ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അരണ്യകാണ്ഡമ് ।
അഥ ചതുശ്ചത്വാരിംശസ്സര്ഗഃ ।
തഥാ തു തം സമാദിശ്യ ഭ്രാതരം രഘുനന്ദനഃ ।
ബബന്ധാസിം മഹാതേജാ ജാമ്ബൂനദമയത്സരുമ് ॥ 1 ॥
തത സ്ത്ര്യവനതം ചാപമാദായാഽത്മവിഭൂഷണമ് ।
ആബധ്യ ച കലാപൌ ദ്വൌ ജഗാമോദഗ്രവിക്രമഃ ॥ 2 ॥
തം വഞ്ചയാനോ രാജേന്ദ്രമാപതന്തം നിരീക്ഷ്യവൈ ।
ബഭൂവാന്തര്ഹിതസ്ത്രാസാത്പുനസ്സന്ദര്ശനേഽഭവത് ।
ച ॥ 3 ॥
ബദ്ധാസിര്ധനുരാദായ പ്രദുദ്രാവ യതോ മൃഗഃ ।
തം സ്മ പശ്യതി രൂപേണ ദ്യോതമാനമിവാഗ്രതഃ ॥ 4 ॥
അവേക്ഷ്യാവേക്ഷ്യ ധാവന്തം ധനുഷ്പാണിര്മഹാവനേ ।
അതിവൃത്തമിഷോഃ പാതാല്ലോഭയാനം കദാചന ॥ 5 ॥
ശങ്കിതന്തു സമുദ്ഭ്രാന്തമുത്പതന്തമിവാമ്ബരേ ।
ദൃശ്യമാനമദൃശ്യം ച വനോദ്ദേശേഷു കേഷുചിത് ॥ 6 ॥
ഛിന്നാഭ്രൈരിവ സംവീതം ശാരദം ചന്ദ്രമണ്ഡലമ് ।
മുഹുര്താദേവ ദദൃശേ മുഹുര്ദൂരാത്പ്രകാശതേ ॥ 7 ॥
ദര്ശനാദര്ശനാദേവം സോഽപാകര്ഷത രാഘവമ് ।
സുദൂരമാശ്രമസ്യാസ്യ മാരീചോ മൃഗതാം ഗതഃ ॥ 8 ॥
ആസീത് ക്രുദ്ധസ്തു കാകുത്സ്ഥോ വിവശസ്തേന മോഹിതഃ ।
അഥാവതസ്ഥേ സമ്ഭ്രാന്തശ്ചായാമാശ്രിത്യ ശാദ്വലേ ॥ 9 ॥
സ തമുന്മാദയാമാസ മൃഗരൂപോ നിശാചരഃ ।
മൃഗൈഃ പരിവൃതോ വന്യൈരദൂരാത്പ്രത്യദൃശ്യത ॥ 10 ॥
ഗൃഹീതുകാമം ദൃഷ്ട്വൈവം പുനരേവാഭ്യധാവത ।
തത്ക്ഷണാദേവ സന്ത്രാസാത്പുനരന്തര്ഹിതോഽഭവത് ॥ 11 ॥
പുനരേവ തതോ ദൂരാദ്വൃക്ഷഷണ്ഡാദ്വിനിസ്സൃതമ് ।
ദൃഷ്ട്വാ രാമോ മഹാതേജാസ്തം ഹന്തും കൃതനിശ്ചയഃ ॥ 12 ॥
ഭൂയസ്തു ശരമുദ്ധൃത്യ കുപിതസ്തത്ര രാഘവഃ ।
സൂര്യരശ്മിപ്രതീകാശം ജ്വലന്തമരിമര്ദനഃ ॥ 13 ॥
സന്ധായ സുദൃഢേ ചാപേ വികൃഷ്യ ബലവദ്ബലീ ।
തമേവ മൃഗമുദ്ദിശ്യ ശ്വസന്തമിവ പന്നഗമ് ॥ 14 ॥
മുമോച ജ്വലിതം ദീപ്തമസ്ത്രം ബ്രഹ്മവിനിര്മിതമ് ।
ശരീരം മൃഗരൂപസ്യ വിനിര്ഭിദ്യ ശരോത്തമഃ ॥ 15 ॥
മാരീചസ്യൈവ ഹൃദയം ബിഭേദാശനിസന്നിഭഃ ।
താലമാത്രമഥോത്പ്ലുത്യ ന്യപതത്സശരാതുരഃ ॥ 16 ॥
വിനദന്ഭൈരവം നാദം ധരണ്യാമല്പജീവിതഃ ।
മ്രിയമാണസ്തു മാരീചോ ജഹൌ താം കൃത്രിമാം തനുമ് ॥ 17 ॥
സ്മൃത്വാ തദ്വചനം രക്ഷോ ദധ്യൌ കേന തു ലക്ഷ്മണമ് ।
ഇഹ പ്രസ്ഥാപയേത്സീതാ ശൂന്യേ താം രാവണോ ഹരേത് ॥ 18 ॥
സ പ്രാപ്തകാലമാജ്ഞായ ചകാര ച തത സ്വനമ് ।
സദൃശം രാഘവസ്യേഹ ഹാ സീതേ ലക്ഷ്മണേതി ച ॥ 19 ॥
തേന മര്മണി നിര്വിദ്ധം ശരേണാനുപമേന ഹി ।
മൃഗരൂപം തു തത്ത്യക്ത്വാ രാക്ഷസം രൂപമാസ്ഥിതഃ ॥ 20 ॥
ചക്രേ സ സുമഹാകായം മാരീചോ ജീവിതം ത്യജന് ।
തം ദൃഷ്ട്വാ പതിതം ഭൂമൌ രാക്ഷസം ഘോരദര്ശനമ് ॥ 21 ॥
രാമോ രുധിരസിക്താങ്ഗം ചേഷ്ടമാനം മഹീതലേ ।
ജഗാമ മനസാ സീതാം ലക്ഷ്മണസ്യ വചസ്സ്മരന് ॥ 22 ॥
മാരീചസ്യ തു മായൈഷാ പൂര്വോക്തം ലക്ഷ്മണേന തു ।
തത്തഥാ ഹ്യഭവച്ചാദ്യ മാരീചോഽയം മയാ ഹതഃ ॥ 23 ॥
ഹാ സീതേ ലക്ഷ്മണേത്യേവമാക്രുശ്യ ച മഹാസ്വരമ് ।
മമാര രാക്ഷസസ്സോഽയം ശ്രുത്വാ സീതാ കഥം ഭവേത് ॥ 24 ॥
ലക്ഷ്മണശ്ച മഹാബാഹുഃ കാമവസ്ഥാം ഗമിഷ്യതി ।
ഇതി സഞ്ചിന്ത്യ ധര്മാത്മാ രാമോ ഹൃഷ്ടതനൂരുഹഃ ॥ 25 ॥
തത്ര രാമം ഭയം തീവ്രമാവിവേശ വിഷാദജമ് ।
രാക്ഷസം മൃഗരൂപം തം ഹത്വാ ശ്രുത്വാ ച തത്സ്വരമ് ॥ 26 ॥
നിഹത്യ പൃഷതം ചാന്യം മാംസമാദായ രാഘവഃ ।
ത്വരമാണോ ജനസ്ഥാനം സസാരാഭിമുഖസ്തദാ ॥ 27 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അരണ്യകാണ്ഡേ ചതുശ്ചത്വാരിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha catuścatvāriṃśassargaḥ |
tathā tu taṃ samādiśya bhrātaraṃ raghunandanaḥ |
babandhāsiṃ mahātejā jāmbūnadamayatsarum || 1 ||
tata stryavanataṃ cāpamādāyā'tmavibhūṣaṇam |
ābadhya ca kalāpau dvau jagāmodagravikramaḥ || 2 ||
taṃ vañcayāno rājendramāpatantaṃ nirīkṣyavai |
babhūvāntarhitastrāsātpunassandarśane'bhavat |
ca || 3 ||
baddhāsirdhanurādāya pradudrāva yato mṛgaḥ |
taṃ sma paśyati rūpeṇa dyotamānamivāgrataḥ || 4 ||
avekṣyāvekṣya dhāvantaṃ dhanuṣpāṇirmahāvane |
ativṛttamiṣoḥ pātāllobhayānaṃ kadācana || 5 ||
śaṅkitantu samudbhrāntamutpatantamivāmbare |
dṛśyamānamadṛśyaṃ ca vanoddeśeṣu keṣucit || 6 ||
chinnābhrairiva saṃvītaṃ śāradaṃ candramaṇḍalam |
muhurtādeva dadṛśe muhurdūrātprakāśate || 7 ||
darśanādarśanādevaṃ so'pākarṣata rāghavam |
sudūramāśramasyāsya mārīco mṛgatāṃ gataḥ || 8 ||
āsīt kruddhastu kākutstho vivaśastena mohitaḥ |
athāvatasthe sambhrāntaścāyāmāśritya śādvale || 9 ||
sa tamunmādayāmāsa mṛgarūpo niśācaraḥ |
mṛgaiḥ parivṛto vanyairadūrātpratyadṛśyata || 10 ||
gṛhītukāmaṃ dṛṣṭvaivaṃ punarevābhyadhāvata |
tatkṣaṇādeva santrāsātpunarantarhito'bhavat || 11 ||
punareva tato dūrādvṛkṣaṣaṇḍādvinissṛtam |
dṛṣṭvā rāmo mahātejāstaṃ hantuṃ kṛtaniścayaḥ || 12 ||
bhūyastu śaramuddhṛtya kupitastatra rāghavaḥ |
sūryaraśmipratīkāśaṃ jvalantamarimardanaḥ || 13 ||
sandhāya sudṛḍhe cāpe vikṛṣya balavadbalī |
tameva mṛgamuddiśya śvasantamiva pannagam || 14 ||
mumoca jvalitaṃ dīptamastraṃ brahmavinirmitam |
śarīraṃ mṛgarūpasya vinirbhidya śarottamaḥ || 15 ||
mārīcasyaiva hṛdayaṃ bibhedāśanisannibhaḥ |
tālamātramathotplutya nyapatatsaśarāturaḥ || 16 ||
vinadanbhairavaṃ nādaṃ dharaṇyāmalpajīvitaḥ |
mriyamāṇastu mārīco jahau tāṃ kṛtrimāṃ tanum || 17 ||
smṛtvā tadvacanaṃ rakṣo dadhyau kena tu lakṣmaṇam |
iha prasthāpayetsītā śūnye tāṃ rāvaṇo haret || 18 ||
sa prāptakālamājñāya cakāra ca tata svanam |
sadṛśaṃ rāghavasyeha hā sīte lakṣmaṇeti ca || 19 ||
tena marmaṇi nirviddhaṃ śareṇānupamena hi |
mṛgarūpaṃ tu tattyaktvā rākṣasaṃ rūpamāsthitaḥ || 20 ||
cakre sa sumahākāyaṃ mārīco jīvitaṃ tyajan |
taṃ dṛṣṭvā patitaṃ bhūmau rākṣasaṃ ghoradarśanam || 21 ||
rāmo rudhirasiktāṅgaṃ ceṣṭamānaṃ mahītale |
jagāma manasā sītāṃ lakṣmaṇasya vacassmaran || 22 ||
mārīcasya tu māyaiṣā pūrvoktaṃ lakṣmaṇena tu |
tattathā hyabhavaccādya mārīco'yaṃ mayā hataḥ || 23 ||
hā sīte lakṣmaṇetyevamākruśya ca mahāsvaram |
mamāra rākṣasasso'yaṃ śrutvā sītā kathaṃ bhavet || 24 ||
lakṣmaṇaśca mahābāhuḥ kāmavasthāṃ gamiṣyati |
iti sañcintya dharmātmā rāmo hṛṣṭatanūruhaḥ || 25 ||
tatra rāmaṃ bhayaṃ tīvramāviveśa viṣādajam |
rākṣasaṃ mṛgarūpaṃ taṃ hatvā śrutvā ca tatsvaram || 26 ||
nihatya pṛṣataṃ cānyaṃ māṃsamādāya rāghavaḥ |
tvaramāṇo janasthānaṃ sasārābhimukhastadā || 27 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe catuścatvāriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ चतुश्चत्वारिंशस्सर्गः ।
तथा तु तं समादिश्य भ्रातरं रघुनन्दनः ।
बबन्धासिं महातेजा जाम्बूनदमयत्सरुम् ॥ 1 ॥
तत स्त्र्यवनतं चापमादायाऽत्मविभूषणम् ।
आबध्य च कलापौ द्वौ जगामोदग्रविक्रमः ॥ 2 ॥
तं वञ्चयानो राजेन्द्रमापतन्तं निरीक्ष्यवै ।
बभूवान्तर्हितस्त्रासात्पुनस्सन्दर्शनेऽभवत् ।
च ॥ 3 ॥
बद्धासिर्धनुरादाय प्रदुद्राव यतो मृगः ।
तं स्म पश्यति रूपेण द्योतमानमिवाग्रतः ॥ 4 ॥
अवेक्ष्यावेक्ष्य धावन्तं धनुष्पाणिर्महावने ।
अतिवृत्तमिषोः पाताल्लोभयानं कदाचन ॥ 5 ॥
शङ्कितन्तु समुद्भ्रान्तमुत्पतन्तमिवाम्बरे ।
दृश्यमानमदृश्यं च वनोद्देशेषु केषुचित् ॥ 6 ॥
छिन्नाभ्रैरिव संवीतं शारदं चन्द्रमण्डलम् ।
मुहुर्तादेव ददृशे मुहुर्दूरात्प्रकाशते ॥ 7 ॥
दर्शनादर्शनादेवं सोऽपाकर्षत राघवम् ।
सुदूरमाश्रमस्यास्य मारीचो मृगतां गतः ॥ 8 ॥
आसीत् क्रुद्धस्तु काकुत्स्थो विवशस्तेन मोहितः ।
अथावतस्थे सम्भ्रान्तश्चायामाश्रित्य शाद्वले ॥ 9 ॥
स तमुन्मादयामास मृगरूपो निशाचरः ।
मृगैः परिवृतो वन्यैरदूरात्प्रत्यदृश्यत ॥ 10 ॥
गृहीतुकामं दृष्ट्वैवं पुनरेवाभ्यधावत ।
तत्क्षणादेव सन्त्रासात्पुनरन्तर्हितोऽभवत् ॥ 11 ॥
पुनरेव ततो दूराद्वृक्षषण्डाद्विनिस्सृतम् ।
दृष्ट्वा रामो महातेजास्तं हन्तुं कृतनिश्चयः ॥ 12 ॥
भूयस्तु शरमुद्धृत्य कुपितस्तत्र राघवः ।
सूर्यरश्मिप्रतीकाशं ज्वलन्तमरिमर्दनः ॥ 13 ॥
सन्धाय सुदृढे चापे विकृष्य बलवद्बली ।
तमेव मृगमुद्दिश्य श्वसन्तमिव पन्नगम् ॥ 14 ॥
मुमोच ज्वलितं दीप्तमस्त्रं ब्रह्मविनिर्मितम् ।
शरीरं मृगरूपस्य विनिर्भिद्य शरोत्तमः ॥ 15 ॥
मारीचस्यैव हृदयं बिभेदाशनिसन्निभः ।
तालमात्रमथोत्प्लुत्य न्यपतत्सशरातुरः ॥ 16 ॥
विनदन्भैरवं नादं धरण्यामल्पजीवितः ।
म्रियमाणस्तु मारीचो जहौ तां कृत्रिमां तनुम् ॥ 17 ॥
स्मृत्वा तद्वचनं रक्षो दध्यौ केन तु लक्ष्मणम् ।
इह प्रस्थापयेत्सीता शून्ये तां रावणो हरेत् ॥ 18 ॥
स प्राप्तकालमाज्ञाय चकार च तत स्वनम् ।
सदृशं राघवस्येह हा सीते लक्ष्मणेति च ॥ 19 ॥
तेन मर्मणि निर्विद्धं शरेणानुपमेन हि ।
मृगरूपं तु तत्त्यक्त्वा राक्षसं रूपमास्थितः ॥ 20 ॥
चक्रे स सुमहाकायं मारीचो जीवितं त्यजन् ।
तं दृष्ट्वा पतितं भूमौ राक्षसं घोरदर्शनम् ॥ 21 ॥
रामो रुधिरसिक्ताङ्गं चेष्टमानं महीतले ।
जगाम मनसा सीतां लक्ष्मणस्य वचस्स्मरन् ॥ 22 ॥
मारीचस्य तु मायैषा पूर्वोक्तं लक्ष्मणेन तु ।
तत्तथा ह्यभवच्चाद्य मारीचोऽयं मया हतः ॥ 23 ॥
हा सीते लक्ष्मणेत्येवमाक्रुश्य च महास्वरम् ।
ममार राक्षसस्सोऽयं श्रुत्वा सीता कथं भवेत् ॥ 24 ॥
लक्ष्मणश्च महाबाहुः कामवस्थां गमिष्यति ।
इति सञ्चिन्त्य धर्मात्मा रामो हृष्टतनूरुहः ॥ 25 ॥
तत्र रामं भयं तीव्रमाविवेश विषादजम् ।
राक्षसं मृगरूपं तं हत्वा श्रुत्वा च तत्स्वरम् ॥ 26 ॥
निहत्य पृषतं चान्यं मांसमादाय राघवः ।
त्वरमाणो जनस्थानं ससाराभिमुखस्तदा ॥ 27 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे चतुश्चत्वारिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha catuścatvāriṃśassargaḥ |
tathā tu taṃ samādiśya bhrātaraṃ raghunandanaḥ |
babandhāsiṃ mahātejā jāmbūnadamayatsarum || 1 ||
tata stryavanataṃ cāpamādāyā'tmavibhūṣaṇam |
ābadhya ca kalāpau dvau jagāmodagravikramaḥ || 2 ||
taṃ vañcayāno rājendramāpatantaṃ nirīkṣyavai |
babhūvāntarhitastrāsātpunassandarśane'bhavat |
ca || 3 ||
baddhāsirdhanurādāya pradudrāva yato mṛgaḥ |
taṃ sma paśyati rūpeṇa dyotamānamivāgrataḥ || 4 ||
avekṣyāvekṣya dhāvantaṃ dhanuṣpāṇirmahāvane |
ativṛttamiṣoḥ pātāllobhayānaṃ kadācana || 5 ||
śaṅkitantu samudbhrāntamutpatantamivāmbare |
dṛśyamānamadṛśyaṃ ca vanoddeśeṣu keṣucit || 6 ||
chinnābhrairiva saṃvītaṃ śāradaṃ candramaṇḍalam |
muhurtādeva dadṛśe muhurdūrātprakāśate || 7 ||
darśanādarśanādevaṃ so'pākarṣata rāghavam |
sudūramāśramasyāsya mārīco mṛgatāṃ gataḥ || 8 ||
āsīt kruddhastu kākutstho vivaśastena mohitaḥ |
athāvatasthe sambhrāntaścāyāmāśritya śādvale || 9 ||
sa tamunmādayāmāsa mṛgarūpo niśācaraḥ |
mṛgaiḥ parivṛto vanyairadūrātpratyadṛśyata || 10 ||
gṛhītukāmaṃ dṛṣṭvaivaṃ punarevābhyadhāvata |
tatkṣaṇādeva santrāsātpunarantarhito'bhavat || 11 ||
punareva tato dūrādvṛkṣaṣaṇḍādvinissṛtam |
dṛṣṭvā rāmo mahātejāstaṃ hantuṃ kṛtaniścayaḥ || 12 ||
bhūyastu śaramuddhṛtya kupitastatra rāghavaḥ |
sūryaraśmipratīkāśaṃ jvalantamarimardanaḥ || 13 ||
sandhāya sudṛḍhe cāpe vikṛṣya balavadbalī |
tameva mṛgamuddiśya śvasantamiva pannagam || 14 ||
mumoca jvalitaṃ dīptamastraṃ brahmavinirmitam |
śarīraṃ mṛgarūpasya vinirbhidya śarottamaḥ || 15 ||
mārīcasyaiva hṛdayaṃ bibhedāśanisannibhaḥ |
tālamātramathotplutya nyapatatsaśarāturaḥ || 16 ||
vinadanbhairavaṃ nādaṃ dharaṇyāmalpajīvitaḥ |
mriyamāṇastu mārīco jahau tāṃ kṛtrimāṃ tanum || 17 ||
smṛtvā tadvacanaṃ rakṣo dadhyau kena tu lakṣmaṇam |
iha prasthāpayetsītā śūnye tāṃ rāvaṇo haret || 18 ||
sa prāptakālamājñāya cakāra ca tata svanam |
sadṛśaṃ rāghavasyeha hā sīte lakṣmaṇeti ca || 19 ||
tena marmaṇi nirviddhaṃ śareṇānupamena hi |
mṛgarūpaṃ tu tattyaktvā rākṣasaṃ rūpamāsthitaḥ || 20 ||
cakre sa sumahākāyaṃ mārīco jīvitaṃ tyajan |
taṃ dṛṣṭvā patitaṃ bhūmau rākṣasaṃ ghoradarśanam || 21 ||
rāmo rudhirasiktāṅgaṃ ceṣṭamānaṃ mahītale |
jagāma manasā sītāṃ lakṣmaṇasya vacassmaran || 22 ||
mārīcasya tu māyaiṣā pūrvoktaṃ lakṣmaṇena tu |
tattathā hyabhavaccādya mārīco'yaṃ mayā hataḥ || 23 ||
hā sīte lakṣmaṇetyevamākruśya ca mahāsvaram |
mamāra rākṣasasso'yaṃ śrutvā sītā kathaṃ bhavet || 24 ||
lakṣmaṇaśca mahābāhuḥ kāmavasthāṃ gamiṣyati |
iti sañcintya dharmātmā rāmo hṛṣṭatanūruhaḥ || 25 ||
tatra rāmaṃ bhayaṃ tīvramāviveśa viṣādajam |
rākṣasaṃ mṛgarūpaṃ taṃ hatvā śrutvā ca tatsvaram || 26 ||
nihatya pṛṣataṃ cānyaṃ māṃsamādāya rāghavaḥ |
tvaramāṇo janasthānaṃ sasārābhimukhastadā || 27 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe catuścatvāriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.