ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே யுத்தகாண்டம் ।
அத பஞ்சவிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ।
ஸபலேஸாகரந்தீர்ணேராமேதஶரதாத்மஜே ।
அமாத்யௌராவணஶ்ரீமாநப்ரவீச்சுகஸாரணௌ ॥ 1 ॥
ஸமக்ரம்ஸாகரந்தீர்ணந்துஸ்தரம்வாநரம்பலம் ।
அபூதபூர்வம்ராமேணஸாகரேஸேதுபந்தநம் ॥ 2 ॥
ஸாகரேஸேதுபந்தந்துநஶ்ரத்தத்யாங்கதஞ்சந ।
அவஶ்யஞ்சாபிஸங் க்யேயந்தந்மயாவாநரம்பலம் ॥ 3 ॥
பவந்தௌவாநரம்ஸைந்யம்ப்ரவிஶ்யாநுபலக்ஷிதௌ ।
பரிமாணஞ்சவீர்யஞ்சயேசமுக்யாஃப்லவங்கமாஃ ॥ 4 ॥
மந்த்ரிணோயேசராமஸ்யஸுக்ரீவஸ்யசஸம்மதாஃ ।
யேபூர்வமபிவர்தந்தேயேசஶூராஃப்லவங்கமாஃ ॥ 5 ॥
ஸசஸேதுர்யதாபத்தஸ்ஸாகரேஸலிலார்ணவே ।
நிவேஶஞ்சயதாதேஷாம்வாநராணாம்மஹாத்மநாம் ॥ 6 ॥
ராமஸ்யவ்யவஸாயஞ்சவீர்யம்ப்ரஹரணாநிச ।
லக்ஷ்மணஸ்யசவீர்யந்தத்த்வதோஜ்ஞாதுமர்ஹதஃ ॥ 7 ॥
கஶ்சஸேநாபதிஸ்தேஷாம்வாநராணாம்மஹௌஜஸாம் ।
தச்சஜ்ஞாத்வாயதாதத்த்வம்ஶீக்ரமகந்துமர்ஹதஃ ॥ 8 ॥
இதிப்ரதிஸமாதிஷ்டௌராக்ஷஸௌஶுகஸாரணௌ ।
ஹரிரூபதரௌவீரௌப்ரவிஷ்டௌவாநரம்பலம் ॥ 9 ॥
ததஸ்தத்வாநரம்ஸைந்யமசிந்த்யம்ரோமஹர்ஷணம் ।
ஸங் க்யாதுந்நாத்யகச்சேதாந்ததாதௌஶுகஸாரணௌ ॥ 10 ॥
ஸம்ஸ்திதம்பர்வதாக்ரேஷுநிர்தரேஷுகுஹாஸுச ।
ஸமுத்ரஸ்யசதீரேஷுவநேஷூபவநேஷுச ॥ 11 ॥
தரமாணஞ்சதீர்ணஞ்சதர்துகாமஞ்சஸர்வஶஃ ।
நிவிஷ்டந்நிவிஶ்சைவபீமநாதம்மஹாபலம் ॥ 12 ॥
தத்பலார்ணவமக்ஷோப்யந்தத்ரு'ஶாதேநிஶாசரௌ ।
தௌததர்ஶமஹாதேஜாஃப்ரதிச்சந்நௌசவிபீஷணஃ ।
ஆசசக்ஷேऽதராமாயக்ரு'ஹீத்வாஶுகஸாரணௌ ॥ 13 ॥
தஸ்யைமௌராக்ஷஸேந்த்ரஸ்யமந்த்ரிணௌஶுகஸாரணௌ ।
லங்காயஸ்ஸமநுப்ராப்தௌசாரௌபரபுரஞ்ஜயஃ ॥ 14 ॥
தௌத்ரு'ஷ்டவாவ்யதிதௌராமந்நிராஶௌஜீவிதேததா ।
க்ரு'தாஞ்ஜலிபுடௌபீதௌவசநஞ்சேதமூசதுஃ ॥ 15 ॥
ஆவாமிஹாகதௌஸௌம்ய ராவணப்ரஹிதாவுபௌ ।
பரிஜ்ஞாதும்பலம்ஸர்வந்தவேதம்ரகுநந்தநஃ ॥ 16 ॥
தயோஸ்தத்வசநம்ஶ்ருத்வாராமோதஶரதாத்மஜஃ ।
அப்ரவீத்ப்ரஹஸந்வாக்யம்ஸர்வபூதஹிதேரதஃ ॥ 17 ॥
யதித்ரு'ஷ்டம்பலம்ஸர்வம்வயம்வாஸுபரிக்ஷிதாஃ ।
யதோக்தம்வாக்ரு'தங்கார்யசந்ததஃப்ரதிகம்யதாம் ॥ 18 ॥
அதகிஞ்சிதத்ரு'ஷ்டம்வாபூயஸ்தத்த்ரஷ்டுமர்ஹதஃ ।
விபீஷணோவாகாத்ஸ்நர்யேநபூயஸ்ஸந்தர்ஶயிஷ்யதி ॥ 19 ॥
நசேதங்க்ரஹணம்ப்ராப்யபேத்தவ்யஞ்ஜீவிதம்ப்ரதி ।
ந்யஸ்தஶஸ்த்ரௌக்ரு'ஹதௌவாநதூதௌவதமர்ஹதஃ ॥ 20 ॥
ப்ரச்சமாநௌவிமுஞ்சைதௌசாரௌராத்ரிஞ்சராவுபௌ ।
ஶத்ருபக்ஷஸ்யஸததம்விபீஷணஃ விகர்ஷிணௌ ॥ 21 ॥
ப்ரவிஶ்யநகரீம்லங்காம்பவத் ப்யாந்தநதாநுஜஃ ।
வக்தவ்யோரக்ஷஸாம்ராஜாயதோக்தம்வசநம்மம ॥ 22 ॥
யத்பலஞ்சஸமாஶ்ரித்யஸீதாம்மேஹ்ரு'தவாநபி ।
தத்தர்ஶயயதாகாமம்ஸஸைந்யஸ்ஸஹபாந்தவஃ ॥ 23 ॥
ஶ்வஃகால்யேநகரீம்லங்காம்ஸப்ராகாராம்ஸதோரணாம் ।
ரக்ஷஸஞ்சபலம்பஶ்யஶரைர்வித்வம்ஸிதம்மயா ॥ 24 ॥
க்ரோதம்பீமமஹம்மோக்ஷ்யேஸஸைந்யேத்வயிராவணஃ ।
ஶ்வஃகால்யேவஜ்ரவாந்வஜ்ரந்தாநவேஷ்விவவாஸவஃ ॥ 25 ॥
இதிப்ரதிஸமாதிஷ்டௌராக்ஷஸௌஶுகஸாரணௌ ॥ 26 ॥
ஜயேதிப்ரதிநந்த்யைதௌராகவந்தர்மவத்ஸலம் ।
ஆகம்யநகரீம்லங்காமப்ரூதாம்ராக்ஷஸாதிபம் ॥ 27 ॥
விபீஷணக்ரு'ஹீதௌதுவதார்தௌராக்ஷஸேஶ்வரஃ ।
த்ரு'ஷ்டவாதர்மாத்மநாமுக்தௌராமேணாமிததேஜஸா ॥ 28 ॥
ஏகஸ்தாநகதாயத்ரசத்வாரஃபுருஷர்ஷபாஃ ।
லோகபாலஸமாஶ்ஶூராஃக்ரு'தாஸ்த்ராத்ரு'டவிக்ரமா ॥ 29 ॥
ராமோ தாஶரதிஃ ஶ்ரீமாம்ல் லக்ஷ்மணஃ ச விபீஷணஃ ।
ஸுக்ரீவஃ ச மஹாதேஜா மஹாஇந்த்ர ஸம விக்ரமஃ ॥ 30 ॥
ஏதேஶக்தாஃபுரீலங்காம்ஸப்ராகாராம்ஸதோரணாம் ।
உத்பாட்யஸங்க்ரமயிதும்ஸர்வேதிஷ்டந்துவாநராஃ ॥ 31 ॥
யாத்ரு'ஶ்யந்தஸ்யராமஸ்யரூபம்ப்ரஹரணாநிச ।
வதிஷ்யதிபுரீம்லங்காமேகஸ்திஷ்டந்துதேத்ரயஃ ॥ 32 ॥
ராமலக்ஷ்மணகுப்தாஸாஸுக்ரீவேணசவாஹிநீ ।
பபூவதுர்தர்ஷதராஸர்வைரபிஸுராஸுரைஃ ॥ 33 ॥
ப்ரஹ்ரு'ஷ்டரூபாத்வஜிநீவநௌகஸாம் ।
மஹாத்மநாம் ஸம்ப்ரதியோத்துமிச்சதாம் ।
அலம்விரோதேநஶமோவிதீயதாம்ப்ரதீயதாந்தாஶரதாயமைதிலீ ॥ 34 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே யுத்தகாண்டே பஞ்சவிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha pañcaviṃśassargaḥ |
sabalesāgarantīrṇerāmedaśarathātmaje |
amātyaurāvaṇaśrīmānabravīcchukasāraṇau || 1 ||
samagraṃsāgarantīrṇandustaraṃvānarambalam |
abhūtapūrvaṃrāmeṇasāgaresetubandhanam || 2 ||
sāgaresetubandantunaśraddadhyāṅkathañcana |
avaśyañcāpisaṅ khyeyantanmayāvānarambalam || 3 ||
bhavantauvānaraṃsainyampraviśyānupalakṣitau |
parimāṇañcavīryañcayecamukhyāḥplavaṅghamāḥ || 4 ||
mantriṇoyecarāmasyasugrīvasyacasammatāḥ |
yepūrvamabhivartanteyecaśūrāḥplavaṅgamāḥ || 5 ||
sacaseturyathābaddhassāgaresalilārṇave |
niveśañcayadhāteṣāṃvānarāṇāmmahātmanām || 6 ||
rāmasyavyavasāyañcavīryampraharaṇānica |
lakṣmaṇasyacavīryantattvatojñātumarhathaḥ || 7 ||
kaścasenāpatisteṣāṃvānarāṇāmmahaujasām |
taccajñātvāyathātattvaṃśīghramagantumarhathaḥ || 8 ||
itipratisamādiṣṭaurākṣasauśukasāraṇau |
harirūpadharauvīraupraviṣṭauvānarambalam || 9 ||
tatastadvānaraṃsainyamacintyaṃromaharṣaṇam |
saṅ khyātunnādhyagacchetāntadātauśukasāraṇau || 10 ||
saṃsthitamparvatāgreṣunirdareṣuguhāsuca |
samudrasyacatīreṣuvaneṣūpavaneṣuca || 11 ||
taramāṇañcatīrṇañcatartukāmañcasarvaśaḥ |
niviṣṭanniviścaivabhīmanādammahābalam || 12 ||
tadbalārṇavamakṣobhyandadṛśāteniśācarau |
taudadarśamahātejāḥpraticchannaucavibhīṣaṇaḥ |
ācacakṣe'tharāmāyagṛhītvāśukasāraṇau || 13 ||
tasyaimaurākṣasendrasyamantriṇauśukasāraṇau |
laṅkāyassamanuprāptaucārauparapurañjayaḥ || 14 ||
taudṛṣṭavāvyathitaurāmannirāśaujīvitetathā |
kṛtāñjalipuṭaubhītauvacanañcedamūcatuḥ || 15 ||
āvāmihāgatausaumya rāvaṇaprahitāvubhau |
parijñātumbalaṃsarvantavedaṃraghunandanaḥ || 16 ||
tayostadvacanaṃśrutvārāmodaśarathātmajaḥ |
abravītprahasanvākyaṃsarvabhūtahiterataḥ || 17 ||
yadidṛṣṭambalaṃsarvaṃvayaṃvāsuparikṣitāḥ |
yathoktaṃvākṛtaṅkāryachandataḥpratigamyatām || 18 ||
athakiñcidadṛṣṭaṃvābhūyastaddraṣṭumarhathaḥ |
vibhīṣaṇovākātsnaryenabhūyassandarśayiṣyati || 19 ||
nacedaṅgrahaṇamprāpyabhettavyañjīvitamprati |
nyastaśastraugṛhatauvānadūtauvadhamarhataḥ || 20 ||
pracchamānauvimuñcaitaucāraurātriñcarāvubhau |
śatrupakṣasyasatataṃvibhīṣaṇaḥ vikarṣiṇau || 21 ||
praviśyanagarīṃlaṅkāmbhavad bhyāndhanadānujaḥ |
vaktavyorakṣasāṃrājāyathoktaṃvacanammama || 22 ||
yadbalañcasamāśrityasītāmmehṛtavānapi |
taddarśayayathākāmaṃsasainyassahabāndhavaḥ || 23 ||
śvaḥkālyenagarīṃlaṅkāṃsaprākārāṃsatoraṇām |
rakṣasañcabalampaśyaśarairvidhvaṃsitammayā || 24 ||
krodhambhīmamahammokṣyesasainyetvayirāvaṇaḥ |
śvaḥkālyevajravānvajrandānaveṣvivavāsavaḥ || 25 ||
itipratisamādiṣṭaurākṣasauśukasāraṇau || 26 ||
jayetipratinandyaitaurāghavandharmavatsalam |
āgamyanagarīṃlaṅkāmabrūtāṃrākṣasādhipam || 27 ||
vibhīṣaṇagṛhītautuvadhārtaurākṣaseśvaraḥ |
dṛṣṭavādharmātmanāmuktaurāmeṇāmitatejasā || 28 ||
ekasthānagatāyatracatvāraḥpuruṣarṣabhāḥ |
lokapālasamāśśūrāḥkṛtāstrādṛḍhavikramā || 29 ||
rāmo dāśarathiḥ śrīmāml lakṣmaṇaḥ ca vibhīṣaṇaḥ |
sugrīvaḥ ca mahātejā mahāindra sama vikramaḥ || 30 ||
eteśaktāḥpurīlaṅkāṃsaprākārāṃsatoraṇām |
utpāṭyasaṅkramayituṃsarvetiṣṭhantuvānarāḥ || 31 ||
yādṛśyantasyarāmasyarūpampraharaṇānica |
vadhiṣyatipurīṃlaṅkāmekastiṣṭhantutetrayaḥ || 32 ||
rāmalakṣmaṇaguptāsāsugrīveṇacavāhinī |
babhūvadurdarṣatarāsarvairapisurāsuraiḥ || 33 ||
prahṛṣṭarūpādhvajinīvanaukasām |
mahātmanāṃ sampratiyoddhumicchatām |
alaṃvirodhenaśamovidhīyatāmpradīyatāndāśarathāyamaidilī || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe pañcaviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ पञ्चविंशस्सर्गः ।
सबलेसागरन्तीर्णेरामेदशरथात्मजे ।
अमात्यौरावणश्रीमानब्रवीच्छुकसारणौ ॥ 1 ॥
समग्रंसागरन्तीर्णन्दुस्तरंवानरम्बलम् ।
अभूतपूर्वंरामेणसागरेसेतुबन्धनम् ॥ 2 ॥
सागरेसेतुबन्दन्तुनश्रद्दध्याङ्कथञ्चन ।
अवश्यञ्चापिसङ् ख्येयन्तन्मयावानरम्बलम् ॥ 3 ॥
भवन्तौवानरंसैन्यम्प्रविश्यानुपलक्षितौ ।
परिमाणञ्चवीर्यञ्चयेचमुख्याःप्लवङ्घमाः ॥ 4 ॥
मन्त्रिणोयेचरामस्यसुग्रीवस्यचसम्मताः ।
येपूर्वमभिवर्तन्तेयेचशूराःप्लवङ्गमाः ॥ 5 ॥
सचसेतुर्यथाबद्धस्सागरेसलिलार्णवे ।
निवेशञ्चयधातेषांवानराणाम्महात्मनाम् ॥ 6 ॥
रामस्यव्यवसायञ्चवीर्यम्प्रहरणानिच ।
लक्ष्मणस्यचवीर्यन्तत्त्वतोज्ञातुमर्हथः ॥ 7 ॥
कश्चसेनापतिस्तेषांवानराणाम्महौजसाम् ।
तच्चज्ञात्वायथातत्त्वंशीघ्रमगन्तुमर्हथः ॥ 8 ॥
इतिप्रतिसमादिष्टौराक्षसौशुकसारणौ ।
हरिरूपधरौवीरौप्रविष्टौवानरम्बलम् ॥ 9 ॥
ततस्तद्वानरंसैन्यमचिन्त्यंरोमहर्षणम् ।
सङ् ख्यातुन्नाध्यगच्छेतान्तदातौशुकसारणौ ॥ 10 ॥
संस्थितम्पर्वताग्रेषुनिर्दरेषुगुहासुच ।
समुद्रस्यचतीरेषुवनेषूपवनेषुच ॥ 11 ॥
तरमाणञ्चतीर्णञ्चतर्तुकामञ्चसर्वशः ।
निविष्टन्निविश्चैवभीमनादम्महाबलम् ॥ 12 ॥
तद्बलार्णवमक्षोभ्यन्ददृशातेनिशाचरौ ।
तौददर्शमहातेजाःप्रतिच्छन्नौचविभीषणः ।
आचचक्षेऽथरामायगृहीत्वाशुकसारणौ ॥ 13 ॥
तस्यैमौराक्षसेन्द्रस्यमन्त्रिणौशुकसारणौ ।
लङ्कायस्समनुप्राप्तौचारौपरपुरञ्जयः ॥ 14 ॥
तौदृष्टवाव्यथितौरामन्निराशौजीवितेतथा ।
कृताञ्जलिपुटौभीतौवचनञ्चेदमूचतुः ॥ 15 ॥
आवामिहागतौसौम्य रावणप्रहितावुभौ ।
परिज्ञातुम्बलंसर्वन्तवेदंरघुनन्दनः ॥ 16 ॥
तयोस्तद्वचनंश्रुत्वारामोदशरथात्मजः ।
अब्रवीत्प्रहसन्वाक्यंसर्वभूतहितेरतः ॥ 17 ॥
यदिदृष्टम्बलंसर्वंवयंवासुपरिक्षिताः ।
यथोक्तंवाकृतङ्कार्यछन्दतःप्रतिगम्यताम् ॥ 18 ॥
अथकिञ्चिददृष्टंवाभूयस्तद्द्रष्टुमर्हथः ।
विभीषणोवाकात्स्नर्येनभूयस्सन्दर्शयिष्यति ॥ 19 ॥
नचेदङ्ग्रहणम्प्राप्यभेत्तव्यञ्जीवितम्प्रति ।
न्यस्तशस्त्रौगृहतौवानदूतौवधमर्हतः ॥ 20 ॥
प्रच्छमानौविमुञ्चैतौचारौरात्रिञ्चरावुभौ ।
शत्रुपक्षस्यसततंविभीषणः विकर्षिणौ ॥ 21 ॥
प्रविश्यनगरींलङ्काम्भवद् भ्यान्धनदानुजः ।
वक्तव्योरक्षसांराजायथोक्तंवचनम्मम ॥ 22 ॥
यद्बलञ्चसमाश्रित्यसीताम्मेहृतवानपि ।
तद्दर्शययथाकामंससैन्यस्सहबान्धवः ॥ 23 ॥
श्वःकाल्येनगरींलङ्कांसप्राकारांसतोरणाम् ।
रक्षसञ्चबलम्पश्यशरैर्विध्वंसितम्मया ॥ 24 ॥
क्रोधम्भीममहम्मोक्ष्येससैन्येत्वयिरावणः ।
श्वःकाल्येवज्रवान्वज्रन्दानवेष्विववासवः ॥ 25 ॥
इतिप्रतिसमादिष्टौराक्षसौशुकसारणौ ॥ 26 ॥
जयेतिप्रतिनन्द्यैतौराघवन्धर्मवत्सलम् ।
आगम्यनगरींलङ्कामब्रूतांराक्षसाधिपम् ॥ 27 ॥
विभीषणगृहीतौतुवधार्तौराक्षसेश्वरः ।
दृष्टवाधर्मात्मनामुक्तौरामेणामिततेजसा ॥ 28 ॥
एकस्थानगतायत्रचत्वारःपुरुषर्षभाः ।
लोकपालसमाश्शूराःकृतास्त्रादृढविक्रमा ॥ 29 ॥
रामो दाशरथिः श्रीमाम्ल् लक्ष्मणः च विभीषणः ।
सुग्रीवः च महातेजा महाइन्द्र सम विक्रमः ॥ 30 ॥
एतेशक्ताःपुरीलङ्कांसप्राकारांसतोरणाम् ।
उत्पाट्यसङ्क्रमयितुंसर्वेतिष्ठन्तुवानराः ॥ 31 ॥
यादृश्यन्तस्यरामस्यरूपम्प्रहरणानिच ।
वधिष्यतिपुरींलङ्कामेकस्तिष्ठन्तुतेत्रयः ॥ 32 ॥
रामलक्ष्मणगुप्तासासुग्रीवेणचवाहिनी ।
बभूवदुर्दर्षतरासर्वैरपिसुरासुरैः ॥ 33 ॥
प्रहृष्टरूपाध्वजिनीवनौकसाम् ।
महात्मनां सम्प्रतियोद्धुमिच्छताम् ।
अलंविरोधेनशमोविधीयताम्प्रदीयतान्दाशरथायमैदिली ॥ 34 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे पञ्चविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha pañcaviṃśassargaḥ |
sabalesāgarantīrṇerāmedaśarathātmaje |
amātyaurāvaṇaśrīmānabravīcchukasāraṇau || 1 ||
samagraṃsāgarantīrṇandustaraṃvānarambalam |
abhūtapūrvaṃrāmeṇasāgaresetubandhanam || 2 ||
sāgaresetubandantunaśraddadhyāṅkathañcana |
avaśyañcāpisaṅ khyeyantanmayāvānarambalam || 3 ||
bhavantauvānaraṃsainyampraviśyānupalakṣitau |
parimāṇañcavīryañcayecamukhyāḥplavaṅghamāḥ || 4 ||
mantriṇoyecarāmasyasugrīvasyacasammatāḥ |
yepūrvamabhivartanteyecaśūrāḥplavaṅgamāḥ || 5 ||
sacaseturyathābaddhassāgaresalilārṇave |
niveśañcayadhāteṣāṃvānarāṇāmmahātmanām || 6 ||
rāmasyavyavasāyañcavīryampraharaṇānica |
lakṣmaṇasyacavīryantattvatojñātumarhathaḥ || 7 ||
kaścasenāpatisteṣāṃvānarāṇāmmahaujasām |
taccajñātvāyathātattvaṃśīghramagantumarhathaḥ || 8 ||
itipratisamādiṣṭaurākṣasauśukasāraṇau |
harirūpadharauvīraupraviṣṭauvānarambalam || 9 ||
tatastadvānaraṃsainyamacintyaṃromaharṣaṇam |
saṅ khyātunnādhyagacchetāntadātauśukasāraṇau || 10 ||
saṃsthitamparvatāgreṣunirdareṣuguhāsuca |
samudrasyacatīreṣuvaneṣūpavaneṣuca || 11 ||
taramāṇañcatīrṇañcatartukāmañcasarvaśaḥ |
niviṣṭanniviścaivabhīmanādammahābalam || 12 ||
tadbalārṇavamakṣobhyandadṛśāteniśācarau |
taudadarśamahātejāḥpraticchannaucavibhīṣaṇaḥ |
ācacakṣe'tharāmāyagṛhītvāśukasāraṇau || 13 ||
tasyaimaurākṣasendrasyamantriṇauśukasāraṇau |
laṅkāyassamanuprāptaucārauparapurañjayaḥ || 14 ||
taudṛṣṭavāvyathitaurāmannirāśaujīvitetathā |
kṛtāñjalipuṭaubhītauvacanañcedamūcatuḥ || 15 ||
āvāmihāgatausaumya rāvaṇaprahitāvubhau |
parijñātumbalaṃsarvantavedaṃraghunandanaḥ || 16 ||
tayostadvacanaṃśrutvārāmodaśarathātmajaḥ |
abravītprahasanvākyaṃsarvabhūtahiterataḥ || 17 ||
yadidṛṣṭambalaṃsarvaṃvayaṃvāsuparikṣitāḥ |
yathoktaṃvākṛtaṅkāryachandataḥpratigamyatām || 18 ||
athakiñcidadṛṣṭaṃvābhūyastaddraṣṭumarhathaḥ |
vibhīṣaṇovākātsnaryenabhūyassandarśayiṣyati || 19 ||
nacedaṅgrahaṇamprāpyabhettavyañjīvitamprati |
nyastaśastraugṛhatauvānadūtauvadhamarhataḥ || 20 ||
pracchamānauvimuñcaitaucāraurātriñcarāvubhau |
śatrupakṣasyasatataṃvibhīṣaṇaḥ vikarṣiṇau || 21 ||
praviśyanagarīṃlaṅkāmbhavad bhyāndhanadānujaḥ |
vaktavyorakṣasāṃrājāyathoktaṃvacanammama || 22 ||
yadbalañcasamāśrityasītāmmehṛtavānapi |
taddarśayayathākāmaṃsasainyassahabāndhavaḥ || 23 ||
śvaḥkālyenagarīṃlaṅkāṃsaprākārāṃsatoraṇām |
rakṣasañcabalampaśyaśarairvidhvaṃsitammayā || 24 ||
krodhambhīmamahammokṣyesasainyetvayirāvaṇaḥ |
śvaḥkālyevajravānvajrandānaveṣvivavāsavaḥ || 25 ||
itipratisamādiṣṭaurākṣasauśukasāraṇau || 26 ||
jayetipratinandyaitaurāghavandharmavatsalam |
āgamyanagarīṃlaṅkāmabrūtāṃrākṣasādhipam || 27 ||
vibhīṣaṇagṛhītautuvadhārtaurākṣaseśvaraḥ |
dṛṣṭavādharmātmanāmuktaurāmeṇāmitatejasā || 28 ||
ekasthānagatāyatracatvāraḥpuruṣarṣabhāḥ |
lokapālasamāśśūrāḥkṛtāstrādṛḍhavikramā || 29 ||
rāmo dāśarathiḥ śrīmāml lakṣmaṇaḥ ca vibhīṣaṇaḥ |
sugrīvaḥ ca mahātejā mahāindra sama vikramaḥ || 30 ||
eteśaktāḥpurīlaṅkāṃsaprākārāṃsatoraṇām |
utpāṭyasaṅkramayituṃsarvetiṣṭhantuvānarāḥ || 31 ||
yādṛśyantasyarāmasyarūpampraharaṇānica |
vadhiṣyatipurīṃlaṅkāmekastiṣṭhantutetrayaḥ || 32 ||
rāmalakṣmaṇaguptāsāsugrīveṇacavāhinī |
babhūvadurdarṣatarāsarvairapisurāsuraiḥ || 33 ||
prahṛṣṭarūpādhvajinīvanaukasām |
mahātmanāṃ sampratiyoddhumicchatām |
alaṃvirodhenaśamovidhīyatāmpradīyatāndāśarathāyamaidilī || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe pañcaviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.