ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ സുന്ദരകാണ്ഡമ് ।
അഥ പഞ്ചഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ।
തതഃ പ്രസ്രവണം ശൈലം തേ ഗത്വാ ചിത്രകാനനമ് ।
പ്രണമ്യ ശിരസാ രാമം ലക്ഷ്മണം ച മഹാബലമ് ॥ 1 ॥
യുവരാജം പുരസ്കൃത്യ സുഗ്രീവമഭിവാദ്യ ച ।
പ്രവൃത്തിമഥ സീതായാഃ പ്രവക്തുമുപചക്രമുഃ ॥ 2 ॥
രാവണാന്തഃ പുരേ രോധം രാക്ഷസീഭിശ്ച തര്ജനമ് ।
രാമേ സമനുരാഗം ച യശ്ചായം സമയഃ കൃതഃ ॥ 3 ॥
ഏതദാഖ്യാന്തി തേ സര്വേ ഹരയോ രാമസന്നിധൌ ।
വൈദേഹീമക്ഷതാം ശ്രുത്വാ രാമസ്തൂത്തരമബ്രവീത് ॥ 4 ॥
ക്വ സീതാ വര്തതേ ദേവീ കഥം ച മയി വര്തതേ ।
ഏതന്മേ സര്വമാഖ്യാത വൈദേഹീം പ്രതി വാനരാഃ ॥ 5 ॥
രാമസ്യ ഗദിതം ശ്രുത്വാ ഹരയോ രാമസന്നിധൌ ।
ചോദയന്തി ഹനൂമന്തം സീതാവൃത്താന്തകോവിദമ് ॥ 6 ॥
ശ്രുത്വാ തു വചനം തേഷാം ഹനുമാന്മാരുതാത്മജഃ ।
പ്രണമ്യ ശിരസാ ദേവ്യൈ സീതായൈ താം ദിശം പ്രതി ॥ 7 ॥
ഉവാച വാക്യം വാക്യജ്ഞസ്സീതായാ ദര്ശനം യഥാ ।
സമുദ്രം ലങ്ഘയിത്വാഹം ശതയോജനമായതമ് ॥ 8 ॥
അഗച്ഛം ജാനകീം സീതാം മാര്ഗമാണോ ദിദൃക്ഷയാ ।
തത്ര ലങ്കേതി നഗരീ രാവണസ്യ ദുരാത്മനഃ ॥ 9 ॥
ദക്ഷിണസ്യ സമുദ്രസ്യ തീരേ വസതി ദക്ഷിണേ ।
തത്ര ദൃഷ്ടാ മയാ സീതാ രാവണാന്തഃ പുരേ സതീ ॥ 10 ॥
സന്ന്യസ്യ ത്വയി ജീവന്തീ രാമാ രാമ മനോരഥമ് ।
ദൃഷ്ടാ മേ രാക്ഷസീമധ്യേ തര്ജ്യമാനാ മുഹുര്മുഹുഃ ॥ 11 ॥
രാക്ഷസീഭിര്വിരൂപാഭീ രക്ഷിതാ പ്രമദാവനേ ।
ദുഃഖ മാസാദ്യതേ ദേവീ തഥാഽദുഃഖോചിതാ സതീ ॥ 12 ॥
രാവണാന്തഃ പുരേ രുദ്ധാ രാക്ഷസീഭി സ്സുരക്ഷിതാ ।
ഏകവേണീധരാ ദീനാ ത്വയി ചിന്താപരായണാ ॥ 13 ॥
അധഃശയ്യാ വിവര്ണാങ്ഗീ പദ്മിനീവ ഹിമാഗമേ ।
രാവണാദ്വിനിവൃത്താര്ഥാ മര്തവ്യകൃതനിശ്ചയാ ॥ 14 ॥
ദേവീ കഥഞ്ചിത്കാകുത്സ്ഥ ത്വന്മനാ മാര്ഗിതാ മയാ ।
ഇക്ഷ്വാകുവംശവിഖ്യാതിം ശനൈഃ കീര്തയതാനഘ ॥ 15 ॥
സാ മയാ നരശാര്ദൂല വിശ്വാസമുപപാദിതാ ।
തത സ്സമ്ഭാഷിതാ ദേവീ സര്വമര്ഥം ച ദര്ശിതാ ॥ 16 ॥
രാമസുഗ്രീവസഖ്യം ച ശ്രുത്വാ പ്രീതിമുപാഗതാ ।
നിയത സ്സമുദാചാരോ ഭക്തിശ്ചാസ്യാസ്തഥാ ത്വയി ॥ 17 ॥
ഏവം മയാ മഹാഭാഗാ ദൃഷ്ടാ ജനകനന്ദിനീ ।
ഉഗ്രേണ തപസാ യുക്താ ത്വദ്ഭക്ത്യാ പുരുഷര്ഷഭ ॥ 18 ॥
അഭിജ്ഞാനം ച മേ ദത്തം യഥാ വൃത്തം തവാന്തികേ ।
ചിത്രകൂടേ മഹാപ്രാജ്ഞ വായസം പ്രതി രാഘവ ॥ 19 ॥
വിജ്ഞാപ്യശ്ച നരവ്യാഘ്രോ രാമോ വായുസുത ത്വയാ ।
അഖിലേനേഹ യദ്ധൃഷ്ടമിതി മാമാഹ ജാനകീ ॥ 20 ॥
അയം ചാസ്മൈ പ്രദാതവ്യോ യത്നാത്സുപരിരക്ഷിതഃ ।
ബ്രുവതാ വചനാന്യേവം സുഗ്രീവസ്യോപശൃണ്വതഃ ॥ 21 ॥
ഏഷ ചൂഡാമണിശ്ശ്രീമാന് മയാ സുപരിരക്ഷിതഃ ।
മനശ്ശിലായാസ്തിലകോ ഗണ്ഡപാര്ശ്വേ നിവേശിതഃ ॥ 22 ॥
ത്വയാ പ്രണഷ്ഠേ തിലകേ തം കില സ്മര്തുമര്ഹസി ।
ഏഷ നിര്യാതിതശ്ശ്രീമാന്മയാ തേ വാരി സമ്ഭവഃ ।
ഏതം ദൃഷ്ട്വാ പ്രഹൃഷ്യാമി വ്യസനേ ത്വാമിവാനഘ ॥ 23 ॥
ജീവിതം ധാരയിഷ്യാമി മാസം ദശരഥാത്മജ ॥ 24 ॥
ഊര്ധ്വം മാസാന്ന ജീവേയം രക്ഷസാം വശമാഗതാ ।
ഇതി മാമബ്രവീത്സീതാ കൃശാങ്ഗീ ധര്മചാരിണീ ॥ 25 ॥
രാവണാന്തഃ പുരേ രുദ്ധാ മൃഗീവോത്ഫുല്ലലോചനാ ।
ഏതദേവ മയാഖ്യാതം സര്വം രാഘവ യദ്യഥാ ॥ 26 ॥
സര്വഥാ സാഗരജലേ സന്താരഃ പ്രവിധീയതാമ് ।
തൌ ജാതാശ്വാസൌ രാജപുത്രൌ വിദിത്വാ തച്ചാഭിജ്ഞാനം രാഘവായ പ്രദായ ।
ദേവ്യാ ചാഖ്യാതം സര്വമേവാനുപൂര്വ്യാദ്വാചാ സമ്പൂര്ണം വായുപുത്ത്ര ശ്ശശംസ ॥ 27 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ സുന്ദരകാണ്ഡേ പഞ്ചഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha pañcaṣaṣṭitamassargaḥ |
tataḥ prasravaṇaṃ śailaṃ te gatvā citrakānanam |
praṇamya śirasā rāmaṃ lakṣmaṇaṃ ca mahābalam || 1 ||
yuvarājaṃ puraskṛtya sugrīvamabhivādya ca |
pravṛttimatha sītāyāḥ pravaktumupacakramuḥ || 2 ||
rāvaṇāntaḥ pure rodhaṃ rākṣasībhiśca tarjanam |
rāme samanurāgaṃ ca yaścāyaṃ samayaḥ kṛtaḥ || 3 ||
etadākhyānti te sarve harayo rāmasannidhau |
vaidehīmakṣatāṃ śrutvā rāmastūttaramabravīt || 4 ||
kva sītā vartate devī kathaṃ ca mayi vartate |
etanme sarvamākhyāta vaidehīṃ prati vānarāḥ || 5 ||
rāmasya gaditaṃ śrutvā harayo rāmasannidhau |
codayanti hanūmantaṃ sītāvṛttāntakovidam || 6 ||
śrutvā tu vacanaṃ teṣāṃ hanumānmārutātmajaḥ |
praṇamya śirasā devyai sītāyai tāṃ diśaṃ prati || 7 ||
uvāca vākyaṃ vākyajñassītāyā darśanaṃ yathā |
samudraṃ laṅghayitvāhaṃ śatayojanamāyatam || 8 ||
agacchaṃ jānakīṃ sītāṃ mārgamāṇo didṛkṣayā |
tatra laṅketi nagarī rāvaṇasya durātmanaḥ || 9 ||
dakṣiṇasya samudrasya tīre vasati dakṣiṇe |
tatra dṛṣṭā mayā sītā rāvaṇāntaḥ pure satī || 10 ||
sannyasya tvayi jīvantī rāmā rāma manoratham |
dṛṣṭā me rākṣasīmadhye tarjyamānā muhurmuhuḥ || 11 ||
rākṣasībhirvirūpābhī rakṣitā pramadāvane |
duḥkha māsādyate devī tathā'duḥkhocitā satī || 12 ||
rāvaṇāntaḥ pure ruddhā rākṣasībhi ssurakṣitā |
ekaveṇīdharā dīnā tvayi cintāparāyaṇā || 13 ||
adhaḥśayyā vivarṇāṅgī padminīva himāgame |
rāvaṇādvinivṛttārthā martavyakṛtaniścayā || 14 ||
devī kathañcitkākutstha tvanmanā mārgitā mayā |
ikṣvākuvaṃśavikhyātiṃ śanaiḥ kīrtayatānagha || 15 ||
sā mayā naraśārdūla viśvāsamupapāditā |
tata ssambhāṣitā devī sarvamarthaṃ ca darśitā || 16 ||
rāmasugrīvasakhyaṃ ca śrutvā prītimupāgatā |
niyata ssamudācāro bhaktiścāsyāstathā tvayi || 17 ||
evaṃ mayā mahābhāgā dṛṣṭā janakanandinī |
ugreṇa tapasā yuktā tvadbhaktyā puruṣarṣabha || 18 ||
abhijñānaṃ ca me dattaṃ yathā vṛttaṃ tavāntike |
citrakūṭe mahāprājña vāyasaṃ prati rāghava || 19 ||
vijñāpyaśca naravyāghro rāmo vāyusuta tvayā |
akhileneha yaddhṛṣṭamiti māmāha jānakī || 20 ||
ayaṃ cāsmai pradātavyo yatnātsuparirakṣitaḥ |
bruvatā vacanānyevaṃ sugrīvasyopaśṛṇvataḥ || 21 ||
eṣa cūḍāmaṇiśśrīmān mayā suparirakṣitaḥ |
manaśśilāyāstilako gaṇḍapārśve niveśitaḥ || 22 ||
tvayā praṇaṣṭhe tilake taṃ kila smartumarhasi |
eṣa niryātitaśśrīmānmayā te vāri sambhavaḥ |
etaṃ dṛṣṭvā prahṛṣyāmi vyasane tvāmivānagha || 23 ||
jīvitaṃ dhārayiṣyāmi māsaṃ daśarathātmaja || 24 ||
ūrdhvaṃ māsānna jīveyaṃ rakṣasāṃ vaśamāgatā |
iti māmabravītsītā kṛśāṅgī dharmacāriṇī || 25 ||
rāvaṇāntaḥ pure ruddhā mṛgīvotphullalocanā |
etadeva mayākhyātaṃ sarvaṃ rāghava yadyathā || 26 ||
sarvathā sāgarajale santāraḥ pravidhīyatām |
tau jātāśvāsau rājaputrau viditvā taccābhijñānaṃ rāghavāya pradāya |
devyā cākhyātaṃ sarvamevānupūrvyādvācā sampūrṇaṃ vāyuputtra śśaśaṃsa || 27 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe pañcaṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ पञ्चषष्टितमस्सर्गः ।
ततः प्रस्रवणं शैलं ते गत्वा चित्रकाननम् ।
प्रणम्य शिरसा रामं लक्ष्मणं च महाबलम् ॥ 1 ॥
युवराजं पुरस्कृत्य सुग्रीवमभिवाद्य च ।
प्रवृत्तिमथ सीतायाः प्रवक्तुमुपचक्रमुः ॥ 2 ॥
रावणान्तः पुरे रोधं राक्षसीभिश्च तर्जनम् ।
रामे समनुरागं च यश्चायं समयः कृतः ॥ 3 ॥
एतदाख्यान्ति ते सर्वे हरयो रामसन्निधौ ।
वैदेहीमक्षतां श्रुत्वा रामस्तूत्तरमब्रवीत् ॥ 4 ॥
क्व सीता वर्तते देवी कथं च मयि वर्तते ।
एतन्मे सर्वमाख्यात वैदेहीं प्रति वानराः ॥ 5 ॥
रामस्य गदितं श्रुत्वा हरयो रामसन्निधौ ।
चोदयन्ति हनूमन्तं सीतावृत्तान्तकोविदम् ॥ 6 ॥
श्रुत्वा तु वचनं तेषां हनुमान्मारुतात्मजः ।
प्रणम्य शिरसा देव्यै सीतायै तां दिशं प्रति ॥ 7 ॥
उवाच वाक्यं वाक्यज्ञस्सीताया दर्शनं यथा ।
समुद्रं लङ्घयित्वाहं शतयोजनमायतम् ॥ 8 ॥
अगच्छं जानकीं सीतां मार्गमाणो दिदृक्षया ।
तत्र लङ्केति नगरी रावणस्य दुरात्मनः ॥ 9 ॥
दक्षिणस्य समुद्रस्य तीरे वसति दक्षिणे ।
तत्र दृष्टा मया सीता रावणान्तः पुरे सती ॥ 10 ॥
सन्न्यस्य त्वयि जीवन्ती रामा राम मनोरथम् ।
दृष्टा मे राक्षसीमध्ये तर्ज्यमाना मुहुर्मुहुः ॥ 11 ॥
राक्षसीभिर्विरूपाभी रक्षिता प्रमदावने ।
दुःख मासाद्यते देवी तथाऽदुःखोचिता सती ॥ 12 ॥
रावणान्तः पुरे रुद्धा राक्षसीभि स्सुरक्षिता ।
एकवेणीधरा दीना त्वयि चिन्तापरायणा ॥ 13 ॥
अधःशय्या विवर्णाङ्गी पद्मिनीव हिमागमे ।
रावणाद्विनिवृत्तार्था मर्तव्यकृतनिश्चया ॥ 14 ॥
देवी कथञ्चित्काकुत्स्थ त्वन्मना मार्गिता मया ।
इक्ष्वाकुवंशविख्यातिं शनैः कीर्तयतानघ ॥ 15 ॥
सा मया नरशार्दूल विश्वासमुपपादिता ।
तत स्सम्भाषिता देवी सर्वमर्थं च दर्शिता ॥ 16 ॥
रामसुग्रीवसख्यं च श्रुत्वा प्रीतिमुपागता ।
नियत स्समुदाचारो भक्तिश्चास्यास्तथा त्वयि ॥ 17 ॥
एवं मया महाभागा दृष्टा जनकनन्दिनी ।
उग्रेण तपसा युक्ता त्वद्भक्त्या पुरुषर्षभ ॥ 18 ॥
अभिज्ञानं च मे दत्तं यथा वृत्तं तवान्तिके ।
चित्रकूटे महाप्राज्ञ वायसं प्रति राघव ॥ 19 ॥
विज्ञाप्यश्च नरव्याघ्रो रामो वायुसुत त्वया ।
अखिलेनेह यद्धृष्टमिति मामाह जानकी ॥ 20 ॥
अयं चास्मै प्रदातव्यो यत्नात्सुपरिरक्षितः ।
ब्रुवता वचनान्येवं सुग्रीवस्योपशृण्वतः ॥ 21 ॥
एष चूडामणिश्श्रीमान् मया सुपरिरक्षितः ।
मनश्शिलायास्तिलको गण्डपार्श्वे निवेशितः ॥ 22 ॥
त्वया प्रणष्ठे तिलके तं किल स्मर्तुमर्हसि ।
एष निर्यातितश्श्रीमान्मया ते वारि सम्भवः ।
एतं दृष्ट्वा प्रहृष्यामि व्यसने त्वामिवानघ ॥ 23 ॥
जीवितं धारयिष्यामि मासं दशरथात्मज ॥ 24 ॥
ऊर्ध्वं मासान्न जीवेयं रक्षसां वशमागता ।
इति मामब्रवीत्सीता कृशाङ्गी धर्मचारिणी ॥ 25 ॥
रावणान्तः पुरे रुद्धा मृगीवोत्फुल्ललोचना ।
एतदेव मयाख्यातं सर्वं राघव यद्यथा ॥ 26 ॥
सर्वथा सागरजले सन्तारः प्रविधीयताम् ।
तौ जाताश्वासौ राजपुत्रौ विदित्वा तच्चाभिज्ञानं राघवाय प्रदाय ।
देव्या चाख्यातं सर्वमेवानुपूर्व्याद्वाचा सम्पूर्णं वायुपुत्त्र श्शशंस ॥ 27 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे पञ्चषष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha pañcaṣaṣṭitamassargaḥ |
tataḥ prasravaṇaṃ śailaṃ te gatvā citrakānanam |
praṇamya śirasā rāmaṃ lakṣmaṇaṃ ca mahābalam || 1 ||
yuvarājaṃ puraskṛtya sugrīvamabhivādya ca |
pravṛttimatha sītāyāḥ pravaktumupacakramuḥ || 2 ||
rāvaṇāntaḥ pure rodhaṃ rākṣasībhiśca tarjanam |
rāme samanurāgaṃ ca yaścāyaṃ samayaḥ kṛtaḥ || 3 ||
etadākhyānti te sarve harayo rāmasannidhau |
vaidehīmakṣatāṃ śrutvā rāmastūttaramabravīt || 4 ||
kva sītā vartate devī kathaṃ ca mayi vartate |
etanme sarvamākhyāta vaidehīṃ prati vānarāḥ || 5 ||
rāmasya gaditaṃ śrutvā harayo rāmasannidhau |
codayanti hanūmantaṃ sītāvṛttāntakovidam || 6 ||
śrutvā tu vacanaṃ teṣāṃ hanumānmārutātmajaḥ |
praṇamya śirasā devyai sītāyai tāṃ diśaṃ prati || 7 ||
uvāca vākyaṃ vākyajñassītāyā darśanaṃ yathā |
samudraṃ laṅghayitvāhaṃ śatayojanamāyatam || 8 ||
agacchaṃ jānakīṃ sītāṃ mārgamāṇo didṛkṣayā |
tatra laṅketi nagarī rāvaṇasya durātmanaḥ || 9 ||
dakṣiṇasya samudrasya tīre vasati dakṣiṇe |
tatra dṛṣṭā mayā sītā rāvaṇāntaḥ pure satī || 10 ||
sannyasya tvayi jīvantī rāmā rāma manoratham |
dṛṣṭā me rākṣasīmadhye tarjyamānā muhurmuhuḥ || 11 ||
rākṣasībhirvirūpābhī rakṣitā pramadāvane |
duḥkha māsādyate devī tathā'duḥkhocitā satī || 12 ||
rāvaṇāntaḥ pure ruddhā rākṣasībhi ssurakṣitā |
ekaveṇīdharā dīnā tvayi cintāparāyaṇā || 13 ||
adhaḥśayyā vivarṇāṅgī padminīva himāgame |
rāvaṇādvinivṛttārthā martavyakṛtaniścayā || 14 ||
devī kathañcitkākutstha tvanmanā mārgitā mayā |
ikṣvākuvaṃśavikhyātiṃ śanaiḥ kīrtayatānagha || 15 ||
sā mayā naraśārdūla viśvāsamupapāditā |
tata ssambhāṣitā devī sarvamarthaṃ ca darśitā || 16 ||
rāmasugrīvasakhyaṃ ca śrutvā prītimupāgatā |
niyata ssamudācāro bhaktiścāsyāstathā tvayi || 17 ||
evaṃ mayā mahābhāgā dṛṣṭā janakanandinī |
ugreṇa tapasā yuktā tvadbhaktyā puruṣarṣabha || 18 ||
abhijñānaṃ ca me dattaṃ yathā vṛttaṃ tavāntike |
citrakūṭe mahāprājña vāyasaṃ prati rāghava || 19 ||
vijñāpyaśca naravyāghro rāmo vāyusuta tvayā |
akhileneha yaddhṛṣṭamiti māmāha jānakī || 20 ||
ayaṃ cāsmai pradātavyo yatnātsuparirakṣitaḥ |
bruvatā vacanānyevaṃ sugrīvasyopaśṛṇvataḥ || 21 ||
eṣa cūḍāmaṇiśśrīmān mayā suparirakṣitaḥ |
manaśśilāyāstilako gaṇḍapārśve niveśitaḥ || 22 ||
tvayā praṇaṣṭhe tilake taṃ kila smartumarhasi |
eṣa niryātitaśśrīmānmayā te vāri sambhavaḥ |
etaṃ dṛṣṭvā prahṛṣyāmi vyasane tvāmivānagha || 23 ||
jīvitaṃ dhārayiṣyāmi māsaṃ daśarathātmaja || 24 ||
ūrdhvaṃ māsānna jīveyaṃ rakṣasāṃ vaśamāgatā |
iti māmabravītsītā kṛśāṅgī dharmacāriṇī || 25 ||
rāvaṇāntaḥ pure ruddhā mṛgīvotphullalocanā |
etadeva mayākhyātaṃ sarvaṃ rāghava yadyathā || 26 ||
sarvathā sāgarajale santāraḥ pravidhīyatām |
tau jātāśvāsau rājaputrau viditvā taccābhijñānaṃ rāghavāya pradāya |
devyā cākhyātaṃ sarvamevānupūrvyādvācā sampūrṇaṃ vāyuputtra śśaśaṃsa || 27 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe pañcaṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.