ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ ബാലകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഷഡ്വിംശസ്സര്ഗഃ ।
മുനേര്വചനമക്ലീബം ശ്രുത്വാ നരവരാത്മജഃ ।
രാഘവഃ പ്രാഞ്ജലിര്ഭൂത്വാ പ്രത്യുവാച ദൃഢവ്രതഃ ॥ 1 ॥
പിതുര്വചനനിര്ദേശാത്പിതുര്വചനഗൌരവാത് ।
വചനം കൌശികസ്യേതി കര്തവ്യമവിശങ്കയാ ॥ 2 ॥
അനുശിഷ്ടോഽസ്മ്യയോധ്യായാം ഗുരുമധ്യേ മഹാത്മനാ ।
പിത്രാ ദശരഥേനാഹം നാവജ്ഞേയം ഹി തദ്വചഃ ॥ 3 ॥
സോഽഹം പിതുര്വചശ്ശ്രുത്വാ ശാസനാദ്ബ്രഹ്മവാദിനഃ ।
കരിഷ്യാമി ന സന്ദേഹസ്താടകാവധമുത്തമമ് ॥ 4 ॥
ഗോബ്രാഹ്മണഹിതാര്ഥായ ദേശസ്യാസ്യ സുഖായ ച ।
തവ ചൈവാപ്രമേയസ്യ വചനം കര്തുമുദ്യതഃ ॥ 5 ॥
ഏവമുക്ത്വാ ധനുര്മധ്യേ ബധ്വാ മുഷ്ടിമരിന്ദമഃ ।
ജ്യാശബ്ദമകരോത്തീവ്രം ദിശശ്ശബ്ദേന നാദയന് ॥ 6 ॥
തേന ശബ്ദേന വിത്രസ്താസ്താടകാവനവാസിനഃ ।
താടകാ ച സുസങ്ക്രുദ്ധാ തേന ശബ്ദേന മോഹിതാ ॥ 7 ॥
തം ശബ്ദമഭിനിധ്യായ രാക്ഷസീ ക്രോധമൂര്ഛിതാ ।
ശ്രുത്വാ ചാഭ്യദ്രവദ്വേഗാദ്യതശ്ശബ്ദോ വിനിസ്സൃതഃ ॥ 8 ॥
താം ദൃഷ്ട്വാ രാഘവഃ ക്രുദ്ധാം വികൃതാം വികൃതാനനാമ് ।
പ്രമാണേനാതിവൃദ്ധാം ച ലക്ഷ്മണം സോഽഭ്യഭാഷത ॥ 9 ॥
പശ്യ ലക്ഷ്മണ യക്ഷിണ്യാ ഭൈരവം ദാരുണം വപുഃ ।
ഭിദ്യേരന് ദര്ശനാദസ്യാ ഭീരൂണാം ഹൃദയാനി ച ॥ 10 ॥
ഏനാം പശ്യ ദുരാധര്ഷാം മായാബലസമന്വിതാമ് ।
വിനിവൃത്താം കരോമ്യദ്യ ഹൃതകര്ണാഗ്രനാസികാമ് ॥ 11 ॥
ന ഹ്യേനാമുത്സഹേ ഹന്തും സ്ത്രീസ്വഭാവേന രക്ഷിതാമ് ।
വീര്യം ചാസ്യാം ഗതിം ചാപി ഹനിഷ്യാമീതി മേ മതിഃ ॥ 12 ॥
ഏവം ബ്രുവാണേ രാമേ തു താടകാ ക്രോധമൂര്ഛിതാ ।
ഉദ്യമ്യ ബാഹൂ ഗര്ജന്തീ രാമമേവാഭ്യധാവത ॥ 13 ॥
വിശ്വാമിത്രസ്തു ബ്രഹ്മര്ഷിര്ഹുങ്കാരേണാഭിഭര്ത്സ്യതാമ് ।
സ്വസ്തി രാഘവയോരസ്തു ജയം ചൈവാഭ്യഭാഷത ॥ 14 ॥
ഉദ്ധൂന്വാനാ രജോ ഘോരം താടകാ രാഘവാവുഭൌ ।
രജോമോഹേന മഹതാ മുഹൂര്തം സാ വ്യമോഹയത് ॥ 15 ॥
തതോ മായാം സമാസ്ഥായ ശിലാവര്ഷേണ രാഘവൌ ।
അവാകിരത്സുമഹതാ തതശ്ചുക്രോധ രാഘവഃ ॥ 16 ॥
ശിലാവര്ഷം മഹത്തസ്യാശ്ശരവര്ഷേണ രാഘവഃ ।
പ്രതിഹത്യോപധാവന്ത്യാഃ കരൌ ചിച്ഛേദ പത്രിഭിഃ ॥ 17 ॥
തതശ്ഛിന്നഭുജാം ശ്രാന്താമഭ്യാശേ പരിഗര്ജതീമ് ।
സൌമിത്രിരകരോത്ക്രോധാദ്ധൃതകര്ണാഗ്രനാസികാമ് ॥ 18 ॥
കാമരൂപധരാ സദ്യഃ കൃത്വാ രൂപാണ്യനേകശഃ ।
അന്തര്ധാനം ഗതാ യക്ഷീ മോഹയന്തീവ മായയാ ॥ 19 ॥
അശ്മവര്ഷം വിമുഞ്ചന്തീ ഭൈരവം വിചചാര ഹ ।
തതസ്താവശ്മവര്ഷേണ കീര്യമാണൌ സമന്തതഃ ॥ 20 ॥
ദൃഷ്ട്വാ ഗാധിസുതശ്ശ്രീമാനിദം വചനമബ്രവീത് ।
അലം തേ ഘൃണയാ രാമ പാപൈഷാ ദുഷ്ടചാരിണീ ॥ 21 ॥
യജ്ഞവിഘ്നകരീ യക്ഷീ പുരാവര്ധതി മായയാ ।
വധ്യതാം താവദേവൈഷാ പുരാ സന്ധ്യാ പ്രവര്തതേ ॥ 22 ॥
രക്ഷാംസി സന്ധ്യാകാലേഷു ദുര്ധര്ഷാണി ഭവന്തി വൈ ।
ഇത്യുക്തസ്തു തദാ യക്ഷീ അശ്മവൃഷ്ട്യാഭിവര്ഷതീമ് ॥ 23 ॥
ദര്ശയന് ശബ്ദവേധിത്വം താം രുരോധ സ സായകൈഃ ।
സാ രുദ്ധാ ശരജാലേന മായാബലസമന്വിതാ ॥ 24 ॥
അഭിദുദ്രാവ കാകുത്സ്ഥം ലക്ഷ്മണം ച വിനേദുഷീ ।
താമാപതന്തീം വേഗേന വിക്രാന്താമശനീമിവ ॥ 25 ॥
ശരേണോരസി വിവ്യാഥ സാ പപാത മമാര ച ।
താം ഹതാം ഭീമസങ്കാശാം ദൃഷ്ട്വാ സുരപതിസ്തദാ ॥ 26 ॥
സാധു സാധ്വിതി കാകുത്സ്ഥം സുരാശ്ച സമപൂജയന് ।
ഉവാച പരമപ്രീത സ്സഹസ്രാക്ഷഃ പുരന്ദരഃ ॥ 27 ॥
സുരാശ്ച സര്വേ സംഹൃഷ്ടാ വിശ്വാമിത്രമഥാബ്രുവന് ।
മുനേ കൌശിക ഭദ്രം തേ സേന്ദ്രാസ്സര്വേ മരുദ്ഗണാഃ ॥ 28 ॥
തോഷിതാഃ കര്മണാഽനേന സ്നേഹം ദര്ശയ രാഘവേ ।
പ്രജാപതേര്ഭൃശാശ്വസ്യ പുത്രാന് സത്യപരാക്രമാന് ॥ 29 ॥
തപോബലഭൃതോ ബ്രഹ്മന് രാഘവായ നിവേദയ ।
പാത്രഭൂതശ്ച തേ ബ്രഹ്മംസ്തവാനുഗമനേ ധൃതഃ ॥ 30 ॥
കര്തവ്യം ച മഹത്കര്മ സുരാണാം രാജസൂനുനാ ।
ഏവമുക്ത്വാ സുരാസ്സര്വേ ഹൃഷ്ടാ ജഗ്മുര്യഥാഗതമ് ॥ 31 ॥
വിശ്വാമിത്രം പുരസ്കൃത്യ തതസ്സന്ധ്യാ പ്രവര്തതേ ।
തതോ മുനിവരഃ പ്രീതസ്താടകാവധതോഷിതഃ ॥ 32 ॥
മൂര്ധ്നി രാമമുപാഘ്രായ ഇദം വചനമബ്രവീത് ।
ഇഹാദ്യ രജനീം രാമ വസേമ ശുഭദര്ശന ॥ 33 ॥
ശ്വഃ പ്രഭാതേ ഗമിഷ്യാമസ്തദാശ്രമപദം മമ ।
വിശ്വാമിത്രവചഃ ശ്രുത്വാ ഹൃഷ്ടോ ദശരഥാത്മജഃ ॥ 34 ॥
ഉവാസ രജനീം തത്ര താടകായാ വനേ സുഖമ് ।
മുക്തശാപം വനം തച്ച തസ്മിന്നേവ തദാഹനി ॥ 35 ॥
രമണീയം വിബഭ്രാജ യഥാ ചൈത്രരഥം വനമ് ।
നിഹത്യ താം യക്ഷസുതാം സ രാമഃ പ്രശസ്യമാനസ്സുരസിദ്ധസങ്ഘൈഃ ।
ഉവാസ തസ്മിന്മുനിനാ സഹൈവ പ്രഭാതവേലാം പ്രതിബോധ്യമാനഃ ॥ 36 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ ബാലകാണ്ഡേ ഷഡ്വിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
munervacanamaklībaṃ śrutvā naravarātmajaḥ |
rāghavaḥ prāñjalirbhūtvā pratyuvāca dṛḍhavrataḥ || 1 ||
piturvacananirdeśātpiturvacanagauravāt |
vacanaṃ kauśikasyeti kartavyamaviśaṅkayā || 2 ||
anuśiṣṭo'smyayodhyāyāṃ gurumadhye mahātmanā |
pitrā daśarathenāhaṃ nāvajñeyaṃ hi tadvacaḥ || 3 ||
so'haṃ piturvacaśśrutvā śāsanādbrahmavādinaḥ |
kariṣyāmi na sandehastāṭakāvadhamuttamam || 4 ||
gobrāhmaṇahitārthāya deśasyāsya sukhāya ca |
tava caivāprameyasya vacanaṃ kartumudyataḥ || 5 ||
evamuktvā dhanurmadhye badhvā muṣṭimarindamaḥ |
jyāśabdamakarottīvraṃ diśaśśabdena nādayan || 6 ||
tena śabdena vitrastāstāṭakāvanavāsinaḥ |
tāṭakā ca susaṅkruddhā tena śabdena mohitā || 7 ||
taṃ śabdamabhinidhyāya rākṣasī krodhamūrchitā |
śrutvā cābhyadravadvegādyataśśabdo vinissṛtaḥ || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā rāghavaḥ kruddhāṃ vikṛtāṃ vikṛtānanām |
pramāṇenātivṛddhāṃ ca lakṣmaṇaṃ so'bhyabhāṣata || 9 ||
paśya lakṣmaṇa yakṣiṇyā bhairavaṃ dāruṇaṃ vapuḥ |
bhidyeran darśanādasyā bhīrūṇāṃ hṛdayāni ca || 10 ||
enāṃ paśya durādharṣāṃ māyābalasamanvitām |
vinivṛttāṃ karomyadya hṛtakarṇāgranāsikām || 11 ||
na hyenāmutsahe hantuṃ strīsvabhāvena rakṣitām |
vīryaṃ cāsyāṃ gatiṃ cāpi haniṣyāmīti me matiḥ || 12 ||
evaṃ bruvāṇe rāme tu tāṭakā krodhamūrchitā |
udyamya bāhū garjantī rāmamevābhyadhāvata || 13 ||
viśvāmitrastu brahmarṣirhuṅkāreṇābhibhartsyatām |
svasti rāghavayorastu jayaṃ caivābhyabhāṣata || 14 ||
uddhūnvānā rajo ghoraṃ tāṭakā rāghavāvubhau |
rajomohena mahatā muhūrtaṃ sā vyamohayat || 15 ||
tato māyāṃ samāsthāya śilāvarṣeṇa rāghavau |
avākiratsumahatā tataścukrodha rāghavaḥ || 16 ||
śilāvarṣaṃ mahattasyāśśaravarṣeṇa rāghavaḥ |
pratihatyopadhāvantyāḥ karau ciccheda patribhiḥ || 17 ||
tataśchinnabhujāṃ śrāntāmabhyāśe parigarjatīm |
saumitrirakarotkrodhāddhṛtakarṇāgranāsikām || 18 ||
kāmarūpadharā sadyaḥ kṛtvā rūpāṇyanekaśaḥ |
antardhānaṃ gatā yakṣī mohayantīva māyayā || 19 ||
aśmavarṣaṃ vimuñcantī bhairavaṃ vicacāra ha |
tatastāvaśmavarṣeṇa kīryamāṇau samantataḥ || 20 ||
dṛṣṭvā gādhisutaśśrīmānidaṃ vacanamabravīt |
alaṃ te ghṛṇayā rāma pāpaiṣā duṣṭacāriṇī || 21 ||
yajñavighnakarī yakṣī purāvardhati māyayā |
vadhyatāṃ tāvadevaiṣā purā sandhyā pravartate || 22 ||
rakṣāṃsi sandhyākāleṣu durdharṣāṇi bhavanti vai |
ityuktastu tadā yakṣī aśmavṛṣṭyābhivarṣatīm || 23 ||
darśayan śabdavedhitvaṃ tāṃ rurodha sa sāyakaiḥ |
sā ruddhā śarajālena māyābalasamanvitā || 24 ||
abhidudrāva kākutsthaṃ lakṣmaṇaṃ ca vineduṣī |
tāmāpatantīṃ vegena vikrāntāmaśanīmiva || 25 ||
śareṇorasi vivyātha sā papāta mamāra ca |
tāṃ hatāṃ bhīmasaṅkāśāṃ dṛṣṭvā surapatistadā || 26 ||
sādhu sādhviti kākutsthaṃ surāśca samapūjayan |
uvāca paramaprīta ssahasrākṣaḥ purandaraḥ || 27 ||
surāśca sarve saṃhṛṣṭā viśvāmitramathābruvan |
mune kauśika bhadraṃ te sendrāssarve marudgaṇāḥ || 28 ||
toṣitāḥ karmaṇā'nena snehaṃ darśaya rāghave |
prajāpaterbhṛśāśvasya putrān satyaparākramān || 29 ||
tapobalabhṛto brahman rāghavāya nivedaya |
pātrabhūtaśca te brahmaṃstavānugamane dhṛtaḥ || 30 ||
kartavyaṃ ca mahatkarma surāṇāṃ rājasūnunā |
evamuktvā surāssarve hṛṣṭā jagmuryathāgatam || 31 ||
viśvāmitraṃ puraskṛtya tatassandhyā pravartate |
tato munivaraḥ prītastāṭakāvadhatoṣitaḥ || 32 ||
mūrdhni rāmamupāghrāya idaṃ vacanamabravīt |
ihādya rajanīṃ rāma vasema śubhadarśana || 33 ||
śvaḥ prabhāte gamiṣyāmastadāśramapadaṃ mama |
viśvāmitravacaḥ śrutvā hṛṣṭo daśarathātmajaḥ || 34 ||
uvāsa rajanīṃ tatra tāṭakāyā vane sukham |
muktaśāpaṃ vanaṃ tacca tasminneva tadāhani || 35 ||
ramaṇīyaṃ vibabhrāja yathā caitrarathaṃ vanam |
nihatya tāṃ yakṣasutāṃ sa rāmaḥ praśasyamānassurasiddhasaṅghaiḥ |
uvāsa tasminmuninā sahaiva prabhātavelāṃ pratibodhyamānaḥ || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ षड्विंशस्सर्गः ।
मुनेर्वचनमक्लीबं श्रुत्वा नरवरात्मजः ।
राघवः प्राञ्जलिर्भूत्वा प्रत्युवाच दृढव्रतः ॥ 1 ॥
पितुर्वचननिर्देशात्पितुर्वचनगौरवात् ।
वचनं कौशिकस्येति कर्तव्यमविशङ्कया ॥ 2 ॥
अनुशिष्टोऽस्म्ययोध्यायां गुरुमध्ये महात्मना ।
पित्रा दशरथेनाहं नावज्ञेयं हि तद्वचः ॥ 3 ॥
सोऽहं पितुर्वचश्श्रुत्वा शासनाद्ब्रह्मवादिनः ।
करिष्यामि न सन्देहस्ताटकावधमुत्तमम् ॥ 4 ॥
गोब्राह्मणहितार्थाय देशस्यास्य सुखाय च ।
तव चैवाप्रमेयस्य वचनं कर्तुमुद्यतः ॥ 5 ॥
एवमुक्त्वा धनुर्मध्ये बध्वा मुष्टिमरिन्दमः ।
ज्याशब्दमकरोत्तीव्रं दिशश्शब्देन नादयन् ॥ 6 ॥
तेन शब्देन वित्रस्तास्ताटकावनवासिनः ।
ताटका च सुसङ्क्रुद्धा तेन शब्देन मोहिता ॥ 7 ॥
तं शब्दमभिनिध्याय राक्षसी क्रोधमूर्छिता ।
श्रुत्वा चाभ्यद्रवद्वेगाद्यतश्शब्दो विनिस्सृतः ॥ 8 ॥
तां दृष्ट्वा राघवः क्रुद्धां विकृतां विकृताननाम् ।
प्रमाणेनातिवृद्धां च लक्ष्मणं सोऽभ्यभाषत ॥ 9 ॥
पश्य लक्ष्मण यक्षिण्या भैरवं दारुणं वपुः ।
भिद्येरन् दर्शनादस्या भीरूणां हृदयानि च ॥ 10 ॥
एनां पश्य दुराधर्षां मायाबलसमन्विताम् ।
विनिवृत्तां करोम्यद्य हृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ 11 ॥
न ह्येनामुत्सहे हन्तुं स्त्रीस्वभावेन रक्षिताम् ।
वीर्यं चास्यां गतिं चापि हनिष्यामीति मे मतिः ॥ 12 ॥
एवं ब्रुवाणे रामे तु ताटका क्रोधमूर्छिता ।
उद्यम्य बाहू गर्जन्ती राममेवाभ्यधावत ॥ 13 ॥
विश्वामित्रस्तु ब्रह्मर्षिर्हुङ्कारेणाभिभर्त्स्यताम् ।
स्वस्ति राघवयोरस्तु जयं चैवाभ्यभाषत ॥ 14 ॥
उद्धून्वाना रजो घोरं ताटका राघवावुभौ ।
रजोमोहेन महता मुहूर्तं सा व्यमोहयत् ॥ 15 ॥
ततो मायां समास्थाय शिलावर्षेण राघवौ ।
अवाकिरत्सुमहता ततश्चुक्रोध राघवः ॥ 16 ॥
शिलावर्षं महत्तस्याश्शरवर्षेण राघवः ।
प्रतिहत्योपधावन्त्याः करौ चिच्छेद पत्रिभिः ॥ 17 ॥
ततश्छिन्नभुजां श्रान्तामभ्याशे परिगर्जतीम् ।
सौमित्रिरकरोत्क्रोधाद्धृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ 18 ॥
कामरूपधरा सद्यः कृत्वा रूपाण्यनेकशः ।
अन्तर्धानं गता यक्षी मोहयन्तीव मायया ॥ 19 ॥
अश्मवर्षं विमुञ्चन्ती भैरवं विचचार ह ।
ततस्तावश्मवर्षेण कीर्यमाणौ समन्ततः ॥ 20 ॥
दृष्ट्वा गाधिसुतश्श्रीमानिदं वचनमब्रवीत् ।
अलं ते घृणया राम पापैषा दुष्टचारिणी ॥ 21 ॥
यज्ञविघ्नकरी यक्षी पुरावर्धति मायया ।
वध्यतां तावदेवैषा पुरा सन्ध्या प्रवर्तते ॥ 22 ॥
रक्षांसि सन्ध्याकालेषु दुर्धर्षाणि भवन्ति वै ।
इत्युक्तस्तु तदा यक्षी अश्मवृष्ट्याभिवर्षतीम् ॥ 23 ॥
दर्शयन् शब्दवेधित्वं तां रुरोध स सायकैः ।
सा रुद्धा शरजालेन मायाबलसमन्विता ॥ 24 ॥
अभिदुद्राव काकुत्स्थं लक्ष्मणं च विनेदुषी ।
तामापतन्तीं वेगेन विक्रान्तामशनीमिव ॥ 25 ॥
शरेणोरसि विव्याथ सा पपात ममार च ।
तां हतां भीमसङ्काशां दृष्ट्वा सुरपतिस्तदा ॥ 26 ॥
साधु साध्विति काकुत्स्थं सुराश्च समपूजयन् ।
उवाच परमप्रीत स्सहस्राक्षः पुरन्दरः ॥ 27 ॥
सुराश्च सर्वे संहृष्टा विश्वामित्रमथाब्रुवन् ।
मुने कौशिक भद्रं ते सेन्द्रास्सर्वे मरुद्गणाः ॥ 28 ॥
तोषिताः कर्मणाऽनेन स्नेहं दर्शय राघवे ।
प्रजापतेर्भृशाश्वस्य पुत्रान् सत्यपराक्रमान् ॥ 29 ॥
तपोबलभृतो ब्रह्मन् राघवाय निवेदय ।
पात्रभूतश्च ते ब्रह्मंस्तवानुगमने धृतः ॥ 30 ॥
कर्तव्यं च महत्कर्म सुराणां राजसूनुना ।
एवमुक्त्वा सुरास्सर्वे हृष्टा जग्मुर्यथागतम् ॥ 31 ॥
विश्वामित्रं पुरस्कृत्य ततस्सन्ध्या प्रवर्तते ।
ततो मुनिवरः प्रीतस्ताटकावधतोषितः ॥ 32 ॥
मूर्ध्नि राममुपाघ्राय इदं वचनमब्रवीत् ।
इहाद्य रजनीं राम वसेम शुभदर्शन ॥ 33 ॥
श्वः प्रभाते गमिष्यामस्तदाश्रमपदं मम ।
विश्वामित्रवचः श्रुत्वा हृष्टो दशरथात्मजः ॥ 34 ॥
उवास रजनीं तत्र ताटकाया वने सुखम् ।
मुक्तशापं वनं तच्च तस्मिन्नेव तदाहनि ॥ 35 ॥
रमणीयं विबभ्राज यथा चैत्ररथं वनम् ।
निहत्य तां यक्षसुतां स रामः प्रशस्यमानस्सुरसिद्धसङ्घैः ।
उवास तस्मिन्मुनिना सहैव प्रभातवेलां प्रतिबोध्यमानः ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे षड्विंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
munervacanamaklībaṃ śrutvā naravarātmajaḥ |
rāghavaḥ prāñjalirbhūtvā pratyuvāca dṛḍhavrataḥ || 1 ||
piturvacananirdeśātpiturvacanagauravāt |
vacanaṃ kauśikasyeti kartavyamaviśaṅkayā || 2 ||
anuśiṣṭo'smyayodhyāyāṃ gurumadhye mahātmanā |
pitrā daśarathenāhaṃ nāvajñeyaṃ hi tadvacaḥ || 3 ||
so'haṃ piturvacaśśrutvā śāsanādbrahmavādinaḥ |
kariṣyāmi na sandehastāṭakāvadhamuttamam || 4 ||
gobrāhmaṇahitārthāya deśasyāsya sukhāya ca |
tava caivāprameyasya vacanaṃ kartumudyataḥ || 5 ||
evamuktvā dhanurmadhye badhvā muṣṭimarindamaḥ |
jyāśabdamakarottīvraṃ diśaśśabdena nādayan || 6 ||
tena śabdena vitrastāstāṭakāvanavāsinaḥ |
tāṭakā ca susaṅkruddhā tena śabdena mohitā || 7 ||
taṃ śabdamabhinidhyāya rākṣasī krodhamūrchitā |
śrutvā cābhyadravadvegādyataśśabdo vinissṛtaḥ || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā rāghavaḥ kruddhāṃ vikṛtāṃ vikṛtānanām |
pramāṇenātivṛddhāṃ ca lakṣmaṇaṃ so'bhyabhāṣata || 9 ||
paśya lakṣmaṇa yakṣiṇyā bhairavaṃ dāruṇaṃ vapuḥ |
bhidyeran darśanādasyā bhīrūṇāṃ hṛdayāni ca || 10 ||
enāṃ paśya durādharṣāṃ māyābalasamanvitām |
vinivṛttāṃ karomyadya hṛtakarṇāgranāsikām || 11 ||
na hyenāmutsahe hantuṃ strīsvabhāvena rakṣitām |
vīryaṃ cāsyāṃ gatiṃ cāpi haniṣyāmīti me matiḥ || 12 ||
evaṃ bruvāṇe rāme tu tāṭakā krodhamūrchitā |
udyamya bāhū garjantī rāmamevābhyadhāvata || 13 ||
viśvāmitrastu brahmarṣirhuṅkāreṇābhibhartsyatām |
svasti rāghavayorastu jayaṃ caivābhyabhāṣata || 14 ||
uddhūnvānā rajo ghoraṃ tāṭakā rāghavāvubhau |
rajomohena mahatā muhūrtaṃ sā vyamohayat || 15 ||
tato māyāṃ samāsthāya śilāvarṣeṇa rāghavau |
avākiratsumahatā tataścukrodha rāghavaḥ || 16 ||
śilāvarṣaṃ mahattasyāśśaravarṣeṇa rāghavaḥ |
pratihatyopadhāvantyāḥ karau ciccheda patribhiḥ || 17 ||
tataśchinnabhujāṃ śrāntāmabhyāśe parigarjatīm |
saumitrirakarotkrodhāddhṛtakarṇāgranāsikām || 18 ||
kāmarūpadharā sadyaḥ kṛtvā rūpāṇyanekaśaḥ |
antardhānaṃ gatā yakṣī mohayantīva māyayā || 19 ||
aśmavarṣaṃ vimuñcantī bhairavaṃ vicacāra ha |
tatastāvaśmavarṣeṇa kīryamāṇau samantataḥ || 20 ||
dṛṣṭvā gādhisutaśśrīmānidaṃ vacanamabravīt |
alaṃ te ghṛṇayā rāma pāpaiṣā duṣṭacāriṇī || 21 ||
yajñavighnakarī yakṣī purāvardhati māyayā |
vadhyatāṃ tāvadevaiṣā purā sandhyā pravartate || 22 ||
rakṣāṃsi sandhyākāleṣu durdharṣāṇi bhavanti vai |
ityuktastu tadā yakṣī aśmavṛṣṭyābhivarṣatīm || 23 ||
darśayan śabdavedhitvaṃ tāṃ rurodha sa sāyakaiḥ |
sā ruddhā śarajālena māyābalasamanvitā || 24 ||
abhidudrāva kākutsthaṃ lakṣmaṇaṃ ca vineduṣī |
tāmāpatantīṃ vegena vikrāntāmaśanīmiva || 25 ||
śareṇorasi vivyātha sā papāta mamāra ca |
tāṃ hatāṃ bhīmasaṅkāśāṃ dṛṣṭvā surapatistadā || 26 ||
sādhu sādhviti kākutsthaṃ surāśca samapūjayan |
uvāca paramaprīta ssahasrākṣaḥ purandaraḥ || 27 ||
surāśca sarve saṃhṛṣṭā viśvāmitramathābruvan |
mune kauśika bhadraṃ te sendrāssarve marudgaṇāḥ || 28 ||
toṣitāḥ karmaṇā'nena snehaṃ darśaya rāghave |
prajāpaterbhṛśāśvasya putrān satyaparākramān || 29 ||
tapobalabhṛto brahman rāghavāya nivedaya |
pātrabhūtaśca te brahmaṃstavānugamane dhṛtaḥ || 30 ||
kartavyaṃ ca mahatkarma surāṇāṃ rājasūnunā |
evamuktvā surāssarve hṛṣṭā jagmuryathāgatam || 31 ||
viśvāmitraṃ puraskṛtya tatassandhyā pravartate |
tato munivaraḥ prītastāṭakāvadhatoṣitaḥ || 32 ||
mūrdhni rāmamupāghrāya idaṃ vacanamabravīt |
ihādya rajanīṃ rāma vasema śubhadarśana || 33 ||
śvaḥ prabhāte gamiṣyāmastadāśramapadaṃ mama |
viśvāmitravacaḥ śrutvā hṛṣṭo daśarathātmajaḥ || 34 ||
uvāsa rajanīṃ tatra tāṭakāyā vane sukham |
muktaśāpaṃ vanaṃ tacca tasminneva tadāhani || 35 ||
ramaṇīyaṃ vibabhrāja yathā caitrarathaṃ vanam |
nihatya tāṃ yakṣasutāṃ sa rāmaḥ praśasyamānassurasiddhasaṅghaiḥ |
uvāsa tasminmuninā sahaiva prabhātavelāṃ pratibodhyamānaḥ || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.