𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌸𑍁𑌨𑍍𑌦𑌰𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌵𑌿𑌂𑌶𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ।
𑌸 𑌤𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌵𑍃𑌤𑌾𑌂 𑌦𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌰𑌾𑌨𑌨𑍍𑌦𑌾𑌂 𑌤𑌪𑌸𑍍𑌵𑌿𑌨𑍀𑌮𑍍 ।
𑌸𑌾𑌕𑌾𑌰𑍈𑌰𑍍𑌮𑌧𑍁𑌰𑍈𑌰𑍍𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑍈𑌰𑍍𑌨𑍍𑌯𑌦𑌰𑍍𑌶𑌯𑌤 𑌰𑌾𑌵𑌣𑌃 ॥ 1 ॥
𑌮𑌾𑌂 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌨𑌾𑌗𑌨𑌾𑌸𑍋𑌰𑍁 𑌗𑍂𑌹𑌮𑌾𑌨𑌾 𑌸𑍍𑌤𑌨𑍋𑌦𑌰𑌮𑍍 ।
𑌅𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑌿𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌭𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨𑍇𑌤𑍁𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌮𑌿𑌚𑍍𑌛𑌸𑌿 ॥ 2 ॥
𑌕𑌾𑌮𑌯𑍇 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌶𑌾𑌲𑌾𑌕𑍍𑌷𑌿 𑌬𑌹𑍁𑌮𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌵 𑌮𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑍇 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌙𑍍𑌗𑌗𑍁𑌣𑌸𑌮𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑍇 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌲𑍋𑌕𑌮𑌨𑍋𑌹𑌰𑍇 ॥ 3 ॥
𑌨𑍇𑌹 𑌕𑍇𑌚𑌿𑌨𑍍𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌾 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑌾𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑌃 ।
𑌵𑍍𑌯𑌪𑌸𑌰𑍍𑌪𑌤𑍁 𑌤𑍇 𑌸𑍀𑌤𑍇 𑌭𑌯𑌂 𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌮𑍁𑌤𑍍𑌥𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 4 ॥
𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑍋 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌸𑌾𑌂 𑌭𑍀𑌰𑍁 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌥𑍈𑌵 𑌨 𑌸𑌂𑌶𑌯𑌃 ।
𑌗𑌮𑌨𑌂 𑌵𑌾 𑌪𑌰𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌹𑌰𑌣𑌂 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌮𑌥𑍍𑌯 𑌵𑌾 ॥ 5 ॥
𑌏𑌵𑌂 𑌚𑍈𑌤𑌦𑌕𑌾𑌮𑌾𑌂 𑌤𑍁 𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌪𑍍𑌰𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌮𑍈𑌥𑌿𑌲𑌿 ।
𑌕𑌾𑌮𑌂 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌶𑌰𑍀𑌰𑍇 𑌮𑍇 𑌯𑌥𑌾𑌕𑌾𑌮𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 6 ॥
𑌦𑍇𑌵𑌿 𑌨𑍇𑌹 𑌭𑌯𑌂 𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌯𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌸𑌿 𑌹𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑍇 ।
𑌪𑍍𑌰𑌣𑌯𑌸𑍍𑌵 𑌚 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨 𑌮𑍈𑌵𑌂 𑌭𑍂𑌃 𑌶𑍋𑌕𑌲𑌾𑌲𑌸𑌾 ॥ 7 ॥
𑌏𑌕𑌵𑍇𑌣𑍀 𑌧𑌰𑌾𑌶𑌯𑍍𑌯𑌾 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌮𑌲𑌿𑌨𑌮𑌮𑍍𑌬𑌰𑌮𑍍 ।
𑌅𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑍇𑌽𑌪𑍍𑌯𑍁𑌪𑌵𑌾𑌸𑌶𑍍𑌚 𑌨𑍈𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑍗𑌪𑌯𑌿𑌕𑌾𑌨𑌿 𑌤𑍇 ॥ 8 ॥
𑌵𑌿𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌚 𑌮𑌾𑌲𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌚𑌨𑍍𑌦𑌨𑌾𑌨𑍍𑌯𑌗𑌰𑍂𑌣𑌿 𑌚 ।
𑌵𑌿𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌵𑌾𑌸𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌭𑌰𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 9 ॥
𑌮𑌹𑌾𑌰𑍍𑌹𑌾𑌣𑌿 𑌚 𑌪𑌾𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌶𑌯𑌨𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌗𑍀𑌤𑌂 𑌨𑍃𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌚 𑌵𑌾𑌦𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌲𑌭 𑌮𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌮𑍈𑌥𑌿𑌲𑌿 ॥ 10 ॥
𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌰𑌤𑍍𑌨𑌮𑌸𑌿 𑌮𑍈𑌵𑌂 𑌭𑍂𑌃 𑌕𑍁𑌰𑍁 𑌗𑌾𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌭𑍂𑌷𑌣𑌮𑍍 ।
𑌮𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌹𑌿 𑌕𑌥𑌂 𑌨𑍁 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌮𑌨𑌰𑍍𑌹𑌾 𑌸𑍁𑌵𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑍇 ॥ 11 ॥
𑌇𑌦𑌂 𑌤𑍇 𑌚𑌾𑌰𑍁 𑌸𑌞𑍍𑌜𑌾𑌤𑌂 𑌯𑍗𑌵𑌨𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌤𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ।
𑌯𑌦𑌤𑍀𑌤𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌰𑍍𑌨𑍈𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌰𑍋𑌤𑌃 𑌶𑍀𑌘𑍍𑌰𑌮𑌪𑌾𑌮𑌿𑌵 ॥ 12 ॥
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑍋𑌪𑌰𑌤𑍋 𑌮𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌰𑍂𑌪𑌕𑌰𑍍𑌤𑌾 𑌸 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌸𑍃𑌕𑍍 ।
𑌨 𑌹𑌿 𑌰𑍂𑌪𑍋𑌪𑌮𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌨𑍍𑌯𑌾 𑌤𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌶𑍁𑌭𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑍇 ॥ 13 ॥
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌸𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌵𑍈𑌦𑍇𑌹𑌿 𑌰𑍂𑌪𑌯𑍗𑌵𑌨𑌶𑌾𑌲𑌿𑌨𑍀𑌮𑍍 ।
𑌕𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑌤𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇𑌤 𑌸𑌾𑌕𑍍𑌷𑌾𑌦𑌪𑌿 𑌪𑌿𑌤𑌾𑌮𑌹𑌃 ॥ 14 ॥
𑌯𑌦𑍍𑌯𑌤𑍍𑌪𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍇 𑌗𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌶𑍀𑌤𑌾𑌂𑌶𑍁𑌸𑌦𑍃𑌶𑌾𑌨𑌨𑍇 ।
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌂𑌸𑍍𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌪𑍃𑌥𑍁𑌶𑍍𑌰𑍋𑌣𑌿 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌰𑍍𑌮𑌮 𑌨𑌿𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 15 ॥
𑌭𑌵 𑌮𑍈𑌥𑌿𑌲𑌿 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾 𑌮𑍇 𑌮𑍋𑌹𑌮𑍇𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌸𑌰𑍍𑌜𑌯 ।
𑌬𑌹𑍍𑌵𑍀𑌨𑌾𑌮𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌮𑌾𑌹𑍃𑌤𑌾𑌨𑌾𑌮𑌿𑌤𑌸𑍍𑌤𑌤𑌃 ॥ 16 ॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌸𑌾𑌮𑍇𑌵 𑌭𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌤𑍇 𑌮𑌮𑌾𑌗𑍍𑌰𑌮𑌹𑌿𑌷𑍀 𑌭𑌵 ।
𑌲𑍋𑌕𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋 𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌰𑌤𑍍𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌮𑌥𑍍𑌯𑌾𑌹𑍃𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌵𑍈 ॥ 17 ॥
𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌮𑍇 𑌭𑍀𑌰𑍁 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌿 𑌰𑌾𑌜𑍍𑌯𑌂 𑌚𑍈𑌤𑌦𑌹𑌂 𑌚 𑌤𑍇 ।
𑌵𑌿𑌜𑌿𑌤𑍍𑌯 𑌪𑍃𑌥𑌿𑌵𑍀𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌨𑌗𑌰𑌮𑌾𑌲𑌿𑌨𑍀𑌮𑍍 ॥ 18 ॥
𑌜𑌨𑌕𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌦𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌤𑌵 𑌹𑍇𑌤𑍋𑌰𑍍𑌵𑌿𑌲𑌾𑌸𑌿𑌨𑌿 ।
𑌨𑍇𑌹 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌲𑍋𑌕𑍇𑌽𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌯𑍋 𑌮𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌬𑌲𑍋 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ।
𑌪𑌶𑍍𑌯 𑌮𑍇 𑌸𑍁𑌮𑌹𑌦𑍍𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌮𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌮𑌾𑌹𑌵𑍇 ॥ 19 ॥
𑌅𑌸𑌕𑍃𑌤𑍍𑌸𑌂𑌯𑍁𑌗𑍇 𑌭𑌗𑍍𑌨𑌾 𑌮𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌮𑍃𑌦𑌿𑌤𑌧𑍍𑌵𑌜𑌾𑌃 ॥ 20 ॥
𑌅𑌶𑌕𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌨𑍀𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌤𑍁𑌂 𑌮𑌮 𑌸𑍁𑌰𑌾𑌸𑍁𑌰𑌾𑌃 ।
𑌇𑌚𑍍𑌛 𑌮𑌾𑌂 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑌾𑌮𑌦𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌤𑌵𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ॥ 21 ॥
𑌸𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾𑌣𑍍𑌯𑌵𑌸𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌤𑌵𑌾𑌙𑍍𑌗𑍇 𑌭𑍂𑌷𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍇 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾 ॥ 22 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌭𑌿𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌦𑌾𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌵𑌰𑌾𑌨𑌨𑍇 ।
𑌭𑍁𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵 𑌭𑍋𑌗𑌾𑌨𑍍𑌯𑌥𑌾𑌕𑌾𑌮𑌂 𑌪𑌿𑌬 𑌭𑍀𑌰𑍁 𑌰𑌮𑌸𑍍𑌵 𑌚 ॥ 23 ॥
𑌯𑌥𑍇𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌚𑍍𑌛 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌪𑍃𑌥𑌿𑌵𑍀𑌂 𑌵𑌾 𑌧𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌲𑌲𑌸𑍍𑌵 𑌮𑌯𑌿 𑌵𑌿𑌸𑍍𑌰𑌬𑍍𑌧𑌾 𑌧𑍃𑌷𑍍𑌟𑌮𑌾𑌜𑍍𑌞𑌾𑌪𑌯𑌸𑍍𑌵 𑌚 ॥ 24 ॥
𑌮𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾𑌦𑌾𑌲𑍍𑌲𑌲𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌲𑌲𑌨𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌬𑌾𑌨𑍍𑌧𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑌵 ।
𑌋𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌮𑌮𑌾𑌨𑍁𑌪𑌶𑍍𑌯 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌭𑌦𑍍𑌰𑍇 𑌯𑌶𑌶𑍍𑌚 𑌮𑍇 ॥ 25 ॥
𑌕𑌿𑌂 𑌕𑌰𑌿𑌷𑍍𑌯𑌸𑌿 𑌰𑌾𑌮𑍇𑌣 𑌸𑍁𑌭𑌗𑍇 𑌚𑍀𑌰𑌵𑌾𑌸𑌸𑌾 ।
𑌨𑌿𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌤𑌵𑌿𑌜𑌯𑍋 𑌰𑌾𑌮𑍋 𑌗𑌤𑌶𑍍𑌰𑍀𑌰𑍍𑌵𑌨𑌗𑍋𑌚𑌰𑌃 ॥ 26 ॥
𑌵𑍍𑌰𑌤𑍀 𑌸𑍍𑌥𑌣𑍍𑌡𑌿𑌲𑌶𑌾𑌯𑍀 𑌚 𑌶𑌙𑍍𑌕𑍇 𑌜𑍀𑌵𑌤𑌿 𑌵𑌾 𑌨 𑌵𑌾 ।
𑌨 𑌹𑌿 𑌵𑍈𑌦𑍇𑌹𑌿 𑌰𑌾𑌮𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍁𑌂 𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌯𑍁𑌪𑌲𑌪𑍍𑌸𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌪𑍁𑌰𑍋𑌬𑌲𑌾𑌕𑍈𑌰𑌸𑌿𑌤𑍈𑌰𑍍𑌮𑍇𑌘𑍈𑌰𑍍𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑍍𑌸𑍍𑌨𑌾𑌮𑌿𑌵𑌾𑌵𑍃𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 27 ॥
𑌨 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌮𑌮 𑌹𑌸𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌤𑌿 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌃 ॥ 28 ॥
𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌕𑌶𑌿𑌪𑍁𑌃 𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌹𑌸𑍍𑌤𑌗𑌤𑌾𑌮𑌿𑌵 ।
𑌚𑌾𑌰𑍁𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑍇 𑌚𑌾𑌰𑍁𑌦𑌤𑌿 𑌚𑌾𑌰𑍁𑌨𑍇𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌵𑌿𑌲𑌾𑌸𑌿𑌨𑌿 ॥ 29 ॥
𑌮𑌨𑍋 𑌹𑌰𑌸𑌿 𑌮𑍇 𑌭𑍀𑌰𑍁 𑌸𑍁𑌪𑌰𑍍𑌣𑌃 𑌪𑌨𑍍𑌨𑌗𑌂 𑌯𑌥𑌾 ।
𑌕𑍍𑌲𑌿𑌷𑍍𑌟𑌕𑍗𑌶𑍇𑌯𑌵𑌸𑌨𑌾𑌂 𑌤𑌨𑍍𑌵𑍀𑌮𑌪𑍍𑌯𑌨𑌲𑌙𑍍𑌕𑍃𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 30 ॥
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌸𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌦𑌾𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌰𑌤𑌿𑌂 𑌨𑍋𑌪𑌲𑌭𑌾𑌮𑍍𑌯𑌹𑌮𑍍 ।
𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃𑌪𑍁𑌰𑌨𑌿𑌵𑌾𑌸𑌿𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 31 ॥
𑌯𑌾𑌵𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍋 𑌮𑌮 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌸𑌾𑌮𑍈𑌶𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍁 𑌜𑌾𑌨𑌕𑌿 ।
𑌮𑌮 𑌹𑍍𑌯𑌸𑌿𑌤𑌕𑍇𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌤𑍍𑌰𑍈𑌲𑍋𑌕𑍍𑌯𑌪𑍍𑌰𑌵𑌰𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 32 ॥
𑌤𑌾𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌚𑌰𑌿𑌷𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑌪𑍍𑌸𑌰𑌸𑍋 𑌯𑌥𑌾 ।
𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑍇 𑌸𑍁𑌭𑍍𑌰𑍁 𑌰𑌤𑍍𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌧𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 33 ॥
𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌲𑍋𑌕𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍁𑌶𑍍𑌰𑍋𑌣𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌚 𑌭𑍁𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵 𑌯𑌥𑌾𑌸𑍁𑌖𑌮𑍍 ।
𑌨 𑌰𑌾𑌮𑌸𑍍𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌦𑍇𑌵𑌿 𑌨 𑌬𑌲𑍇𑌨 𑌨 𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑍈𑌃 ॥ 34 ॥
𑌨 𑌧𑌨𑍇𑌨 𑌮𑌯𑌾 𑌤𑍁𑌲𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤𑍇𑌜𑌸𑌾 𑌯𑌶𑌸𑌾𑌪𑌿 𑌵𑌾 ।
𑌪𑌿𑌬 𑌵𑌿𑌹𑌰 𑌰𑌮𑌸𑍍𑌵 𑌭𑍁𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵 𑌭𑍋𑌗𑌾𑌨𑍍 𑌧𑌨𑌨𑌿𑌚𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌦𑌿𑌶𑌾𑌮𑌿 𑌮𑍇𑌦𑌿𑌨𑍀𑌂 𑌚 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌲𑌲 𑌲𑌲𑌨𑍇 𑌯𑌥𑌾𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌿 𑌚 𑌸𑌮𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌲𑌲𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌬𑌾𑌨𑍍𑌧𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑍇 ॥ 35 ॥
𑌕𑍁𑌸𑍁𑌮𑌿𑌤𑌤𑌰𑍁𑌜𑌾𑌲𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌰𑌯𑍁𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌤𑍀𑌰𑌜𑌾𑌨𑌿 ।
𑌕𑌨𑌕𑌵𑌿𑌮𑌲𑌹𑌾𑌰𑌭𑍂𑌷𑌿𑌤𑌾𑌙𑍍𑌗𑍀 𑌵𑌿𑌹𑌰 𑌮𑌯𑌾 𑌸𑌹 𑌭𑍀𑌰𑍁 𑌕𑌾𑌨𑌨𑌾𑌨𑌿 ॥ 36 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌸𑍁𑌨𑍍𑌦𑌰𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌵𑌿𑌂𑌶𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha viṃśassargaḥ |
sa tāṃ parivṛtāṃ dīnāṃ nirānandāṃ tapasvinīm |
sākārairmadhurairvākyairnyadarśayata rāvaṇaḥ || 1 ||
māṃ dṛṣṭvā nāganāsoru gūhamānā stanodaram |
adarśanamivātmānaṃ bhayānnetuṃ tvamicchasi || 2 ||
kāmaye tvāṃ viśālākṣi bahumanyasva māṃ priye |
sarvāṅgaguṇasampanne sarvalokamanohare || 3 ||
neha kecinmanuṣyā vā rākṣasāḥ kāmarūpiṇaḥ |
vyapasarpatu te sīte bhayaṃ mattaḥ samutthitam || 4 ||
svadharmo rakṣasāṃ bhīru sarvathaiva na saṃśayaḥ |
gamanaṃ vā parastrīṇāṃ haraṇaṃ sampramathya vā || 5 ||
evaṃ caitadakāmāṃ tu na tvāṃ sprakṣyāmi maithili |
kāmaṃ kāmaḥ śarīre me yathākāmaṃ pravartatām || 6 ||
devi neha bhayaṃ kāryaṃ mayi viśvasi hi priye |
praṇayasva ca tattvena maivaṃ bhūḥ śokalālasā || 7 ||
ekaveṇī dharāśayyā dhyānaṃ malinamambaram |
asthāne'pyupavāsaśca naitānyaupayikāni te || 8 ||
vicitrāṇi ca mālyāni candanānyagarūṇi ca |
vividhāni ca vāsāṃsi divyānyābharaṇāni ca || 9 ||
mahārhāṇi ca pānāni śayanānyāsanāni ca |
gītaṃ nṛttaṃ ca vādyaṃ ca labha māṃ prāpya maithili || 10 ||
strīratnamasi maivaṃ bhūḥ kuru gātreṣu bhūṣaṇam |
māṃ prāpya hi kathaṃ nu svāstvamanarhā suvigrahe || 11 ||
idaṃ te cāru sañjātaṃ yauvanaṃ vyativartate |
yadatītaṃ punarnaiti srotaḥ śīghramapāmiva || 12 ||
tvāṃ kṛtvoparato manye rūpakartā sa viśvasṛk |
na hi rūpopamā tvanyā tavāsti śubhadarśane || 13 ||
tvāṃ samāsādya vaidehi rūpayauvanaśālinīm |
kaḥ pumānativarteta sākṣādapi pitāmahaḥ || 14 ||
yadyatpaśyāmi te gātraṃ śītāṃśusadṛśānane |
tasmiṃstasmin pṛthuśroṇi cakṣurmama nibadhyate || 15 ||
bhava maithili bhāryā me mohamenaṃ visarjaya |
bahvīnāmuttamastrīṇāmāhṛtānāmitastataḥ || 16 ||
sarvāsāmeva bhadraṃ te mamāgramahiṣī bhava |
lokebhyo yāni ratnāni sampramathyāhṛtāni vai || 17 ||
tāni me bhīru sarvāṇi rājyaṃ caitadahaṃ ca te |
vijitya pṛthivīṃ sarvāṃ nānānagaramālinīm || 18 ||
janakāya pradāsyāmi tava hetorvilāsini |
neha paśyāmi loke'nyaṃ yo me pratibalo bhavet |
paśya me sumahadvīryamapratidvandvamāhave || 19 ||
asakṛtsaṃyuge bhagnā mayā vimṛditadhvajāḥ || 20 ||
aśaktāḥ pratyanīkeṣu sthātuṃ mama surāsurāḥ |
iccha māṃ kriyatāmadya pratikarma tavottamam || 21 ||
saprabhāṇyavasajyantāṃ tavāṅge bhūṣaṇāni ca |
sādhu paśyāmi te rūpaṃ saṃyuktaṃ pratikarmaṇā || 22 ||
pratikarmābhisaṃyuktā dākṣiṇyena varānane |
bhuṅkṣva bhogānyathākāmaṃ piba bhīru ramasva ca || 23 ||
yatheṣṭaṃ ca prayaccha tvaṃ pṛthivīṃ vā dhanāni ca |
lalasva mayi visrabdhā dhṛṣṭamājñāpayasva ca || 24 ||
matprasādāllalantyāśca lalantāṃ bāndhavāstava |
ṛddhiṃ mamānupaśya tvaṃ śriyaṃ bhadre yaśaśca me || 25 ||
kiṃ kariṣyasi rāmeṇa subhage cīravāsasā |
nikṣiptavijayo rāmo gataśrīrvanagocaraḥ || 26 ||
vratī sthaṇḍilaśāyī ca śaṅke jīvati vā na vā |
na hi vaidehi rāmastvāṃ draṣṭuṃ vā pyupalapsyate |
purobalākairasitairmeghairjyotsnāmivāvṛtām || 27 ||
na cāpi mama hastāttvāṃ prāptumarhati rāghavaḥ || 28 ||
hiraṇyakaśipuḥ kīrtimindrahastagatāmiva |
cārusmite cārudati cārunetre vilāsini || 29 ||
mano harasi me bhīru suparṇaḥ pannagaṃ yathā |
kliṣṭakauśeyavasanāṃ tanvīmapyanalaṅkṛtām || 30 ||
tvāṃ dṛṣṭvā sveṣu dāreṣu ratiṃ nopalabhāmyaham |
antaḥpuranivāsinyaḥ striyaḥ sarvaguṇānvitāḥ || 31 ||
yāvantyo mama sarvāsāmaiśvaryaṃ kuru jānaki |
mama hyasitakeśānte trailokyapravarāḥ striyaḥ || 32 ||
tāstvāṃ paricariṣyanti śriyamapsaraso yathā |
yāni vaiśravaṇe subhru ratnāni ca dhanāni ca || 33 ||
tāni lokāṃśca suśroṇi māṃ ca bhuṅkṣva yathāsukham |
na rāmastapasā devi na balena na vikramaiḥ || 34 ||
na dhanena mayā tulyastejasā yaśasāpi vā |
piba vihara ramasva bhuṅkṣva bhogān dhananicayaṃ pradiśāmi medinīṃ ca |
mayi lala lalane yathāsukhaṃ tvaṃ tvayi ca sametya lalantu bāndhavāste || 35 ||
kusumitatarujālasantatāni bhramarayutāni samudratīrajāni |
kanakavimalahārabhūṣitāṅgī vihara mayā saha bhīru kānanāni || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe viṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ विंशस्सर्गः ।
स तां परिवृतां दीनां निरानन्दां तपस्विनीम् ।
साकारैर्मधुरैर्वाक्यैर्न्यदर्शयत रावणः ॥ 1 ॥
मां दृष्ट्वा नागनासोरु गूहमाना स्तनोदरम् ।
अदर्शनमिवात्मानं भयान्नेतुं त्वमिच्छसि ॥ 2 ॥
कामये त्वां विशालाक्षि बहुमन्यस्व मां प्रिये ।
सर्वाङ्गगुणसम्पन्ने सर्वलोकमनोहरे ॥ 3 ॥
नेह केचिन्मनुष्या वा राक्षसाः कामरूपिणः ।
व्यपसर्पतु ते सीते भयं मत्तः समुत्थितम् ॥ 4 ॥
स्वधर्मो रक्षसां भीरु सर्वथैव न संशयः ।
गमनं वा परस्त्रीणां हरणं सम्प्रमथ्य वा ॥ 5 ॥
एवं चैतदकामां तु न त्वां स्प्रक्ष्यामि मैथिलि ।
कामं कामः शरीरे मे यथाकामं प्रवर्तताम् ॥ 6 ॥
देवि नेह भयं कार्यं मयि विश्वसि हि प्रिये ।
प्रणयस्व च तत्त्वेन मैवं भूः शोकलालसा ॥ 7 ॥
एकवेणी धराशय्या ध्यानं मलिनमम्बरम् ।
अस्थानेऽप्युपवासश्च नैतान्यौपयिकानि ते ॥ 8 ॥
विचित्राणि च माल्यानि चन्दनान्यगरूणि च ।
विविधानि च वासांसि दिव्यान्याभरणानि च ॥ 9 ॥
महार्हाणि च पानानि शयनान्यासनानि च ।
गीतं नृत्तं च वाद्यं च लभ मां प्राप्य मैथिलि ॥ 10 ॥
स्त्रीरत्नमसि मैवं भूः कुरु गात्रेषु भूषणम् ।
मां प्राप्य हि कथं नु स्वास्त्वमनर्हा सुविग्रहे ॥ 11 ॥
इदं ते चारु सञ्जातं यौवनं व्यतिवर्तते ।
यदतीतं पुनर्नैति स्रोतः शीघ्रमपामिव ॥ 12 ॥
त्वां कृत्वोपरतो मन्ये रूपकर्ता स विश्वसृक् ।
न हि रूपोपमा त्वन्या तवास्ति शुभदर्शने ॥ 13 ॥
त्वां समासाद्य वैदेहि रूपयौवनशालिनीम् ।
कः पुमानतिवर्तेत साक्षादपि पितामहः ॥ 14 ॥
यद्यत्पश्यामि ते गात्रं शीतांशुसदृशानने ।
तस्मिंस्तस्मिन् पृथुश्रोणि चक्षुर्मम निबध्यते ॥ 15 ॥
भव मैथिलि भार्या मे मोहमेनं विसर्जय ।
बह्वीनामुत्तमस्त्रीणामाहृतानामितस्ततः ॥ 16 ॥
सर्वासामेव भद्रं ते ममाग्रमहिषी भव ।
लोकेभ्यो यानि रत्नानि सम्प्रमथ्याहृतानि वै ॥ 17 ॥
तानि मे भीरु सर्वाणि राज्यं चैतदहं च ते ।
विजित्य पृथिवीं सर्वां नानानगरमालिनीम् ॥ 18 ॥
जनकाय प्रदास्यामि तव हेतोर्विलासिनि ।
नेह पश्यामि लोकेऽन्यं यो मे प्रतिबलो भवेत् ।
पश्य मे सुमहद्वीर्यमप्रतिद्वन्द्वमाहवे ॥ 19 ॥
असकृत्संयुगे भग्ना मया विमृदितध्वजाः ॥ 20 ॥
अशक्ताः प्रत्यनीकेषु स्थातुं मम सुरासुराः ।
इच्छ मां क्रियतामद्य प्रतिकर्म तवोत्तमम् ॥ 21 ॥
सप्रभाण्यवसज्यन्तां तवाङ्गे भूषणानि च ।
साधु पश्यामि ते रूपं संयुक्तं प्रतिकर्मणा ॥ 22 ॥
प्रतिकर्माभिसंयुक्ता दाक्षिण्येन वरानने ।
भुङ्क्ष्व भोगान्यथाकामं पिब भीरु रमस्व च ॥ 23 ॥
यथेष्टं च प्रयच्छ त्वं पृथिवीं वा धनानि च ।
ललस्व मयि विस्रब्धा धृष्टमाज्ञापयस्व च ॥ 24 ॥
मत्प्रसादाल्ललन्त्याश्च ललन्तां बान्धवास्तव ।
ऋद्धिं ममानुपश्य त्वं श्रियं भद्रे यशश्च मे ॥ 25 ॥
किं करिष्यसि रामेण सुभगे चीरवाससा ।
निक्षिप्तविजयो रामो गतश्रीर्वनगोचरः ॥ 26 ॥
व्रती स्थण्डिलशायी च शङ्के जीवति वा न वा ।
न हि वैदेहि रामस्त्वां द्रष्टुं वा प्युपलप्स्यते ।
पुरोबलाकैरसितैर्मेघैर्ज्योत्स्नामिवावृताम् ॥ 27 ॥
न चापि मम हस्तात्त्वां प्राप्तुमर्हति राघवः ॥ 28 ॥
हिरण्यकशिपुः कीर्तिमिन्द्रहस्तगतामिव ।
चारुस्मिते चारुदति चारुनेत्रे विलासिनि ॥ 29 ॥
मनो हरसि मे भीरु सुपर्णः पन्नगं यथा ।
क्लिष्टकौशेयवसनां तन्वीमप्यनलङ्कृताम् ॥ 30 ॥
त्वां दृष्ट्वा स्वेषु दारेषु रतिं नोपलभाम्यहम् ।
अन्तःपुरनिवासिन्यः स्त्रियः सर्वगुणान्विताः ॥ 31 ॥
यावन्त्यो मम सर्वासामैश्वर्यं कुरु जानकि ।
मम ह्यसितकेशान्ते त्रैलोक्यप्रवराः स्त्रियः ॥ 32 ॥
तास्त्वां परिचरिष्यन्ति श्रियमप्सरसो यथा ।
यानि वैश्रवणे सुभ्रु रत्नानि च धनानि च ॥ 33 ॥
तानि लोकांश्च सुश्रोणि मां च भुङ्क्ष्व यथासुखम् ।
न रामस्तपसा देवि न बलेन न विक्रमैः ॥ 34 ॥
न धनेन मया तुल्यस्तेजसा यशसापि वा ।
पिब विहर रमस्व भुङ्क्ष्व भोगान् धननिचयं प्रदिशामि मेदिनीं च ।
मयि लल ललने यथासुखं त्वं त्वयि च समेत्य ललन्तु बान्धवास्ते ॥ 35 ॥
कुसुमिततरुजालसन्ततानि भ्रमरयुतानि समुद्रतीरजानि ।
कनकविमलहारभूषिताङ्गी विहर मया सह भीरु काननानि ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे विंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha viṃśassargaḥ |
sa tāṃ parivṛtāṃ dīnāṃ nirānandāṃ tapasvinīm |
sākārairmadhurairvākyairnyadarśayata rāvaṇaḥ || 1 ||
māṃ dṛṣṭvā nāganāsoru gūhamānā stanodaram |
adarśanamivātmānaṃ bhayānnetuṃ tvamicchasi || 2 ||
kāmaye tvāṃ viśālākṣi bahumanyasva māṃ priye |
sarvāṅgaguṇasampanne sarvalokamanohare || 3 ||
neha kecinmanuṣyā vā rākṣasāḥ kāmarūpiṇaḥ |
vyapasarpatu te sīte bhayaṃ mattaḥ samutthitam || 4 ||
svadharmo rakṣasāṃ bhīru sarvathaiva na saṃśayaḥ |
gamanaṃ vā parastrīṇāṃ haraṇaṃ sampramathya vā || 5 ||
evaṃ caitadakāmāṃ tu na tvāṃ sprakṣyāmi maithili |
kāmaṃ kāmaḥ śarīre me yathākāmaṃ pravartatām || 6 ||
devi neha bhayaṃ kāryaṃ mayi viśvasi hi priye |
praṇayasva ca tattvena maivaṃ bhūḥ śokalālasā || 7 ||
ekaveṇī dharāśayyā dhyānaṃ malinamambaram |
asthāne'pyupavāsaśca naitānyaupayikāni te || 8 ||
vicitrāṇi ca mālyāni candanānyagarūṇi ca |
vividhāni ca vāsāṃsi divyānyābharaṇāni ca || 9 ||
mahārhāṇi ca pānāni śayanānyāsanāni ca |
gītaṃ nṛttaṃ ca vādyaṃ ca labha māṃ prāpya maithili || 10 ||
strīratnamasi maivaṃ bhūḥ kuru gātreṣu bhūṣaṇam |
māṃ prāpya hi kathaṃ nu svāstvamanarhā suvigrahe || 11 ||
idaṃ te cāru sañjātaṃ yauvanaṃ vyativartate |
yadatītaṃ punarnaiti srotaḥ śīghramapāmiva || 12 ||
tvāṃ kṛtvoparato manye rūpakartā sa viśvasṛk |
na hi rūpopamā tvanyā tavāsti śubhadarśane || 13 ||
tvāṃ samāsādya vaidehi rūpayauvanaśālinīm |
kaḥ pumānativarteta sākṣādapi pitāmahaḥ || 14 ||
yadyatpaśyāmi te gātraṃ śītāṃśusadṛśānane |
tasmiṃstasmin pṛthuśroṇi cakṣurmama nibadhyate || 15 ||
bhava maithili bhāryā me mohamenaṃ visarjaya |
bahvīnāmuttamastrīṇāmāhṛtānāmitastataḥ || 16 ||
sarvāsāmeva bhadraṃ te mamāgramahiṣī bhava |
lokebhyo yāni ratnāni sampramathyāhṛtāni vai || 17 ||
tāni me bhīru sarvāṇi rājyaṃ caitadahaṃ ca te |
vijitya pṛthivīṃ sarvāṃ nānānagaramālinīm || 18 ||
janakāya pradāsyāmi tava hetorvilāsini |
neha paśyāmi loke'nyaṃ yo me pratibalo bhavet |
paśya me sumahadvīryamapratidvandvamāhave || 19 ||
asakṛtsaṃyuge bhagnā mayā vimṛditadhvajāḥ || 20 ||
aśaktāḥ pratyanīkeṣu sthātuṃ mama surāsurāḥ |
iccha māṃ kriyatāmadya pratikarma tavottamam || 21 ||
saprabhāṇyavasajyantāṃ tavāṅge bhūṣaṇāni ca |
sādhu paśyāmi te rūpaṃ saṃyuktaṃ pratikarmaṇā || 22 ||
pratikarmābhisaṃyuktā dākṣiṇyena varānane |
bhuṅkṣva bhogānyathākāmaṃ piba bhīru ramasva ca || 23 ||
yatheṣṭaṃ ca prayaccha tvaṃ pṛthivīṃ vā dhanāni ca |
lalasva mayi visrabdhā dhṛṣṭamājñāpayasva ca || 24 ||
matprasādāllalantyāśca lalantāṃ bāndhavāstava |
ṛddhiṃ mamānupaśya tvaṃ śriyaṃ bhadre yaśaśca me || 25 ||
kiṃ kariṣyasi rāmeṇa subhage cīravāsasā |
nikṣiptavijayo rāmo gataśrīrvanagocaraḥ || 26 ||
vratī sthaṇḍilaśāyī ca śaṅke jīvati vā na vā |
na hi vaidehi rāmastvāṃ draṣṭuṃ vā pyupalapsyate |
purobalākairasitairmeghairjyotsnāmivāvṛtām || 27 ||
na cāpi mama hastāttvāṃ prāptumarhati rāghavaḥ || 28 ||
hiraṇyakaśipuḥ kīrtimindrahastagatāmiva |
cārusmite cārudati cārunetre vilāsini || 29 ||
mano harasi me bhīru suparṇaḥ pannagaṃ yathā |
kliṣṭakauśeyavasanāṃ tanvīmapyanalaṅkṛtām || 30 ||
tvāṃ dṛṣṭvā sveṣu dāreṣu ratiṃ nopalabhāmyaham |
antaḥpuranivāsinyaḥ striyaḥ sarvaguṇānvitāḥ || 31 ||
yāvantyo mama sarvāsāmaiśvaryaṃ kuru jānaki |
mama hyasitakeśānte trailokyapravarāḥ striyaḥ || 32 ||
tāstvāṃ paricariṣyanti śriyamapsaraso yathā |
yāni vaiśravaṇe subhru ratnāni ca dhanāni ca || 33 ||
tāni lokāṃśca suśroṇi māṃ ca bhuṅkṣva yathāsukham |
na rāmastapasā devi na balena na vikramaiḥ || 34 ||
na dhanena mayā tulyastejasā yaśasāpi vā |
piba vihara ramasva bhuṅkṣva bhogān dhananicayaṃ pradiśāmi medinīṃ ca |
mayi lala lalane yathāsukhaṃ tvaṃ tvayi ca sametya lalantu bāndhavāste || 35 ||
kusumitatarujālasantatāni bhramarayutāni samudratīrajāni |
kanakavimalahārabhūṣitāṅgī vihara mayā saha bhīru kānanāni || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe viṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.