శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే బాలకాణ్డమ్ ।
అథ షట్షష్టితమస్సర్గః ।
తతః ప్రభాతే విమలే కృతకర్మా నరాధిపః ।
విశ్వామిత్రం మహాత్మానం ఆజుహావ సరాఘవమ్ ॥ 1 ॥
తమర్చయిత్వా ధర్మాత్మా శాస్త్రదృష్టేన కర్మణా ।
రాఘవౌ చ మహాత్మానౌ తదా వాక్యమువాచ హ ॥ 2 ॥
భగవన్ స్వాగతం తేఽస్తు కిం కరోమి తవానఘ ।
భవానాజ్ఞాపయతు మామాజ్ఞాప్యో భవతా హ్యహమ్ ॥ 3 ॥
ఏవముక్తస్స ధర్మాత్మా జనకేన మహాత్మనా ।
ప్రత్యువాచ మునిర్వీరం వాక్యం వాక్యవిశారదః ॥ 4 ॥
పుత్రౌ దశరథస్యేమౌ క్షత్రియౌ లోకవిశ్రుతౌ ।
ద్రుష్టుకామౌ ధను శ్శ్రేష్ఠం యదేతత్వయి తిష్ఠతి ॥ 5 ॥
ఏతద్దర్శయ భద్రం తే కృతకామౌ నృపాత్మజౌ ।
దర్శనాదస్య ధనుషో యథేష్టం ప్రతియాస్యతః ॥ 6 ॥
ఏవముక్తస్తు జనకః ప్రత్యువాచ మహామునిమ్ ।
శ్రూయతామస్య ధనుషో యదర్థమిహ తిష్ఠతి ॥ 7 ॥
దేవరాత ఇతి ఖ్యాతో నిమేష్షష్ఠో మహీపతిః ।
న్యాసోఽయం తస్య భగవన్ హస్తే దత్తో మహాత్మనా ॥ 8 ॥
దక్షయజ్ఞవధే పూర్వం ధనురాయమ్య వీర్యవాన్ ।
రుద్రస్తు త్రిదశాన్ రోషాత్సలీలమిదమబ్రవీత్ ॥ 9 ॥
యస్మాద్భాగార్థినో భాగాన్నాకల్పయత మే సురాః ।
వరాఙ్గాణి మహార్హాణి ధనుషా శాతయామి వః ॥ 10 ॥
తతో విమనసస్సర్వే దేవా వై మునిపుఙ్గవ ।
ప్రసాదయన్తి దేవేశం తేషాం ప్రీతోఽభవద్భవః ॥ 11 ॥
ప్రీతియుక్తస్స సర్వేషాం దదౌ తేషాం మహాత్మనామ్ ।
తదేతద్దేవదేవస్య ధనూరత్నం మహాత్మనః ।
న్యాసభూతం తదా న్యస్తమస్మాకం పూర్వ కే విభో ॥ 12 ॥
అథ మే కృషతః క్షేత్రం లాఙ్గూలాదుత్థితా మయా ।
క్షేత్రం శోధయతా లబ్ధా నామ్నా సీతేతి విశ్రుతా ॥ 13 ॥
భూతలాదుత్థితా సా తు వ్యవర్ధత మమాత్మజా ।
వీర్యశుల్కేతి మే కన్యా స్థాపితేయమయోనిజా ॥ 14 ॥
భూతలాదుత్థితాం తాం తు వర్ధమానాం మమాత్మజామ్ ।
వరయామాసురాగమ్య రాజానో మునిపుఙ్గవ ॥ 15 ॥
తేషాం వరయతాం కన్యాం సర్వేషాం పృథివీక్షితామ్ ।
వీర్యశుల్కేతి భగవన్ న దదామి సుతామహమ్ ॥ 16 ॥
తతస్సర్వే నృపతయ స్సమేత్య మునిపుఙ్గవ ।
మిథిలామభ్యుపాగమ్య వీర్యజిజ్ఞాసవస్తదా ॥ 17 ॥
తేషాం జిజ్ఞాసమానానాం వీర్యం ధనురుపాహృతమ్ ।
న శేకుర్గ్రహణే తస్య ధనుషస్తోలనేఽపి వా ॥ 18 ॥
తేషాం వీర్యవతాం వీర్యమల్పం జ్ఞాత్వా మహామునే ।
ప్రత్యాఖ్యాతా నృపతయస్తన్నిబోధ తపోధన ॥ 19 ॥
తతః పరమకోపేన రాజానో నృపపుఙ్గవ ।
న్యరున్ధన్మిథిలాం సర్వే వీర్యసన్దేహమాగతాః ॥ 20 ॥
ఆత్మానమవధూతం తే విజ్ఞాయ నృపపుఙ్గవాః ।
రోషేణ మహతాఽఽవిష్టాః పీడయన్మిథిలాం పురీమ్ ॥ 21 ॥
తతస్సంవత్సరే పూర్ణే క్షయం యాతాని సర్వశః ।
సాధనాని మునిశ్రేష్ఠ తతోఽహం భృశదుఃఖితః ॥ 22 ॥
తతో దేవగణాన్ సర్వాన్ తపసాఽహం ప్రసాదయమ్ ।
దదుశ్చ పరమప్రీతా శ్చతురఙ్గబలం సురాః ॥ 23 ॥
తతో భగ్నా నృపతయో హన్యమానా దిశో యయుః ।
అవీర్యా వీర్యసన్దిగ్ధా స్సామాత్యాః పాపకర్మణః ॥ 24 ॥
తదేతన్మునిశార్దూల ధనుః పరమభాస్వరమ్ ।
రామలక్ష్మణయోశ్చాపి దర్శయిష్యామి సువ్రత ॥ 25 ॥
యద్యస్య ధనుషో రామః కుర్యాదారోపణం మునే ।
సుతామయోనిజాం సీతాం దద్యాం దాశరథేరహమ్ ॥ 26 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే బాలకాణ్డే షట్షష్టితమస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ |
tataḥ prabhāte vimale kṛtakarmā narādhipaḥ |
viśvāmitraṃ mahātmānaṃ ājuhāva sarāghavam || 1 ||
tamarcayitvā dharmātmā śāstradṛṣṭena karmaṇā |
rāghavau ca mahātmānau tadā vākyamuvāca ha || 2 ||
bhagavan svāgataṃ te'stu kiṃ karomi tavānagha |
bhavānājñāpayatu māmājñāpyo bhavatā hyaham || 3 ||
evamuktassa dharmātmā janakena mahātmanā |
pratyuvāca munirvīraṃ vākyaṃ vākyaviśāradaḥ || 4 ||
putrau daśarathasyemau kṣatriyau lokaviśrutau |
druṣṭukāmau dhanu śśreṣṭhaṃ yadetatvayi tiṣṭhati || 5 ||
etaddarśaya bhadraṃ te kṛtakāmau nṛpātmajau |
darśanādasya dhanuṣo yatheṣṭaṃ pratiyāsyataḥ || 6 ||
evamuktastu janakaḥ pratyuvāca mahāmunim |
śrūyatāmasya dhanuṣo yadarthamiha tiṣṭhati || 7 ||
devarāta iti khyāto nimeṣṣaṣṭho mahīpatiḥ |
nyāso'yaṃ tasya bhagavan haste datto mahātmanā || 8 ||
dakṣayajñavadhe pūrvaṃ dhanurāyamya vīryavān |
rudrastu tridaśān roṣātsalīlamidamabravīt || 9 ||
yasmādbhāgārthino bhāgānnākalpayata me surāḥ |
varāṅgāṇi mahārhāṇi dhanuṣā śātayāmi vaḥ || 10 ||
tato vimanasassarve devā vai munipuṅgava |
prasādayanti deveśaṃ teṣāṃ prīto'bhavadbhavaḥ || 11 ||
prītiyuktassa sarveṣāṃ dadau teṣāṃ mahātmanām |
tadetaddevadevasya dhanūratnaṃ mahātmanaḥ |
nyāsabhūtaṃ tadā nyastamasmākaṃ pūrva ke vibho || 12 ||
atha me kṛṣataḥ kṣetraṃ lāṅgūlādutthitā mayā |
kṣetraṃ śodhayatā labdhā nāmnā sīteti viśrutā || 13 ||
bhūtalādutthitā sā tu vyavardhata mamātmajā |
vīryaśulketi me kanyā sthāpiteyamayonijā || 14 ||
bhūtalādutthitāṃ tāṃ tu vardhamānāṃ mamātmajām |
varayāmāsurāgamya rājāno munipuṅgava || 15 ||
teṣāṃ varayatāṃ kanyāṃ sarveṣāṃ pṛthivīkṣitām |
vīryaśulketi bhagavan na dadāmi sutāmaham || 16 ||
tatassarve nṛpataya ssametya munipuṅgava |
mithilāmabhyupāgamya vīryajijñāsavastadā || 17 ||
teṣāṃ jijñāsamānānāṃ vīryaṃ dhanurupāhṛtam |
na śekurgrahaṇe tasya dhanuṣastolane'pi vā || 18 ||
teṣāṃ vīryavatāṃ vīryamalpaṃ jñātvā mahāmune |
pratyākhyātā nṛpatayastannibodha tapodhana || 19 ||
tataḥ paramakopena rājāno nṛpapuṅgava |
nyarundhanmithilāṃ sarve vīryasandehamāgatāḥ || 20 ||
ātmānamavadhūtaṃ te vijñāya nṛpapuṅgavāḥ |
roṣeṇa mahatā''viṣṭāḥ pīḍayanmithilāṃ purīm || 21 ||
tatassaṃvatsare pūrṇe kṣayaṃ yātāni sarvaśaḥ |
sādhanāni muniśreṣṭha tato'haṃ bhṛśaduḥkhitaḥ || 22 ||
tato devagaṇān sarvān tapasā'haṃ prasādayam |
daduśca paramaprītā ścaturaṅgabalaṃ surāḥ || 23 ||
tato bhagnā nṛpatayo hanyamānā diśo yayuḥ |
avīryā vīryasandigdhā ssāmātyāḥ pāpakarmaṇaḥ || 24 ||
tadetanmuniśārdūla dhanuḥ paramabhāsvaram |
rāmalakṣmaṇayoścāpi darśayiṣyāmi suvrata || 25 ||
yadyasya dhanuṣo rāmaḥ kuryādāropaṇaṃ mune |
sutāmayonijāṃ sītāṃ dadyāṃ dāśaratheraham || 26 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ षट्षष्टितमस्सर्गः ।
ततः प्रभाते विमले कृतकर्मा नराधिपः ।
विश्वामित्रं महात्मानं आजुहाव सराघवम् ॥ 1 ॥
तमर्चयित्वा धर्मात्मा शास्त्रदृष्टेन कर्मणा ।
राघवौ च महात्मानौ तदा वाक्यमुवाच ह ॥ 2 ॥
भगवन् स्वागतं तेऽस्तु किं करोमि तवानघ ।
भवानाज्ञापयतु मामाज्ञाप्यो भवता ह्यहम् ॥ 3 ॥
एवमुक्तस्स धर्मात्मा जनकेन महात्मना ।
प्रत्युवाच मुनिर्वीरं वाक्यं वाक्यविशारदः ॥ 4 ॥
पुत्रौ दशरथस्येमौ क्षत्रियौ लोकविश्रुतौ ।
द्रुष्टुकामौ धनु श्श्रेष्ठं यदेतत्वयि तिष्ठति ॥ 5 ॥
एतद्दर्शय भद्रं ते कृतकामौ नृपात्मजौ ।
दर्शनादस्य धनुषो यथेष्टं प्रतियास्यतः ॥ 6 ॥
एवमुक्तस्तु जनकः प्रत्युवाच महामुनिम् ।
श्रूयतामस्य धनुषो यदर्थमिह तिष्ठति ॥ 7 ॥
देवरात इति ख्यातो निमेष्षष्ठो महीपतिः ।
न्यासोऽयं तस्य भगवन् हस्ते दत्तो महात्मना ॥ 8 ॥
दक्षयज्ञवधे पूर्वं धनुरायम्य वीर्यवान् ।
रुद्रस्तु त्रिदशान् रोषात्सलीलमिदमब्रवीत् ॥ 9 ॥
यस्माद्भागार्थिनो भागान्नाकल्पयत मे सुराः ।
वराङ्गाणि महार्हाणि धनुषा शातयामि वः ॥ 10 ॥
ततो विमनसस्सर्वे देवा वै मुनिपुङ्गव ।
प्रसादयन्ति देवेशं तेषां प्रीतोऽभवद्भवः ॥ 11 ॥
प्रीतियुक्तस्स सर्वेषां ददौ तेषां महात्मनाम् ।
तदेतद्देवदेवस्य धनूरत्नं महात्मनः ।
न्यासभूतं तदा न्यस्तमस्माकं पूर्व के विभो ॥ 12 ॥
अथ मे कृषतः क्षेत्रं लाङ्गूलादुत्थिता मया ।
क्षेत्रं शोधयता लब्धा नाम्ना सीतेति विश्रुता ॥ 13 ॥
भूतलादुत्थिता सा तु व्यवर्धत ममात्मजा ।
वीर्यशुल्केति मे कन्या स्थापितेयमयोनिजा ॥ 14 ॥
भूतलादुत्थितां तां तु वर्धमानां ममात्मजाम् ।
वरयामासुरागम्य राजानो मुनिपुङ्गव ॥ 15 ॥
तेषां वरयतां कन्यां सर्वेषां पृथिवीक्षिताम् ।
वीर्यशुल्केति भगवन् न ददामि सुतामहम् ॥ 16 ॥
ततस्सर्वे नृपतय स्समेत्य मुनिपुङ्गव ।
मिथिलामभ्युपागम्य वीर्यजिज्ञासवस्तदा ॥ 17 ॥
तेषां जिज्ञासमानानां वीर्यं धनुरुपाहृतम् ।
न शेकुर्ग्रहणे तस्य धनुषस्तोलनेऽपि वा ॥ 18 ॥
तेषां वीर्यवतां वीर्यमल्पं ज्ञात्वा महामुने ।
प्रत्याख्याता नृपतयस्तन्निबोध तपोधन ॥ 19 ॥
ततः परमकोपेन राजानो नृपपुङ्गव ।
न्यरुन्धन्मिथिलां सर्वे वीर्यसन्देहमागताः ॥ 20 ॥
आत्मानमवधूतं ते विज्ञाय नृपपुङ्गवाः ।
रोषेण महताऽऽविष्टाः पीडयन्मिथिलां पुरीम् ॥ 21 ॥
ततस्संवत्सरे पूर्णे क्षयं यातानि सर्वशः ।
साधनानि मुनिश्रेष्ठ ततोऽहं भृशदुःखितः ॥ 22 ॥
ततो देवगणान् सर्वान् तपसाऽहं प्रसादयम् ।
ददुश्च परमप्रीता श्चतुरङ्गबलं सुराः ॥ 23 ॥
ततो भग्ना नृपतयो हन्यमाना दिशो ययुः ।
अवीर्या वीर्यसन्दिग्धा स्सामात्याः पापकर्मणः ॥ 24 ॥
तदेतन्मुनिशार्दूल धनुः परमभास्वरम् ।
रामलक्ष्मणयोश्चापि दर्शयिष्यामि सुव्रत ॥ 25 ॥
यद्यस्य धनुषो रामः कुर्यादारोपणं मुने ।
सुतामयोनिजां सीतां दद्यां दाशरथेरहम् ॥ 26 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे षट्षष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ |
tataḥ prabhāte vimale kṛtakarmā narādhipaḥ |
viśvāmitraṃ mahātmānaṃ ājuhāva sarāghavam || 1 ||
tamarcayitvā dharmātmā śāstradṛṣṭena karmaṇā |
rāghavau ca mahātmānau tadā vākyamuvāca ha || 2 ||
bhagavan svāgataṃ te'stu kiṃ karomi tavānagha |
bhavānājñāpayatu māmājñāpyo bhavatā hyaham || 3 ||
evamuktassa dharmātmā janakena mahātmanā |
pratyuvāca munirvīraṃ vākyaṃ vākyaviśāradaḥ || 4 ||
putrau daśarathasyemau kṣatriyau lokaviśrutau |
druṣṭukāmau dhanu śśreṣṭhaṃ yadetatvayi tiṣṭhati || 5 ||
etaddarśaya bhadraṃ te kṛtakāmau nṛpātmajau |
darśanādasya dhanuṣo yatheṣṭaṃ pratiyāsyataḥ || 6 ||
evamuktastu janakaḥ pratyuvāca mahāmunim |
śrūyatāmasya dhanuṣo yadarthamiha tiṣṭhati || 7 ||
devarāta iti khyāto nimeṣṣaṣṭho mahīpatiḥ |
nyāso'yaṃ tasya bhagavan haste datto mahātmanā || 8 ||
dakṣayajñavadhe pūrvaṃ dhanurāyamya vīryavān |
rudrastu tridaśān roṣātsalīlamidamabravīt || 9 ||
yasmādbhāgārthino bhāgānnākalpayata me surāḥ |
varāṅgāṇi mahārhāṇi dhanuṣā śātayāmi vaḥ || 10 ||
tato vimanasassarve devā vai munipuṅgava |
prasādayanti deveśaṃ teṣāṃ prīto'bhavadbhavaḥ || 11 ||
prītiyuktassa sarveṣāṃ dadau teṣāṃ mahātmanām |
tadetaddevadevasya dhanūratnaṃ mahātmanaḥ |
nyāsabhūtaṃ tadā nyastamasmākaṃ pūrva ke vibho || 12 ||
atha me kṛṣataḥ kṣetraṃ lāṅgūlādutthitā mayā |
kṣetraṃ śodhayatā labdhā nāmnā sīteti viśrutā || 13 ||
bhūtalādutthitā sā tu vyavardhata mamātmajā |
vīryaśulketi me kanyā sthāpiteyamayonijā || 14 ||
bhūtalādutthitāṃ tāṃ tu vardhamānāṃ mamātmajām |
varayāmāsurāgamya rājāno munipuṅgava || 15 ||
teṣāṃ varayatāṃ kanyāṃ sarveṣāṃ pṛthivīkṣitām |
vīryaśulketi bhagavan na dadāmi sutāmaham || 16 ||
tatassarve nṛpataya ssametya munipuṅgava |
mithilāmabhyupāgamya vīryajijñāsavastadā || 17 ||
teṣāṃ jijñāsamānānāṃ vīryaṃ dhanurupāhṛtam |
na śekurgrahaṇe tasya dhanuṣastolane'pi vā || 18 ||
teṣāṃ vīryavatāṃ vīryamalpaṃ jñātvā mahāmune |
pratyākhyātā nṛpatayastannibodha tapodhana || 19 ||
tataḥ paramakopena rājāno nṛpapuṅgava |
nyarundhanmithilāṃ sarve vīryasandehamāgatāḥ || 20 ||
ātmānamavadhūtaṃ te vijñāya nṛpapuṅgavāḥ |
roṣeṇa mahatā''viṣṭāḥ pīḍayanmithilāṃ purīm || 21 ||
tatassaṃvatsare pūrṇe kṣayaṃ yātāni sarvaśaḥ |
sādhanāni muniśreṣṭha tato'haṃ bhṛśaduḥkhitaḥ || 22 ||
tato devagaṇān sarvān tapasā'haṃ prasādayam |
daduśca paramaprītā ścaturaṅgabalaṃ surāḥ || 23 ||
tato bhagnā nṛpatayo hanyamānā diśo yayuḥ |
avīryā vīryasandigdhā ssāmātyāḥ pāpakarmaṇaḥ || 24 ||
tadetanmuniśārdūla dhanuḥ paramabhāsvaram |
rāmalakṣmaṇayoścāpi darśayiṣyāmi suvrata || 25 ||
yadyasya dhanuṣo rāmaḥ kuryādāropaṇaṃ mune |
sutāmayonijāṃ sītāṃ dadyāṃ dāśaratheraham || 26 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṭṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.