ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ സുന്ദരകാണ്ഡമ് ।
അഥ അഷ്ടചത്വാരിംശസ്സര്ഗഃ ।
തതസ്തു രക്ഷോധിപതിര്മഹാത്മാ ഹനൂമതാക്ഷേ നിഹതേ കുമാരേ ।
മനസ്സമാധായ സദേവകല്പം സമാദിദേശേന്ദ്രജിതം സരോഷഃ ॥ 1 ॥
ത്വമസ്ത്രവിച്ഛസ്ത്രവിദാം വരിഷ്ഠസ്സുരാസുരാണാമപി ശോകദാതാ ।
സുരേഷു സേന്ദ്രേഷു ച ദൃഷ്ടകര്മാ പിതാമഹാരാധനസഞ്ചിതാസ്ത്രഃ ॥ 2 ॥
തവാസ്ത്രബലമാസാദ്യ സസുരാഃ സമരുദ്ഗണാഃ ।
ന ശേകുസ്സമരേ സ്ഥാതും സുരേശ്വരസമാശ്രിതാഃ ॥ 3 ॥
ന കശ്ചിത്ത്രിഷു ലോകേഷു സംയുഗേന ഗതശ്രമഃ ।
ഭുജവീര്യാഭിഗുപ്തശ്ച തപസാ ചാഭിരക്ഷിതഃ ॥ 4 ॥
ദേശകാലവിഭാഗജ്ഞസ്ത്വമേവ മതിസത്തമഃ ।
ന തേഽസ്ത്യശക്യം സമരേഷു കര്മണാ ന തേഽസ്ത്യകാര്യം മതിപൂര്വമന്ത്രണേ ।
ന സോഽസ്തി കശ്ചിത്ത്രിഷു സങ്ഗ്രഹേഷു വൈ ന വേദ യസ്തേഽസ്ത്രബലം ബലം ച തേ ॥ 5 ॥
മമാനുരൂപം തപസോ ബലം ച തേ പരാക്രമശ്ചാസ്ത്രബലം ച സംയുഗേ ।
ന ത്വാം സമാസാദ്യ രണാവമര്ദേ മനശ്ശ്രമം ഗച്ഛതി നിശ്ചിതാര്ഥമ് ॥ 6 ॥
നിഹതാഃ കിങ്കരാസ്സര്വേ ജമ്ബുമാലീ ച രാക്ഷസഃ ।
അമാത്യപുത്രാ വീരാശ്ച പഞ്ച സേനാഗ്രയായിനഃ ॥ 7 ॥
ബലാനി സുസമൃദ്ധാനി സാശ്വനാഗരഥാനി ച ।
സഹോദരസ്തേ ദയിതഃ കുമാരോഽക്ഷശ്ച സൂദിതഃ ॥ 8 ॥
ന ഹി തേഷ്വേവ മേ സാരോ യസ്ത്വയ്യരിനിഷൂദന ।
ഇദം ഹി ദൃഷ്ട്വാ മതിമന്മഹദ്ബലം കപേഃ പ്രഭാവം ച പരാക്രമം ച ।
ത്വമാത്മനശ്ചാപി സമീക്ഷ്യ സാരം കുരുഷ്വ വേഗം സ്വബലാനുരൂപമ് ॥ 9 ॥
ബലാവമര്ഥസ്തയി സന്നികൃഷ്ടേ യഥാ ഗതേ ശാമ്യതി ശാന്തശത്രൌ ।
തഥാ സമീക്ഷ്യാത്മബലം പരം ച സമാരഭസ്വാസ്ത്രവിദാം വരിഷ്ഠ ॥ 10 ॥
ന വീരസേനാ ഗണശോച്യവന്തി ന വജ്രമാദായ വിശാലസാരമ് ।
ന മാരുതസ്യാസ്യ ഗതേഃ പ്രമാണം ന ചാഗ്നികല്പഃ കരണേന ഹന്തുമ് ॥ 11 ॥
തമേവമര്ഥം പ്രസമീക്ഷ്യ സമ്യക് സ്വകര്മസാമ്യാദ്ധി സമാഹിതാത്മാ ।
സ്മരംശ്ച ദിവ്യം ധനുഷോഽസ്ത്രവീര്യം വ്രജാക്ഷതം കര്മ സമാരഭസ്വ ॥ 12 ॥
ന ഖല്വിയം മതിശ്ശ്രേഷ്ഠാ യത്ത്വാം സമ്പ്രേഷയാമ്യഹമ് ।
ഇയം ച രാജധര്മാണാം ക്ഷത്രിയസ്യ മതിര്മതാ ॥ 13 ॥
നാനാശസ്ത്രേഷു സങ്ഗ്രാമേ വൈശാരദ്യമരിന്ദമ ।
അവശ്യമേവ ബോദ്ധവ്യം കാമ്യശ്ച വിജയോ രണേ ॥ 14 ॥
തതഃ പിതുസ്തദ്വചനം നിശമ്യ പ്രദക്ഷിണം ദക്ഷസുതപ്രഭാവഃ ।
ചകാര ഭര്താരമദീനസത്ത്വോ രണായ വീരഃ പ്രതിപന്നബുദ്ധിഃ ॥ 15 ॥
തതസ്തൈ സ്സ്വഗണൈരിഷ്ടൈരിന്ദ്രജിത് പ്രതിപൂജിതഃ ।
യുദ്ധോദ്ധതഃ കൃതോത്സാഹസ്സങ്ഗ്രാമം പ്രത്യപദ്യത ॥ 16 ॥
ശ്രീമാന്പദ്മപലാശാക്ഷോ രാക്ഷസാധിപതേസ്സുതഃ ।
നിര്ജഗാമ മഹാതേജാസ്സമുദ്ര ഇവ പര്വസു ॥ 17 ॥
സ പക്ഷിരാജോപമതുല്യവേഗൈ ।
ര്വ്യാലൈശ്ചതുര്ഭിഃ സിതതീക്ഷ്ണദമ്ഷ്ട്രൈഃ ।
രഥം സമായുക്തമസമ്ഗവേഗമ് ।
സമാരുരോഹേന്ദ്രജിദിന്ദ്രകല്പഃ ॥ 18 ॥
സ രഥീ ധന്വിനാം ശ്രേഷ്ഠഃ ശസ്ത്രജ്ഞോസ്ത്രവിദാം വരഃ ।
രഥേനാഭിയയൌ ക്ഷിപ്രം ഹനുമാന്യത്ര സോഽഭവത് ॥ 19 ॥
സ തസ്യ രഥനിര്ഘോഷം ജ്യാസ്വനം കാര്മുകസ്യ ച ।
നിശമ്യ ഹരിവീരോഽസൌ സമ്പ്രഹൃഷ്ടതരോഽഭവത് ॥ 20 ॥
സുമഹച്ചാപമാദായ ശിതശല്യാംശ്ച സായകാന് ।
ഹനുമന്തമഭിപ്രേത്യ ജഗാമ രണപണ്ഡിതഃ ॥ 21 ॥
തസ്മിംസ്തതഃ സംയതി ജാതഹര്ഷേ രണായ നിര്ഗച്ഛതി ചാപപാണൌ ।
ദിശശ്ച സര്വാഃ കലുഷാ ബഭൂവു ര്മൃഗാശ്ച രൌദ്രാ ബഹുധാ വിനേദുഃ ॥ 22 ॥
സമാഗതാസ്തത്ര തു നാഗയക്ഷാ മഹര്ഷയശ്ചക്രചരാശ്ച സിദ്ധാഃ ।
നഭസ്സമാവൃത്യ ച പക്ഷിസങ്ഘാ വിനേദുരുച്ചൈഃ പരമപ്രഹൃഷ്ടാഃ ॥ 23 ॥
ആയാന്തം സരഥം ദൃഷ്ട്വാ തൂര്ണമിന്ദ്രജിതം കപിഃ ।
വിനനാദ മഹാനാദം വ്യവര്ധത ച വേഗവാന് ॥ 24 ॥
ഇന്ദ്രജിത്തു രഥം ദിവ്യമാസ്ഥിതശ്ചിത്രകാര്മുകഃ ।
ധനുര്വിഷ്ഫാരയാമാസ തടിദൂര്ജിതന്നിസ്സ്വനമ് ॥ 25 ॥
തതസ്സമേതാവതിതീക്ഷ്ണവേഗൌ മഹാബലൌ തൌ രണനിര്വിശങ്കൌ ।
കപിശ്ച രക്ഷോധിപതേസ്തനൂജഃ സുരാസുരേന്ദ്രാവിവ ബദ്ധവൈരൌ ॥ 26 ॥
സ തസ്യ വീരസ്യ മഹാരഥസ്യ ധനുഷ്മതഃ സംയതി സമ്മതസ്യ ।
ശരപ്രവേഗം വ്യഹനത്പ്രവൃദ്ധ ശ്ചചാര മാര്ഗേ പിതുരപ്രമേയഃ ॥ 27 ॥
തതശ്ശരാനായതതീക്ഷ്ണശല്യാന് സുപത്രിണഃ കാഞ്ചനചിത്രപുങ്ഖാന് ।
മുമോച വീരഃ പരവീരഹന്താ സുസന്നതാന് വജ്രനിപാതവേഗാന് ॥ 28 ॥
തതസ്തു തത്സ്യന്ദനനിസ്സ്വനം ച മൃദങ്ഗഭേരീപടഹസ്വനം ച ।
വികൃഷ്യമാണസ്യ ച കാര്മുകസ്യ നിശമ്യ ഘോഷം പുനരുത്പപാത ॥ 29 ॥
ശരാണാമന്തരേഷ്വാശു വ്യവര്തത മഹാകപിഃ ।
ഹരിസ്തസ്യാഭിലക്ഷ്യസ്യ മോഘയന്ലക്ഷ്യസങ്ഗ്രഹമ് ॥ 30 ॥
ശരാണാമഗ്രതസ്തസ്യ പുനഃ സമഭിവര്തത ।
പ്രസാര്യ ഹസ്തൌ ഹനുമാനുത്പപാതാനിലാത്മജഃ ॥ 31 ॥
താവുഭൌ വേഗസമ്പന്നൌ രണകര്മവിശാരദൌ ।
സര്വഭൂതമനോഗ്രാഹി ചക്രതുര്യുദ്ധമുത്തമമ് ॥ 32 ॥
ഹനുമതോ വേദ ന രാക്ഷസോഽന്തരം ന മാരുതിസ്തസ്യ മഹാത്മനോഽന്തരമ് ।
പരസ്പരം നിര്വിഷഹൌ ബഭൂവതുഃ സമേത്യ തൌ ദേവസമാനവിക്രമൌ ॥ 33 ॥
തതസ്തു ലക്ഷ്യേ സ വിഹന്യമാനേ ശരേഷ്വമോഘേഷു ച സമ്പതത്സു ।
ജഗാമ ചിന്താം മഹതീം മഹാത്മാ സമാധിസംയോഗസമാഹിതാത്മാ ॥ 34 ॥
തതോ മതിം രാക്ഷസരാജസൂനു ശ്ചകാര തസ്മിന് ഹരിവീരമുഖ്യേ ।
അവധ്യതാം തസ്യ കപേസ്സമീക്ഷ്യ കഥം നിഗച്ഛേദിതി നിഗ്രഹാര്ഥമ് ॥ 35 ॥
തതഃ പൈതാമഹം വീരഃ സോഽസ്ത്രമസ്ത്രവിദാം വരഃ ।
സന്ദധേ സുമഹത്തേജാഃ തം ഹരിപ്രവരം പ്രതി ॥ 36 ॥
അവധ്യോഽയമിതി ജ്ഞാത്വാ തമസ്ത്രേണാസ്ത്രതത്ത്വവിത് ।
നിജഗ്രാഹ മഹാബാഹുര്മാരുതാത്മജമിന്ദ്രജിത് ॥ 37 ॥
തേന ബദ്ധസ്തതോഽസ്ത്രേണ രാക്ഷസേന സ വാനരഃ ।
അഭവന്നിര്വിചേഷ്ടശ്ച പപാത സ മഹീതലേ ॥ 38 ॥
തതോഽഥ ബുദ്ധ്വാ സ തദസ്ത്രബന്ധം പ്രഭോഃ പ്രഭാവാദ്വിഗതാത്മവേഗഃ ।
പിതാമഹാനുഗ്രഹമാത്മനശ്ച വിചിന്തയാമാസ ഹരിപ്രവീരഃ ॥ 39 ॥
തത സ്സ്വായമ്ബുവൈര്മന്ത്രൈര്ബ്രഹ്മാസ്ത്രമഭിമന്ത്രിതമ് ।
ഹനുമാംശ്ചിന്തയാമാസ വരദാനം പിതാമഹാത് ॥ 40 ॥
ന മേഽസ്ത്രബന്ധസ്യ ച ശക്തിരസ്തി വിമോക്ഷണേ ലോകഗുരോഃ പ്രഭാവാത് ।
ഇത്യേവ മത്വാ വിഹിതോഽസ്ത്രബന്ധോ മയാത്മയോനേരനുവര്തിതവ്യഃ ॥ 41 ॥
സ വീര്യമസ്ത്രസ്യ കപിര്വിചാര്യ പിതാമഹാനുഗ്രഹമാത്മനശ്ച ।
വിമോക്ഷശക്തിം പരിചിന്തയിത്വാ പിതാമഹാജ്ഞാമനുവര്തതേ സ്മ ॥ 42 ॥
അസ്ത്രേണാപി ഹി ബദ്ധസ്യ ഭയം മമ ന ജായതേ ।
പിതാമഹമഹേന്ദ്രാഭ്യാം രക്ഷിതസ്യാനിലേന ച ॥ 43 ॥
ഗ്രഹണേ ചാപി രക്ഷോഭിര്മഹന്മേ ഗുണദര്ശനമ് ।
രാക്ഷസേന്ദ്രേണ സംവാദസ്തസ്മാദ്ഗൃഹ്ണന്തു മാം പരേ ॥ 44 ॥
സ നിശ്ചിതാര്ഥഃ പരവീരഹന്താ സമീക്ഷ്യകാരീ വിനിവൃത്തചേഷ്ടഃ ।
പരൈഃ പ്രസഹ്യാഭിഗതൈര്നിഗൃഹ്യ നനാദ തൈസ്ത്രൈഃ പരിഭര്ത്സ്യമാനഃ ॥ 45 ॥
തതസ്തം രാക്ഷസാ ദൃഷ്ട്വാ നിര്വിചേഷ്ടമരിന്ദമമ് ।
ബബന്ധുശ്ശണവല്കൈശ്ച ദ്രുമചീരൈശ്ച സംഹതൈഃ ॥ 46 ॥
സ രോചയാമാസ പരൈശ്ച ബന്ധനം പ്രസഹ്യ വീരൈരഭിനിഗ്രഹം ച ।
കൌതൂഹലാന്മാം യദി രാക്ഷസേന്ദ്രോ ദ്രഷ്ടും വ്യവസ്യേദിതി നിശ്ചിതാര്ഥഃ ॥ 47 ॥
സ ബദ്ധസ്തേന വല്കേന വിമുക്തോഽസ്ത്രേണ വീര്യവാന് ।
അസ്ത്രബന്ധഃ സ ചാന്യം ഹി ന ബന്ധമനുവര്തതേ ॥ 48 ॥
അഥേന്ദ്രജിത്തു ദ്രുമചീരബദ്ധം വിചാര്യ വീരഃ കപിസത്തമം തമ് ।
വിമുക്തമസ്ത്രേണ ജഗാമ ചിന്താം നാന്യേന ബദ്ധോ ഹ്യനുവര്തതേഽസ്ത്രമ് ॥ 49 ॥
അഹോ മഹത്കര്മ കൃതം നിരര്ഥകമ്കം ന രാക്ഷസൈര്മന്ത്രഗതിര്വിമൃഷ്ടാ ।
പുനശ്ച മന്ത്രേ വിഹതേഽസ്ത്രമന്യത്പ്രവര്തതേ സംശയിതാ സ്സ്മസര്വേ ॥ 50 ॥
അസ്ത്രേണ ഹനുമാന്മുക്തോ നാത്മാനമവബുധ്യത ।
കൃഷ്യമാണസ്തു രക്ഷോഭി സ്തൌശ്ച ബന്ധൈര്നിപീഡിതഃ ॥ 51 ॥
ഹന്യമാനസ്തതഃ ക്രൂരൈ രാക്ഷസൈഃ കാഷ്ഠമുഷ്ടിഭിഃ ।
സമീപം രാക്ഷസേന്ദ്രസ്യ പ്രാകൃഷ്യത സ വാനരഃ ॥ 52 ॥
അഥേന്ദ്രജിത്തം പ്രസമീക്ഷ്യ മുക്തമസ്ത്രേണ ബദ്ധം ദ്രുമചീരസൂത്രൈഃ ।
ന്യദര്ശയത്തത്ര മഹാബലം തം ഹരിപ്രവീരം സഗണായ രാജ്ഞേ ॥ 53 ॥
തം മത്തമിവ മാതങ്ഗം ബദ്ധം കപിവരോത്തമമ് ।
രാക്ഷസാ രാക്ഷസേന്ദ്രായ രാവണായ ന്യവേദയന് ॥ 54 ॥
കോഽയം കസ്യ കുതോവാത്ര കിം കാര്യം കോ വ്യപാശ്രയഃ ।
ഇതി രാക്ഷസവീരാണാം തത്ര സഞ്ജജ്ഞിരേ കഥാഃ ॥ 55 ॥
ഹന്യതാം ദഹ്യതാം വാപി ഭക്ഷ്യതാമിതി ചാപരേ ।
രാക്ഷസാസ്തത്ര സങ്ക്രുദ്ധാഃ പരസ്പരമഥാബ്രുവന് ॥ 56 ॥
അതീത്യ മാര്ഗം സഹസാ മഹാത്മാ സ തത്ര രക്ഷോധിപപാദമൂലേ ।
ദദര്ശ രാജ്ഞഃ പരിചാരവൃദ്ധാന് ഗൃഹം മഹാരത്നവിഭൂഷിതം ച ॥ 57 ॥
സ ദദര്ശ മഹാതേജാ രാവണഃ കപിസത്തമമ് ।
രക്ഷോഭിര്വികൃതാകാരൈഃ കൃഷ്യമാണമിതസ്തതഃ ॥ 58 ॥
രാക്ഷസാധിപതിം ചാപി ദദര്ശ കപിസത്തമഃ ।
തേജോബലസമായുക്തം തപന്തമിവ ഭാസ്കരമ് ॥ 59 ॥
സരോഷസമ്വര്തിതതാമ്രദൃഷ്ടിര്ദശാനനസ്തം കപിമന്വവേക്ഷ്യ ।
അഥോപവിഷ്ടാന് കുലശീലവൃദ്ധാന് സമാദിശത്തം പ്രതി മന്ത്രിമുഖ്യാന് ॥ 60 ॥
യഥാക്രമം തൈസ്സ കപിര്വിപൃഷ്ടഃ കാര്യാര്ഥമര്ധസ്യ ച മൂലമാദൌ ।
നിവേദയാമാസ ഹരീശ്വരസ്യ ദൂതഃ സകാശാദഹമാഗതോഽസ്മി ॥ 61 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ സുന്ദരകാണ്ഡേ അഷ്ടചത്വാരിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha aṣṭacatvāriṃśassargaḥ |
tatastu rakṣodhipatirmahātmā hanūmatākṣe nihate kumāre |
manassamādhāya sadevakalpaṃ samādideśendrajitaṃ saroṣaḥ || 1 ||
tvamastravicchastravidāṃ variṣṭhassurāsurāṇāmapi śokadātā |
sureṣu sendreṣu ca dṛṣṭakarmā pitāmahārādhanasañcitāstraḥ || 2 ||
tavāstrabalamāsādya sasurāḥ samarudgaṇāḥ |
na śekussamare sthātuṃ sureśvarasamāśritāḥ || 3 ||
na kaścittriṣu lokeṣu saṃyugena gataśramaḥ |
bhujavīryābhiguptaśca tapasā cābhirakṣitaḥ || 4 ||
deśakālavibhāgajñastvameva matisattamaḥ |
na te'styaśakyaṃ samareṣu karmaṇā na te'styakāryaṃ matipūrvamantraṇe |
na so'sti kaścittriṣu saṅgraheṣu vai na veda yaste'strabalaṃ balaṃ ca te || 5 ||
mamānurūpaṃ tapaso balaṃ ca te parākramaścāstrabalaṃ ca saṃyuge |
na tvāṃ samāsādya raṇāvamarde manaśśramaṃ gacchati niścitārtham || 6 ||
nihatāḥ kiṅkarāssarve jambumālī ca rākṣasaḥ |
amātyaputrā vīrāśca pañca senāgrayāyinaḥ || 7 ||
balāni susamṛddhāni sāśvanāgarathāni ca |
sahodaraste dayitaḥ kumāro'kṣaśca sūditaḥ || 8 ||
na hi teṣveva me sāro yastvayyariniṣūdana |
idaṃ hi dṛṣṭvā matimanmahadbalaṃ kapeḥ prabhāvaṃ ca parākramaṃ ca |
tvamātmanaścāpi samīkṣya sāraṃ kuruṣva vegaṃ svabalānurūpam || 9 ||
balāvamarthastayi sannikṛṣṭe yathā gate śāmyati śāntaśatrau |
tathā samīkṣyātmabalaṃ paraṃ ca samārabhasvāstravidāṃ variṣṭha || 10 ||
na vīrasenā gaṇaśocyavanti na vajramādāya viśālasāram |
na mārutasyāsya gateḥ pramāṇaṃ na cāgnikalpaḥ karaṇena hantum || 11 ||
tamevamarthaṃ prasamīkṣya samyak svakarmasāmyāddhi samāhitātmā |
smaraṃśca divyaṃ dhanuṣo'stravīryaṃ vrajākṣataṃ karma samārabhasva || 12 ||
na khalviyaṃ matiśśreṣṭhā yattvāṃ sampreṣayāmyaham |
iyaṃ ca rājadharmāṇāṃ kṣatriyasya matirmatā || 13 ||
nānāśastreṣu saṅgrāme vaiśāradyamarindama |
avaśyameva boddhavyaṃ kāmyaśca vijayo raṇe || 14 ||
tataḥ pitustadvacanaṃ niśamya pradakṣiṇaṃ dakṣasutaprabhāvaḥ |
cakāra bhartāramadīnasattvo raṇāya vīraḥ pratipannabuddhiḥ || 15 ||
tatastai ssvagaṇairiṣṭairindrajit pratipūjitaḥ |
yuddhoddhataḥ kṛtotsāhassaṅgrāmaṃ pratyapadyata || 16 ||
śrīmānpadmapalāśākṣo rākṣasādhipatessutaḥ |
nirjagāma mahātejāssamudra iva parvasu || 17 ||
sa pakṣirājopamatulyavegai |
rvyālaiścaturbhiḥ sitatīkṣṇadamṣṭraiḥ |
rathaṃ samāyuktamasamgavegam |
samārurohendrajidindrakalpaḥ || 18 ||
sa rathī dhanvināṃ śreṣṭhaḥ śastrajñostravidāṃ varaḥ |
rathenābhiyayau kṣipraṃ hanumānyatra so'bhavat || 19 ||
sa tasya rathanirghoṣaṃ jyāsvanaṃ kārmukasya ca |
niśamya harivīro'sau samprahṛṣṭataro'bhavat || 20 ||
sumahaccāpamādāya śitaśalyāṃśca sāyakān |
hanumantamabhipretya jagāma raṇapaṇḍitaḥ || 21 ||
tasmiṃstataḥ saṃyati jātaharṣe raṇāya nirgacchati cāpapāṇau |
diśaśca sarvāḥ kaluṣā babhūvu rmṛgāśca raudrā bahudhā vineduḥ || 22 ||
samāgatāstatra tu nāgayakṣā maharṣayaścakracarāśca siddhāḥ |
nabhassamāvṛtya ca pakṣisaṅghā vineduruccaiḥ paramaprahṛṣṭāḥ || 23 ||
āyāntaṃ sarathaṃ dṛṣṭvā tūrṇamindrajitaṃ kapiḥ |
vinanāda mahānādaṃ vyavardhata ca vegavān || 24 ||
indrajittu rathaṃ divyamāsthitaścitrakārmukaḥ |
dhanurviṣphārayāmāsa taṭidūrjitannissvanam || 25 ||
tatassametāvatitīkṣṇavegau mahābalau tau raṇanirviśaṅkau |
kapiśca rakṣodhipatestanūjaḥ surāsurendrāviva baddhavairau || 26 ||
sa tasya vīrasya mahārathasya dhanuṣmataḥ saṃyati sammatasya |
śarapravegaṃ vyahanatpravṛddha ścacāra mārge pituraprameyaḥ || 27 ||
tataśśarānāyatatīkṣṇaśalyān supatriṇaḥ kāñcanacitrapuṅkhān |
mumoca vīraḥ paravīrahantā susannatān vajranipātavegān || 28 ||
tatastu tatsyandananissvanaṃ ca mṛdaṅgabherīpaṭahasvanaṃ ca |
vikṛṣyamāṇasya ca kārmukasya niśamya ghoṣaṃ punarutpapāta || 29 ||
śarāṇāmantareṣvāśu vyavartata mahākapiḥ |
haristasyābhilakṣyasya moghayanlakṣyasaṅgraham || 30 ||
śarāṇāmagratastasya punaḥ samabhivartata |
prasārya hastau hanumānutpapātānilātmajaḥ || 31 ||
tāvubhau vegasampannau raṇakarmaviśāradau |
sarvabhūtamanogrāhi cakraturyuddhamuttamam || 32 ||
hanumato veda na rākṣaso'ntaraṃ na mārutistasya mahātmano'ntaram |
parasparaṃ nirviṣahau babhūvatuḥ sametya tau devasamānavikramau || 33 ||
tatastu lakṣye sa vihanyamāne śareṣvamogheṣu ca sampatatsu |
jagāma cintāṃ mahatīṃ mahātmā samādhisaṃyogasamāhitātmā || 34 ||
tato matiṃ rākṣasarājasūnu ścakāra tasmin harivīramukhye |
avadhyatāṃ tasya kapessamīkṣya kathaṃ nigacchediti nigrahārtham || 35 ||
tataḥ paitāmahaṃ vīraḥ so'stramastravidāṃ varaḥ |
sandadhe sumahattejāḥ taṃ haripravaraṃ prati || 36 ||
avadhyo'yamiti jñātvā tamastreṇāstratattvavit |
nijagrāha mahābāhurmārutātmajamindrajit || 37 ||
tena baddhastato'streṇa rākṣasena sa vānaraḥ |
abhavannirviceṣṭaśca papāta sa mahītale || 38 ||
tato'tha buddhvā sa tadastrabandhaṃ prabhoḥ prabhāvādvigatātmavegaḥ |
pitāmahānugrahamātmanaśca vicintayāmāsa haripravīraḥ || 39 ||
tata ssvāyambuvairmantrairbrahmāstramabhimantritam |
hanumāṃścintayāmāsa varadānaṃ pitāmahāt || 40 ||
na me'strabandhasya ca śaktirasti vimokṣaṇe lokaguroḥ prabhāvāt |
ityeva matvā vihito'strabandho mayātmayoneranuvartitavyaḥ || 41 ||
sa vīryamastrasya kapirvicārya pitāmahānugrahamātmanaśca |
vimokṣaśaktiṃ paricintayitvā pitāmahājñāmanuvartate sma || 42 ||
astreṇāpi hi baddhasya bhayaṃ mama na jāyate |
pitāmahamahendrābhyāṃ rakṣitasyānilena ca || 43 ||
grahaṇe cāpi rakṣobhirmahanme guṇadarśanam |
rākṣasendreṇa saṃvādastasmādgṛhṇantu māṃ pare || 44 ||
sa niścitārthaḥ paravīrahantā samīkṣyakārī vinivṛttaceṣṭaḥ |
paraiḥ prasahyābhigatairnigṛhya nanāda taistraiḥ paribhartsyamānaḥ || 45 ||
tatastaṃ rākṣasā dṛṣṭvā nirviceṣṭamarindamam |
babandhuśśaṇavalkaiśca drumacīraiśca saṃhataiḥ || 46 ||
sa rocayāmāsa paraiśca bandhanaṃ prasahya vīrairabhinigrahaṃ ca |
kautūhalānmāṃ yadi rākṣasendro draṣṭuṃ vyavasyediti niścitārthaḥ || 47 ||
sa baddhastena valkena vimukto'streṇa vīryavān |
astrabandhaḥ sa cānyaṃ hi na bandhamanuvartate || 48 ||
athendrajittu drumacīrabaddhaṃ vicārya vīraḥ kapisattamaṃ tam |
vimuktamastreṇa jagāma cintāṃ nānyena baddho hyanuvartate'stram || 49 ||
aho mahatkarma kṛtaṃ nirarthakamkaṃ na rākṣasairmantragatirvimṛṣṭā |
punaśca mantre vihate'stramanyatpravartate saṃśayitā ssmasarve || 50 ||
astreṇa hanumānmukto nātmānamavabudhyata |
kṛṣyamāṇastu rakṣobhi stauśca bandhairnipīḍitaḥ || 51 ||
hanyamānastataḥ krūrai rākṣasaiḥ kāṣṭhamuṣṭibhiḥ |
samīpaṃ rākṣasendrasya prākṛṣyata sa vānaraḥ || 52 ||
athendrajittaṃ prasamīkṣya muktamastreṇa baddhaṃ drumacīrasūtraiḥ |
nyadarśayattatra mahābalaṃ taṃ haripravīraṃ sagaṇāya rājñe || 53 ||
taṃ mattamiva mātaṅgaṃ baddhaṃ kapivarottamam |
rākṣasā rākṣasendrāya rāvaṇāya nyavedayan || 54 ||
ko'yaṃ kasya kutovātra kiṃ kāryaṃ ko vyapāśrayaḥ |
iti rākṣasavīrāṇāṃ tatra sañjajñire kathāḥ || 55 ||
hanyatāṃ dahyatāṃ vāpi bhakṣyatāmiti cāpare |
rākṣasāstatra saṅkruddhāḥ parasparamathābruvan || 56 ||
atītya mārgaṃ sahasā mahātmā sa tatra rakṣodhipapādamūle |
dadarśa rājñaḥ paricāravṛddhān gṛhaṃ mahāratnavibhūṣitaṃ ca || 57 ||
sa dadarśa mahātejā rāvaṇaḥ kapisattamam |
rakṣobhirvikṛtākāraiḥ kṛṣyamāṇamitastataḥ || 58 ||
rākṣasādhipatiṃ cāpi dadarśa kapisattamaḥ |
tejobalasamāyuktaṃ tapantamiva bhāskaram || 59 ||
saroṣasamvartitatāmradṛṣṭirdaśānanastaṃ kapimanvavekṣya |
athopaviṣṭān kulaśīlavṛddhān samādiśattaṃ prati mantrimukhyān || 60 ||
yathākramaṃ taissa kapirvipṛṣṭaḥ kāryārthamardhasya ca mūlamādau |
nivedayāmāsa harīśvarasya dūtaḥ sakāśādahamāgato'smi || 61 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe aṣṭacatvāriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ अष्टचत्वारिंशस्सर्गः ।
ततस्तु रक्षोधिपतिर्महात्मा हनूमताक्षे निहते कुमारे ।
मनस्समाधाय सदेवकल्पं समादिदेशेन्द्रजितं सरोषः ॥ 1 ॥
त्वमस्त्रविच्छस्त्रविदां वरिष्ठस्सुरासुराणामपि शोकदाता ।
सुरेषु सेन्द्रेषु च दृष्टकर्मा पितामहाराधनसञ्चितास्त्रः ॥ 2 ॥
तवास्त्रबलमासाद्य ससुराः समरुद्गणाः ।
न शेकुस्समरे स्थातुं सुरेश्वरसमाश्रिताः ॥ 3 ॥
न कश्चित्त्रिषु लोकेषु संयुगेन गतश्रमः ।
भुजवीर्याभिगुप्तश्च तपसा चाभिरक्षितः ॥ 4 ॥
देशकालविभागज्ञस्त्वमेव मतिसत्तमः ।
न तेऽस्त्यशक्यं समरेषु कर्मणा न तेऽस्त्यकार्यं मतिपूर्वमन्त्रणे ।
न सोऽस्ति कश्चित्त्रिषु सङ्ग्रहेषु वै न वेद यस्तेऽस्त्रबलं बलं च ते ॥ 5 ॥
ममानुरूपं तपसो बलं च ते पराक्रमश्चास्त्रबलं च संयुगे ।
न त्वां समासाद्य रणावमर्दे मनश्श्रमं गच्छति निश्चितार्थम् ॥ 6 ॥
निहताः किङ्करास्सर्वे जम्बुमाली च राक्षसः ।
अमात्यपुत्रा वीराश्च पञ्च सेनाग्रयायिनः ॥ 7 ॥
बलानि सुसमृद्धानि साश्वनागरथानि च ।
सहोदरस्ते दयितः कुमारोऽक्षश्च सूदितः ॥ 8 ॥
न हि तेष्वेव मे सारो यस्त्वय्यरिनिषूदन ।
इदं हि दृष्ट्वा मतिमन्महद्बलं कपेः प्रभावं च पराक्रमं च ।
त्वमात्मनश्चापि समीक्ष्य सारं कुरुष्व वेगं स्वबलानुरूपम् ॥ 9 ॥
बलावमर्थस्तयि सन्निकृष्टे यथा गते शाम्यति शान्तशत्रौ ।
तथा समीक्ष्यात्मबलं परं च समारभस्वास्त्रविदां वरिष्ठ ॥ 10 ॥
न वीरसेना गणशोच्यवन्ति न वज्रमादाय विशालसारम् ।
न मारुतस्यास्य गतेः प्रमाणं न चाग्निकल्पः करणेन हन्तुम् ॥ 11 ॥
तमेवमर्थं प्रसमीक्ष्य सम्यक् स्वकर्मसाम्याद्धि समाहितात्मा ।
स्मरंश्च दिव्यं धनुषोऽस्त्रवीर्यं व्रजाक्षतं कर्म समारभस्व ॥ 12 ॥
न खल्वियं मतिश्श्रेष्ठा यत्त्वां सम्प्रेषयाम्यहम् ।
इयं च राजधर्माणां क्षत्रियस्य मतिर्मता ॥ 13 ॥
नानाशस्त्रेषु सङ्ग्रामे वैशारद्यमरिन्दम ।
अवश्यमेव बोद्धव्यं काम्यश्च विजयो रणे ॥ 14 ॥
ततः पितुस्तद्वचनं निशम्य प्रदक्षिणं दक्षसुतप्रभावः ।
चकार भर्तारमदीनसत्त्वो रणाय वीरः प्रतिपन्नबुद्धिः ॥ 15 ॥
ततस्तै स्स्वगणैरिष्टैरिन्द्रजित् प्रतिपूजितः ।
युद्धोद्धतः कृतोत्साहस्सङ्ग्रामं प्रत्यपद्यत ॥ 16 ॥
श्रीमान्पद्मपलाशाक्षो राक्षसाधिपतेस्सुतः ।
निर्जगाम महातेजास्समुद्र इव पर्वसु ॥ 17 ॥
स पक्षिराजोपमतुल्यवेगै ।
र्व्यालैश्चतुर्भिः सिततीक्ष्णदम्ष्ट्रैः ।
रथं समायुक्तमसम्गवेगम् ।
समारुरोहेन्द्रजिदिन्द्रकल्पः ॥ 18 ॥
स रथी धन्विनां श्रेष्ठः शस्त्रज्ञोस्त्रविदां वरः ।
रथेनाभिययौ क्षिप्रं हनुमान्यत्र सोऽभवत् ॥ 19 ॥
स तस्य रथनिर्घोषं ज्यास्वनं कार्मुकस्य च ।
निशम्य हरिवीरोऽसौ सम्प्रहृष्टतरोऽभवत् ॥ 20 ॥
सुमहच्चापमादाय शितशल्यांश्च सायकान् ।
हनुमन्तमभिप्रेत्य जगाम रणपण्डितः ॥ 21 ॥
तस्मिंस्ततः संयति जातहर्षे रणाय निर्गच्छति चापपाणौ ।
दिशश्च सर्वाः कलुषा बभूवु र्मृगाश्च रौद्रा बहुधा विनेदुः ॥ 22 ॥
समागतास्तत्र तु नागयक्षा महर्षयश्चक्रचराश्च सिद्धाः ।
नभस्समावृत्य च पक्षिसङ्घा विनेदुरुच्चैः परमप्रहृष्टाः ॥ 23 ॥
आयान्तं सरथं दृष्ट्वा तूर्णमिन्द्रजितं कपिः ।
विननाद महानादं व्यवर्धत च वेगवान् ॥ 24 ॥
इन्द्रजित्तु रथं दिव्यमास्थितश्चित्रकार्मुकः ।
धनुर्विष्फारयामास तटिदूर्जितन्निस्स्वनम् ॥ 25 ॥
ततस्समेतावतितीक्ष्णवेगौ महाबलौ तौ रणनिर्विशङ्कौ ।
कपिश्च रक्षोधिपतेस्तनूजः सुरासुरेन्द्राविव बद्धवैरौ ॥ 26 ॥
स तस्य वीरस्य महारथस्य धनुष्मतः संयति सम्मतस्य ।
शरप्रवेगं व्यहनत्प्रवृद्ध श्चचार मार्गे पितुरप्रमेयः ॥ 27 ॥
ततश्शरानायततीक्ष्णशल्यान् सुपत्रिणः काञ्चनचित्रपुङ्खान् ।
मुमोच वीरः परवीरहन्ता सुसन्नतान् वज्रनिपातवेगान् ॥ 28 ॥
ततस्तु तत्स्यन्दननिस्स्वनं च मृदङ्गभेरीपटहस्वनं च ।
विकृष्यमाणस्य च कार्मुकस्य निशम्य घोषं पुनरुत्पपात ॥ 29 ॥
शराणामन्तरेष्वाशु व्यवर्तत महाकपिः ।
हरिस्तस्याभिलक्ष्यस्य मोघयन्लक्ष्यसङ्ग्रहम् ॥ 30 ॥
शराणामग्रतस्तस्य पुनः समभिवर्तत ।
प्रसार्य हस्तौ हनुमानुत्पपातानिलात्मजः ॥ 31 ॥
तावुभौ वेगसम्पन्नौ रणकर्मविशारदौ ।
सर्वभूतमनोग्राहि चक्रतुर्युद्धमुत्तमम् ॥ 32 ॥
हनुमतो वेद न राक्षसोऽन्तरं न मारुतिस्तस्य महात्मनोऽन्तरम् ।
परस्परं निर्विषहौ बभूवतुः समेत्य तौ देवसमानविक्रमौ ॥ 33 ॥
ततस्तु लक्ष्ये स विहन्यमाने शरेष्वमोघेषु च सम्पतत्सु ।
जगाम चिन्तां महतीं महात्मा समाधिसंयोगसमाहितात्मा ॥ 34 ॥
ततो मतिं राक्षसराजसूनु श्चकार तस्मिन् हरिवीरमुख्ये ।
अवध्यतां तस्य कपेस्समीक्ष्य कथं निगच्छेदिति निग्रहार्थम् ॥ 35 ॥
ततः पैतामहं वीरः सोऽस्त्रमस्त्रविदां वरः ।
सन्दधे सुमहत्तेजाः तं हरिप्रवरं प्रति ॥ 36 ॥
अवध्योऽयमिति ज्ञात्वा तमस्त्रेणास्त्रतत्त्ववित् ।
निजग्राह महाबाहुर्मारुतात्मजमिन्द्रजित् ॥ 37 ॥
तेन बद्धस्ततोऽस्त्रेण राक्षसेन स वानरः ।
अभवन्निर्विचेष्टश्च पपात स महीतले ॥ 38 ॥
ततोऽथ बुद्ध्वा स तदस्त्रबन्धं प्रभोः प्रभावाद्विगतात्मवेगः ।
पितामहानुग्रहमात्मनश्च विचिन्तयामास हरिप्रवीरः ॥ 39 ॥
तत स्स्वायम्बुवैर्मन्त्रैर्ब्रह्मास्त्रमभिमन्त्रितम् ।
हनुमांश्चिन्तयामास वरदानं पितामहात् ॥ 40 ॥
न मेऽस्त्रबन्धस्य च शक्तिरस्ति विमोक्षणे लोकगुरोः प्रभावात् ।
इत्येव मत्वा विहितोऽस्त्रबन्धो मयात्मयोनेरनुवर्तितव्यः ॥ 41 ॥
स वीर्यमस्त्रस्य कपिर्विचार्य पितामहानुग्रहमात्मनश्च ।
विमोक्षशक्तिं परिचिन्तयित्वा पितामहाज्ञामनुवर्तते स्म ॥ 42 ॥
अस्त्रेणापि हि बद्धस्य भयं मम न जायते ।
पितामहमहेन्द्राभ्यां रक्षितस्यानिलेन च ॥ 43 ॥
ग्रहणे चापि रक्षोभिर्महन्मे गुणदर्शनम् ।
राक्षसेन्द्रेण संवादस्तस्माद्गृह्णन्तु मां परे ॥ 44 ॥
स निश्चितार्थः परवीरहन्ता समीक्ष्यकारी विनिवृत्तचेष्टः ।
परैः प्रसह्याभिगतैर्निगृह्य ननाद तैस्त्रैः परिभर्त्स्यमानः ॥ 45 ॥
ततस्तं राक्षसा दृष्ट्वा निर्विचेष्टमरिन्दमम् ।
बबन्धुश्शणवल्कैश्च द्रुमचीरैश्च संहतैः ॥ 46 ॥
स रोचयामास परैश्च बन्धनं प्रसह्य वीरैरभिनिग्रहं च ।
कौतूहलान्मां यदि राक्षसेन्द्रो द्रष्टुं व्यवस्येदिति निश्चितार्थः ॥ 47 ॥
स बद्धस्तेन वल्केन विमुक्तोऽस्त्रेण वीर्यवान् ।
अस्त्रबन्धः स चान्यं हि न बन्धमनुवर्तते ॥ 48 ॥
अथेन्द्रजित्तु द्रुमचीरबद्धं विचार्य वीरः कपिसत्तमं तम् ।
विमुक्तमस्त्रेण जगाम चिन्तां नान्येन बद्धो ह्यनुवर्ततेऽस्त्रम् ॥ 49 ॥
अहो महत्कर्म कृतं निरर्थकम्कं न राक्षसैर्मन्त्रगतिर्विमृष्टा ।
पुनश्च मन्त्रे विहतेऽस्त्रमन्यत्प्रवर्तते संशयिता स्स्मसर्वे ॥ 50 ॥
अस्त्रेण हनुमान्मुक्तो नात्मानमवबुध्यत ।
कृष्यमाणस्तु रक्षोभि स्तौश्च बन्धैर्निपीडितः ॥ 51 ॥
हन्यमानस्ततः क्रूरै राक्षसैः काष्ठमुष्टिभिः ।
समीपं राक्षसेन्द्रस्य प्राकृष्यत स वानरः ॥ 52 ॥
अथेन्द्रजित्तं प्रसमीक्ष्य मुक्तमस्त्रेण बद्धं द्रुमचीरसूत्रैः ।
न्यदर्शयत्तत्र महाबलं तं हरिप्रवीरं सगणाय राज्ञे ॥ 53 ॥
तं मत्तमिव मातङ्गं बद्धं कपिवरोत्तमम् ।
राक्षसा राक्षसेन्द्राय रावणाय न्यवेदयन् ॥ 54 ॥
कोऽयं कस्य कुतोवात्र किं कार्यं को व्यपाश्रयः ।
इति राक्षसवीराणां तत्र सञ्जज्ञिरे कथाः ॥ 55 ॥
हन्यतां दह्यतां वापि भक्ष्यतामिति चापरे ।
राक्षसास्तत्र सङ्क्रुद्धाः परस्परमथाब्रुवन् ॥ 56 ॥
अतीत्य मार्गं सहसा महात्मा स तत्र रक्षोधिपपादमूले ।
ददर्श राज्ञः परिचारवृद्धान् गृहं महारत्नविभूषितं च ॥ 57 ॥
स ददर्श महातेजा रावणः कपिसत्तमम् ।
रक्षोभिर्विकृताकारैः कृष्यमाणमितस्ततः ॥ 58 ॥
राक्षसाधिपतिं चापि ददर्श कपिसत्तमः ।
तेजोबलसमायुक्तं तपन्तमिव भास्करम् ॥ 59 ॥
सरोषसम्वर्तितताम्रदृष्टिर्दशाननस्तं कपिमन्ववेक्ष्य ।
अथोपविष्टान् कुलशीलवृद्धान् समादिशत्तं प्रति मन्त्रिमुख्यान् ॥ 60 ॥
यथाक्रमं तैस्स कपिर्विपृष्टः कार्यार्थमर्धस्य च मूलमादौ ।
निवेदयामास हरीश्वरस्य दूतः सकाशादहमागतोऽस्मि ॥ 61 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे अष्टचत्वारिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha aṣṭacatvāriṃśassargaḥ |
tatastu rakṣodhipatirmahātmā hanūmatākṣe nihate kumāre |
manassamādhāya sadevakalpaṃ samādideśendrajitaṃ saroṣaḥ || 1 ||
tvamastravicchastravidāṃ variṣṭhassurāsurāṇāmapi śokadātā |
sureṣu sendreṣu ca dṛṣṭakarmā pitāmahārādhanasañcitāstraḥ || 2 ||
tavāstrabalamāsādya sasurāḥ samarudgaṇāḥ |
na śekussamare sthātuṃ sureśvarasamāśritāḥ || 3 ||
na kaścittriṣu lokeṣu saṃyugena gataśramaḥ |
bhujavīryābhiguptaśca tapasā cābhirakṣitaḥ || 4 ||
deśakālavibhāgajñastvameva matisattamaḥ |
na te'styaśakyaṃ samareṣu karmaṇā na te'styakāryaṃ matipūrvamantraṇe |
na so'sti kaścittriṣu saṅgraheṣu vai na veda yaste'strabalaṃ balaṃ ca te || 5 ||
mamānurūpaṃ tapaso balaṃ ca te parākramaścāstrabalaṃ ca saṃyuge |
na tvāṃ samāsādya raṇāvamarde manaśśramaṃ gacchati niścitārtham || 6 ||
nihatāḥ kiṅkarāssarve jambumālī ca rākṣasaḥ |
amātyaputrā vīrāśca pañca senāgrayāyinaḥ || 7 ||
balāni susamṛddhāni sāśvanāgarathāni ca |
sahodaraste dayitaḥ kumāro'kṣaśca sūditaḥ || 8 ||
na hi teṣveva me sāro yastvayyariniṣūdana |
idaṃ hi dṛṣṭvā matimanmahadbalaṃ kapeḥ prabhāvaṃ ca parākramaṃ ca |
tvamātmanaścāpi samīkṣya sāraṃ kuruṣva vegaṃ svabalānurūpam || 9 ||
balāvamarthastayi sannikṛṣṭe yathā gate śāmyati śāntaśatrau |
tathā samīkṣyātmabalaṃ paraṃ ca samārabhasvāstravidāṃ variṣṭha || 10 ||
na vīrasenā gaṇaśocyavanti na vajramādāya viśālasāram |
na mārutasyāsya gateḥ pramāṇaṃ na cāgnikalpaḥ karaṇena hantum || 11 ||
tamevamarthaṃ prasamīkṣya samyak svakarmasāmyāddhi samāhitātmā |
smaraṃśca divyaṃ dhanuṣo'stravīryaṃ vrajākṣataṃ karma samārabhasva || 12 ||
na khalviyaṃ matiśśreṣṭhā yattvāṃ sampreṣayāmyaham |
iyaṃ ca rājadharmāṇāṃ kṣatriyasya matirmatā || 13 ||
nānāśastreṣu saṅgrāme vaiśāradyamarindama |
avaśyameva boddhavyaṃ kāmyaśca vijayo raṇe || 14 ||
tataḥ pitustadvacanaṃ niśamya pradakṣiṇaṃ dakṣasutaprabhāvaḥ |
cakāra bhartāramadīnasattvo raṇāya vīraḥ pratipannabuddhiḥ || 15 ||
tatastai ssvagaṇairiṣṭairindrajit pratipūjitaḥ |
yuddhoddhataḥ kṛtotsāhassaṅgrāmaṃ pratyapadyata || 16 ||
śrīmānpadmapalāśākṣo rākṣasādhipatessutaḥ |
nirjagāma mahātejāssamudra iva parvasu || 17 ||
sa pakṣirājopamatulyavegai |
rvyālaiścaturbhiḥ sitatīkṣṇadamṣṭraiḥ |
rathaṃ samāyuktamasamgavegam |
samārurohendrajidindrakalpaḥ || 18 ||
sa rathī dhanvināṃ śreṣṭhaḥ śastrajñostravidāṃ varaḥ |
rathenābhiyayau kṣipraṃ hanumānyatra so'bhavat || 19 ||
sa tasya rathanirghoṣaṃ jyāsvanaṃ kārmukasya ca |
niśamya harivīro'sau samprahṛṣṭataro'bhavat || 20 ||
sumahaccāpamādāya śitaśalyāṃśca sāyakān |
hanumantamabhipretya jagāma raṇapaṇḍitaḥ || 21 ||
tasmiṃstataḥ saṃyati jātaharṣe raṇāya nirgacchati cāpapāṇau |
diśaśca sarvāḥ kaluṣā babhūvu rmṛgāśca raudrā bahudhā vineduḥ || 22 ||
samāgatāstatra tu nāgayakṣā maharṣayaścakracarāśca siddhāḥ |
nabhassamāvṛtya ca pakṣisaṅghā vineduruccaiḥ paramaprahṛṣṭāḥ || 23 ||
āyāntaṃ sarathaṃ dṛṣṭvā tūrṇamindrajitaṃ kapiḥ |
vinanāda mahānādaṃ vyavardhata ca vegavān || 24 ||
indrajittu rathaṃ divyamāsthitaścitrakārmukaḥ |
dhanurviṣphārayāmāsa taṭidūrjitannissvanam || 25 ||
tatassametāvatitīkṣṇavegau mahābalau tau raṇanirviśaṅkau |
kapiśca rakṣodhipatestanūjaḥ surāsurendrāviva baddhavairau || 26 ||
sa tasya vīrasya mahārathasya dhanuṣmataḥ saṃyati sammatasya |
śarapravegaṃ vyahanatpravṛddha ścacāra mārge pituraprameyaḥ || 27 ||
tataśśarānāyatatīkṣṇaśalyān supatriṇaḥ kāñcanacitrapuṅkhān |
mumoca vīraḥ paravīrahantā susannatān vajranipātavegān || 28 ||
tatastu tatsyandananissvanaṃ ca mṛdaṅgabherīpaṭahasvanaṃ ca |
vikṛṣyamāṇasya ca kārmukasya niśamya ghoṣaṃ punarutpapāta || 29 ||
śarāṇāmantareṣvāśu vyavartata mahākapiḥ |
haristasyābhilakṣyasya moghayanlakṣyasaṅgraham || 30 ||
śarāṇāmagratastasya punaḥ samabhivartata |
prasārya hastau hanumānutpapātānilātmajaḥ || 31 ||
tāvubhau vegasampannau raṇakarmaviśāradau |
sarvabhūtamanogrāhi cakraturyuddhamuttamam || 32 ||
hanumato veda na rākṣaso'ntaraṃ na mārutistasya mahātmano'ntaram |
parasparaṃ nirviṣahau babhūvatuḥ sametya tau devasamānavikramau || 33 ||
tatastu lakṣye sa vihanyamāne śareṣvamogheṣu ca sampatatsu |
jagāma cintāṃ mahatīṃ mahātmā samādhisaṃyogasamāhitātmā || 34 ||
tato matiṃ rākṣasarājasūnu ścakāra tasmin harivīramukhye |
avadhyatāṃ tasya kapessamīkṣya kathaṃ nigacchediti nigrahārtham || 35 ||
tataḥ paitāmahaṃ vīraḥ so'stramastravidāṃ varaḥ |
sandadhe sumahattejāḥ taṃ haripravaraṃ prati || 36 ||
avadhyo'yamiti jñātvā tamastreṇāstratattvavit |
nijagrāha mahābāhurmārutātmajamindrajit || 37 ||
tena baddhastato'streṇa rākṣasena sa vānaraḥ |
abhavannirviceṣṭaśca papāta sa mahītale || 38 ||
tato'tha buddhvā sa tadastrabandhaṃ prabhoḥ prabhāvādvigatātmavegaḥ |
pitāmahānugrahamātmanaśca vicintayāmāsa haripravīraḥ || 39 ||
tata ssvāyambuvairmantrairbrahmāstramabhimantritam |
hanumāṃścintayāmāsa varadānaṃ pitāmahāt || 40 ||
na me'strabandhasya ca śaktirasti vimokṣaṇe lokaguroḥ prabhāvāt |
ityeva matvā vihito'strabandho mayātmayoneranuvartitavyaḥ || 41 ||
sa vīryamastrasya kapirvicārya pitāmahānugrahamātmanaśca |
vimokṣaśaktiṃ paricintayitvā pitāmahājñāmanuvartate sma || 42 ||
astreṇāpi hi baddhasya bhayaṃ mama na jāyate |
pitāmahamahendrābhyāṃ rakṣitasyānilena ca || 43 ||
grahaṇe cāpi rakṣobhirmahanme guṇadarśanam |
rākṣasendreṇa saṃvādastasmādgṛhṇantu māṃ pare || 44 ||
sa niścitārthaḥ paravīrahantā samīkṣyakārī vinivṛttaceṣṭaḥ |
paraiḥ prasahyābhigatairnigṛhya nanāda taistraiḥ paribhartsyamānaḥ || 45 ||
tatastaṃ rākṣasā dṛṣṭvā nirviceṣṭamarindamam |
babandhuśśaṇavalkaiśca drumacīraiśca saṃhataiḥ || 46 ||
sa rocayāmāsa paraiśca bandhanaṃ prasahya vīrairabhinigrahaṃ ca |
kautūhalānmāṃ yadi rākṣasendro draṣṭuṃ vyavasyediti niścitārthaḥ || 47 ||
sa baddhastena valkena vimukto'streṇa vīryavān |
astrabandhaḥ sa cānyaṃ hi na bandhamanuvartate || 48 ||
athendrajittu drumacīrabaddhaṃ vicārya vīraḥ kapisattamaṃ tam |
vimuktamastreṇa jagāma cintāṃ nānyena baddho hyanuvartate'stram || 49 ||
aho mahatkarma kṛtaṃ nirarthakamkaṃ na rākṣasairmantragatirvimṛṣṭā |
punaśca mantre vihate'stramanyatpravartate saṃśayitā ssmasarve || 50 ||
astreṇa hanumānmukto nātmānamavabudhyata |
kṛṣyamāṇastu rakṣobhi stauśca bandhairnipīḍitaḥ || 51 ||
hanyamānastataḥ krūrai rākṣasaiḥ kāṣṭhamuṣṭibhiḥ |
samīpaṃ rākṣasendrasya prākṛṣyata sa vānaraḥ || 52 ||
athendrajittaṃ prasamīkṣya muktamastreṇa baddhaṃ drumacīrasūtraiḥ |
nyadarśayattatra mahābalaṃ taṃ haripravīraṃ sagaṇāya rājñe || 53 ||
taṃ mattamiva mātaṅgaṃ baddhaṃ kapivarottamam |
rākṣasā rākṣasendrāya rāvaṇāya nyavedayan || 54 ||
ko'yaṃ kasya kutovātra kiṃ kāryaṃ ko vyapāśrayaḥ |
iti rākṣasavīrāṇāṃ tatra sañjajñire kathāḥ || 55 ||
hanyatāṃ dahyatāṃ vāpi bhakṣyatāmiti cāpare |
rākṣasāstatra saṅkruddhāḥ parasparamathābruvan || 56 ||
atītya mārgaṃ sahasā mahātmā sa tatra rakṣodhipapādamūle |
dadarśa rājñaḥ paricāravṛddhān gṛhaṃ mahāratnavibhūṣitaṃ ca || 57 ||
sa dadarśa mahātejā rāvaṇaḥ kapisattamam |
rakṣobhirvikṛtākāraiḥ kṛṣyamāṇamitastataḥ || 58 ||
rākṣasādhipatiṃ cāpi dadarśa kapisattamaḥ |
tejobalasamāyuktaṃ tapantamiva bhāskaram || 59 ||
saroṣasamvartitatāmradṛṣṭirdaśānanastaṃ kapimanvavekṣya |
athopaviṣṭān kulaśīlavṛddhān samādiśattaṃ prati mantrimukhyān || 60 ||
yathākramaṃ taissa kapirvipṛṣṭaḥ kāryārthamardhasya ca mūlamādau |
nivedayāmāsa harīśvarasya dūtaḥ sakāśādahamāgato'smi || 61 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe aṣṭacatvāriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.