ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே கிஷ்கிந்தாகாண்டம் ।
அத ஸப்தத்ரிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ।
ஏவமுக்தஸ்து ஸுக்ரீவோ லக்ஷ்மணேந மஹாத்மநா ।
ஹநூமந்தம் ஸ்திதம் பார்ஶ்வே ஸசிவந்த்விதமப்ரவீத் ॥ 1 ॥
மஹேந்த்ரஹிமவத்விந்த்யகைலாஸஶிகரேஷு ச ।
மந்தரே பாண்டுஶிகரே பஞ்சஶைலேஷு யே ஸ்திதாஃ ॥ 2 ॥
தருணாதித்யவர்ணேஷு ப்ராஜமாநேஷு ஸர்வதஃ ।
பர்வதேஷு ஸமுத்ராந்தே பஶ்சிமாயாம் ச யே திஶி ॥ 3 ॥
ஆதித்யபவநே சைவ கிரௌ ஸந்த்யாப்ரஸந்நிபே ।
பத்மாதாலவநம் பீமம் ஸம்ஶ்ரிதா ஹரிபுங்கவாஃ ॥ 4 ॥
அஞ்ஜநாம்புதஸங்காஶாஃ குஞ்ஜரப்ரதிமௌஜஸஃ ।
அஞ்ஜநே பர்வதே சைவ யே வஸந்தி ப்லவங்கமாஃ ॥ 5 ॥
மநஶ்ஶிலா குஹாவாஸா வாநராஃ கநகப்ரபாஃ ।
மேருபார்ஶ்வகதாஶ்சைவ யே தூம்ரகிரிம் ஸம்ஶ்ரிதாஃ ॥ 6 ॥
தருணாதித்யவர்ணாஶ்ச பர்வதே யே மஹாருணே ।
பிபந்தோ மதுமைரேயம் பீமவேகாஃ ப்லவங்கமாஃ ॥ 7 ॥
வநேஷு ச ஸுரம்யேஷு ஸுகந்திஷு மஹத்ஸு ச ।
தாபஸாநாம் ச ரம்யேஷு வநாந்தேஷு ஸமந்ததஃ ॥ 8 ॥
தாம்ஸ்தாம் ஸ்த்வமாநய க்ஷிப்ரம் ப்ரு'திவ்யாம் ஸர்வவாநராந் ।
ஸாமதாநாதிபிஃ ஸ்ஸர்வைராஶு ப்ரேஷய வாநராந் ॥ 9 ॥
ப்ரேஷிதாஃ ப்ரதமம் யே ச மயாதூதா மஹாஜவாஃ ।
த்வரணார்தம் து பூயஸ்த்வம் ஹரீந் ஸம்ப்ரேஷயாபராந் ॥ 10 ॥
யே ப்ரஸக்தாஶ்ச காமேஷு தீர்கஸூத்ராஶ்ச வாநராஃ ।
இஹாऽநயஸ்வ தாந் ஸர்வாந் ஶீக்ரம் து மம ஶாஸநாத் ॥ 11 ॥
அஹோபிர்தஶபிர்யே ச நாகச்சந்தி மமாஜ்ஞயா ।
ஹந்தவ்யாஸ்தே துராத்மாநோ ராஜஶாஸநதூஷகாஃ ॥ 12 ॥
ஶதாந்யத ஸஹஸ்ராணாம் கோட்யஶ்ச மம ஶாஸநாத் ।
ப்ரயாந்து கபிஸிம்ஹாநாம் திஶோ மம மதே ஸ்திதாஃ ॥ 13 ॥
மேகபர்வதஸங்காஶாஶ்சாதயந்த இவாம்பரம் ।
கோரரூபாஃ கபிஶ்ரேஷ்டா யாந்து மச்சாஸநாதிதஃ ॥ 14 ॥
தே கதிஜ்ஞா கதிம் ஜ்ஞாத்வா ப்ரு'திவ்யாம் ஸர்வவாநராஃ ।
ஆநயந்து ஹரீந் ஸர்வாம்ஸ்த்வரிதா ஶஸநாந்மம ॥ 15 ॥
தஸ்ய வாநர ராஜஸ்ய ஶ்ருத்வா வாயுஸுதோ வசஃ ।
திக்ஷு ஸர்வாஸு விக்ராந்தாந்ப்ரேஷயாமாஸ வாநராந் ॥ 16 ॥
தே பதம் விஷ்ணுவிக்ராந்தம் பதத்ரிஜ்யோதிரத்வகாஃ ।
ப்ரயாதாஃ ப்ரஹிதா ராஜ்ஞா ஹரயஸ்தத்க்ஷணேந வை ॥ 17 ॥
தே ஸமுத்ரேஷு கிரிஷு வநேஷு ச ஸரஸ்ஸு ச ।
வாநரா வாநராந்ஸர்வாந்ராமஹேதோரசோதயந் ॥ 18 ॥
ம்ரு'த்யுகாலோபமஸ்யாऽஜ்ஞாம் ராஜராஜஸ்ய வாநராஃ ।
ஸுக்ரீவஸ்யாயயு ஶ்ஶ்ருத்வா ஸுக்ரீவபயதர்ஶிநஃ ॥ 19 ॥
ததஸ்தேऽஞ்ஜநஸங்காஶா கிரேஸ்தஸ்மாந்மஹாஜவாஃ ।
திஸ்ரஃ கோட்யஃ ப்லவங்காநாம் நிர்யயுர்யத்ர ராகவஃ ॥ 20 ॥
அஸ்தம் கச்சதி யத்ரார்கஸ்தஸ்மிந்கிரிவரே ஸ்திதாஃ ।
ஸந்தப்த ஹேமமஹாபாஸஸ்தஸ்மாத்கோட்யோ தஶ ச்யுதாஃ ॥ 21 ॥
கைலாஸஶிகரேப்யஶ்ச ஸிம்ஹகேஸரவர்சஸாம் ।
ததஃ கோடிஸஹஸ்ராணி வாநராணாமுபாகமந் ॥ 22 ॥
பலமூலேந ஜீவந்தோ ஹிமவந்தமுபாஶ்ரிதாஃ ।
தேஷாம் கோடிஸஹஸ்ராணாம் ஸஹஸ்ரம் ஸமவர்தத ॥ 23 ॥
அங்காரகஸமாநாநாம் பீமாநாம் பீமகர்மணாம் ।
விந்த்யாத்வாநரகோடீநாம் ஸஹஸ்ராண்யபதந்த்ருதம் ॥ 24 ॥
க்ஷீரோதவேலாநிலயாஸ்தமாலவநவாஸிநஃ ।
நாரிகேலாஶநாஶ்சைவ தேஷாம் ஸங்க்யா ந வித்யதே ॥ 25 ॥
வநேப்யோ கஹ்வரேப்யஶ்ச ஸரித்ப்யஶ்ச மஹாஜவா ।
ஆகச்சத்வாநரீ ஸேநா பிபந்தீவ திவாகரம் ॥ 26 ॥
யே து த்வரயிதும் யாதா வாநராஸ்ஸர்வவாநராந் ।
தே வீரா ஹிமவச்சைலம் தத்ரு'ஶுஸ்தம் மஹாத்ருமம் ॥ 27 ॥
தஸ்மிந்கிரிவரே ரம்யே யஜ்ஞோ மாஹேஶ்வரஃ புரா ।
ஸர்வதேவமநஸ்தோஷோ பபௌ திவ்யோ மநோஹரஃ ॥ 28 ॥
அந்நநிஷ்யந்தஜாதாநி மூலாநி ச பலாநி ச ।
அம்ரு'தாஸ்வாதகல்பாநி தத்ரு'ஶுஸ்தத்ர வாநராஃ ॥ 29 ॥
ததந்நஸம்பவம் திவ்யம் பலமூலம் மநோஹரம் ।
யஃ கஶ்சித்ஸக்ரு'தஶ்நாதி மாஸம் பவதி தர்பிதஃ ॥ 30 ॥
தாநி மூலாநி திவ்யாநி பலாநி ச பலாஶநாஃ ।
ஔஷதாநி ச திவ்யாநி ஜக்ரு'ஹுர்ஹரியூதபாஃ ॥ 31 ॥
தஸ்மாச்ச யஜ்ஞாயதநாத்புஷ்பாணி ஸுரபீணி ச ।
ஆநிந்யுர்வாநரா கத்வா ஸுக்ரீவப்ரியகாரணாத் ॥ 32 ॥
தே து ஸர்வே ஹரிவராஃ ப்ரு'திவ்யாம் ஸர்வவாநராந் ।
ஸஞ்சோதயித்வா த்வரிதா யூதாநாம் ஜக்முரக்ரதஃ ॥ 33 ॥
தே து தேந முஹூர்தேந யூதபாஶ்ஶீக்ரகாமிநஃ ।
கிஷ்கிந்தாம் த்வரயா ப்ராப்தா ஸ்ஸுக்ரீவோ யத்ர வாநரஃ ॥ 34 ॥
தே க்ரு'ஹீத்வௌஷதீஸ்ஸர்வாஃ பலமூலம் ச வாநராஃ ।
தம் ப்ரதிக்ராஹயாமாஸுர்வசநம் சேதமப்ருவந் ॥ 35 ॥
ஸர்வே பரிகதாஶ்ஶைலாஸ்ஸமுத்ராஶ்ச வநாநி ச ।
ப்ரு'திவ்யாம் வாநராஸ்ஸர்வே ஶாஸநாதுபயாந்தி தே ॥ 36 ॥
ஏவம் ஶ்ருத்வா ததோ ஹ்ரு'ஷ்ட ஸ்ஸுக்ரீவஃ ப்லவகாதிபஃ ।
ப்ரதிஜக்ராஹ தத்ப்ரதீதஸ்தேஷாம் ஸர்வமுபாயநம் ॥ 37 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே கிஷ்கிந்தாகாண்டே ஸப்தத்ரிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha saptatriṃśassargaḥ |
evamuktastu sugrīvo lakṣmaṇena mahātmanā |
hanūmantaṃ sthitaṃ pārśve sacivantvidamabravīt || 1 ||
mahendrahimavadvindhyakailāsaśikhareṣu ca |
mandare pāṇḍuśikhare pañcaśaileṣu ye sthitāḥ || 2 ||
taruṇādityavarṇeṣu bhrājamāneṣu sarvataḥ |
parvateṣu samudrānte paścimāyāṃ ca ye diśi || 3 ||
ādityabhavane caiva girau sandhyābhrasannibhe |
padmātālavanaṃ bhīmaṃ saṃśritā haripuṅgavāḥ || 4 ||
añjanāmbudasaṅkāśāḥ kuñjarapratimaujasaḥ |
añjane parvate caiva ye vasanti plavaṅgamāḥ || 5 ||
manaśśilā guhāvāsā vānarāḥ kanakaprabhāḥ |
merupārśvagatāścaiva ye dhūmragiriṃ saṃśritāḥ || 6 ||
taruṇādityavarṇāśca parvate ye mahāruṇe |
pibanto madhumaireyaṃ bhīmavegāḥ plavaṅgamāḥ || 7 ||
vaneṣu ca suramyeṣu sugandhiṣu mahatsu ca |
tāpasānāṃ ca ramyeṣu vanānteṣu samantataḥ || 8 ||
tāṃstāṃ stvamānaya kṣipraṃ pṛthivyāṃ sarvavānarān |
sāmadānādibhiḥ ssarvairāśu preṣaya vānarān || 9 ||
preṣitāḥ prathamaṃ ye ca mayādūtā mahājavāḥ |
tvaraṇārthaṃ tu bhūyastvaṃ harīn sampreṣayāparān || 10 ||
ye prasaktāśca kāmeṣu dīrghasūtrāśca vānarāḥ |
ihā'nayasva tān sarvān śīghraṃ tu mama śāsanāt || 11 ||
ahobhirdaśabhirye ca nāgacchanti mamājñayā |
hantavyāste durātmāno rājaśāsanadūṣakāḥ || 12 ||
śatānyatha sahasrāṇāṃ koṭyaśca mama śāsanāt |
prayāntu kapisiṃhānāṃ diśo mama mate sthitāḥ || 13 ||
meghaparvatasaṅkāśāśchādayanta ivāmbaram |
ghorarūpāḥ kapiśreṣṭhā yāntu macchāsanāditaḥ || 14 ||
te gatijñā gatiṃ jñātvā pṛthivyāṃ sarvavānarāḥ |
ānayantu harīn sarvāṃstvaritā śasanānmama || 15 ||
tasya vānara rājasya śrutvā vāyusuto vacaḥ |
dikṣu sarvāsu vikrāntānpreṣayāmāsa vānarān || 16 ||
te padaṃ viṣṇuvikrāntaṃ patatrijyotiradhvagāḥ |
prayātāḥ prahitā rājñā harayastatkṣaṇena vai || 17 ||
te samudreṣu giriṣu vaneṣu ca sarassu ca |
vānarā vānarānsarvānrāmahetoracodayan || 18 ||
mṛtyukālopamasyā'jñāṃ rājarājasya vānarāḥ |
sugrīvasyāyayu śśrutvā sugrīvabhayadarśinaḥ || 19 ||
tataste'ñjanasaṅkāśā girestasmānmahājavāḥ |
tisraḥ koṭyaḥ plavaṅgānāṃ niryayuryatra rāghavaḥ || 20 ||
astaṃ gacchati yatrārkastasmingirivare sthitāḥ |
santapta hemamahābhāsastasmātkoṭyo daśa cyutāḥ || 21 ||
kailāsaśikharebhyaśca siṃhakesaravarcasām |
tataḥ koṭisahasrāṇi vānarāṇāmupāgaman || 22 ||
phalamūlena jīvanto himavantamupāśritāḥ |
teṣāṃ koṭisahasrāṇāṃ sahasraṃ samavartata || 23 ||
aṅgārakasamānānāṃ bhīmānāṃ bhīmakarmaṇām |
vindhyādvānarakoṭīnāṃ sahasrāṇyapatandrutam || 24 ||
kṣīrodavelānilayāstamālavanavāsinaḥ |
nārikelāśanāścaiva teṣāṃ saṅkhyā na vidyate || 25 ||
vanebhyo gahvarebhyaśca saridbhyaśca mahājavā |
āgacchadvānarī senā pibantīva divākaram || 26 ||
ye tu tvarayituṃ yātā vānarāssarvavānarān |
te vīrā himavacchailaṃ dadṛśustaṃ mahādrumam || 27 ||
tasmingirivare ramye yajño māheśvaraḥ purā |
sarvadevamanastoṣo babhau divyo manoharaḥ || 28 ||
annaniṣyandajātāni mūlāni ca phalāni ca |
amṛtāsvādakalpāni dadṛśustatra vānarāḥ || 29 ||
tadannasambhavaṃ divyaṃ phalamūlaṃ manoharam |
yaḥ kaścitsakṛdaśnāti māsaṃ bhavati tarpitaḥ || 30 ||
tāni mūlāni divyāni phalāni ca phalāśanāḥ |
auṣadhāni ca divyāni jagṛhurhariyūthapāḥ || 31 ||
tasmācca yajñāyatanātpuṣpāṇi surabhīṇi ca |
āninyurvānarā gatvā sugrīvapriyakāraṇāt || 32 ||
te tu sarve harivarāḥ pṛthivyāṃ sarvavānarān |
sañcodayitvā tvaritā yūthānāṃ jagmuragrataḥ || 33 ||
te tu tena muhūrtena yūthapāśśīghragāminaḥ |
kiṣkindhāṃ tvarayā prāptā ssugrīvo yatra vānaraḥ || 34 ||
te gṛhītvauṣadhīssarvāḥ phalamūlaṃ ca vānarāḥ |
taṃ pratigrāhayāmāsurvacanaṃ cedamabruvan || 35 ||
sarve parigatāśśailāssamudrāśca vanāni ca |
pṛthivyāṃ vānarāssarve śāsanādupayānti te || 36 ||
evaṃ śrutvā tato hṛṣṭa ssugrīvaḥ plavagādhipaḥ |
pratijagrāha tatpratītasteṣāṃ sarvamupāyanam || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe saptatriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ सप्तत्रिंशस्सर्गः ।
एवमुक्तस्तु सुग्रीवो लक्ष्मणेन महात्मना ।
हनूमन्तं स्थितं पार्श्वे सचिवन्त्विदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
महेन्द्रहिमवद्विन्ध्यकैलासशिखरेषु च ।
मन्दरे पाण्डुशिखरे पञ्चशैलेषु ये स्थिताः ॥ 2 ॥
तरुणादित्यवर्णेषु भ्राजमानेषु सर्वतः ।
पर्वतेषु समुद्रान्ते पश्चिमायां च ये दिशि ॥ 3 ॥
आदित्यभवने चैव गिरौ सन्ध्याभ्रसन्निभे ।
पद्मातालवनं भीमं संश्रिता हरिपुङ्गवाः ॥ 4 ॥
अञ्जनाम्बुदसङ्काशाः कुञ्जरप्रतिमौजसः ।
अञ्जने पर्वते चैव ये वसन्ति प्लवङ्गमाः ॥ 5 ॥
मनश्शिला गुहावासा वानराः कनकप्रभाः ।
मेरुपार्श्वगताश्चैव ये धूम्रगिरिं संश्रिताः ॥ 6 ॥
तरुणादित्यवर्णाश्च पर्वते ये महारुणे ।
पिबन्तो मधुमैरेयं भीमवेगाः प्लवङ्गमाः ॥ 7 ॥
वनेषु च सुरम्येषु सुगन्धिषु महत्सु च ।
तापसानां च रम्येषु वनान्तेषु समन्ततः ॥ 8 ॥
तांस्तां स्त्वमानय क्षिप्रं पृथिव्यां सर्ववानरान् ।
सामदानादिभिः स्सर्वैराशु प्रेषय वानरान् ॥ 9 ॥
प्रेषिताः प्रथमं ये च मयादूता महाजवाः ।
त्वरणार्थं तु भूयस्त्वं हरीन् सम्प्रेषयापरान् ॥ 10 ॥
ये प्रसक्ताश्च कामेषु दीर्घसूत्राश्च वानराः ।
इहाऽनयस्व तान् सर्वान् शीघ्रं तु मम शासनात् ॥ 11 ॥
अहोभिर्दशभिर्ये च नागच्छन्ति ममाज्ञया ।
हन्तव्यास्ते दुरात्मानो राजशासनदूषकाः ॥ 12 ॥
शतान्यथ सहस्राणां कोट्यश्च मम शासनात् ।
प्रयान्तु कपिसिंहानां दिशो मम मते स्थिताः ॥ 13 ॥
मेघपर्वतसङ्काशाश्छादयन्त इवाम्बरम् ।
घोररूपाः कपिश्रेष्ठा यान्तु मच्छासनादितः ॥ 14 ॥
ते गतिज्ञा गतिं ज्ञात्वा पृथिव्यां सर्ववानराः ।
आनयन्तु हरीन् सर्वांस्त्वरिता शसनान्मम ॥ 15 ॥
तस्य वानर राजस्य श्रुत्वा वायुसुतो वचः ।
दिक्षु सर्वासु विक्रान्तान्प्रेषयामास वानरान् ॥ 16 ॥
ते पदं विष्णुविक्रान्तं पतत्रिज्योतिरध्वगाः ।
प्रयाताः प्रहिता राज्ञा हरयस्तत्क्षणेन वै ॥ 17 ॥
ते समुद्रेषु गिरिषु वनेषु च सरस्सु च ।
वानरा वानरान्सर्वान्रामहेतोरचोदयन् ॥ 18 ॥
मृत्युकालोपमस्याऽज्ञां राजराजस्य वानराः ।
सुग्रीवस्याययु श्श्रुत्वा सुग्रीवभयदर्शिनः ॥ 19 ॥
ततस्तेऽञ्जनसङ्काशा गिरेस्तस्मान्महाजवाः ।
तिस्रः कोट्यः प्लवङ्गानां निर्ययुर्यत्र राघवः ॥ 20 ॥
अस्तं गच्छति यत्रार्कस्तस्मिन्गिरिवरे स्थिताः ।
सन्तप्त हेममहाभासस्तस्मात्कोट्यो दश च्युताः ॥ 21 ॥
कैलासशिखरेभ्यश्च सिंहकेसरवर्चसाम् ।
ततः कोटिसहस्राणि वानराणामुपागमन् ॥ 22 ॥
फलमूलेन जीवन्तो हिमवन्तमुपाश्रिताः ।
तेषां कोटिसहस्राणां सहस्रं समवर्तत ॥ 23 ॥
अङ्गारकसमानानां भीमानां भीमकर्मणाम् ।
विन्ध्याद्वानरकोटीनां सहस्राण्यपतन्द्रुतम् ॥ 24 ॥
क्षीरोदवेलानिलयास्तमालवनवासिनः ।
नारिकेलाशनाश्चैव तेषां सङ्ख्या न विद्यते ॥ 25 ॥
वनेभ्यो गह्वरेभ्यश्च सरिद्भ्यश्च महाजवा ।
आगच्छद्वानरी सेना पिबन्तीव दिवाकरम् ॥ 26 ॥
ये तु त्वरयितुं याता वानरास्सर्ववानरान् ।
ते वीरा हिमवच्छैलं ददृशुस्तं महाद्रुमम् ॥ 27 ॥
तस्मिन्गिरिवरे रम्ये यज्ञो माहेश्वरः पुरा ।
सर्वदेवमनस्तोषो बभौ दिव्यो मनोहरः ॥ 28 ॥
अन्ननिष्यन्दजातानि मूलानि च फलानि च ।
अमृतास्वादकल्पानि ददृशुस्तत्र वानराः ॥ 29 ॥
तदन्नसम्भवं दिव्यं फलमूलं मनोहरम् ।
यः कश्चित्सकृदश्नाति मासं भवति तर्पितः ॥ 30 ॥
तानि मूलानि दिव्यानि फलानि च फलाशनाः ।
औषधानि च दिव्यानि जगृहुर्हरियूथपाः ॥ 31 ॥
तस्माच्च यज्ञायतनात्पुष्पाणि सुरभीणि च ।
आनिन्युर्वानरा गत्वा सुग्रीवप्रियकारणात् ॥ 32 ॥
ते तु सर्वे हरिवराः पृथिव्यां सर्ववानरान् ।
सञ्चोदयित्वा त्वरिता यूथानां जग्मुरग्रतः ॥ 33 ॥
ते तु तेन मुहूर्तेन यूथपाश्शीघ्रगामिनः ।
किष्किन्धां त्वरया प्राप्ता स्सुग्रीवो यत्र वानरः ॥ 34 ॥
ते गृहीत्वौषधीस्सर्वाः फलमूलं च वानराः ।
तं प्रतिग्राहयामासुर्वचनं चेदमब्रुवन् ॥ 35 ॥
सर्वे परिगताश्शैलास्समुद्राश्च वनानि च ।
पृथिव्यां वानरास्सर्वे शासनादुपयान्ति ते ॥ 36 ॥
एवं श्रुत्वा ततो हृष्ट स्सुग्रीवः प्लवगाधिपः ।
प्रतिजग्राह तत्प्रतीतस्तेषां सर्वमुपायनम् ॥ 37 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे सप्तत्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha saptatriṃśassargaḥ |
evamuktastu sugrīvo lakṣmaṇena mahātmanā |
hanūmantaṃ sthitaṃ pārśve sacivantvidamabravīt || 1 ||
mahendrahimavadvindhyakailāsaśikhareṣu ca |
mandare pāṇḍuśikhare pañcaśaileṣu ye sthitāḥ || 2 ||
taruṇādityavarṇeṣu bhrājamāneṣu sarvataḥ |
parvateṣu samudrānte paścimāyāṃ ca ye diśi || 3 ||
ādityabhavane caiva girau sandhyābhrasannibhe |
padmātālavanaṃ bhīmaṃ saṃśritā haripuṅgavāḥ || 4 ||
añjanāmbudasaṅkāśāḥ kuñjarapratimaujasaḥ |
añjane parvate caiva ye vasanti plavaṅgamāḥ || 5 ||
manaśśilā guhāvāsā vānarāḥ kanakaprabhāḥ |
merupārśvagatāścaiva ye dhūmragiriṃ saṃśritāḥ || 6 ||
taruṇādityavarṇāśca parvate ye mahāruṇe |
pibanto madhumaireyaṃ bhīmavegāḥ plavaṅgamāḥ || 7 ||
vaneṣu ca suramyeṣu sugandhiṣu mahatsu ca |
tāpasānāṃ ca ramyeṣu vanānteṣu samantataḥ || 8 ||
tāṃstāṃ stvamānaya kṣipraṃ pṛthivyāṃ sarvavānarān |
sāmadānādibhiḥ ssarvairāśu preṣaya vānarān || 9 ||
preṣitāḥ prathamaṃ ye ca mayādūtā mahājavāḥ |
tvaraṇārthaṃ tu bhūyastvaṃ harīn sampreṣayāparān || 10 ||
ye prasaktāśca kāmeṣu dīrghasūtrāśca vānarāḥ |
ihā'nayasva tān sarvān śīghraṃ tu mama śāsanāt || 11 ||
ahobhirdaśabhirye ca nāgacchanti mamājñayā |
hantavyāste durātmāno rājaśāsanadūṣakāḥ || 12 ||
śatānyatha sahasrāṇāṃ koṭyaśca mama śāsanāt |
prayāntu kapisiṃhānāṃ diśo mama mate sthitāḥ || 13 ||
meghaparvatasaṅkāśāśchādayanta ivāmbaram |
ghorarūpāḥ kapiśreṣṭhā yāntu macchāsanāditaḥ || 14 ||
te gatijñā gatiṃ jñātvā pṛthivyāṃ sarvavānarāḥ |
ānayantu harīn sarvāṃstvaritā śasanānmama || 15 ||
tasya vānara rājasya śrutvā vāyusuto vacaḥ |
dikṣu sarvāsu vikrāntānpreṣayāmāsa vānarān || 16 ||
te padaṃ viṣṇuvikrāntaṃ patatrijyotiradhvagāḥ |
prayātāḥ prahitā rājñā harayastatkṣaṇena vai || 17 ||
te samudreṣu giriṣu vaneṣu ca sarassu ca |
vānarā vānarānsarvānrāmahetoracodayan || 18 ||
mṛtyukālopamasyā'jñāṃ rājarājasya vānarāḥ |
sugrīvasyāyayu śśrutvā sugrīvabhayadarśinaḥ || 19 ||
tataste'ñjanasaṅkāśā girestasmānmahājavāḥ |
tisraḥ koṭyaḥ plavaṅgānāṃ niryayuryatra rāghavaḥ || 20 ||
astaṃ gacchati yatrārkastasmingirivare sthitāḥ |
santapta hemamahābhāsastasmātkoṭyo daśa cyutāḥ || 21 ||
kailāsaśikharebhyaśca siṃhakesaravarcasām |
tataḥ koṭisahasrāṇi vānarāṇāmupāgaman || 22 ||
phalamūlena jīvanto himavantamupāśritāḥ |
teṣāṃ koṭisahasrāṇāṃ sahasraṃ samavartata || 23 ||
aṅgārakasamānānāṃ bhīmānāṃ bhīmakarmaṇām |
vindhyādvānarakoṭīnāṃ sahasrāṇyapatandrutam || 24 ||
kṣīrodavelānilayāstamālavanavāsinaḥ |
nārikelāśanāścaiva teṣāṃ saṅkhyā na vidyate || 25 ||
vanebhyo gahvarebhyaśca saridbhyaśca mahājavā |
āgacchadvānarī senā pibantīva divākaram || 26 ||
ye tu tvarayituṃ yātā vānarāssarvavānarān |
te vīrā himavacchailaṃ dadṛśustaṃ mahādrumam || 27 ||
tasmingirivare ramye yajño māheśvaraḥ purā |
sarvadevamanastoṣo babhau divyo manoharaḥ || 28 ||
annaniṣyandajātāni mūlāni ca phalāni ca |
amṛtāsvādakalpāni dadṛśustatra vānarāḥ || 29 ||
tadannasambhavaṃ divyaṃ phalamūlaṃ manoharam |
yaḥ kaścitsakṛdaśnāti māsaṃ bhavati tarpitaḥ || 30 ||
tāni mūlāni divyāni phalāni ca phalāśanāḥ |
auṣadhāni ca divyāni jagṛhurhariyūthapāḥ || 31 ||
tasmācca yajñāyatanātpuṣpāṇi surabhīṇi ca |
āninyurvānarā gatvā sugrīvapriyakāraṇāt || 32 ||
te tu sarve harivarāḥ pṛthivyāṃ sarvavānarān |
sañcodayitvā tvaritā yūthānāṃ jagmuragrataḥ || 33 ||
te tu tena muhūrtena yūthapāśśīghragāminaḥ |
kiṣkindhāṃ tvarayā prāptā ssugrīvo yatra vānaraḥ || 34 ||
te gṛhītvauṣadhīssarvāḥ phalamūlaṃ ca vānarāḥ |
taṃ pratigrāhayāmāsurvacanaṃ cedamabruvan || 35 ||
sarve parigatāśśailāssamudrāśca vanāni ca |
pṛthivyāṃ vānarāssarve śāsanādupayānti te || 36 ||
evaṃ śrutvā tato hṛṣṭa ssugrīvaḥ plavagādhipaḥ |
pratijagrāha tatpratītasteṣāṃ sarvamupāyanam || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe saptatriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.