શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે કિષ્કિન્ધાકાણ્ડમ્ ।
અથ એકોનચત્વારિંશસ્સર્ગઃ ।
ઇતિ બ્રુવાણં સુગ્રીવં રામો ધર્મભૃતાં વરઃ ।
બાહુભ્યાં સમ્પરિષ્વજ્ય પ્રત્યુવાચ કૃતાઞ્જલિમ્ ॥ 1 ॥
યદિન્દ્રો વર્ષતે વર્ષં ન તચ્ચિત્રં ભવેત્ક્વચિત્ ।
આદિત્યો વા સહસ્રાંશુઃ કુર્યાદ્વિતિમિરં નભઃ ॥ 2 ॥
ચન્દ્રમા રશ્મિભિઃ કુર્યાત્પૃથિવીં સૌમ્ય નિર્મલામ્ ।
ત્વદ્વિધો વાઽપિ મિત્રાણાં પ્રતિકુર્યાત્પરન્તપ ॥ 3 ॥
એવં ત્વયિ ન તચ્ચિત્રં ભવેદ્યત્સૌમ્ય શોભનમ્ ।
જાનામ્યહં ત્વાં સુગ્રીવ સતતં પ્રિયવાદિનમ્ ॥ 4 ॥
ત્વત્સનાથઃ સખે સઙ્ખ્યે જેતાઽસ્મિ સકલાનરીન્ ।
ત્વમેવ મે સુહૃતન્મિત્રં સાહાય્યં કર્તુમર્હસિ ॥ 5 ॥
જહારાત્મવિનાશાય વૈદેહીં રાક્ષસાધમઃ ।
વઞ્ચયિત્વા તુ પૌલોમીમનુહ્લાદો યથા શચીમ્ ॥ 6 ॥
ન ચિરાત્તં હનિષ્યામિ રાવણં નિશિતૈશ્શરૈઃ ।
પૌલોમ્યાઃ પિતરં દૃપ્તં શતક્રતુરિવાઽહવે ॥ 7 ॥
એતસ્મિન્નન્તરે ચૈવ રજસ્સમભિવર્તત ।
ઉષ્ણાં તીવ્રાં સહસ્રાંશોશ્છાદયદ્ગગને પ્રભામ્ ॥ 8 ॥
દિશઃ પર્યાકુલાશ્ચાસન્રજસા તેન મૂર્છતા ।
ચચાલ ચ મહી સર્વા સશૈલવનકાનના ॥ 9 ॥
તતો નગેન્દ્રસઙ્કાશૈસ્તીક્ષ્ણદંષ્ટ્રૈર્મહાબલૈઃ ।
કૃત્સ્ના સઞ્છાદિતા ભૂમિરસઙ્ખ્યેયૈઃ પ્લવઙ્ગમૈઃ ॥ 10 ॥
નિમેષાન્તરમાત્રેણ તતસ્તૈર્હરિયૂથપૈઃ ।
કોટીશતપરીવારૈઃ કામરૂપિભિરાવૃતા ॥ 11 ॥
નાદેયૈઃ પાર્વતીયૈશ્ચ સામુદ્રૈશ્ચ મહાબલૈઃ ।
હરિભિર્મેઘનિર્હ્રાદૈરન્યૈશ્ચ વનચારિભિઃ ॥ 12 ॥
તરુણાદિત્યવર્ણૈશ્ચ શશિગૌરૈશ્ચ વાનરૈઃ ।
પદ્મકેસરવર્ણૈશ્ચ શ્વેતૈર્મેરુકૃતાલયૈઃ ॥ 13 ॥
કોટીસહસ્રૈર્દશભિઃ શ્રીમાન્પરિવૃતસ્તદા ।
વીરશ્શતવલિર્નામ વાનરઃ પ્રત્યદૃશ્યત ॥ 14 ॥
તતઃ કાઞ્ચનશૈલાભસ્તારાયા વીર્યવાન્પિતા ।
અનેકૈર્દશસાહસ્રૈઃ કોટિભિઃ પ્રત્યદૃશ્યત ॥ 15 ॥
તથાઽપરેણ કોટીનાં સહસ્રેણ સમન્વિતઃ ।
પિતા રુમાયા સમ્પ્રાપ્તસ્સુગ્રીવશ્વશુરો વિભુઃ ॥ 16 ॥
પદ્મકેસરસઙ્કાશસ્તરુણાર્કનિભાનનઃ ।
બુદ્ધિમાન્વાનરશ્રેષ્ઠસ્સર્વવાનરસત્તમઃ ॥ 17 ॥
અનેકૈર્બહુસાહસ્રૈર્વાનરાણાં સમન્વિતઃ ।
પિતા હનુમતશ્રશીમાન્કેસરી પ્રત્યદૃશ્યત ॥ 18 ॥
ગોલાઙ્ગૂલમહારાજો ગવાક્ષો ભીમવિક્રમઃ ।
વૃતઃ કોટિસહસ્રેણ વાનરાણામદૃશ્યત ॥ 19 ॥
ઋક્ષાણાં ભીમવેગાનાં ધૂમ્રશ્શત્રુનિબર્હણઃ ।
વૃતઃ કોટિસહસ્રાભ્યાં દ્વાભ્યાં સમભિવર્તત ॥ 20 ॥
મહાચલનિભૈર્ઘોરૈઃ પનસો નામ યૂથપઃ ।
આજગામ મહાવીર્યસ્તિસૃભિઃ કોટિભિર્વૃતઃ ॥ 21 ॥
નીલાઞ્જનચયાકારો નીલો નામાઽથ યૂથપઃ ।
અદૃશ્યત મહાકાયઃ કોટિભિર્દશભિર્વૃતઃ ॥ 22 ॥
તતઃ કાઞ્ચનશૈલાભો ગવયો નામ યૂથપઃ ।
આજગામ મહાવીર્યઃ પઞ્ચભિઃ કોટિભિર્વૃતઃ ॥ 23 ॥
દરીમુખશ્ચ બલવાન્યૂથપોઽભ્યાયયૌ તદા ।
વૃતઃ કોટિસહસ્રેણ સુગ્રીવં સમુપસ્થિતઃ ॥ 24 ॥
મૈન્દશ્ચ દ્વિવિદશ્ચોભાવશ્વિપુત્રૌ મહાબલૌ ।
કોટિકોટિસહસ્રેણ વાનરાણામદૃશ્યતામ્ ॥ 25 ॥
ગજશ્ચ બલવાન્ વીરઃ કોટિભિસ્તિસૃભિર્વૃતઃ ।
આજગામ મહાતેજા સુગ્રીવસ્ય સમીપતઃ ॥ 26 ॥
ઋક્ષરાજો મહાતેજા જામ્બવાન્નામ નામતઃ ।
કોટિભિર્દશભિઃ પ્રાપ્તઃ સુગ્રીવસ્ય વશે સ્થિતઃ ॥ 27 ॥
રુમણ્વાન્નામ વિક્રાન્તો વાનરો વાનરેશ્વરમ્ ।
આયયૌ બલવાંસ્તૂર્ણં કોટીશતસમાવૃતઃ ॥ 28 ॥
તતઃ કોટિસહસ્રાણાં સહસ્રેણ શતેન ચ ।
પૃષ્ઠતોઽનુગતઃ પ્રાપ્તો હરિભિર્ગન્ધમાદનઃ ॥ 29 ॥
તતઃ પદ્મસહસ્રેણ વૃતશ્શઙ્કુશતેન ચ ।
યુવરાજોઽઙ્ગદઃ પ્રાપ્તઃ પિતૃતુલ્યપરાક્રમઃ ॥ 30 ॥
તતસ્તારાદ્યુતિસ્તારો હરિર્ભીમપરાક્રમઃ ।
પઞ્ચભિર્હરિકોટીભિર્દૂરતઃ પ્રત્યદૃશ્યત ॥ 31 ॥
ઇન્દ્રજાનુઃ કપિર્વીરો યૂથપઃ પ્રત્યદૃશ્યત ।
એકાદશાનાં કોટીનામીશ્વરસ્તૈસ્સમાવૃતઃ ॥ 32 ॥
તતો રમ્ભસ્ત્વનુપ્રાપ્તસ્તરુણાદિત્યસન્નિભઃ ।
અયુતેનાવૃતશ્ચૈવ સહસ્રેણ શતેન ચ ॥ 33 ॥
તતો યૂથપતિર્વીરો દુર્મુખો નામ વાનરઃ ।
પ્રત્યદૃશ્યત કોટીભ્યાં દ્વાભ્યાં પરિવૃતો બલી ॥ 34 ॥
કૈલાસશિખરાકારૈર્વાનરૈર્ભીમવિક્રમૈઃ ।
વૃતઃ કોટિસહસ્રેણ હનુમાન્પ્રત્યદૃશ્યત ॥ 35 ॥
નલશ્ચાપિ મહાવીર્યસ્સંવૃતો દ્રુમવાસિભિઃ ।
કોટીશતેન સમ્પ્રાપ્તસ્સહસ્રેણ શતેન ચ ॥ 36 ॥
તતો દધિમુખશ્રીમાન્કોટિભિર્દશભિર્વૃતઃ ।
સમ્પ્રાપ્તોઽભિમતસ્તસ્ય સુગ્રીવસ્ય મહાત્મનઃ ॥ 37 ॥
શરભઃ કુમુદો વહ્નિર્વાનરો રંહ એવ ચ ।
એતે ચાન્યે ચ બહવો વાનરાઃ કામરૂપિણઃ ॥ 38 ॥
આવૃત્ય પૃથિવીં સર્વાં પર્વતાંશ્ચ વનાનિ ચ ।
યૂથપા સ્સમનુપ્રાપ્તા સ્તેષાં સઙ્ખ્યા ન વિદ્યતે ॥ 39 ॥
આગતાશ્ચ વિશિષ્ટાશ્ચ પૃથિવ્યાં સર્વવાનરાઃ ।
આપ્લવન્તઃ પ્લવન્તશ્ચ ગર્જન્તશ્ચ પ્લવઙ્ગમાઃ ।
અભ્યવર્તન્ત સુગ્રીવં સૂર્યમભ્રગણા ઇવ ॥ 40 ॥
કુર્વાણા બહુશબ્દાંશ્ચ પ્રહૃષ્ટા બાહુશાલિનઃ ।
શિરોભિર્વાનરેન્દ્રાય સુગ્રીવાય ન્યવેદયન્ ॥ 41 ॥
અપરે વાનરશ્રેષ્ઠાસ્સઙ્ગમ્ય ચ યથોચિતમ્ ।
સુગ્રીવેણ સમાગમ્ય સ્થિતાઃ પ્રાઞ્જલય સ્તદા ॥ 42 ॥
સુગ્રીવસ્ત્વરિતો રામે સર્વાંસ્તાં વાનરરર્ષભાન્ ।
નિવેદયિત્વા ધર્મજ્ઞઃ સ્થિતઃ પ્રાઞ્જલિરબ્રવીત્ ॥ 43 ॥
યથાસુખં પર્વતનિઝરેષુ વનેષુ સર્વેષુ ચ વાનરેન્દ્રાઃ ।
નિવેશયિત્વા વિધિવદ્બલાનિ બલં બલજ્ઞઃ પ્રતિપત્તુમીષ્ટે ॥ 44 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે કિષ્કિન્ધાકાણ્ડે એકોનચત્વારિંશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ekonacatvāriṃśassargaḥ |
iti bruvāṇaṃ sugrīvaṃ rāmo dharmabhṛtāṃ varaḥ |
bāhubhyāṃ sampariṣvajya pratyuvāca kṛtāñjalim || 1 ||
yadindro varṣate varṣaṃ na taccitraṃ bhavetkvacit |
ādityo vā sahasrāṃśuḥ kuryādvitimiraṃ nabhaḥ || 2 ||
candramā raśmibhiḥ kuryātpṛthivīṃ saumya nirmalām |
tvadvidho vā'pi mitrāṇāṃ pratikuryātparantapa || 3 ||
evaṃ tvayi na taccitraṃ bhavedyatsaumya śobhanam |
jānāmyahaṃ tvāṃ sugrīva satataṃ priyavādinam || 4 ||
tvatsanāthaḥ sakhe saṅkhye jetā'smi sakalānarīn |
tvameva me suhṛtanmitraṃ sāhāyyaṃ kartumarhasi || 5 ||
jahārātmavināśāya vaidehīṃ rākṣasādhamaḥ |
vañcayitvā tu paulomīmanuhlādo yathā śacīm || 6 ||
na cirāttaṃ haniṣyāmi rāvaṇaṃ niśitaiśśaraiḥ |
paulomyāḥ pitaraṃ dṛptaṃ śatakraturivā'have || 7 ||
etasminnantare caiva rajassamabhivartata |
uṣṇāṃ tīvrāṃ sahasrāṃśośchādayadgagane prabhām || 8 ||
diśaḥ paryākulāścāsanrajasā tena mūrchatā |
cacāla ca mahī sarvā saśailavanakānanā || 9 ||
tato nagendrasaṅkāśaistīkṣṇadaṃṣṭrairmahābalaiḥ |
kṛtsnā sañchāditā bhūmirasaṅkhyeyaiḥ plavaṅgamaiḥ || 10 ||
nimeṣāntaramātreṇa tatastairhariyūthapaiḥ |
koṭīśataparīvāraiḥ kāmarūpibhirāvṛtā || 11 ||
nādeyaiḥ pārvatīyaiśca sāmudraiśca mahābalaiḥ |
haribhirmeghanirhrādairanyaiśca vanacāribhiḥ || 12 ||
taruṇādityavarṇaiśca śaśigauraiśca vānaraiḥ |
padmakesaravarṇaiśca śvetairmerukṛtālayaiḥ || 13 ||
koṭīsahasrairdaśabhiḥ śrīmānparivṛtastadā |
vīraśśatavalirnāma vānaraḥ pratyadṛśyata || 14 ||
tataḥ kāñcanaśailābhastārāyā vīryavānpitā |
anekairdaśasāhasraiḥ koṭibhiḥ pratyadṛśyata || 15 ||
tathā'pareṇa koṭīnāṃ sahasreṇa samanvitaḥ |
pitā rumāyā samprāptassugrīvaśvaśuro vibhuḥ || 16 ||
padmakesarasaṅkāśastaruṇārkanibhānanaḥ |
buddhimānvānaraśreṣṭhassarvavānarasattamaḥ || 17 ||
anekairbahusāhasrairvānarāṇāṃ samanvitaḥ |
pitā hanumataśraśīmānkesarī pratyadṛśyata || 18 ||
golāṅgūlamahārājo gavākṣo bhīmavikramaḥ |
vṛtaḥ koṭisahasreṇa vānarāṇāmadṛśyata || 19 ||
ṛkṣāṇāṃ bhīmavegānāṃ dhūmraśśatrunibarhaṇaḥ |
vṛtaḥ koṭisahasrābhyāṃ dvābhyāṃ samabhivartata || 20 ||
mahācalanibhairghoraiḥ panaso nāma yūthapaḥ |
ājagāma mahāvīryastisṛbhiḥ koṭibhirvṛtaḥ || 21 ||
nīlāñjanacayākāro nīlo nāmā'tha yūthapaḥ |
adṛśyata mahākāyaḥ koṭibhirdaśabhirvṛtaḥ || 22 ||
tataḥ kāñcanaśailābho gavayo nāma yūthapaḥ |
ājagāma mahāvīryaḥ pañcabhiḥ koṭibhirvṛtaḥ || 23 ||
darīmukhaśca balavānyūthapo'bhyāyayau tadā |
vṛtaḥ koṭisahasreṇa sugrīvaṃ samupasthitaḥ || 24 ||
maindaśca dvividaścobhāvaśviputrau mahābalau |
koṭikoṭisahasreṇa vānarāṇāmadṛśyatām || 25 ||
gajaśca balavān vīraḥ koṭibhistisṛbhirvṛtaḥ |
ājagāma mahātejā sugrīvasya samīpataḥ || 26 ||
ṛkṣarājo mahātejā jāmbavānnāma nāmataḥ |
koṭibhirdaśabhiḥ prāptaḥ sugrīvasya vaśe sthitaḥ || 27 ||
rumaṇvānnāma vikrānto vānaro vānareśvaram |
āyayau balavāṃstūrṇaṃ koṭīśatasamāvṛtaḥ || 28 ||
tataḥ koṭisahasrāṇāṃ sahasreṇa śatena ca |
pṛṣṭhato'nugataḥ prāpto haribhirgandhamādanaḥ || 29 ||
tataḥ padmasahasreṇa vṛtaśśaṅkuśatena ca |
yuvarājo'ṅgadaḥ prāptaḥ pitṛtulyaparākramaḥ || 30 ||
tatastārādyutistāro harirbhīmaparākramaḥ |
pañcabhirharikoṭībhirdūrataḥ pratyadṛśyata || 31 ||
indrajānuḥ kapirvīro yūthapaḥ pratyadṛśyata |
ekādaśānāṃ koṭīnāmīśvarastaissamāvṛtaḥ || 32 ||
tato rambhastvanuprāptastaruṇādityasannibhaḥ |
ayutenāvṛtaścaiva sahasreṇa śatena ca || 33 ||
tato yūthapatirvīro durmukho nāma vānaraḥ |
pratyadṛśyata koṭībhyāṃ dvābhyāṃ parivṛto balī || 34 ||
kailāsaśikharākārairvānarairbhīmavikramaiḥ |
vṛtaḥ koṭisahasreṇa hanumānpratyadṛśyata || 35 ||
nalaścāpi mahāvīryassaṃvṛto drumavāsibhiḥ |
koṭīśatena samprāptassahasreṇa śatena ca || 36 ||
tato dadhimukhaśrīmānkoṭibhirdaśabhirvṛtaḥ |
samprāpto'bhimatastasya sugrīvasya mahātmanaḥ || 37 ||
śarabhaḥ kumudo vahnirvānaro raṃha eva ca |
ete cānye ca bahavo vānarāḥ kāmarūpiṇaḥ || 38 ||
āvṛtya pṛthivīṃ sarvāṃ parvatāṃśca vanāni ca |
yūthapā ssamanuprāptā steṣāṃ saṅkhyā na vidyate || 39 ||
āgatāśca viśiṣṭāśca pṛthivyāṃ sarvavānarāḥ |
āplavantaḥ plavantaśca garjantaśca plavaṅgamāḥ |
abhyavartanta sugrīvaṃ sūryamabhragaṇā iva || 40 ||
kurvāṇā bahuśabdāṃśca prahṛṣṭā bāhuśālinaḥ |
śirobhirvānarendrāya sugrīvāya nyavedayan || 41 ||
apare vānaraśreṣṭhāssaṅgamya ca yathocitam |
sugrīveṇa samāgamya sthitāḥ prāñjalaya stadā || 42 ||
sugrīvastvarito rāme sarvāṃstāṃ vānarararṣabhān |
nivedayitvā dharmajñaḥ sthitaḥ prāñjalirabravīt || 43 ||
yathāsukhaṃ parvatanijhareṣu vaneṣu sarveṣu ca vānarendrāḥ |
niveśayitvā vidhivadbalāni balaṃ balajñaḥ pratipattumīṣṭe || 44 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ekonacatvāriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ एकोनचत्वारिंशस्सर्गः ।
इति ब्रुवाणं सुग्रीवं रामो धर्मभृतां वरः ।
बाहुभ्यां सम्परिष्वज्य प्रत्युवाच कृताञ्जलिम् ॥ 1 ॥
यदिन्द्रो वर्षते वर्षं न तच्चित्रं भवेत्क्वचित् ।
आदित्यो वा सहस्रांशुः कुर्याद्वितिमिरं नभः ॥ 2 ॥
चन्द्रमा रश्मिभिः कुर्यात्पृथिवीं सौम्य निर्मलाम् ।
त्वद्विधो वाऽपि मित्राणां प्रतिकुर्यात्परन्तप ॥ 3 ॥
एवं त्वयि न तच्चित्रं भवेद्यत्सौम्य शोभनम् ।
जानाम्यहं त्वां सुग्रीव सततं प्रियवादिनम् ॥ 4 ॥
त्वत्सनाथः सखे सङ्ख्ये जेताऽस्मि सकलानरीन् ।
त्वमेव मे सुहृतन्मित्रं साहाय्यं कर्तुमर्हसि ॥ 5 ॥
जहारात्मविनाशाय वैदेहीं राक्षसाधमः ।
वञ्चयित्वा तु पौलोमीमनुह्लादो यथा शचीम् ॥ 6 ॥
न चिरात्तं हनिष्यामि रावणं निशितैश्शरैः ।
पौलोम्याः पितरं दृप्तं शतक्रतुरिवाऽहवे ॥ 7 ॥
एतस्मिन्नन्तरे चैव रजस्समभिवर्तत ।
उष्णां तीव्रां सहस्रांशोश्छादयद्गगने प्रभाम् ॥ 8 ॥
दिशः पर्याकुलाश्चासन्रजसा तेन मूर्छता ।
चचाल च मही सर्वा सशैलवनकानना ॥ 9 ॥
ततो नगेन्द्रसङ्काशैस्तीक्ष्णदंष्ट्रैर्महाबलैः ।
कृत्स्ना सञ्छादिता भूमिरसङ्ख्येयैः प्लवङ्गमैः ॥ 10 ॥
निमेषान्तरमात्रेण ततस्तैर्हरियूथपैः ।
कोटीशतपरीवारैः कामरूपिभिरावृता ॥ 11 ॥
नादेयैः पार्वतीयैश्च सामुद्रैश्च महाबलैः ।
हरिभिर्मेघनिर्ह्रादैरन्यैश्च वनचारिभिः ॥ 12 ॥
तरुणादित्यवर्णैश्च शशिगौरैश्च वानरैः ।
पद्मकेसरवर्णैश्च श्वेतैर्मेरुकृतालयैः ॥ 13 ॥
कोटीसहस्रैर्दशभिः श्रीमान्परिवृतस्तदा ।
वीरश्शतवलिर्नाम वानरः प्रत्यदृश्यत ॥ 14 ॥
ततः काञ्चनशैलाभस्ताराया वीर्यवान्पिता ।
अनेकैर्दशसाहस्रैः कोटिभिः प्रत्यदृश्यत ॥ 15 ॥
तथाऽपरेण कोटीनां सहस्रेण समन्वितः ।
पिता रुमाया सम्प्राप्तस्सुग्रीवश्वशुरो विभुः ॥ 16 ॥
पद्मकेसरसङ्काशस्तरुणार्कनिभाननः ।
बुद्धिमान्वानरश्रेष्ठस्सर्ववानरसत्तमः ॥ 17 ॥
अनेकैर्बहुसाहस्रैर्वानराणां समन्वितः ।
पिता हनुमतश्रशीमान्केसरी प्रत्यदृश्यत ॥ 18 ॥
गोलाङ्गूलमहाराजो गवाक्षो भीमविक्रमः ।
वृतः कोटिसहस्रेण वानराणामदृश्यत ॥ 19 ॥
ऋक्षाणां भीमवेगानां धूम्रश्शत्रुनिबर्हणः ।
वृतः कोटिसहस्राभ्यां द्वाभ्यां समभिवर्तत ॥ 20 ॥
महाचलनिभैर्घोरैः पनसो नाम यूथपः ।
आजगाम महावीर्यस्तिसृभिः कोटिभिर्वृतः ॥ 21 ॥
नीलाञ्जनचयाकारो नीलो नामाऽथ यूथपः ।
अदृश्यत महाकायः कोटिभिर्दशभिर्वृतः ॥ 22 ॥
ततः काञ्चनशैलाभो गवयो नाम यूथपः ।
आजगाम महावीर्यः पञ्चभिः कोटिभिर्वृतः ॥ 23 ॥
दरीमुखश्च बलवान्यूथपोऽभ्याययौ तदा ।
वृतः कोटिसहस्रेण सुग्रीवं समुपस्थितः ॥ 24 ॥
मैन्दश्च द्विविदश्चोभावश्विपुत्रौ महाबलौ ।
कोटिकोटिसहस्रेण वानराणामदृश्यताम् ॥ 25 ॥
गजश्च बलवान् वीरः कोटिभिस्तिसृभिर्वृतः ।
आजगाम महातेजा सुग्रीवस्य समीपतः ॥ 26 ॥
ऋक्षराजो महातेजा जाम्बवान्नाम नामतः ।
कोटिभिर्दशभिः प्राप्तः सुग्रीवस्य वशे स्थितः ॥ 27 ॥
रुमण्वान्नाम विक्रान्तो वानरो वानरेश्वरम् ।
आययौ बलवांस्तूर्णं कोटीशतसमावृतः ॥ 28 ॥
ततः कोटिसहस्राणां सहस्रेण शतेन च ।
पृष्ठतोऽनुगतः प्राप्तो हरिभिर्गन्धमादनः ॥ 29 ॥
ततः पद्मसहस्रेण वृतश्शङ्कुशतेन च ।
युवराजोऽङ्गदः प्राप्तः पितृतुल्यपराक्रमः ॥ 30 ॥
ततस्ताराद्युतिस्तारो हरिर्भीमपराक्रमः ।
पञ्चभिर्हरिकोटीभिर्दूरतः प्रत्यदृश्यत ॥ 31 ॥
इन्द्रजानुः कपिर्वीरो यूथपः प्रत्यदृश्यत ।
एकादशानां कोटीनामीश्वरस्तैस्समावृतः ॥ 32 ॥
ततो रम्भस्त्वनुप्राप्तस्तरुणादित्यसन्निभः ।
अयुतेनावृतश्चैव सहस्रेण शतेन च ॥ 33 ॥
ततो यूथपतिर्वीरो दुर्मुखो नाम वानरः ।
प्रत्यदृश्यत कोटीभ्यां द्वाभ्यां परिवृतो बली ॥ 34 ॥
कैलासशिखराकारैर्वानरैर्भीमविक्रमैः ।
वृतः कोटिसहस्रेण हनुमान्प्रत्यदृश्यत ॥ 35 ॥
नलश्चापि महावीर्यस्संवृतो द्रुमवासिभिः ।
कोटीशतेन सम्प्राप्तस्सहस्रेण शतेन च ॥ 36 ॥
ततो दधिमुखश्रीमान्कोटिभिर्दशभिर्वृतः ।
सम्प्राप्तोऽभिमतस्तस्य सुग्रीवस्य महात्मनः ॥ 37 ॥
शरभः कुमुदो वह्निर्वानरो रंह एव च ।
एते चान्ये च बहवो वानराः कामरूपिणः ॥ 38 ॥
आवृत्य पृथिवीं सर्वां पर्वतांश्च वनानि च ।
यूथपा स्समनुप्राप्ता स्तेषां सङ्ख्या न विद्यते ॥ 39 ॥
आगताश्च विशिष्टाश्च पृथिव्यां सर्ववानराः ।
आप्लवन्तः प्लवन्तश्च गर्जन्तश्च प्लवङ्गमाः ।
अभ्यवर्तन्त सुग्रीवं सूर्यमभ्रगणा इव ॥ 40 ॥
कुर्वाणा बहुशब्दांश्च प्रहृष्टा बाहुशालिनः ।
शिरोभिर्वानरेन्द्राय सुग्रीवाय न्यवेदयन् ॥ 41 ॥
अपरे वानरश्रेष्ठास्सङ्गम्य च यथोचितम् ।
सुग्रीवेण समागम्य स्थिताः प्राञ्जलय स्तदा ॥ 42 ॥
सुग्रीवस्त्वरितो रामे सर्वांस्तां वानररर्षभान् ।
निवेदयित्वा धर्मज्ञः स्थितः प्राञ्जलिरब्रवीत् ॥ 43 ॥
यथासुखं पर्वतनिझरेषु वनेषु सर्वेषु च वानरेन्द्राः ।
निवेशयित्वा विधिवद्बलानि बलं बलज्ञः प्रतिपत्तुमीष्टे ॥ 44 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे एकोनचत्वारिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ekonacatvāriṃśassargaḥ |
iti bruvāṇaṃ sugrīvaṃ rāmo dharmabhṛtāṃ varaḥ |
bāhubhyāṃ sampariṣvajya pratyuvāca kṛtāñjalim || 1 ||
yadindro varṣate varṣaṃ na taccitraṃ bhavetkvacit |
ādityo vā sahasrāṃśuḥ kuryādvitimiraṃ nabhaḥ || 2 ||
candramā raśmibhiḥ kuryātpṛthivīṃ saumya nirmalām |
tvadvidho vā'pi mitrāṇāṃ pratikuryātparantapa || 3 ||
evaṃ tvayi na taccitraṃ bhavedyatsaumya śobhanam |
jānāmyahaṃ tvāṃ sugrīva satataṃ priyavādinam || 4 ||
tvatsanāthaḥ sakhe saṅkhye jetā'smi sakalānarīn |
tvameva me suhṛtanmitraṃ sāhāyyaṃ kartumarhasi || 5 ||
jahārātmavināśāya vaidehīṃ rākṣasādhamaḥ |
vañcayitvā tu paulomīmanuhlādo yathā śacīm || 6 ||
na cirāttaṃ haniṣyāmi rāvaṇaṃ niśitaiśśaraiḥ |
paulomyāḥ pitaraṃ dṛptaṃ śatakraturivā'have || 7 ||
etasminnantare caiva rajassamabhivartata |
uṣṇāṃ tīvrāṃ sahasrāṃśośchādayadgagane prabhām || 8 ||
diśaḥ paryākulāścāsanrajasā tena mūrchatā |
cacāla ca mahī sarvā saśailavanakānanā || 9 ||
tato nagendrasaṅkāśaistīkṣṇadaṃṣṭrairmahābalaiḥ |
kṛtsnā sañchāditā bhūmirasaṅkhyeyaiḥ plavaṅgamaiḥ || 10 ||
nimeṣāntaramātreṇa tatastairhariyūthapaiḥ |
koṭīśataparīvāraiḥ kāmarūpibhirāvṛtā || 11 ||
nādeyaiḥ pārvatīyaiśca sāmudraiśca mahābalaiḥ |
haribhirmeghanirhrādairanyaiśca vanacāribhiḥ || 12 ||
taruṇādityavarṇaiśca śaśigauraiśca vānaraiḥ |
padmakesaravarṇaiśca śvetairmerukṛtālayaiḥ || 13 ||
koṭīsahasrairdaśabhiḥ śrīmānparivṛtastadā |
vīraśśatavalirnāma vānaraḥ pratyadṛśyata || 14 ||
tataḥ kāñcanaśailābhastārāyā vīryavānpitā |
anekairdaśasāhasraiḥ koṭibhiḥ pratyadṛśyata || 15 ||
tathā'pareṇa koṭīnāṃ sahasreṇa samanvitaḥ |
pitā rumāyā samprāptassugrīvaśvaśuro vibhuḥ || 16 ||
padmakesarasaṅkāśastaruṇārkanibhānanaḥ |
buddhimānvānaraśreṣṭhassarvavānarasattamaḥ || 17 ||
anekairbahusāhasrairvānarāṇāṃ samanvitaḥ |
pitā hanumataśraśīmānkesarī pratyadṛśyata || 18 ||
golāṅgūlamahārājo gavākṣo bhīmavikramaḥ |
vṛtaḥ koṭisahasreṇa vānarāṇāmadṛśyata || 19 ||
ṛkṣāṇāṃ bhīmavegānāṃ dhūmraśśatrunibarhaṇaḥ |
vṛtaḥ koṭisahasrābhyāṃ dvābhyāṃ samabhivartata || 20 ||
mahācalanibhairghoraiḥ panaso nāma yūthapaḥ |
ājagāma mahāvīryastisṛbhiḥ koṭibhirvṛtaḥ || 21 ||
nīlāñjanacayākāro nīlo nāmā'tha yūthapaḥ |
adṛśyata mahākāyaḥ koṭibhirdaśabhirvṛtaḥ || 22 ||
tataḥ kāñcanaśailābho gavayo nāma yūthapaḥ |
ājagāma mahāvīryaḥ pañcabhiḥ koṭibhirvṛtaḥ || 23 ||
darīmukhaśca balavānyūthapo'bhyāyayau tadā |
vṛtaḥ koṭisahasreṇa sugrīvaṃ samupasthitaḥ || 24 ||
maindaśca dvividaścobhāvaśviputrau mahābalau |
koṭikoṭisahasreṇa vānarāṇāmadṛśyatām || 25 ||
gajaśca balavān vīraḥ koṭibhistisṛbhirvṛtaḥ |
ājagāma mahātejā sugrīvasya samīpataḥ || 26 ||
ṛkṣarājo mahātejā jāmbavānnāma nāmataḥ |
koṭibhirdaśabhiḥ prāptaḥ sugrīvasya vaśe sthitaḥ || 27 ||
rumaṇvānnāma vikrānto vānaro vānareśvaram |
āyayau balavāṃstūrṇaṃ koṭīśatasamāvṛtaḥ || 28 ||
tataḥ koṭisahasrāṇāṃ sahasreṇa śatena ca |
pṛṣṭhato'nugataḥ prāpto haribhirgandhamādanaḥ || 29 ||
tataḥ padmasahasreṇa vṛtaśśaṅkuśatena ca |
yuvarājo'ṅgadaḥ prāptaḥ pitṛtulyaparākramaḥ || 30 ||
tatastārādyutistāro harirbhīmaparākramaḥ |
pañcabhirharikoṭībhirdūrataḥ pratyadṛśyata || 31 ||
indrajānuḥ kapirvīro yūthapaḥ pratyadṛśyata |
ekādaśānāṃ koṭīnāmīśvarastaissamāvṛtaḥ || 32 ||
tato rambhastvanuprāptastaruṇādityasannibhaḥ |
ayutenāvṛtaścaiva sahasreṇa śatena ca || 33 ||
tato yūthapatirvīro durmukho nāma vānaraḥ |
pratyadṛśyata koṭībhyāṃ dvābhyāṃ parivṛto balī || 34 ||
kailāsaśikharākārairvānarairbhīmavikramaiḥ |
vṛtaḥ koṭisahasreṇa hanumānpratyadṛśyata || 35 ||
nalaścāpi mahāvīryassaṃvṛto drumavāsibhiḥ |
koṭīśatena samprāptassahasreṇa śatena ca || 36 ||
tato dadhimukhaśrīmānkoṭibhirdaśabhirvṛtaḥ |
samprāpto'bhimatastasya sugrīvasya mahātmanaḥ || 37 ||
śarabhaḥ kumudo vahnirvānaro raṃha eva ca |
ete cānye ca bahavo vānarāḥ kāmarūpiṇaḥ || 38 ||
āvṛtya pṛthivīṃ sarvāṃ parvatāṃśca vanāni ca |
yūthapā ssamanuprāptā steṣāṃ saṅkhyā na vidyate || 39 ||
āgatāśca viśiṣṭāśca pṛthivyāṃ sarvavānarāḥ |
āplavantaḥ plavantaśca garjantaśca plavaṅgamāḥ |
abhyavartanta sugrīvaṃ sūryamabhragaṇā iva || 40 ||
kurvāṇā bahuśabdāṃśca prahṛṣṭā bāhuśālinaḥ |
śirobhirvānarendrāya sugrīvāya nyavedayan || 41 ||
apare vānaraśreṣṭhāssaṅgamya ca yathocitam |
sugrīveṇa samāgamya sthitāḥ prāñjalaya stadā || 42 ||
sugrīvastvarito rāme sarvāṃstāṃ vānarararṣabhān |
nivedayitvā dharmajñaḥ sthitaḥ prāñjalirabravīt || 43 ||
yathāsukhaṃ parvatanijhareṣu vaneṣu sarveṣu ca vānarendrāḥ |
niveśayitvā vidhivadbalāni balaṃ balajñaḥ pratipattumīṣṭe || 44 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ekonacatvāriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.