ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ അഷ്ടത്രിംശസ്സര്ഗഃ ।
തസ്യാം ചീരം വസാനായാം നാഥവത്യാമനാഥവത് ।
പ്രചുക്രോശ ജനസ്സര്വോ ധിക്ത്വാം ദശരഥം ത്വിതി ॥ 1 ॥
തേന തത്ര പ്രണാദേന ദുഃഖിതസ്സ മഹീപതിഃ ।
ചിച്ഛേദ ജീവിതേ ശ്രദ്ധാം ധര്മേ യശസി ചാത്മനഃ ॥ 2 ॥
സ നിഃശ്വസ്യോഷ്ണമൈക്ഷ്വാക സ്താം ഭാര്യാമിദമബ്രവീത് ।
കൈകേയി കുശചീരേണ ന സീതാ ഗന്തുമര്ഹതി ॥ 3 ॥
സുകുമാരീ ച ബാലാ ച സതതം ച സുഖോചിതാ ।
നേയം വനസ്യ യോഗ്യേതി സത്യമാഹ ഗുരുര്മമ ॥ 4 ॥
ഇയം ഹി കസ്യാപകരോതി കിഞ്ചി ത്തപസ്വിനീ രാജവരസ്യ കന്യാ ।
യാ ചീരമാസാദ്യ ജനസ്യ മധ്യേ സ്ഥിതാ വിസഞ്ജ്ഞാശ്രമണീവ കാചിത് ॥ 5 ॥
ചീരാണ്യപാസ്യാജ്ജനകസ്യ കന്യാ നേയം പ്രതിജ്ഞാ മമ ദത്തപൂര്വാ ।
യഥാസുഖം ഗച്ഛതു രാജപുത്രീ വനം സമഗ്രാ സഹ സര്വരത്നൈഃ ॥ 6 ॥
അജീവനാര്ഹേണ മയാ നൃശംസാ കൃതാ പ്രതിജ്ഞാ നിയമേന താവത് ।
തവയാ ഹി ബാല്യാത് പ്രതിപന്നമേതത് തന്മാം ദഹേദ്വേണുമിവാത്മപുഷ്പമ് ॥ 7 ॥
രാമേണ യദി തേ പാപേ കിഞ്ചിത്കൃതമശോഭനമ് ।
അപകാരഃ ക ഇഹ തേ വൈദേഹ്യാ ദര്ശിതോഽധമേ ॥ 8 ॥
മൃഗീവോത്ഫുല്ലനയനാ മൃദുശീലാ തപസ്വീനീ ।
അപകാരം കമിഹ തേ കരോതി ജനകാത്മജാ ॥ 9 ॥
നനു പര്യാപ്ത മേതത്തേ പാപേ രാമവിവാസനമ് ।
കിമേഭിഃ കൃപണൈര്ഭൂയഃ പാതകൈരപി തേ കൃതൈഃ ॥ 10 ॥
പ്രതിജ്ഞാതം മയാ താവത് ത്വയോക്തം ദേവി ശൃണ്വതാ ।
രാമം യദഭിഷേകായ ത്വമിഹാഗതമബ്രവീഃ ॥ 11 ॥
തത്ത്വേതത്സമതിക്രമ്യ നിരയം ഗന്തുമിച്ഛസി ।
മൈഥിലീമപി യാ ഹി ത്വമീക്ഷസേ ചീരവാസിനീമ് ॥ 12 ॥
ഇതീവ രാജാ വിലപന്മഹാത്മാ ശോകസ്യ നാന്തം സ ദദര്ശ കിഞ്ചിത് ।
ഭൃശാതുരത്വാച്ച പപാത ഭൂമൌ തേനൈവ പുത്രവ്യസനേന മഗ്നഃ ॥ 13 ॥
ഏവം ബ്രുവന്തം പിതരം രാമസ്സമ്പ്രസ്ഥിതോ വനമ് ।
അവാക്ഛിരസമാസീനമിദം വചനമബ്രവീത് ॥ 14 ॥
യം ധാര്മിക കൌശല്യാ മമ മാതാ യശസ്വിനീ ।
വൃദ്ധാ ചാക്ഷുദ്രശീലാ ച ന ച ത്വാം ദേവ ഗര്ഹതേ ॥ 15 ॥
മയാ വിഹീനാം വരദ പ്രപന്നാം ശോകസാഗരമ് ।
അദൃഷ്ടപൂര്വവ്യസനാം ഭൂയസ്സമ്മന്തുമര്ഹസി ॥ 16 ॥
പുത്രശോകം യഥാ നര്ച്ഛേത്ത്വയാ പൂജ്യേന പൂജിതാ ।
മാം ഹി സഞ്ചിന്തയന്തീ സാ ത്വയി ജീവേത്തപസ്വിനീ ॥ 17 ॥
ഇമാം മഹേന്ന്ദ്രോപമ ജാതഗര്ധിനീം തഥാ വിധാതും ജനനീം മമാര്ഹസി ।
യഥാ വനസ്ഥേ മയി ശോകകര്ശിതാ ന ജീവിതം ന്യസ്യ യമക്ഷയം വ്രജേത് ॥ 18 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ അഷ്ടത്രിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha aṣṭatriṃśassargaḥ |
tasyāṃ cīraṃ vasānāyāṃ nāthavatyāmanāthavat |
pracukrośa janassarvo dhiktvāṃ daśarathaṃ tviti || 1 ||
tena tatra praṇādena duḥkhitassa mahīpatiḥ |
ciccheda jīvite śraddhāṃ dharme yaśasi cātmanaḥ || 2 ||
sa niḥśvasyoṣṇamaikṣvāka stāṃ bhāryāmidamabravīt |
kaikeyi kuśacīreṇa na sītā gantumarhati || 3 ||
sukumārī ca bālā ca satataṃ ca sukhocitā |
neyaṃ vanasya yogyeti satyamāha gururmama || 4 ||
iyaṃ hi kasyāpakaroti kiñci ttapasvinī rājavarasya kanyā |
yā cīramāsādya janasya madhye sthitā visañjñāśramaṇīva kācit || 5 ||
cīrāṇyapāsyājjanakasya kanyā neyaṃ pratijñā mama dattapūrvā |
yathāsukhaṃ gacchatu rājaputrī vanaṃ samagrā saha sarvaratnaiḥ || 6 ||
ajīvanārheṇa mayā nṛśaṃsā kṛtā pratijñā niyamena tāvat |
tavayā hi bālyāt pratipannametat tanmāṃ dahedveṇumivātmapuṣpam || 7 ||
rāmeṇa yadi te pāpe kiñcitkṛtamaśobhanam |
apakāraḥ ka iha te vaidehyā darśito'dhame || 8 ||
mṛgīvotphullanayanā mṛduśīlā tapasvīnī |
apakāraṃ kamiha te karoti janakātmajā || 9 ||
nanu paryāpta metatte pāpe rāmavivāsanam |
kimebhiḥ kṛpaṇairbhūyaḥ pātakairapi te kṛtaiḥ || 10 ||
pratijñātaṃ mayā tāvat tvayoktaṃ devi śṛṇvatā |
rāmaṃ yadabhiṣekāya tvamihāgatamabravīḥ || 11 ||
tattvetatsamatikramya nirayaṃ gantumicchasi |
maithilīmapi yā hi tvamīkṣase cīravāsinīm || 12 ||
itīva rājā vilapanmahātmā śokasya nāntaṃ sa dadarśa kiñcit |
bhṛśāturatvācca papāta bhūmau tenaiva putravyasanena magnaḥ || 13 ||
evaṃ bruvantaṃ pitaraṃ rāmassamprasthito vanam |
avākchirasamāsīnamidaṃ vacanamabravīt || 14 ||
yaṃ dhārmika kauśalyā mama mātā yaśasvinī |
vṛddhā cākṣudraśīlā ca na ca tvāṃ deva garhate || 15 ||
mayā vihīnāṃ varada prapannāṃ śokasāgaram |
adṛṣṭapūrvavyasanāṃ bhūyassammantumarhasi || 16 ||
putraśokaṃ yathā narcchettvayā pūjyena pūjitā |
māṃ hi sañcintayantī sā tvayi jīvettapasvinī || 17 ||
imāṃ mahenndropama jātagardhinīṃ tathā vidhātuṃ jananīṃ mamārhasi |
yathā vanasthe mayi śokakarśitā na jīvitaṃ nyasya yamakṣayaṃ vrajet || 18 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe aṣṭatriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ अष्टत्रिंशस्सर्गः ।
तस्यां चीरं वसानायां नाथवत्यामनाथवत् ।
प्रचुक्रोश जनस्सर्वो धिक्त्वां दशरथं त्विति ॥ 1 ॥
तेन तत्र प्रणादेन दुःखितस्स महीपतिः ।
चिच्छेद जीविते श्रद्धां धर्मे यशसि चात्मनः ॥ 2 ॥
स निःश्वस्योष्णमैक्ष्वाक स्तां भार्यामिदमब्रवीत् ।
कैकेयि कुशचीरेण न सीता गन्तुमर्हति ॥ 3 ॥
सुकुमारी च बाला च सततं च सुखोचिता ।
नेयं वनस्य योग्येति सत्यमाह गुरुर्मम ॥ 4 ॥
इयं हि कस्यापकरोति किञ्चि त्तपस्विनी राजवरस्य कन्या ।
या चीरमासाद्य जनस्य मध्ये स्थिता विसञ्ज्ञाश्रमणीव काचित् ॥ 5 ॥
चीराण्यपास्याज्जनकस्य कन्या नेयं प्रतिज्ञा मम दत्तपूर्वा ।
यथासुखं गच्छतु राजपुत्री वनं समग्रा सह सर्वरत्नैः ॥ 6 ॥
अजीवनार्हेण मया नृशंसा कृता प्रतिज्ञा नियमेन तावत् ।
तवया हि बाल्यात् प्रतिपन्नमेतत् तन्मां दहेद्वेणुमिवात्मपुष्पम् ॥ 7 ॥
रामेण यदि ते पापे किञ्चित्कृतमशोभनम् ।
अपकारः क इह ते वैदेह्या दर्शितोऽधमे ॥ 8 ॥
मृगीवोत्फुल्लनयना मृदुशीला तपस्वीनी ।
अपकारं कमिह ते करोति जनकात्मजा ॥ 9 ॥
ननु पर्याप्त मेतत्ते पापे रामविवासनम् ।
किमेभिः कृपणैर्भूयः पातकैरपि ते कृतैः ॥ 10 ॥
प्रतिज्ञातं मया तावत् त्वयोक्तं देवि शृण्वता ।
रामं यदभिषेकाय त्वमिहागतमब्रवीः ॥ 11 ॥
तत्त्वेतत्समतिक्रम्य निरयं गन्तुमिच्छसि ।
मैथिलीमपि या हि त्वमीक्षसे चीरवासिनीम् ॥ 12 ॥
इतीव राजा विलपन्महात्मा शोकस्य नान्तं स ददर्श किञ्चित् ।
भृशातुरत्वाच्च पपात भूमौ तेनैव पुत्रव्यसनेन मग्नः ॥ 13 ॥
एवं ब्रुवन्तं पितरं रामस्सम्प्रस्थितो वनम् ।
अवाक्छिरसमासीनमिदं वचनमब्रवीत् ॥ 14 ॥
यं धार्मिक कौशल्या मम माता यशस्विनी ।
वृद्धा चाक्षुद्रशीला च न च त्वां देव गर्हते ॥ 15 ॥
मया विहीनां वरद प्रपन्नां शोकसागरम् ।
अदृष्टपूर्वव्यसनां भूयस्सम्मन्तुमर्हसि ॥ 16 ॥
पुत्रशोकं यथा नर्च्छेत्त्वया पूज्येन पूजिता ।
मां हि सञ्चिन्तयन्ती सा त्वयि जीवेत्तपस्विनी ॥ 17 ॥
इमां महेन्न्द्रोपम जातगर्धिनीं तथा विधातुं जननीं ममार्हसि ।
यथा वनस्थे मयि शोककर्शिता न जीवितं न्यस्य यमक्षयं व्रजेत् ॥ 18 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे अष्टत्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha aṣṭatriṃśassargaḥ |
tasyāṃ cīraṃ vasānāyāṃ nāthavatyāmanāthavat |
pracukrośa janassarvo dhiktvāṃ daśarathaṃ tviti || 1 ||
tena tatra praṇādena duḥkhitassa mahīpatiḥ |
ciccheda jīvite śraddhāṃ dharme yaśasi cātmanaḥ || 2 ||
sa niḥśvasyoṣṇamaikṣvāka stāṃ bhāryāmidamabravīt |
kaikeyi kuśacīreṇa na sītā gantumarhati || 3 ||
sukumārī ca bālā ca satataṃ ca sukhocitā |
neyaṃ vanasya yogyeti satyamāha gururmama || 4 ||
iyaṃ hi kasyāpakaroti kiñci ttapasvinī rājavarasya kanyā |
yā cīramāsādya janasya madhye sthitā visañjñāśramaṇīva kācit || 5 ||
cīrāṇyapāsyājjanakasya kanyā neyaṃ pratijñā mama dattapūrvā |
yathāsukhaṃ gacchatu rājaputrī vanaṃ samagrā saha sarvaratnaiḥ || 6 ||
ajīvanārheṇa mayā nṛśaṃsā kṛtā pratijñā niyamena tāvat |
tavayā hi bālyāt pratipannametat tanmāṃ dahedveṇumivātmapuṣpam || 7 ||
rāmeṇa yadi te pāpe kiñcitkṛtamaśobhanam |
apakāraḥ ka iha te vaidehyā darśito'dhame || 8 ||
mṛgīvotphullanayanā mṛduśīlā tapasvīnī |
apakāraṃ kamiha te karoti janakātmajā || 9 ||
nanu paryāpta metatte pāpe rāmavivāsanam |
kimebhiḥ kṛpaṇairbhūyaḥ pātakairapi te kṛtaiḥ || 10 ||
pratijñātaṃ mayā tāvat tvayoktaṃ devi śṛṇvatā |
rāmaṃ yadabhiṣekāya tvamihāgatamabravīḥ || 11 ||
tattvetatsamatikramya nirayaṃ gantumicchasi |
maithilīmapi yā hi tvamīkṣase cīravāsinīm || 12 ||
itīva rājā vilapanmahātmā śokasya nāntaṃ sa dadarśa kiñcit |
bhṛśāturatvācca papāta bhūmau tenaiva putravyasanena magnaḥ || 13 ||
evaṃ bruvantaṃ pitaraṃ rāmassamprasthito vanam |
avākchirasamāsīnamidaṃ vacanamabravīt || 14 ||
yaṃ dhārmika kauśalyā mama mātā yaśasvinī |
vṛddhā cākṣudraśīlā ca na ca tvāṃ deva garhate || 15 ||
mayā vihīnāṃ varada prapannāṃ śokasāgaram |
adṛṣṭapūrvavyasanāṃ bhūyassammantumarhasi || 16 ||
putraśokaṃ yathā narcchettvayā pūjyena pūjitā |
māṃ hi sañcintayantī sā tvayi jīvettapasvinī || 17 ||
imāṃ mahenndropama jātagardhinīṃ tathā vidhātuṃ jananīṃ mamārhasi |
yathā vanasthe mayi śokakarśitā na jīvitaṃ nyasya yamakṣayaṃ vrajet || 18 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe aṣṭatriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.