ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே ஸுந்தரகாண்டம் ।
அத ஸப்தபஞ்சாஶஸ்ஸர்கஃ ।
ஸ சந்த்ரகுமுதம் ரம்யம் ஸார்ககாரண்டவம் ஶுபம் ।
திஷ்யஶ்ரவணகாதம்பமப்ரஶைவாலஶாத்வலம் ॥ 1 ॥
புநர்வஸுமஹாமீநம் லோஹிதாங்கமஹாக்ரஹம் ।
ஐராவதமஹாத்வீபம் ஸ்வாதிஹம்ஸவிலோலிதம் ॥ 2 ॥
வாதஸங்காதஜாதோர்மி சந்த்ராம்ஶுஶிஶிராம்புமத் ।
புஜங்கயக்ஷகந்தர்வப்ரபுத்தகமலோத்பலம் ॥ 3 ॥
ஹநுமாந்மாருதகதிர்மஹாநௌரிவ ஸாகரம் ।
அபாரமபரிஶ்ராந்தஃ புப்லுவே ககநார்ணவம் ॥ 4 ॥
க்ரஸமாந இவாகாஶம் தாராதிபமிவோல்லிகந் ।
ஹரந்நிவ ஸநக்ஷத்ரம் ககநம் ஸார்கமண்டலம் ॥ 5 ॥
மாருதஸ்யாத்மஜஃ ஶ்ரீமாந்கபிர்வ்யோமசரோ மஹாந் ।
ஹநுமாந்மேகஜாலாநி விகர்ஷந்நிவ கச்சதி ॥ 6 ॥
பாண்டுராருணவர்ணாநி நீலமாஞ்ஜிஷ்டகாநி ச ।
ஹரிதாருணவர்ணாநி மஹாப்ராணி சகாஶிரே ॥ 7 ॥
ப்ரவிஶந்நப்ரஜாலாநி நிஷ்பதம்ஶ்ச புநஃ புநஃ ।
ப்ரச்சந்நஶ்ச ப்ரகாஶஶ்ச சந்த்ரமா இவ லக்ஷ்யதே ॥ 8 ॥
விவிதாப்ரகநாபந்நகோசரோ தவலாம்பரஃ ।
த்ரு'ஶ்யாத்ரு'ஶ்யதநுர்வீரஸ்ததா சந்த்ராயதேऽம்பரே ॥ 9 ॥
தார்க்ஷ்யாயமாணோ ககநே பபாஸே வாயுநந்தநஃ ।
தாரயந்மேகப்ரு'ந்தாநி நிஷ்பதம்ஶ்ச புநஃ புநஃ ॥ 10 ॥
நதந்நாதேந மஹதா மேகஸ்வநமஹாஸ்வநஃ ।
ப்ரவராந்ராக்ஷஸாந் ஹத்வா நாம விஶ்ராவ்ய சாத்மநஃ ॥ 11 ॥
ஆகுலாம் நகரீம் க்ரு'த்வா வ்யதயித்வா ச ராவணம் ।
அர்தயித்வா பலம் கோரம் வைதேஹீமபிவாத்ய ச ॥ 12 ॥
ஆஜகாம மஹாதேஜாஃ புநர்மத்யேந ஸாகரம் ।
பர்வதேந்த்ரம் ஸுநாபம் ச ஸமுபஸ்ப்ரு'ஶ்ய வீர்யவாந் ॥ 13 ॥
ஜ்யாமுக்த இவ நாராசோ மஹாவேகோऽப்யுபாகதஃ ।
ஸ கிஞ்சிதநுஸம்ப்ராப்தஃ ஸமாலோக்ய மஹாகிரிம் ॥ 14 ॥
மஹேந்த்ரம் மேகஸங்காஶம் நநாத ஹரிபுங்கவஃ ।
ஸ பூரயாமாஸ கபிர்திஶோ தஶ ஸமந்ததஃ ॥ 15 ॥
நதந்நாதேந மஹதா மேகஸ்வநமஹாஸ்வநஃ ।
ஸ தம் தேஶமநுப்ராப்தஃ ஸுஹ்ரு'த்தர்ஶநலாலஸஃ ॥ 16 ॥
நநாத ஹரிஶார்தூலோ லாங்கூலம் சாப்யகம்பயத் ।
தஸ்ய நாநத்யமாநஸ்ய ஸுபர்ணசரிதே பதி ॥ 17 ॥
பலதீவாஸ்ய கோஷேண ககநம் ஸார்கமண்டலம் ।
யே து தத்ரோத்தரே தீரே ஸமுத்ரஸ்ய மஹாபலாஃ ॥ 18 ॥
பூர்வம் ஸம்விஷ்டிதாஶ்ஶூரா வாயுபுத்ரதித்ரு'க்ஷவஃ ।
மஹதோ வாதநுந்நஸ்ய தோயதஸ்யேவ கர்ஜிதம் ॥ 19 ॥
ஶுஶ்ருவுஸ்தே ததா கோஷமூருவேகம் ஹநூமதஃ ।
தே தீநமநஸஸ்ஸர்வே ஶுஶ்ருவுஃ காநநௌகஸஃ ॥ 20 ॥
வாநரேந்த்ரஸ்ய நிர்கோஷம் பர்ஜந்யநிநதோபமம் ।
நிஶம்ய நததோ நாதம் வாநராஸ்தே ஸமந்ததஃ ॥ 21 ॥
பபூவுருத்ஸுகாஸ்ஸர்வே ஸுஹ்ரு'த்தர்ஶநகாங்க்ஷிணஃ ।
ஜாம்பவாந் ஸ ஹரிஶ்ரேஷ்டஃ ப்ரீதிஸம்ஹ்ரு'ஷ்டமாநஸஃ ॥ 22 ॥
உபாமந்த்ர்ய ஹரீந் ஸர்வாநிதம் வசநமப்ரவீத் ।
ஸர்வதா க்ரு'தகார்யோऽஸௌ ஹநுமாந்நாத்ர ஸம்ஶயஃ ॥ 23 ॥
ந ஹ்யஸ்யாக்ரு'தகார்யஸ்ய நாத ஏவம்விதோ பவேத் ।
தஸ்ய பாஹூருவேகம் ச நிநாதம் ச மஹாத்மநஃ ॥ 24 ॥
நிஶம்ய ஹரயோ ஹ்ரு'ஷ்டாஃ ஸமுத்பேதுஸ்ததஸ்ததஃ ।
தே நகாக்ராந்நகாக்ராணி ஶிகராச்சிகராணி ச ॥ 25 ॥
ப்ரஹ்ரு'ஷ்டாஃ ஸமபத்யந்த ஹநூமந்தம் தித்ரு'க்ஷவஃ ।
தே ப்ரீதாஃ பாதபாக்ரேஷு க்ரு'ஹ்ய ஶாகாஃ ஸுவிஷ்டிதாஃ ॥ 26 ॥
வாஸாம்ஸீவ ப்ரஶாகாஶ்ச ஸமாவித்யந்த வாநராஃ ।
கிரிகஹ்வரஸம்லீநோ யதா கர்ஜதி மாருதஃ ॥ 27 ॥
ஏவம் ஜகர்ஜ பலவாந் ஹநுமாந்மாருதாத்மஜஃ ।
தமப்ரகநஸங்காஶமாபதந்தம் மஹாகபிம் ॥ 28 ॥
த்ரு'ஷ்ட்வா தே வாநராஸ்ஸர்வே தஸ்துஃ ப்ராஞ்ஜலயஸ்ததா ।
ததஸ்து வேகவாம்ஸ்தஸ்ய கிரேர்கிரிநிபஃ கபிஃ ॥ 29 ॥
நிபபாத மஹேந்த்ரஸ்ய ஶிகரே பாதபாகுலே ।
ஹர்ஷேணாபூர்யமாணோऽஸௌ ரம்யே பர்வதநிர்சரே ॥ 30 ॥
சிந்நபக்ஷ இவாऽகாஶாத்பபாத தரணீதரஃ ।
ததஸ்தே ப்ரீதமநஸஸ்ஸர்வே வாநரபுங்கவாஃ ॥ 31 ॥
ஹநுமந்தம் மஹாத்மாநம் பரிவார்யோபதஸ்திரே ।
பரிவார்ய ச தே ஸர்வே பராம் ப்ரீதிமுபாகதாஃ ॥ 32 ॥
ப்ரஹ்ரு'ஷ்டவதநா ஸ்ஸர்வே தமரோகமுபாகதம் ।
உபாயநாநி சாதாய மூலாநி ச பலாநி ச ॥ 33 ॥
ப்ரத்யர்சயந் ஹரிஶ்ரேஷ்டம் ஹரயோ மாருதாத்மஜம் ।
ஹநுமாம்ஸ்து குரூந் வ்ரு'த்தாஞ்ஜாம்பவத்ப்ரமுகாம்ஸ்ததா ॥ 34 ॥
குமாரமங்கதம் சைவ ஸோऽவந்தத மஹாகபிஃ ।
ஸ தாப்யாம் பூஜிதஃ பூஜ்யஃ கபிபிஶ்ச ப்ரஸாதிதஃ ॥ 35 ॥
த்ரு'ஷ்டா ஸீதேதி விக்ராந்த ஸ்ஸங்க்ஷேபேண ந்யவேதயத் ।
நிஷஸாத ச ஹஸ்தேந க்ரு'ஹீத்வா வாலிநஸ்ஸுதம் ॥ 36 ॥
ரமணீயே வநோத்தேஶே மஹேந்த்ரஸ்ய கிரேஸ்ததா ।
ஹநுமாநப்ரவீத்த்ரு'ஷ்டஸ்ததா தாந்வாநரர்ஷபாந் ॥ 37 ॥
அஶோகவநிகாஸம்ஸ்தா த்ரு'ஷ்டா ஸா ஜநகாத்மஜா ।
ரக்ஷமாணா ஸுகோராபீ ராக்ஷஸீபிரநிந்திதா ॥ 38 ॥
ஏகவேணீதரா பாலா ராமதர்ஶநலாலஸா ।
உபவாஸபரிஶ்ராந்தா ஜடிலா மலிநா க்ரு'ஶா ॥ 39 ॥
ததோ த்ரு'ஷ்டேதி வசநம் மஹார்தமம்ரு'தோபமம் ।
நிஶம்ய மாருதேஸ்ஸர்வே முதிதா வாநராபவந் ॥ 40 ॥
க்ஷ்வேலந்த்யந்யே நதந்த்யந்யே கர்ஜந்த்யந்யே மஹாபலாஃ ।
சக்ருஃ கிலகிலாமந்யே ப்ரதிகர்ஜந்தி சாபரே ॥ 41 ॥
கேசிதுச்ச்ரிதலாங்கூலாஃ ப்ரஹ்ரு'ஷ்டாஃ கபிகுஞ்ஜராஃ ।
ஆயதாஞ்சிததீர்காணி லாங்கூலாநி ப்ரவிவ்யதுஃ ॥ 42 ॥
அபரே ச ஹநூமந்தம் வாநரா வாரணோபமம் ।
ஆப்லுத்ய கிரிஶ்ரு'ங்கேப்யஸ்ஸம்ஸ்ப்ரு'ஶந்தி ஸ்ம ஹர்ஷிதாஃ ॥ 43 ॥
உக்தவாக்யம் ஹநூமந்தமங்கதஸ்தமதாப்ரவீத் ।
ஸர்வேஷாம் ஹரிவீராணாம் மத்யே வசநமுத்தமம் ॥ 44 ॥
ஸத்த்வே வீர்யே ந தே கஶ்சித்ஸமோ வாநர வித்யதே ।
யதவப்லுத்ய விஸ்தீர்ணம் ஸாகரம் புநராகதஃ ॥ 45 ॥
அஹோ ஸ்வாமிநி தே பக்திரஹோ வீர்யமஹோ த்ரு'திஃ ।
திஷ்ட்யா த்ரு'ஷ்டா த்வயா தேவீ ராமபத்நீ யஶஸ்விநீ ॥ 46 ॥
திஷ்ட்யா த்யக்ஷ்யதி காகுத்ஸ்த ஶ்ஶோகம் ஸீதாவியோகஜம் ।
ததோऽங்கதம் ஹநூமந்தம் ஜாம்பவந்தம் ச வாநராஃ ॥ 47 ॥
பரிவார்ய ப்ரமுதிதா பேஜிரே விபுலாஶ்ஶிலாஃ ।
ஶ்ரோதுகாமாஸ்ஸமுத்ரஸ்ய லங்கநம் வாநரோத்தமாஃ ॥ 48 ॥
தர்ஶநம் சாபி லங்காயாஸ்ஸீதாயா ராவணஸ்ய ச ।
தஸ்துஃ ப்ராஞ்ஜலயஸ்ஸர்வே ஹநுமத்வசநோந்முகாஃ ॥ 49 ॥
தஸ்தௌ தத்ராங்கதஃ ஶ்ரீமாந் வாநரைர்பஹுபிர்வ்ரு'தஃ ।
உபாஸ்யமாநோ விபுதைர்திவி தேவபதிர்யதா ॥ 50 ॥
ஹநூமதா கீர்திமதா யஶஸ்விநா ததாங்கதேநாங்கதபத்தபாஹுநா ।
முதா ததாऽத்யாஸிதமுந்நதம் மஹந்மஹீதராக்ரம் ஜ்வலிதம் ஶ்ரியாபவத் ॥ 51 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே ஸுந்தரகாண்டே ஸப்தபஞ்சாஶஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha saptapañcāśassargaḥ |
sa candrakumudaṃ ramyaṃ sārkakāraṇḍavaṃ śubham |
tiṣyaśravaṇakādambamabhraśaivālaśādvalam || 1 ||
punarvasumahāmīnaṃ lohitāṅgamahāgraham |
airāvatamahādvīpaṃ svātihaṃsavilolitam || 2 ||
vātasaṅghātajātormi candrāṃśuśiśirāmbumat |
bhujaṅgayakṣagandharvaprabuddhakamalotpalam || 3 ||
hanumānmārutagatirmahānauriva sāgaram |
apāramapariśrāntaḥ pupluve gaganārṇavam || 4 ||
grasamāna ivākāśaṃ tārādhipamivollikhan |
haranniva sanakṣatraṃ gaganaṃ sārkamaṇḍalam || 5 ||
mārutasyātmajaḥ śrīmānkapirvyomacaro mahān |
hanumānmeghajālāni vikarṣanniva gacchati || 6 ||
pāṇḍurāruṇavarṇāni nīlamāñjiṣṭhakāni ca |
haritāruṇavarṇāni mahābhrāṇi cakāśire || 7 ||
praviśannabhrajālāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ |
pracchannaśca prakāśaśca candramā iva lakṣyate || 8 ||
vividhābhraghanāpannagocaro dhavalāmbaraḥ |
dṛśyādṛśyatanurvīrastadā candrāyate'mbare || 9 ||
tārkṣyāyamāṇo gagane babhāse vāyunandanaḥ |
dārayanmeghabṛndāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ || 10 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
pravarānrākṣasān hatvā nāma viśrāvya cātmanaḥ || 11 ||
ākulāṃ nagarīṃ kṛtvā vyathayitvā ca rāvaṇam |
ardayitvā balaṃ ghoraṃ vaidehīmabhivādya ca || 12 ||
ājagāma mahātejāḥ punarmadhyena sāgaram |
parvatendraṃ sunābhaṃ ca samupaspṛśya vīryavān || 13 ||
jyāmukta iva nārāco mahāvego'bhyupāgataḥ |
sa kiñcidanusamprāptaḥ samālokya mahāgirim || 14 ||
mahendraṃ meghasaṅkāśaṃ nanāda haripuṅgavaḥ |
sa pūrayāmāsa kapirdiśo daśa samantataḥ || 15 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
sa taṃ deśamanuprāptaḥ suhṛddharśanalālasaḥ || 16 ||
nanāda hariśārdūlo lāṅgūlaṃ cāpyakampayat |
tasya nānadyamānasya suparṇacarite pathi || 17 ||
phalatīvāsya ghoṣeṇa gaganaṃ sārkamaṇḍalam |
ye tu tatrottare tīre samudrasya mahābalāḥ || 18 ||
pūrvaṃ saṃviṣṭhitāśśūrā vāyuputradidṛkṣavaḥ |
mahato vātanunnasya toyadasyeva garjitam || 19 ||
śuśruvuste tadā ghoṣamūruvegaṃ hanūmataḥ |
te dīnamanasassarve śuśruvuḥ kānanaukasaḥ || 20 ||
vānarendrasya nirghoṣaṃ parjanyaninadopamam |
niśamya nadato nādaṃ vānarāste samantataḥ || 21 ||
babhūvurutsukāssarve suhṛddharśanakāṅkṣiṇaḥ |
jāmbavān sa hariśreṣṭhaḥ prītisaṃhṛṣṭamānasaḥ || 22 ||
upāmantrya harīn sarvānidaṃ vacanamabravīt |
sarvathā kṛtakāryo'sau hanumānnātra saṃśayaḥ || 23 ||
na hyasyākṛtakāryasya nāda evaṃvidho bhavet |
tasya bāhūruvegaṃ ca ninādaṃ ca mahātmanaḥ || 24 ||
niśamya harayo hṛṣṭāḥ samutpetustatastataḥ |
te nagāgrānnagāgrāṇi śikharācchikharāṇi ca || 25 ||
prahṛṣṭāḥ samapadyanta hanūmantaṃ didṛkṣavaḥ |
te prītāḥ pādapāgreṣu gṛhya śākhāḥ suviṣṭhitāḥ || 26 ||
vāsāṃsīva praśākhāśca samāvidhyanta vānarāḥ |
girigahvarasaṃlīno yathā garjati mārutaḥ || 27 ||
evaṃ jagarja balavān hanumānmārutātmajaḥ |
tamabhraghanasaṅkāśamāpatantaṃ mahākapim || 28 ||
dṛṣṭvā te vānarāssarve tasthuḥ prāñjalayastadā |
tatastu vegavāṃstasya girergirinibhaḥ kapiḥ || 29 ||
nipapāta mahendrasya śikhare pādapākule |
harṣeṇāpūryamāṇo'sau ramye parvatanirjhare || 30 ||
chinnapakṣa ivā'kāśātpapāta dharaṇīdharaḥ |
tataste prītamanasassarve vānarapuṅgavāḥ || 31 ||
hanumantaṃ mahātmānaṃ parivāryopatasthire |
parivārya ca te sarve parāṃ prītimupāgatāḥ || 32 ||
prahṛṣṭavadanā ssarve tamarogamupāgatam |
upāyanāni cādāya mūlāni ca phalāni ca || 33 ||
pratyarcayan hariśreṣṭhaṃ harayo mārutātmajam |
hanumāṃstu gurūn vṛddhāñjāmbavatpramukhāṃstadā || 34 ||
kumāramaṅgadaṃ caiva so'vandata mahākapiḥ |
sa tābhyāṃ pūjitaḥ pūjyaḥ kapibhiśca prasāditaḥ || 35 ||
dṛṣṭā sīteti vikrānta ssaṅkṣepeṇa nyavedayat |
niṣasāda ca hastena gṛhītvā vālinassutam || 36 ||
ramaṇīye vanoddeśe mahendrasya girestadā |
hanumānabravīddhṛṣṭastadā tānvānararṣabhān || 37 ||
aśokavanikāsaṃsthā dṛṣṭā sā janakātmajā |
rakṣamāṇā sughorābhī rākṣasībhiraninditā || 38 ||
ekaveṇīdharā bālā rāmadarśanalālasā |
upavāsapariśrāntā jaṭilā malinā kṛśā || 39 ||
tato dṛṣṭeti vacanaṃ mahārthamamṛtopamam |
niśamya mārutessarve muditā vānarābhavan || 40 ||
kṣvelantyanye nadantyanye garjantyanye mahābalāḥ |
cakruḥ kilakilāmanye pratigarjanti cāpare || 41 ||
keciducchritalāṅgūlāḥ prahṛṣṭāḥ kapikuñjarāḥ |
āyatāñcitadīrghāṇi lāṅgūlāni pravivyadhuḥ || 42 ||
apare ca hanūmantaṃ vānarā vāraṇopamam |
āplutya giriśṛṅgebhyassaṃspṛśanti sma harṣitāḥ || 43 ||
uktavākyaṃ hanūmantamaṅgadastamathābravīt |
sarveṣāṃ harivīrāṇāṃ madhye vacanamuttamam || 44 ||
sattve vīrye na te kaścitsamo vānara vidyate |
yadavaplutya vistīrṇaṃ sāgaraṃ punarāgataḥ || 45 ||
aho svāmini te bhaktiraho vīryamaho dhṛtiḥ |
diṣṭyā dṛṣṭā tvayā devī rāmapatnī yaśasvinī || 46 ||
diṣṭyā tyakṣyati kākutstha śśokaṃ sītāviyogajam |
tato'ṅgadaṃ hanūmantaṃ jāmbavantaṃ ca vānarāḥ || 47 ||
parivārya pramuditā bhejire vipulāśśilāḥ |
śrotukāmāssamudrasya laṅghanaṃ vānarottamāḥ || 48 ||
darśanaṃ cāpi laṅkāyāssītāyā rāvaṇasya ca |
tasthuḥ prāñjalayassarve hanumadvacanonmukhāḥ || 49 ||
tasthau tatrāṅgadaḥ śrīmān vānarairbahubhirvṛtaḥ |
upāsyamāno vibudhairdivi devapatiryathā || 50 ||
hanūmatā kīrtimatā yaśasvinā tathāṅgadenāṅgadabaddhabāhunā |
mudā tadā'dhyāsitamunnataṃ mahanmahīdharāgraṃ jvalitaṃ śriyābhavat || 51 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe saptapañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ सप्तपञ्चाशस्सर्गः ।
स चन्द्रकुमुदं रम्यं सार्ककारण्डवं शुभम् ।
तिष्यश्रवणकादम्बमभ्रशैवालशाद्वलम् ॥ 1 ॥
पुनर्वसुमहामीनं लोहिताङ्गमहाग्रहम् ।
ऐरावतमहाद्वीपं स्वातिहंसविलोलितम् ॥ 2 ॥
वातसङ्घातजातोर्मि चन्द्रांशुशिशिराम्बुमत् ।
भुजङ्गयक्षगन्धर्वप्रबुद्धकमलोत्पलम् ॥ 3 ॥
हनुमान्मारुतगतिर्महानौरिव सागरम् ।
अपारमपरिश्रान्तः पुप्लुवे गगनार्णवम् ॥ 4 ॥
ग्रसमान इवाकाशं ताराधिपमिवोल्लिखन् ।
हरन्निव सनक्षत्रं गगनं सार्कमण्डलम् ॥ 5 ॥
मारुतस्यात्मजः श्रीमान्कपिर्व्योमचरो महान् ।
हनुमान्मेघजालानि विकर्षन्निव गच्छति ॥ 6 ॥
पाण्डुरारुणवर्णानि नीलमाञ्जिष्ठकानि च ।
हरितारुणवर्णानि महाभ्राणि चकाशिरे ॥ 7 ॥
प्रविशन्नभ्रजालानि निष्पतंश्च पुनः पुनः ।
प्रच्छन्नश्च प्रकाशश्च चन्द्रमा इव लक्ष्यते ॥ 8 ॥
विविधाभ्रघनापन्नगोचरो धवलाम्बरः ।
दृश्यादृश्यतनुर्वीरस्तदा चन्द्रायतेऽम्बरे ॥ 9 ॥
तार्क्ष्यायमाणो गगने बभासे वायुनन्दनः ।
दारयन्मेघबृन्दानि निष्पतंश्च पुनः पुनः ॥ 10 ॥
नदन्नादेन महता मेघस्वनमहास्वनः ।
प्रवरान्राक्षसान् हत्वा नाम विश्राव्य चात्मनः ॥ 11 ॥
आकुलां नगरीं कृत्वा व्यथयित्वा च रावणम् ।
अर्दयित्वा बलं घोरं वैदेहीमभिवाद्य च ॥ 12 ॥
आजगाम महातेजाः पुनर्मध्येन सागरम् ।
पर्वतेन्द्रं सुनाभं च समुपस्पृश्य वीर्यवान् ॥ 13 ॥
ज्यामुक्त इव नाराचो महावेगोऽभ्युपागतः ।
स किञ्चिदनुसम्प्राप्तः समालोक्य महागिरिम् ॥ 14 ॥
महेन्द्रं मेघसङ्काशं ननाद हरिपुङ्गवः ।
स पूरयामास कपिर्दिशो दश समन्ततः ॥ 15 ॥
नदन्नादेन महता मेघस्वनमहास्वनः ।
स तं देशमनुप्राप्तः सुहृद्धर्शनलालसः ॥ 16 ॥
ननाद हरिशार्दूलो लाङ्गूलं चाप्यकम्पयत् ।
तस्य नानद्यमानस्य सुपर्णचरिते पथि ॥ 17 ॥
फलतीवास्य घोषेण गगनं सार्कमण्डलम् ।
ये तु तत्रोत्तरे तीरे समुद्रस्य महाबलाः ॥ 18 ॥
पूर्वं संविष्ठिताश्शूरा वायुपुत्रदिदृक्षवः ।
महतो वातनुन्नस्य तोयदस्येव गर्जितम् ॥ 19 ॥
शुश्रुवुस्ते तदा घोषमूरुवेगं हनूमतः ।
ते दीनमनसस्सर्वे शुश्रुवुः काननौकसः ॥ 20 ॥
वानरेन्द्रस्य निर्घोषं पर्जन्यनिनदोपमम् ।
निशम्य नदतो नादं वानरास्ते समन्ततः ॥ 21 ॥
बभूवुरुत्सुकास्सर्वे सुहृद्धर्शनकाङ्क्षिणः ।
जाम्बवान् स हरिश्रेष्ठः प्रीतिसंहृष्टमानसः ॥ 22 ॥
उपामन्त्र्य हरीन् सर्वानिदं वचनमब्रवीत् ।
सर्वथा कृतकार्योऽसौ हनुमान्नात्र संशयः ॥ 23 ॥
न ह्यस्याकृतकार्यस्य नाद एवंविधो भवेत् ।
तस्य बाहूरुवेगं च निनादं च महात्मनः ॥ 24 ॥
निशम्य हरयो हृष्टाः समुत्पेतुस्ततस्ततः ।
ते नगाग्रान्नगाग्राणि शिखराच्छिखराणि च ॥ 25 ॥
प्रहृष्टाः समपद्यन्त हनूमन्तं दिदृक्षवः ।
ते प्रीताः पादपाग्रेषु गृह्य शाखाः सुविष्ठिताः ॥ 26 ॥
वासांसीव प्रशाखाश्च समाविध्यन्त वानराः ।
गिरिगह्वरसंलीनो यथा गर्जति मारुतः ॥ 27 ॥
एवं जगर्ज बलवान् हनुमान्मारुतात्मजः ।
तमभ्रघनसङ्काशमापतन्तं महाकपिम् ॥ 28 ॥
दृष्ट्वा ते वानरास्सर्वे तस्थुः प्राञ्जलयस्तदा ।
ततस्तु वेगवांस्तस्य गिरेर्गिरिनिभः कपिः ॥ 29 ॥
निपपात महेन्द्रस्य शिखरे पादपाकुले ।
हर्षेणापूर्यमाणोऽसौ रम्ये पर्वतनिर्झरे ॥ 30 ॥
छिन्नपक्ष इवाऽकाशात्पपात धरणीधरः ।
ततस्ते प्रीतमनसस्सर्वे वानरपुङ्गवाः ॥ 31 ॥
हनुमन्तं महात्मानं परिवार्योपतस्थिरे ।
परिवार्य च ते सर्वे परां प्रीतिमुपागताः ॥ 32 ॥
प्रहृष्टवदना स्सर्वे तमरोगमुपागतम् ।
उपायनानि चादाय मूलानि च फलानि च ॥ 33 ॥
प्रत्यर्चयन् हरिश्रेष्ठं हरयो मारुतात्मजम् ।
हनुमांस्तु गुरून् वृद्धाञ्जाम्बवत्प्रमुखांस्तदा ॥ 34 ॥
कुमारमङ्गदं चैव सोऽवन्दत महाकपिः ।
स ताभ्यां पूजितः पूज्यः कपिभिश्च प्रसादितः ॥ 35 ॥
दृष्टा सीतेति विक्रान्त स्सङ्क्षेपेण न्यवेदयत् ।
निषसाद च हस्तेन गृहीत्वा वालिनस्सुतम् ॥ 36 ॥
रमणीये वनोद्देशे महेन्द्रस्य गिरेस्तदा ।
हनुमानब्रवीद्धृष्टस्तदा तान्वानरर्षभान् ॥ 37 ॥
अशोकवनिकासंस्था दृष्टा सा जनकात्मजा ।
रक्षमाणा सुघोराभी राक्षसीभिरनिन्दिता ॥ 38 ॥
एकवेणीधरा बाला रामदर्शनलालसा ।
उपवासपरिश्रान्ता जटिला मलिना कृशा ॥ 39 ॥
ततो दृष्टेति वचनं महार्थममृतोपमम् ।
निशम्य मारुतेस्सर्वे मुदिता वानराभवन् ॥ 40 ॥
क्ष्वेलन्त्यन्ये नदन्त्यन्ये गर्जन्त्यन्ये महाबलाः ।
चक्रुः किलकिलामन्ये प्रतिगर्जन्ति चापरे ॥ 41 ॥
केचिदुच्छ्रितलाङ्गूलाः प्रहृष्टाः कपिकुञ्जराः ।
आयताञ्चितदीर्घाणि लाङ्गूलानि प्रविव्यधुः ॥ 42 ॥
अपरे च हनूमन्तं वानरा वारणोपमम् ।
आप्लुत्य गिरिशृङ्गेभ्यस्संस्पृशन्ति स्म हर्षिताः ॥ 43 ॥
उक्तवाक्यं हनूमन्तमङ्गदस्तमथाब्रवीत् ।
सर्वेषां हरिवीराणां मध्ये वचनमुत्तमम् ॥ 44 ॥
सत्त्वे वीर्ये न ते कश्चित्समो वानर विद्यते ।
यदवप्लुत्य विस्तीर्णं सागरं पुनरागतः ॥ 45 ॥
अहो स्वामिनि ते भक्तिरहो वीर्यमहो धृतिः ।
दिष्ट्या दृष्टा त्वया देवी रामपत्नी यशस्विनी ॥ 46 ॥
दिष्ट्या त्यक्ष्यति काकुत्स्थ श्शोकं सीतावियोगजम् ।
ततोऽङ्गदं हनूमन्तं जाम्बवन्तं च वानराः ॥ 47 ॥
परिवार्य प्रमुदिता भेजिरे विपुलाश्शिलाः ।
श्रोतुकामास्समुद्रस्य लङ्घनं वानरोत्तमाः ॥ 48 ॥
दर्शनं चापि लङ्कायास्सीताया रावणस्य च ।
तस्थुः प्राञ्जलयस्सर्वे हनुमद्वचनोन्मुखाः ॥ 49 ॥
तस्थौ तत्राङ्गदः श्रीमान् वानरैर्बहुभिर्वृतः ।
उपास्यमानो विबुधैर्दिवि देवपतिर्यथा ॥ 50 ॥
हनूमता कीर्तिमता यशस्विना तथाङ्गदेनाङ्गदबद्धबाहुना ।
मुदा तदाऽध्यासितमुन्नतं महन्महीधराग्रं ज्वलितं श्रियाभवत् ॥ 51 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे सप्तपञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha saptapañcāśassargaḥ |
sa candrakumudaṃ ramyaṃ sārkakāraṇḍavaṃ śubham |
tiṣyaśravaṇakādambamabhraśaivālaśādvalam || 1 ||
punarvasumahāmīnaṃ lohitāṅgamahāgraham |
airāvatamahādvīpaṃ svātihaṃsavilolitam || 2 ||
vātasaṅghātajātormi candrāṃśuśiśirāmbumat |
bhujaṅgayakṣagandharvaprabuddhakamalotpalam || 3 ||
hanumānmārutagatirmahānauriva sāgaram |
apāramapariśrāntaḥ pupluve gaganārṇavam || 4 ||
grasamāna ivākāśaṃ tārādhipamivollikhan |
haranniva sanakṣatraṃ gaganaṃ sārkamaṇḍalam || 5 ||
mārutasyātmajaḥ śrīmānkapirvyomacaro mahān |
hanumānmeghajālāni vikarṣanniva gacchati || 6 ||
pāṇḍurāruṇavarṇāni nīlamāñjiṣṭhakāni ca |
haritāruṇavarṇāni mahābhrāṇi cakāśire || 7 ||
praviśannabhrajālāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ |
pracchannaśca prakāśaśca candramā iva lakṣyate || 8 ||
vividhābhraghanāpannagocaro dhavalāmbaraḥ |
dṛśyādṛśyatanurvīrastadā candrāyate'mbare || 9 ||
tārkṣyāyamāṇo gagane babhāse vāyunandanaḥ |
dārayanmeghabṛndāni niṣpataṃśca punaḥ punaḥ || 10 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
pravarānrākṣasān hatvā nāma viśrāvya cātmanaḥ || 11 ||
ākulāṃ nagarīṃ kṛtvā vyathayitvā ca rāvaṇam |
ardayitvā balaṃ ghoraṃ vaidehīmabhivādya ca || 12 ||
ājagāma mahātejāḥ punarmadhyena sāgaram |
parvatendraṃ sunābhaṃ ca samupaspṛśya vīryavān || 13 ||
jyāmukta iva nārāco mahāvego'bhyupāgataḥ |
sa kiñcidanusamprāptaḥ samālokya mahāgirim || 14 ||
mahendraṃ meghasaṅkāśaṃ nanāda haripuṅgavaḥ |
sa pūrayāmāsa kapirdiśo daśa samantataḥ || 15 ||
nadannādena mahatā meghasvanamahāsvanaḥ |
sa taṃ deśamanuprāptaḥ suhṛddharśanalālasaḥ || 16 ||
nanāda hariśārdūlo lāṅgūlaṃ cāpyakampayat |
tasya nānadyamānasya suparṇacarite pathi || 17 ||
phalatīvāsya ghoṣeṇa gaganaṃ sārkamaṇḍalam |
ye tu tatrottare tīre samudrasya mahābalāḥ || 18 ||
pūrvaṃ saṃviṣṭhitāśśūrā vāyuputradidṛkṣavaḥ |
mahato vātanunnasya toyadasyeva garjitam || 19 ||
śuśruvuste tadā ghoṣamūruvegaṃ hanūmataḥ |
te dīnamanasassarve śuśruvuḥ kānanaukasaḥ || 20 ||
vānarendrasya nirghoṣaṃ parjanyaninadopamam |
niśamya nadato nādaṃ vānarāste samantataḥ || 21 ||
babhūvurutsukāssarve suhṛddharśanakāṅkṣiṇaḥ |
jāmbavān sa hariśreṣṭhaḥ prītisaṃhṛṣṭamānasaḥ || 22 ||
upāmantrya harīn sarvānidaṃ vacanamabravīt |
sarvathā kṛtakāryo'sau hanumānnātra saṃśayaḥ || 23 ||
na hyasyākṛtakāryasya nāda evaṃvidho bhavet |
tasya bāhūruvegaṃ ca ninādaṃ ca mahātmanaḥ || 24 ||
niśamya harayo hṛṣṭāḥ samutpetustatastataḥ |
te nagāgrānnagāgrāṇi śikharācchikharāṇi ca || 25 ||
prahṛṣṭāḥ samapadyanta hanūmantaṃ didṛkṣavaḥ |
te prītāḥ pādapāgreṣu gṛhya śākhāḥ suviṣṭhitāḥ || 26 ||
vāsāṃsīva praśākhāśca samāvidhyanta vānarāḥ |
girigahvarasaṃlīno yathā garjati mārutaḥ || 27 ||
evaṃ jagarja balavān hanumānmārutātmajaḥ |
tamabhraghanasaṅkāśamāpatantaṃ mahākapim || 28 ||
dṛṣṭvā te vānarāssarve tasthuḥ prāñjalayastadā |
tatastu vegavāṃstasya girergirinibhaḥ kapiḥ || 29 ||
nipapāta mahendrasya śikhare pādapākule |
harṣeṇāpūryamāṇo'sau ramye parvatanirjhare || 30 ||
chinnapakṣa ivā'kāśātpapāta dharaṇīdharaḥ |
tataste prītamanasassarve vānarapuṅgavāḥ || 31 ||
hanumantaṃ mahātmānaṃ parivāryopatasthire |
parivārya ca te sarve parāṃ prītimupāgatāḥ || 32 ||
prahṛṣṭavadanā ssarve tamarogamupāgatam |
upāyanāni cādāya mūlāni ca phalāni ca || 33 ||
pratyarcayan hariśreṣṭhaṃ harayo mārutātmajam |
hanumāṃstu gurūn vṛddhāñjāmbavatpramukhāṃstadā || 34 ||
kumāramaṅgadaṃ caiva so'vandata mahākapiḥ |
sa tābhyāṃ pūjitaḥ pūjyaḥ kapibhiśca prasāditaḥ || 35 ||
dṛṣṭā sīteti vikrānta ssaṅkṣepeṇa nyavedayat |
niṣasāda ca hastena gṛhītvā vālinassutam || 36 ||
ramaṇīye vanoddeśe mahendrasya girestadā |
hanumānabravīddhṛṣṭastadā tānvānararṣabhān || 37 ||
aśokavanikāsaṃsthā dṛṣṭā sā janakātmajā |
rakṣamāṇā sughorābhī rākṣasībhiraninditā || 38 ||
ekaveṇīdharā bālā rāmadarśanalālasā |
upavāsapariśrāntā jaṭilā malinā kṛśā || 39 ||
tato dṛṣṭeti vacanaṃ mahārthamamṛtopamam |
niśamya mārutessarve muditā vānarābhavan || 40 ||
kṣvelantyanye nadantyanye garjantyanye mahābalāḥ |
cakruḥ kilakilāmanye pratigarjanti cāpare || 41 ||
keciducchritalāṅgūlāḥ prahṛṣṭāḥ kapikuñjarāḥ |
āyatāñcitadīrghāṇi lāṅgūlāni pravivyadhuḥ || 42 ||
apare ca hanūmantaṃ vānarā vāraṇopamam |
āplutya giriśṛṅgebhyassaṃspṛśanti sma harṣitāḥ || 43 ||
uktavākyaṃ hanūmantamaṅgadastamathābravīt |
sarveṣāṃ harivīrāṇāṃ madhye vacanamuttamam || 44 ||
sattve vīrye na te kaścitsamo vānara vidyate |
yadavaplutya vistīrṇaṃ sāgaraṃ punarāgataḥ || 45 ||
aho svāmini te bhaktiraho vīryamaho dhṛtiḥ |
diṣṭyā dṛṣṭā tvayā devī rāmapatnī yaśasvinī || 46 ||
diṣṭyā tyakṣyati kākutstha śśokaṃ sītāviyogajam |
tato'ṅgadaṃ hanūmantaṃ jāmbavantaṃ ca vānarāḥ || 47 ||
parivārya pramuditā bhejire vipulāśśilāḥ |
śrotukāmāssamudrasya laṅghanaṃ vānarottamāḥ || 48 ||
darśanaṃ cāpi laṅkāyāssītāyā rāvaṇasya ca |
tasthuḥ prāñjalayassarve hanumadvacanonmukhāḥ || 49 ||
tasthau tatrāṅgadaḥ śrīmān vānarairbahubhirvṛtaḥ |
upāsyamāno vibudhairdivi devapatiryathā || 50 ||
hanūmatā kīrtimatā yaśasvinā tathāṅgadenāṅgadabaddhabāhunā |
mudā tadā'dhyāsitamunnataṃ mahanmahīdharāgraṃ jvalitaṃ śriyābhavat || 51 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe saptapañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.