ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ കിഷ്കിന്ധാകാണ്ഡമ് ।
അഥ പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ।
സഹ താരാങ്ഗദാഭ്യാം തു സങ്ഗമ്യ ഹനുമാന്കപിഃ ।
വിചിനോതി സ്മ വിന്ധ്യസ്യ ഗുഹാശ്ച ഗഹനാനി ച ॥ 1 ॥
സിംഹശാര്ദൂലജുഷ്ടേഷു ശിലാശ്ച സരിതസ്തദാ ।
വിഷമേഷു നഗേന്ദ്രസ്യ മഹാപ്രസ്രവണേഷു ച ॥ 2 ॥
ആസേദുസ്തസ്യ ശൈലസ്യ കോടിം ദക്ഷ്ണിപശ്ചിമാമ് ।
തേഷാം തത്രൈവ വസതാം സ കാലോ വ്യത്യവര്തത ॥ 3 ॥
സ ഹി ദേശോ ദുരന്വേഷോ ഗുഹാഗഹനവാന്മഹാന് ।
തത്ര വായുസുതസ്സര്വം വിചിനോതി സ്മ പര്വതമ് ॥ 4 ॥
പരസ്പരേണ ഹനുമാ നന്യോന്യസ്യാവിദൂരതഃ ।
ഗജോ ഗവാക്ഷോ ഗവയശ്ശരഭോ ഗന്ധമാദനഃ ॥ 5 ॥
മൈന്ദശ്ച ദ്വിവിദശ്ചൈവ സുഷേണോ ജാമ്ബവാന്നലഃ ।
അങ്ഗദോ യുവരാജശ്ച താരശ്ച വനഗോചരഃ ॥ 6 ॥
ഗിരിജാലാവൃതാന്ദേശാന്മാര്ഗിത്വാ ദക്ഷിണാം ദിശമ് ।
വിചിന്വന്തസ്തതസ്തത്ര ദദൃശുര്വിവൃതം ബിലമ് ॥ 7 ॥
ദുര്ഗമൃക്ഷബിലം നാമ ദാനവേനാഭിരക്ഷിതമ് ।
ക്ഷുത്പിപാസാപരീതാശ്ച ശ്രാന്താശ്ച സലിലാര്ഥിനഃ ॥ 8 ॥
അവകീര്ണം ലതാവൃക്ഷൈര്ദദൃശുസ്തേ മഹാബിലമ് ।
തത്ര ക്രൌഞ്ചാശ്ച ഹംസാശ്ച സാരസാശ്ച വിനിഷ്ക്രമന് ॥ 9 ॥
ജലാര്ദ്രാശ്ചക്രവാകാശ്ച രക്താങ്ഗാഃ പദ്മരേണുഭിഃ ।
തതസ്തദ്ബിലമാസാദ്യ സുഗന്ധി ദുരതിക്രമമ് ॥ 10 ॥
വിസ്മയവ്യഗ്രമനസോ ബഭൂവുര്വാനരര്ഷഭാഃ ।
സംഞ്ജാതപരിശങ്കാസ്തേ തദ്ബിലം പ്ലവഗോത്തമാഃ ॥ 11 ॥
അഭ്യപദ്യന്ത സംഹൃഷ്ടാസ്തേജോവന്തോ മഹാബലാഃ ।
നാനാസത്ത്വസമാകീര്ണം ദൈത്യേന്ദ്രനിലയോപമമ് ॥ 12 ॥
ദുര്ദര്ശമതിഘോരം ച ദുര്വിഗാഹം ച സര്വശഃ ।
തതഃ പര്വതകൂടാഭോ ഹനൂമാന്പവനാത്മജഃ ॥ 13 ॥
അബ്രവീദ്വാനരാന്സര്വാന്കാന്താരവനകോവിദഃ ।
ഗിരിജാലാവൃതാന്ദേശാന്മാര്ഗിത്വാ ദക്ഷിണാം ദിശമ് ॥ 14 ॥
വയം സര്വേ പരിശ്രാന്താ ന ച പശ്യാമ മൈഥിലീമ് ।
അസ്മാച്ചാപി ബിലാദ്ധംസാഃ ക്രൌഞ്ചാശ്ച സഹ സാരസൈഃ ॥ 15 ॥
ജലാര്ദ്രാശ്ചക്രവാകാശ്ച നിഷ്പതന്തി സ്മ സര്വശഃ ।
നൂനം സലിലവാനത്ര കൂപോ വാ യദി വാ ഹ്രദഃ ॥ 16 ॥
തഥാ ചേമേ ബിലദ്വാരി സ്നിഗ്ധാസ്തിഷ്ഠന്തി പാദപാഃ ।
ഇത്യുക്ത്വാ തദ്ബിലം സര്വേ വിവിശുസ്തിമിരാവൃതമ് ॥ 17 ॥
അചന്ദ്രസൂര്യം ഹരയോ ദദൃശൂ രോമഹര്ഷണമ് ।
നിശാമ്യ തസ്മാത് ശിംഹാംശ്ച താംസ്താംശ്ച മൃഗപക്ഷ്ണിഃ ॥ 18 ॥
പ്രവിഷ്ടാ ഹരിശാര്ദൂലാ ബിലം തിമിരസംവൃതമ് ।
ന തേഷാം സജ്ജതേ ചക്ഷുര്ന തേജോ ന പരാക്രമഃ ॥ 19 ॥
വായോരിവ ഗതിസ്തേഷാം ദൃഷ്ടിസ്തമസി വര്തതേ ।
തേ പ്രവിഷ്ടാസ്തു വേഗേന തദ്ബിലം കപികുഞ്ജരാഃ ॥ 20 ॥
പ്രകാശമഭിരാമം ച ദദൃശുര്ദേശമുത്തമമ് ।
തതസ്തസ്മിന്ബിലേ ദുര്ഗേ നാനാപാദപസങ്കുലേ ॥ 21 ॥
അന്യോന്യം സമ്പരിഷ്വജ്യ ജഗ്മുര്യോജനമന്തരമ് ।
തേ നഷ്ടസഞ്ജ്ഞാസ്തൃഷിതാസ്സമ്ഭ്രാന്താസ്സലിലാര്ഥിനഃ ॥ 22 ॥
പരിപേതുര്ബിലേ തസ്മിന്കഞ്ചിത്കാലമതന്ദ്രിതാഃ ।
തേ കൃശാ ദീനവദനാഃ പരിശ്രാന്താഃ പ്ലവങ്ഗമാഃ ॥ 23 ॥
ആലോകം ദദൃശുര്വീരാ നിരാശാ ജീവിതേ യദാ ।
തതസ്തം ദേശമാഗമ്യ സൌമ്യാ വിതിമിരം വനമ് ॥ 24 ॥
ദദൃശുഃ കാഞ്ചനാന്വൃക്ഷാന്ദീപ്തവൈശ്വാനരപ്രഭാന് ।
സാലാം സ്താലാംശ്ച പുന്നാഗാന്കകുഭാന്വഞ്ജുലാന്ധവാന് ॥ 25 ॥
ചമ്പകാന് നാഗവൃക്ഷാംശ്ച കര്ണികാരാംശ്ച പുഷ്പിതാന് ।
സ്തബകൈഃ കാഞ്ചനൈശ്ചിത്രൈ രക്തൈഃ കിസലയൈസ്തഥാ ॥ 26 ॥
ആപീഡൈശ്ച ലതാഭിശ്ച ഹേമാഭരണഭൂഷിതാന് ।
തരുണാദിത്യസങ്കാശാന്വൈഢൂര്യകൃതവേദികാന് ॥ 27 ॥
വിഭ്രാജമാനാന്വപുഷാ പാദപാംശ്ച ഹിരണ്മയാന് ।
നീലവൈഢൂര്യവര്ണാശ്ച പദ്മിനീഃ പതഗാവൃതാഃ ॥ 28 ॥
മഹദ്ഭിഃ കാഞ്ചനൈഃ പദ്മൈര്വൃതാ ബാലാര്കസന്നിഭൈഃ ।
ജാതരൂപമയൈര്മത്സ്യൈര്മഹദ്ഭിശ്ച സകച്ഛപൈഃ ॥ 29 ॥
തപനീയ ഗവാക്ഷാണി മുക്താ ജാല ആവൃതാനി ച ।
ഹൈമ രാജത ഭൌമാനി വൈദൂര്യ മണിമന്തി ച ॥ 30 ॥
തപനീയഗവാക്ഷാണി മുക്താജാലാവൃതാനി ച ।
ഹൈമരാജതഭൌമാനി വൈദൂര്യമണിമന്തി ച ॥ 31 ॥
കാഞ്ചന ഭ്രമരാന് ചൈവ മധൂനി ച സമന്തതഃ ।
മണി കാഞ്ചന ചിത്രാണി ശയനാനി ആസനാനി ച ॥ 32 ॥
കാഞ്ചനഭ്രമരാംശ്ചൈവ മധൂനി ച സമന്തതഃ ।
മണികാഞ്ചനചിത്രാണി ശയനാന്യാസനാനി ച ॥ 33 ॥
മഹാര്ഹാണി ചയാനാനി ദദൃശുസ്തേ സമന്തതഃ ।
ഹൈമരാജതകാംസ്യാനാം ഭാജനാനാം ച സംഞ്ചയാന് ॥ 34 ॥
അഗരൂണാം ച ദിവ്യാനാം ചന്ദനാനാം ച സംഞ്ചായാന് ।
ശുചീന്യഭ്യവഹാര്യാണി മൂലാനി ച ഫലാനി ച ॥ 35 ॥
മഹാര്ഹാണി ച പാനാനി മധൂനി രസവന്തി ച ।
ദിവ്യാനാമമ്ബരാണാം ച മഹാര്ഹാണാം ച സഞ്ചയാന് ॥ 36 ॥
കമ്ബലാനാം ച ചിത്രാണാമജിനാനാം ച സഞ്ചയാന് ।
തത്ര തത്ര ച വിന്യസ്താന്ദീപ്താന്വൈശ്വാനരപ്രഭാന് ॥ 37 ॥
ദദൃശുര്വാനരാശ്ശുഭ്രാഞ്ജാതരൂപസ്യ സഞ്ചയാന് ।
തത്ര തത്ര വിചിന്വന്തോ ബിലേ തസ്മിന്മഹാബലാഃ ॥ 38 ॥
ദദൃശുര്വാനരാശ്ശൂരാഃ സ്ത്രിയം കാഞ്ചിദദൂരതഃ ।
താം ദൃഷ്ട്വാ ഭൃശസന്ത്രസ്താശ്ചീരകൃഷ്ണാജിനാമ്ബരാമ് ॥ 39 ॥
താപസീം നിയതാഹാരാം ജ്വലന്തീമിവ തേജസാ ।
വിസ്മിതാ ഹരയസ്തത്ര വ്യവതിഷ്ഠന്ത സര്വശഃ ॥ 40 ॥
പപ്രച്ഛ ഹനുമാംസ്തത്ര കാഽസി ത്വം കസ്യ വാ ബിലമ് ।
തതോ ഹനൂമാന്ഗിരിസന്നികാശഃ കൃതാജ്ഞലിസ്താമഭിവാദ്യ വൃദ്ധാമ് ।
പപ്രച്ഛ കാ ത്വം ഭവനം ബിലം ച രത്നാനി ചേമാനി വദസ്വ കസ്യ ॥ 41 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ കിഷ്കിന്ധാകാണ്ഡേ പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
saha tārāṅgadābhyāṃ tu saṅgamya hanumānkapiḥ |
vicinoti sma vindhyasya guhāśca gahanāni ca || 1 ||
siṃhaśārdūlajuṣṭeṣu śilāśca saritastadā |
viṣameṣu nagendrasya mahāprasravaṇeṣu ca || 2 ||
āsedustasya śailasya koṭiṃ dakṣṇipaścimām |
teṣāṃ tatraiva vasatāṃ sa kālo vyatyavartata || 3 ||
sa hi deśo duranveṣo guhāgahanavānmahān |
tatra vāyusutassarvaṃ vicinoti sma parvatam || 4 ||
paraspareṇa hanumā nanyonyasyāvidūrataḥ |
gajo gavākṣo gavayaśśarabho gandhamādanaḥ || 5 ||
maindaśca dvividaścaiva suṣeṇo jāmbavānnalaḥ |
aṅgado yuvarājaśca tāraśca vanagocaraḥ || 6 ||
girijālāvṛtāndeśānmārgitvā dakṣiṇāṃ diśam |
vicinvantastatastatra dadṛśurvivṛtaṃ bilam || 7 ||
durgamṛkṣabilaṃ nāma dānavenābhirakṣitam |
kṣutpipāsāparītāśca śrāntāśca salilārthinaḥ || 8 ||
avakīrṇaṃ latāvṛkṣairdadṛśuste mahābilam |
tatra krauñcāśca haṃsāśca sārasāśca viniṣkraman || 9 ||
jalārdrāścakravākāśca raktāṅgāḥ padmareṇubhiḥ |
tatastadbilamāsādya sugandhi duratikramam || 10 ||
vismayavyagramanaso babhūvurvānararṣabhāḥ |
saṃñjātapariśaṅkāste tadbilaṃ plavagottamāḥ || 11 ||
abhyapadyanta saṃhṛṣṭāstejovanto mahābalāḥ |
nānāsattvasamākīrṇaṃ daityendranilayopamam || 12 ||
durdarśamatighoraṃ ca durvigāhaṃ ca sarvaśaḥ |
tataḥ parvatakūṭābho hanūmānpavanātmajaḥ || 13 ||
abravīdvānarānsarvānkāntāravanakovidaḥ |
girijālāvṛtāndeśānmārgitvā dakṣiṇāṃ diśam || 14 ||
vayaṃ sarve pariśrāntā na ca paśyāma maithilīm |
asmāccāpi bilāddhaṃsāḥ krauñcāśca saha sārasaiḥ || 15 ||
jalārdrāścakravākāśca niṣpatanti sma sarvaśaḥ |
nūnaṃ salilavānatra kūpo vā yadi vā hradaḥ || 16 ||
tathā ceme biladvāri snigdhāstiṣṭhanti pādapāḥ |
ityuktvā tadbilaṃ sarve viviśustimirāvṛtam || 17 ||
acandrasūryaṃ harayo dadṛśū romaharṣaṇam |
niśāmya tasmāt śiṃhāṃśca tāṃstāṃśca mṛgapakṣṇiḥ || 18 ||
praviṣṭā hariśārdūlā bilaṃ timirasaṃvṛtam |
na teṣāṃ sajjate cakṣurna tejo na parākramaḥ || 19 ||
vāyoriva gatisteṣāṃ dṛṣṭistamasi vartate |
te praviṣṭāstu vegena tadbilaṃ kapikuñjarāḥ || 20 ||
prakāśamabhirāmaṃ ca dadṛśurdeśamuttamam |
tatastasminbile durge nānāpādapasaṅkule || 21 ||
anyonyaṃ sampariṣvajya jagmuryojanamantaram |
te naṣṭasañjñāstṛṣitāssambhrāntāssalilārthinaḥ || 22 ||
paripeturbile tasminkañcitkālamatandritāḥ |
te kṛśā dīnavadanāḥ pariśrāntāḥ plavaṅgamāḥ || 23 ||
ālokaṃ dadṛśurvīrā nirāśā jīvite yadā |
tatastaṃ deśamāgamya saumyā vitimiraṃ vanam || 24 ||
dadṛśuḥ kāñcanānvṛkṣāndīptavaiśvānaraprabhān |
sālāṃ stālāṃśca punnāgānkakubhānvañjulāndhavān || 25 ||
campakān nāgavṛkṣāṃśca karṇikārāṃśca puṣpitān |
stabakaiḥ kāñcanaiścitrai raktaiḥ kisalayaistathā || 26 ||
āpīḍaiśca latābhiśca hemābharaṇabhūṣitān |
taruṇādityasaṅkāśānvaiḍhūryakṛtavedikān || 27 ||
vibhrājamānānvapuṣā pādapāṃśca hiraṇmayān |
nīlavaiḍhūryavarṇāśca padminīḥ patagāvṛtāḥ || 28 ||
mahadbhiḥ kāñcanaiḥ padmairvṛtā bālārkasannibhaiḥ |
jātarūpamayairmatsyairmahadbhiśca sakacchapaiḥ || 29 ||
tapanīya gavākṣāṇi muktā jāla āvṛtāni ca |
haima rājata bhaumāni vaidūrya maṇimanti ca || 30 ||
tapanīyagavākṣāṇi muktājālāvṛtāni ca |
haimarājatabhaumāni vaidūryamaṇimanti ca || 31 ||
kāñcana bhramarān caiva madhūni ca samantataḥ |
maṇi kāñcana citrāṇi śayanāni āsanāni ca || 32 ||
kāñcanabhramarāṃścaiva madhūni ca samantataḥ |
maṇikāñcanacitrāṇi śayanānyāsanāni ca || 33 ||
mahārhāṇi cayānāni dadṛśuste samantataḥ |
haimarājatakāṃsyānāṃ bhājanānāṃ ca saṃñcayān || 34 ||
agarūṇāṃ ca divyānāṃ candanānāṃ ca saṃñcāyān |
śucīnyabhyavahāryāṇi mūlāni ca phalāni ca || 35 ||
mahārhāṇi ca pānāni madhūni rasavanti ca |
divyānāmambarāṇāṃ ca mahārhāṇāṃ ca sañcayān || 36 ||
kambalānāṃ ca citrāṇāmajinānāṃ ca sañcayān |
tatra tatra ca vinyastāndīptānvaiśvānaraprabhān || 37 ||
dadṛśurvānarāśśubhrāñjātarūpasya sañcayān |
tatra tatra vicinvanto bile tasminmahābalāḥ || 38 ||
dadṛśurvānarāśśūrāḥ striyaṃ kāñcidadūrataḥ |
tāṃ dṛṣṭvā bhṛśasantrastāścīrakṛṣṇājināmbarām || 39 ||
tāpasīṃ niyatāhārāṃ jvalantīmiva tejasā |
vismitā harayastatra vyavatiṣṭhanta sarvaśaḥ || 40 ||
papraccha hanumāṃstatra kā'si tvaṃ kasya vā bilam |
tato hanūmāngirisannikāśaḥ kṛtājñalistāmabhivādya vṛddhām |
papraccha kā tvaṃ bhavanaṃ bilaṃ ca ratnāni cemāni vadasva kasya || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ पञ्चाशस्सर्गः ।
सह ताराङ्गदाभ्यां तु सङ्गम्य हनुमान्कपिः ।
विचिनोति स्म विन्ध्यस्य गुहाश्च गहनानि च ॥ 1 ॥
सिंहशार्दूलजुष्टेषु शिलाश्च सरितस्तदा ।
विषमेषु नगेन्द्रस्य महाप्रस्रवणेषु च ॥ 2 ॥
आसेदुस्तस्य शैलस्य कोटिं दक्ष्णिपश्चिमाम् ।
तेषां तत्रैव वसतां स कालो व्यत्यवर्तत ॥ 3 ॥
स हि देशो दुरन्वेषो गुहागहनवान्महान् ।
तत्र वायुसुतस्सर्वं विचिनोति स्म पर्वतम् ॥ 4 ॥
परस्परेण हनुमा नन्योन्यस्याविदूरतः ।
गजो गवाक्षो गवयश्शरभो गन्धमादनः ॥ 5 ॥
मैन्दश्च द्विविदश्चैव सुषेणो जाम्बवान्नलः ।
अङ्गदो युवराजश्च तारश्च वनगोचरः ॥ 6 ॥
गिरिजालावृतान्देशान्मार्गित्वा दक्षिणां दिशम् ।
विचिन्वन्तस्ततस्तत्र ददृशुर्विवृतं बिलम् ॥ 7 ॥
दुर्गमृक्षबिलं नाम दानवेनाभिरक्षितम् ।
क्षुत्पिपासापरीताश्च श्रान्ताश्च सलिलार्थिनः ॥ 8 ॥
अवकीर्णं लतावृक्षैर्ददृशुस्ते महाबिलम् ।
तत्र क्रौञ्चाश्च हंसाश्च सारसाश्च विनिष्क्रमन् ॥ 9 ॥
जलार्द्राश्चक्रवाकाश्च रक्ताङ्गाः पद्मरेणुभिः ।
ततस्तद्बिलमासाद्य सुगन्धि दुरतिक्रमम् ॥ 10 ॥
विस्मयव्यग्रमनसो बभूवुर्वानरर्षभाः ।
संञ्जातपरिशङ्कास्ते तद्बिलं प्लवगोत्तमाः ॥ 11 ॥
अभ्यपद्यन्त संहृष्टास्तेजोवन्तो महाबलाः ।
नानासत्त्वसमाकीर्णं दैत्येन्द्रनिलयोपमम् ॥ 12 ॥
दुर्दर्शमतिघोरं च दुर्विगाहं च सर्वशः ।
ततः पर्वतकूटाभो हनूमान्पवनात्मजः ॥ 13 ॥
अब्रवीद्वानरान्सर्वान्कान्तारवनकोविदः ।
गिरिजालावृतान्देशान्मार्गित्वा दक्षिणां दिशम् ॥ 14 ॥
वयं सर्वे परिश्रान्ता न च पश्याम मैथिलीम् ।
अस्माच्चापि बिलाद्धंसाः क्रौञ्चाश्च सह सारसैः ॥ 15 ॥
जलार्द्राश्चक्रवाकाश्च निष्पतन्ति स्म सर्वशः ।
नूनं सलिलवानत्र कूपो वा यदि वा ह्रदः ॥ 16 ॥
तथा चेमे बिलद्वारि स्निग्धास्तिष्ठन्ति पादपाः ।
इत्युक्त्वा तद्बिलं सर्वे विविशुस्तिमिरावृतम् ॥ 17 ॥
अचन्द्रसूर्यं हरयो ददृशू रोमहर्षणम् ।
निशाम्य तस्मात् शिंहांश्च तांस्तांश्च मृगपक्ष्णिः ॥ 18 ॥
प्रविष्टा हरिशार्दूला बिलं तिमिरसंवृतम् ।
न तेषां सज्जते चक्षुर्न तेजो न पराक्रमः ॥ 19 ॥
वायोरिव गतिस्तेषां दृष्टिस्तमसि वर्तते ।
ते प्रविष्टास्तु वेगेन तद्बिलं कपिकुञ्जराः ॥ 20 ॥
प्रकाशमभिरामं च ददृशुर्देशमुत्तमम् ।
ततस्तस्मिन्बिले दुर्गे नानापादपसङ्कुले ॥ 21 ॥
अन्योन्यं सम्परिष्वज्य जग्मुर्योजनमन्तरम् ।
ते नष्टसञ्ज्ञास्तृषितास्सम्भ्रान्तास्सलिलार्थिनः ॥ 22 ॥
परिपेतुर्बिले तस्मिन्कञ्चित्कालमतन्द्रिताः ।
ते कृशा दीनवदनाः परिश्रान्ताः प्लवङ्गमाः ॥ 23 ॥
आलोकं ददृशुर्वीरा निराशा जीविते यदा ।
ततस्तं देशमागम्य सौम्या वितिमिरं वनम् ॥ 24 ॥
ददृशुः काञ्चनान्वृक्षान्दीप्तवैश्वानरप्रभान् ।
सालां स्तालांश्च पुन्नागान्ककुभान्वञ्जुलान्धवान् ॥ 25 ॥
चम्पकान् नागवृक्षांश्च कर्णिकारांश्च पुष्पितान् ।
स्तबकैः काञ्चनैश्चित्रै रक्तैः किसलयैस्तथा ॥ 26 ॥
आपीडैश्च लताभिश्च हेमाभरणभूषितान् ।
तरुणादित्यसङ्काशान्वैढूर्यकृतवेदिकान् ॥ 27 ॥
विभ्राजमानान्वपुषा पादपांश्च हिरण्मयान् ।
नीलवैढूर्यवर्णाश्च पद्मिनीः पतगावृताः ॥ 28 ॥
महद्भिः काञ्चनैः पद्मैर्वृता बालार्कसन्निभैः ।
जातरूपमयैर्मत्स्यैर्महद्भिश्च सकच्छपैः ॥ 29 ॥
तपनीय गवाक्षाणि मुक्ता जाल आवृतानि च ।
हैम राजत भौमानि वैदूर्य मणिमन्ति च ॥ 30 ॥
तपनीयगवाक्षाणि मुक्ताजालावृतानि च ।
हैमराजतभौमानि वैदूर्यमणिमन्ति च ॥ 31 ॥
काञ्चन भ्रमरान् चैव मधूनि च समन्ततः ।
मणि काञ्चन चित्राणि शयनानि आसनानि च ॥ 32 ॥
काञ्चनभ्रमरांश्चैव मधूनि च समन्ततः ।
मणिकाञ्चनचित्राणि शयनान्यासनानि च ॥ 33 ॥
महार्हाणि चयानानि ददृशुस्ते समन्ततः ।
हैमराजतकांस्यानां भाजनानां च संञ्चयान् ॥ 34 ॥
अगरूणां च दिव्यानां चन्दनानां च संञ्चायान् ।
शुचीन्यभ्यवहार्याणि मूलानि च फलानि च ॥ 35 ॥
महार्हाणि च पानानि मधूनि रसवन्ति च ।
दिव्यानामम्बराणां च महार्हाणां च सञ्चयान् ॥ 36 ॥
कम्बलानां च चित्राणामजिनानां च सञ्चयान् ।
तत्र तत्र च विन्यस्तान्दीप्तान्वैश्वानरप्रभान् ॥ 37 ॥
ददृशुर्वानराश्शुभ्राञ्जातरूपस्य सञ्चयान् ।
तत्र तत्र विचिन्वन्तो बिले तस्मिन्महाबलाः ॥ 38 ॥
ददृशुर्वानराश्शूराः स्त्रियं काञ्चिददूरतः ।
तां दृष्ट्वा भृशसन्त्रस्ताश्चीरकृष्णाजिनाम्बराम् ॥ 39 ॥
तापसीं नियताहारां ज्वलन्तीमिव तेजसा ।
विस्मिता हरयस्तत्र व्यवतिष्ठन्त सर्वशः ॥ 40 ॥
पप्रच्छ हनुमांस्तत्र काऽसि त्वं कस्य वा बिलम् ।
ततो हनूमान्गिरिसन्निकाशः कृताज्ञलिस्तामभिवाद्य वृद्धाम् ।
पप्रच्छ का त्वं भवनं बिलं च रत्नानि चेमानि वदस्व कस्य ॥ 41 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे पञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
saha tārāṅgadābhyāṃ tu saṅgamya hanumānkapiḥ |
vicinoti sma vindhyasya guhāśca gahanāni ca || 1 ||
siṃhaśārdūlajuṣṭeṣu śilāśca saritastadā |
viṣameṣu nagendrasya mahāprasravaṇeṣu ca || 2 ||
āsedustasya śailasya koṭiṃ dakṣṇipaścimām |
teṣāṃ tatraiva vasatāṃ sa kālo vyatyavartata || 3 ||
sa hi deśo duranveṣo guhāgahanavānmahān |
tatra vāyusutassarvaṃ vicinoti sma parvatam || 4 ||
paraspareṇa hanumā nanyonyasyāvidūrataḥ |
gajo gavākṣo gavayaśśarabho gandhamādanaḥ || 5 ||
maindaśca dvividaścaiva suṣeṇo jāmbavānnalaḥ |
aṅgado yuvarājaśca tāraśca vanagocaraḥ || 6 ||
girijālāvṛtāndeśānmārgitvā dakṣiṇāṃ diśam |
vicinvantastatastatra dadṛśurvivṛtaṃ bilam || 7 ||
durgamṛkṣabilaṃ nāma dānavenābhirakṣitam |
kṣutpipāsāparītāśca śrāntāśca salilārthinaḥ || 8 ||
avakīrṇaṃ latāvṛkṣairdadṛśuste mahābilam |
tatra krauñcāśca haṃsāśca sārasāśca viniṣkraman || 9 ||
jalārdrāścakravākāśca raktāṅgāḥ padmareṇubhiḥ |
tatastadbilamāsādya sugandhi duratikramam || 10 ||
vismayavyagramanaso babhūvurvānararṣabhāḥ |
saṃñjātapariśaṅkāste tadbilaṃ plavagottamāḥ || 11 ||
abhyapadyanta saṃhṛṣṭāstejovanto mahābalāḥ |
nānāsattvasamākīrṇaṃ daityendranilayopamam || 12 ||
durdarśamatighoraṃ ca durvigāhaṃ ca sarvaśaḥ |
tataḥ parvatakūṭābho hanūmānpavanātmajaḥ || 13 ||
abravīdvānarānsarvānkāntāravanakovidaḥ |
girijālāvṛtāndeśānmārgitvā dakṣiṇāṃ diśam || 14 ||
vayaṃ sarve pariśrāntā na ca paśyāma maithilīm |
asmāccāpi bilāddhaṃsāḥ krauñcāśca saha sārasaiḥ || 15 ||
jalārdrāścakravākāśca niṣpatanti sma sarvaśaḥ |
nūnaṃ salilavānatra kūpo vā yadi vā hradaḥ || 16 ||
tathā ceme biladvāri snigdhāstiṣṭhanti pādapāḥ |
ityuktvā tadbilaṃ sarve viviśustimirāvṛtam || 17 ||
acandrasūryaṃ harayo dadṛśū romaharṣaṇam |
niśāmya tasmāt śiṃhāṃśca tāṃstāṃśca mṛgapakṣṇiḥ || 18 ||
praviṣṭā hariśārdūlā bilaṃ timirasaṃvṛtam |
na teṣāṃ sajjate cakṣurna tejo na parākramaḥ || 19 ||
vāyoriva gatisteṣāṃ dṛṣṭistamasi vartate |
te praviṣṭāstu vegena tadbilaṃ kapikuñjarāḥ || 20 ||
prakāśamabhirāmaṃ ca dadṛśurdeśamuttamam |
tatastasminbile durge nānāpādapasaṅkule || 21 ||
anyonyaṃ sampariṣvajya jagmuryojanamantaram |
te naṣṭasañjñāstṛṣitāssambhrāntāssalilārthinaḥ || 22 ||
paripeturbile tasminkañcitkālamatandritāḥ |
te kṛśā dīnavadanāḥ pariśrāntāḥ plavaṅgamāḥ || 23 ||
ālokaṃ dadṛśurvīrā nirāśā jīvite yadā |
tatastaṃ deśamāgamya saumyā vitimiraṃ vanam || 24 ||
dadṛśuḥ kāñcanānvṛkṣāndīptavaiśvānaraprabhān |
sālāṃ stālāṃśca punnāgānkakubhānvañjulāndhavān || 25 ||
campakān nāgavṛkṣāṃśca karṇikārāṃśca puṣpitān |
stabakaiḥ kāñcanaiścitrai raktaiḥ kisalayaistathā || 26 ||
āpīḍaiśca latābhiśca hemābharaṇabhūṣitān |
taruṇādityasaṅkāśānvaiḍhūryakṛtavedikān || 27 ||
vibhrājamānānvapuṣā pādapāṃśca hiraṇmayān |
nīlavaiḍhūryavarṇāśca padminīḥ patagāvṛtāḥ || 28 ||
mahadbhiḥ kāñcanaiḥ padmairvṛtā bālārkasannibhaiḥ |
jātarūpamayairmatsyairmahadbhiśca sakacchapaiḥ || 29 ||
tapanīya gavākṣāṇi muktā jāla āvṛtāni ca |
haima rājata bhaumāni vaidūrya maṇimanti ca || 30 ||
tapanīyagavākṣāṇi muktājālāvṛtāni ca |
haimarājatabhaumāni vaidūryamaṇimanti ca || 31 ||
kāñcana bhramarān caiva madhūni ca samantataḥ |
maṇi kāñcana citrāṇi śayanāni āsanāni ca || 32 ||
kāñcanabhramarāṃścaiva madhūni ca samantataḥ |
maṇikāñcanacitrāṇi śayanānyāsanāni ca || 33 ||
mahārhāṇi cayānāni dadṛśuste samantataḥ |
haimarājatakāṃsyānāṃ bhājanānāṃ ca saṃñcayān || 34 ||
agarūṇāṃ ca divyānāṃ candanānāṃ ca saṃñcāyān |
śucīnyabhyavahāryāṇi mūlāni ca phalāni ca || 35 ||
mahārhāṇi ca pānāni madhūni rasavanti ca |
divyānāmambarāṇāṃ ca mahārhāṇāṃ ca sañcayān || 36 ||
kambalānāṃ ca citrāṇāmajinānāṃ ca sañcayān |
tatra tatra ca vinyastāndīptānvaiśvānaraprabhān || 37 ||
dadṛśurvānarāśśubhrāñjātarūpasya sañcayān |
tatra tatra vicinvanto bile tasminmahābalāḥ || 38 ||
dadṛśurvānarāśśūrāḥ striyaṃ kāñcidadūrataḥ |
tāṃ dṛṣṭvā bhṛśasantrastāścīrakṛṣṇājināmbarām || 39 ||
tāpasīṃ niyatāhārāṃ jvalantīmiva tejasā |
vismitā harayastatra vyavatiṣṭhanta sarvaśaḥ || 40 ||
papraccha hanumāṃstatra kā'si tvaṃ kasya vā bilam |
tato hanūmāngirisannikāśaḥ kṛtājñalistāmabhivādya vṛddhām |
papraccha kā tvaṃ bhavanaṃ bilaṃ ca ratnāni cemāni vadasva kasya || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.