ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே ஸுந்தரகாண்டம் ।
அத அஷ்டசத்வாரிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ।
ததஸ்து ரக்ஷோதிபதிர்மஹாத்மா ஹநூமதாக்ஷே நிஹதே குமாரே ।
மநஸ்ஸமாதாய ஸதேவகல்பம் ஸமாதிதேஶேந்த்ரஜிதம் ஸரோஷஃ ॥ 1 ॥
த்வமஸ்த்ரவிச்சஸ்த்ரவிதாம் வரிஷ்டஸ்ஸுராஸுராணாமபி ஶோகதாதா ।
ஸுரேஷு ஸேந்த்ரேஷு ச த்ரு'ஷ்டகர்மா பிதாமஹாராதநஸஞ்சிதாஸ்த்ரஃ ॥ 2 ॥
தவாஸ்த்ரபலமாஸாத்ய ஸஸுராஃ ஸமருத்கணாஃ ।
ந ஶேகுஸ்ஸமரே ஸ்தாதும் ஸுரேஶ்வரஸமாஶ்ரிதாஃ ॥ 3 ॥
ந கஶ்சித்த்ரிஷு லோகேஷு ஸம்யுகேந கதஶ்ரமஃ ।
புஜவீர்யாபிகுப்தஶ்ச தபஸா சாபிரக்ஷிதஃ ॥ 4 ॥
தேஶகாலவிபாகஜ்ஞஸ்த்வமேவ மதிஸத்தமஃ ।
ந தேऽஸ்த்யஶக்யம் ஸமரேஷு கர்மணா ந தேऽஸ்த்யகார்யம் மதிபூர்வமந்த்ரணே ।
ந ஸோऽஸ்தி கஶ்சித்த்ரிஷு ஸங்க்ரஹேஷு வை ந வேத யஸ்தேऽஸ்த்ரபலம் பலம் ச தே ॥ 5 ॥
மமாநுரூபம் தபஸோ பலம் ச தே பராக்ரமஶ்சாஸ்த்ரபலம் ச ஸம்யுகே ।
ந த்வாம் ஸமாஸாத்ய ரணாவமர்தே மநஶ்ஶ்ரமம் கச்சதி நிஶ்சிதார்தம் ॥ 6 ॥
நிஹதாஃ கிங்கராஸ்ஸர்வே ஜம்புமாலீ ச ராக்ஷஸஃ ।
அமாத்யபுத்ரா வீராஶ்ச பஞ்ச ஸேநாக்ரயாயிநஃ ॥ 7 ॥
பலாநி ஸுஸம்ரு'த்தாநி ஸாஶ்வநாகரதாநி ச ।
ஸஹோதரஸ்தே தயிதஃ குமாரோऽக்ஷஶ்ச ஸூதிதஃ ॥ 8 ॥
ந ஹி தேஷ்வேவ மே ஸாரோ யஸ்த்வய்யரிநிஷூதந ।
இதம் ஹி த்ரு'ஷ்ட்வா மதிமந்மஹத்பலம் கபேஃ ப்ரபாவம் ச பராக்ரமம் ச ।
த்வமாத்மநஶ்சாபி ஸமீக்ஷ்ய ஸாரம் குருஷ்வ வேகம் ஸ்வபலாநுரூபம் ॥ 9 ॥
பலாவமர்தஸ்தயி ஸந்நிக்ரு'ஷ்டே யதா கதே ஶாம்யதி ஶாந்தஶத்ரௌ ।
ததா ஸமீக்ஷ்யாத்மபலம் பரம் ச ஸமாரபஸ்வாஸ்த்ரவிதாம் வரிஷ்ட ॥ 10 ॥
ந வீரஸேநா கணஶோச்யவந்தி ந வஜ்ரமாதாய விஶாலஸாரம் ।
ந மாருதஸ்யாஸ்ய கதேஃ ப்ரமாணம் ந சாக்நிகல்பஃ கரணேந ஹந்தும் ॥ 11 ॥
தமேவமர்தம் ப்ரஸமீக்ஷ்ய ஸம்யக் ஸ்வகர்மஸாம்யாத்தி ஸமாஹிதாத்மா ।
ஸ்மரம்ஶ்ச திவ்யம் தநுஷோऽஸ்த்ரவீர்யம் வ்ரஜாக்ஷதம் கர்ம ஸமாரபஸ்வ ॥ 12 ॥
ந கல்வியம் மதிஶ்ஶ்ரேஷ்டா யத்த்வாம் ஸம்ப்ரேஷயாம்யஹம் ।
இயம் ச ராஜதர்மாணாம் க்ஷத்ரியஸ்ய மதிர்மதா ॥ 13 ॥
நாநாஶஸ்த்ரேஷு ஸங்க்ராமே வைஶாரத்யமரிந்தம ।
அவஶ்யமேவ போத்தவ்யம் காம்யஶ்ச விஜயோ ரணே ॥ 14 ॥
ததஃ பிதுஸ்தத்வசநம் நிஶம்ய ப்ரதக்ஷிணம் தக்ஷஸுதப்ரபாவஃ ।
சகார பர்தாரமதீநஸத்த்வோ ரணாய வீரஃ ப்ரதிபந்நபுத்திஃ ॥ 15 ॥
ததஸ்தை ஸ்ஸ்வகணைரிஷ்டைரிந்த்ரஜித் ப்ரதிபூஜிதஃ ।
யுத்தோத்ததஃ க்ரு'தோத்ஸாஹஸ்ஸங்க்ராமம் ப்ரத்யபத்யத ॥ 16 ॥
ஶ்ரீமாந்பத்மபலாஶாக்ஷோ ராக்ஷஸாதிபதேஸ்ஸுதஃ ।
நிர்ஜகாம மஹாதேஜாஸ்ஸமுத்ர இவ பர்வஸு ॥ 17 ॥
ஸ பக்ஷிராஜோபமதுல்யவேகை ।
ர்வ்யாலைஶ்சதுர்பிஃ ஸிததீக்ஷ்ணதம்ஷ்ட்ரைஃ ।
ரதம் ஸமாயுக்தமஸம்கவேகம் ।
ஸமாருரோஹேந்த்ரஜிதிந்த்ரகல்பஃ ॥ 18 ॥
ஸ ரதீ தந்விநாம் ஶ்ரேஷ்டஃ ஶஸ்த்ரஜ்ஞோஸ்த்ரவிதாம் வரஃ ।
ரதேநாபியயௌ க்ஷிப்ரம் ஹநுமாந்யத்ர ஸோऽபவத் ॥ 19 ॥
ஸ தஸ்ய ரதநிர்கோஷம் ஜ்யாஸ்வநம் கார்முகஸ்ய ச ।
நிஶம்ய ஹரிவீரோऽஸௌ ஸம்ப்ரஹ்ரு'ஷ்டதரோऽபவத் ॥ 20 ॥
ஸுமஹச்சாபமாதாய ஶிதஶல்யாம்ஶ்ச ஸாயகாந் ।
ஹநுமந்தமபிப்ரேத்ய ஜகாம ரணபண்டிதஃ ॥ 21 ॥
தஸ்மிம்ஸ்ததஃ ஸம்யதி ஜாதஹர்ஷே ரணாய நிர்கச்சதி சாபபாணௌ ।
திஶஶ்ச ஸர்வாஃ கலுஷா பபூவு ர்ம்ரு'காஶ்ச ரௌத்ரா பஹுதா விநேதுஃ ॥ 22 ॥
ஸமாகதாஸ்தத்ர து நாகயக்ஷா மஹர்ஷயஶ்சக்ரசராஶ்ச ஸித்தாஃ ।
நபஸ்ஸமாவ்ரு'த்ய ச பக்ஷிஸங்கா விநேதுருச்சைஃ பரமப்ரஹ்ரு'ஷ்டாஃ ॥ 23 ॥
ஆயாந்தம் ஸரதம் த்ரு'ஷ்ட்வா தூர்ணமிந்த்ரஜிதம் கபிஃ ।
விநநாத மஹாநாதம் வ்யவர்தத ச வேகவாந் ॥ 24 ॥
இந்த்ரஜித்து ரதம் திவ்யமாஸ்திதஶ்சித்ரகார்முகஃ ।
தநுர்விஷ்பாரயாமாஸ தடிதூர்ஜிதந்நிஸ்ஸ்வநம் ॥ 25 ॥
ததஸ்ஸமேதாவதிதீக்ஷ்ணவேகௌ மஹாபலௌ தௌ ரணநிர்விஶங்கௌ ।
கபிஶ்ச ரக்ஷோதிபதேஸ்தநூஜஃ ஸுராஸுரேந்த்ராவிவ பத்தவைரௌ ॥ 26 ॥
ஸ தஸ்ய வீரஸ்ய மஹாரதஸ்ய தநுஷ்மதஃ ஸம்யதி ஸம்மதஸ்ய ।
ஶரப்ரவேகம் வ்யஹநத்ப்ரவ்ரு'த்த ஶ்சசார மார்கே பிதுரப்ரமேயஃ ॥ 27 ॥
ததஶ்ஶராநாயததீக்ஷ்ணஶல்யாந் ஸுபத்ரிணஃ காஞ்சநசித்ரபுங்காந் ।
முமோச வீரஃ பரவீரஹந்தா ஸுஸந்நதாந் வஜ்ரநிபாதவேகாந் ॥ 28 ॥
ததஸ்து தத்ஸ்யந்தநநிஸ்ஸ்வநம் ச ம்ரு'தங்கபேரீபடஹஸ்வநம் ச ।
விக்ரு'ஷ்யமாணஸ்ய ச கார்முகஸ்ய நிஶம்ய கோஷம் புநருத்பபாத ॥ 29 ॥
ஶராணாமந்தரேஷ்வாஶு வ்யவர்தத மஹாகபிஃ ।
ஹரிஸ்தஸ்யாபிலக்ஷ்யஸ்ய மோகயந்லக்ஷ்யஸங்க்ரஹம் ॥ 30 ॥
ஶராணாமக்ரதஸ்தஸ்ய புநஃ ஸமபிவர்தத ।
ப்ரஸார்ய ஹஸ்தௌ ஹநுமாநுத்பபாதாநிலாத்மஜஃ ॥ 31 ॥
தாவுபௌ வேகஸம்பந்நௌ ரணகர்மவிஶாரதௌ ।
ஸர்வபூதமநோக்ராஹி சக்ரதுர்யுத்தமுத்தமம் ॥ 32 ॥
ஹநுமதோ வேத ந ராக்ஷஸோऽந்தரம் ந மாருதிஸ்தஸ்ய மஹாத்மநோऽந்தரம் ।
பரஸ்பரம் நிர்விஷஹௌ பபூவதுஃ ஸமேத்ய தௌ தேவஸமாநவிக்ரமௌ ॥ 33 ॥
ததஸ்து லக்ஷ்யே ஸ விஹந்யமாநே ஶரேஷ்வமோகேஷு ச ஸம்பதத்ஸு ।
ஜகாம சிந்தாம் மஹதீம் மஹாத்மா ஸமாதிஸம்யோகஸமாஹிதாத்மா ॥ 34 ॥
ததோ மதிம் ராக்ஷஸராஜஸூநு ஶ்சகார தஸ்மிந் ஹரிவீரமுக்யே ।
அவத்யதாம் தஸ்ய கபேஸ்ஸமீக்ஷ்ய கதம் நிகச்சேதிதி நிக்ரஹார்தம் ॥ 35 ॥
ததஃ பைதாமஹம் வீரஃ ஸோऽஸ்த்ரமஸ்த்ரவிதாம் வரஃ ।
ஸந்ததே ஸுமஹத்தேஜாஃ தம் ஹரிப்ரவரம் ப்ரதி ॥ 36 ॥
அவத்யோऽயமிதி ஜ்ஞாத்வா தமஸ்த்ரேணாஸ்த்ரதத்த்வவித் ।
நிஜக்ராஹ மஹாபாஹுர்மாருதாத்மஜமிந்த்ரஜித் ॥ 37 ॥
தேந பத்தஸ்ததோऽஸ்த்ரேண ராக்ஷஸேந ஸ வாநரஃ ।
அபவந்நிர்விசேஷ்டஶ்ச பபாத ஸ மஹீதலே ॥ 38 ॥
ததோऽத புத்த்வா ஸ ததஸ்த்ரபந்தம் ப்ரபோஃ ப்ரபாவாத்விகதாத்மவேகஃ ।
பிதாமஹாநுக்ரஹமாத்மநஶ்ச விசிந்தயாமாஸ ஹரிப்ரவீரஃ ॥ 39 ॥
தத ஸ்ஸ்வாயம்புவைர்மந்த்ரைர்ப்ரஹ்மாஸ்த்ரமபிமந்த்ரிதம் ।
ஹநுமாம்ஶ்சிந்தயாமாஸ வரதாநம் பிதாமஹாத் ॥ 40 ॥
ந மேऽஸ்த்ரபந்தஸ்ய ச ஶக்திரஸ்தி விமோக்ஷணே லோககுரோஃ ப்ரபாவாத் ।
இத்யேவ மத்வா விஹிதோऽஸ்த்ரபந்தோ மயாத்மயோநேரநுவர்திதவ்யஃ ॥ 41 ॥
ஸ வீர்யமஸ்த்ரஸ்ய கபிர்விசார்ய பிதாமஹாநுக்ரஹமாத்மநஶ்ச ।
விமோக்ஷஶக்திம் பரிசிந்தயித்வா பிதாமஹாஜ்ஞாமநுவர்ததே ஸ்ம ॥ 42 ॥
அஸ்த்ரேணாபி ஹி பத்தஸ்ய பயம் மம ந ஜாயதே ।
பிதாமஹமஹேந்த்ராப்யாம் ரக்ஷிதஸ்யாநிலேந ச ॥ 43 ॥
க்ரஹணே சாபி ரக்ஷோபிர்மஹந்மே குணதர்ஶநம் ।
ராக்ஷஸேந்த்ரேண ஸம்வாதஸ்தஸ்மாத்க்ரு'ஹ்ணந்து மாம் பரே ॥ 44 ॥
ஸ நிஶ்சிதார்தஃ பரவீரஹந்தா ஸமீக்ஷ்யகாரீ விநிவ்ரு'த்தசேஷ்டஃ ।
பரைஃ ப்ரஸஹ்யாபிகதைர்நிக்ரு'ஹ்ய நநாத தைஸ்த்ரைஃ பரிபர்த்ஸ்யமாநஃ ॥ 45 ॥
ததஸ்தம் ராக்ஷஸா த்ரு'ஷ்ட்வா நிர்விசேஷ்டமரிந்தமம் ।
பபந்துஶ்ஶணவல்கைஶ்ச த்ருமசீரைஶ்ச ஸம்ஹதைஃ ॥ 46 ॥
ஸ ரோசயாமாஸ பரைஶ்ச பந்தநம் ப்ரஸஹ்ய வீரைரபிநிக்ரஹம் ச ।
கௌதூஹலாந்மாம் யதி ராக்ஷஸேந்த்ரோ த்ரஷ்டும் வ்யவஸ்யேதிதி நிஶ்சிதார்தஃ ॥ 47 ॥
ஸ பத்தஸ்தேந வல்கேந விமுக்தோऽஸ்த்ரேண வீர்யவாந் ।
அஸ்த்ரபந்தஃ ஸ சாந்யம் ஹி ந பந்தமநுவர்ததே ॥ 48 ॥
அதேந்த்ரஜித்து த்ருமசீரபத்தம் விசார்ய வீரஃ கபிஸத்தமம் தம் ।
விமுக்தமஸ்த்ரேண ஜகாம சிந்தாம் நாந்யேந பத்தோ ஹ்யநுவர்ததேऽஸ்த்ரம் ॥ 49 ॥
அஹோ மஹத்கர்ம க்ரு'தம் நிரர்தகம்கம் ந ராக்ஷஸைர்மந்த்ரகதிர்விம்ரு'ஷ்டா ।
புநஶ்ச மந்த்ரே விஹதேऽஸ்த்ரமந்யத்ப்ரவர்ததே ஸம்ஶயிதா ஸ்ஸ்மஸர்வே ॥ 50 ॥
அஸ்த்ரேண ஹநுமாந்முக்தோ நாத்மாநமவபுத்யத ।
க்ரு'ஷ்யமாணஸ்து ரக்ஷோபி ஸ்தௌஶ்ச பந்தைர்நிபீடிதஃ ॥ 51 ॥
ஹந்யமாநஸ்ததஃ க்ரூரை ராக்ஷஸைஃ காஷ்டமுஷ்டிபிஃ ।
ஸமீபம் ராக்ஷஸேந்த்ரஸ்ய ப்ராக்ரு'ஷ்யத ஸ வாநரஃ ॥ 52 ॥
அதேந்த்ரஜித்தம் ப்ரஸமீக்ஷ்ய முக்தமஸ்த்ரேண பத்தம் த்ருமசீரஸூத்ரைஃ ।
ந்யதர்ஶயத்தத்ர மஹாபலம் தம் ஹரிப்ரவீரம் ஸகணாய ராஜ்ஞே ॥ 53 ॥
தம் மத்தமிவ மாதங்கம் பத்தம் கபிவரோத்தமம் ।
ராக்ஷஸா ராக்ஷஸேந்த்ராய ராவணாய ந்யவேதயந் ॥ 54 ॥
கோऽயம் கஸ்ய குதோவாத்ர கிம் கார்யம் கோ வ்யபாஶ்ரயஃ ।
இதி ராக்ஷஸவீராணாம் தத்ர ஸஞ்ஜஜ்ஞிரே கதாஃ ॥ 55 ॥
ஹந்யதாம் தஹ்யதாம் வாபி பக்ஷ்யதாமிதி சாபரே ।
ராக்ஷஸாஸ்தத்ர ஸங்க்ருத்தாஃ பரஸ்பரமதாப்ருவந் ॥ 56 ॥
அதீத்ய மார்கம் ஸஹஸா மஹாத்மா ஸ தத்ர ரக்ஷோதிபபாதமூலே ।
ததர்ஶ ராஜ்ஞஃ பரிசாரவ்ரு'த்தாந் க்ரு'ஹம் மஹாரத்நவிபூஷிதம் ச ॥ 57 ॥
ஸ ததர்ஶ மஹாதேஜா ராவணஃ கபிஸத்தமம் ।
ரக்ஷோபிர்விக்ரு'தாகாரைஃ க்ரு'ஷ்யமாணமிதஸ்ததஃ ॥ 58 ॥
ராக்ஷஸாதிபதிம் சாபி ததர்ஶ கபிஸத்தமஃ ।
தேஜோபலஸமாயுக்தம் தபந்தமிவ பாஸ்கரம் ॥ 59 ॥
ஸரோஷஸம்வர்திததாம்ரத்ரு'ஷ்டிர்தஶாநநஸ்தம் கபிமந்வவேக்ஷ்ய ।
அதோபவிஷ்டாந் குலஶீலவ்ரு'த்தாந் ஸமாதிஶத்தம் ப்ரதி மந்த்ரிமுக்யாந் ॥ 60 ॥
யதாக்ரமம் தைஸ்ஸ கபிர்விப்ரு'ஷ்டஃ கார்யார்தமர்தஸ்ய ச மூலமாதௌ ।
நிவேதயாமாஸ ஹரீஶ்வரஸ்ய தூதஃ ஸகாஶாதஹமாகதோऽஸ்மி ॥ 61 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே ஸுந்தரகாண்டே அஷ்டசத்வாரிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha aṣṭacatvāriṃśassargaḥ |
tatastu rakṣodhipatirmahātmā hanūmatākṣe nihate kumāre |
manassamādhāya sadevakalpaṃ samādideśendrajitaṃ saroṣaḥ || 1 ||
tvamastravicchastravidāṃ variṣṭhassurāsurāṇāmapi śokadātā |
sureṣu sendreṣu ca dṛṣṭakarmā pitāmahārādhanasañcitāstraḥ || 2 ||
tavāstrabalamāsādya sasurāḥ samarudgaṇāḥ |
na śekussamare sthātuṃ sureśvarasamāśritāḥ || 3 ||
na kaścittriṣu lokeṣu saṃyugena gataśramaḥ |
bhujavīryābhiguptaśca tapasā cābhirakṣitaḥ || 4 ||
deśakālavibhāgajñastvameva matisattamaḥ |
na te'styaśakyaṃ samareṣu karmaṇā na te'styakāryaṃ matipūrvamantraṇe |
na so'sti kaścittriṣu saṅgraheṣu vai na veda yaste'strabalaṃ balaṃ ca te || 5 ||
mamānurūpaṃ tapaso balaṃ ca te parākramaścāstrabalaṃ ca saṃyuge |
na tvāṃ samāsādya raṇāvamarde manaśśramaṃ gacchati niścitārtham || 6 ||
nihatāḥ kiṅkarāssarve jambumālī ca rākṣasaḥ |
amātyaputrā vīrāśca pañca senāgrayāyinaḥ || 7 ||
balāni susamṛddhāni sāśvanāgarathāni ca |
sahodaraste dayitaḥ kumāro'kṣaśca sūditaḥ || 8 ||
na hi teṣveva me sāro yastvayyariniṣūdana |
idaṃ hi dṛṣṭvā matimanmahadbalaṃ kapeḥ prabhāvaṃ ca parākramaṃ ca |
tvamātmanaścāpi samīkṣya sāraṃ kuruṣva vegaṃ svabalānurūpam || 9 ||
balāvamarthastayi sannikṛṣṭe yathā gate śāmyati śāntaśatrau |
tathā samīkṣyātmabalaṃ paraṃ ca samārabhasvāstravidāṃ variṣṭha || 10 ||
na vīrasenā gaṇaśocyavanti na vajramādāya viśālasāram |
na mārutasyāsya gateḥ pramāṇaṃ na cāgnikalpaḥ karaṇena hantum || 11 ||
tamevamarthaṃ prasamīkṣya samyak svakarmasāmyāddhi samāhitātmā |
smaraṃśca divyaṃ dhanuṣo'stravīryaṃ vrajākṣataṃ karma samārabhasva || 12 ||
na khalviyaṃ matiśśreṣṭhā yattvāṃ sampreṣayāmyaham |
iyaṃ ca rājadharmāṇāṃ kṣatriyasya matirmatā || 13 ||
nānāśastreṣu saṅgrāme vaiśāradyamarindama |
avaśyameva boddhavyaṃ kāmyaśca vijayo raṇe || 14 ||
tataḥ pitustadvacanaṃ niśamya pradakṣiṇaṃ dakṣasutaprabhāvaḥ |
cakāra bhartāramadīnasattvo raṇāya vīraḥ pratipannabuddhiḥ || 15 ||
tatastai ssvagaṇairiṣṭairindrajit pratipūjitaḥ |
yuddhoddhataḥ kṛtotsāhassaṅgrāmaṃ pratyapadyata || 16 ||
śrīmānpadmapalāśākṣo rākṣasādhipatessutaḥ |
nirjagāma mahātejāssamudra iva parvasu || 17 ||
sa pakṣirājopamatulyavegai |
rvyālaiścaturbhiḥ sitatīkṣṇadamṣṭraiḥ |
rathaṃ samāyuktamasamgavegam |
samārurohendrajidindrakalpaḥ || 18 ||
sa rathī dhanvināṃ śreṣṭhaḥ śastrajñostravidāṃ varaḥ |
rathenābhiyayau kṣipraṃ hanumānyatra so'bhavat || 19 ||
sa tasya rathanirghoṣaṃ jyāsvanaṃ kārmukasya ca |
niśamya harivīro'sau samprahṛṣṭataro'bhavat || 20 ||
sumahaccāpamādāya śitaśalyāṃśca sāyakān |
hanumantamabhipretya jagāma raṇapaṇḍitaḥ || 21 ||
tasmiṃstataḥ saṃyati jātaharṣe raṇāya nirgacchati cāpapāṇau |
diśaśca sarvāḥ kaluṣā babhūvu rmṛgāśca raudrā bahudhā vineduḥ || 22 ||
samāgatāstatra tu nāgayakṣā maharṣayaścakracarāśca siddhāḥ |
nabhassamāvṛtya ca pakṣisaṅghā vineduruccaiḥ paramaprahṛṣṭāḥ || 23 ||
āyāntaṃ sarathaṃ dṛṣṭvā tūrṇamindrajitaṃ kapiḥ |
vinanāda mahānādaṃ vyavardhata ca vegavān || 24 ||
indrajittu rathaṃ divyamāsthitaścitrakārmukaḥ |
dhanurviṣphārayāmāsa taṭidūrjitannissvanam || 25 ||
tatassametāvatitīkṣṇavegau mahābalau tau raṇanirviśaṅkau |
kapiśca rakṣodhipatestanūjaḥ surāsurendrāviva baddhavairau || 26 ||
sa tasya vīrasya mahārathasya dhanuṣmataḥ saṃyati sammatasya |
śarapravegaṃ vyahanatpravṛddha ścacāra mārge pituraprameyaḥ || 27 ||
tataśśarānāyatatīkṣṇaśalyān supatriṇaḥ kāñcanacitrapuṅkhān |
mumoca vīraḥ paravīrahantā susannatān vajranipātavegān || 28 ||
tatastu tatsyandananissvanaṃ ca mṛdaṅgabherīpaṭahasvanaṃ ca |
vikṛṣyamāṇasya ca kārmukasya niśamya ghoṣaṃ punarutpapāta || 29 ||
śarāṇāmantareṣvāśu vyavartata mahākapiḥ |
haristasyābhilakṣyasya moghayanlakṣyasaṅgraham || 30 ||
śarāṇāmagratastasya punaḥ samabhivartata |
prasārya hastau hanumānutpapātānilātmajaḥ || 31 ||
tāvubhau vegasampannau raṇakarmaviśāradau |
sarvabhūtamanogrāhi cakraturyuddhamuttamam || 32 ||
hanumato veda na rākṣaso'ntaraṃ na mārutistasya mahātmano'ntaram |
parasparaṃ nirviṣahau babhūvatuḥ sametya tau devasamānavikramau || 33 ||
tatastu lakṣye sa vihanyamāne śareṣvamogheṣu ca sampatatsu |
jagāma cintāṃ mahatīṃ mahātmā samādhisaṃyogasamāhitātmā || 34 ||
tato matiṃ rākṣasarājasūnu ścakāra tasmin harivīramukhye |
avadhyatāṃ tasya kapessamīkṣya kathaṃ nigacchediti nigrahārtham || 35 ||
tataḥ paitāmahaṃ vīraḥ so'stramastravidāṃ varaḥ |
sandadhe sumahattejāḥ taṃ haripravaraṃ prati || 36 ||
avadhyo'yamiti jñātvā tamastreṇāstratattvavit |
nijagrāha mahābāhurmārutātmajamindrajit || 37 ||
tena baddhastato'streṇa rākṣasena sa vānaraḥ |
abhavannirviceṣṭaśca papāta sa mahītale || 38 ||
tato'tha buddhvā sa tadastrabandhaṃ prabhoḥ prabhāvādvigatātmavegaḥ |
pitāmahānugrahamātmanaśca vicintayāmāsa haripravīraḥ || 39 ||
tata ssvāyambuvairmantrairbrahmāstramabhimantritam |
hanumāṃścintayāmāsa varadānaṃ pitāmahāt || 40 ||
na me'strabandhasya ca śaktirasti vimokṣaṇe lokaguroḥ prabhāvāt |
ityeva matvā vihito'strabandho mayātmayoneranuvartitavyaḥ || 41 ||
sa vīryamastrasya kapirvicārya pitāmahānugrahamātmanaśca |
vimokṣaśaktiṃ paricintayitvā pitāmahājñāmanuvartate sma || 42 ||
astreṇāpi hi baddhasya bhayaṃ mama na jāyate |
pitāmahamahendrābhyāṃ rakṣitasyānilena ca || 43 ||
grahaṇe cāpi rakṣobhirmahanme guṇadarśanam |
rākṣasendreṇa saṃvādastasmādgṛhṇantu māṃ pare || 44 ||
sa niścitārthaḥ paravīrahantā samīkṣyakārī vinivṛttaceṣṭaḥ |
paraiḥ prasahyābhigatairnigṛhya nanāda taistraiḥ paribhartsyamānaḥ || 45 ||
tatastaṃ rākṣasā dṛṣṭvā nirviceṣṭamarindamam |
babandhuśśaṇavalkaiśca drumacīraiśca saṃhataiḥ || 46 ||
sa rocayāmāsa paraiśca bandhanaṃ prasahya vīrairabhinigrahaṃ ca |
kautūhalānmāṃ yadi rākṣasendro draṣṭuṃ vyavasyediti niścitārthaḥ || 47 ||
sa baddhastena valkena vimukto'streṇa vīryavān |
astrabandhaḥ sa cānyaṃ hi na bandhamanuvartate || 48 ||
athendrajittu drumacīrabaddhaṃ vicārya vīraḥ kapisattamaṃ tam |
vimuktamastreṇa jagāma cintāṃ nānyena baddho hyanuvartate'stram || 49 ||
aho mahatkarma kṛtaṃ nirarthakamkaṃ na rākṣasairmantragatirvimṛṣṭā |
punaśca mantre vihate'stramanyatpravartate saṃśayitā ssmasarve || 50 ||
astreṇa hanumānmukto nātmānamavabudhyata |
kṛṣyamāṇastu rakṣobhi stauśca bandhairnipīḍitaḥ || 51 ||
hanyamānastataḥ krūrai rākṣasaiḥ kāṣṭhamuṣṭibhiḥ |
samīpaṃ rākṣasendrasya prākṛṣyata sa vānaraḥ || 52 ||
athendrajittaṃ prasamīkṣya muktamastreṇa baddhaṃ drumacīrasūtraiḥ |
nyadarśayattatra mahābalaṃ taṃ haripravīraṃ sagaṇāya rājñe || 53 ||
taṃ mattamiva mātaṅgaṃ baddhaṃ kapivarottamam |
rākṣasā rākṣasendrāya rāvaṇāya nyavedayan || 54 ||
ko'yaṃ kasya kutovātra kiṃ kāryaṃ ko vyapāśrayaḥ |
iti rākṣasavīrāṇāṃ tatra sañjajñire kathāḥ || 55 ||
hanyatāṃ dahyatāṃ vāpi bhakṣyatāmiti cāpare |
rākṣasāstatra saṅkruddhāḥ parasparamathābruvan || 56 ||
atītya mārgaṃ sahasā mahātmā sa tatra rakṣodhipapādamūle |
dadarśa rājñaḥ paricāravṛddhān gṛhaṃ mahāratnavibhūṣitaṃ ca || 57 ||
sa dadarśa mahātejā rāvaṇaḥ kapisattamam |
rakṣobhirvikṛtākāraiḥ kṛṣyamāṇamitastataḥ || 58 ||
rākṣasādhipatiṃ cāpi dadarśa kapisattamaḥ |
tejobalasamāyuktaṃ tapantamiva bhāskaram || 59 ||
saroṣasamvartitatāmradṛṣṭirdaśānanastaṃ kapimanvavekṣya |
athopaviṣṭān kulaśīlavṛddhān samādiśattaṃ prati mantrimukhyān || 60 ||
yathākramaṃ taissa kapirvipṛṣṭaḥ kāryārthamardhasya ca mūlamādau |
nivedayāmāsa harīśvarasya dūtaḥ sakāśādahamāgato'smi || 61 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe aṣṭacatvāriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ अष्टचत्वारिंशस्सर्गः ।
ततस्तु रक्षोधिपतिर्महात्मा हनूमताक्षे निहते कुमारे ।
मनस्समाधाय सदेवकल्पं समादिदेशेन्द्रजितं सरोषः ॥ 1 ॥
त्वमस्त्रविच्छस्त्रविदां वरिष्ठस्सुरासुराणामपि शोकदाता ।
सुरेषु सेन्द्रेषु च दृष्टकर्मा पितामहाराधनसञ्चितास्त्रः ॥ 2 ॥
तवास्त्रबलमासाद्य ससुराः समरुद्गणाः ।
न शेकुस्समरे स्थातुं सुरेश्वरसमाश्रिताः ॥ 3 ॥
न कश्चित्त्रिषु लोकेषु संयुगेन गतश्रमः ।
भुजवीर्याभिगुप्तश्च तपसा चाभिरक्षितः ॥ 4 ॥
देशकालविभागज्ञस्त्वमेव मतिसत्तमः ।
न तेऽस्त्यशक्यं समरेषु कर्मणा न तेऽस्त्यकार्यं मतिपूर्वमन्त्रणे ।
न सोऽस्ति कश्चित्त्रिषु सङ्ग्रहेषु वै न वेद यस्तेऽस्त्रबलं बलं च ते ॥ 5 ॥
ममानुरूपं तपसो बलं च ते पराक्रमश्चास्त्रबलं च संयुगे ।
न त्वां समासाद्य रणावमर्दे मनश्श्रमं गच्छति निश्चितार्थम् ॥ 6 ॥
निहताः किङ्करास्सर्वे जम्बुमाली च राक्षसः ।
अमात्यपुत्रा वीराश्च पञ्च सेनाग्रयायिनः ॥ 7 ॥
बलानि सुसमृद्धानि साश्वनागरथानि च ।
सहोदरस्ते दयितः कुमारोऽक्षश्च सूदितः ॥ 8 ॥
न हि तेष्वेव मे सारो यस्त्वय्यरिनिषूदन ।
इदं हि दृष्ट्वा मतिमन्महद्बलं कपेः प्रभावं च पराक्रमं च ।
त्वमात्मनश्चापि समीक्ष्य सारं कुरुष्व वेगं स्वबलानुरूपम् ॥ 9 ॥
बलावमर्थस्तयि सन्निकृष्टे यथा गते शाम्यति शान्तशत्रौ ।
तथा समीक्ष्यात्मबलं परं च समारभस्वास्त्रविदां वरिष्ठ ॥ 10 ॥
न वीरसेना गणशोच्यवन्ति न वज्रमादाय विशालसारम् ।
न मारुतस्यास्य गतेः प्रमाणं न चाग्निकल्पः करणेन हन्तुम् ॥ 11 ॥
तमेवमर्थं प्रसमीक्ष्य सम्यक् स्वकर्मसाम्याद्धि समाहितात्मा ।
स्मरंश्च दिव्यं धनुषोऽस्त्रवीर्यं व्रजाक्षतं कर्म समारभस्व ॥ 12 ॥
न खल्वियं मतिश्श्रेष्ठा यत्त्वां सम्प्रेषयाम्यहम् ।
इयं च राजधर्माणां क्षत्रियस्य मतिर्मता ॥ 13 ॥
नानाशस्त्रेषु सङ्ग्रामे वैशारद्यमरिन्दम ।
अवश्यमेव बोद्धव्यं काम्यश्च विजयो रणे ॥ 14 ॥
ततः पितुस्तद्वचनं निशम्य प्रदक्षिणं दक्षसुतप्रभावः ।
चकार भर्तारमदीनसत्त्वो रणाय वीरः प्रतिपन्नबुद्धिः ॥ 15 ॥
ततस्तै स्स्वगणैरिष्टैरिन्द्रजित् प्रतिपूजितः ।
युद्धोद्धतः कृतोत्साहस्सङ्ग्रामं प्रत्यपद्यत ॥ 16 ॥
श्रीमान्पद्मपलाशाक्षो राक्षसाधिपतेस्सुतः ।
निर्जगाम महातेजास्समुद्र इव पर्वसु ॥ 17 ॥
स पक्षिराजोपमतुल्यवेगै ।
र्व्यालैश्चतुर्भिः सिततीक्ष्णदम्ष्ट्रैः ।
रथं समायुक्तमसम्गवेगम् ।
समारुरोहेन्द्रजिदिन्द्रकल्पः ॥ 18 ॥
स रथी धन्विनां श्रेष्ठः शस्त्रज्ञोस्त्रविदां वरः ।
रथेनाभिययौ क्षिप्रं हनुमान्यत्र सोऽभवत् ॥ 19 ॥
स तस्य रथनिर्घोषं ज्यास्वनं कार्मुकस्य च ।
निशम्य हरिवीरोऽसौ सम्प्रहृष्टतरोऽभवत् ॥ 20 ॥
सुमहच्चापमादाय शितशल्यांश्च सायकान् ।
हनुमन्तमभिप्रेत्य जगाम रणपण्डितः ॥ 21 ॥
तस्मिंस्ततः संयति जातहर्षे रणाय निर्गच्छति चापपाणौ ।
दिशश्च सर्वाः कलुषा बभूवु र्मृगाश्च रौद्रा बहुधा विनेदुः ॥ 22 ॥
समागतास्तत्र तु नागयक्षा महर्षयश्चक्रचराश्च सिद्धाः ।
नभस्समावृत्य च पक्षिसङ्घा विनेदुरुच्चैः परमप्रहृष्टाः ॥ 23 ॥
आयान्तं सरथं दृष्ट्वा तूर्णमिन्द्रजितं कपिः ।
विननाद महानादं व्यवर्धत च वेगवान् ॥ 24 ॥
इन्द्रजित्तु रथं दिव्यमास्थितश्चित्रकार्मुकः ।
धनुर्विष्फारयामास तटिदूर्जितन्निस्स्वनम् ॥ 25 ॥
ततस्समेतावतितीक्ष्णवेगौ महाबलौ तौ रणनिर्विशङ्कौ ।
कपिश्च रक्षोधिपतेस्तनूजः सुरासुरेन्द्राविव बद्धवैरौ ॥ 26 ॥
स तस्य वीरस्य महारथस्य धनुष्मतः संयति सम्मतस्य ।
शरप्रवेगं व्यहनत्प्रवृद्ध श्चचार मार्गे पितुरप्रमेयः ॥ 27 ॥
ततश्शरानायततीक्ष्णशल्यान् सुपत्रिणः काञ्चनचित्रपुङ्खान् ।
मुमोच वीरः परवीरहन्ता सुसन्नतान् वज्रनिपातवेगान् ॥ 28 ॥
ततस्तु तत्स्यन्दननिस्स्वनं च मृदङ्गभेरीपटहस्वनं च ।
विकृष्यमाणस्य च कार्मुकस्य निशम्य घोषं पुनरुत्पपात ॥ 29 ॥
शराणामन्तरेष्वाशु व्यवर्तत महाकपिः ।
हरिस्तस्याभिलक्ष्यस्य मोघयन्लक्ष्यसङ्ग्रहम् ॥ 30 ॥
शराणामग्रतस्तस्य पुनः समभिवर्तत ।
प्रसार्य हस्तौ हनुमानुत्पपातानिलात्मजः ॥ 31 ॥
तावुभौ वेगसम्पन्नौ रणकर्मविशारदौ ।
सर्वभूतमनोग्राहि चक्रतुर्युद्धमुत्तमम् ॥ 32 ॥
हनुमतो वेद न राक्षसोऽन्तरं न मारुतिस्तस्य महात्मनोऽन्तरम् ।
परस्परं निर्विषहौ बभूवतुः समेत्य तौ देवसमानविक्रमौ ॥ 33 ॥
ततस्तु लक्ष्ये स विहन्यमाने शरेष्वमोघेषु च सम्पतत्सु ।
जगाम चिन्तां महतीं महात्मा समाधिसंयोगसमाहितात्मा ॥ 34 ॥
ततो मतिं राक्षसराजसूनु श्चकार तस्मिन् हरिवीरमुख्ये ।
अवध्यतां तस्य कपेस्समीक्ष्य कथं निगच्छेदिति निग्रहार्थम् ॥ 35 ॥
ततः पैतामहं वीरः सोऽस्त्रमस्त्रविदां वरः ।
सन्दधे सुमहत्तेजाः तं हरिप्रवरं प्रति ॥ 36 ॥
अवध्योऽयमिति ज्ञात्वा तमस्त्रेणास्त्रतत्त्ववित् ।
निजग्राह महाबाहुर्मारुतात्मजमिन्द्रजित् ॥ 37 ॥
तेन बद्धस्ततोऽस्त्रेण राक्षसेन स वानरः ।
अभवन्निर्विचेष्टश्च पपात स महीतले ॥ 38 ॥
ततोऽथ बुद्ध्वा स तदस्त्रबन्धं प्रभोः प्रभावाद्विगतात्मवेगः ।
पितामहानुग्रहमात्मनश्च विचिन्तयामास हरिप्रवीरः ॥ 39 ॥
तत स्स्वायम्बुवैर्मन्त्रैर्ब्रह्मास्त्रमभिमन्त्रितम् ।
हनुमांश्चिन्तयामास वरदानं पितामहात् ॥ 40 ॥
न मेऽस्त्रबन्धस्य च शक्तिरस्ति विमोक्षणे लोकगुरोः प्रभावात् ।
इत्येव मत्वा विहितोऽस्त्रबन्धो मयात्मयोनेरनुवर्तितव्यः ॥ 41 ॥
स वीर्यमस्त्रस्य कपिर्विचार्य पितामहानुग्रहमात्मनश्च ।
विमोक्षशक्तिं परिचिन्तयित्वा पितामहाज्ञामनुवर्तते स्म ॥ 42 ॥
अस्त्रेणापि हि बद्धस्य भयं मम न जायते ।
पितामहमहेन्द्राभ्यां रक्षितस्यानिलेन च ॥ 43 ॥
ग्रहणे चापि रक्षोभिर्महन्मे गुणदर्शनम् ।
राक्षसेन्द्रेण संवादस्तस्माद्गृह्णन्तु मां परे ॥ 44 ॥
स निश्चितार्थः परवीरहन्ता समीक्ष्यकारी विनिवृत्तचेष्टः ।
परैः प्रसह्याभिगतैर्निगृह्य ननाद तैस्त्रैः परिभर्त्स्यमानः ॥ 45 ॥
ततस्तं राक्षसा दृष्ट्वा निर्विचेष्टमरिन्दमम् ।
बबन्धुश्शणवल्कैश्च द्रुमचीरैश्च संहतैः ॥ 46 ॥
स रोचयामास परैश्च बन्धनं प्रसह्य वीरैरभिनिग्रहं च ।
कौतूहलान्मां यदि राक्षसेन्द्रो द्रष्टुं व्यवस्येदिति निश्चितार्थः ॥ 47 ॥
स बद्धस्तेन वल्केन विमुक्तोऽस्त्रेण वीर्यवान् ।
अस्त्रबन्धः स चान्यं हि न बन्धमनुवर्तते ॥ 48 ॥
अथेन्द्रजित्तु द्रुमचीरबद्धं विचार्य वीरः कपिसत्तमं तम् ।
विमुक्तमस्त्रेण जगाम चिन्तां नान्येन बद्धो ह्यनुवर्ततेऽस्त्रम् ॥ 49 ॥
अहो महत्कर्म कृतं निरर्थकम्कं न राक्षसैर्मन्त्रगतिर्विमृष्टा ।
पुनश्च मन्त्रे विहतेऽस्त्रमन्यत्प्रवर्तते संशयिता स्स्मसर्वे ॥ 50 ॥
अस्त्रेण हनुमान्मुक्तो नात्मानमवबुध्यत ।
कृष्यमाणस्तु रक्षोभि स्तौश्च बन्धैर्निपीडितः ॥ 51 ॥
हन्यमानस्ततः क्रूरै राक्षसैः काष्ठमुष्टिभिः ।
समीपं राक्षसेन्द्रस्य प्राकृष्यत स वानरः ॥ 52 ॥
अथेन्द्रजित्तं प्रसमीक्ष्य मुक्तमस्त्रेण बद्धं द्रुमचीरसूत्रैः ।
न्यदर्शयत्तत्र महाबलं तं हरिप्रवीरं सगणाय राज्ञे ॥ 53 ॥
तं मत्तमिव मातङ्गं बद्धं कपिवरोत्तमम् ।
राक्षसा राक्षसेन्द्राय रावणाय न्यवेदयन् ॥ 54 ॥
कोऽयं कस्य कुतोवात्र किं कार्यं को व्यपाश्रयः ।
इति राक्षसवीराणां तत्र सञ्जज्ञिरे कथाः ॥ 55 ॥
हन्यतां दह्यतां वापि भक्ष्यतामिति चापरे ।
राक्षसास्तत्र सङ्क्रुद्धाः परस्परमथाब्रुवन् ॥ 56 ॥
अतीत्य मार्गं सहसा महात्मा स तत्र रक्षोधिपपादमूले ।
ददर्श राज्ञः परिचारवृद्धान् गृहं महारत्नविभूषितं च ॥ 57 ॥
स ददर्श महातेजा रावणः कपिसत्तमम् ।
रक्षोभिर्विकृताकारैः कृष्यमाणमितस्ततः ॥ 58 ॥
राक्षसाधिपतिं चापि ददर्श कपिसत्तमः ।
तेजोबलसमायुक्तं तपन्तमिव भास्करम् ॥ 59 ॥
सरोषसम्वर्तितताम्रदृष्टिर्दशाननस्तं कपिमन्ववेक्ष्य ।
अथोपविष्टान् कुलशीलवृद्धान् समादिशत्तं प्रति मन्त्रिमुख्यान् ॥ 60 ॥
यथाक्रमं तैस्स कपिर्विपृष्टः कार्यार्थमर्धस्य च मूलमादौ ।
निवेदयामास हरीश्वरस्य दूतः सकाशादहमागतोऽस्मि ॥ 61 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे अष्टचत्वारिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha aṣṭacatvāriṃśassargaḥ |
tatastu rakṣodhipatirmahātmā hanūmatākṣe nihate kumāre |
manassamādhāya sadevakalpaṃ samādideśendrajitaṃ saroṣaḥ || 1 ||
tvamastravicchastravidāṃ variṣṭhassurāsurāṇāmapi śokadātā |
sureṣu sendreṣu ca dṛṣṭakarmā pitāmahārādhanasañcitāstraḥ || 2 ||
tavāstrabalamāsādya sasurāḥ samarudgaṇāḥ |
na śekussamare sthātuṃ sureśvarasamāśritāḥ || 3 ||
na kaścittriṣu lokeṣu saṃyugena gataśramaḥ |
bhujavīryābhiguptaśca tapasā cābhirakṣitaḥ || 4 ||
deśakālavibhāgajñastvameva matisattamaḥ |
na te'styaśakyaṃ samareṣu karmaṇā na te'styakāryaṃ matipūrvamantraṇe |
na so'sti kaścittriṣu saṅgraheṣu vai na veda yaste'strabalaṃ balaṃ ca te || 5 ||
mamānurūpaṃ tapaso balaṃ ca te parākramaścāstrabalaṃ ca saṃyuge |
na tvāṃ samāsādya raṇāvamarde manaśśramaṃ gacchati niścitārtham || 6 ||
nihatāḥ kiṅkarāssarve jambumālī ca rākṣasaḥ |
amātyaputrā vīrāśca pañca senāgrayāyinaḥ || 7 ||
balāni susamṛddhāni sāśvanāgarathāni ca |
sahodaraste dayitaḥ kumāro'kṣaśca sūditaḥ || 8 ||
na hi teṣveva me sāro yastvayyariniṣūdana |
idaṃ hi dṛṣṭvā matimanmahadbalaṃ kapeḥ prabhāvaṃ ca parākramaṃ ca |
tvamātmanaścāpi samīkṣya sāraṃ kuruṣva vegaṃ svabalānurūpam || 9 ||
balāvamarthastayi sannikṛṣṭe yathā gate śāmyati śāntaśatrau |
tathā samīkṣyātmabalaṃ paraṃ ca samārabhasvāstravidāṃ variṣṭha || 10 ||
na vīrasenā gaṇaśocyavanti na vajramādāya viśālasāram |
na mārutasyāsya gateḥ pramāṇaṃ na cāgnikalpaḥ karaṇena hantum || 11 ||
tamevamarthaṃ prasamīkṣya samyak svakarmasāmyāddhi samāhitātmā |
smaraṃśca divyaṃ dhanuṣo'stravīryaṃ vrajākṣataṃ karma samārabhasva || 12 ||
na khalviyaṃ matiśśreṣṭhā yattvāṃ sampreṣayāmyaham |
iyaṃ ca rājadharmāṇāṃ kṣatriyasya matirmatā || 13 ||
nānāśastreṣu saṅgrāme vaiśāradyamarindama |
avaśyameva boddhavyaṃ kāmyaśca vijayo raṇe || 14 ||
tataḥ pitustadvacanaṃ niśamya pradakṣiṇaṃ dakṣasutaprabhāvaḥ |
cakāra bhartāramadīnasattvo raṇāya vīraḥ pratipannabuddhiḥ || 15 ||
tatastai ssvagaṇairiṣṭairindrajit pratipūjitaḥ |
yuddhoddhataḥ kṛtotsāhassaṅgrāmaṃ pratyapadyata || 16 ||
śrīmānpadmapalāśākṣo rākṣasādhipatessutaḥ |
nirjagāma mahātejāssamudra iva parvasu || 17 ||
sa pakṣirājopamatulyavegai |
rvyālaiścaturbhiḥ sitatīkṣṇadamṣṭraiḥ |
rathaṃ samāyuktamasamgavegam |
samārurohendrajidindrakalpaḥ || 18 ||
sa rathī dhanvināṃ śreṣṭhaḥ śastrajñostravidāṃ varaḥ |
rathenābhiyayau kṣipraṃ hanumānyatra so'bhavat || 19 ||
sa tasya rathanirghoṣaṃ jyāsvanaṃ kārmukasya ca |
niśamya harivīro'sau samprahṛṣṭataro'bhavat || 20 ||
sumahaccāpamādāya śitaśalyāṃśca sāyakān |
hanumantamabhipretya jagāma raṇapaṇḍitaḥ || 21 ||
tasmiṃstataḥ saṃyati jātaharṣe raṇāya nirgacchati cāpapāṇau |
diśaśca sarvāḥ kaluṣā babhūvu rmṛgāśca raudrā bahudhā vineduḥ || 22 ||
samāgatāstatra tu nāgayakṣā maharṣayaścakracarāśca siddhāḥ |
nabhassamāvṛtya ca pakṣisaṅghā vineduruccaiḥ paramaprahṛṣṭāḥ || 23 ||
āyāntaṃ sarathaṃ dṛṣṭvā tūrṇamindrajitaṃ kapiḥ |
vinanāda mahānādaṃ vyavardhata ca vegavān || 24 ||
indrajittu rathaṃ divyamāsthitaścitrakārmukaḥ |
dhanurviṣphārayāmāsa taṭidūrjitannissvanam || 25 ||
tatassametāvatitīkṣṇavegau mahābalau tau raṇanirviśaṅkau |
kapiśca rakṣodhipatestanūjaḥ surāsurendrāviva baddhavairau || 26 ||
sa tasya vīrasya mahārathasya dhanuṣmataḥ saṃyati sammatasya |
śarapravegaṃ vyahanatpravṛddha ścacāra mārge pituraprameyaḥ || 27 ||
tataśśarānāyatatīkṣṇaśalyān supatriṇaḥ kāñcanacitrapuṅkhān |
mumoca vīraḥ paravīrahantā susannatān vajranipātavegān || 28 ||
tatastu tatsyandananissvanaṃ ca mṛdaṅgabherīpaṭahasvanaṃ ca |
vikṛṣyamāṇasya ca kārmukasya niśamya ghoṣaṃ punarutpapāta || 29 ||
śarāṇāmantareṣvāśu vyavartata mahākapiḥ |
haristasyābhilakṣyasya moghayanlakṣyasaṅgraham || 30 ||
śarāṇāmagratastasya punaḥ samabhivartata |
prasārya hastau hanumānutpapātānilātmajaḥ || 31 ||
tāvubhau vegasampannau raṇakarmaviśāradau |
sarvabhūtamanogrāhi cakraturyuddhamuttamam || 32 ||
hanumato veda na rākṣaso'ntaraṃ na mārutistasya mahātmano'ntaram |
parasparaṃ nirviṣahau babhūvatuḥ sametya tau devasamānavikramau || 33 ||
tatastu lakṣye sa vihanyamāne śareṣvamogheṣu ca sampatatsu |
jagāma cintāṃ mahatīṃ mahātmā samādhisaṃyogasamāhitātmā || 34 ||
tato matiṃ rākṣasarājasūnu ścakāra tasmin harivīramukhye |
avadhyatāṃ tasya kapessamīkṣya kathaṃ nigacchediti nigrahārtham || 35 ||
tataḥ paitāmahaṃ vīraḥ so'stramastravidāṃ varaḥ |
sandadhe sumahattejāḥ taṃ haripravaraṃ prati || 36 ||
avadhyo'yamiti jñātvā tamastreṇāstratattvavit |
nijagrāha mahābāhurmārutātmajamindrajit || 37 ||
tena baddhastato'streṇa rākṣasena sa vānaraḥ |
abhavannirviceṣṭaśca papāta sa mahītale || 38 ||
tato'tha buddhvā sa tadastrabandhaṃ prabhoḥ prabhāvādvigatātmavegaḥ |
pitāmahānugrahamātmanaśca vicintayāmāsa haripravīraḥ || 39 ||
tata ssvāyambuvairmantrairbrahmāstramabhimantritam |
hanumāṃścintayāmāsa varadānaṃ pitāmahāt || 40 ||
na me'strabandhasya ca śaktirasti vimokṣaṇe lokaguroḥ prabhāvāt |
ityeva matvā vihito'strabandho mayātmayoneranuvartitavyaḥ || 41 ||
sa vīryamastrasya kapirvicārya pitāmahānugrahamātmanaśca |
vimokṣaśaktiṃ paricintayitvā pitāmahājñāmanuvartate sma || 42 ||
astreṇāpi hi baddhasya bhayaṃ mama na jāyate |
pitāmahamahendrābhyāṃ rakṣitasyānilena ca || 43 ||
grahaṇe cāpi rakṣobhirmahanme guṇadarśanam |
rākṣasendreṇa saṃvādastasmādgṛhṇantu māṃ pare || 44 ||
sa niścitārthaḥ paravīrahantā samīkṣyakārī vinivṛttaceṣṭaḥ |
paraiḥ prasahyābhigatairnigṛhya nanāda taistraiḥ paribhartsyamānaḥ || 45 ||
tatastaṃ rākṣasā dṛṣṭvā nirviceṣṭamarindamam |
babandhuśśaṇavalkaiśca drumacīraiśca saṃhataiḥ || 46 ||
sa rocayāmāsa paraiśca bandhanaṃ prasahya vīrairabhinigrahaṃ ca |
kautūhalānmāṃ yadi rākṣasendro draṣṭuṃ vyavasyediti niścitārthaḥ || 47 ||
sa baddhastena valkena vimukto'streṇa vīryavān |
astrabandhaḥ sa cānyaṃ hi na bandhamanuvartate || 48 ||
athendrajittu drumacīrabaddhaṃ vicārya vīraḥ kapisattamaṃ tam |
vimuktamastreṇa jagāma cintāṃ nānyena baddho hyanuvartate'stram || 49 ||
aho mahatkarma kṛtaṃ nirarthakamkaṃ na rākṣasairmantragatirvimṛṣṭā |
punaśca mantre vihate'stramanyatpravartate saṃśayitā ssmasarve || 50 ||
astreṇa hanumānmukto nātmānamavabudhyata |
kṛṣyamāṇastu rakṣobhi stauśca bandhairnipīḍitaḥ || 51 ||
hanyamānastataḥ krūrai rākṣasaiḥ kāṣṭhamuṣṭibhiḥ |
samīpaṃ rākṣasendrasya prākṛṣyata sa vānaraḥ || 52 ||
athendrajittaṃ prasamīkṣya muktamastreṇa baddhaṃ drumacīrasūtraiḥ |
nyadarśayattatra mahābalaṃ taṃ haripravīraṃ sagaṇāya rājñe || 53 ||
taṃ mattamiva mātaṅgaṃ baddhaṃ kapivarottamam |
rākṣasā rākṣasendrāya rāvaṇāya nyavedayan || 54 ||
ko'yaṃ kasya kutovātra kiṃ kāryaṃ ko vyapāśrayaḥ |
iti rākṣasavīrāṇāṃ tatra sañjajñire kathāḥ || 55 ||
hanyatāṃ dahyatāṃ vāpi bhakṣyatāmiti cāpare |
rākṣasāstatra saṅkruddhāḥ parasparamathābruvan || 56 ||
atītya mārgaṃ sahasā mahātmā sa tatra rakṣodhipapādamūle |
dadarśa rājñaḥ paricāravṛddhān gṛhaṃ mahāratnavibhūṣitaṃ ca || 57 ||
sa dadarśa mahātejā rāvaṇaḥ kapisattamam |
rakṣobhirvikṛtākāraiḥ kṛṣyamāṇamitastataḥ || 58 ||
rākṣasādhipatiṃ cāpi dadarśa kapisattamaḥ |
tejobalasamāyuktaṃ tapantamiva bhāskaram || 59 ||
saroṣasamvartitatāmradṛṣṭirdaśānanastaṃ kapimanvavekṣya |
athopaviṣṭān kulaśīlavṛddhān samādiśattaṃ prati mantrimukhyān || 60 ||
yathākramaṃ taissa kapirvipṛṣṭaḥ kāryārthamardhasya ca mūlamādau |
nivedayāmāsa harīśvarasya dūtaḥ sakāśādahamāgato'smi || 61 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe aṣṭacatvāriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.