraṇim || 116 ||
dattvātumusalañcānyathāsthānaṃvicakṣaṇāḥ |
śāstrādṛṣṭenavidhināmaharṣivihitena ca || 117 ||
tatramedhyampaśuṃhatvārākṣasendrasyarākṣasāḥ |
paristaraṇikāṃrājñoghṛtāktāṃsamaveśayan || 118 ||
gandhairmālyairalaṅkṛtyarāvaṇandīnamānasāḥ || 119 ||
vibhīṣaṇasahāyāstevastraiścavividhairapi |
lājairaścāvakirantismabāṣpapūrṇamukhāstadā || 120 ||
dadau ca pāvakantasyavidhiyuktaṃvibhīṣaṇaḥ |
snātvācaivārdravastreṇatilāndūrvābhimiśritān || 121 ||
udakena ca sammiśrānpradāyavidhipūrvakam |
pradāyacodakantasmaimūrdhnācainannamasya ca || 122 ||
tāḥstriyo'nunayāmāsasāntamuktvāpunaḥpunaḥ |
gamyatāmititāssarvāviviśurnagarītadā || 123 ||
praviṣṭāsusarvāsurākṣasīṣuvibhīṣaṇaḥ |
rāmapārśvamupāgamyatadātiṣṭhadvinītavat || 124 ||
rāmo'pisahasainyenasasugrīvassalakṣmaṇaḥ |
harṣaṃlebheripuṃhatvāyathāvṛtraṃśatakratuḥ || 125 ||
tatovimuktvāsaśaraṃśarāsanammahendradattaṅkavacaṃ ca tanmahat |
vimyucaroṣaṃripunigrahāttatorāmaḥsusaumyatvamupāgato'rihā || 126 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe caturdaśādhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ चतुर्दशाधिकशततमस्सर्गः ।
तासांविलपमानानान्तदाराक्षसयोषिताम् ।
ज्येष्ठापत्नीप्रियाजीनाभर्तारंसमुदैक्षत ॥ 1 ॥
दशग्रीवंहतन्दृष्टवारामेणाचिन्त्यकर्मणा ।
पतिम्मण्डोदरीतत्रकृपणापर्यदेवयत् ॥ 2 ॥
ननुनाममहाबाहोतववैश्रवणानुज ।
क्रुद्धस्यप्रमुखेस्थातुन्त्रस्यत्यपिपुरन्दरः ॥ 3 ॥
ऋषयश्चमहान्तोऽपिगन्धर्वाश्चयशस्विनः ।
ननुनामतवोद्वेगाच्चारणाश्चदिशोगताः ॥ 4 ॥
स त्वम्मानुषमात्रेणरामेणयुधिनिर्जितः ।
न व्यपत्रपसेराजन् किमिदंराक्षसेश्वर ॥ 5 ॥
कथन्त्रैलोक्यमाक्रम्यश्रियावीर्येणचान्वितम् ।
अविषह्यञ्जघानत्वाम्मानुषोवनगोचरः ॥ 6 ॥
मानुषाणामविषयेचरतःकामरूपिणः ।
विनाशस्तवरामेणसम्युगेनोपपद्यते ॥ 7 ॥
न चैतत्कर्मरामस्यश्रद्धधामिचमूमुखे ।
सर्वतस्समुपेतस्यतवतेनाभिमर्षणम् ॥ 8 ॥
यदैव च जनस्थानेराक्षसैर्भहुनिर्ववृतः ।
खरस्तवहतोभ्रातातदैवासौ न मानुषः ॥ 9 ॥
यदैवनगरींलङ्कान्दुष्प्रवेशांसुरैरपि ।
प्रविष्टोहनुमान्वीर्यात्तदैवव्यथितावयम् ॥ 10 ॥
यदैववानरैर्घोरैर्बद्धस्सेतुर्महार्णवे ।
तदैवहृदयेनाहंशङ्केरामममानुषम् ॥ 11 ॥
अथवारामरूपेणकृतान्तस्स्वयमागतः ।
मायान्तवविनाशायविधायाप्रतितर्किताम् ॥ 12 ॥
अथवावासवेनत्वन्धर्षितोऽपिमहाबल ।
वासवस्यतुकाशक्तिस्त्वान्द्रष्टुमपिसंयुगे ॥ 13 ॥
व्यक्तमेषमहायोगीपरमात्मासनातनः ।
अनादिमध्यनिधनोमहतम्परमोमहान् ॥ 14 ॥
तमसःपरमोधाताशङ्खचक्रगदाधरः ।
श्रीवत्सवक्षानित्यश्रीरजय्यश्शाश्वतोध्रुवः ॥ 15 ॥
मानुषंरूपमास्थायविष्णुस्सत्यपराक्रमः ।
सर्वैःपरिवृतोदेवैर्वानरत्वमुपागतैः ॥ 16 ॥
सर्वलोकेश्वर्श्रीमान्लोकानांहितकाम्यया ।
सराक्षसरपरीवारंहतवांस्त्वाम्महाद्युतिः ॥ 17 ॥
इन्द्रियाणिपुराजित्वाजितन्त्रिभुवनन्त्वया ।
स्मरद्भिरिवतद्वैरमिन्द्रियैरेवनिर्जितः ॥ 18 ॥
यदैवहिजनस्थानेराक्षसैर्भहुभिर्वृतः ।
खरस्तुनिहतोभ्रातातदारामो न मानुषः ॥ 19 ॥
यदैवनगरींलङ्कान्दुष्प्रवेशांसुरैरपि ।
प्रविष्टोहनुमान्वीर्यात्तदैवव्यथितावयम् ॥ 20 ॥
क्रियतामविरोधश्चराघवेणेतियन्मया ।
उच्यमानं न गृह्णासितस्येयंव्युष्टिरागता ॥ 21 ॥
अकस्माच्छाभिकामोऽसिसीतांराक्षसपुङ्गवः ।
ऐश्वर्यस्यविनाशायदेहस्यस्वजनस्य च ॥ 22 ॥
अरुन्धत्याविशिष्टान्तांरोहिण्याश्चापिदुर्मते ।
सीतान्धर्षयतामान्यान्त्वयाह्यसदृशङ्कृतम् ॥ 23 ॥
वसुधायाहिवसुधांश्रियःश्रीम्भर्तृवत्सलाम् ।
सीतांसर्वानवद्याङ्गीमरण्येविजनेशुभाम् ॥ 24 ॥
आनयित्वातुतान्दीनाञ्छद्मनात्मस्वदूषण ।
अप्राप्यतञ्चैवकामम्मैथिलीसङ्गमेकृतम् ॥ 25 ॥
पतिव्रतायास्तपसानूनन्दग्धोऽसिमेप्रभो ।
तदैवयन्नदग्धगद्धस्त्वन्धर्षयंस्तनुममध्यमाम् ।
देवाभिभ्यतेतेसर्वेसेन्द्राःसानाग्नीपुरोगमाः ॥ 26 ॥
अवश्यमेवलभतेफलम्पापस्यकर्मणः ।
घोरम्पर्यागतेकालेकर्तानास्त्यत्रसंशयः ॥ 27 ॥
न कुलेन न रूपेण न दाक्षिण्येनमैथिली ।
मयाधिकावातुल्यावातत्त्वम्मोहान्नबुध्यसे ॥ 28 ॥
सर्वदासर्वभूतानान्नास्तिमुत्युरलक्षणः ।
तवतावदयम्मृत्युर्मैथिलीकृतलक्षणः ॥ 29 ॥
सीतानिमित्तजोमृत्युस्त्वयादूरादुपाहृतः ।
मैथिलीसहरामेणविशोकाविहरिष्यति ॥ 30 ॥
अल्पपुण्यात्वहङ्घोरेपतिताशोकसागरे ।
कैलासेमन्दरेमेरौतथाचैत्ररथेवने ॥ 31 ॥
देवोद्यानेषुसर्वेषुविहृत्यसहितात्वया ।
विमानेनानुरूपेणयायाम्यतुलयाश्रिया ॥ 32 ॥
पश्यन्तिविविधान्देशांस्तांस्तांश्चित्रस्रगम्बरा ।
भ्रम्शिताकामभोगेभ्यःसास्मिवीरवधात्तव ॥ 33 ॥
सैवान्येवास्मिसम्वृत्ताधिग्राज्ञाञ्चञ्चलाःश्रियः ।
हाराजन् सुकुमारन्तेसुभ्रुसुत्वक्समुन्नसम् ॥ 34 ॥
कान्तिश्रीद्युतिभिस्तुल्यमिन्दुपद्मदिवाकरैः ।
किरीटकूटोज्ज्वलितन्ताम्रास्यन्दीप्तकुण्डलम् ॥ 35 ॥
मदव्याकुललोलाक्षम्भूत्वायत्पानभूमिषु ।
विविधस्रग्धरञ्चारुवल्गुस्मितकथंशुभम् ॥ 36 ॥
तदेवाद्यतवैवंहिवक्त्रं न भ्राजतेप्रभो ।
रामसायकनिर्भिन्नंरक्तंरुधिरविस्रवैः ॥ 37 ॥
वीशीर्णमेदोमस्तिष्कंरूक्षस्यन्दनरेणुभिः ।
हापश्चिमामेसम्प्राप्तादशावैधव्यदायिनी ॥ 38 ॥
यामयासीन्नसुम्बद्धाकदाचिदपिमन्दया ।
पतादानवराजोमेभर्तामेराक्षसेश्वरः ॥ 39 ॥
पुत्रोमेशक्रनिर्जेताइत्यहङ्गर्विताभृशम् ।
दृप्तामर्दनाःशूराःप्रख्यातबलपौरुषाः ॥ 40 ॥
अकुतश्चिद्भयानाथाममेत्यासीन्मतिर्दृढा ।
तेषामेवम्प्रभावाणांयुष्माकंराक्षसर्षभाः ॥ 41 ॥
कथम्भयमसम्बुद्धम्मानुषादिदमागतम् ।
स्निग्धेन्द्रनीलनीलन्तुप्रांशुशैलोपमम्महत् ॥ 42 ॥
केयूराङ्गदवैडूर्यमुक्ताहारस्रगुज्ज्वलम् ।
कान्तंविहारेष्वधिकन्दीप्तांसङ्ग्रामभूमिषु ॥ 43 ॥
भात्याभरणभाभिर्यद्विद्युद्भिरिवतोयदः ।
तदेवाद्यशरीरन्तेतीक्ष्णैर्नैकशरैश्चितम् ॥ 44 ॥
पुनर्दुर्लभसम्पर्शम्परिष्वक्तुं न शक्यते ।
श्वाविधःशलकैर्यद्वद्भाणैर्लग्नैर्निरन्तरम् ॥ 45 ॥
स्वर्पितैर्मर्मसुभृशंसञ्छिन्नस्नायुबन्धनम् ।
क्षितौनिपतितंराजन् श्यामंवैरुधिरच्छवि ॥ 46 ॥
वज्रप्रहाराभिहतोविकीर्णैवपर्वतः ।
हास्वप्नस्सत्यमेवेदन्त्वंरामेणकथंहतः ॥ 47 ॥
त्वम्मृत्योरपिमृत्युस्स्याःकथम्मृत्युवशङ्गतः त्रैलोक्यवसुभोक्तारन्त्रैलोक्योद्वेगदम्महत् ॥ 48 ॥
जेतारंलोकपालानाङ्क्षेप्तारांशङ्करस्य च ।
दृप्तानान्निग्रहीतारमाविष्कृतपराक्रमम् ॥ 49 ॥
लोकक्षोभयितारं च नादैर्भूतविराविणम् ।
ओजसादृप्तवाक्यानांवक्तारंरिपुसन्निधौ ॥ 50 ॥
स्वयूथभृत्यगोप्तारंहन्तारम्भीमकर्मणाम् ।
हन्तारन्दानवेन्द्राणांयक्षाणां च सहस्रशः ॥ 51 ॥
निवातकवचानां च सङ्ग्रहीतारमाहवे ।
नैकयज्ञविलोप्तारन्त्रातारंस्वजनस्य च ॥ 52 ॥
धर्मव्यवस्थाभेत्तारम्मायास्रष्टारमाहवे ।
देवासुरनृकन्यानामाहर्तारन्ततस्ततः ॥ 53 ॥
शत्रुस्त्रीशोकदातारं नेतारं स्वजनस्य च ।
लङ्काद्वीपस्यगोप्तारङ्कर्तारम्भीमकर्मणाम् ॥ 54 ॥
अस्माकङ्कामभोगानान्दातारंरथिनांवरम् ।
एवम्प्रभावम्भर्तारन्दृष्टवारामेणपातितम् ॥ 55 ॥
स्थिरास्मियादेहमिमन्धारयामिहतप्रिया ।
शयनेषुमहार्हेषुशयित्वाराक्षसेश्वर ॥ 56 ॥
इहकर्मात्प्रसुप्तोऽसिधरण्यांरेणुगुण्ठितः ।
यदातेतनयश्शस्तोलक्ष्मणेनेन्द्रजिद्युधि ॥ 57 ॥
तदात्वभिहतातीव्रमद्यत्वस्मिनिपातिता ।
साहम्बन्धुजनैर्हीनाहीनानाथेन च त्वया ॥ 58 ॥
विहीनाकामभोगैश्चशोचिष्येशाश्वतीस्समाः ।
प्रपन्नोदीर्घमध्वानंराजन्नद्यसुदुर्गमम् ॥ 59 ॥
नयमामपिदुःखार्तां न वर्तिष्येत्वयाविना ।
कस्मात्त्वम्मांविहायेहकृपणाङ्गन्तुमिच्छसि ॥ 60 ॥
दीनांविलपतीम्मन्दाङ्किंवामान्नाभिभाषसे ।
दृष्टवा न खल्वभिक्रुद्धोमामिहानवकुण्ठिताम् ॥ 61 ॥
निर्गतान्नगरद्वारात्पद्भ्यामेवागताम्प्रभो ।
पश्येष्टदारदारांस्तेभ्रष्टलज्जावकुण्ठितान् ॥ 62 ॥
बहिर्निष्पतितान्सर्वान्कथन्दृष्टवा न कुप्यसि ।
अयङ्क्रीडासहायस्तेऽनाथेलालप्यतेजनः ॥ 63 ॥
न चैवमाश्वासयसिकिंवा न बहुमन्यसे ।
याःस्त्वयाविधवाराजन्कृतानैकाःकुलस्त्रियः ॥ 64 ॥
पतिव्रताधर्मरतागुरुशुश्रूषणेरताः ।
ताभिश्शोकाभितप्ताभिश्शप्तःपरवशङ्गतः ॥ 65 ॥
त्वयाविप्रकृताभिर्यत्तदाशप्तन्तदागतम् ।
प्रवादस्सत्यएवायन्त्वाम्प्रतिप्रायशोनृप ॥ 66 ॥
प्रतिव्रतानान्नाकस्मात्सपत्नत्यश्रूणिभूतले ।
कथं च नामतेराजन् लोकानाक्रम्यतेजसा ॥ 67 ॥
नारीचौर्यमिदङ्क्षुद्रङ्कृतंशौण्डीर्यमानिना ।
अपनीयाश्रमाद्रामंयन्मृगच्छद्मनात्वया ॥ 68 ॥
आनीतारामपनतीसातत्तेकातर्यलक्षणम् ।
कातर्यं न च तेयुद्धेकदाचित्संस्मराम्यहम् ॥ 69 ॥
तत्तुभाग्यविपर्यासान्नूनन्तेपक्वलक्षणम् ।
अतीतानागतार्थज्ञोवर्तमानविचक्षणः ॥ 70 ॥
मैथिलीमाहृतान्दृष्टवाध्यात्वानिःश्वस्यचायतम् ।
सत्यवाक्यमहाबाहो देवरोमेयदब्रवीत् ॥ 71 ॥
अयंराक्षसमुख्यानांविनाशःपर्युपस्थितः ।
कामक्रोधसमुत्थेनव्यसनेनप्रसङ्गिना ॥ 72 ॥
निर्वृत्तस्त्वत्कृतेऽनर्थःसोऽयम्मूलहरोमहान् ।
त्वयाकृतमिदंसर्वमनाधंराक्षसङ्कुलम् ॥ 73 ॥
हित्वंशोचितव्योमेप्रख्यातबलपौरुषः ।
स्त्रीस्वभावात्तुमेबुद्धिःकारुण्येपरिवर्तते ॥ 74 ॥
सुकृतन्दुष्कृतं च त्वङ्गृहीत्वास्वाङ्गतिङ्गतः ।
आत्मानमनुशोचामित्वद्विनाशेनदुःखिताम् ॥ 75 ॥
सुहृदांहितकामानां न श्रुतंवचनन्त्वया ।
भ्रात्रूणाञ्चैवकार्त्न्सनहितमुक्तन्दशानन ॥ 76 ॥
हेत्वर्थयुक्तंविधिवच्छ्रेयस्करमदारुणम् ।
विभीषणेनाभिहितं न कृतंहेतुमत्त्वया ॥ 77 ॥
मारीचकुम्भकर्णाभ्यांवाक्यम्ममपितुस्तथा ।
न श्रुतंवीर्यमत्तेनतस्येदम्फलमीदृशम् ॥ 78 ॥
नीलजीमूतसङ्काश पीताम्बरशुभाङ्गद ।
स्वगात्राणिविनिक्षिप्यकिंशेषेरुधिराप्लुतः ॥ 79 ॥
प्रसुप्तैवशोकार्ताङ्किम्मां न प्रतिभाषसे ।
महावीर्यस्यदक्षस्यसम्युगेष्वपलायिनः ॥ 80 ॥
यातुधानस्यदौहित्रीङ्किम्मां न प्रतिभाषसे ।
उत्तिष्ठोत्तिष्ठकिंशेषेनवेपरिभवेकृते ॥ 81 ॥
अद्यवैनिर्भयालङ्काम्प्रविष्टांसूर्यरश्मयः ।
येनसूदयसेशत्रून् समरेसूर्यवर्चसा ॥ 82 ॥
वज्रंवज्रधरस्येवसोऽयन्तेसततार्चितः ।
रणेबहुप्रहरणोहेमजापरिष्कृतः ॥ 83 ॥
परिघोव्यवकीर्णस्तेबाणैश्चिन्नैःसहस्रधा ।
अप्रियामिवोपसङ्गृह्यकिंशेषेरणमेदिनीम् ॥ 84 ॥
अप्रियामिवकस्माच्छमान्नेच्छस्यभिभाषितुम् ।
धिगस्तुहृदयंयस्याममेदं न सहस्रधा ॥ 85 ॥
त्वयिपञ्चत्वमापन्नेफलतेशोकपीडितम् ।
इत्येवंविलपन्तिसाबाष्पपर्याकुलेक्षणा ॥ 86 ॥
स्नेहोपस्कन्नहृदया तदा मोहामुपागमत् ।
कश्मलाभिहतासन्नाबभौसारावणोरसि ॥ 87 ॥
स्नध्यानुरक्तेजलदेदीप्ताविद्युदिवोज्ज्वला ।
तथागतंसमुत्थाप्यसपत्नयस्ताम्भृशातुराः ॥ 88 ॥
पर्यवस्थापयामासूरुदन्त्योरुदतीम्भृशम् ।
न तेसुविदितादेविलोकानांस्थितिरध्रुवा ॥ 89 ॥
दशाविभागपर्यायेराज्ञांवैचञ्चलाःश्रियः ।
इत्येवमुच्यमानासासशब्दम्प्ररुरोद ह ॥ 90 ॥
स्नापयन्तीतदास्रेणस्तनौवक्रंसुनिर्मलम् ।
एतस्मिन्नन्तरेरामोविभीषणमुवाच ह ॥ 91 ॥
संस्कारःक्रियताम्भ्रातुःस्त्रीगणःपरिसान्त्व्यताम् ।
तमुवाचततोधीमान् विभीषणैदंवचः ॥ 92 ॥
विमृश्यबुद्ध्याधर्मज्ञोधर्मार्थसहितंहितम् ।
त्यक्तधर्मव्रतंशूरन्नृशंसमनृतन्तथा ॥ 93 ॥
नाहमर्होऽस्मिसंस्कर्तुम्परदाराभिमर्शिनम् ।
भ्रातृरूपःहिमेशत्रुरेषसर्वाहितेरतः ॥ 94 ॥
रावणोनार्हतेपूजाम्पूज्योऽपिगुरुगौरवात् ।
नृशंसैतिमांराम वक्ष्यन्तिमनुजाभुवि ॥ 95 ॥
श्रुत्वातस्यागुणान्सर्वेवक्ष्यन्तिसुकृतम्पुनः ।
तच्छ्रुत्वापरमप्रीतोरामोधर्मभृतांवरः ॥ 96 ॥
विभीषणमुवाचेदंवाक्यज्ञंवाक्यकोविदः ।
तवापिमेप्रियङ्कार्यन्त्वत्प्रभावान्मयाजितम् ॥ 97 ॥
अवश्यन्तुक्षमंवाच्योमयात्वांराक्षसेश्वर ।
अधर्मानृतसंयुक्तःकामन्त्वेषनिशाचरः ॥ 98 ॥
तेजस्वीबलवान् शूरःसङ्ग्रामेषु च नित्यशः ।
शतक्रतुमुखैर्वीरैःश्रूयते न पराजितः ॥ 99 ॥
महात्माबलसम्पन्नोरावणोलोकरावणः ।
मरणानान्तिवैराणिनिर्वृत्तन्नःप्रयोजनम् ॥ 100 ॥
क्रियतामस्यसंस्कारोममाप्येषयथातव ।
त्वत्सत्सकाशाद्धशग्रीवस्संस्कारंविधिपूर्वकम् ॥ 101 ॥
क्षिप्रमर्हतिधर्मेणत्वंयशोभाग्भविष्यसि ।
राघवस्यवच्श्रुत्वात्वरमाणोविभीषणः ॥ 102 ॥
संस्कारयितुमारेभेभ्रातरंरावणंहतम् ।
सप्रविश्यपुरींलङ्कांराक्षसेन्द्रोविभीषणः ॥ 103 ॥
रावणस्याअग्निहोत्रन्तुनिर्यापयतिसत्वरम् ।
शकटान् दारुरूपाणिअग्नीनवैयाजकांस्तथा ॥ 104 ॥
तथाचन्दनकाष्ठानिकाष्ठानिविविधानि च ।
अगरूणिसुगधनीनिगन्धांश्चसुरभींस्तथा ॥ 105 ॥
मणिमुक्ताप्रवालानिनिर्यापयतिराक्षसः ।
आजगाममुहूर्तेनराक्षसैःपरिवारितः ॥ 106 ॥
ततोमाल्यवतासार्थङ्क्रियामेवचकारसः ।
सौवर्णींशिबिकान्दिव्यामारोप्यक्षौमवासनम् ॥ 107 ॥
रावणंराक्षसाधीशमश्रुपूर्यमुखाद्विजाः ।
तूर्यघोषैश्चविविधैस्स्तुवद्भिश्चाभिनन्दितम् ॥ 108 ॥
प्ताकाभिश्चचित्राभिस्सुमनोभिश्चचित्रिताम् ।
उत्क्षिप्यशिबिकान्तान्तुविभीषणपुरोगमाः ॥ 109 ॥
दक्षिणाभिमुखास्सर्वेगृह्यकाष्ठानिभेजिरे ।
अग्नयोदीप्यमानास्तेतदाध्वर्युसमीरिताः ॥ 110 ॥
शरणाभिगताःसर्वेपुरस्तात्तस्यतेययुः ।
अन्तःपुराणिसर्वाणिरुदमानानिसत्वरम् ॥ 111 ॥
पृष्ठतोऽनुययुस्तानिप्लवमानानिसर्वतः ।
रावणम्प्रयतेदेशेस्थाप्यतेभृशदुःखिताः ॥ 112 ॥
चिताञ्चन्दनकाष्ठैश्चपद्मकोशीसंवृताम् ।
ब्राह्म्यासम्वर्तयामासूराङ्कवास्तरणावृताम् ॥ 113 ॥
वर्ततेवेदविहितोराज्ञोवैपश्चिमःक्रतुः ।
प्रचक्रुःराक्षसेन्द्रस्यपितृमेधमनुक्रमम् ॥ 114 ॥
वेदिं च दक्षिणप्राच्यांयथास्थानं च पावकम् ।
पृषदाज्येनसम्पूर्णंस्रुवंसर्वेप्रचिक्षिपुः ॥ 115 ॥
पादयोश्शकटम्प्रादुरन्तरूर्वोरुलूखलन्तदा ।
दारुपात्राणिसर्वाणिआरणिञ्चोत्तारारणिम् ॥ 116 ॥
दत्त्वातुमुसलञ्चान्यथास्थानंविचक्षणाः ।
शास्त्रादृष्टेनविधिनामहर्षिविहितेन च ॥ 117 ॥
तत्रमेध्यम्पशुंहत्वाराक्षसेन्द्रस्यराक्षसाः ।
परिस्तरणिकांराज्ञोघृताक्तांसमवेशयन् ॥ 118 ॥
गन्धैर्माल्यैरलङ्कृत्यरावणन्दीनमानसाः ॥ 119 ॥
विभीषणसहायास्तेवस्त्रैश्चविविधैरपि ।
लाजैरश्चावकिरन्तिस्मबाष्पपूर्णमुखास्तदा ॥ 120 ॥
ददौ च पावकन्तस्यविधियुक्तंविभीषणः ।
स्नात्वाचैवार्द्रवस्त्रेणतिलान्दूर्वाभिमिश्रितान् ॥ 121 ॥
उदकेन च सम्मिश्रान्प्रदायविधिपूर्वकम् ।
प्रदायचोदकन्तस्मैमूर्ध्नाचैनन्नमस्य च ॥ 122 ॥
ताःस्त्रियोऽनुनयामाससान्तमुक्त्वापुनःपुनः ।
गम्यतामितितास्सर्वाविविशुर्नगरीतदा ॥ 123 ॥
प्रविष्टासुसर्वासुराक्षसीषुविभीषणः ।
रामपार्श्वमुपागम्यतदातिष्ठद्विनीतवत् ॥ 124 ॥
रामोऽपिसहसैन्येनससुग्रीवस्सलक्ष्मणः ।
हर्षंलेभेरिपुंहत्वायथावृत्रंशतक्रतुः ॥ 125 ॥
ततोविमुक्त्वासशरंशरासनम्महेन्द्रदत्तङ्कवचं च तन्महत् ।
विम्युचरोषंरिपुनिग्रहात्ततोरामःसुसौम्यत्वमुपागतोऽरिहा ॥ 126 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे चतुर्दशाधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha caturdaśādhikaśatatamassargaḥ |
tāsāṃvilapamānānāntadārākṣasayoṣitām |
jyeṣṭhāpatnīpriyājīnābhartāraṃsamudaikṣata || 1 ||
daśagrīvaṃhatandṛṣṭavārāmeṇācintyakarmaṇā |
patimmaṇḍodarītatrakṛpaṇāparyadevayat || 2 ||
nanunāmamahābāhotavavaiśravaṇānuja |
kruddhasyapramukhesthātuntrasyatyapipurandaraḥ || 3 ||
ṛṣayaścamahānto'pigandharvāścayaśasvinaḥ |
nanunāmatavodvegāccāraṇāścadiśogatāḥ || 4 ||
sa tvammānuṣamātreṇarāmeṇayudhinirjitaḥ |
na vyapatrapaserājan kimidaṃrākṣaseśvara || 5 ||
kathantrailokyamākramyaśriyāvīryeṇacānvitam |
aviṣahyañjaghānatvāmmānuṣovanagocaraḥ || 6 ||
mānuṣāṇāmaviṣayecarataḥkāmarūpiṇaḥ |
vināśastavarāmeṇasamyugenopapadyate || 7 ||
na caitatkarmarāmasyaśraddhadhāmicamūmukhe |
sarvatassamupetasyatavatenābhimarṣaṇam || 8 ||
yadaiva ca janasthānerākṣasairbhahunirvavṛtaḥ |
kharastavahatobhrātātadaivāsau na mānuṣaḥ || 9 ||
yadaivanagarīṃlaṅkānduṣpraveśāṃsurairapi |
praviṣṭohanumānvīryāttadaivavyathitāvayam || 10 ||
yadaivavānarairghorairbaddhasseturmahārṇave |
tadaivahṛdayenāhaṃśaṅkerāmamamānuṣam || 11 ||
athavārāmarūpeṇakṛtāntassvayamāgataḥ |
māyāntavavināśāyavidhāyāpratitarkitām || 12 ||
athavāvāsavenatvandharṣito'pimahābala |
vāsavasyatukāśaktistvāndraṣṭumapisaṃyuge || 13 ||
vyaktameṣamahāyogīparamātmāsanātanaḥ |
anādimadhyanidhanomahatamparamomahān || 14 ||
tamasaḥparamodhātāśaṅkhacakragadādharaḥ |
śrīvatsavakṣānityaśrīrajayyaśśāśvatodhruvaḥ || 15 ||
mānuṣaṃrūpamāsthāyaviṣṇussatyaparākramaḥ |
sarvaiḥparivṛtodevairvānaratvamupāgataiḥ || 16 ||
sarvalokeśvarśrīmānlokānāṃhitakāmyayā |
sarākṣasaraparīvāraṃhatavāṃstvāmmahādyutiḥ || 17 ||
indriyāṇipurājitvājitantribhuvanantvayā |
smaradbhirivatadvairamindriyairevanirjitaḥ || 18 ||
yadaivahijanasthānerākṣasairbhahubhirvṛtaḥ |
kharastunihatobhrātātadārāmo na mānuṣaḥ || 19 ||
yadaivanagarīṃlaṅkānduṣpraveśāṃsurairapi |
praviṣṭohanumānvīryāttadaivavyathitāvayam || 20 ||
kriyatāmavirodhaścarāghaveṇetiyanmayā |
ucyamānaṃ na gṛhṇāsitasyeyaṃvyuṣṭirāgatā || 21 ||
akasmācchābhikāmo'sisītāṃrākṣasapuṅgavaḥ |
aiśvaryasyavināśāyadehasyasvajanasya ca || 22 ||
arundhatyāviśiṣṭāntāṃrohiṇyāścāpidurmate |
sītāndharṣayatāmānyāntvayāhyasadṛśaṅkṛtam || 23 ||
vasudhāyāhivasudhāṃśriyaḥśrīmbhartṛvatsalām |
sītāṃsarvānavadyāṅgīmaraṇyevijaneśubhām || 24 ||
ānayitvātutāndīnāñchadmanātmasvadūṣaṇa |
aprāpyatañcaivakāmammaithilīsaṅgamekṛtam || 25 ||
pativratāyāstapasānūnandagdho'simeprabho |
tadaivayannadagdhagaddhastvandharṣayaṃstanumamadhyamām |
devābhibhyatetesarvesendrāḥsānāgnīpurogamāḥ || 26 ||
avaśyamevalabhatephalampāpasyakarmaṇaḥ |
ghoramparyāgatekālekartānāstyatrasaṃśayaḥ || 27 ||
na kulena na rūpeṇa na dākṣiṇyenamaithilī |
mayādhikāvātulyāvātattvammohānnabudhyase || 28 ||
sarvadāsarvabhūtānānnāstimutyuralakṣaṇaḥ |
tavatāvadayammṛtyurmaithilīkṛtalakṣaṇaḥ || 29 ||
sītānimittajomṛtyustvayādūrādupāhṛtaḥ |
maithilīsaharāmeṇaviśokāvihariṣyati || 30 ||
alpapuṇyātvahaṅghorepatitāśokasāgare |
kailāsemandaremerautathācaitrarathevane || 31 ||
devodyāneṣusarveṣuvihṛtyasahitātvayā |
vimānenānurūpeṇayāyāmyatulayāśriyā || 32 ||
paśyantivividhāndeśāṃstāṃstāṃścitrasragambarā |
bhramśitākāmabhogebhyaḥsāsmivīravadhāttava || 33 ||
saivānyevāsmisamvṛttādhigrājñāñcañcalāḥśriyaḥ |
hārājan sukumārantesubhrusutvaksamunnasam || 34 ||
kāntiśrīdyutibhistulyamindupadmadivākaraiḥ |
kirīṭakūṭojjvalitantāmrāsyandīptakuṇḍalam || 35 ||
madavyākulalolākṣambhūtvāyatpānabhūmiṣu |
vividhasragdharañcāruvalgusmitakathaṃśubham || 36 ||
tadevādyatavaivaṃhivaktraṃ na bhrājateprabho |
rāmasāyakanirbhinnaṃraktaṃrudhiravisravaiḥ || 37 ||
vīśīrṇamedomastiṣkaṃrūkṣasyandanareṇubhiḥ |
hāpaścimāmesamprāptādaśāvaidhavyadāyinī || 38 ||
yāmayāsīnnasumbaddhākadācidapimandayā |
patādānavarājomebhartāmerākṣaseśvaraḥ || 39 ||
putromeśakranirjetāityahaṅgarvitābhṛśam |
dṛptāmardanāḥśūrāḥprakhyātabalapauruṣāḥ || 40 ||
akutaścidbhayānāthāmametyāsīnmatirdṛḍhā |
teṣāmevamprabhāvāṇāṃyuṣmākaṃrākṣasarṣabhāḥ || 41 ||
kathambhayamasambuddhammānuṣādidamāgatam |
snigdhendranīlanīlantuprāṃśuśailopamammahat || 42 ||
keyūrāṅgadavaiḍūryamuktāhārasragujjvalam |
kāntaṃvihāreṣvadhikandīptāṃsaṅgrāmabhūmiṣu || 43 ||
bhātyābharaṇabhābhiryadvidyudbhirivatoyadaḥ |
tadevādyaśarīrantetīkṣṇairnaikaśaraiścitam || 44 ||
punardurlabhasamparśampariṣvaktuṃ na śakyate |
śvāvidhaḥśalakairyadvadbhāṇairlagnairnirantaram || 45 ||
svarpitairmarmasubhṛśaṃsañchinnasnāyubandhanam |
kṣitaunipatitaṃrājan śyāmaṃvairudhiracchavi || 46 ||
vajraprahārābhihatovikīrṇaivaparvataḥ |
hāsvapnassatyamevedantvaṃrāmeṇakathaṃhataḥ || 47 ||
tvammṛtyorapimṛtyussyāḥkathammṛtyuvaśaṅgataḥ trailokyavasubhoktārantrailokyodvegadammahat || 48 ||
jetāraṃlokapālānāṅkṣeptārāṃśaṅkarasya ca |
dṛptānānnigrahītāramāviṣkṛtaparākramam || 49 ||
lokakṣobhayitāraṃ ca nādairbhūtavirāviṇam |
ojasādṛptavākyānāṃvaktāraṃripusannidhau || 50 ||
svayūthabhṛtyagoptāraṃhantārambhīmakarmaṇām |
hantārandānavendrāṇāṃyakṣāṇāṃ ca sahasraśaḥ || 51 ||
nivātakavacānāṃ ca saṅgrahītāramāhave |
naikayajñaviloptārantrātāraṃsvajanasya ca || 52 ||
dharmavyavasthābhettārammāyāsraṣṭāramāhave |
devāsuranṛkanyānāmāhartārantatastataḥ || 53 ||
śatrustrīśokadātāraṃ netāraṃ svajanasya ca |
laṅkādvīpasyagoptāraṅkartārambhīmakarmaṇām || 54 ||
asmākaṅkāmabhogānāndātāraṃrathināṃvaram |
evamprabhāvambhartārandṛṣṭavārāmeṇapātitam || 55 ||
sthirāsmiyādehamimandhārayāmihatapriyā |
śayaneṣumahārheṣuśayitvārākṣaseśvara || 56 ||
ihakarmātprasupto'sidharaṇyāṃreṇuguṇṭhitaḥ |
yadātetanayaśśastolakṣmaṇenendrajidyudhi || 57 ||
tadātvabhihatātīvramadyatvasminipātitā |
sāhambandhujanairhīnāhīnānāthena ca tvayā || 58 ||
vihīnākāmabhogaiścaśociṣyeśāśvatīssamāḥ |
prapannodīrghamadhvānaṃrājannadyasudurgamam || 59 ||
nayamāmapiduḥkhārtāṃ na vartiṣyetvayāvinā |
kasmāttvammāṃvihāyehakṛpaṇāṅgantumicchasi || 60 ||
dīnāṃvilapatīmmandāṅkiṃvāmānnābhibhāṣase |
dṛṣṭavā na khalvabhikruddhomāmihānavakuṇṭhitām || 61 ||
nirgatānnagaradvārātpadbhyāmevāgatāmprabho |
paśyeṣṭadāradārāṃstebhraṣṭalajjāvakuṇṭhitān || 62 ||
bahirniṣpatitānsarvānkathandṛṣṭavā na kupyasi |
ayaṅkrīḍāsahāyaste'nāthelālapyatejanaḥ || 63 ||
na caivamāśvāsayasikiṃvā na bahumanyase |
yāḥstvayāvidhavārājankṛtānaikāḥkulastriyaḥ || 64 ||
pativratādharmaratāguruśuśrūṣaṇeratāḥ |
tābhiśśokābhitaptābhiśśaptaḥparavaśaṅgataḥ || 65 ||
tvayāviprakṛtābhiryattadāśaptantadāgatam |
pravādassatyaevāyantvāmpratiprāyaśonṛpa || 66 ||
prativratānānnākasmātsapatnatyaśrūṇibhūtale |
kathaṃ ca nāmaterājan lokānākramyatejasā || 67 ||
nārīcauryamidaṅkṣudraṅkṛtaṃśauṇḍīryamāninā |
apanīyāśramādrāmaṃyanmṛgacchadmanātvayā || 68 ||
ānītārāmapanatīsātattekātaryalakṣaṇam |
kātaryaṃ na ca teyuddhekadācitsaṃsmarāmyaham || 69 ||
tattubhāgyaviparyāsānnūnantepakvalakṣaṇam |
atītānāgatārthajñovartamānavicakṣaṇaḥ || 70 ||
maithilīmāhṛtāndṛṣṭavādhyātvāniḥśvasyacāyatam |
satyavākyamahābāho devaromeyadabravīt || 71 ||
ayaṃrākṣasamukhyānāṃvināśaḥparyupasthitaḥ |
kāmakrodhasamutthenavyasanenaprasaṅginā || 72 ||
nirvṛttastvatkṛte'narthaḥso'yammūlaharomahān |
tvayākṛtamidaṃsarvamanādhaṃrākṣasaṅkulam || 73 ||
hitvaṃśocitavyomeprakhyātabalapauruṣaḥ |
strīsvabhāvāttumebuddhiḥkāruṇyeparivartate || 74 ||
sukṛtanduṣkṛtaṃ ca tvaṅgṛhītvāsvāṅgatiṅgataḥ |
ātmānamanuśocāmitvadvināśenaduḥkhitām || 75 ||
suhṛdāṃhitakāmānāṃ na śrutaṃvacanantvayā |
bhrātrūṇāñcaivakārtnsanahitamuktandaśānana || 76 ||
hetvarthayuktaṃvidhivacchreyaskaramadāruṇam |
vibhīṣaṇenābhihitaṃ na kṛtaṃhetumattvayā || 77 ||
mārīcakumbhakarṇābhyāṃvākyammamapitustathā |
na śrutaṃvīryamattenatasyedamphalamīdṛśam || 78 ||
nīlajīmūtasaṅkāśa pītāmbaraśubhāṅgada |
svagātrāṇivinikṣipyakiṃśeṣerudhirāplutaḥ || 79 ||
prasuptaivaśokārtāṅkimmāṃ na pratibhāṣase |
mahāvīryasyadakṣasyasamyugeṣvapalāyinaḥ || 80 ||
yātudhānasyadauhitrīṅkimmāṃ na pratibhāṣase |
uttiṣṭhottiṣṭhakiṃśeṣenaveparibhavekṛte || 81 ||
adyavainirbhayālaṅkāmpraviṣṭāṃsūryaraśmayaḥ |
yenasūdayaseśatrūn samaresūryavarcasā || 82 ||
vajraṃvajradharasyevaso'yantesatatārcitaḥ |
raṇebahupraharaṇohemajāpariṣkṛtaḥ || 83 ||
parighovyavakīrṇastebāṇaiścinnaiḥsahasradhā |
apriyāmivopasaṅgṛhyakiṃśeṣeraṇamedinīm || 84 ||
apriyāmivakasmācchamānnecchasyabhibhāṣitum |
dhigastuhṛdayaṃyasyāmamedaṃ na sahasradhā || 85 ||
tvayipañcatvamāpannephalateśokapīḍitam |
ityevaṃvilapantisābāṣpaparyākulekṣaṇā || 86 ||
snehopaskannahṛdayā tadā mohāmupāgamat |
kaśmalābhihatāsannābabhausārāvaṇorasi || 87 ||
snadhyānuraktejaladedīptāvidyudivojjvalā |
tathāgataṃsamutthāpyasapatnayastāmbhṛśāturāḥ || 88 ||
paryavasthāpayāmāsūrudantyorudatīmbhṛśam |
na tesuviditādevilokānāṃsthitiradhruvā || 89 ||
daśāvibhāgaparyāyerājñāṃvaicañcalāḥśriyaḥ |
ityevamucyamānāsāsaśabdampraruroda ha || 90 ||
snāpayantītadāsreṇastanauvakraṃsunirmalam |
etasminnantarerāmovibhīṣaṇamuvāca ha || 91 ||
saṃskāraḥkriyatāmbhrātuḥstrīgaṇaḥparisāntvyatām |
tamuvācatatodhīmān vibhīṣaṇaidaṃvacaḥ || 92 ||
vimṛśyabuddhyādharmajñodharmārthasahitaṃhitam |
tyaktadharmavrataṃśūrannṛśaṃsamanṛtantathā || 93 ||
nāhamarho'smisaṃskartumparadārābhimarśinam |
bhrātṛrūpaḥhimeśatrureṣasarvāhiterataḥ || 94 ||
rāvaṇonārhatepūjāmpūjyo'pigurugauravāt |
nṛśaṃsaitimāṃrāma vakṣyantimanujābhuvi || 95 ||
śrutvātasyāguṇānsarvevakṣyantisukṛtampunaḥ |
tacchrutvāparamaprītorāmodharmabhṛtāṃvaraḥ || 96 ||
vibhīṣaṇamuvācedaṃvākyajñaṃvākyakovidaḥ |
tavāpimepriyaṅkāryantvatprabhāvānmayājitam || 97 ||
avaśyantukṣamaṃvācyomayātvāṃrākṣaseśvara |
adharmānṛtasaṃyuktaḥkāmantveṣaniśācaraḥ || 98 ||
tejasvībalavān śūraḥsaṅgrāmeṣu ca nityaśaḥ |
śatakratumukhairvīraiḥśrūyate na parājitaḥ || 99 ||
mahātmābalasampannorāvaṇolokarāvaṇaḥ |
maraṇānāntivairāṇinirvṛttannaḥprayojanam || 100 ||
kriyatāmasyasaṃskāromamāpyeṣayathātava |
tvatsatsakāśāddhaśagrīvassaṃskāraṃvidhipūrvakam || 101 ||
kṣipramarhatidharmeṇatvaṃyaśobhāgbhaviṣyasi |
rāghavasyavacśrutvātvaramāṇovibhīṣaṇaḥ || 102 ||
saṃskārayitumārebhebhrātaraṃrāvaṇaṃhatam |
sapraviśyapurīṃlaṅkāṃrākṣasendrovibhīṣaṇaḥ || 103 ||
rāvaṇasyāagnihotrantuniryāpayatisatvaram |
śakaṭān dārurūpāṇiagnīnavaiyājakāṃstathā || 104 ||
tathācandanakāṣṭhānikāṣṭhānivividhāni ca |
agarūṇisugadhanīnigandhāṃścasurabhīṃstathā || 105 ||
maṇimuktāpravālāniniryāpayatirākṣasaḥ |
ājagāmamuhūrtenarākṣasaiḥparivāritaḥ || 106 ||
tatomālyavatāsārthaṅkriyāmevacakārasaḥ |
sauvarṇīṃśibikāndivyāmāropyakṣaumavāsanam || 107 ||
rāvaṇaṃrākṣasādhīśamaśrupūryamukhādvijāḥ |
tūryaghoṣaiścavividhaisstuvadbhiścābhinanditam || 108 ||
ptākābhiścacitrābhissumanobhiścacitritām |
utkṣipyaśibikāntāntuvibhīṣaṇapurogamāḥ || 109 ||
dakṣiṇābhimukhāssarvegṛhyakāṣṭhānibhejire |
agnayodīpyamānāstetadādhvaryusamīritāḥ || 110 ||
śaraṇābhigatāḥsarvepurastāttasyateyayuḥ |
antaḥpurāṇisarvāṇirudamānānisatvaram || 111 ||
pṛṣṭhato'nuyayustāniplavamānānisarvataḥ |
rāvaṇamprayatedeśesthāpyatebhṛśaduḥkhitāḥ || 112 ||
citāñcandanakāṣṭhaiścapadmakośīsaṃvṛtām |
brāhmyāsamvartayāmāsūrāṅkavāstaraṇāvṛtām || 113 ||
vartatevedavihitorājñovaipaścimaḥkratuḥ |
pracakruḥrākṣasendrasyapitṛmedhamanukramam || 114 ||
vediṃ ca dakṣiṇaprācyāṃyathāsthānaṃ ca pāvakam |
pṛṣadājyenasampūrṇaṃsruvaṃsarvepracikṣipuḥ || 115 ||
pādayośśakaṭamprādurantarūrvorulūkhalantadā |
dārupātrāṇisarvāṇiāraṇiñcottārāraṇim || 116 ||
dattvātumusalañcānyathāsthānaṃvicakṣaṇāḥ |
śāstrādṛṣṭenavidhināmaharṣivihitena ca || 117 ||
tatramedhyampaśuṃhatvārākṣasendrasyarākṣasāḥ |
paristaraṇikāṃrājñoghṛtāktāṃsamaveśayan || 118 ||
gandhairmālyairalaṅkṛtyarāvaṇandīnamānasāḥ || 119 ||
vibhīṣaṇasahāyāstevastraiścavividhairapi |
lājairaścāvakirantismabāṣpapūrṇamukhāstadā || 120 ||
dadau ca pāvakantasyavidhiyuktaṃvibhīṣaṇaḥ |
snātvācaivārdravastreṇatilāndūrvābhimiśritān || 121 ||
udakena ca sammiśrānpradāyavidhipūrvakam |
pradāyacodakantasmaimūrdhnācainannamasya ca || 122 ||
tāḥstriyo'nunayāmāsasāntamuktvāpunaḥpunaḥ |
gamyatāmititāssarvāviviśurnagarītadā || 123 ||
praviṣṭāsusarvāsurākṣasīṣuvibhīṣaṇaḥ |
rāmapārśvamupāgamyatadātiṣṭhadvinītavat || 124 ||
rāmo'pisahasainyenasasugrīvassalakṣmaṇaḥ |
harṣaṃlebheripuṃhatvāyathāvṛtraṃśatakratuḥ || 125 ||
tatovimuktvāsaśaraṃśarāsanammahendradattaṅkavacaṃ ca tanmahat |
vimyucaroṣaṃripunigrahāttatorāmaḥsusaumyatvamupāgato'rihā || 126 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe caturdaśādhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script. Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.
🕉 InfoLyter.in