ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே கிஷ்கிந்தாகாண்டம் ।
அத ஏகாதஶஸ்ஸர்கஃ ।
ராமஸ்ய வசநம் ஶ்ருத்வா ஹர்ஷபௌருஷவர்தநம் ।
ஸுக்ரீவஃ பூஜயாஞ்சக்ரே ராகவம் ப்ரஶஶம்ஸ ச ॥ 1 ॥
அஸம்ஶயம் ப்ரஜ்வலிதைஸ்தீக்ஷ்ணைர்மர்மாதிகைஶ்ஶரைஃ ।
த்வம் தஹேஃ குபிதோ லோகாந்யுகாந்த இவ பாஸ்கரஃ ॥ 2 ॥
வாலிநஃ பௌருஷம் யத்தத்யச்ச வீர்யம் த்ரு'திஶ்ச யா ।
தந்மமைகமநாஶ்ஶ்ருத்வா விதத்ஸ்வ யதநந்தரம் ॥ 3 ॥
ஸமுத்ராத்பஶ்சிமாத்பூர்வம் தக்ஷிணாதபி சோத்தரம் ।
க்ராமத்யநுதிதே ஸூர்யே வாலீ வ்யபகதக்லமஃ ॥ 4 ॥
அக்ராண்யாருஹ்ய ஶைலாநாம் ஶிகராணி மஹாந்த்யபி ।
ஊர்த்வமுத்க்ஷிப்ய தரஸா ப்ரதிக்ரு'ஹ்ணாதி வீர்யவாந் ॥ 5 ॥
பஹவஸ்ஸாரவந்தஶ்ச வநேஷு விவிதா த்ருமாஃ ।
வாலிநா தரஸா பக்நா பலம் ப்ரதயதாऽத்மநஃ ॥ 6 ॥
மஹிஷோ துந்துபிர்நாம கைலாஸஶிகரப்ரபஃ ।
பலம் நாகஸஹஸ்ரஸ்ய தாரயாமாஸ வீர்யவாந் ॥ 7 ॥
வீர்யோத்ஸேகேந துஷ்டாத்மா வரதாநாச்ச மோஹிதஃ ।
ஜகாம ஸுமஹாகாய ஸ்ஸமுத்ரம் ஸரிதாம் பதிம் ॥ 8 ॥
ஊர்மிமந்தமபிக்ரம்ய ஸாகரம் ரத்நஸஞ்சயம் ।
மஹ்யம் யுத்தம் ப்ரயச்சேதி தமுவாச மஹார்ணவம் ॥ 9 ॥
ததஸ்ஸமுத்ரோ தர்மாத்மா ஸமுத்தாய மஹாபலஃ ।
அப்ரவீத்வசநம் ராஜந்நஸுரம் காலசோதிதம் ॥ 10 ॥
ஸமர்தோ நாஸ்மி தே தாதும் யுத்தம் யுத்தவிஶாரத ।
ஶ்ரூயதாம் சாபிதாஸ்யாமி யஸ்தே யுத்தம் ப்ரதாஸ்யதி ॥ 11 ॥
ஶைலராஜோ மஹாரண்யே தபஸ்விஶரணம் பரம் ।
ஶங்கரஶ்வஶுரோ நாம்நா ஹிமவாநிதி விஶ்ருதஃ ॥ 12 ॥
குஹாப்ரஸ்ரவணோபேதோ பஹுகந்தரநிர்தரஃ ।
ஸ ஸமர்தஸ்தவ ப்ரீதிமதுலாம் கர்துமாஹவே ॥ 13 ॥
தம் பீத இதி விஜ்ஞாய ஸமுத்ரமஸுரோத்தமஃ ।
ஹிமவத்வநமாகச்சச்சரஶ்சாபாதிவ ச்யுதஃ ॥ 14 ॥
ததஸ்தஸ்ய கிரேஶ்ஶ்வேதா கஜேந்த்ரவிப்ரலாஶ்ஶிலாஃ ।
சிக்ஷேப பஹுதா பூமௌ துந்துபிர்விநநாத ச ॥ 15 ॥
ததஶ்ஶ்வேதாம்புதாகாரஃ ஸௌம்யஃ ப்ரீதிகராக்ரு'திஃ ।
ஹிமவாநப்ரவீத்வாக்யம் ஸ்வே ஏவ ஶிகரே ஸ்திதஃ ॥ 16 ॥
க்லேஷ்டுமர்ஹஸி மாம் ந த்வம் துந்துபே தர்மவத்ஸல ।
ரணகர்மஸ்வகுஶலஸ்தபஸ்விஶரணம் ஹ்யஹம் ॥ 17 ॥
தஸ்ய தத்வசநம் ஶ்ருத்வா கிரிராஜஸ்ய தீமதஃ ।
உவாச துந்துபிர்வாக்யம் க்ரோதாத்ஸம்ரக்தலோசநஃ ॥ 18 ॥
யதி யுத்தேऽஸமர்தஸ்த்வம் மத்பயாத்வா நிருத்யமஃ ।
ஸமாசக்ஷ்வ ப்ரதத்யாந்மே யோऽத்ய யுத்தம் யுயுத்ஸதஃ ॥ 19 ॥
ஹிமவாநப்ரவீத்வாக்யம் ஶ்ருத்வா வாக்யவிஶாரதஃ ।
அநுக்தபூர்வம் தர்மாத்மா க்ரோதாத்தமஸுரோத்தமம் ॥ 20 ॥
வாலீ நாம மஹாப்ராஜ்ஞஶ்ஶக்ரதுல்ய பராக்ரமஃ ।
அத்யாஸ்தே வாநரஶ்ஶ்ரீமாந் கிஷ்கிந்தாமதுலப்ரபாம் ॥ 21 ॥
ஸ ஸமர்தோ மஹாப்ராஜ்ஞஸ்தவ யுத்தவிஶாரதஃ ।
த்வந்த்வயுத்தம் மஹத்தாதும் நமுசேரிவ வாஸவஃ ॥ 22 ॥
தம் ஶீக்ரமபிகச்ச த்வம் யதி யுத்தமிஹேச்சஸி ।
ஸ ஹி துர்தர்ஷணோ நித்யம் ஶூரஸ்ஸமரகர்மணி ॥ 23 ॥
ஶ்ருத்வா ஹிமவதோ வாக்யம் கோதாவிஷ்டஸ்ஸ துந்துபிஃ ।
ஜகாம தாம் புரீம் தஸ்ய கிஷ்கிந்தாம் வாலிநஸ்ததா ॥ 24 ॥
தாரயந்மாஹிஷம் ரூபம் தீக்ஷ்ணஶ்ரு'ங்கோ பயாவஹஃ ।
ப்ராவ்ரு'ஷீவ மஹாமேகஸ்தோயபூர்ணோ நபஸ்ஸ்தலே ॥ 25 ॥
ததஸ்து த்வாரமாகம்ய கிஷ்கிந்தாயா மஹாபலஃ ।
நநர்த கம்பயந்பூமிம் துந்துபிர்துந்துபிர்யதா ॥ 26 ॥
ஸமீபஸ்தாந்த்ருமாந்பஞ்ஜந்வஸுதாம் தாரயந்குரைஃ ।
விஷாணேநோல்லிகந் தர்பாத்தத்த்வாரம் த்விரதோ யதா ॥ 27 ॥
அந்தஃபுரகதோ வாலீ ஶ்ருத்வா ஶப்தமமர்ஷணஃ ।
நிஷ்பபாத ஸஹ ஸ்த்ரீபிஸ்தாராபிரிவ சந்த்ரமாஃ ॥ 28 ॥
மிதம் வ்யக்தாக்ஷரபதம் தமுவாசாத துந்துபிம் ।
ஹரீணாமீஶ்வரோ வாலீ ஸர்வேஷாம் வநசாரிணாம் ॥ 29 ॥
கிமர்தம் நகரத்வாரமிதம் ருத்த்வா விநர்தஸி ।
துந்துபே விதிதோ மேऽஸி ரக்ஷப்ராணாந்மஹாபல ॥ 30 ॥
தஸ்ய தத்வசநம் ஶ்ருத்வா வாநரேந்த்ரஸ்ய தீமதஃ ।
உவாச துந்துபிர்வாக்யம் ரோஷாத்ஸம்ரக்தலோசநஃ ॥ 31 ॥
ந த்வம் ஸ்த்ரீஸந்நிதௌ வீர வசநம் வக்துமர்ஹஸி ।
மம யுத்தம் ப்ரயச்சாத்ய ததோ ஜ்ஞாஸ்யாமி தே பலம் ॥ 32 ॥
அதவா தாரயிஷ்யாமி க்ரோதமத்ய நிஶாமிமாம் ।
க்ரு'ஹ்யதாமுதயஸ்ஸ்வைரம் காமபோகேஷு வாநர ॥ 33 ॥
தீயதாம் ஸம்ப்ரதாநம் ச பரிஷ்வஜ்ய ச வாநராந் ।
ஸர்வஶாகாம்ரு'கேந்த்ர ஸ்த்வம் ஸம்ஸாதய ஸுஹ்ரு'ஜ்ஜநாந் ॥ 34 ॥
ஸுத்ரு'ஷ்டாம் குரு கிஷ்கிந்தாம் குருஷ்வாத்மஸமம் புரே ।
க்ரீடஸ்வ ச ஸஹ ஸ்த்ரீபிரஹம் தே தர்பநாஶநஃ ॥ 35 ॥
யோ ஹி மத்தம் ப்ரமத்தம் வா ஸுப்தம் வா ரஹிதம் ப்ரு'ஶம் ।
ஹந்யாத்ஸ ப்ரூணஹா லோகே த்வத்விதம் மதமோஹிதம் ॥ 36 ॥
ஸ ப்ரஹஸ்யாப்ரவீந்மந்தம் க்ரோதாத்தமஸுரோத்தமம் ।
விஸ்ரு'ஜ்ய தாஃ ஸ்த்ரியஸ்ஸர்வாஸ்தாராப்ரப்ரு'திகாஸ்ததா ॥ 37 ॥
மத்தோऽயமிதி மா மம்ஸ்தா யத்யபீதோऽஸி ஸம்யுகே ।
மதோऽயம் ஸம்ப்ரஹாரேऽஸ்மிந்வீரபாநம் ஸமர்த்யதாம் ॥ 38 ॥
தமேவமுக்த்வா ஸங்க்ரு'த்தோ மாலாமுத்க்ஷிப்ய காஞ்சநீம் ।
பித்ரா தத்தாம் மஹேந்த்ரேண யுத்தாய வ்யவதிஷ்டத ॥ 39 ॥
விஷாணயோர்க்ரு'ஹீத்வா தம் துந்துபிம் கிரிஸந்நிபம் ।
ஆவித்யத ததா வாலீ விநதந்கபிகுஞ்ஜரஃ ॥ 40 ॥
வாலீ வ்யாபாதயாஞ்சக்ரே நநர்த ச மஹாஸ்வநம் ।
ஶ்ரோத்ராப்யாமத ரக்தம் து தஸ்ய ஸுஸ்ராவ பாத்யதஃ ॥ 41 ॥
தயோஸ்து க்ரோதஸம்ரம்பாத்பரஸ்பரஜயைஷிணோஃ ।
யுத்தம் ஸமபவத்கோரம் துந்துபேர்வாநரஸ்யச ॥ 42 ॥
அயுத்த்யத ததா வாலீ ஶக்ரதுல்யபராக்ரமஃ ।
முஷ்டிபிர்ஜாநுபிஶ்சைவ ஶிலாபிஃ பாதபைஸ்ததா ॥ 43 ॥
பரஸ்பரம் க்நதோ ஸ்தத்ர வாநராஸுரயோஸ்ததா ।
ஆஸீதஸுரோ யுத்தே ஶக்ரஸூநுர்வ்யவர்தத ॥ 44 ॥
வ்யாபாரவீர்யதைர்யைஶ்ச பரிக்ஷீணம் பராக்ரமைஃ ।
தம் து துந்துபிமுத்யம்ய தரண்யாமப்யபாதயத் ॥ 45 ॥
யுத்தே ப்ராணஹரே தஸ்மிந்நிஷ்பிஷ்டோ துந்துபிஸ்ததா ।
பபாத ச மஹாகாயஃ க்ஷிதௌ பஞ்சத்வமாகதஃ ॥ 46 ॥
தம் தோலயித்வா பாஹுப்யாம் கதஸத்த்வமசேதநம் ।
சிக்ஷேப பலவாந்வாலீ வேகேநைகேந யோஜநம் ॥ 47 ॥
தஸ்ய வேகப்ரவித்தஸ்ய வக்த்ராத்க்ஷதஜபிந்தவஃ ।
ப்ரபேதுர்மாருதோத்க்ஷிப்தா மதங்கப்யாஶ்ரமம் ப்ரதி ॥ 48 ॥
தாந்த்ரு'ஷ்ட்வா பதிதாம்ஸ்தஸ்ய முநிஶ்ஶோணிதவிப்ருஷஃ ।
க்ருத்தஸ்தத்ர மஹாபாகஶ்சிந்தயாமாஸ கோந்வயம் ॥ 49 ॥
யேந அஹம் ஸஹஸா ஸ்ப்ரு'ஷ்டஃ ஶோணிதேந துராத்மநா ।
கோऽயம் துராத்மா துர் புத்திஃ அக்ரு'தாத்மா ச பாலிஶஃ ॥ 50 ॥
இத்யுக்த்வாऽத விநிஷ்க்ரம்ய ததர்ஶ முநிஸத்தமஃ ।
மஹிஷம் பர்வதாகாரம் கதாஸும் பதிதம் புவி ॥ 51 ॥
ஸ து விஜ்ஞாய தபஸா வாநரேண க்ரு'தம் ஹி தத் ।
உத்ஸஸர்ஜ மஹாஶாபம் க்ஷேப்தாரம் வாலிநம் ப்ரதி ॥ 52 ॥
இஹ தேநாப்ரவேஷ்டவ்யம் ப்ரவிஷ்டஸ்ய வதோ பவேத் ।
வநம் மத்ஸம்ஶ்ரயம் யேந தூஷிதம் ருதிரஸ்ரவைஃ ॥ 53 ॥
ஸம்பக்நாஃ பாதபாஶ்சைமேக்ஷிபதேஹாஸுரீம் தநும் ।
ஸமந்தாதாத்யோஜநம் பூர்ணமாஶ்ரமம் மாமகம் யதி ॥ 54 ॥
ஆகமிஷ்யதி துர்புத்திர்வ்யக்தம் ஸ ந பவிஷ்யதி ।
யே சாபி ஸசிவாஃ ஸ்தஸ்ய ஸம்ஶ்ரிதா மாமகம் வநம் ॥ 55 ॥
ந ச தைரிஹ வஸ்தவ்யம் ஶ்ருத்வா யாந்து யதாஸுகம் ।
யதி தேऽபீ ஹ திஷ்டந்தி ஶபிஷ்யே தாநபி த்ருவம் ॥ 56 ॥
வநேऽஸ்மிந்மாமகே நித்யம் புத்ரவத்பரிரக்ஷிதே ।
பத்ராங்குரவிநாஶாய பலமூலாபவாய ச ॥ 57 ॥
திவஸஶ்சாஸ்ய மர்யாதா யம் த்ரஷ்டா ஶ்வோऽஸ்மி வாநரம் ।
பஹுவர்ஷஸஹஸ்ராணி ஸ வை ஶைலோ பவிஷ்யதி ॥ 58 ॥
ததஸ்தே வாநராஶ்ஶ்ருத்வா கிரம் முநிஸமீரிதாம் ।
நிஶ்சக்ரமுர்வநாத்தஸ்மாத்தாந்த்ரு'ஷ்ட்வா வாலிரப்ரவீத் ॥ 59 ॥
கிம் பவந்தஸ்ஸமஸ்தாஶ்ச மதங்கவநவாஸிநஃ ।
மத்ஸமீபமநுப்ராப்தா அபி ஸ்வஸ்தி வநௌகஸாம் ॥ 60 ॥
ததஸ்தே காரணம் ஸர்வம் ததா ஶாபம் ச வாலிநஃ ।
ஶஶம்ஸுர்வாநராஸ்ஸர்வே வாலிநே ஹேமமாலிநே ॥ 61 ॥
ஏதச்ச்ருத்வா ததா வாலீ வசநம் வாநரேரிதம் ।
ஸ மஹர்ஷிந்ததாऽஸாத்ய யாசதே ஸ்ம க்ரு'தாஞ்ஜலிஃ ॥ 62 ॥
மஹர்ஷிஸ்தமநாத்ரு'த்ய ப்ரவிவேஶாஶ்ரமம் ததா ।
ஶாபதாரணபீதஸ்து வாலீ விஹ்வலதாம் கதஃ ॥ 63 ॥
ததஶ்ஶாபபயாத்பீத ரு'ஶ்யமூகம் மஹாகிரிம் ।
ப்ரவேஷ்டும் நேச்சதி ஹரிர்த்ரஷ்டும் வாபி நரேஶ்வர ॥ 64 ॥
தஸ்யாப்ரவேஶம் ஜ்ஞாத்வாऽஹமிதம் ராம மஹாவநம் ।
விசராமி ஸஹாமாத்யோ விஷாதேந விவர்ஜிதஃ ॥ 65 ॥
ஏஷோऽஸ்திநிசயஸ்தஸ்ய துந்துபேஸ்ஸம்ப்ரகாஶதே ।
வீர்யோத்ஸேகாந்நிரஸ்தஸ்ய கிரிகூடோபமோ மஹாந் ॥ 66 ॥
இமே ச விபுலாஸ்ஸாலாஸ்ஸப்த ஶாகாவலம்பிநஃ ।
யத்ரைகம் கடதே வாலீ நிஷ்பத்ரயிதுமோஜஸா ॥ 67 ॥
ஏததஸ்யாஸமம் வீர்யம் மயா ராம ப்ரகீர்திதம் ।
கதம் தம் வாலிநம் ஹந்தும் ஸமரே ஶக்ஷ்யஸே ந்ரு'ப ॥ 68 ॥
ததா ப்ருவாணம் ஸுக்ரீவம் ப்ரஹஸந் லக்ஷ்மணோऽப்ரவீத் ।
கஸ்மிந்கர்மணி நிர்வ்ரு'த்தே ஶ்ரத்தத்யா வாலிநோ வதம் ॥ 69 ॥
தமுவாசாத ஸுக்ரீவஸ்ஸப்த ஸாலாநிமாந்புரா ।
ஏவமேகைகஶோ வாலீ விவ்யாதாத ஸ சாஸக்ரு'த் ॥ 70 ॥
ராமோऽபிதாரயேதேஷாம் பாணேநைகேந ச த்ருமம் ।
வாலிநம் நிஹதம் மந்யே த்ரு'ஷ்ட்வா ராமஸ்ய விக்ரமம் ॥ 71 ॥
ஹதஸ்ய மஹிஷஸ்யாஸ்தி பாதேநைகேந லக்ஷ்மண ।
உத்யம்யாத ப்ரக்ஷிபேச்சேத்தரஸா த்வே தநுஶ்ஶதே ॥ 72 ॥
ஏவமுக்த்வா து ஸுக்ரீவோ ராமம் ரக்தாந்தலோசநம் ।
த்யாத்வா முஹூர்தம் காகுத்ஸ்தம் புநரேவ வசோऽப்ரவீத் ॥ 73 ॥
ஶூரஶ்ச ஶூரகாதீ ச ப்ரக்யாதபலபௌருஷஃ ।
பலவாந்வாநரோ வாலீ ஸம்யுகேஷ்வபராஜிதஃ ॥ 74 ॥
த்ரு'ஶ்யந்தே சாஸ்ய கர்மாணி துஷ்கராணி ஸுரைரபி ।
யாநி ஸஞ்சிந்த்ய பீதோऽஹம்ரு'ஶ்யமூகம் ஸமாஶ்ரிதஃ ॥ 75 ॥
தமஜய்யமத்ரு'ஷ்யம் ச வாநரேந்த்ரமமர்ஷணம் ।
விசிந்தயந்ந முஞ்சாமி ரு'ஶ்யமூகமஹந்விமம் ॥ 76 ॥
உத்விக்நஶ்ஶங்கிதஶ்சாபி விசராமி மஹாவநே ।
அநுரக்தைஃ ஸஹாமாத்யைர்ஹநுமத்ப்ரமுகைர்வரைஃ ॥ 77 ॥
உபலப்தம் ச மே ஶ்லாக்யம் ஸந்மித்ரம் மித்ரவத்ஸல ।
த்வாமஹம் புருஷவ்யாக்ர ஹிமவந்தமிவாஶ்ரிதஃ ॥ 78 ॥
கிம் து தஸ்ய பலஜ்ஞோऽஹம் துர்ப்ராதுர்பலஶாலிநஃ ।
அப்ரத்யக்ஷம் து மே வீர்யம் ஸமரே தவ ராகவ ॥ 79 ॥
ந கல்வஹம் த்வாம் துலயே நாவமந்யே ந பீஷயே ।
கர்மபிஸ்தஸ்ய பீமைஸ்து காதர்யம் ஜநிதம் மம ॥ 80 ॥
காமம் ராகவ தே வாணீ ப்ரமாணம் தைர்யமாக்ரு'திஃ ।
ஸூசயந்தி பரம் தேஜோ பஸ்மச்சந்நமிவாநலம் ॥ 81 ॥
தஸ்ய தத்வசநம் ஶ்ருத்வா ஸுக்ரீவஸ்ய மஹாத்மநஃ ।
ஸ்மிதபூர்வமதோ ராமஃ ப்ரத்யுவாச ஹரிம் ப்ரபுஃ ॥ 82 ॥
யதி ந ப்ரத்யயோऽஸ்மாஸு விக்ரமே தவ வாநர ।
ப்ரத்யயம் ஸமரே ஶ்லாக்யமஹமுத்பாதயாமி தே ॥ 83 ॥
ஏவமுக்த்வா து ஸுக்ரீவம் ஸாந்த்வம் லக்ஷ்மணபூர்வஜஃ ।
ராகவோ துந்துபேஃ காயம் பாதாங்குஷ்டேந லீலயா ॥ 84 ॥
தோலயித்வா மஹாபாஹுஶ்சிக்ஷேப தஶயோஜநம் ।
அஸுரஸ்ய தநும் ஶுஷ்கம் பாதாங்குஷ்டேந வீர்யவாந் ॥ 85 ॥
க்ஷிப்தம் த்ரு'ஷ்ட்வா ததஃ காயம் ஸுக்ரீவஃ புநரப்ரவீத் ।
லக்ஷ்மணஸ்யாக்ரதோ ராமமிதம் வசநமர்தவத் ॥ 86 ॥
ஆர்த்ரஸ்ஸமாம்ஸஃ ப்ரத்யக்ரஃ க்ஷிப்தஃ காயஃ புரா ஸகே ॥ 87 ॥
லகுஸ்ஸம்ப்ரதி நிர்மாம்ஸ ஸ்த்ரு'ணபூதஶ்ச ராகவ ।
பரிஶ்ராந்தேந மத்தேந ப்ராத்ரா மே வாலிநா ததா ॥ 88 ॥
க்ஷிப்தமேவம் ப்ரஹர்ஷேண பவதா ரகுநந்தந ।
நாத்ர ஶக்யம் பலம் ஜ்ஞாதும் தவ வா தஸ்ய வாऽதிகம் ।
ஆர்த்ரம் ஶுஷ்கமிதி ஹ்யேதத்ஸுமஹத்ராகவாந்தரம் ॥ 89 ॥
ஸ ஏவ ஸம்ஶயஸ்தாத தவ தஸ்ய ச யத்பலே ॥ 90 ॥
ஸாலமேகம் து நிர்பித்யா பவேத்வ்யக்திர்பலாபலே ।
க்ரு'த்வேதம் கார்முகம் ஸஜ்யம் ஹஸ்திஹஸ்த மிவாததம் ॥ 91 ॥
ஆகர்ணபூர்ணமாயம்ய விஸ்ரு'ஜஸ்வ மஹாஶரம் ।
இமம் ஹி ஸாலம் ஸஹித ஸ்த்வயா ஶரோ ந ஸம்ஶயோऽத்ராஸ்தி விதாரயிஷ்யதி ।
அலம் விமர்ஶேந மம ப்ரியம் த்ருவம் குருஷ்வ ராஜாத்மஜ ஶாபிதோ மயா ॥ 92 ॥
யதா ஹி தேஜஸ்ஸு வரஸ்ஸதா ரவி ர்யதா ஹி ஶைலோ ஹிமவாந்மஹாத்ரிஷு ।
யதா சதுஷ்பாத்ஸு ச கேஸரீ வர ஸ்ததா நரணாமஸி விக்ரமே வரஃ ॥ 93 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே கிஷ்கிந்தாகாண்டே ஏகாதஶஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ekādaśassargaḥ |
rāmasya vacanaṃ śrutvā harṣapauruṣavardhanam |
sugrīvaḥ pūjayāñcakre rāghavaṃ praśaśaṃsa ca || 1 ||
asaṃśayaṃ prajvalitaistīkṣṇairmarmātigaiśśaraiḥ |
tvaṃ daheḥ kupito lokānyugānta iva bhāskaraḥ || 2 ||
vālinaḥ pauruṣaṃ yattadyacca vīryaṃ dhṛtiśca yā |
tanmamaikamanāśśrutvā vidhatsva yadanantaram || 3 ||
samudrātpaścimātpūrvaṃ dakṣiṇādapi cottaram |
krāmatyanudite sūrye vālī vyapagataklamaḥ || 4 ||
agrāṇyāruhya śailānāṃ śikharāṇi mahāntyapi |
ūrdhvamutkṣipya tarasā pratigṛhṇāti vīryavān || 5 ||
bahavassāravantaśca vaneṣu vividhā drumāḥ |
vālinā tarasā bhagnā balaṃ prathayatā'tmanaḥ || 6 ||
mahiṣo dundubhirnāma kailāsaśikharaprabhaḥ |
balaṃ nāgasahasrasya dhārayāmāsa vīryavān || 7 ||
vīryotsekena duṣṭātmā varadānācca mohitaḥ |
jagāma sumahākāya ssamudraṃ saritāṃ patim || 8 ||
ūrmimantamabhikramya sāgaraṃ ratnasañcayam |
mahyaṃ yuddhaṃ prayaccheti tamuvāca mahārṇavam || 9 ||
tatassamudro dharmātmā samutthāya mahābalaḥ |
abravīdvacanaṃ rājannasuraṃ kālacoditam || 10 ||
samartho nāsmi te dātuṃ yuddhaṃ yuddhaviśārada |
śrūyatāṃ cābhidhāsyāmi yaste yuddhaṃ pradāsyati || 11 ||
śailarājo mahāraṇye tapasviśaraṇaṃ param |
śaṅkaraśvaśuro nāmnā himavāniti viśrutaḥ || 12 ||
guhāprasravaṇopeto bahukandaranirdaraḥ |
sa samarthastava prītimatulāṃ kartumāhave || 13 ||
taṃ bhīta iti vijñāya samudramasurottamaḥ |
himavadvanamāgacchaccharaścāpādiva cyutaḥ || 14 ||
tatastasya gireśśvetā gajendravipralāśśilāḥ |
cikṣepa bahudhā bhūmau dundubhirvinanāda ca || 15 ||
tataśśvetāmbudākāraḥ saumyaḥ prītikarākṛtiḥ |
himavānabravīdvākyaṃ sve eva śikhare sthitaḥ || 16 ||
kleṣṭumarhasi māṃ na tvaṃ dundubhe dharmavatsala |
raṇakarmasvakuśalastapasviśaraṇaṃ hyaham || 17 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā girirājasya dhīmataḥ |
uvāca dundubhirvākyaṃ krodhātsaṃraktalocanaḥ || 18 ||
yadi yuddhe'samarthastvaṃ madbhayādvā nirudyamaḥ |
samācakṣva pradadyānme yo'dya yuddhaṃ yuyutsataḥ || 19 ||
himavānabravīdvākyaṃ śrutvā vākyaviśāradaḥ |
anuktapūrvaṃ dharmātmā krodhāttamasurottamam || 20 ||
vālī nāma mahāprājñaśśakratulya parākramaḥ |
adhyāste vānaraśśrīmān kiṣkindhāmatulaprabhām || 21 ||
sa samartho mahāprājñastava yuddhaviśāradaḥ |
dvandvayuddhaṃ mahaddātuṃ namuceriva vāsavaḥ || 22 ||
taṃ śīghramabhigaccha tvaṃ yadi yuddhamihecchasi |
sa hi durdharṣaṇo nityaṃ śūrassamarakarmaṇi || 23 ||
śrutvā himavato vākyaṃ kodhāviṣṭassa dundubhiḥ |
jagāma tāṃ purīṃ tasya kiṣkindhāṃ vālinastadā || 24 ||
dhārayanmāhiṣaṃ rūpaṃ tīkṣṇaśṛṅgo bhayāvahaḥ |
prāvṛṣīva mahāmeghastoyapūrṇo nabhassthale || 25 ||
tatastu dvāramāgamya kiṣkindhāyā mahābalaḥ |
nanarda kampayanbhūmiṃ dundubhirdundubhiryathā || 26 ||
samīpasthāndrumānbhañjanvasudhāṃ dārayankhuraiḥ |
viṣāṇenollikhan darpāttaddvāraṃ dvirado yathā || 27 ||
antaḥpuragato vālī śrutvā śabdamamarṣaṇaḥ |
niṣpapāta saha strībhistārābhiriva candramāḥ || 28 ||
mitaṃ vyaktākṣarapadaṃ tamuvācātha dundubhim |
harīṇāmīśvaro vālī sarveṣāṃ vanacāriṇām || 29 ||
kimarthaṃ nagaradvāramidaṃ rudhdvā vinardasi |
dundubhe vidito me'si rakṣaprāṇānmahābala || 30 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā vānarendrasya dhīmataḥ |
uvāca dundubhirvākyaṃ roṣātsaṃraktalocanaḥ || 31 ||
na tvaṃ strīsannidhau vīra vacanaṃ vaktumarhasi |
mama yuddhaṃ prayacchādya tato jñāsyāmi te balam || 32 ||
athavā dhārayiṣyāmi krodhamadya niśāmimām |
gṛhyatāmudayassvairaṃ kāmabhogeṣu vānara || 33 ||
dīyatāṃ sampradānaṃ ca pariṣvajya ca vānarān |
sarvaśākhāmṛgendra stvaṃ saṃsādaya suhṛjjanān || 34 ||
sudṛṣṭāṃ kuru kiṣkindhāṃ kuruṣvātmasamaṃ pure |
krīḍasva ca saha strībhirahaṃ te darpanāśanaḥ || 35 ||
yo hi mattaṃ pramattaṃ vā suptaṃ vā rahitaṃ bhṛśam |
hanyātsa bhrūṇahā loke tvadvidhaṃ madamohitam || 36 ||
sa prahasyābravīnmandaṃ krodhāttamasurottamam |
visṛjya tāḥ striyassarvāstārāprabhṛtikāstadā || 37 ||
matto'yamiti mā maṃsthā yadyabhīto'si saṃyuge |
mado'yaṃ samprahāre'sminvīrapānaṃ samarthyatām || 38 ||
tamevamuktvā saṅkṛddho mālāmutkṣipya kāñcanīm |
pitrā dattāṃ mahendreṇa yuddhāya vyavatiṣṭhata || 39 ||
viṣāṇayorgṛhītvā taṃ dundubhiṃ girisannibham |
āvidhyata tadā vālī vinadankapikuñjaraḥ || 40 ||
vālī vyāpātayāñcakre nanarda ca mahāsvanam |
śrotrābhyāmatha raktaṃ tu tasya susrāva pātyataḥ || 41 ||
tayostu krodhasaṃrambhātparasparajayaiṣiṇoḥ |
yuddhaṃ samabhavadghoraṃ dundubhervānarasyaca || 42 ||
ayuddhyata tadā vālī śakratulyaparākramaḥ |
muṣṭibhirjānubhiścaiva śilābhiḥ pādapaistathā || 43 ||
parasparaṃ ghnato statra vānarāsurayostadā |
āsīdasuro yuddhe śakrasūnurvyavardhata || 44 ||
vyāpāravīryadhairyaiśca parikṣīṇaṃ parākramaiḥ |
taṃ tu dundubhimudyamya dharaṇyāmabhyapātayat || 45 ||
yuddhe prāṇahare tasminniṣpiṣṭo dundubhistadā |
papāta ca mahākāyaḥ kṣitau pañcatvamāgataḥ || 46 ||
taṃ tolayitvā bāhubhyāṃ gatasattvamacetanam |
cikṣepa balavānvālī vegenaikena yojanam || 47 ||
tasya vegapraviddhasya vaktrātkṣatajabindavaḥ |
prapeturmārutotkṣiptā mataṅgapyāśramaṃ prati || 48 ||
tāndṛṣṭvā patitāṃstasya muniśśoṇitavipruṣaḥ |
kruddhastatra mahābhāgaścintayāmāsa konvayam || 49 ||
yena ahaṃ sahasā spṛṣṭaḥ śoṇitena durātmanā |
ko'yaṃ durātmā dur buddhiḥ akṛtātmā ca bāliśaḥ || 50 ||
ityuktvā'tha viniṣkramya dadarśa munisattamaḥ |
mahiṣaṃ parvatākāraṃ gatāsuṃ patitaṃ bhuvi || 51 ||
sa tu vijñāya tapasā vānareṇa kṛtaṃ hi tat |
utsasarja mahāśāpaṃ kṣeptāraṃ vālinaṃ prati || 52 ||
iha tenāpraveṣṭavyaṃ praviṣṭasya vadho bhavet |
vanaṃ matsaṃśrayaṃ yena dūṣitaṃ rudhirasravaiḥ || 53 ||
sambhagnāḥ pādapāścaimekṣipatehāsurīṃ tanum |
samantādādyojanaṃ pūrṇamāśramaṃ māmakaṃ yadi || 54 ||
āgamiṣyati durbuddhirvyaktaṃ sa na bhaviṣyati |
ye cāpi sacivāḥ stasya saṃśritā māmakaṃ vanam || 55 ||
na ca tairiha vastavyaṃ śrutvā yāntu yathāsukham |
yadi te'pī ha tiṣṭhanti śapiṣye tānapi dhruvam || 56 ||
vane'sminmāmake nityaṃ putravatparirakṣite |
patrāṅkuravināśāya phalamūlābhavāya ca || 57 ||
divasaścāsya maryādā yaṃ draṣṭā śvo'smi vānaram |
bahuvarṣasahasrāṇi sa vai śailo bhaviṣyati || 58 ||
tataste vānarāśśrutvā giraṃ munisamīritām |
niścakramurvanāttasmāttāndṛṣṭvā vālirabravīt || 59 ||
kiṃ bhavantassamastāśca mataṅgavanavāsinaḥ |
matsamīpamanuprāptā api svasti vanaukasām || 60 ||
tataste kāraṇaṃ sarvaṃ tadā śāpaṃ ca vālinaḥ |
śaśaṃsurvānarāssarve vāline hemamāline || 61 ||
etacchrutvā tadā vālī vacanaṃ vānareritam |
sa maharṣintadā'sādya yācate sma kṛtāñjaliḥ || 62 ||
maharṣistamanādṛtya praviveśāśramaṃ tadā |
śāpadhāraṇabhītastu vālī vihvalatāṃ gataḥ || 63 ||
tataśśāpabhayādbhīta ṛśyamūkaṃ mahāgirim |
praveṣṭuṃ necchati harirdraṣṭuṃ vāpi nareśvara || 64 ||
tasyāpraveśaṃ jñātvā'hamidaṃ rāma mahāvanam |
vicarāmi sahāmātyo viṣādena vivarjitaḥ || 65 ||
eṣo'sthinicayastasya dundubhessamprakāśate |
vīryotsekānnirastasya girikūṭopamo mahān || 66 ||
ime ca vipulāssālāssapta śākhāvalambinaḥ |
yatraikaṃ ghaṭate vālī niṣpatrayitumojasā || 67 ||
etadasyāsamaṃ vīryaṃ mayā rāma prakīrtitam |
kathaṃ taṃ vālinaṃ hantuṃ samare śakṣyase nṛpa || 68 ||
tathā bruvāṇaṃ sugrīvaṃ prahasan lakṣmaṇo'bravīt |
kasminkarmaṇi nirvṛtte śraddadhyā vālino vadham || 69 ||
tamuvācātha sugrīvassapta sālānimānpurā |
evamekaikaśo vālī vivyāthātha sa cāsakṛt || 70 ||
rāmo'pidārayedeṣāṃ bāṇenaikena ca drumam |
vālinaṃ nihataṃ manye dṛṣṭvā rāmasya vikramam || 71 ||
hatasya mahiṣasyāsthi pādenaikena lakṣmaṇa |
udyamyātha prakṣipeccettarasā dve dhanuśśate || 72 ||
evamuktvā tu sugrīvo rāmaṃ raktāntalocanam |
dhyātvā muhūrtaṃ kākutsthaṃ punareva vaco'bravīt || 73 ||
śūraśca śūraghātī ca prakhyātabalapauruṣaḥ |
balavānvānaro vālī saṃyugeṣvaparājitaḥ || 74 ||
dṛśyante cāsya karmāṇi duṣkarāṇi surairapi |
yāni sañcintya bhīto'hamṛśyamūkaṃ samāśritaḥ || 75 ||
tamajayyamadhṛṣyaṃ ca vānarendramamarṣaṇam |
vicintayanna muñcāmi ṛśyamūkamahanvimam || 76 ||
udvignaśśaṅkitaścāpi vicarāmi mahāvane |
anuraktaiḥ sahāmātyairhanumatpramukhairvaraiḥ || 77 ||
upalabdhaṃ ca me ślāghyaṃ sanmitraṃ mitravatsala |
tvāmahaṃ puruṣavyāghra himavantamivāśritaḥ || 78 ||
kiṃ tu tasya balajño'haṃ durbhrāturbalaśālinaḥ |
apratyakṣaṃ tu me vīryaṃ samare tava rāghava || 79 ||
na khalvahaṃ tvāṃ tulaye nāvamanye na bhīṣaye |
karmabhistasya bhīmaistu kātaryaṃ janitaṃ mama || 80 ||
kāmaṃ rāghava te vāṇī pramāṇaṃ dhairyamākṛtiḥ |
sūcayanti paraṃ tejo bhasmacchannamivānalam || 81 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā sugrīvasya mahātmanaḥ |
smitapūrvamatho rāmaḥ pratyuvāca hariṃ prabhuḥ || 82 ||
yadi na pratyayo'smāsu vikrame tava vānara |
pratyayaṃ samare ślāghyamahamutpādayāmi te || 83 ||
evamuktvā tu sugrīvaṃ sāntvaṃ lakṣmaṇapūrvajaḥ |
rāghavo dundubheḥ kāyaṃ pādāṅguṣṭhena līlayā || 84 ||
tolayitvā mahābāhuścikṣepa daśayojanam |
asurasya tanuṃ śuṣkaṃ pādāṅguṣṭhena vīryavān || 85 ||
kṣiptaṃ dṛṣṭvā tataḥ kāyaṃ sugrīvaḥ punarabravīt |
lakṣmaṇasyāgrato rāmamidaṃ vacanamarthavat || 86 ||
ārdrassamāṃsaḥ pratyagraḥ kṣiptaḥ kāyaḥ purā sakhe || 87 ||
laghussamprati nirmāṃsa stṛṇabhūtaśca rāghava |
pariśrāntena mattena bhrātrā me vālinā tadā || 88 ||
kṣiptamevaṃ praharṣeṇa bhavatā raghunandana |
nātra śakyaṃ balaṃ jñātuṃ tava vā tasya vā'dhikam |
ārdraṃ śuṣkamiti hyetatsumahadrāghavāntaram || 89 ||
sa eva saṃśayastāta tava tasya ca yadbale || 90 ||
sālamekaṃ tu nirbhidyā bhavedvyaktirbalābale |
kṛtvedaṃ kārmukaṃ sajyaṃ hastihasta mivātatam || 91 ||
ākarṇapūrṇamāyamya visṛjasva mahāśaram |
imaṃ hi sālaṃ sahita stvayā śaro na saṃśayo'trāsti vidārayiṣyati |
alaṃ vimarśena mama priyaṃ dhruvaṃ kuruṣva rājātmaja śāpito mayā || 92 ||
yathā hi tejassu varassadā ravi ryathā hi śailo himavānmahādriṣu |
yathā catuṣpātsu ca kesarī vara stathā naraṇāmasi vikrame varaḥ || 93 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ekādaśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ एकादशस्सर्गः ।
रामस्य वचनं श्रुत्वा हर्षपौरुषवर्धनम् ।
सुग्रीवः पूजयाञ्चक्रे राघवं प्रशशंस च ॥ 1 ॥
असंशयं प्रज्वलितैस्तीक्ष्णैर्मर्मातिगैश्शरैः ।
त्वं दहेः कुपितो लोकान्युगान्त इव भास्करः ॥ 2 ॥
वालिनः पौरुषं यत्तद्यच्च वीर्यं धृतिश्च या ।
तन्ममैकमनाश्श्रुत्वा विधत्स्व यदनन्तरम् ॥ 3 ॥
समुद्रात्पश्चिमात्पूर्वं दक्षिणादपि चोत्तरम् ।
क्रामत्यनुदिते सूर्ये वाली व्यपगतक्लमः ॥ 4 ॥
अग्राण्यारुह्य शैलानां शिखराणि महान्त्यपि ।
ऊर्ध्वमुत्क्षिप्य तरसा प्रतिगृह्णाति वीर्यवान् ॥ 5 ॥
बहवस्सारवन्तश्च वनेषु विविधा द्रुमाः ।
वालिना तरसा भग्ना बलं प्रथयताऽत्मनः ॥ 6 ॥
महिषो दुन्दुभिर्नाम कैलासशिखरप्रभः ।
बलं नागसहस्रस्य धारयामास वीर्यवान् ॥ 7 ॥
वीर्योत्सेकेन दुष्टात्मा वरदानाच्च मोहितः ।
जगाम सुमहाकाय स्समुद्रं सरितां पतिम् ॥ 8 ॥
ऊर्मिमन्तमभिक्रम्य सागरं रत्नसञ्चयम् ।
मह्यं युद्धं प्रयच्छेति तमुवाच महार्णवम् ॥ 9 ॥
ततस्समुद्रो धर्मात्मा समुत्थाय महाबलः ।
अब्रवीद्वचनं राजन्नसुरं कालचोदितम् ॥ 10 ॥
समर्थो नास्मि ते दातुं युद्धं युद्धविशारद ।
श्रूयतां चाभिधास्यामि यस्ते युद्धं प्रदास्यति ॥ 11 ॥
शैलराजो महारण्ये तपस्विशरणं परम् ।
शङ्करश्वशुरो नाम्ना हिमवानिति विश्रुतः ॥ 12 ॥
गुहाप्रस्रवणोपेतो बहुकन्दरनिर्दरः ।
स समर्थस्तव प्रीतिमतुलां कर्तुमाहवे ॥ 13 ॥
तं भीत इति विज्ञाय समुद्रमसुरोत्तमः ।
हिमवद्वनमागच्छच्छरश्चापादिव च्युतः ॥ 14 ॥
ततस्तस्य गिरेश्श्वेता गजेन्द्रविप्रलाश्शिलाः ।
चिक्षेप बहुधा भूमौ दुन्दुभिर्विननाद च ॥ 15 ॥
ततश्श्वेताम्बुदाकारः सौम्यः प्रीतिकराकृतिः ।
हिमवानब्रवीद्वाक्यं स्वे एव शिखरे स्थितः ॥ 16 ॥
क्लेष्टुमर्हसि मां न त्वं दुन्दुभे धर्मवत्सल ।
रणकर्मस्वकुशलस्तपस्विशरणं ह्यहम् ॥ 17 ॥
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा गिरिराजस्य धीमतः ।
उवाच दुन्दुभिर्वाक्यं क्रोधात्संरक्तलोचनः ॥ 18 ॥
यदि युद्धेऽसमर्थस्त्वं मद्भयाद्वा निरुद्यमः ।
समाचक्ष्व प्रदद्यान्मे योऽद्य युद्धं युयुत्सतः ॥ 19 ॥
हिमवानब्रवीद्वाक्यं श्रुत्वा वाक्यविशारदः ।
अनुक्तपूर्वं धर्मात्मा क्रोधात्तमसुरोत्तमम् ॥ 20 ॥
वाली नाम महाप्राज्ञश्शक्रतुल्य पराक्रमः ।
अध्यास्ते वानरश्श्रीमान् किष्किन्धामतुलप्रभाम् ॥ 21 ॥
स समर्थो महाप्राज्ञस्तव युद्धविशारदः ।
द्वन्द्वयुद्धं महद्दातुं नमुचेरिव वासवः ॥ 22 ॥
तं शीघ्रमभिगच्छ त्वं यदि युद्धमिहेच्छसि ।
स हि दुर्धर्षणो नित्यं शूरस्समरकर्मणि ॥ 23 ॥
श्रुत्वा हिमवतो वाक्यं कोधाविष्टस्स दुन्दुभिः ।
जगाम तां पुरीं तस्य किष्किन्धां वालिनस्तदा ॥ 24 ॥
धारयन्माहिषं रूपं तीक्ष्णशृङ्गो भयावहः ।
प्रावृषीव महामेघस्तोयपूर्णो नभस्स्थले ॥ 25 ॥
ततस्तु द्वारमागम्य किष्किन्धाया महाबलः ।
ननर्द कम्पयन्भूमिं दुन्दुभिर्दुन्दुभिर्यथा ॥ 26 ॥
समीपस्थान्द्रुमान्भञ्जन्वसुधां दारयन्खुरैः ।
विषाणेनोल्लिखन् दर्पात्तद्द्वारं द्विरदो यथा ॥ 27 ॥
अन्तःपुरगतो वाली श्रुत्वा शब्दममर्षणः ।
निष्पपात सह स्त्रीभिस्ताराभिरिव चन्द्रमाः ॥ 28 ॥
मितं व्यक्ताक्षरपदं तमुवाचाथ दुन्दुभिम् ।
हरीणामीश्वरो वाली सर्वेषां वनचारिणाम् ॥ 29 ॥
किमर्थं नगरद्वारमिदं रुध्द्वा विनर्दसि ।
दुन्दुभे विदितो मेऽसि रक्षप्राणान्महाबल ॥ 30 ॥
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा वानरेन्द्रस्य धीमतः ।
उवाच दुन्दुभिर्वाक्यं रोषात्संरक्तलोचनः ॥ 31 ॥
न त्वं स्त्रीसन्निधौ वीर वचनं वक्तुमर्हसि ।
मम युद्धं प्रयच्छाद्य ततो ज्ञास्यामि ते बलम् ॥ 32 ॥
अथवा धारयिष्यामि क्रोधमद्य निशामिमाम् ।
गृह्यतामुदयस्स्वैरं कामभोगेषु वानर ॥ 33 ॥
दीयतां सम्प्रदानं च परिष्वज्य च वानरान् ।
सर्वशाखामृगेन्द्र स्त्वं संसादय सुहृज्जनान् ॥ 34 ॥
सुदृष्टां कुरु किष्किन्धां कुरुष्वात्मसमं पुरे ।
क्रीडस्व च सह स्त्रीभिरहं ते दर्पनाशनः ॥ 35 ॥
यो हि मत्तं प्रमत्तं वा सुप्तं वा रहितं भृशम् ।
हन्यात्स भ्रूणहा लोके त्वद्विधं मदमोहितम् ॥ 36 ॥
स प्रहस्याब्रवीन्मन्दं क्रोधात्तमसुरोत्तमम् ।
विसृज्य ताः स्त्रियस्सर्वास्ताराप्रभृतिकास्तदा ॥ 37 ॥
मत्तोऽयमिति मा मंस्था यद्यभीतोऽसि संयुगे ।
मदोऽयं सम्प्रहारेऽस्मिन्वीरपानं समर्थ्यताम् ॥ 38 ॥
तमेवमुक्त्वा सङ्कृद्धो मालामुत्क्षिप्य काञ्चनीम् ।
पित्रा दत्तां महेन्द्रेण युद्धाय व्यवतिष्ठत ॥ 39 ॥
विषाणयोर्गृहीत्वा तं दुन्दुभिं गिरिसन्निभम् ।
आविध्यत तदा वाली विनदन्कपिकुञ्जरः ॥ 40 ॥
वाली व्यापातयाञ्चक्रे ननर्द च महास्वनम् ।
श्रोत्राभ्यामथ रक्तं तु तस्य सुस्राव पात्यतः ॥ 41 ॥
तयोस्तु क्रोधसंरम्भात्परस्परजयैषिणोः ।
युद्धं समभवद्घोरं दुन्दुभेर्वानरस्यच ॥ 42 ॥
अयुद्ध्यत तदा वाली शक्रतुल्यपराक्रमः ।
मुष्टिभिर्जानुभिश्चैव शिलाभिः पादपैस्तथा ॥ 43 ॥
परस्परं घ्नतो स्तत्र वानरासुरयोस्तदा ।
आसीदसुरो युद्धे शक्रसूनुर्व्यवर्धत ॥ 44 ॥
व्यापारवीर्यधैर्यैश्च परिक्षीणं पराक्रमैः ।
तं तु दुन्दुभिमुद्यम्य धरण्यामभ्यपातयत् ॥ 45 ॥
युद्धे प्राणहरे तस्मिन्निष्पिष्टो दुन्दुभिस्तदा ।
पपात च महाकायः क्षितौ पञ्चत्वमागतः ॥ 46 ॥
तं तोलयित्वा बाहुभ्यां गतसत्त्वमचेतनम् ।
चिक्षेप बलवान्वाली वेगेनैकेन योजनम् ॥ 47 ॥
तस्य वेगप्रविद्धस्य वक्त्रात्क्षतजबिन्दवः ।
प्रपेतुर्मारुतोत्क्षिप्ता मतङ्गप्याश्रमं प्रति ॥ 48 ॥
तान्दृष्ट्वा पतितांस्तस्य मुनिश्शोणितविप्रुषः ।
क्रुद्धस्तत्र महाभागश्चिन्तयामास कोन्वयम् ॥ 49 ॥
येन अहं सहसा स्पृष्टः शोणितेन दुरात्मना ।
कोऽयं दुरात्मा दुर् बुद्धिः अकृतात्मा च बालिशः ॥ 50 ॥
इत्युक्त्वाऽथ विनिष्क्रम्य ददर्श मुनिसत्तमः ।
महिषं पर्वताकारं गतासुं पतितं भुवि ॥ 51 ॥
स तु विज्ञाय तपसा वानरेण कृतं हि तत् ।
उत्ससर्ज महाशापं क्षेप्तारं वालिनं प्रति ॥ 52 ॥
इह तेनाप्रवेष्टव्यं प्रविष्टस्य वधो भवेत् ।
वनं मत्संश्रयं येन दूषितं रुधिरस्रवैः ॥ 53 ॥
सम्भग्नाः पादपाश्चैमेक्षिपतेहासुरीं तनुम् ।
समन्तादाद्योजनं पूर्णमाश्रमं मामकं यदि ॥ 54 ॥
आगमिष्यति दुर्बुद्धिर्व्यक्तं स न भविष्यति ।
ये चापि सचिवाः स्तस्य संश्रिता मामकं वनम् ॥ 55 ॥
न च तैरिह वस्तव्यं श्रुत्वा यान्तु यथासुखम् ।
यदि तेऽपी ह तिष्ठन्ति शपिष्ये तानपि ध्रुवम् ॥ 56 ॥
वनेऽस्मिन्मामके नित्यं पुत्रवत्परिरक्षिते ।
पत्राङ्कुरविनाशाय फलमूलाभवाय च ॥ 57 ॥
दिवसश्चास्य मर्यादा यं द्रष्टा श्वोऽस्मि वानरम् ।
बहुवर्षसहस्राणि स वै शैलो भविष्यति ॥ 58 ॥
ततस्ते वानराश्श्रुत्वा गिरं मुनिसमीरिताम् ।
निश्चक्रमुर्वनात्तस्मात्तान्दृष्ट्वा वालिरब्रवीत् ॥ 59 ॥
किं भवन्तस्समस्ताश्च मतङ्गवनवासिनः ।
मत्समीपमनुप्राप्ता अपि स्वस्ति वनौकसाम् ॥ 60 ॥
ततस्ते कारणं सर्वं तदा शापं च वालिनः ।
शशंसुर्वानरास्सर्वे वालिने हेममालिने ॥ 61 ॥
एतच्छ्रुत्वा तदा वाली वचनं वानरेरितम् ।
स महर्षिन्तदाऽसाद्य याचते स्म कृताञ्जलिः ॥ 62 ॥
महर्षिस्तमनादृत्य प्रविवेशाश्रमं तदा ।
शापधारणभीतस्तु वाली विह्वलतां गतः ॥ 63 ॥
ततश्शापभयाद्भीत ऋश्यमूकं महागिरिम् ।
प्रवेष्टुं नेच्छति हरिर्द्रष्टुं वापि नरेश्वर ॥ 64 ॥
तस्याप्रवेशं ज्ञात्वाऽहमिदं राम महावनम् ।
विचरामि सहामात्यो विषादेन विवर्जितः ॥ 65 ॥
एषोऽस्थिनिचयस्तस्य दुन्दुभेस्सम्प्रकाशते ।
वीर्योत्सेकान्निरस्तस्य गिरिकूटोपमो महान् ॥ 66 ॥
इमे च विपुलास्सालास्सप्त शाखावलम्बिनः ।
यत्रैकं घटते वाली निष्पत्रयितुमोजसा ॥ 67 ॥
एतदस्यासमं वीर्यं मया राम प्रकीर्तितम् ।
कथं तं वालिनं हन्तुं समरे शक्ष्यसे नृप ॥ 68 ॥
तथा ब्रुवाणं सुग्रीवं प्रहसन् लक्ष्मणोऽब्रवीत् ।
कस्मिन्कर्मणि निर्वृत्ते श्रद्दध्या वालिनो वधम् ॥ 69 ॥
तमुवाचाथ सुग्रीवस्सप्त सालानिमान्पुरा ।
एवमेकैकशो वाली विव्याथाथ स चासकृत् ॥ 70 ॥
रामोऽपिदारयेदेषां बाणेनैकेन च द्रुमम् ।
वालिनं निहतं मन्ये दृष्ट्वा रामस्य विक्रमम् ॥ 71 ॥
हतस्य महिषस्यास्थि पादेनैकेन लक्ष्मण ।
उद्यम्याथ प्रक्षिपेच्चेत्तरसा द्वे धनुश्शते ॥ 72 ॥
एवमुक्त्वा तु सुग्रीवो रामं रक्तान्तलोचनम् ।
ध्यात्वा मुहूर्तं काकुत्स्थं पुनरेव वचोऽब्रवीत् ॥ 73 ॥
शूरश्च शूरघाती च प्रख्यातबलपौरुषः ।
बलवान्वानरो वाली संयुगेष्वपराजितः ॥ 74 ॥
दृश्यन्ते चास्य कर्माणि दुष्कराणि सुरैरपि ।
यानि सञ्चिन्त्य भीतोऽहमृश्यमूकं समाश्रितः ॥ 75 ॥
तमजय्यमधृष्यं च वानरेन्द्रममर्षणम् ।
विचिन्तयन्न मुञ्चामि ऋश्यमूकमहन्विमम् ॥ 76 ॥
उद्विग्नश्शङ्कितश्चापि विचरामि महावने ।
अनुरक्तैः सहामात्यैर्हनुमत्प्रमुखैर्वरैः ॥ 77 ॥
उपलब्धं च मे श्लाघ्यं सन्मित्रं मित्रवत्सल ।
त्वामहं पुरुषव्याघ्र हिमवन्तमिवाश्रितः ॥ 78 ॥
किं तु तस्य बलज्ञोऽहं दुर्भ्रातुर्बलशालिनः ।
अप्रत्यक्षं तु मे वीर्यं समरे तव राघव ॥ 79 ॥
न खल्वहं त्वां तुलये नावमन्ये न भीषये ।
कर्मभिस्तस्य भीमैस्तु कातर्यं जनितं मम ॥ 80 ॥
कामं राघव ते वाणी प्रमाणं धैर्यमाकृतिः ।
सूचयन्ति परं तेजो भस्मच्छन्नमिवानलम् ॥ 81 ॥
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा सुग्रीवस्य महात्मनः ।
स्मितपूर्वमथो रामः प्रत्युवाच हरिं प्रभुः ॥ 82 ॥
यदि न प्रत्ययोऽस्मासु विक्रमे तव वानर ।
प्रत्ययं समरे श्लाघ्यमहमुत्पादयामि ते ॥ 83 ॥
एवमुक्त्वा तु सुग्रीवं सान्त्वं लक्ष्मणपूर्वजः ।
राघवो दुन्दुभेः कायं पादाङ्गुष्ठेन लीलया ॥ 84 ॥
तोलयित्वा महाबाहुश्चिक्षेप दशयोजनम् ।
असुरस्य तनुं शुष्कं पादाङ्गुष्ठेन वीर्यवान् ॥ 85 ॥
क्षिप्तं दृष्ट्वा ततः कायं सुग्रीवः पुनरब्रवीत् ।
लक्ष्मणस्याग्रतो राममिदं वचनमर्थवत् ॥ 86 ॥
आर्द्रस्समांसः प्रत्यग्रः क्षिप्तः कायः पुरा सखे ॥ 87 ॥
लघुस्सम्प्रति निर्मांस स्तृणभूतश्च राघव ।
परिश्रान्तेन मत्तेन भ्रात्रा मे वालिना तदा ॥ 88 ॥
क्षिप्तमेवं प्रहर्षेण भवता रघुनन्दन ।
नात्र शक्यं बलं ज्ञातुं तव वा तस्य वाऽधिकम् ।
आर्द्रं शुष्कमिति ह्येतत्सुमहद्राघवान्तरम् ॥ 89 ॥
स एव संशयस्तात तव तस्य च यद्बले ॥ 90 ॥
सालमेकं तु निर्भिद्या भवेद्व्यक्तिर्बलाबले ।
कृत्वेदं कार्मुकं सज्यं हस्तिहस्त मिवाततम् ॥ 91 ॥
आकर्णपूर्णमायम्य विसृजस्व महाशरम् ।
इमं हि सालं सहित स्त्वया शरो न संशयोऽत्रास्ति विदारयिष्यति ।
अलं विमर्शेन मम प्रियं ध्रुवं कुरुष्व राजात्मज शापितो मया ॥ 92 ॥
यथा हि तेजस्सु वरस्सदा रवि र्यथा हि शैलो हिमवान्महाद्रिषु ।
यथा चतुष्पात्सु च केसरी वर स्तथा नरणामसि विक्रमे वरः ॥ 93 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे एकादशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ekādaśassargaḥ |
rāmasya vacanaṃ śrutvā harṣapauruṣavardhanam |
sugrīvaḥ pūjayāñcakre rāghavaṃ praśaśaṃsa ca || 1 ||
asaṃśayaṃ prajvalitaistīkṣṇairmarmātigaiśśaraiḥ |
tvaṃ daheḥ kupito lokānyugānta iva bhāskaraḥ || 2 ||
vālinaḥ pauruṣaṃ yattadyacca vīryaṃ dhṛtiśca yā |
tanmamaikamanāśśrutvā vidhatsva yadanantaram || 3 ||
samudrātpaścimātpūrvaṃ dakṣiṇādapi cottaram |
krāmatyanudite sūrye vālī vyapagataklamaḥ || 4 ||
agrāṇyāruhya śailānāṃ śikharāṇi mahāntyapi |
ūrdhvamutkṣipya tarasā pratigṛhṇāti vīryavān || 5 ||
bahavassāravantaśca vaneṣu vividhā drumāḥ |
vālinā tarasā bhagnā balaṃ prathayatā'tmanaḥ || 6 ||
mahiṣo dundubhirnāma kailāsaśikharaprabhaḥ |
balaṃ nāgasahasrasya dhārayāmāsa vīryavān || 7 ||
vīryotsekena duṣṭātmā varadānācca mohitaḥ |
jagāma sumahākāya ssamudraṃ saritāṃ patim || 8 ||
ūrmimantamabhikramya sāgaraṃ ratnasañcayam |
mahyaṃ yuddhaṃ prayaccheti tamuvāca mahārṇavam || 9 ||
tatassamudro dharmātmā samutthāya mahābalaḥ |
abravīdvacanaṃ rājannasuraṃ kālacoditam || 10 ||
samartho nāsmi te dātuṃ yuddhaṃ yuddhaviśārada |
śrūyatāṃ cābhidhāsyāmi yaste yuddhaṃ pradāsyati || 11 ||
śailarājo mahāraṇye tapasviśaraṇaṃ param |
śaṅkaraśvaśuro nāmnā himavāniti viśrutaḥ || 12 ||
guhāprasravaṇopeto bahukandaranirdaraḥ |
sa samarthastava prītimatulāṃ kartumāhave || 13 ||
taṃ bhīta iti vijñāya samudramasurottamaḥ |
himavadvanamāgacchaccharaścāpādiva cyutaḥ || 14 ||
tatastasya gireśśvetā gajendravipralāśśilāḥ |
cikṣepa bahudhā bhūmau dundubhirvinanāda ca || 15 ||
tataśśvetāmbudākāraḥ saumyaḥ prītikarākṛtiḥ |
himavānabravīdvākyaṃ sve eva śikhare sthitaḥ || 16 ||
kleṣṭumarhasi māṃ na tvaṃ dundubhe dharmavatsala |
raṇakarmasvakuśalastapasviśaraṇaṃ hyaham || 17 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā girirājasya dhīmataḥ |
uvāca dundubhirvākyaṃ krodhātsaṃraktalocanaḥ || 18 ||
yadi yuddhe'samarthastvaṃ madbhayādvā nirudyamaḥ |
samācakṣva pradadyānme yo'dya yuddhaṃ yuyutsataḥ || 19 ||
himavānabravīdvākyaṃ śrutvā vākyaviśāradaḥ |
anuktapūrvaṃ dharmātmā krodhāttamasurottamam || 20 ||
vālī nāma mahāprājñaśśakratulya parākramaḥ |
adhyāste vānaraśśrīmān kiṣkindhāmatulaprabhām || 21 ||
sa samartho mahāprājñastava yuddhaviśāradaḥ |
dvandvayuddhaṃ mahaddātuṃ namuceriva vāsavaḥ || 22 ||
taṃ śīghramabhigaccha tvaṃ yadi yuddhamihecchasi |
sa hi durdharṣaṇo nityaṃ śūrassamarakarmaṇi || 23 ||
śrutvā himavato vākyaṃ kodhāviṣṭassa dundubhiḥ |
jagāma tāṃ purīṃ tasya kiṣkindhāṃ vālinastadā || 24 ||
dhārayanmāhiṣaṃ rūpaṃ tīkṣṇaśṛṅgo bhayāvahaḥ |
prāvṛṣīva mahāmeghastoyapūrṇo nabhassthale || 25 ||
tatastu dvāramāgamya kiṣkindhāyā mahābalaḥ |
nanarda kampayanbhūmiṃ dundubhirdundubhiryathā || 26 ||
samīpasthāndrumānbhañjanvasudhāṃ dārayankhuraiḥ |
viṣāṇenollikhan darpāttaddvāraṃ dvirado yathā || 27 ||
antaḥpuragato vālī śrutvā śabdamamarṣaṇaḥ |
niṣpapāta saha strībhistārābhiriva candramāḥ || 28 ||
mitaṃ vyaktākṣarapadaṃ tamuvācātha dundubhim |
harīṇāmīśvaro vālī sarveṣāṃ vanacāriṇām || 29 ||
kimarthaṃ nagaradvāramidaṃ rudhdvā vinardasi |
dundubhe vidito me'si rakṣaprāṇānmahābala || 30 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā vānarendrasya dhīmataḥ |
uvāca dundubhirvākyaṃ roṣātsaṃraktalocanaḥ || 31 ||
na tvaṃ strīsannidhau vīra vacanaṃ vaktumarhasi |
mama yuddhaṃ prayacchādya tato jñāsyāmi te balam || 32 ||
athavā dhārayiṣyāmi krodhamadya niśāmimām |
gṛhyatāmudayassvairaṃ kāmabhogeṣu vānara || 33 ||
dīyatāṃ sampradānaṃ ca pariṣvajya ca vānarān |
sarvaśākhāmṛgendra stvaṃ saṃsādaya suhṛjjanān || 34 ||
sudṛṣṭāṃ kuru kiṣkindhāṃ kuruṣvātmasamaṃ pure |
krīḍasva ca saha strībhirahaṃ te darpanāśanaḥ || 35 ||
yo hi mattaṃ pramattaṃ vā suptaṃ vā rahitaṃ bhṛśam |
hanyātsa bhrūṇahā loke tvadvidhaṃ madamohitam || 36 ||
sa prahasyābravīnmandaṃ krodhāttamasurottamam |
visṛjya tāḥ striyassarvāstārāprabhṛtikāstadā || 37 ||
matto'yamiti mā maṃsthā yadyabhīto'si saṃyuge |
mado'yaṃ samprahāre'sminvīrapānaṃ samarthyatām || 38 ||
tamevamuktvā saṅkṛddho mālāmutkṣipya kāñcanīm |
pitrā dattāṃ mahendreṇa yuddhāya vyavatiṣṭhata || 39 ||
viṣāṇayorgṛhītvā taṃ dundubhiṃ girisannibham |
āvidhyata tadā vālī vinadankapikuñjaraḥ || 40 ||
vālī vyāpātayāñcakre nanarda ca mahāsvanam |
śrotrābhyāmatha raktaṃ tu tasya susrāva pātyataḥ || 41 ||
tayostu krodhasaṃrambhātparasparajayaiṣiṇoḥ |
yuddhaṃ samabhavadghoraṃ dundubhervānarasyaca || 42 ||
ayuddhyata tadā vālī śakratulyaparākramaḥ |
muṣṭibhirjānubhiścaiva śilābhiḥ pādapaistathā || 43 ||
parasparaṃ ghnato statra vānarāsurayostadā |
āsīdasuro yuddhe śakrasūnurvyavardhata || 44 ||
vyāpāravīryadhairyaiśca parikṣīṇaṃ parākramaiḥ |
taṃ tu dundubhimudyamya dharaṇyāmabhyapātayat || 45 ||
yuddhe prāṇahare tasminniṣpiṣṭo dundubhistadā |
papāta ca mahākāyaḥ kṣitau pañcatvamāgataḥ || 46 ||
taṃ tolayitvā bāhubhyāṃ gatasattvamacetanam |
cikṣepa balavānvālī vegenaikena yojanam || 47 ||
tasya vegapraviddhasya vaktrātkṣatajabindavaḥ |
prapeturmārutotkṣiptā mataṅgapyāśramaṃ prati || 48 ||
tāndṛṣṭvā patitāṃstasya muniśśoṇitavipruṣaḥ |
kruddhastatra mahābhāgaścintayāmāsa konvayam || 49 ||
yena ahaṃ sahasā spṛṣṭaḥ śoṇitena durātmanā |
ko'yaṃ durātmā dur buddhiḥ akṛtātmā ca bāliśaḥ || 50 ||
ityuktvā'tha viniṣkramya dadarśa munisattamaḥ |
mahiṣaṃ parvatākāraṃ gatāsuṃ patitaṃ bhuvi || 51 ||
sa tu vijñāya tapasā vānareṇa kṛtaṃ hi tat |
utsasarja mahāśāpaṃ kṣeptāraṃ vālinaṃ prati || 52 ||
iha tenāpraveṣṭavyaṃ praviṣṭasya vadho bhavet |
vanaṃ matsaṃśrayaṃ yena dūṣitaṃ rudhirasravaiḥ || 53 ||
sambhagnāḥ pādapāścaimekṣipatehāsurīṃ tanum |
samantādādyojanaṃ pūrṇamāśramaṃ māmakaṃ yadi || 54 ||
āgamiṣyati durbuddhirvyaktaṃ sa na bhaviṣyati |
ye cāpi sacivāḥ stasya saṃśritā māmakaṃ vanam || 55 ||
na ca tairiha vastavyaṃ śrutvā yāntu yathāsukham |
yadi te'pī ha tiṣṭhanti śapiṣye tānapi dhruvam || 56 ||
vane'sminmāmake nityaṃ putravatparirakṣite |
patrāṅkuravināśāya phalamūlābhavāya ca || 57 ||
divasaścāsya maryādā yaṃ draṣṭā śvo'smi vānaram |
bahuvarṣasahasrāṇi sa vai śailo bhaviṣyati || 58 ||
tataste vānarāśśrutvā giraṃ munisamīritām |
niścakramurvanāttasmāttāndṛṣṭvā vālirabravīt || 59 ||
kiṃ bhavantassamastāśca mataṅgavanavāsinaḥ |
matsamīpamanuprāptā api svasti vanaukasām || 60 ||
tataste kāraṇaṃ sarvaṃ tadā śāpaṃ ca vālinaḥ |
śaśaṃsurvānarāssarve vāline hemamāline || 61 ||
etacchrutvā tadā vālī vacanaṃ vānareritam |
sa maharṣintadā'sādya yācate sma kṛtāñjaliḥ || 62 ||
maharṣistamanādṛtya praviveśāśramaṃ tadā |
śāpadhāraṇabhītastu vālī vihvalatāṃ gataḥ || 63 ||
tataśśāpabhayādbhīta ṛśyamūkaṃ mahāgirim |
praveṣṭuṃ necchati harirdraṣṭuṃ vāpi nareśvara || 64 ||
tasyāpraveśaṃ jñātvā'hamidaṃ rāma mahāvanam |
vicarāmi sahāmātyo viṣādena vivarjitaḥ || 65 ||
eṣo'sthinicayastasya dundubhessamprakāśate |
vīryotsekānnirastasya girikūṭopamo mahān || 66 ||
ime ca vipulāssālāssapta śākhāvalambinaḥ |
yatraikaṃ ghaṭate vālī niṣpatrayitumojasā || 67 ||
etadasyāsamaṃ vīryaṃ mayā rāma prakīrtitam |
kathaṃ taṃ vālinaṃ hantuṃ samare śakṣyase nṛpa || 68 ||
tathā bruvāṇaṃ sugrīvaṃ prahasan lakṣmaṇo'bravīt |
kasminkarmaṇi nirvṛtte śraddadhyā vālino vadham || 69 ||
tamuvācātha sugrīvassapta sālānimānpurā |
evamekaikaśo vālī vivyāthātha sa cāsakṛt || 70 ||
rāmo'pidārayedeṣāṃ bāṇenaikena ca drumam |
vālinaṃ nihataṃ manye dṛṣṭvā rāmasya vikramam || 71 ||
hatasya mahiṣasyāsthi pādenaikena lakṣmaṇa |
udyamyātha prakṣipeccettarasā dve dhanuśśate || 72 ||
evamuktvā tu sugrīvo rāmaṃ raktāntalocanam |
dhyātvā muhūrtaṃ kākutsthaṃ punareva vaco'bravīt || 73 ||
śūraśca śūraghātī ca prakhyātabalapauruṣaḥ |
balavānvānaro vālī saṃyugeṣvaparājitaḥ || 74 ||
dṛśyante cāsya karmāṇi duṣkarāṇi surairapi |
yāni sañcintya bhīto'hamṛśyamūkaṃ samāśritaḥ || 75 ||
tamajayyamadhṛṣyaṃ ca vānarendramamarṣaṇam |
vicintayanna muñcāmi ṛśyamūkamahanvimam || 76 ||
udvignaśśaṅkitaścāpi vicarāmi mahāvane |
anuraktaiḥ sahāmātyairhanumatpramukhairvaraiḥ || 77 ||
upalabdhaṃ ca me ślāghyaṃ sanmitraṃ mitravatsala |
tvāmahaṃ puruṣavyāghra himavantamivāśritaḥ || 78 ||
kiṃ tu tasya balajño'haṃ durbhrāturbalaśālinaḥ |
apratyakṣaṃ tu me vīryaṃ samare tava rāghava || 79 ||
na khalvahaṃ tvāṃ tulaye nāvamanye na bhīṣaye |
karmabhistasya bhīmaistu kātaryaṃ janitaṃ mama || 80 ||
kāmaṃ rāghava te vāṇī pramāṇaṃ dhairyamākṛtiḥ |
sūcayanti paraṃ tejo bhasmacchannamivānalam || 81 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā sugrīvasya mahātmanaḥ |
smitapūrvamatho rāmaḥ pratyuvāca hariṃ prabhuḥ || 82 ||
yadi na pratyayo'smāsu vikrame tava vānara |
pratyayaṃ samare ślāghyamahamutpādayāmi te || 83 ||
evamuktvā tu sugrīvaṃ sāntvaṃ lakṣmaṇapūrvajaḥ |
rāghavo dundubheḥ kāyaṃ pādāṅguṣṭhena līlayā || 84 ||
tolayitvā mahābāhuścikṣepa daśayojanam |
asurasya tanuṃ śuṣkaṃ pādāṅguṣṭhena vīryavān || 85 ||
kṣiptaṃ dṛṣṭvā tataḥ kāyaṃ sugrīvaḥ punarabravīt |
lakṣmaṇasyāgrato rāmamidaṃ vacanamarthavat || 86 ||
ārdrassamāṃsaḥ pratyagraḥ kṣiptaḥ kāyaḥ purā sakhe || 87 ||
laghussamprati nirmāṃsa stṛṇabhūtaśca rāghava |
pariśrāntena mattena bhrātrā me vālinā tadā || 88 ||
kṣiptamevaṃ praharṣeṇa bhavatā raghunandana |
nātra śakyaṃ balaṃ jñātuṃ tava vā tasya vā'dhikam |
ārdraṃ śuṣkamiti hyetatsumahadrāghavāntaram || 89 ||
sa eva saṃśayastāta tava tasya ca yadbale || 90 ||
sālamekaṃ tu nirbhidyā bhavedvyaktirbalābale |
kṛtvedaṃ kārmukaṃ sajyaṃ hastihasta mivātatam || 91 ||
ākarṇapūrṇamāyamya visṛjasva mahāśaram |
imaṃ hi sālaṃ sahita stvayā śaro na saṃśayo'trāsti vidārayiṣyati |
alaṃ vimarśena mama priyaṃ dhruvaṃ kuruṣva rājātmaja śāpito mayā || 92 ||
yathā hi tejassu varassadā ravi ryathā hi śailo himavānmahādriṣu |
yathā catuṣpātsu ca kesarī vara stathā naraṇāmasi vikrame varaḥ || 93 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ekādaśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.