శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే బాలకాణ్డమ్ ।
అథ షడ్వింశస్సర్గః ।
మునేర్వచనమక్లీబం శ్రుత్వా నరవరాత్మజః ।
రాఘవః ప్రాఞ్జలిర్భూత్వా ప్రత్యువాచ దృఢవ్రతః ॥ 1 ॥
పితుర్వచననిర్దేశాత్పితుర్వచనగౌరవాత్ ।
వచనం కౌశికస్యేతి కర్తవ్యమవిశఙ్కయా ॥ 2 ॥
అనుశిష్టోఽస్మ్యయోధ్యాయాం గురుమధ్యే మహాత్మనా ।
పిత్రా దశరథేనాహం నావజ్ఞేయం హి తద్వచః ॥ 3 ॥
సోఽహం పితుర్వచశ్శ్రుత్వా శాసనాద్బ్రహ్మవాదినః ।
కరిష్యామి న సన్దేహస్తాటకావధముత్తమమ్ ॥ 4 ॥
గోబ్రాహ్మణహితార్థాయ దేశస్యాస్య సుఖాయ చ ।
తవ చైవాప్రమేయస్య వచనం కర్తుముద్యతః ॥ 5 ॥
ఏవముక్త్వా ధనుర్మధ్యే బధ్వా ముష్టిమరిన్దమః ।
జ్యాశబ్దమకరోత్తీవ్రం దిశశ్శబ్దేన నాదయన్ ॥ 6 ॥
తేన శబ్దేన విత్రస్తాస్తాటకావనవాసినః ।
తాటకా చ సుసఙ్క్రుద్ధా తేన శబ్దేన మోహితా ॥ 7 ॥
తం శబ్దమభినిధ్యాయ రాక్షసీ క్రోధమూర్ఛితా ।
శ్రుత్వా చాభ్యద్రవద్వేగాద్యతశ్శబ్దో వినిస్సృతః ॥ 8 ॥
తాం దృష్ట్వా రాఘవః క్రుద్ధాం వికృతాం వికృతాననామ్ ।
ప్రమాణేనాతివృద్ధాం చ లక్ష్మణం సోఽభ్యభాషత ॥ 9 ॥
పశ్య లక్ష్మణ యక్షిణ్యా భైరవం దారుణం వపుః ।
భిద్యేరన్ దర్శనాదస్యా భీరూణాం హృదయాని చ ॥ 10 ॥
ఏనాం పశ్య దురాధర్షాం మాయాబలసమన్వితామ్ ।
వినివృత్తాం కరోమ్యద్య హృతకర్ణాగ్రనాసికామ్ ॥ 11 ॥
న హ్యేనాముత్సహే హన్తుం స్త్రీస్వభావేన రక్షితామ్ ।
వీర్యం చాస్యాం గతిం చాపి హనిష్యామీతి మే మతిః ॥ 12 ॥
ఏవం బ్రువాణే రామే తు తాటకా క్రోధమూర్ఛితా ।
ఉద్యమ్య బాహూ గర్జన్తీ రామమేవాభ్యధావత ॥ 13 ॥
విశ్వామిత్రస్తు బ్రహ్మర్షిర్హుఙ్కారేణాభిభర్త్స్యతామ్ ।
స్వస్తి రాఘవయోరస్తు జయం చైవాభ్యభాషత ॥ 14 ॥
ఉద్ధూన్వానా రజో ఘోరం తాటకా రాఘవావుభౌ ।
రజోమోహేన మహతా ముహూర్తం సా వ్యమోహయత్ ॥ 15 ॥
తతో మాయాం సమాస్థాయ శిలావర్షేణ రాఘవౌ ।
అవాకిరత్సుమహతా తతశ్చుక్రోధ రాఘవః ॥ 16 ॥
శిలావర్షం మహత్తస్యాశ్శరవర్షేణ రాఘవః ।
ప్రతిహత్యోపధావన్త్యాః కరౌ చిచ్ఛేద పత్రిభిః ॥ 17 ॥
తతశ్ఛిన్నభుజాం శ్రాన్తామభ్యాశే పరిగర్జతీమ్ ।
సౌమిత్రిరకరోత్క్రోధాద్ధృతకర్ణాగ్రనాసికామ్ ॥ 18 ॥
కామరూపధరా సద్యః కృత్వా రూపాణ్యనేకశః ।
అన్తర్ధానం గతా యక్షీ మోహయన్తీవ మాయయా ॥ 19 ॥
అశ్మవర్షం విముఞ్చన్తీ భైరవం విచచార హ ।
తతస్తావశ్మవర్షేణ కీర్యమాణౌ సమన్తతః ॥ 20 ॥
దృష్ట్వా గాధిసుతశ్శ్రీమానిదం వచనమబ్రవీత్ ।
అలం తే ఘృణయా రామ పాపైషా దుష్టచారిణీ ॥ 21 ॥
యజ్ఞవిఘ్నకరీ యక్షీ పురావర్ధతి మాయయా ।
వధ్యతాం తావదేవైషా పురా సన్ధ్యా ప్రవర్తతే ॥ 22 ॥
రక్షాంసి సన్ధ్యాకాలేషు దుర్ధర్షాణి భవన్తి వై ।
ఇత్యుక్తస్తు తదా యక్షీ అశ్మవృష్ట్యాభివర్షతీమ్ ॥ 23 ॥
దర్శయన్ శబ్దవేధిత్వం తాం రురోధ స సాయకైః ।
సా రుద్ధా శరజాలేన మాయాబలసమన్వితా ॥ 24 ॥
అభిదుద్రావ కాకుత్స్థం లక్ష్మణం చ వినేదుషీ ।
తామాపతన్తీం వేగేన విక్రాన్తామశనీమివ ॥ 25 ॥
శరేణోరసి వివ్యాథ సా పపాత మమార చ ।
తాం హతాం భీమసఙ్కాశాం దృష్ట్వా సురపతిస్తదా ॥ 26 ॥
సాధు సాధ్వితి కాకుత్స్థం సురాశ్చ సమపూజయన్ ।
ఉవాచ పరమప్రీత స్సహస్రాక్షః పురన్దరః ॥ 27 ॥
సురాశ్చ సర్వే సంహృష్టా విశ్వామిత్రమథాబ్రువన్ ।
మునే కౌశిక భద్రం తే సేన్ద్రాస్సర్వే మరుద్గణాః ॥ 28 ॥
తోషితాః కర్మణాఽనేన స్నేహం దర్శయ రాఘవే ।
ప్రజాపతేర్భృశాశ్వస్య పుత్రాన్ సత్యపరాక్రమాన్ ॥ 29 ॥
తపోబలభృతో బ్రహ్మన్ రాఘవాయ నివేదయ ।
పాత్రభూతశ్చ తే బ్రహ్మంస్తవానుగమనే ధృతః ॥ 30 ॥
కర్తవ్యం చ మహత్కర్మ సురాణాం రాజసూనునా ।
ఏవముక్త్వా సురాస్సర్వే హృష్టా జగ్ముర్యథాగతమ్ ॥ 31 ॥
విశ్వామిత్రం పురస్కృత్య తతస్సన్ధ్యా ప్రవర్తతే ।
తతో మునివరః ప్రీతస్తాటకావధతోషితః ॥ 32 ॥
మూర్ధ్ని రామముపాఘ్రాయ ఇదం వచనమబ్రవీత్ ।
ఇహాద్య రజనీం రామ వసేమ శుభదర్శన ॥ 33 ॥
శ్వః ప్రభాతే గమిష్యామస్తదాశ్రమపదం మమ ।
విశ్వామిత్రవచః శ్రుత్వా హృష్టో దశరథాత్మజః ॥ 34 ॥
ఉవాస రజనీం తత్ర తాటకాయా వనే సుఖమ్ ।
ముక్తశాపం వనం తచ్చ తస్మిన్నేవ తదాహని ॥ 35 ॥
రమణీయం విబభ్రాజ యథా చైత్రరథం వనమ్ ।
నిహత్య తాం యక్షసుతాం స రామః ప్రశస్యమానస్సురసిద్ధసఙ్ఘైః ।
ఉవాస తస్మిన్మునినా సహైవ ప్రభాతవేలాం ప్రతిబోధ్యమానః ॥ 36 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే బాలకాణ్డే షడ్వింశస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
munervacanamaklībaṃ śrutvā naravarātmajaḥ |
rāghavaḥ prāñjalirbhūtvā pratyuvāca dṛḍhavrataḥ || 1 ||
piturvacananirdeśātpiturvacanagauravāt |
vacanaṃ kauśikasyeti kartavyamaviśaṅkayā || 2 ||
anuśiṣṭo'smyayodhyāyāṃ gurumadhye mahātmanā |
pitrā daśarathenāhaṃ nāvajñeyaṃ hi tadvacaḥ || 3 ||
so'haṃ piturvacaśśrutvā śāsanādbrahmavādinaḥ |
kariṣyāmi na sandehastāṭakāvadhamuttamam || 4 ||
gobrāhmaṇahitārthāya deśasyāsya sukhāya ca |
tava caivāprameyasya vacanaṃ kartumudyataḥ || 5 ||
evamuktvā dhanurmadhye badhvā muṣṭimarindamaḥ |
jyāśabdamakarottīvraṃ diśaśśabdena nādayan || 6 ||
tena śabdena vitrastāstāṭakāvanavāsinaḥ |
tāṭakā ca susaṅkruddhā tena śabdena mohitā || 7 ||
taṃ śabdamabhinidhyāya rākṣasī krodhamūrchitā |
śrutvā cābhyadravadvegādyataśśabdo vinissṛtaḥ || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā rāghavaḥ kruddhāṃ vikṛtāṃ vikṛtānanām |
pramāṇenātivṛddhāṃ ca lakṣmaṇaṃ so'bhyabhāṣata || 9 ||
paśya lakṣmaṇa yakṣiṇyā bhairavaṃ dāruṇaṃ vapuḥ |
bhidyeran darśanādasyā bhīrūṇāṃ hṛdayāni ca || 10 ||
enāṃ paśya durādharṣāṃ māyābalasamanvitām |
vinivṛttāṃ karomyadya hṛtakarṇāgranāsikām || 11 ||
na hyenāmutsahe hantuṃ strīsvabhāvena rakṣitām |
vīryaṃ cāsyāṃ gatiṃ cāpi haniṣyāmīti me matiḥ || 12 ||
evaṃ bruvāṇe rāme tu tāṭakā krodhamūrchitā |
udyamya bāhū garjantī rāmamevābhyadhāvata || 13 ||
viśvāmitrastu brahmarṣirhuṅkāreṇābhibhartsyatām |
svasti rāghavayorastu jayaṃ caivābhyabhāṣata || 14 ||
uddhūnvānā rajo ghoraṃ tāṭakā rāghavāvubhau |
rajomohena mahatā muhūrtaṃ sā vyamohayat || 15 ||
tato māyāṃ samāsthāya śilāvarṣeṇa rāghavau |
avākiratsumahatā tataścukrodha rāghavaḥ || 16 ||
śilāvarṣaṃ mahattasyāśśaravarṣeṇa rāghavaḥ |
pratihatyopadhāvantyāḥ karau ciccheda patribhiḥ || 17 ||
tataśchinnabhujāṃ śrāntāmabhyāśe parigarjatīm |
saumitrirakarotkrodhāddhṛtakarṇāgranāsikām || 18 ||
kāmarūpadharā sadyaḥ kṛtvā rūpāṇyanekaśaḥ |
antardhānaṃ gatā yakṣī mohayantīva māyayā || 19 ||
aśmavarṣaṃ vimuñcantī bhairavaṃ vicacāra ha |
tatastāvaśmavarṣeṇa kīryamāṇau samantataḥ || 20 ||
dṛṣṭvā gādhisutaśśrīmānidaṃ vacanamabravīt |
alaṃ te ghṛṇayā rāma pāpaiṣā duṣṭacāriṇī || 21 ||
yajñavighnakarī yakṣī purāvardhati māyayā |
vadhyatāṃ tāvadevaiṣā purā sandhyā pravartate || 22 ||
rakṣāṃsi sandhyākāleṣu durdharṣāṇi bhavanti vai |
ityuktastu tadā yakṣī aśmavṛṣṭyābhivarṣatīm || 23 ||
darśayan śabdavedhitvaṃ tāṃ rurodha sa sāyakaiḥ |
sā ruddhā śarajālena māyābalasamanvitā || 24 ||
abhidudrāva kākutsthaṃ lakṣmaṇaṃ ca vineduṣī |
tāmāpatantīṃ vegena vikrāntāmaśanīmiva || 25 ||
śareṇorasi vivyātha sā papāta mamāra ca |
tāṃ hatāṃ bhīmasaṅkāśāṃ dṛṣṭvā surapatistadā || 26 ||
sādhu sādhviti kākutsthaṃ surāśca samapūjayan |
uvāca paramaprīta ssahasrākṣaḥ purandaraḥ || 27 ||
surāśca sarve saṃhṛṣṭā viśvāmitramathābruvan |
mune kauśika bhadraṃ te sendrāssarve marudgaṇāḥ || 28 ||
toṣitāḥ karmaṇā'nena snehaṃ darśaya rāghave |
prajāpaterbhṛśāśvasya putrān satyaparākramān || 29 ||
tapobalabhṛto brahman rāghavāya nivedaya |
pātrabhūtaśca te brahmaṃstavānugamane dhṛtaḥ || 30 ||
kartavyaṃ ca mahatkarma surāṇāṃ rājasūnunā |
evamuktvā surāssarve hṛṣṭā jagmuryathāgatam || 31 ||
viśvāmitraṃ puraskṛtya tatassandhyā pravartate |
tato munivaraḥ prītastāṭakāvadhatoṣitaḥ || 32 ||
mūrdhni rāmamupāghrāya idaṃ vacanamabravīt |
ihādya rajanīṃ rāma vasema śubhadarśana || 33 ||
śvaḥ prabhāte gamiṣyāmastadāśramapadaṃ mama |
viśvāmitravacaḥ śrutvā hṛṣṭo daśarathātmajaḥ || 34 ||
uvāsa rajanīṃ tatra tāṭakāyā vane sukham |
muktaśāpaṃ vanaṃ tacca tasminneva tadāhani || 35 ||
ramaṇīyaṃ vibabhrāja yathā caitrarathaṃ vanam |
nihatya tāṃ yakṣasutāṃ sa rāmaḥ praśasyamānassurasiddhasaṅghaiḥ |
uvāsa tasminmuninā sahaiva prabhātavelāṃ pratibodhyamānaḥ || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ षड्विंशस्सर्गः ।
मुनेर्वचनमक्लीबं श्रुत्वा नरवरात्मजः ।
राघवः प्राञ्जलिर्भूत्वा प्रत्युवाच दृढव्रतः ॥ 1 ॥
पितुर्वचननिर्देशात्पितुर्वचनगौरवात् ।
वचनं कौशिकस्येति कर्तव्यमविशङ्कया ॥ 2 ॥
अनुशिष्टोऽस्म्ययोध्यायां गुरुमध्ये महात्मना ।
पित्रा दशरथेनाहं नावज्ञेयं हि तद्वचः ॥ 3 ॥
सोऽहं पितुर्वचश्श्रुत्वा शासनाद्ब्रह्मवादिनः ।
करिष्यामि न सन्देहस्ताटकावधमुत्तमम् ॥ 4 ॥
गोब्राह्मणहितार्थाय देशस्यास्य सुखाय च ।
तव चैवाप्रमेयस्य वचनं कर्तुमुद्यतः ॥ 5 ॥
एवमुक्त्वा धनुर्मध्ये बध्वा मुष्टिमरिन्दमः ।
ज्याशब्दमकरोत्तीव्रं दिशश्शब्देन नादयन् ॥ 6 ॥
तेन शब्देन वित्रस्तास्ताटकावनवासिनः ।
ताटका च सुसङ्क्रुद्धा तेन शब्देन मोहिता ॥ 7 ॥
तं शब्दमभिनिध्याय राक्षसी क्रोधमूर्छिता ।
श्रुत्वा चाभ्यद्रवद्वेगाद्यतश्शब्दो विनिस्सृतः ॥ 8 ॥
तां दृष्ट्वा राघवः क्रुद्धां विकृतां विकृताननाम् ।
प्रमाणेनातिवृद्धां च लक्ष्मणं सोऽभ्यभाषत ॥ 9 ॥
पश्य लक्ष्मण यक्षिण्या भैरवं दारुणं वपुः ।
भिद्येरन् दर्शनादस्या भीरूणां हृदयानि च ॥ 10 ॥
एनां पश्य दुराधर्षां मायाबलसमन्विताम् ।
विनिवृत्तां करोम्यद्य हृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ 11 ॥
न ह्येनामुत्सहे हन्तुं स्त्रीस्वभावेन रक्षिताम् ।
वीर्यं चास्यां गतिं चापि हनिष्यामीति मे मतिः ॥ 12 ॥
एवं ब्रुवाणे रामे तु ताटका क्रोधमूर्छिता ।
उद्यम्य बाहू गर्जन्ती राममेवाभ्यधावत ॥ 13 ॥
विश्वामित्रस्तु ब्रह्मर्षिर्हुङ्कारेणाभिभर्त्स्यताम् ।
स्वस्ति राघवयोरस्तु जयं चैवाभ्यभाषत ॥ 14 ॥
उद्धून्वाना रजो घोरं ताटका राघवावुभौ ।
रजोमोहेन महता मुहूर्तं सा व्यमोहयत् ॥ 15 ॥
ततो मायां समास्थाय शिलावर्षेण राघवौ ।
अवाकिरत्सुमहता ततश्चुक्रोध राघवः ॥ 16 ॥
शिलावर्षं महत्तस्याश्शरवर्षेण राघवः ।
प्रतिहत्योपधावन्त्याः करौ चिच्छेद पत्रिभिः ॥ 17 ॥
ततश्छिन्नभुजां श्रान्तामभ्याशे परिगर्जतीम् ।
सौमित्रिरकरोत्क्रोधाद्धृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ 18 ॥
कामरूपधरा सद्यः कृत्वा रूपाण्यनेकशः ।
अन्तर्धानं गता यक्षी मोहयन्तीव मायया ॥ 19 ॥
अश्मवर्षं विमुञ्चन्ती भैरवं विचचार ह ।
ततस्तावश्मवर्षेण कीर्यमाणौ समन्ततः ॥ 20 ॥
दृष्ट्वा गाधिसुतश्श्रीमानिदं वचनमब्रवीत् ।
अलं ते घृणया राम पापैषा दुष्टचारिणी ॥ 21 ॥
यज्ञविघ्नकरी यक्षी पुरावर्धति मायया ।
वध्यतां तावदेवैषा पुरा सन्ध्या प्रवर्तते ॥ 22 ॥
रक्षांसि सन्ध्याकालेषु दुर्धर्षाणि भवन्ति वै ।
इत्युक्तस्तु तदा यक्षी अश्मवृष्ट्याभिवर्षतीम् ॥ 23 ॥
दर्शयन् शब्दवेधित्वं तां रुरोध स सायकैः ।
सा रुद्धा शरजालेन मायाबलसमन्विता ॥ 24 ॥
अभिदुद्राव काकुत्स्थं लक्ष्मणं च विनेदुषी ।
तामापतन्तीं वेगेन विक्रान्तामशनीमिव ॥ 25 ॥
शरेणोरसि विव्याथ सा पपात ममार च ।
तां हतां भीमसङ्काशां दृष्ट्वा सुरपतिस्तदा ॥ 26 ॥
साधु साध्विति काकुत्स्थं सुराश्च समपूजयन् ।
उवाच परमप्रीत स्सहस्राक्षः पुरन्दरः ॥ 27 ॥
सुराश्च सर्वे संहृष्टा विश्वामित्रमथाब्रुवन् ।
मुने कौशिक भद्रं ते सेन्द्रास्सर्वे मरुद्गणाः ॥ 28 ॥
तोषिताः कर्मणाऽनेन स्नेहं दर्शय राघवे ।
प्रजापतेर्भृशाश्वस्य पुत्रान् सत्यपराक्रमान् ॥ 29 ॥
तपोबलभृतो ब्रह्मन् राघवाय निवेदय ।
पात्रभूतश्च ते ब्रह्मंस्तवानुगमने धृतः ॥ 30 ॥
कर्तव्यं च महत्कर्म सुराणां राजसूनुना ।
एवमुक्त्वा सुरास्सर्वे हृष्टा जग्मुर्यथागतम् ॥ 31 ॥
विश्वामित्रं पुरस्कृत्य ततस्सन्ध्या प्रवर्तते ।
ततो मुनिवरः प्रीतस्ताटकावधतोषितः ॥ 32 ॥
मूर्ध्नि राममुपाघ्राय इदं वचनमब्रवीत् ।
इहाद्य रजनीं राम वसेम शुभदर्शन ॥ 33 ॥
श्वः प्रभाते गमिष्यामस्तदाश्रमपदं मम ।
विश्वामित्रवचः श्रुत्वा हृष्टो दशरथात्मजः ॥ 34 ॥
उवास रजनीं तत्र ताटकाया वने सुखम् ।
मुक्तशापं वनं तच्च तस्मिन्नेव तदाहनि ॥ 35 ॥
रमणीयं विबभ्राज यथा चैत्ररथं वनम् ।
निहत्य तां यक्षसुतां स रामः प्रशस्यमानस्सुरसिद्धसङ्घैः ।
उवास तस्मिन्मुनिना सहैव प्रभातवेलां प्रतिबोध्यमानः ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे षड्विंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
munervacanamaklībaṃ śrutvā naravarātmajaḥ |
rāghavaḥ prāñjalirbhūtvā pratyuvāca dṛḍhavrataḥ || 1 ||
piturvacananirdeśātpiturvacanagauravāt |
vacanaṃ kauśikasyeti kartavyamaviśaṅkayā || 2 ||
anuśiṣṭo'smyayodhyāyāṃ gurumadhye mahātmanā |
pitrā daśarathenāhaṃ nāvajñeyaṃ hi tadvacaḥ || 3 ||
so'haṃ piturvacaśśrutvā śāsanādbrahmavādinaḥ |
kariṣyāmi na sandehastāṭakāvadhamuttamam || 4 ||
gobrāhmaṇahitārthāya deśasyāsya sukhāya ca |
tava caivāprameyasya vacanaṃ kartumudyataḥ || 5 ||
evamuktvā dhanurmadhye badhvā muṣṭimarindamaḥ |
jyāśabdamakarottīvraṃ diśaśśabdena nādayan || 6 ||
tena śabdena vitrastāstāṭakāvanavāsinaḥ |
tāṭakā ca susaṅkruddhā tena śabdena mohitā || 7 ||
taṃ śabdamabhinidhyāya rākṣasī krodhamūrchitā |
śrutvā cābhyadravadvegādyataśśabdo vinissṛtaḥ || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā rāghavaḥ kruddhāṃ vikṛtāṃ vikṛtānanām |
pramāṇenātivṛddhāṃ ca lakṣmaṇaṃ so'bhyabhāṣata || 9 ||
paśya lakṣmaṇa yakṣiṇyā bhairavaṃ dāruṇaṃ vapuḥ |
bhidyeran darśanādasyā bhīrūṇāṃ hṛdayāni ca || 10 ||
enāṃ paśya durādharṣāṃ māyābalasamanvitām |
vinivṛttāṃ karomyadya hṛtakarṇāgranāsikām || 11 ||
na hyenāmutsahe hantuṃ strīsvabhāvena rakṣitām |
vīryaṃ cāsyāṃ gatiṃ cāpi haniṣyāmīti me matiḥ || 12 ||
evaṃ bruvāṇe rāme tu tāṭakā krodhamūrchitā |
udyamya bāhū garjantī rāmamevābhyadhāvata || 13 ||
viśvāmitrastu brahmarṣirhuṅkāreṇābhibhartsyatām |
svasti rāghavayorastu jayaṃ caivābhyabhāṣata || 14 ||
uddhūnvānā rajo ghoraṃ tāṭakā rāghavāvubhau |
rajomohena mahatā muhūrtaṃ sā vyamohayat || 15 ||
tato māyāṃ samāsthāya śilāvarṣeṇa rāghavau |
avākiratsumahatā tataścukrodha rāghavaḥ || 16 ||
śilāvarṣaṃ mahattasyāśśaravarṣeṇa rāghavaḥ |
pratihatyopadhāvantyāḥ karau ciccheda patribhiḥ || 17 ||
tataśchinnabhujāṃ śrāntāmabhyāśe parigarjatīm |
saumitrirakarotkrodhāddhṛtakarṇāgranāsikām || 18 ||
kāmarūpadharā sadyaḥ kṛtvā rūpāṇyanekaśaḥ |
antardhānaṃ gatā yakṣī mohayantīva māyayā || 19 ||
aśmavarṣaṃ vimuñcantī bhairavaṃ vicacāra ha |
tatastāvaśmavarṣeṇa kīryamāṇau samantataḥ || 20 ||
dṛṣṭvā gādhisutaśśrīmānidaṃ vacanamabravīt |
alaṃ te ghṛṇayā rāma pāpaiṣā duṣṭacāriṇī || 21 ||
yajñavighnakarī yakṣī purāvardhati māyayā |
vadhyatāṃ tāvadevaiṣā purā sandhyā pravartate || 22 ||
rakṣāṃsi sandhyākāleṣu durdharṣāṇi bhavanti vai |
ityuktastu tadā yakṣī aśmavṛṣṭyābhivarṣatīm || 23 ||
darśayan śabdavedhitvaṃ tāṃ rurodha sa sāyakaiḥ |
sā ruddhā śarajālena māyābalasamanvitā || 24 ||
abhidudrāva kākutsthaṃ lakṣmaṇaṃ ca vineduṣī |
tāmāpatantīṃ vegena vikrāntāmaśanīmiva || 25 ||
śareṇorasi vivyātha sā papāta mamāra ca |
tāṃ hatāṃ bhīmasaṅkāśāṃ dṛṣṭvā surapatistadā || 26 ||
sādhu sādhviti kākutsthaṃ surāśca samapūjayan |
uvāca paramaprīta ssahasrākṣaḥ purandaraḥ || 27 ||
surāśca sarve saṃhṛṣṭā viśvāmitramathābruvan |
mune kauśika bhadraṃ te sendrāssarve marudgaṇāḥ || 28 ||
toṣitāḥ karmaṇā'nena snehaṃ darśaya rāghave |
prajāpaterbhṛśāśvasya putrān satyaparākramān || 29 ||
tapobalabhṛto brahman rāghavāya nivedaya |
pātrabhūtaśca te brahmaṃstavānugamane dhṛtaḥ || 30 ||
kartavyaṃ ca mahatkarma surāṇāṃ rājasūnunā |
evamuktvā surāssarve hṛṣṭā jagmuryathāgatam || 31 ||
viśvāmitraṃ puraskṛtya tatassandhyā pravartate |
tato munivaraḥ prītastāṭakāvadhatoṣitaḥ || 32 ||
mūrdhni rāmamupāghrāya idaṃ vacanamabravīt |
ihādya rajanīṃ rāma vasema śubhadarśana || 33 ||
śvaḥ prabhāte gamiṣyāmastadāśramapadaṃ mama |
viśvāmitravacaḥ śrutvā hṛṣṭo daśarathātmajaḥ || 34 ||
uvāsa rajanīṃ tatra tāṭakāyā vane sukham |
muktaśāpaṃ vanaṃ tacca tasminneva tadāhani || 35 ||
ramaṇīyaṃ vibabhrāja yathā caitrarathaṃ vanam |
nihatya tāṃ yakṣasutāṃ sa rāmaḥ praśasyamānassurasiddhasaṅghaiḥ |
uvāsa tasminmuninā sahaiva prabhātavelāṃ pratibodhyamānaḥ || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.