5.57 സുന്ദരകാണ്ഡ - സപ്തപഞ്ചാശ സര്ഗഃ

5.57 Sundarakanda - Saptapanchasha Sargah

✍️ Valmiki 🖋️ Malayalam script
📄 Download PDF
ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ സുന്ദരകാണ്ഡമ് ।
അഥ സപ്തപഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ।
സ ചന്ദ്രകുമുദം രമ്യം സാര്കകാരണ്ഡവം ശുഭമ് ।
തിഷ്യശ്രവണകാദമ്ബമഭ്രശൈവാലശാദ്വലമ് ॥ 1 ॥
പുനര്വസുമഹാമീനം ലോഹിതാങ്ഗമഹാഗ്രഹമ് ।
ഐരാവതമഹാദ്വീപം സ്വാതിഹംസവിലോലിതമ് ॥ 2 ॥
വാതസങ്ഘാതജാതോര്മി ചന്ദ്രാംശുശിശിരാമ്ബുമത് ।
ഭുജങ്ഗയക്ഷഗന്ധര്വപ്രബുദ്ധകമലോത്പലമ് ॥ 3 ॥
ഹനുമാന്മാരുതഗതിര്മഹാനൌരിവ സാഗരമ് ।
അപാരമപരിശ്രാന്തഃ പുപ്ലുവേ ഗഗനാര്ണവമ് ॥ 4 ॥
ഗ്രസമാന ഇവാകാശം താരാധിപമിവോല്ലിഖന് ।
ഹരന്നിവ സനക്ഷത്രം ഗഗനം സാര്കമണ്ഡലമ് ॥ 5 ॥
മാരുതസ്യാത്മജഃ ശ്രീമാന്കപിര്വ്യോമചരോ മഹാന് ।
ഹനുമാന്മേഘജാലാനി വികര്ഷന്നിവ ഗച്ഛതി ॥ 6 ॥
പാണ്ഡുരാരുണവര്ണാനി നീലമാഞ്ജിഷ്ഠകാനി ച ।
ഹരിതാരുണവര്ണാനി മഹാഭ്രാണി ചകാശിരേ ॥ 7 ॥
പ്രവിശന്നഭ്രജാലാനി നിഷ്പതംശ്ച പുനഃ പുനഃ ।
പ്രച്ഛന്നശ്ച പ്രകാശശ്ച ചന്ദ്രമാ ഇവ ലക്ഷ്യതേ ॥ 8 ॥
വിവിധാഭ്രഘനാപന്നഗോചരോ ധവലാമ്ബരഃ ।
ദൃശ്യാദൃശ്യതനുര്വീരസ്തദാ ചന്ദ്രായതേഽമ്ബരേ ॥ 9 ॥
താര്ക്ഷ്യായമാണോ ഗഗനേ ബഭാസേ വായുനന്ദനഃ ।
ദാരയന്മേഘബൃന്ദാനി നിഷ്പതംശ്ച പുനഃ പുനഃ ॥ 10 ॥
നദന്നാദേന മഹതാ മേഘസ്വനമഹാസ്വനഃ ।
പ്രവരാന്രാക്ഷസാന് ഹത്വാ നാമ വിശ്രാവ്യ ചാത്മനഃ ॥ 11 ॥
ആകുലാം നഗരീം കൃത്വാ വ്യഥയിത്വാ ച രാവണമ് ।
അര്ദയിത്വാ ബലം ഘോരം വൈദേഹീമഭിവാദ്യ ച ॥ 12 ॥
ആജഗാമ മഹാതേജാഃ പുനര്മധ്യേന സാഗരമ് ।
പര്വതേന്ദ്രം സുനാഭം ച സമുപസ്പൃശ്യ വീര്യവാന് ॥ 13 ॥
ജ്യാമുക്ത ഇവ നാരാചോ മഹാവേഗോഽഭ്യുപാഗതഃ ।
സ കിഞ്ചിദനുസമ്പ്രാപ്തഃ സമാലോക്യ മഹാഗിരിമ് ॥ 14 ॥
മഹേന്ദ്രം മേഘസങ്കാശം നനാദ ഹരിപുങ്ഗവഃ ।
സ പൂരയാമാസ കപിര്ദിശോ ദശ സമന്തതഃ ॥ 15 ॥
നദന്നാദേന മഹതാ മേഘസ്വനമഹാസ്വനഃ ।
സ തം ദേശമനുപ്രാപ്തഃ സുഹൃദ്ധര്ശനലാലസഃ ॥ 16 ॥
നനാദ ഹരിശാര്ദൂലോ ലാങ്ഗൂലം ചാപ്യകമ്പയത് ।
തസ്യ നാനദ്യമാനസ്യ സുപര്ണചരിതേ പഥി ॥ 17 ॥
ഫലതീവാസ്യ ഘോഷേണ ഗഗനം സാര്കമണ്ഡലമ് ।
യേ തു തത്രോത്തരേ തീരേ സമുദ്രസ്യ മഹാബലാഃ ॥ 18 ॥
പൂര്വം സംവിഷ്ഠിതാശ്ശൂരാ വായുപുത്രദിദൃക്ഷവഃ ।
മഹതോ വാതനുന്നസ്യ തോയദസ്യേവ ഗര്ജിതമ് ॥ 19 ॥
ശുശ്രുവുസ്തേ തദാ ഘോഷമൂരുവേഗം ഹനൂമതഃ ।
തേ ദീനമനസസ്സര്വേ ശുശ്രുവുഃ കാനനൌകസഃ ॥ 20 ॥
വാനരേന്ദ്രസ്യ നിര്ഘോഷം പര്ജന്യനിനദോപമമ് ।
നിശമ്യ നദതോ നാദം വാനരാസ്തേ സമന്തതഃ ॥ 21 ॥
ബഭൂവുരുത്സുകാസ്സര്വേ സുഹൃദ്ധര്ശനകാങ്ക്ഷിണഃ ।
ജാമ്ബവാന് സ ഹരിശ്രേഷ്ഠഃ പ്രീതിസംഹൃഷ്ടമാനസഃ ॥ 22 ॥
ഉപാമന്ത്ര്യ ഹരീന് സര്വാനിദം വചനമബ്രവീത് ।
സര്വഥാ കൃതകാര്യോഽസൌ ഹനുമാന്നാത്ര സംശയഃ ॥ 23 ॥
ന ഹ്യസ്യാകൃതകാര്യസ്യ നാദ ഏവംവിധോ ഭവേത് ।
തസ്യ ബാഹൂരുവേഗം ച നിനാദം ച മഹാത്മനഃ ॥ 24 ॥
നിശമ്യ ഹരയോ ഹൃഷ്ടാഃ സമുത്പേതുസ്തതസ്തതഃ ।
തേ നഗാഗ്രാന്നഗാഗ്രാണി ശിഖരാച്ഛിഖരാണി ച ॥ 25 ॥
പ്രഹൃഷ്ടാഃ സമപദ്യന്ത ഹനൂമന്തം ദിദൃക്ഷവഃ ।
തേ പ്രീതാഃ പാദപാഗ്രേഷു ഗൃഹ്യ ശാഖാഃ സുവിഷ്ഠിതാഃ ॥ 26 ॥
വാസാംസീവ പ്രശാഖാശ്ച സമാവിധ്യന്ത വാനരാഃ ।
ഗിരിഗഹ്വരസംലീനോ യഥാ ഗര്ജതി മാരുതഃ ॥ 27 ॥
ഏവം ജഗര്ജ ബലവാന് ഹനുമാന്മാരുതാത്മജഃ ।
തമഭ്രഘനസങ്കാശമാപതന്തം മഹാകപിമ് ॥ 28 ॥
ദൃഷ്ട്വാ തേ വാനരാസ്സര്വേ തസ്ഥുഃ പ്രാഞ്ജലയസ്തദാ ।
തതസ്തു വേഗവാംസ്തസ്യ ഗിരേര്ഗിരിനിഭഃ കപിഃ ॥ 29 ॥
നിപപാത മഹേന്ദ്രസ്യ ശിഖരേ പാദപാകുലേ ।
ഹര്ഷേണാപൂര്യമാണോഽസൌ രമ്യേ പര്വതനിര്ഝരേ ॥ 30 ॥
ഛിന്നപക്ഷ ഇവാഽകാശാത്പപാത ധരണീധരഃ ।
തതസ്തേ പ്രീതമനസസ്സര്വേ വാനരപുങ്ഗവാഃ ॥ 31 ॥
ഹനുമന്തം മഹാത്മാനം പരിവാര്യോപതസ്ഥിരേ ।
പരിവാര്യ ച തേ സര്വേ പരാം പ്രീതിമുപാഗതാഃ ॥ 32 ॥
പ്രഹൃഷ്ടവദനാ സ്സര്വേ തമരോഗമുപാഗതമ് ।
ഉപായനാനി ചാദായ മൂലാനി ച ഫലാനി ച ॥ 33 ॥
പ്രത്യര്ചയന് ഹരിശ്രേഷ്ഠം ഹരയോ മാരുതാത്മജമ് ।
ഹനുമാംസ്തു ഗുരൂന് വൃദ്ധാഞ്ജാമ്ബവത്പ്രമുഖാംസ്തദാ ॥ 34 ॥
കുമാരമങ്ഗദം ചൈവ സോഽവന്ദത മഹാകപിഃ ।
സ താഭ്യാം പൂജിതഃ പൂജ്യഃ കപിഭിശ്ച പ്രസാദിതഃ ॥ 35 ॥
ദൃഷ്ടാ സീതേതി വിക്രാന്ത സ്സങ്ക്ഷേപേണ ന്യവേദയത് ।
നിഷസാദ ച ഹസ്തേന ഗൃഹീത്വാ വാലിനസ്സുതമ് ॥ 36 ॥
രമണീയേ വനോദ്ദേശേ മഹേന്ദ്രസ്യ ഗിരേസ്തദാ ।
ഹനുമാനബ്രവീദ്ധൃഷ്ടസ്തദാ താന്വാനരര്ഷഭാന് ॥ 37 ॥
അശോകവനികാസംസ്ഥാ ദൃഷ്ടാ സാ ജനകാത്മജാ ।
രക്ഷമാണാ സുഘോരാഭീ രാക്ഷസീഭിരനിന്ദിതാ ॥ 38 ॥
ഏകവേണീധരാ ബാലാ രാമദര്ശനലാലസാ ।
ഉപവാസപരിശ്രാന്താ ജടിലാ മലിനാ കൃശാ ॥ 39 ॥
തതോ ദൃഷ്ടേതി വചനം മഹാര്ഥമമൃതോപമമ് ।
നിശമ്യ മാരുതേസ്സര്വേ മുദിതാ വാനരാഭവന് ॥ 40 ॥
ക്ഷ്വേലന്ത്യന്യേ നദന്ത്യന്യേ ഗര്ജന്ത്യന്യേ മഹാബലാഃ ।
ചക്രുഃ കിലകിലാമന്യേ പ്രതിഗര്ജന്തി ചാപരേ ॥ 41 ॥
കേചിദുച്ഛ്രിതലാങ്ഗൂലാഃ പ്രഹൃഷ്ടാഃ കപികുഞ്ജരാഃ ।
ആയതാഞ്ചിതദീര്ഘാണി ലാങ്ഗൂലാനി പ്രവിവ്യധുഃ ॥ 42 ॥
അപരേ ച ഹനൂമന്തം വാനരാ വാരണോപമമ് ।
ആപ്ലുത്യ ഗിരിശൃങ്ഗേഭ്യസ്സംസ്പൃശന്തി സ്മ ഹര്ഷിതാഃ ॥ 43 ॥
ഉക്തവാക്യം ഹനൂമന്തമങ്ഗദസ്തമഥാബ്രവീത് ।
സര്വേഷാം ഹരിവീരാണാം മധ്യേ വചനമുത്തമമ് ॥ 44 ॥
സത്ത്വേ വീര്യേ ന തേ കശ്ചിത്സമോ വാനര വിദ്യതേ ।
യദവപ്ലുത്യ വിസ്തീര്ണം സാഗരം പുനരാഗതഃ ॥ 45 ॥
അഹോ സ്വാമിനി തേ ഭക്തിരഹോ വീര്യമഹോ ധൃതിഃ ।
ദിഷ്ട്യാ ദൃഷ്ടാ ത്വയാ ദേവീ രാമപത്നീ യശസ്വിനീ ॥ 46 ॥
ദിഷ്ട്യാ ത്യക്ഷ്യതി കാകുത്സ്ഥ ശ്ശോകം സീതാവിയോഗജമ് ।
തതോഽങ്ഗദം ഹനൂമന്തം ജാമ്ബവന്തം ച വാനരാഃ ॥ 47 ॥
പരിവാര്യ പ്രമുദിതാ ഭേജിരേ വിപുലാശ്ശിലാഃ ।
ശ്രോതുകാമാസ്സമുദ്രസ്യ ലങ്ഘനം വാനരോത്തമാഃ ॥ 48 ॥
ദര്ശനം ചാപി ലങ്കായാസ്സീതായാ രാവണസ്യ ച ।
തസ്ഥുഃ പ്രാഞ്ജലയസ്സര്വേ ഹനുമദ്വചനോന്മുഖാഃ ॥ 49 ॥
തസ്ഥൌ തത്രാങ്ഗദഃ ശ്രീമാന് വാനരൈര്ബഹുഭിര്വൃതഃ ।
ഉപാസ്യമാനോ വിബുധൈര്ദിവി ദേവപതിര്യഥാ ॥ 50 ॥
ഹനൂമതാ കീര്തിമതാ യശസ്വിനാ തഥാങ്ഗദേനാങ്ഗദബദ്ധബാഹുനാ ।
മുദാ തദാഽധ്യാസിതമുന്നതം മഹന്മഹീധരാഗ്രം ജ്വലിതം ശ്രിയാഭവത് ॥ 51 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ സുന്ദരകാണ്ഡേ സപ്തപഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha saptapañcāśassargaḥ |
sa candrakumudaṃ ramyaṃ sārkakāraṇḍavaṃ śubham |
tiṣyaśravaṇakādambamabhraśaivālaśādvalam || 1 ||
punarvasumahāmīnaṃ lohitāṅgamahāgraham |
airāvatamahādvīpaṃ svātihaṃsavilolitam || 2 ||
vātasaṅghātajātormi candrāṃśuśiśirāmbumat |
bhujaṅgayakṣagandharvaprabuddhakamalotpalam || 3 ||
hanumānmārutagatirmahānauriva sāgaram |
apāramapariśrāntaḥ pupluve gaganārṇavam || 4 ||
grasamāna ivākāśaṃ tārādhipamivollikhan |
haranniva sanakṣatraṃ gaganaṃ sārkamaṇḍalam || 5 ||
mārutasyātmajaḥ śrīmānkapirvyomacaro mahān |
hanumānmeghajālāni vikarṣanniva gacchati || 6 ||
pāṇḍurāruṇavarṇāni nīlamāñjiṣṭhakāni ca |
haritāruṇavarṇāni mahābhrāṇi cakāśire || 7 ||
praviśannabhrajālāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ |
pracchannaśca prakāśaśca candramā iva lakṣyate || 8 ||
vividhābhraghanāpannagocaro dhavalāmbaraḥ |
dṛśyādṛśyatanurvīrastadā candrāyate'mbare || 9 ||
tārkṣyāyamāṇo gagane babhāse vāyunandanaḥ |
dārayanmeghabṛndāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ || 10 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
pravarānrākṣasān hatvā nāma viśrāvya cātmanaḥ || 11 ||
ākulāṃ nagarīṃ kṛtvā vyathayitvā ca rāvaṇam |
ardayitvā balaṃ ghoraṃ vaidehīmabhivādya ca || 12 ||
ājagāma mahātejāḥ punarmadhyena sāgaram |
parvatendraṃ sunābhaṃ ca samupaspṛśya vīryavān || 13 ||
jyāmukta iva nārāco mahāvego'bhyupāgataḥ |
sa kiñcidanusamprāptaḥ samālokya mahāgirim || 14 ||
mahendraṃ meghasaṅkāśaṃ nanāda haripuṅgavaḥ |
sa pūrayāmāsa kapirdiśo daśa samantataḥ || 15 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
sa taṃ deśamanuprāptaḥ suhṛddharśanalālasaḥ || 16 ||
nanāda hariśārdūlo lāṅgūlaṃ cāpyakampayat |
tasya nānadyamānasya suparṇacarite pathi || 17 ||
phalatīvāsya ghoṣeṇa gaganaṃ sārkamaṇḍalam |
ye tu tatrottare tīre samudrasya mahābalāḥ || 18 ||
pūrvaṃ saṃviṣṭhitāśśūrā vāyuputradidṛkṣavaḥ |
mahato vātanunnasya toyadasyeva garjitam || 19 ||
śuśruvuste tadā ghoṣamūruvegaṃ hanūmataḥ |
te dīnamanasassarve śuśruvuḥ kānanaukasaḥ || 20 ||
vānarendrasya nirghoṣaṃ parjanyaninadopamam |
niśamya nadato nādaṃ vānarāste samantataḥ || 21 ||
babhūvurutsukāssarve suhṛddharśanakāṅkṣiṇaḥ |
jāmbavān sa hariśreṣṭhaḥ prītisaṃhṛṣṭamānasaḥ || 22 ||
upāmantrya harīn sarvānidaṃ vacanamabravīt |
sarvathā kṛtakāryo'sau hanumānnātra saṃśayaḥ || 23 ||
na hyasyākṛtakāryasya nāda evaṃvidho bhavet |
tasya bāhūruvegaṃ ca ninādaṃ ca mahātmanaḥ || 24 ||
niśamya harayo hṛṣṭāḥ samutpetustatastataḥ |
te nagāgrānnagāgrāṇi śikharācchikharāṇi ca || 25 ||
prahṛṣṭāḥ samapadyanta hanūmantaṃ didṛkṣavaḥ |
te prītāḥ pādapāgreṣu gṛhya śākhāḥ suviṣṭhitāḥ || 26 ||
vāsāṃsīva praśākhāśca samāvidhyanta vānarāḥ |
girigahvarasaṃlīno yathā garjati mārutaḥ || 27 ||
evaṃ jagarja balavān hanumānmārutātmajaḥ |
tamabhraghanasaṅkāśamāpatantaṃ mahākapim || 28 ||
dṛṣṭvā te vānarāssarve tasthuḥ prāñjalayastadā |
tatastu vegavāṃstasya girergirinibhaḥ kapiḥ || 29 ||
nipapāta mahendrasya śikhare pādapākule |
harṣeṇāpūryamāṇo'sau ramye parvatanirjhare || 30 ||
chinnapakṣa ivā'kāśātpapāta dharaṇīdharaḥ |
tataste prītamanasassarve vānarapuṅgavāḥ || 31 ||
hanumantaṃ mahātmānaṃ parivāryopatasthire |
parivārya ca te sarve parāṃ prītimupāgatāḥ || 32 ||
prahṛṣṭavadanā ssarve tamarogamupāgatam |
upāyanāni cādāya mūlāni ca phalāni ca || 33 ||
pratyarcayan hariśreṣṭhaṃ harayo mārutātmajam |
hanumāṃstu gurūn vṛddhāñjāmbavatpramukhāṃstadā || 34 ||
kumāramaṅgadaṃ caiva so'vandata mahākapiḥ |
sa tābhyāṃ pūjitaḥ pūjyaḥ kapibhiśca prasāditaḥ || 35 ||
dṛṣṭā sīteti vikrānta ssaṅkṣepeṇa nyavedayat |
niṣasāda ca hastena gṛhītvā vālinassutam || 36 ||
ramaṇīye vanoddeśe mahendrasya girestadā |
hanumānabravīddhṛṣṭastadā tānvānararṣabhān || 37 ||
aśokavanikāsaṃsthā dṛṣṭā sā janakātmajā |
rakṣamāṇā sughorābhī rākṣasībhiraninditā || 38 ||
ekaveṇīdharā bālā rāmadarśanalālasā |
upavāsapariśrāntā jaṭilā malinā kṛśā || 39 ||
tato dṛṣṭeti vacanaṃ mahārthamamṛtopamam |
niśamya mārutessarve muditā vānarābhavan || 40 ||
kṣvelantyanye nadantyanye garjantyanye mahābalāḥ |
cakruḥ kilakilāmanye pratigarjanti cāpare || 41 ||
keciducchritalāṅgūlāḥ prahṛṣṭāḥ kapikuñjarāḥ |
āyatāñcitadīrghāṇi lāṅgūlāni pravivyadhuḥ || 42 ||
apare ca hanūmantaṃ vānarā vāraṇopamam |
āplutya giriśṛṅgebhyassaṃspṛśanti sma harṣitāḥ || 43 ||
uktavākyaṃ hanūmantamaṅgadastamathābravīt |
sarveṣāṃ harivīrāṇāṃ madhye vacanamuttamam || 44 ||
sattve vīrye na te kaścitsamo vānara vidyate |
yadavaplutya vistīrṇaṃ sāgaraṃ punarāgataḥ || 45 ||
aho svāmini te bhaktiraho vīryamaho dhṛtiḥ |
diṣṭyā dṛṣṭā tvayā devī rāmapatnī yaśasvinī || 46 ||
diṣṭyā tyakṣyati kākutstha śśokaṃ sītāviyogajam |
tato'ṅgadaṃ hanūmantaṃ jāmbavantaṃ ca vānarāḥ || 47 ||
parivārya pramuditā bhejire vipulāśśilāḥ |
śrotukāmāssamudrasya laṅghanaṃ vānarottamāḥ || 48 ||
darśanaṃ cāpi laṅkāyāssītāyā rāvaṇasya ca |
tasthuḥ prāñjalayassarve hanumadvacanonmukhāḥ || 49 ||
tasthau tatrāṅgadaḥ śrīmān vānarairbahubhirvṛtaḥ |
upāsyamāno vibudhairdivi devapatiryathā || 50 ||
hanūmatā kīrtimatā yaśasvinā tathāṅgadenāṅgadabaddhabāhunā |
mudā tadā'dhyāsitamunnataṃ mahanmahīdharāgraṃ jvalitaṃ śriyābhavat || 51 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe saptapañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ सप्तपञ्चाशस्सर्गः ।
स चन्द्रकुमुदं रम्यं सार्ककारण्डवं शुभम् ।
तिष्यश्रवणकादम्बमभ्रशैवालशाद्वलम् ॥ 1 ॥
पुनर्वसुमहामीनं लोहिताङ्गमहाग्रहम् ।
ऐरावतमहाद्वीपं स्वातिहंसविलोलितम् ॥ 2 ॥
वातसङ्घातजातोर्मि चन्द्रांशुशिशिराम्बुमत् ।
भुजङ्गयक्षगन्धर्वप्रबुद्धकमलोत्पलम् ॥ 3 ॥
हनुमान्मारुतगतिर्महानौरिव सागरम् ।
अपारमपरिश्रान्तः पुप्लुवे गगनार्णवम् ॥ 4 ॥
ग्रसमान इवाकाशं ताराधिपमिवोल्लिखन् ।
हरन्निव सनक्षत्रं गगनं सार्कमण्डलम् ॥ 5 ॥
मारुतस्यात्मजः श्रीमान्कपिर्व्योमचरो महान् ।
हनुमान्मेघजालानि विकर्षन्निव गच्छति ॥ 6 ॥
पाण्डुरारुणवर्णानि नीलमाञ्जिष्ठकानि च ।
हरितारुणवर्णानि महाभ्राणि चकाशिरे ॥ 7 ॥
प्रविशन्नभ्रजालानि निष्पतंश्च पुनः पुनः ।
प्रच्छन्नश्च प्रकाशश्च चन्द्रमा इव लक्ष्यते ॥ 8 ॥
विविधाभ्रघनापन्नगोचरो धवलाम्बरः ।
दृश्यादृश्यतनुर्वीरस्तदा चन्द्रायतेऽम्बरे ॥ 9 ॥
तार्क्ष्यायमाणो गगने बभासे वायुनन्दनः ।
दारयन्मेघबृन्दानि निष्पतंश्च पुनः पुनः ॥ 10 ॥
नदन्नादेन महता मेघस्वनमहास्वनः ।
प्रवरान्राक्षसान् हत्वा नाम विश्राव्य चात्मनः ॥ 11 ॥
आकुलां नगरीं कृत्वा व्यथयित्वा च रावणम् ।
अर्दयित्वा बलं घोरं वैदेहीमभिवाद्य च ॥ 12 ॥
आजगाम महातेजाः पुनर्मध्येन सागरम् ।
पर्वतेन्द्रं सुनाभं च समुपस्पृश्य वीर्यवान् ॥ 13 ॥
ज्यामुक्त इव नाराचो महावेगोऽभ्युपागतः ।
स किञ्चिदनुसम्प्राप्तः समालोक्य महागिरिम् ॥ 14 ॥
महेन्द्रं मेघसङ्काशं ननाद हरिपुङ्गवः ।
स पूरयामास कपिर्दिशो दश समन्ततः ॥ 15 ॥
नदन्नादेन महता मेघस्वनमहास्वनः ।
स तं देशमनुप्राप्तः सुहृद्धर्शनलालसः ॥ 16 ॥
ननाद हरिशार्दूलो लाङ्गूलं चाप्यकम्पयत् ।
तस्य नानद्यमानस्य सुपर्णचरिते पथि ॥ 17 ॥
फलतीवास्य घोषेण गगनं सार्कमण्डलम् ।
ये तु तत्रोत्तरे तीरे समुद्रस्य महाबलाः ॥ 18 ॥
पूर्वं संविष्ठिताश्शूरा वायुपुत्रदिदृक्षवः ।
महतो वातनुन्नस्य तोयदस्येव गर्जितम् ॥ 19 ॥
शुश्रुवुस्ते तदा घोषमूरुवेगं हनूमतः ।
ते दीनमनसस्सर्वे शुश्रुवुः काननौकसः ॥ 20 ॥
वानरेन्द्रस्य निर्घोषं पर्जन्यनिनदोपमम् ।
निशम्य नदतो नादं वानरास्ते समन्ततः ॥ 21 ॥
बभूवुरुत्सुकास्सर्वे सुहृद्धर्शनकाङ्क्षिणः ।
जाम्बवान् स हरिश्रेष्ठः प्रीतिसंहृष्टमानसः ॥ 22 ॥
उपामन्त्र्य हरीन् सर्वानिदं वचनमब्रवीत् ।
सर्वथा कृतकार्योऽसौ हनुमान्नात्र संशयः ॥ 23 ॥
न ह्यस्याकृतकार्यस्य नाद एवंविधो भवेत् ।
तस्य बाहूरुवेगं च निनादं च महात्मनः ॥ 24 ॥
निशम्य हरयो हृष्टाः समुत्पेतुस्ततस्ततः ।
ते नगाग्रान्नगाग्राणि शिखराच्छिखराणि च ॥ 25 ॥
प्रहृष्टाः समपद्यन्त हनूमन्तं दिदृक्षवः ।
ते प्रीताः पादपाग्रेषु गृह्य शाखाः सुविष्ठिताः ॥ 26 ॥
वासांसीव प्रशाखाश्च समाविध्यन्त वानराः ।
गिरिगह्वरसंलीनो यथा गर्जति मारुतः ॥ 27 ॥
एवं जगर्ज बलवान् हनुमान्मारुतात्मजः ।
तमभ्रघनसङ्काशमापतन्तं महाकपिम् ॥ 28 ॥
दृष्ट्वा ते वानरास्सर्वे तस्थुः प्राञ्जलयस्तदा ।
ततस्तु वेगवांस्तस्य गिरेर्गिरिनिभः कपिः ॥ 29 ॥
निपपात महेन्द्रस्य शिखरे पादपाकुले ।
हर्षेणापूर्यमाणोऽसौ रम्ये पर्वतनिर्झरे ॥ 30 ॥
छिन्नपक्ष इवाऽकाशात्पपात धरणीधरः ।
ततस्ते प्रीतमनसस्सर्वे वानरपुङ्गवाः ॥ 31 ॥
हनुमन्तं महात्मानं परिवार्योपतस्थिरे ।
परिवार्य च ते सर्वे परां प्रीतिमुपागताः ॥ 32 ॥
प्रहृष्टवदना स्सर्वे तमरोगमुपागतम् ।
उपायनानि चादाय मूलानि च फलानि च ॥ 33 ॥
प्रत्यर्चयन् हरिश्रेष्ठं हरयो मारुतात्मजम् ।
हनुमांस्तु गुरून् वृद्धाञ्जाम्बवत्प्रमुखांस्तदा ॥ 34 ॥
कुमारमङ्गदं चैव सोऽवन्दत महाकपिः ।
स ताभ्यां पूजितः पूज्यः कपिभिश्च प्रसादितः ॥ 35 ॥
दृष्टा सीतेति विक्रान्त स्सङ्क्षेपेण न्यवेदयत् ।
निषसाद च हस्तेन गृहीत्वा वालिनस्सुतम् ॥ 36 ॥
रमणीये वनोद्देशे महेन्द्रस्य गिरेस्तदा ।
हनुमानब्रवीद्धृष्टस्तदा तान्वानरर्षभान् ॥ 37 ॥
अशोकवनिकासंस्था दृष्टा सा जनकात्मजा ।
रक्षमाणा सुघोराभी राक्षसीभिरनिन्दिता ॥ 38 ॥
एकवेणीधरा बाला रामदर्शनलालसा ।
उपवासपरिश्रान्ता जटिला मलिना कृशा ॥ 39 ॥
ततो दृष्टेति वचनं महार्थममृतोपमम् ।
निशम्य मारुतेस्सर्वे मुदिता वानराभवन् ॥ 40 ॥
क्ष्वेलन्त्यन्ये नदन्त्यन्ये गर्जन्त्यन्ये महाबलाः ।
चक्रुः किलकिलामन्ये प्रतिगर्जन्ति चापरे ॥ 41 ॥
केचिदुच्छ्रितलाङ्गूलाः प्रहृष्टाः कपिकुञ्जराः ।
आयताञ्चितदीर्घाणि लाङ्गूलानि प्रविव्यधुः ॥ 42 ॥
अपरे च हनूमन्तं वानरा वारणोपमम् ।
आप्लुत्य गिरिशृङ्गेभ्यस्संस्पृशन्ति स्म हर्षिताः ॥ 43 ॥
उक्तवाक्यं हनूमन्तमङ्गदस्तमथाब्रवीत् ।
सर्वेषां हरिवीराणां मध्ये वचनमुत्तमम् ॥ 44 ॥
सत्त्वे वीर्ये न ते कश्चित्समो वानर विद्यते ।
यदवप्लुत्य विस्तीर्णं सागरं पुनरागतः ॥ 45 ॥
अहो स्वामिनि ते भक्तिरहो वीर्यमहो धृतिः ।
दिष्ट्या दृष्टा त्वया देवी रामपत्नी यशस्विनी ॥ 46 ॥
दिष्ट्या त्यक्ष्यति काकुत्स्थ श्शोकं सीतावियोगजम् ।
ततोऽङ्गदं हनूमन्तं जाम्बवन्तं च वानराः ॥ 47 ॥
परिवार्य प्रमुदिता भेजिरे विपुलाश्शिलाः ।
श्रोतुकामास्समुद्रस्य लङ्घनं वानरोत्तमाः ॥ 48 ॥
दर्शनं चापि लङ्कायास्सीताया रावणस्य च ।
तस्थुः प्राञ्जलयस्सर्वे हनुमद्वचनोन्मुखाः ॥ 49 ॥
तस्थौ तत्राङ्गदः श्रीमान् वानरैर्बहुभिर्वृतः ।
उपास्यमानो विबुधैर्दिवि देवपतिर्यथा ॥ 50 ॥
हनूमता कीर्तिमता यशस्विना तथाङ्गदेनाङ्गदबद्धबाहुना ।
मुदा तदाऽध्यासितमुन्नतं महन्महीधराग्रं ज्वलितं श्रियाभवत् ॥ 51 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे सप्तपञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha saptapañcāśassargaḥ |
sa candrakumudaṃ ramyaṃ sārkakāraṇḍavaṃ śubham |
tiṣyaśravaṇakādambamabhraśaivālaśādvalam || 1 ||
punarvasumahāmīnaṃ lohitāṅgamahāgraham |
airāvatamahādvīpaṃ svātihaṃsavilolitam || 2 ||
vātasaṅghātajātormi candrāṃśuśiśirāmbumat |
bhujaṅgayakṣagandharvaprabuddhakamalotpalam || 3 ||
hanumānmārutagatirmahānauriva sāgaram |
apāramapariśrāntaḥ pupluve gaganārṇavam || 4 ||
grasamāna ivākāśaṃ tārādhipamivollikhan |
haranniva sanakṣatraṃ gaganaṃ sārkamaṇḍalam || 5 ||
mārutasyātmajaḥ śrīmānkapirvyomacaro mahān |
hanumānmeghajālāni vikarṣanniva gacchati || 6 ||
pāṇḍurāruṇavarṇāni nīlamāñjiṣṭhakāni ca |
haritāruṇavarṇāni mahābhrāṇi cakāśire || 7 ||
praviśannabhrajālāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ |
pracchannaśca prakāśaśca candramā iva lakṣyate || 8 ||
vividhābhraghanāpannagocaro dhavalāmbaraḥ |
dṛśyādṛśyatanurvīrastadā candrāyate'mbare || 9 ||
tārkṣyāyamāṇo gagane babhāse vāyunandanaḥ |
dārayanmeghabṛndāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ || 10 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
pravarānrākṣasān hatvā nāma viśrāvya cātmanaḥ || 11 ||
ākulāṃ nagarīṃ kṛtvā vyathayitvā ca rāvaṇam |
ardayitvā balaṃ ghoraṃ vaidehīmabhivādya ca || 12 ||
ājagāma mahātejāḥ punarmadhyena sāgaram |
parvatendraṃ sunābhaṃ ca samupaspṛśya vīryavān || 13 ||
jyāmukta iva nārāco mahāvego'bhyupāgataḥ |
sa kiñcidanusamprāptaḥ samālokya mahāgirim || 14 ||
mahendraṃ meghasaṅkāśaṃ nanāda haripuṅgavaḥ |
sa pūrayāmāsa kapirdiśo daśa samantataḥ || 15 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
sa taṃ deśamanuprāptaḥ suhṛddharśanalālasaḥ || 16 ||
nanāda hariśārdūlo lāṅgūlaṃ cāpyakampayat |
tasya nānadyamānasya suparṇacarite pathi || 17 ||
phalatīvāsya ghoṣeṇa gaganaṃ sārkamaṇḍalam |
ye tu tatrottare tīre samudrasya mahābalāḥ || 18 ||
pūrvaṃ saṃviṣṭhitāśśūrā vāyuputradidṛkṣavaḥ |
mahato vātanunnasya toyadasyeva garjitam || 19 ||
śuśruvuste tadā ghoṣamūruvegaṃ hanūmataḥ |
te dīnamanasassarve śuśruvuḥ kānanaukasaḥ || 20 ||
vānarendrasya nirghoṣaṃ parjanyaninadopamam |
niśamya nadato nādaṃ vānarāste samantataḥ || 21 ||
babhūvurutsukāssarve suhṛddharśanakāṅkṣiṇaḥ |
jāmbavān sa hariśreṣṭhaḥ prītisaṃhṛṣṭamānasaḥ || 22 ||
upāmantrya harīn sarvānidaṃ vacanamabravīt |
sarvathā kṛtakāryo'sau hanumānnātra saṃśayaḥ || 23 ||
na hyasyākṛtakāryasya nāda evaṃvidho bhavet |
tasya bāhūruvegaṃ ca ninādaṃ ca mahātmanaḥ || 24 ||
niśamya harayo hṛṣṭāḥ samutpetustatastataḥ |
te nagāgrānnagāgrāṇi śikharācchikharāṇi ca || 25 ||
prahṛṣṭāḥ samapadyanta hanūmantaṃ didṛkṣavaḥ |
te prītāḥ pādapāgreṣu gṛhya śākhāḥ suviṣṭhitāḥ || 26 ||
vāsāṃsīva praśākhāśca samāvidhyanta vānarāḥ |
girigahvarasaṃlīno yathā garjati mārutaḥ || 27 ||
evaṃ jagarja balavān hanumānmārutātmajaḥ |
tamabhraghanasaṅkāśamāpatantaṃ mahākapim || 28 ||
dṛṣṭvā te vānarāssarve tasthuḥ prāñjalayastadā |
tatastu vegavāṃstasya girergirinibhaḥ kapiḥ || 29 ||
nipapāta mahendrasya śikhare pādapākule |
harṣeṇāpūryamāṇo'sau ramye parvatanirjhare || 30 ||
chinnapakṣa ivā'kāśātpapāta dharaṇīdharaḥ |
tataste prītamanasassarve vānarapuṅgavāḥ || 31 ||
hanumantaṃ mahātmānaṃ parivāryopatasthire |
parivārya ca te sarve parāṃ prītimupāgatāḥ || 32 ||
prahṛṣṭavadanā ssarve tamarogamupāgatam |
upāyanāni cādāya mūlāni ca phalāni ca || 33 ||
pratyarcayan hariśreṣṭhaṃ harayo mārutātmajam |
hanumāṃstu gurūn vṛddhāñjāmbavatpramukhāṃstadā || 34 ||
kumāramaṅgadaṃ caiva so'vandata mahākapiḥ |
sa tābhyāṃ pūjitaḥ pūjyaḥ kapibhiśca prasāditaḥ || 35 ||
dṛṣṭā sīteti vikrānta ssaṅkṣepeṇa nyavedayat |
niṣasāda ca hastena gṛhītvā vālinassutam || 36 ||
ramaṇīye vanoddeśe mahendrasya girestadā |
hanumānabravīddhṛṣṭastadā tānvānararṣabhān || 37 ||
aśokavanikāsaṃsthā dṛṣṭā sā janakātmajā |
rakṣamāṇā sughorābhī rākṣasībhiraninditā || 38 ||
ekaveṇīdharā bālā rāmadarśanalālasā |
upavāsapariśrāntā jaṭilā malinā kṛśā || 39 ||
tato dṛṣṭeti vacanaṃ mahārthamamṛtopamam |
niśamya mārutessarve muditā vānarābhavan || 40 ||
kṣvelantyanye nadantyanye garjantyanye mahābalāḥ |
cakruḥ kilakilāmanye pratigarjanti cāpare || 41 ||
keciducchritalāṅgūlāḥ prahṛṣṭāḥ kapikuñjarāḥ |
āyatāñcitadīrghāṇi lāṅgūlāni pravivyadhuḥ || 42 ||
apare ca hanūmantaṃ vānarā vāraṇopamam |
āplutya giriśṛṅgebhyassaṃspṛśanti sma harṣitāḥ || 43 ||
uktavākyaṃ hanūmantamaṅgadastamathābravīt |
sarveṣāṃ harivīrāṇāṃ madhye vacanamuttamam || 44 ||
sattve vīrye na te kaścitsamo vānara vidyate |
yadavaplutya vistīrṇaṃ sāgaraṃ punarāgataḥ || 45 ||
aho svāmini te bhaktiraho vīryamaho dhṛtiḥ |
diṣṭyā dṛṣṭā tvayā devī rāmapatnī yaśasvinī || 46 ||
diṣṭyā tyakṣyati kākutstha śśokaṃ sītāviyogajam |
tato'ṅgadaṃ hanūmantaṃ jāmbavantaṃ ca vānarāḥ || 47 ||
parivārya pramuditā bhejire vipulāśśilāḥ |
śrotukāmāssamudrasya laṅghanaṃ vānarottamāḥ || 48 ||
darśanaṃ cāpi laṅkāyāssītāyā rāvaṇasya ca |
tasthuḥ prāñjalayassarve hanumadvacanonmukhāḥ || 49 ||
tasthau tatrāṅgadaḥ śrīmān vānarairbahubhirvṛtaḥ |
upāsyamāno vibudhairdivi devapatiryathā || 50 ||
hanūmatā kīrtimatā yaśasvinā tathāṅgadenāṅgadabaddhabāhunā |
mudā tadā'dhyāsitamunnataṃ mahanmahīdharāgraṃ jvalitaṃ śriyābhavat || 51 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe saptapañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script. Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.
🕉 InfoLyter.in