ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അരണ്യകാണ്ഡമ് ।
അഥ നവമസ്സര്ഗഃ ।
സുതീക്ഷ്ണേനാഭ്യനുജ്ഞാതം പ്രസ്ഥിതം രഘുനന്ദനമ് ।
ഹൃദ്യയാ സ്നിഗ്ധയാ വാചാ ഭര്താരമിദമബ്രവീത് ॥ 1 ॥
അയം ധര്മസ്സുസൂക്ഷ്മേണ വിധിനാ പ്രാപ്യതേ മഹാന് ।
നിവൃത്തേന തു ശക്യോഽയം വ്യസനാത്കാമജാദിഹ ॥ 2 ॥
ത്രീണ്യേവ വ്യസനാന്യത്ര കാമജാനി ഭവന്ത്യുത ।
മിഥ്യാവാക്യം പരമകം തസ്മാദ്ഗുരുതരാവുഭൌ ॥ 3 ॥
പരദാരാഭിഗമനം വിനാ വൈരം ച രൌദ്രതാ ।
മിഥ്യാവാക്യം ന തേ ഭൂതം ന ഭവിഷ്യതി രാഘവ ॥ 4 ॥
കുതോഽഭിലാഷണം സ്ത്രീണാം പരേഷാം ധര്മനാശനമ് ।
തവ നാസ്തി മനുഷ്യേന്ദ്ര ന ചാഭൂത്തേ കദാചന ॥ 5 ॥
മനസ്യപി തഥാ രാമ ന ചൈതദ്വിദ്യതേ ക്വചിത് ।
സ്വദാരനിരതസ്ത്വം ച നിത്യമേവ നൃപാത്മജ ॥ 6 ॥
ധര്മിഷ്ഠസ്സത്യസന്ധശ്ച പിതുര്നിര്ദേശകാരകഃ ।
സത്യസന്ധ മഹാഭാഗ ശ്രീമല്ലക്ഷ്മണപൂര്വജ ॥ 7 ॥
ത്വയി ധര്മശ്ച സത്യം ച ത്വയി സര്വം പ്രതിഷ്ഠിതമ് ।
തച്ച സര്വം മഹാബാഹോ ശക്യം ധര്തും ജിതേന്ദ്രിയൈഃ ॥ 8 ॥
തവ വശ്യേന്ദ്രിയത്വം ച ജാനാമി ശുഭദര്ശന ।
തൃതീയം യദിദം രൌദ്രം പരപ്രാണാഭിഹിംസനമ് ॥ 9 ॥
നിര്വൈരം ക്രിയതേ മോഹാത്തച്ച തേ സമുപസ്ഥിതമ് ।
പ്രതിജ്ഞാതസ്ത്വയാ വീര ദണ്ഡകാരണ്യവാസിനാമ് ॥ 10 ॥
ഋഷീണാം രക്ഷണാര്ഥായ വധസ്സംയതി രക്ഷസാമ് ।
ഏതന്നിമിത്തം ച വനം ദണ്ഡകാ ഇതി വിശ്രുതമ് ॥ 11 ॥
പ്രസ്ഥിതസ്ത്വം സഹ ഭ്രാത്രാ ധൃതബാണശരാസനഃ ।
തതസ്ത്വാം പ്രസ്ഥിതം ദൃഷ്ട്വാ മമ ചിന്താകുലം മനഃ ॥ 12 ॥
ത്വദ്വൃത്തം ചിന്തയന്ത്യാ വൈ ഭവേന്നിശ്ശ്രേയസം ഹിതമ് ।
ത്വാം ചൈവ പ്രസ്ഥിതം ദൃഷ്ട്വാ രാമ ചിന്താകുലം മനഃ ॥ 13 ॥
സര്വതചശിന്തയ്നത്യാ മേ തവ നിശ്ശ്രേയസം നൃപ ।
ന ഹി മേ രോചതേ വീര ഗമനം ദണ്ഡകാന്പ്രതി ॥ 14 ॥
കാരണം തത്ര വക്ഷ്യാമി വദന്ത്യാശ്ശ്രൂയതാം മമ ।
ത്വം ഹി ബാണധനുഷ്പാണിര്ഭ്രാത്രാ സഹ വനം ഗതഃ ॥ 15 ॥
ദൃഷ്ട്വാ വനചരാന്സര്വാന്കച്ചിത്കുര്യാശ്ശരവ്യയമ് ।
ക്ഷത്രിയാണാമപി ധനുര്ഹുതാശസ്യേന്ധനാനി ച ॥ 16 ॥
സമീപതസ്സ്ഥിതം തേജോ ബലമുച്ഛ്രയതേ ഭൃശമ് ।
പുരാ കില മഹാബാഹോ തപസ്സ്വീ സത്യവാക്ഛുചിഃ ॥ 17 ॥
കസ്മിംശ്ചിദഭവത്പുണ്യേ വനേ രതമൃഗദ്വിജേ ।
തസ്യൈവ തപസോ വിഘ്നം കര്തുമിന്ദ്രശ്ശചീപതിഃ ॥ 18 ॥
ഖങ്ഗപാണിരഥാഗച്ഛദാശ്രമം ഭടരൂപധൃത് ।
തസ്മിംസ്തദാശ്രമപദേ നിശിതഃ ഖങ്ഗ ഉത്തമഃ ॥ 19 ॥
സ ന്യാസവിധിനാ ദത്തഃ പുണ്യേ തപസി തിഷ്ഠതഃ ।
സ തച്ഛസ്ത്രമനുപ്രാപ്യ ന്യാസരക്ഷണതത്പരഃ ॥ 20 ॥
വനേ തു വിചരത്യേവ രക്ഷന്പ്രത്യയമാത്മനഃ ।
യത്ര ഗച്ഛത്യുപാദാതും മൂലാനി ച ഫലാനി ച ॥ 21 ॥
ന വിനാ യാതി തം ഖങ്ഗം ന്യാസരക്ഷണതത്പരഃ ।
നിത്യം ശസ്ത്രം പരിവഹന്ക്രമേണ സ തപോധനഃ ॥ 22 ॥
ചകാര രൌദ്രീം സ്വാം ബുദ്ധിം ത്യക്ത്വാ തപസി നിശ്ചയമ് ।
തതസ്സരൌദ്രേഽഭിരതഃ പ്രമത്തോഽധര്മകര്ശിതഃ ॥ 23 ॥
തസ്യ ശസ്ത്രസ്യ സംവാസാജ്ജഗാമ നരകം മുനിഃ ।
ഏവമേതത്പുരാ വൃത്തം ശസ്ത്രസംയോഗകാരണമ് ॥ 24 ॥
അഗ്നിസംയോഗവദ്ധേതുശ്ശസ്ത്രസംയോഗ ഉച്യതേ ।
സ്നേഹാച്ച ബഹുമാനാച്ച സ്മാരയേ ത്വാം ന ശിക്ഷയേ ॥ 25 ॥
ന കഥഞ്ചന സാ കാര്യാ ഗൃഹീതധനുഷാ ത്വയാ ।
ബുദ്ധിര്വൈരം വിനാ ഹന്തും രാക്ഷസാന്ദണ്ഡകാശ്രിതാന് ॥ 26 ॥
അപരാധം വിനാ ഹന്തും ലോകാന്വീര ന കാമയേ ।
ക്ഷത്രിയാണാം തു വീരാണാം വനേഷു നിരതാത്മനാമ് ॥ 27 ॥
ധനുഷാ കാര്യമേതാവദാര്താനാം ത്വഭിരക്ഷണമ് ।
ക്വച ശസ്ത്രം ക്വ ച വനം ക്വ ച ക്ഷാത്രം തപഃ ക്വച ॥ 28 ॥
വ്യാവിദ്ധമിദമസ്മാഭിര്ദ്ദേശധര്മസ്തു പൂജ്യതാമ് ।
തദാര്യ കലുഷാ ബുദ്ധിര്ജായതേ ശസ്ത്രസേവനാത് ॥ 29 ॥
പുനര്ഗത്വാ ത്വയോധ്യായാം ക്ഷത്രധര്മം ചരിഷ്യസി ।
അക്ഷയാ തു ഭവേത്പ്രീതിശ്ശ്വശ്രൂശ്വശുരയോര്മമ ॥ 30 ॥
യദി രാജ്യം പരിത്യജ്യ ഭവേസ്ത്വം നിരതോ മുനിഃ ।
ധര്മാദര്ഥഃ പ്രഭവതി ധര്മാത്പ്രഭവതേ സുഖമ് ॥ 31 ॥
ധര്മേണ ലഭതേ സര്വം ധര്മസാരമിദം ജഗത് ।
ആത്മാനം നിയമൈസ്തൈസ്തൈ കര്ശയിത്വാ പ്രയത്നതഃ ॥ 32 ॥
പ്രാപ്യതേ നിപുണൈര്ധര്മോ ന സുഖാല്ലഭ്യതേ സുഖമ് ।
നിത്യം ശുചിമതിസ്സൌമ്യ ചര ധര്മം തപോവനേ ॥ 33 ॥
സര്വം ഹി വിദിതം തുഭ്യം ത്രൈലോക്യമപി തത്ത്വതഃ ।
സ്ത്രീചാപലാദേതദുദാഹൃതം മേ ധര്മം ച വക്തും തവ കസ്സമര്ഥഃ ।
വിചാര്യ ബുദ്ധ്യാ തു സഹാനുജേന യദ്രോചതേ തത്കുരു മാ ചിരേണ ॥ 34 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അരണ്യകാണ്ഡേ നവമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha navamassargaḥ |
sutīkṣṇenābhyanujñātaṃ prasthitaṃ raghunandanam |
hṛdyayā snigdhayā vācā bhartāramidamabravīt || 1 ||
ayaṃ dharmassusūkṣmeṇa vidhinā prāpyate mahān |
nivṛttena tu śakyo'yaṃ vyasanātkāmajādiha || 2 ||
trīṇyeva vyasanānyatra kāmajāni bhavantyuta |
mithyāvākyaṃ paramakaṃ tasmādgurutarāvubhau || 3 ||
paradārābhigamanaṃ vinā vairaṃ ca raudratā |
mithyāvākyaṃ na te bhūtaṃ na bhaviṣyati rāghava || 4 ||
kuto'bhilāṣaṇaṃ strīṇāṃ pareṣāṃ dharmanāśanam |
tava nāsti manuṣyendra na cābhūtte kadācana || 5 ||
manasyapi tathā rāma na caitadvidyate kvacit |
svadāraniratastvaṃ ca nityameva nṛpātmaja || 6 ||
dharmiṣṭhassatyasandhaśca piturnirdeśakārakaḥ |
satyasandha mahābhāga śrīmallakṣmaṇapūrvaja || 7 ||
tvayi dharmaśca satyaṃ ca tvayi sarvaṃ pratiṣṭhitam |
tacca sarvaṃ mahābāho śakyaṃ dhartuṃ jitendriyaiḥ || 8 ||
tava vaśyendriyatvaṃ ca jānāmi śubhadarśana |
tṛtīyaṃ yadidaṃ raudraṃ paraprāṇābhihiṃsanam || 9 ||
nirvairaṃ kriyate mohāttacca te samupasthitam |
pratijñātastvayā vīra daṇḍakāraṇyavāsinām || 10 ||
ṛṣīṇāṃ rakṣaṇārthāya vadhassaṃyati rakṣasām |
etannimittaṃ ca vanaṃ daṇḍakā iti viśrutam || 11 ||
prasthitastvaṃ saha bhrātrā dhṛtabāṇaśarāsanaḥ |
tatastvāṃ prasthitaṃ dṛṣṭvā mama cintākulaṃ manaḥ || 12 ||
tvadvṛttaṃ cintayantyā vai bhavenniśśreyasaṃ hitam |
tvāṃ caiva prasthitaṃ dṛṣṭvā rāma cintākulaṃ manaḥ || 13 ||
sarvatacaśintaynatyā me tava niśśreyasaṃ nṛpa |
na hi me rocate vīra gamanaṃ daṇḍakānprati || 14 ||
kāraṇaṃ tatra vakṣyāmi vadantyāśśrūyatāṃ mama |
tvaṃ hi bāṇadhanuṣpāṇirbhrātrā saha vanaṃ gataḥ || 15 ||
dṛṣṭvā vanacarānsarvānkaccitkuryāśśaravyayam |
kṣatriyāṇāmapi dhanurhutāśasyendhanāni ca || 16 ||
samīpatassthitaṃ tejo balamucchrayate bhṛśam |
purā kila mahābāho tapassvī satyavākchuciḥ || 17 ||
kasmiṃścidabhavatpuṇye vane ratamṛgadvije |
tasyaiva tapaso vighnaṃ kartumindraśśacīpatiḥ || 18 ||
khaṅgapāṇirathāgacchadāśramaṃ bhaṭarūpadhṛt |
tasmiṃstadāśramapade niśitaḥ khaṅga uttamaḥ || 19 ||
sa nyāsavidhinā dattaḥ puṇye tapasi tiṣṭhataḥ |
sa tacchastramanuprāpya nyāsarakṣaṇatatparaḥ || 20 ||
vane tu vicaratyeva rakṣanpratyayamātmanaḥ |
yatra gacchatyupādātuṃ mūlāni ca phalāni ca || 21 ||
na vinā yāti taṃ khaṅgaṃ nyāsarakṣaṇatatparaḥ |
nityaṃ śastraṃ parivahankrameṇa sa tapodhanaḥ || 22 ||
cakāra raudrīṃ svāṃ buddhiṃ tyaktvā tapasi niścayam |
tatassaraudre'bhirataḥ pramatto'dharmakarśitaḥ || 23 ||
tasya śastrasya saṃvāsājjagāma narakaṃ muniḥ |
evametatpurā vṛttaṃ śastrasaṃyogakāraṇam || 24 ||
agnisaṃyogavaddhetuśśastrasaṃyoga ucyate |
snehācca bahumānācca smāraye tvāṃ na śikṣaye || 25 ||
na kathañcana sā kāryā gṛhītadhanuṣā tvayā |
buddhirvairaṃ vinā hantuṃ rākṣasāndaṇḍakāśritān || 26 ||
aparādhaṃ vinā hantuṃ lokānvīra na kāmaye |
kṣatriyāṇāṃ tu vīrāṇāṃ vaneṣu niratātmanām || 27 ||
dhanuṣā kāryametāvadārtānāṃ tvabhirakṣaṇam |
kvaca śastraṃ kva ca vanaṃ kva ca kṣātraṃ tapaḥ kvaca || 28 ||
vyāviddhamidamasmābhirddeśadharmastu pūjyatām |
tadārya kaluṣā buddhirjāyate śastrasevanāt || 29 ||
punargatvā tvayodhyāyāṃ kṣatradharmaṃ cariṣyasi |
akṣayā tu bhavetprītiśśvaśrūśvaśurayormama || 30 ||
yadi rājyaṃ parityajya bhavestvaṃ nirato muniḥ |
dharmādarthaḥ prabhavati dharmātprabhavate sukham || 31 ||
dharmeṇa labhate sarvaṃ dharmasāramidaṃ jagat |
ātmānaṃ niyamaistaistai karśayitvā prayatnataḥ || 32 ||
prāpyate nipuṇairdharmo na sukhāllabhyate sukham |
nityaṃ śucimatissaumya cara dharmaṃ tapovane || 33 ||
sarvaṃ hi viditaṃ tubhyaṃ trailokyamapi tattvataḥ |
strīcāpalādetadudāhṛtaṃ me dharmaṃ ca vaktuṃ tava kassamarthaḥ |
vicārya buddhyā tu sahānujena yadrocate tatkuru mā cireṇa || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe navamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ नवमस्सर्गः ।
सुतीक्ष्णेनाभ्यनुज्ञातं प्रस्थितं रघुनन्दनम् ।
हृद्यया स्निग्धया वाचा भर्तारमिदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
अयं धर्मस्सुसूक्ष्मेण विधिना प्राप्यते महान् ।
निवृत्तेन तु शक्योऽयं व्यसनात्कामजादिह ॥ 2 ॥
त्रीण्येव व्यसनान्यत्र कामजानि भवन्त्युत ।
मिथ्यावाक्यं परमकं तस्माद्गुरुतरावुभौ ॥ 3 ॥
परदाराभिगमनं विना वैरं च रौद्रता ।
मिथ्यावाक्यं न ते भूतं न भविष्यति राघव ॥ 4 ॥
कुतोऽभिलाषणं स्त्रीणां परेषां धर्मनाशनम् ।
तव नास्ति मनुष्येन्द्र न चाभूत्ते कदाचन ॥ 5 ॥
मनस्यपि तथा राम न चैतद्विद्यते क्वचित् ।
स्वदारनिरतस्त्वं च नित्यमेव नृपात्मज ॥ 6 ॥
धर्मिष्ठस्सत्यसन्धश्च पितुर्निर्देशकारकः ।
सत्यसन्ध महाभाग श्रीमल्लक्ष्मणपूर्वज ॥ 7 ॥
त्वयि धर्मश्च सत्यं च त्वयि सर्वं प्रतिष्ठितम् ।
तच्च सर्वं महाबाहो शक्यं धर्तुं जितेन्द्रियैः ॥ 8 ॥
तव वश्येन्द्रियत्वं च जानामि शुभदर्शन ।
तृतीयं यदिदं रौद्रं परप्राणाभिहिंसनम् ॥ 9 ॥
निर्वैरं क्रियते मोहात्तच्च ते समुपस्थितम् ।
प्रतिज्ञातस्त्वया वीर दण्डकारण्यवासिनाम् ॥ 10 ॥
ऋषीणां रक्षणार्थाय वधस्संयति रक्षसाम् ।
एतन्निमित्तं च वनं दण्डका इति विश्रुतम् ॥ 11 ॥
प्रस्थितस्त्वं सह भ्रात्रा धृतबाणशरासनः ।
ततस्त्वां प्रस्थितं दृष्ट्वा मम चिन्ताकुलं मनः ॥ 12 ॥
त्वद्वृत्तं चिन्तयन्त्या वै भवेन्निश्श्रेयसं हितम् ।
त्वां चैव प्रस्थितं दृष्ट्वा राम चिन्ताकुलं मनः ॥ 13 ॥
सर्वतचशिन्तय्नत्या मे तव निश्श्रेयसं नृप ।
न हि मे रोचते वीर गमनं दण्डकान्प्रति ॥ 14 ॥
कारणं तत्र वक्ष्यामि वदन्त्याश्श्रूयतां मम ।
त्वं हि बाणधनुष्पाणिर्भ्रात्रा सह वनं गतः ॥ 15 ॥
दृष्ट्वा वनचरान्सर्वान्कच्चित्कुर्याश्शरव्ययम् ।
क्षत्रियाणामपि धनुर्हुताशस्येन्धनानि च ॥ 16 ॥
समीपतस्स्थितं तेजो बलमुच्छ्रयते भृशम् ।
पुरा किल महाबाहो तपस्स्वी सत्यवाक्छुचिः ॥ 17 ॥
कस्मिंश्चिदभवत्पुण्ये वने रतमृगद्विजे ।
तस्यैव तपसो विघ्नं कर्तुमिन्द्रश्शचीपतिः ॥ 18 ॥
खङ्गपाणिरथागच्छदाश्रमं भटरूपधृत् ।
तस्मिंस्तदाश्रमपदे निशितः खङ्ग उत्तमः ॥ 19 ॥
स न्यासविधिना दत्तः पुण्ये तपसि तिष्ठतः ।
स तच्छस्त्रमनुप्राप्य न्यासरक्षणतत्परः ॥ 20 ॥
वने तु विचरत्येव रक्षन्प्रत्ययमात्मनः ।
यत्र गच्छत्युपादातुं मूलानि च फलानि च ॥ 21 ॥
न विना याति तं खङ्गं न्यासरक्षणतत्परः ।
नित्यं शस्त्रं परिवहन्क्रमेण स तपोधनः ॥ 22 ॥
चकार रौद्रीं स्वां बुद्धिं त्यक्त्वा तपसि निश्चयम् ।
ततस्सरौद्रेऽभिरतः प्रमत्तोऽधर्मकर्शितः ॥ 23 ॥
तस्य शस्त्रस्य संवासाज्जगाम नरकं मुनिः ।
एवमेतत्पुरा वृत्तं शस्त्रसंयोगकारणम् ॥ 24 ॥
अग्निसंयोगवद्धेतुश्शस्त्रसंयोग उच्यते ।
स्नेहाच्च बहुमानाच्च स्मारये त्वां न शिक्षये ॥ 25 ॥
न कथञ्चन सा कार्या गृहीतधनुषा त्वया ।
बुद्धिर्वैरं विना हन्तुं राक्षसान्दण्डकाश्रितान् ॥ 26 ॥
अपराधं विना हन्तुं लोकान्वीर न कामये ।
क्षत्रियाणां तु वीराणां वनेषु निरतात्मनाम् ॥ 27 ॥
धनुषा कार्यमेतावदार्तानां त्वभिरक्षणम् ।
क्वच शस्त्रं क्व च वनं क्व च क्षात्रं तपः क्वच ॥ 28 ॥
व्याविद्धमिदमस्माभिर्द्देशधर्मस्तु पूज्यताम् ।
तदार्य कलुषा बुद्धिर्जायते शस्त्रसेवनात् ॥ 29 ॥
पुनर्गत्वा त्वयोध्यायां क्षत्रधर्मं चरिष्यसि ।
अक्षया तु भवेत्प्रीतिश्श्वश्रूश्वशुरयोर्मम ॥ 30 ॥
यदि राज्यं परित्यज्य भवेस्त्वं निरतो मुनिः ।
धर्मादर्थः प्रभवति धर्मात्प्रभवते सुखम् ॥ 31 ॥
धर्मेण लभते सर्वं धर्मसारमिदं जगत् ।
आत्मानं नियमैस्तैस्तै कर्शयित्वा प्रयत्नतः ॥ 32 ॥
प्राप्यते निपुणैर्धर्मो न सुखाल्लभ्यते सुखम् ।
नित्यं शुचिमतिस्सौम्य चर धर्मं तपोवने ॥ 33 ॥
सर्वं हि विदितं तुभ्यं त्रैलोक्यमपि तत्त्वतः ।
स्त्रीचापलादेतदुदाहृतं मे धर्मं च वक्तुं तव कस्समर्थः ।
विचार्य बुद्ध्या तु सहानुजेन यद्रोचते तत्कुरु मा चिरेण ॥ 34 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे नवमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha navamassargaḥ |
sutīkṣṇenābhyanujñātaṃ prasthitaṃ raghunandanam |
hṛdyayā snigdhayā vācā bhartāramidamabravīt || 1 ||
ayaṃ dharmassusūkṣmeṇa vidhinā prāpyate mahān |
nivṛttena tu śakyo'yaṃ vyasanātkāmajādiha || 2 ||
trīṇyeva vyasanānyatra kāmajāni bhavantyuta |
mithyāvākyaṃ paramakaṃ tasmādgurutarāvubhau || 3 ||
paradārābhigamanaṃ vinā vairaṃ ca raudratā |
mithyāvākyaṃ na te bhūtaṃ na bhaviṣyati rāghava || 4 ||
kuto'bhilāṣaṇaṃ strīṇāṃ pareṣāṃ dharmanāśanam |
tava nāsti manuṣyendra na cābhūtte kadācana || 5 ||
manasyapi tathā rāma na caitadvidyate kvacit |
svadāraniratastvaṃ ca nityameva nṛpātmaja || 6 ||
dharmiṣṭhassatyasandhaśca piturnirdeśakārakaḥ |
satyasandha mahābhāga śrīmallakṣmaṇapūrvaja || 7 ||
tvayi dharmaśca satyaṃ ca tvayi sarvaṃ pratiṣṭhitam |
tacca sarvaṃ mahābāho śakyaṃ dhartuṃ jitendriyaiḥ || 8 ||
tava vaśyendriyatvaṃ ca jānāmi śubhadarśana |
tṛtīyaṃ yadidaṃ raudraṃ paraprāṇābhihiṃsanam || 9 ||
nirvairaṃ kriyate mohāttacca te samupasthitam |
pratijñātastvayā vīra daṇḍakāraṇyavāsinām || 10 ||
ṛṣīṇāṃ rakṣaṇārthāya vadhassaṃyati rakṣasām |
etannimittaṃ ca vanaṃ daṇḍakā iti viśrutam || 11 ||
prasthitastvaṃ saha bhrātrā dhṛtabāṇaśarāsanaḥ |
tatastvāṃ prasthitaṃ dṛṣṭvā mama cintākulaṃ manaḥ || 12 ||
tvadvṛttaṃ cintayantyā vai bhavenniśśreyasaṃ hitam |
tvāṃ caiva prasthitaṃ dṛṣṭvā rāma cintākulaṃ manaḥ || 13 ||
sarvatacaśintaynatyā me tava niśśreyasaṃ nṛpa |
na hi me rocate vīra gamanaṃ daṇḍakānprati || 14 ||
kāraṇaṃ tatra vakṣyāmi vadantyāśśrūyatāṃ mama |
tvaṃ hi bāṇadhanuṣpāṇirbhrātrā saha vanaṃ gataḥ || 15 ||
dṛṣṭvā vanacarānsarvānkaccitkuryāśśaravyayam |
kṣatriyāṇāmapi dhanurhutāśasyendhanāni ca || 16 ||
samīpatassthitaṃ tejo balamucchrayate bhṛśam |
purā kila mahābāho tapassvī satyavākchuciḥ || 17 ||
kasmiṃścidabhavatpuṇye vane ratamṛgadvije |
tasyaiva tapaso vighnaṃ kartumindraśśacīpatiḥ || 18 ||
khaṅgapāṇirathāgacchadāśramaṃ bhaṭarūpadhṛt |
tasmiṃstadāśramapade niśitaḥ khaṅga uttamaḥ || 19 ||
sa nyāsavidhinā dattaḥ puṇye tapasi tiṣṭhataḥ |
sa tacchastramanuprāpya nyāsarakṣaṇatatparaḥ || 20 ||
vane tu vicaratyeva rakṣanpratyayamātmanaḥ |
yatra gacchatyupādātuṃ mūlāni ca phalāni ca || 21 ||
na vinā yāti taṃ khaṅgaṃ nyāsarakṣaṇatatparaḥ |
nityaṃ śastraṃ parivahankrameṇa sa tapodhanaḥ || 22 ||
cakāra raudrīṃ svāṃ buddhiṃ tyaktvā tapasi niścayam |
tatassaraudre'bhirataḥ pramatto'dharmakarśitaḥ || 23 ||
tasya śastrasya saṃvāsājjagāma narakaṃ muniḥ |
evametatpurā vṛttaṃ śastrasaṃyogakāraṇam || 24 ||
agnisaṃyogavaddhetuśśastrasaṃyoga ucyate |
snehācca bahumānācca smāraye tvāṃ na śikṣaye || 25 ||
na kathañcana sā kāryā gṛhītadhanuṣā tvayā |
buddhirvairaṃ vinā hantuṃ rākṣasāndaṇḍakāśritān || 26 ||
aparādhaṃ vinā hantuṃ lokānvīra na kāmaye |
kṣatriyāṇāṃ tu vīrāṇāṃ vaneṣu niratātmanām || 27 ||
dhanuṣā kāryametāvadārtānāṃ tvabhirakṣaṇam |
kvaca śastraṃ kva ca vanaṃ kva ca kṣātraṃ tapaḥ kvaca || 28 ||
vyāviddhamidamasmābhirddeśadharmastu pūjyatām |
tadārya kaluṣā buddhirjāyate śastrasevanāt || 29 ||
punargatvā tvayodhyāyāṃ kṣatradharmaṃ cariṣyasi |
akṣayā tu bhavetprītiśśvaśrūśvaśurayormama || 30 ||
yadi rājyaṃ parityajya bhavestvaṃ nirato muniḥ |
dharmādarthaḥ prabhavati dharmātprabhavate sukham || 31 ||
dharmeṇa labhate sarvaṃ dharmasāramidaṃ jagat |
ātmānaṃ niyamaistaistai karśayitvā prayatnataḥ || 32 ||
prāpyate nipuṇairdharmo na sukhāllabhyate sukham |
nityaṃ śucimatissaumya cara dharmaṃ tapovane || 33 ||
sarvaṃ hi viditaṃ tubhyaṃ trailokyamapi tattvataḥ |
strīcāpalādetadudāhṛtaṃ me dharmaṃ ca vaktuṃ tava kassamarthaḥ |
vicārya buddhyā tu sahānujena yadrocate tatkuru mā cireṇa || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe navamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.