ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ കിഷ്കിന്ധാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ദ്വാത്രിംശസ്സര്ഗഃ ।
അങ്ഗദസ്യ വചശ്ശ്രുത്വാ സുഗ്രീവസ്സചിവൈസ്സഹ ।
ലക്ഷ്മണം കുപിതം ശ്രുത്വാ മുമോചാസനമാത്മവാന് ॥ 1 ॥
സചിവാനബ്രവീദ്വാക്യം നിശ്ചിത്യ ഗുരുലാഘവമ് ।
മന്ത്രജ്ഞാന്മന്ത്രകുശലോ മന്ത്രേഷു പരിനിഷ്ഠിതാന് ॥ 2 ॥
ന മേ ദുര്വ്യാഹൃതം കിഞ്ചിന്നാപി മേ ദുരനുഷ്ഠിതമ് ।
ലക്ഷ്മണോ രാഘവഭ്രാതാ ക്രുദ്ധഃ കിമിതി ചിന്തയേ ॥ 3 ॥
അസുഹൃദ്ഭിര്മമാമിത്രൈര്നിത്യമന്തരദര്ശിഭിഃ ।
മമ ദോഷാനസമ്ഭൂതാന് ശ്രാവിതോ രാഘവാനുജഃ ॥ 4 ॥
അത്ര താവദ്യഥാബുദ്ധി സര്വൈരേവ യഥാവിധി ।
ഭാവസ്യ നിശ്ചയസ്താവദ്വിജ്ഞേയോ നിപുണം ശനൈഃ ॥ 5 ॥
ന ഖല്വസ്തി മമ ത്രാസോ ലക്ഷ്മണാന്നാപി രാഘവാത് ।
മിത്രം ത്വസ്ഥാനകുപിതം ജനയത്യേവ സമ്ഭ്രമമ് ॥ 6 ॥
സര്വഥാ സുകരം മിത്രം ദുഷ്കരം പരിപാലനമ് ।
അനിത്യത്വാച്ഛ ചിത്താനാം പ്രീതിരല്പേപി ഭിദ്യതേ ॥ 7 ॥
അതോ നിമിത്തം ത്രസ്തോഹം രാമേണ തു മഹാത്മനാ ।
യന്മയോപകൃതം ശക്യം പ്രതികര്തും ന തന്മയാ ॥ 8 ॥
സുഗ്രീവേണൈവമുക്തസ്തു ഹനുമാന്ഹരിപുങ്ഗവഃ ।
ഉവാച സ്വേന തര്കേണ മധ്യേ വാനരമന്ത്രിണാമ് ॥ 9 ॥
സര്വഥാ നൈതദാശ്ചര്യം യസ്ത്വം ഹരിഗണേശ്വര ।
ന വിസ്മരസി സുസ്നിഗ്ധമുപകാര കൃതം ശുഭമ് ॥ 10 ॥
രാഘവേണ തു വീരേണ ഭയമുത്സൃജ്യ ദൂരതഃ ।
ത്വത്പ്രിയാര്ഥം ഹതോ വാലീ ശക്രതുല്യപരാക്രമഃ ॥ 11 ॥
സര്വഥാ പ്രണയാത്കൃദ്ധോ രാഘവോ നാത്ര സംശയഃ ।
ഭ്രാതരം സമ്പ്രഹിതവാന്ലക്ഷ്മണം ലക്ഷ്മിവര്ധനമ് ॥ 12 ॥
ത്വം പ്രമത്തോ ന ജാനീഷേ കാലം കാലവിദാം വര ।
ഫുല്ലസപ്തച്ഛദശ്യാമാ പ്രവൃത്താ തു ശരച്ഛിവാ ॥ 13 ॥
നിര്മലഗ്രഹനക്ഷത്രാ ദ്യൌഃ പ്രനഷ്ടവലാഹകാ ।
പ്രസന്നാശ്ച ദിശസ്സര്വാസ്സരിതശ്ച സരാംസി ച ॥ 14 ॥
പ്രാപ്തമുദ്യോഗകാലം തു നാവൈഷി ഹരിപുങ്ഗവ ।
ത്വം പ്രമത്ത ഇതി വ്യക്തം ലക്ഷ്മണോഽയമിഹാഗതഃ ॥ 15 ॥
ആര്തസ്യ ഹൃതദാരസ്യ പുരുഷം പുരുഷാന്തരാത് ।
വചനം മര്ഷണീയം തേ രാഘവസ്യ മഹാത്മനഃ ॥ 16 ॥
കൃതാപരാധസ്യ ഹി തേ നാന്യത്പശ്യാമ്യഹം ക്ഷമമ് ।
അന്തരേണാഞ്ജലിം ബദ്ധ്വാ ലക്ഷ്മണസ്യ പ്രസാദനാത് ॥ 17 ॥
നിയുക്തൈര്മന്ത്രിഭിര്വാച്യോ ഹ്യവശ്യം പാര്ഥിവോ ഹിതമ് ।
അത ഏവ ഭയം ത്യക്ത്വാ ബ്രവീമ്യവധൃതം വചഃ ॥ 18 ॥
അഭിക്രുദ്ധസ്സമര്ഥോ ഹി ചാപമുദ്യമ്യ രാഘവഃ ।
സദേവാസുരഗന്ധര്വം വശേ സ്ഥാപയിതും ജഗത് ॥ 19 ॥
ന സ ക്ഷമഃ കോപയിതും യഃ പ്രസാദ്യഃ പുനര്ഭവേത് ।
പൂര്വോപകാരം സ്മരതാ കൃതജ്ഞേന വിശേഷതഃ ॥ 20 ॥
തസ്യ മൂര്ധ്നാ പ്രണമ്യ ത്വം സപുത്രസ്സസുഹൃജ്ജനഃ ।
രാജംസ്തിഷ്ഠസ്വ സമയേ ഭര്തുര്ഭാര്യേവ തദ്വശഃ ॥ 21 ॥
ന രാമരാമാനുജശാസനം ത്വയാ കപീന്ദ്ര യുക്തം മനസാഽപ്യപോഹിതുമ് ।
മനോ ഹി തേ ജ്ഞാസ്യതി മാനുഷം ബലം സ രാഘവസ്യാസ്യ സുരേന്ദ്രവര്ചസഃ ॥ 22 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ കിഷ്കിന്ധാകാണ്ഡേ ദ്വാത്രിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha dvātriṃśassargaḥ |
aṅgadasya vacaśśrutvā sugrīvassacivaissaha |
lakṣmaṇaṃ kupitaṃ śrutvā mumocāsanamātmavān || 1 ||
sacivānabravīdvākyaṃ niścitya gurulāghavam |
mantrajñānmantrakuśalo mantreṣu pariniṣṭhitān || 2 ||
na me durvyāhṛtaṃ kiñcinnāpi me duranuṣṭhitam |
lakṣmaṇo rāghavabhrātā kruddhaḥ kimiti cintaye || 3 ||
asuhṛdbhirmamāmitrairnityamantaradarśibhiḥ |
mama doṣānasambhūtān śrāvito rāghavānujaḥ || 4 ||
atra tāvadyathābuddhi sarvaireva yathāvidhi |
bhāvasya niścayastāvadvijñeyo nipuṇaṃ śanaiḥ || 5 ||
na khalvasti mama trāso lakṣmaṇānnāpi rāghavāt |
mitraṃ tvasthānakupitaṃ janayatyeva sambhramam || 6 ||
sarvathā sukaraṃ mitraṃ duṣkaraṃ paripālanam |
anityatvāccha cittānāṃ prītiralpepi bhidyate || 7 ||
ato nimittaṃ trastohaṃ rāmeṇa tu mahātmanā |
yanmayopakṛtaṃ śakyaṃ pratikartuṃ na tanmayā || 8 ||
sugrīveṇaivamuktastu hanumānharipuṅgavaḥ |
uvāca svena tarkeṇa madhye vānaramantriṇām || 9 ||
sarvathā naitadāścaryaṃ yastvaṃ harigaṇeśvara |
na vismarasi susnigdhamupakāra kṛtaṃ śubham || 10 ||
rāghaveṇa tu vīreṇa bhayamutsṛjya dūrataḥ |
tvatpriyārthaṃ hato vālī śakratulyaparākramaḥ || 11 ||
sarvathā praṇayātkṛddho rāghavo nātra saṃśayaḥ |
bhrātaraṃ samprahitavānlakṣmaṇaṃ lakṣmivardhanam || 12 ||
tvaṃ pramatto na jānīṣe kālaṃ kālavidāṃ vara |
phullasaptacchadaśyāmā pravṛttā tu śaracchivā || 13 ||
nirmalagrahanakṣatrā dyauḥ pranaṣṭavalāhakā |
prasannāśca diśassarvāssaritaśca sarāṃsi ca || 14 ||
prāptamudyogakālaṃ tu nāvaiṣi haripuṅgava |
tvaṃ pramatta iti vyaktaṃ lakṣmaṇo'yamihāgataḥ || 15 ||
ārtasya hṛtadārasya puruṣaṃ puruṣāntarāt |
vacanaṃ marṣaṇīyaṃ te rāghavasya mahātmanaḥ || 16 ||
kṛtāparādhasya hi te nānyatpaśyāmyahaṃ kṣamam |
antareṇāñjaliṃ baddhvā lakṣmaṇasya prasādanāt || 17 ||
niyuktairmantribhirvācyo hyavaśyaṃ pārthivo hitam |
ata eva bhayaṃ tyaktvā bravīmyavadhṛtaṃ vacaḥ || 18 ||
abhikruddhassamartho hi cāpamudyamya rāghavaḥ |
sadevāsuragandharvaṃ vaśe sthāpayituṃ jagat || 19 ||
na sa kṣamaḥ kopayituṃ yaḥ prasādyaḥ punarbhavet |
pūrvopakāraṃ smaratā kṛtajñena viśeṣataḥ || 20 ||
tasya mūrdhnā praṇamya tvaṃ saputrassasuhṛjjanaḥ |
rājaṃstiṣṭhasva samaye bharturbhāryeva tadvaśaḥ || 21 ||
na rāmarāmānujaśāsanaṃ tvayā kapīndra yuktaṃ manasā'pyapohitum |
mano hi te jñāsyati mānuṣaṃ balaṃ sa rāghavasyāsya surendravarcasaḥ || 22 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe dvātriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ द्वात्रिंशस्सर्गः ।
अङ्गदस्य वचश्श्रुत्वा सुग्रीवस्सचिवैस्सह ।
लक्ष्मणं कुपितं श्रुत्वा मुमोचासनमात्मवान् ॥ 1 ॥
सचिवानब्रवीद्वाक्यं निश्चित्य गुरुलाघवम् ।
मन्त्रज्ञान्मन्त्रकुशलो मन्त्रेषु परिनिष्ठितान् ॥ 2 ॥
न मे दुर्व्याहृतं किञ्चिन्नापि मे दुरनुष्ठितम् ।
लक्ष्मणो राघवभ्राता क्रुद्धः किमिति चिन्तये ॥ 3 ॥
असुहृद्भिर्ममामित्रैर्नित्यमन्तरदर्शिभिः ।
मम दोषानसम्भूतान् श्रावितो राघवानुजः ॥ 4 ॥
अत्र तावद्यथाबुद्धि सर्वैरेव यथाविधि ।
भावस्य निश्चयस्तावद्विज्ञेयो निपुणं शनैः ॥ 5 ॥
न खल्वस्ति मम त्रासो लक्ष्मणान्नापि राघवात् ।
मित्रं त्वस्थानकुपितं जनयत्येव सम्भ्रमम् ॥ 6 ॥
सर्वथा सुकरं मित्रं दुष्करं परिपालनम् ।
अनित्यत्वाच्छ चित्तानां प्रीतिरल्पेपि भिद्यते ॥ 7 ॥
अतो निमित्तं त्रस्तोहं रामेण तु महात्मना ।
यन्मयोपकृतं शक्यं प्रतिकर्तुं न तन्मया ॥ 8 ॥
सुग्रीवेणैवमुक्तस्तु हनुमान्हरिपुङ्गवः ।
उवाच स्वेन तर्केण मध्ये वानरमन्त्रिणाम् ॥ 9 ॥
सर्वथा नैतदाश्चर्यं यस्त्वं हरिगणेश्वर ।
न विस्मरसि सुस्निग्धमुपकार कृतं शुभम् ॥ 10 ॥
राघवेण तु वीरेण भयमुत्सृज्य दूरतः ।
त्वत्प्रियार्थं हतो वाली शक्रतुल्यपराक्रमः ॥ 11 ॥
सर्वथा प्रणयात्कृद्धो राघवो नात्र संशयः ।
भ्रातरं सम्प्रहितवान्लक्ष्मणं लक्ष्मिवर्धनम् ॥ 12 ॥
त्वं प्रमत्तो न जानीषे कालं कालविदां वर ।
फुल्लसप्तच्छदश्यामा प्रवृत्ता तु शरच्छिवा ॥ 13 ॥
निर्मलग्रहनक्षत्रा द्यौः प्रनष्टवलाहका ।
प्रसन्नाश्च दिशस्सर्वास्सरितश्च सरांसि च ॥ 14 ॥
प्राप्तमुद्योगकालं तु नावैषि हरिपुङ्गव ।
त्वं प्रमत्त इति व्यक्तं लक्ष्मणोऽयमिहागतः ॥ 15 ॥
आर्तस्य हृतदारस्य पुरुषं पुरुषान्तरात् ।
वचनं मर्षणीयं ते राघवस्य महात्मनः ॥ 16 ॥
कृतापराधस्य हि ते नान्यत्पश्याम्यहं क्षमम् ।
अन्तरेणाञ्जलिं बद्ध्वा लक्ष्मणस्य प्रसादनात् ॥ 17 ॥
नियुक्तैर्मन्त्रिभिर्वाच्यो ह्यवश्यं पार्थिवो हितम् ।
अत एव भयं त्यक्त्वा ब्रवीम्यवधृतं वचः ॥ 18 ॥
अभिक्रुद्धस्समर्थो हि चापमुद्यम्य राघवः ।
सदेवासुरगन्धर्वं वशे स्थापयितुं जगत् ॥ 19 ॥
न स क्षमः कोपयितुं यः प्रसाद्यः पुनर्भवेत् ।
पूर्वोपकारं स्मरता कृतज्ञेन विशेषतः ॥ 20 ॥
तस्य मूर्ध्ना प्रणम्य त्वं सपुत्रस्ससुहृज्जनः ।
राजंस्तिष्ठस्व समये भर्तुर्भार्येव तद्वशः ॥ 21 ॥
न रामरामानुजशासनं त्वया कपीन्द्र युक्तं मनसाऽप्यपोहितुम् ।
मनो हि ते ज्ञास्यति मानुषं बलं स राघवस्यास्य सुरेन्द्रवर्चसः ॥ 22 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे द्वात्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha dvātriṃśassargaḥ |
aṅgadasya vacaśśrutvā sugrīvassacivaissaha |
lakṣmaṇaṃ kupitaṃ śrutvā mumocāsanamātmavān || 1 ||
sacivānabravīdvākyaṃ niścitya gurulāghavam |
mantrajñānmantrakuśalo mantreṣu pariniṣṭhitān || 2 ||
na me durvyāhṛtaṃ kiñcinnāpi me duranuṣṭhitam |
lakṣmaṇo rāghavabhrātā kruddhaḥ kimiti cintaye || 3 ||
asuhṛdbhirmamāmitrairnityamantaradarśibhiḥ |
mama doṣānasambhūtān śrāvito rāghavānujaḥ || 4 ||
atra tāvadyathābuddhi sarvaireva yathāvidhi |
bhāvasya niścayastāvadvijñeyo nipuṇaṃ śanaiḥ || 5 ||
na khalvasti mama trāso lakṣmaṇānnāpi rāghavāt |
mitraṃ tvasthānakupitaṃ janayatyeva sambhramam || 6 ||
sarvathā sukaraṃ mitraṃ duṣkaraṃ paripālanam |
anityatvāccha cittānāṃ prītiralpepi bhidyate || 7 ||
ato nimittaṃ trastohaṃ rāmeṇa tu mahātmanā |
yanmayopakṛtaṃ śakyaṃ pratikartuṃ na tanmayā || 8 ||
sugrīveṇaivamuktastu hanumānharipuṅgavaḥ |
uvāca svena tarkeṇa madhye vānaramantriṇām || 9 ||
sarvathā naitadāścaryaṃ yastvaṃ harigaṇeśvara |
na vismarasi susnigdhamupakāra kṛtaṃ śubham || 10 ||
rāghaveṇa tu vīreṇa bhayamutsṛjya dūrataḥ |
tvatpriyārthaṃ hato vālī śakratulyaparākramaḥ || 11 ||
sarvathā praṇayātkṛddho rāghavo nātra saṃśayaḥ |
bhrātaraṃ samprahitavānlakṣmaṇaṃ lakṣmivardhanam || 12 ||
tvaṃ pramatto na jānīṣe kālaṃ kālavidāṃ vara |
phullasaptacchadaśyāmā pravṛttā tu śaracchivā || 13 ||
nirmalagrahanakṣatrā dyauḥ pranaṣṭavalāhakā |
prasannāśca diśassarvāssaritaśca sarāṃsi ca || 14 ||
prāptamudyogakālaṃ tu nāvaiṣi haripuṅgava |
tvaṃ pramatta iti vyaktaṃ lakṣmaṇo'yamihāgataḥ || 15 ||
ārtasya hṛtadārasya puruṣaṃ puruṣāntarāt |
vacanaṃ marṣaṇīyaṃ te rāghavasya mahātmanaḥ || 16 ||
kṛtāparādhasya hi te nānyatpaśyāmyahaṃ kṣamam |
antareṇāñjaliṃ baddhvā lakṣmaṇasya prasādanāt || 17 ||
niyuktairmantribhirvācyo hyavaśyaṃ pārthivo hitam |
ata eva bhayaṃ tyaktvā bravīmyavadhṛtaṃ vacaḥ || 18 ||
abhikruddhassamartho hi cāpamudyamya rāghavaḥ |
sadevāsuragandharvaṃ vaśe sthāpayituṃ jagat || 19 ||
na sa kṣamaḥ kopayituṃ yaḥ prasādyaḥ punarbhavet |
pūrvopakāraṃ smaratā kṛtajñena viśeṣataḥ || 20 ||
tasya mūrdhnā praṇamya tvaṃ saputrassasuhṛjjanaḥ |
rājaṃstiṣṭhasva samaye bharturbhāryeva tadvaśaḥ || 21 ||
na rāmarāmānujaśāsanaṃ tvayā kapīndra yuktaṃ manasā'pyapohitum |
mano hi te jñāsyati mānuṣaṃ balaṃ sa rāghavasyāsya surendravarcasaḥ || 22 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe dvātriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.