શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે કિષ્કિન્ધાકાણ્ડમ્ ।
અથ ચતુશ્ચત્વારિંશસ્સર્ગઃ ।
વિશેષેણ તુ સુગ્રીવો હનૂમત્યર્થમુક્તવાન્ ।
સ હિ તસ્મિન્હરિશ્રેષ્ઠે નિશ્ચિતાર્થોઽર્થસાધને ॥ 1 ॥
અબ્રવીચ્ચ હનૂમન્તં વિક્રાન્તમનિલાત્મજમ્ ।
સુગ્રીવઃ પરમપ્રીતઃ પ્રભુ સ્સર્વવનૌકસામ્ ॥ 2 ॥
ન ભૂમૌ નાન્તરિક્ષે વા નામ્બરે નામરાલયે ।
નાપ્સુ વા ગતિસઙ્ગં તે પશ્યામિ હરિપુઙ્ગવ ॥ 3 ॥
સાસુરાસ્સહગન્ધર્વાસ્સનાગનરદેવતાઃ ।
વિદિતા સ્સર્વલોકાસ્તે સસાગરધરાધરાઃ ॥ 4 ॥
ગતિર્વેગશ્ચ તેજશ્ચ લાઘવં ચ મહાકપે ।
પિતુસ્તે સદૃશં વીર મારુતસ્ય મહૌજસઃ ॥ 5 ॥
તેજસા વાપિ તે ભૂતં ન સમં ભુવિ ન વિદ્યતે ।
તદ્યથા લભ્યતે સીતા તત્ત્વમેવોપપાદય ॥ 6 ॥
ત્વય્યેવ હનુમ ન્નસ્તિ બલં બુદ્ધિઃ પરાક્રમઃ ।
દેશકાલાનુવૃત્તિશ્ચ નયશ્ચ નયપણ્ડિત ॥ 7 ॥
તતઃ કાર્યસમાસઙ્ગમવગમ્ય હનૂમતિ ।
વિદિત્વા હનુમન્તં ચ ચિન્તયામાસ રાઘવઃ ॥ 8 ॥
સર્વથા નિશ્ચિતાર્થોઽયં હનૂમતિ હરીશ્વરઃ ।
નિશ્ચિતાર્થકરશ્ચાપિ હનૂમાન્કાર્યસાધને ॥ 9 ॥
તદેવં પ્રસ્થિતસ્યાસ્ય પરિજ્ઞાતસ્ય કર્મભિઃ ।
ભર્ત્રા પરિગૃહીતસ્ય ધ્રુવઃ કાર્યફલોદયઃ ॥ 10 ॥
તં સમીક્ષ્ય મહાતેજા વ્યવસાયોત્તરં હરિમ્ ।
કૃતાર્થ ઇવ સંવૃત્તઃ પ્રહૃષ્ટેન્દ્રિયમાનસઃ ॥ 11 ॥
દદૌ તસ્ય તતઃ પ્રીતસ્સ્વનામાઙ્કોપશોભિતમ્ ।
અઙ્ગુલીયમભિજ્ઞાનં રાજપુત્ર્યાઃ પરન્તપઃ ॥ 12 ॥
અનેન ત્વાં હરિશ્રેષ્ઠ ચિહ્નેન જનકાત્મજા ।
મત્સકાશાદનુપ્રાપ્તમનુદ્વિગ્નાઽનુપશ્યતિ ॥ 13 ॥
વ્યવસાયશ્ચ તે વીર સત્ત્વયુક્તશ્ચ વિક્રમઃ ।
સુગ્રીવસ્ય ચ સન્દેશસ્સિદ્ધિં કથયતીવ મે ॥ 14 ॥
સ તદ્ગૃહ્ય હરિશ્રેષ્ઠઃ સ્થાપ્ય મૂર્ધ્નિ કૃતાઞ્જલિઃ ।
વન્દિત્વા ચરણૌ ચૈવ પ્રસ્થિતઃ પ્લવગોત્તમઃ ॥ 15 ॥
સ તત્પ્રકર્ષન્ હરીણાં મહદ્બલં બભૂવ વીરઃ પવનાત્મજઃ કપિઃ ।
ગતામ્બુદે વ્યોમ્નિ વિશુદ્ધમણ્ડલઃ શશીવ નક્ષત્રગણોપશોભિતઃ ॥ 16 ॥
અતિબલ બલમાશ્રિતસ્તવાહં હરિવરવિક્રમ વિક્રમૈરનલ્પૈઃ ।
પવનસુત યથાઽભિગમ્યતે સા જનકસુતા હનુમં સ્તથા કુરુષ્વ ॥ 17 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે કિષ્કિન્ધાકાણ્ડે ચતુશ્ચત્વારિંશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha catuścatvāriṃśassargaḥ |
viśeṣeṇa tu sugrīvo hanūmatyarthamuktavān |
sa hi tasminhariśreṣṭhe niścitārtho'rthasādhane || 1 ||
abravīcca hanūmantaṃ vikrāntamanilātmajam |
sugrīvaḥ paramaprītaḥ prabhu ssarvavanaukasām || 2 ||
na bhūmau nāntarikṣe vā nāmbare nāmarālaye |
nāpsu vā gatisaṅgaṃ te paśyāmi haripuṅgava || 3 ||
sāsurāssahagandharvāssanāganaradevatāḥ |
viditā ssarvalokāste sasāgaradharādharāḥ || 4 ||
gatirvegaśca tejaśca lāghavaṃ ca mahākape |
pituste sadṛśaṃ vīra mārutasya mahaujasaḥ || 5 ||
tejasā vāpi te bhūtaṃ na samaṃ bhuvi na vidyate |
tadyathā labhyate sītā tattvamevopapādaya || 6 ||
tvayyeva hanuma nnasti balaṃ buddhiḥ parākramaḥ |
deśakālānuvṛttiśca nayaśca nayapaṇḍita || 7 ||
tataḥ kāryasamāsaṅgamavagamya hanūmati |
viditvā hanumantaṃ ca cintayāmāsa rāghavaḥ || 8 ||
sarvathā niścitārtho'yaṃ hanūmati harīśvaraḥ |
niścitārthakaraścāpi hanūmānkāryasādhane || 9 ||
tadevaṃ prasthitasyāsya parijñātasya karmabhiḥ |
bhartrā parigṛhītasya dhruvaḥ kāryaphalodayaḥ || 10 ||
taṃ samīkṣya mahātejā vyavasāyottaraṃ harim |
kṛtārtha iva saṃvṛttaḥ prahṛṣṭendriyamānasaḥ || 11 ||
dadau tasya tataḥ prītassvanāmāṅkopaśobhitam |
aṅgulīyamabhijñānaṃ rājaputryāḥ parantapaḥ || 12 ||
anena tvāṃ hariśreṣṭha cihnena janakātmajā |
matsakāśādanuprāptamanudvignā'nupaśyati || 13 ||
vyavasāyaśca te vīra sattvayuktaśca vikramaḥ |
sugrīvasya ca sandeśassiddhiṃ kathayatīva me || 14 ||
sa tadgṛhya hariśreṣṭhaḥ sthāpya mūrdhni kṛtāñjaliḥ |
vanditvā caraṇau caiva prasthitaḥ plavagottamaḥ || 15 ||
sa tatprakarṣan harīṇāṃ mahadbalaṃ babhūva vīraḥ pavanātmajaḥ kapiḥ |
gatāmbude vyomni viśuddhamaṇḍalaḥ śaśīva nakṣatragaṇopaśobhitaḥ || 16 ||
atibala balamāśritastavāhaṃ harivaravikrama vikramairanalpaiḥ |
pavanasuta yathā'bhigamyate sā janakasutā hanumaṃ stathā kuruṣva || 17 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe catuścatvāriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ चतुश्चत्वारिंशस्सर्गः ।
विशेषेण तु सुग्रीवो हनूमत्यर्थमुक्तवान् ।
स हि तस्मिन्हरिश्रेष्ठे निश्चितार्थोऽर्थसाधने ॥ 1 ॥
अब्रवीच्च हनूमन्तं विक्रान्तमनिलात्मजम् ।
सुग्रीवः परमप्रीतः प्रभु स्सर्ववनौकसाम् ॥ 2 ॥
न भूमौ नान्तरिक्षे वा नाम्बरे नामरालये ।
नाप्सु वा गतिसङ्गं ते पश्यामि हरिपुङ्गव ॥ 3 ॥
सासुरास्सहगन्धर्वास्सनागनरदेवताः ।
विदिता स्सर्वलोकास्ते ससागरधराधराः ॥ 4 ॥
गतिर्वेगश्च तेजश्च लाघवं च महाकपे ।
पितुस्ते सदृशं वीर मारुतस्य महौजसः ॥ 5 ॥
तेजसा वापि ते भूतं न समं भुवि न विद्यते ।
तद्यथा लभ्यते सीता तत्त्वमेवोपपादय ॥ 6 ॥
त्वय्येव हनुम न्नस्ति बलं बुद्धिः पराक्रमः ।
देशकालानुवृत्तिश्च नयश्च नयपण्डित ॥ 7 ॥
ततः कार्यसमासङ्गमवगम्य हनूमति ।
विदित्वा हनुमन्तं च चिन्तयामास राघवः ॥ 8 ॥
सर्वथा निश्चितार्थोऽयं हनूमति हरीश्वरः ।
निश्चितार्थकरश्चापि हनूमान्कार्यसाधने ॥ 9 ॥
तदेवं प्रस्थितस्यास्य परिज्ञातस्य कर्मभिः ।
भर्त्रा परिगृहीतस्य ध्रुवः कार्यफलोदयः ॥ 10 ॥
तं समीक्ष्य महातेजा व्यवसायोत्तरं हरिम् ।
कृतार्थ इव संवृत्तः प्रहृष्टेन्द्रियमानसः ॥ 11 ॥
ददौ तस्य ततः प्रीतस्स्वनामाङ्कोपशोभितम् ।
अङ्गुलीयमभिज्ञानं राजपुत्र्याः परन्तपः ॥ 12 ॥
अनेन त्वां हरिश्रेष्ठ चिह्नेन जनकात्मजा ।
मत्सकाशादनुप्राप्तमनुद्विग्नाऽनुपश्यति ॥ 13 ॥
व्यवसायश्च ते वीर सत्त्वयुक्तश्च विक्रमः ।
सुग्रीवस्य च सन्देशस्सिद्धिं कथयतीव मे ॥ 14 ॥
स तद्गृह्य हरिश्रेष्ठः स्थाप्य मूर्ध्नि कृताञ्जलिः ।
वन्दित्वा चरणौ चैव प्रस्थितः प्लवगोत्तमः ॥ 15 ॥
स तत्प्रकर्षन् हरीणां महद्बलं बभूव वीरः पवनात्मजः कपिः ।
गताम्बुदे व्योम्नि विशुद्धमण्डलः शशीव नक्षत्रगणोपशोभितः ॥ 16 ॥
अतिबल बलमाश्रितस्तवाहं हरिवरविक्रम विक्रमैरनल्पैः ।
पवनसुत यथाऽभिगम्यते सा जनकसुता हनुमं स्तथा कुरुष्व ॥ 17 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे चतुश्चत्वारिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha catuścatvāriṃśassargaḥ |
viśeṣeṇa tu sugrīvo hanūmatyarthamuktavān |
sa hi tasminhariśreṣṭhe niścitārtho'rthasādhane || 1 ||
abravīcca hanūmantaṃ vikrāntamanilātmajam |
sugrīvaḥ paramaprītaḥ prabhu ssarvavanaukasām || 2 ||
na bhūmau nāntarikṣe vā nāmbare nāmarālaye |
nāpsu vā gatisaṅgaṃ te paśyāmi haripuṅgava || 3 ||
sāsurāssahagandharvāssanāganaradevatāḥ |
viditā ssarvalokāste sasāgaradharādharāḥ || 4 ||
gatirvegaśca tejaśca lāghavaṃ ca mahākape |
pituste sadṛśaṃ vīra mārutasya mahaujasaḥ || 5 ||
tejasā vāpi te bhūtaṃ na samaṃ bhuvi na vidyate |
tadyathā labhyate sītā tattvamevopapādaya || 6 ||
tvayyeva hanuma nnasti balaṃ buddhiḥ parākramaḥ |
deśakālānuvṛttiśca nayaśca nayapaṇḍita || 7 ||
tataḥ kāryasamāsaṅgamavagamya hanūmati |
viditvā hanumantaṃ ca cintayāmāsa rāghavaḥ || 8 ||
sarvathā niścitārtho'yaṃ hanūmati harīśvaraḥ |
niścitārthakaraścāpi hanūmānkāryasādhane || 9 ||
tadevaṃ prasthitasyāsya parijñātasya karmabhiḥ |
bhartrā parigṛhītasya dhruvaḥ kāryaphalodayaḥ || 10 ||
taṃ samīkṣya mahātejā vyavasāyottaraṃ harim |
kṛtārtha iva saṃvṛttaḥ prahṛṣṭendriyamānasaḥ || 11 ||
dadau tasya tataḥ prītassvanāmāṅkopaśobhitam |
aṅgulīyamabhijñānaṃ rājaputryāḥ parantapaḥ || 12 ||
anena tvāṃ hariśreṣṭha cihnena janakātmajā |
matsakāśādanuprāptamanudvignā'nupaśyati || 13 ||
vyavasāyaśca te vīra sattvayuktaśca vikramaḥ |
sugrīvasya ca sandeśassiddhiṃ kathayatīva me || 14 ||
sa tadgṛhya hariśreṣṭhaḥ sthāpya mūrdhni kṛtāñjaliḥ |
vanditvā caraṇau caiva prasthitaḥ plavagottamaḥ || 15 ||
sa tatprakarṣan harīṇāṃ mahadbalaṃ babhūva vīraḥ pavanātmajaḥ kapiḥ |
gatāmbude vyomni viśuddhamaṇḍalaḥ śaśīva nakṣatragaṇopaśobhitaḥ || 16 ||
atibala balamāśritastavāhaṃ harivaravikrama vikramairanalpaiḥ |
pavanasuta yathā'bhigamyate sā janakasutā hanumaṃ stathā kuruṣva || 17 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe catuścatvāriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.