അഥ സപ്തമോഽധ്യായഃ ।
ശ്രീ ഭഗവാന് ഉവാച ।
യത് ആത്ഥ മാം മഹാഭാഗ തത് ചികീര്ഷിതം ഏവ മേ ।
ബ്രഹ്മാ ഭവഃ ലോകപാലാഃ സ്വര്വാസം മേ അഭികാങ്ക്ഷിണഃ ॥ 1॥
മയാ നിഷ്പാദിതം ഹി അത്ര ദേവകാര്യം അശേഷതഃ ।
യദര്ഥം അവതീര്ണഃ അഹം അംശേന ബ്രഹ്മണാര്ഥിതഃ ॥ 2॥
കുലം വൈ ശാപനിര്ദഗ്ധം നങ്ക്ഷ്യതി അന്യോന്യവിഗ്രഹാത് ।
സമുദ്രഃ സപ്തമേ അഹ്ന്ഹ്യേതാം പുരീം ച പ്ലാവയിഷ്യതി ॥ 3॥
യഃ ഹി ഏവ അയം മയാ ത്യക്തഃ ലോകഃ അയം നഷ്ടമങ്ഗലഃ ।
ഭവിഷ്യതി അചിരാത് സാധോ കലിനാഽപി നിരാകൃതഃ ॥ 4॥
ന വസ്തവ്യം ത്വയാ ഏവ ഇഹ മയാ ത്യക്തേ മഹീതലേ ।
ജനഃ അധര്മരുചിഃ ഭദ്രഃ ഭവിഷ്യതി കലൌ യുഗേ ॥ 5॥
ത്വം തു സര്വം പരിത്യജ്യ സ്നേഹം സ്വജനബന്ധുഷു ।
മയി ആവേശ്യ മനഃ സമ്യക് സമദൃക് വിചരസ്വ ഗാമ് ॥ 6॥
യത് ഇദം മനസാ വാചാ ചക്ഷുര്ഭ്യാം ശ്രവണാദിഭിഃ ।
നശ്വരം ഗൃഹ്യമാണം ച വിദ്ധി മായാമനോമയമ് ॥ 7॥
പുംസഃ അയുക്തസ്യ നാനാര്ഥഃ ഭ്രമഃ സഃ ഗുണദോഷഭാക് ।
കര്മാകര്മവികര്മ ഇതി ഗുണദോഷധിയഃ ഭിദാ ॥ 8॥
തസ്മാത് യുക്തൈന്ദ്രിയഗ്രാമഃ യുക്തചിത്തഃ ഇദം ജഗത് ।
ആത്മനി ഈക്ഷസ്വ വിതതം ആത്മാനം മയി അധീശ്വരേ ॥ 9॥
ജ്ഞാനവിജ്ഞാനസംയുക്തഃ ആത്മഭൂതഃ ശരീരിണാമ് ।
ആത്മാനുഭവതുഷ്ടാത്മാ ന അന്തരായൈഃ വിഹന്യസേ ॥ 10॥
ദോഷബുദ്ധ്യാ ഉഭയാതീതഃ നിഷേധാത് ന നിവര്തതേ ।
ഗുണബുദ്ധ്യാ ച വിഹിതം ന കരോതി യഥാ അര്ഭകഃ ॥ 11॥
സര്വഭൂതസുഹൃത് ശാന്തഃ ജ്ഞാനവിജ്ഞാനനിശ്ചയഃ ।
പശ്യന് മദാത്മകം വിശ്വം ന വിപദ്യേത വൈ പുനഃ ॥ 12॥
ശ്രീ ശുകഃ ഉവാച ।
ഇതി ആദിഷ്ടഃ ഭഗവതാ മഹാഭാഗവതഃ നൃപ ।
ഉദ്ധവഃ പ്രണിപത്യ ആഹ തത്ത്വജിജ്ഞാസുഃ അച്യുതമ് ॥ 13॥
ഉദ്ധവഃ ഉവാച ।
യോഗേശ യോഗവിന്ന്യാസ യോഗാത്മ യോഗസമ്ഭവ ।
നിഃശ്രേയസായ മേ പ്രോക്തഃ ത്യാഗഃ സന്ന്യാസലക്ഷണഃ ॥ 14॥
ത്യാഗഃ അയം ദുഷ്കരഃ ഭൂമന് കാമാനാം വിഷയാത്മഭിഃ ।
സുതരാം ത്വയി സര്വാത്മന് ന അഭക്തൈഃ ഇതി മേ മതിഃ ॥ 15॥
സഃ അഹം മമ അഹം ഇതി മൂഢമതിഃ വിഗാഢഃ
ത്വത് മായയാ വിരചിത ആത്മനി സാനുബന്ധേ ।
തത് തു അഞ്ജസാ നിഗദിതം ഭവതാ യഥാ അഹമ്
സംസാധയാമി ഭഗവന് അനുശാധി ഭൃത്യമ് ॥ 16॥
സത്യസ്യ തേ സ്വദൃശഃ ആത്മനഃ ആത്മനഃ അന്യമ്
വക്താരം ഈശ വിബുധേഷു അപി ന അനുചക്ഷേ ।
സര്വേ വിമോഹിതധിയഃ തവ മായയാ ഇമേ
ബ്രഹ്മാദയഃ തനുഭൃതഃ ബഹിഃ അര്ഥഭാവഃ ॥ 17॥
തസ്മാത് ഭവന്തം അനവദ്യം അനന്തപാരമ്
സര്വജ്ഞം ഈശ്വരം അകുണ്ഠവികുണ്ഠധിഷ്ണി അയമ് ।
നിര്വിണ്ണധീഃ അഹം ഉ ഹ വൃജനാഭിതപ്തഃ
നാരായണം നരസഖം ശരണം പ്രപദ്യേ ॥ 18॥
ശ്രീ ഭഗവാന് ഉവാച ।
പ്രായേണ മനുജാ ലോകേ ലോകതത്ത്വവിചക്ഷണാഃ ।
സമുദ്ധരന്തി ഹി ആത്മാനം ആത്മനാ ഏവ അശുഭാശയാത് ॥ 19॥
ആത്മനഃ ഗുരുഃ ആത്മാ ഏവ പുരുഷസ്യ വിശേഷതഃ ।
യത് പ്രത്യക്ഷ അനുമാനാഭ്യാം ശ്രേയഃ അസൌ അനുവിന്ദതേ ॥ 20॥
പുരുഷത്വേ ച മാം ധീരാഃ സാങ്ഖ്യയോഗവിശാരദാഃ ।
ആവിസ്തരാം പ്രപശ്യന്തി സര്വശക്തി ഉപബൃംഹിതമ് ॥ 21॥
ഏകദ്വിത്രിചതുഷ്പാദഃ ബഹുപാദഃ തഥാ അപദഃ ।
ബഹ്വ്യഃ സന്തി പുരഃ സൃഷ്ടാഃ താസാം മേ പൌരുഷീ പ്രിയാ ॥ 22॥
അത്ര മാം മാര്ഗയന്ത്യദ്ധാഃ യുക്താഃ ഹേതുഭിഃ ഈശ്വരമ് ।
ഗൃഹ്യമാണൈഃ ഗുണൈഃ ലിങ്ഗൈഃ അഗ്രാഹ്യം അനുമാനതഃ ॥ 23॥
അത്ര അപി ഉദാഹരന്തി ഇമം ഇതിഹാസം പുരാതനമ് ।
അവധൂതസ്യ സംവാദം യദോഃ അമിതതേജസഃ ॥ 24॥
(അഥ അവധൂതഗീതമ് ।)
അവധൂതം ദ്വിജം കഞ്ചിത് ചരന്തം അകുതോഭയമ് ।
കവിം നിരീക്ഷ്യ തരുണം യദുഃ പപ്രച്ഛ ധര്മവിത് ॥ 25॥
യദുഃ ഉവാച ।
കുതഃ ബുദ്ധിഃ ഇയം ബ്രഹ്മന് അകര്തുഃ സുവിശാരദാ ।
യാം ആസാദ്യ ഭവാന് ലോകം വിദ്വാന് ചരതി ബാലവത് ॥ 26॥
പ്രായഃ ധര്മാര്ഥകാമേഷു വിവിത്സായാം ച മാനവാഃ ।
ഹേതുനാ ഏവ സമീഹന്തേ ആയുഷഃ യശസഃ ശ്രിയഃ ॥ 27॥
ത്വം തു കല്പഃ കവിഃ ദക്ഷഃ സുഭഗഃ അമൃതഭാഷണഃ ।
ന കര്താ നേഹസേ കിഞ്ചിത് ജഡൌന്മത്തപിശാചവത് ॥ 28॥
ജനേഷു ദഹ്യമാനേഷു കാമലോഭദവാഗ്നിനാ ।
ന തപ്യസേ അഗ്നിനാ മുക്തഃ ഗങ്ഗാമ്ഭസ്ഥഃ ഇവ ദ്വിപഃ ॥ 29॥
ത്വം ഹി നഃ പൃച്ഛതാം ബ്രഹ്മന് ആത്മനി ആനന്ദകാരണമ് ।
ബ്രൂഹി സ്പര്ശവിഹീനസ്യ ഭവതഃ കേവല ആത്മനഃ ॥ 30॥
ശ്രീ ഭഗവാന് ഉവാച ।
യദുനാ ഏവം മഹാഭാഗഃ ബ്രഹ്മണ്യേന സുമേധസാ ।
പൃഷ്ടഃ സഭാജിതഃ പ്രാഹ പ്രശ്രയ അവനതം ദ്വിജഃ ॥ 31॥
ബ്രാഹ്മണഃ ഉവാച ।
സന്തി മേ ഗുരവഃ രാജന് ബഹവഃ ബുദ്ധ്യാ ഉപാശ്രിതാഃ ।
യതഃ ബുദ്ധിം ഉപാദായ മുക്തഃ അടാമി ഇഹ താന് ശ്രുണു ॥ 32॥
പൃഥിവീ വായുഃ ആകാശം ആപഃ അഗ്നിഃ ചന്ദ്രമാ രവിഃ ।
കപോതഃ അജഗരഃ സിന്ധുഃ പതങ്ഗഃ മധുകൃദ് ഗജഃ ॥ 33॥
മധുഹാ ഹരിണഃ മീനഃ പിങ്ഗലാ കുരരഃ അര്ഭകഃ ।
കുമാരീ ശരകൃത് സര്പഃ ഊര്ണനാഭിഃ സുപേശകൃത് ॥ 34॥
ഏതേ മേ ഗുരവഃ രാജന് ചതുര്വിംശതിഃ ആശ്രിതാഃ ।
ശിക്ഷാ വൃത്തിഭിഃ ഏതേഷാം അന്വശിക്ഷം ഇഹ ആത്മനഃ ॥ 35॥
യതഃ യത് അനുശിക്ഷാമി യഥാ വാ നാഹുഷാത്മജ ।
തത് തഥാ പുരുഷവ്യാഘ്ര നിബോധ കഥയാമി തേ ॥ 36॥
ഭൂതൈഃ ആക്രമാണഃ അപി ധീരഃ ദൈവവശാനുഗൈഃ ।
തത് വിദ്വാന് ന ചലേത് മാര്ഗാത് അന്വശിക്ഷം ക്ഷിതേഃ വ്രതമ് ॥ 37॥
ശശ്വത് പരാര്ഥസര്വേഹഃ പരാര്ഥ ഏകാന്തസമ്ഭവഃ ।
സാധുഃ ശിക്ഷേത ഭൂഭൃത്തഃ നഗശിഷ്യഃ പരാത്മതാമ് ॥
38॥
പ്രാണവൃത്ത്യാ ഏവ സന്തുഷ്യേത് മുനിഃ ന ഏവ ഇന്ദ്രിയപ്രിയൈഃ ।
ജ്ഞാനം യഥാ ന നശ്യേത ന അവകീര്യേത വാങ്മനഃ ॥ 39॥
വിഷയേഷു ആവിശന് യോഗീ നാനാധര്മേഷു സര്വതഃ ।
ഗുണദോഷവ്യപേത ആത്മാ ന വിഷജ്ജേത വായുവത് ॥ 40॥
പാര്ഥിവേഷു ഇഹ ദേഹേഷു പ്രവിഷ്ടഃ തത് ഗുണാശ്രയഃ ।
ഗുണൈഃ ന യുജ്യതേ യോഗീ ഗന്ധൈഃ വായുഃ ഇവ ആത്മദൃക് ॥ 41॥
അന്തഃ ഹിതഃ ച സ്ഥിരജങ്ഗമേഷു
ബ്രഹ്മ ആത്മഭാവേന സമന്വയേന ।
വ്യാപ്ത്യ അവച്ഛേദം അസങ്ഗം ആത്മനഃ
മുനിഃ നഭഃ ത്വം വിതതസ്യ ഭാവയേത് ॥ 42॥
തേജഃ അബന്നമയൈഃ ഭാവൈഃ മേഘ ആദ്യൈഃ വായുനാ ഈരിതൈഃ ।
ന സ്പൃശ്യതേ നഭഃ തദ്വത് കാലസൃഷ്ടൈഃ ഗുണൈഃ പുമാന് ॥
43॥
സ്വച്ഛഃ പ്രകൃതിതഃ സ്നിഗ്ധഃ മാധുര്യഃ തീര്ഥഭൂഃ നൃണാമ് ।
മുനിഃ പുനാതി അപാം മിത്രം ഈക്ഷ ഉപസ്പര്ശകീര്തനൈഃ ॥ 44॥
തേജസ്വീ തപസാ ദീപ്തഃ ദുര്ധര്ഷൌദരഭാജനഃ ।
സര്വഭക്ഷഃ അപി യുക്ത ആത്മാ ന ആദത്തേ മലം അഗ്നിവത് ॥ 45॥
ക്വചിത് ശന്നഃ ക്വചിത് സ്പഷ്ടഃ ഉപാസ്യഃ ശ്രേയഃ ഇച്ഛതാമ് ।
ഭുങ്ക്തേ സര്വത്ര ദാതൄണാം ദഹന് പ്രാക് ഉത്തര അശുഭമ് ॥
46॥
സ്വമായയാ സൃഷ്ടം ഇദം സത് അസത് ലക്ഷണം വിഭുഃ ।
പ്രവിഷ്ടഃ ഈയതേ തത് തത് സ്വരൂപഃ അഗ്നിഃ ഇവ ഏധസി ॥ 47॥
വിസര്ഗാദ്യാഃ ശ്മശാനാന്താഃ ഭാവാഃ ദേഹസ്യ ന ആത്മനഃ ।
കലാനാം ഇവ ചന്ദ്രസ്യ കാലേന അവ്യക്തവര്ത്മനാ ॥ 48॥
കാലേന ഹി ഓഘവേഗേന ഭൂതാനാം പ്രഭവ അപി അയൌ ।
നിത്യൌ അപി ന ദൃശ്യേതേ ആത്മനഃ അഗ്നേഃ യഥാ അര്ചിഷാമ് ॥ 49॥
ഗുണൈഃ ഗുണാന് ഉപാദത്തേ യഥാകാലം വിമുഞ്ചതി ।
ന തേഷു യുജ്യതേ യോഗീ ഗോഭിഃ ഗാഃ ഇവ ഗോപതിഃ ॥ 50॥
ബുധ്യതേ സ്വേന ഭേദേന വ്യക്തിസ്ഥഃ ഇവ തത് ഗതഃ ।
ലക്ഷ്യതേ സ്ഥൂലമതിഭിഃ ആത്മാ ച അവസ്ഥിതഃ അര്കവത് ॥ 51॥
ന അതിസ്നേഹഃ പ്രസങ്ഗഃ വാ കര്തവ്യഃ ക്വ അപി കേനചിത് ।
കുര്വന് വിന്ദേത സന്താപം കപോതഃ ഇവ ദീനധീഃ ॥ 52॥
കപോതഃ കശ്ചന അരണ്യേ കൃതനീഡഃ വനസ്പതൌ ।
കപോത്യാ ഭാര്യയാ സാര്ധം ഉവാസ കതിചിത് സമാഃ ॥ 53॥
കപോതൌ സ്നേഹഗുണിതഹൃദയൌ ഗൃഹധര്മിണൌ ।
ദൃഷ്ടിം ദൃഷ്ട്യാങ്ഗം അങ്ഗേന ബുദ്ധിം ബുദ്ധ്യാ ബബന്ധതുഃ ॥
54॥
ശയ്യാസനാടനസ്ഥാനവാര്താക്രീഡാശനാദികമ് ।
മിഥുനീഭൂയ വിസ്രബ്ധൌ ചേരതുഃ വനരാജിഷു ॥ 55॥
യം യം വാഞ്ഛതി സാ രാജന് തര്പയന്തി അനുകമ്പിതാ ।
തം തം സമനയത് കാമം കൃച്ഛ്രേണ അപി അജിതൈന്ദ്രിയഃ ॥ 56॥
കപോതീ പ്രഥമം ഗര്ഭം ഗൃഹ്ണതി കാലഃ ആഗതേ ।
അണ്ഡാനി സുഷുവേ നീഡേ സ്വപത്യുഃ സന്നിധൌ സതീ ॥ 57॥
തേഷൂ കാലേ വ്യജായന്ത രചിതാവയവാ ഹരേഃ ।
ശക്തിഭിഃ ദുര്വിഭാവ്യാഭിഃ കോമലാങ്ഗതനൂരുഹാഃ ॥ 58॥
പ്രജാഃ പുപുഷതുഃ പ്രീതൌ ദമ്പതീ പുത്രവത്സലൌ ।
ശഋണ്വന്തൌ കൂജിതം താസാം നിര്വൃതൌ കലഭാഷിതൈഃ ॥ 59॥
താസാം പതത്രൈഃ സുസ്പര്ശൈഃ കൂജിതൈഃ മുഗ്ധചേഷ്ടിതൈഃ ।
പ്രത്യുദ്ഗമൈഃ അദീനാനാം പിതരൌ മുദം ആപതുഃ ॥ 60॥
സ്നേഹാനുബദ്ധഹൃദയൌ അന്യോന്യം വിഷ്ണുമായയാ ।
വിമോഹിതൌ ദീനധിയൌ ശിശൂന് പുപുഷതുഃ പ്രജാഃ ॥ 61॥
ഏകദാ ജഗ്മതുഃ താസാം അന്നാര്ഥം തൌ കുടുമ്ബിനൌ ।
പരിതഃ കാനനേ തസ്മിന് അര്ഥിനൌ ചേരതുഃ ചിരമ് ॥ 62॥
ദൃഷ്ട്വാ താന് ലുബ്ധകഃ കശ്ചിത് യദൃച്ഛ അതഃ വനേചരഃ ।
ജഗൃഹേ ജാലം ആതത്യ ചരതഃ സ്വാലയാന്തികേ ॥ 63॥
കപോതഃ ച കപോതീ ച പ്രജാപോഷേ സദാ ഉത്സുകൌ ।
ഗതൌ പോഷണം ആദായ സ്വനീഡം ഉപജഗ്മതുഃ ॥ 64॥
കപോതീ സ്വാത്മജാന് വീക്ഷ്യ ബാലകാന് ജാലസംവൃതാന് ।
താന് അഭ്യധാവത് ക്രോശന്തീ ക്രോശതഃ ഭൃശദുഃഖിതാ ॥ 65॥
സാ അസകൃത് സ്നേഹഗുണിതാ ദീനചിത്താ അജമായയാ ।
സ്വയം ച അബധ്യത ശിചാ ബദ്ധാന് പശ്യന്തി അപസ്മൃതിഃ ॥ 66॥
കപോതഃ ച ആത്മജാന് ബദ്ധാന് ആത്മനഃ അപി അധികാന് പ്രിയാന് ।
ഭാര്യാം ച ആത്മസമാം ദീനഃ വിലലാപ അതിദുഃഖിതഃ ॥ 67॥
അഹോ മേ പശ്യത അപായം അല്പപുണ്യസ്യ ദുര്മതേഃ ।
അതൃപ്തസ്യ അകൃതാര്ഥസ്യ ഗൃഹഃ ത്രൈവര്ഗികഃ ഹതഃ ॥ 68॥
അനുരൂപാ അനുകൂലാ ച യസ്യ മേ പതിദേവതാ ।
ശൂന്യേ ഗൃഹേ മാം സന്ത്യജ്യ പുത്രൈഃ സ്വര്യാതി സാധുഭിഃ ॥ 69॥
സഃ അഹം ശൂന്യേ ഗൃഹേ ദീനഃ മൃതദാരഃ മൃതപ്രജഃ ।
ജിജീവിഷേ കിമര്ഥം വാ വിധുരഃ ദുഃഖജീവിതഃ ॥ 70॥
താന് തഥാ ഏവ ആവൃതാന് ശിഗ്ഭിഃ മൃത്യുഗ്രസ്താന് വിചേഷ്ടതഃ ।
സ്വയം ച കൃപണഃ ശിക്ഷു പശ്യന് അപി അബുധഃ അപതത് ॥ 71॥
തം ലബ്ധ്വാ ലുബ്ധകഃ ക്രൂരഃ കപോതം ഗൃഹമേധിനമ് ।
കപോതകാന് കപോതീം ച സിദ്ധാര്ഥഃ പ്രയയൌ ഗൃഹമ് ॥ 72॥
ഏവം കുടുമ്ബീ അശാന്ത ആത്മാ ദ്വന്ദ്വ ആരാമഃ പതത് ത്രിവത് ।
പുഷ്ണന് കുടുമ്ബം കൃപണഃ സാനുബന്ധഃ അവസീദതി ॥ 73॥
യഃ പ്രാപ്യ മാനുഷം ലോകം മുക്തിദ്വാരം അപാവൃതമ് ।
ഗൃഹേഷു ഖഗവത് സക്തഃ തം ആരൂഢച്യുതം വിദുഃ ॥ 74॥
ഇതി ശ്രീമദ്ഭാഗവതേ മഹാപുരാണേ പാരമഹംസ്യാം
സംഹിതായാമേകാദശസ്കന്ധേ ശ്രീകൃഷ്ണോദ്ധവസംവാദേ
യദ്വധൂതേതിഹാസേ സപ്തമോഽധ്യായഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
atha saptamo'dhyāyaḥ |
śrī bhagavān uvāca |
yat āttha māṃ mahābhāga tat cikīrṣitaṃ eva me |
brahmā bhavaḥ lokapālāḥ svarvāsaṃ me abhikāṅkṣiṇaḥ || 1||
mayā niṣpāditaṃ hi atra devakāryaṃ aśeṣataḥ |
yadarthaṃ avatīrṇaḥ ahaṃ aṃśena brahmaṇārthitaḥ || 2||
kulaṃ vai śāpanirdagdhaṃ naṅkṣyati anyonyavigrahāt |
samudraḥ saptame ahnhyetāṃ purīṃ ca plāvayiṣyati || 3||
yaḥ hi eva ayaṃ mayā tyaktaḥ lokaḥ ayaṃ naṣṭamaṅgalaḥ |
bhaviṣyati acirāt sādho kalinā'pi nirākṛtaḥ || 4||
na vastavyaṃ tvayā eva iha mayā tyakte mahītale |
janaḥ adharmaruciḥ bhadraḥ bhaviṣyati kalau yuge || 5||
tvaṃ tu sarvaṃ parityajya snehaṃ svajanabandhuṣu |
mayi āveśya manaḥ samyak samadṛk vicarasva gām || 6||
yat idaṃ manasā vācā cakṣurbhyāṃ śravaṇādibhiḥ |
naśvaraṃ gṛhyamāṇaṃ ca viddhi māyāmanomayam || 7||
puṃsaḥ ayuktasya nānārthaḥ bhramaḥ saḥ guṇadoṣabhāk |
karmākarmavikarma iti guṇadoṣadhiyaḥ bhidā || 8||
tasmāt yuktaindriyagrāmaḥ yuktacittaḥ idaṃ jagat |
ātmani īkṣasva vitataṃ ātmānaṃ mayi adhīśvare || 9||
jñānavijñānasaṃyuktaḥ ātmabhūtaḥ śarīriṇām |
ātmānubhavatuṣṭātmā na antarāyaiḥ vihanyase || 10||
doṣabuddhyā ubhayātītaḥ niṣedhāt na nivartate |
guṇabuddhyā ca vihitaṃ na karoti yathā arbhakaḥ || 11||
sarvabhūtasuhṛt śāntaḥ jñānavijñānaniścayaḥ |
paśyan madātmakaṃ viśvaṃ na vipadyeta vai punaḥ || 12||
śrī śukaḥ uvāca |
iti ādiṣṭaḥ bhagavatā mahābhāgavataḥ nṛpa |
uddhavaḥ praṇipatya āha tattvajijñāsuḥ acyutam || 13||
uddhavaḥ uvāca |
yogeśa yogavinnyāsa yogātma yogasambhava |
niḥśreyasāya me proktaḥ tyāgaḥ sannyāsalakṣaṇaḥ || 14||
tyāgaḥ ayaṃ duṣkaraḥ bhūman kāmānāṃ viṣayātmabhiḥ |
sutarāṃ tvayi sarvātman na abhaktaiḥ iti me matiḥ || 15||
saḥ ahaṃ mama ahaṃ iti mūḍhamatiḥ vigāḍhaḥ
tvat māyayā viracita ātmani sānubandhe |
tat tu añjasā nigaditaṃ bhavatā yathā aham
saṃsādhayāmi bhagavan anuśādhi bhṛtyam || 16||
satyasya te svadṛśaḥ ātmanaḥ ātmanaḥ anyam
vaktāraṃ īśa vibudheṣu api na anucakṣe |
sarve vimohitadhiyaḥ tava māyayā ime
brahmādayaḥ tanubhṛtaḥ bahiḥ arthabhāvaḥ || 17||
tasmāt bhavantaṃ anavadyaṃ anantapāram
sarvajñaṃ īśvaraṃ akuṇṭhavikuṇṭhadhiṣṇi ayam |
nirviṇṇadhīḥ ahaṃ u ha vṛjanābhitaptaḥ
nārāyaṇaṃ narasakhaṃ śaraṇaṃ prapadye || 18||
śrī bhagavān uvāca |
prāyeṇa manujā loke lokatattvavicakṣaṇāḥ |
samuddharanti hi ātmānaṃ ātmanā eva aśubhāśayāt || 19||
ātmanaḥ guruḥ ātmā eva puruṣasya viśeṣataḥ |
yat pratyakṣa anumānābhyāṃ śreyaḥ asau anuvindate || 20||
puruṣatve ca māṃ dhīrāḥ sāṅkhyayogaviśāradāḥ |
āvistarāṃ prapaśyanti sarvaśakti upabṛṃhitam || 21||
ekadvitricatuṣpādaḥ bahupādaḥ tathā apadaḥ |
bahvyaḥ santi puraḥ sṛṣṭāḥ tāsāṃ me pauruṣī priyā || 22||
atra māṃ mārgayantyaddhāḥ yuktāḥ hetubhiḥ īśvaram |
gṛhyamāṇaiḥ guṇaiḥ liṅgaiḥ agrāhyaṃ anumānataḥ || 23||
atra api udāharanti imaṃ itihāsaṃ purātanam |
avadhūtasya saṃvādaṃ yadoḥ amitatejasaḥ || 24||
(atha avadhūtagītam |)
avadhūtaṃ dvijaṃ kañcit carantaṃ akutobhayam |
kaviṃ nirīkṣya taruṇaṃ yaduḥ papraccha dharmavit || 25||
yaduḥ uvāca |
kutaḥ buddhiḥ iyaṃ brahman akartuḥ suviśāradā |
yāṃ āsādya bhavān lokaṃ vidvān carati bālavat || 26||
prāyaḥ dharmārthakāmeṣu vivitsāyāṃ ca mānavāḥ |
hetunā eva samīhante āyuṣaḥ yaśasaḥ śriyaḥ || 27||
tvaṃ tu kalpaḥ kaviḥ dakṣaḥ subhagaḥ amṛtabhāṣaṇaḥ |
na kartā nehase kiñcit jaḍaunmattapiśācavat || 28||
janeṣu dahyamāneṣu kāmalobhadavāgninā |
na tapyase agninā muktaḥ gaṅgāmbhasthaḥ iva dvipaḥ || 29||
tvaṃ hi naḥ pṛcchatāṃ brahman ātmani ānandakāraṇam |
brūhi sparśavihīnasya bhavataḥ kevala ātmanaḥ || 30||
śrī bhagavān uvāca |
yadunā evaṃ mahābhāgaḥ brahmaṇyena sumedhasā |
pṛṣṭaḥ sabhājitaḥ prāha praśraya avanataṃ dvijaḥ || 31||
brāhmaṇaḥ uvāca |
santi me guravaḥ rājan bahavaḥ buddhyā upāśritāḥ |
yataḥ buddhiṃ upādāya muktaḥ aṭāmi iha tān śruṇu || 32||
pṛthivī vāyuḥ ākāśaṃ āpaḥ agniḥ candramā raviḥ |
kapotaḥ ajagaraḥ sindhuḥ pataṅgaḥ madhukṛd gajaḥ || 33||
madhuhā hariṇaḥ mīnaḥ piṅgalā kuraraḥ arbhakaḥ |
kumārī śarakṛt sarpaḥ ūrṇanābhiḥ supeśakṛt || 34||
ete me guravaḥ rājan caturviṃśatiḥ āśritāḥ |
śikṣā vṛttibhiḥ eteṣāṃ anvaśikṣaṃ iha ātmanaḥ || 35||
yataḥ yat anuśikṣāmi yathā vā nāhuṣātmaja |
tat tathā puruṣavyāghra nibodha kathayāmi te || 36||
bhūtaiḥ ākramāṇaḥ api dhīraḥ daivavaśānugaiḥ |
tat vidvān na calet mārgāt anvaśikṣaṃ kṣiteḥ vratam || 37||
śaśvat parārthasarvehaḥ parārtha ekāntasambhavaḥ |
sādhuḥ śikṣeta bhūbhṛttaḥ nagaśiṣyaḥ parātmatām ||
38||
prāṇavṛttyā eva santuṣyet muniḥ na eva indriyapriyaiḥ |
jñānaṃ yathā na naśyeta na avakīryeta vāṅmanaḥ || 39||
viṣayeṣu āviśan yogī nānādharmeṣu sarvataḥ |
guṇadoṣavyapeta ātmā na viṣajjeta vāyuvat || 40||
pārthiveṣu iha deheṣu praviṣṭaḥ tat guṇāśrayaḥ |
guṇaiḥ na yujyate yogī gandhaiḥ vāyuḥ iva ātmadṛk || 41||
antaḥ hitaḥ ca sthirajaṅgameṣu
brahma ātmabhāvena samanvayena |
vyāptya avacchedaṃ asaṅgaṃ ātmanaḥ
muniḥ nabhaḥ tvaṃ vitatasya bhāvayet || 42||
tejaḥ abannamayaiḥ bhāvaiḥ megha ādyaiḥ vāyunā īritaiḥ |
na spṛśyate nabhaḥ tadvat kālasṛṣṭaiḥ guṇaiḥ pumān ||
43||
svacchaḥ prakṛtitaḥ snigdhaḥ mādhuryaḥ tīrthabhūḥ nṛṇām |
muniḥ punāti apāṃ mitraṃ īkṣa upasparśakīrtanaiḥ || 44||
tejasvī tapasā dīptaḥ durdharṣaudarabhājanaḥ |
sarvabhakṣaḥ api yukta ātmā na ādatte malaṃ agnivat || 45||
kvacit śannaḥ kvacit spaṣṭaḥ upāsyaḥ śreyaḥ icchatām |
bhuṅkte sarvatra dātṝṇāṃ dahan prāk uttara aśubham ||
46||
svamāyayā sṛṣṭaṃ idaṃ sat asat lakṣaṇaṃ vibhuḥ |
praviṣṭaḥ īyate tat tat svarūpaḥ agniḥ iva edhasi || 47||
visargādyāḥ śmaśānāntāḥ bhāvāḥ dehasya na ātmanaḥ |
kalānāṃ iva candrasya kālena avyaktavartmanā || 48||
kālena hi oghavegena bhūtānāṃ prabhava api ayau |
nityau api na dṛśyete ātmanaḥ agneḥ yathā arciṣām || 49||
guṇaiḥ guṇān upādatte yathākālaṃ vimuñcati |
na teṣu yujyate yogī gobhiḥ gāḥ iva gopatiḥ || 50||
budhyate svena bhedena vyaktisthaḥ iva tat gataḥ |
lakṣyate sthūlamatibhiḥ ātmā ca avasthitaḥ arkavat || 51||
na atisnehaḥ prasaṅgaḥ vā kartavyaḥ kva api kenacit |
kurvan vindeta santāpaṃ kapotaḥ iva dīnadhīḥ || 52||
kapotaḥ kaścana araṇye kṛtanīḍaḥ vanaspatau |
kapotyā bhāryayā sārdhaṃ uvāsa katicit samāḥ || 53||
kapotau snehaguṇitahṛdayau gṛhadharmiṇau |
dṛṣṭiṃ dṛṣṭyāṅgaṃ aṅgena buddhiṃ buddhyā babandhatuḥ ||
54||
śayyāsanāṭanasthānavārtākrīḍāśanādikam |
mithunībhūya visrabdhau ceratuḥ vanarājiṣu || 55||
yaṃ yaṃ vāñchati sā rājan tarpayanti anukampitā |
taṃ taṃ samanayat kāmaṃ kṛcchreṇa api ajitaindriyaḥ || 56||
kapotī prathamaṃ garbhaṃ gṛhṇati kālaḥ āgate |
aṇḍāni suṣuve nīḍe svapatyuḥ sannidhau satī || 57||
teṣū kāle vyajāyanta racitāvayavā hareḥ |
śaktibhiḥ durvibhāvyābhiḥ komalāṅgatanūruhāḥ || 58||
prajāḥ pupuṣatuḥ prītau dampatī putravatsalau |
śaṛṇvantau kūjitaṃ tāsāṃ nirvṛtau kalabhāṣitaiḥ || 59||
tāsāṃ patatraiḥ susparśaiḥ kūjitaiḥ mugdhaceṣṭitaiḥ |
pratyudgamaiḥ adīnānāṃ pitarau mudaṃ āpatuḥ || 60||
snehānubaddhahṛdayau anyonyaṃ viṣṇumāyayā |
vimohitau dīnadhiyau śiśūn pupuṣatuḥ prajāḥ || 61||
ekadā jagmatuḥ tāsāṃ annārthaṃ tau kuṭumbinau |
paritaḥ kānane tasmin arthinau ceratuḥ ciram || 62||
dṛṣṭvā tān lubdhakaḥ kaścit yadṛccha ataḥ vanecaraḥ |
jagṛhe jālaṃ ātatya carataḥ svālayāntike || 63||
kapotaḥ ca kapotī ca prajāpoṣe sadā utsukau |
gatau poṣaṇaṃ ādāya svanīḍaṃ upajagmatuḥ || 64||
kapotī svātmajān vīkṣya bālakān jālasaṃvṛtān |
tān abhyadhāvat krośantī krośataḥ bhṛśaduḥkhitā || 65||
sā asakṛt snehaguṇitā dīnacittā ajamāyayā |
svayaṃ ca abadhyata śicā baddhān paśyanti apasmṛtiḥ || 66||
kapotaḥ ca ātmajān baddhān ātmanaḥ api adhikān priyān |
bhāryāṃ ca ātmasamāṃ dīnaḥ vilalāpa atiduḥkhitaḥ || 67||
aho me paśyata apāyaṃ alpapuṇyasya durmateḥ |
atṛptasya akṛtārthasya gṛhaḥ traivargikaḥ hataḥ || 68||
anurūpā anukūlā ca yasya me patidevatā |
śūnye gṛhe māṃ santyajya putraiḥ svaryāti sādhubhiḥ || 69||
saḥ ahaṃ śūnye gṛhe dīnaḥ mṛtadāraḥ mṛtaprajaḥ |
jijīviṣe kimarthaṃ vā vidhuraḥ duḥkhajīvitaḥ || 70||
tān tathā eva āvṛtān śigbhiḥ mṛtyugrastān viceṣṭataḥ |
svayaṃ ca kṛpaṇaḥ śikṣu paśyan api abudhaḥ apatat || 71||
taṃ labdhvā lubdhakaḥ krūraḥ kapotaṃ gṛhamedhinam |
kapotakān kapotīṃ ca siddhārthaḥ prayayau gṛham || 72||
evaṃ kuṭumbī aśānta ātmā dvandva ārāmaḥ patat trivat |
puṣṇan kuṭumbaṃ kṛpaṇaḥ sānubandhaḥ avasīdati || 73||
yaḥ prāpya mānuṣaṃ lokaṃ muktidvāraṃ apāvṛtam |
gṛheṣu khagavat saktaḥ taṃ ārūḍhacyutaṃ viduḥ || 74||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
yadvadhūtetihāse saptamo'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
अथ सप्तमोऽध्यायः ।
श्री भगवान् उवाच ।
यत् आत्थ मां महाभाग तत् चिकीर्षितं एव मे ।
ब्रह्मा भवः लोकपालाः स्वर्वासं मे अभिकाङ्क्षिणः ॥ 1॥
मया निष्पादितं हि अत्र देवकार्यं अशेषतः ।
यदर्थं अवतीर्णः अहं अंशेन ब्रह्मणार्थितः ॥ 2॥
कुलं वै शापनिर्दग्धं नङ्क्ष्यति अन्योन्यविग्रहात् ।
समुद्रः सप्तमे अह्न्ह्येतां पुरीं च प्लावयिष्यति ॥ 3॥
यः हि एव अयं मया त्यक्तः लोकः अयं नष्टमङ्गलः ।
भविष्यति अचिरात् साधो कलिनाऽपि निराकृतः ॥ 4॥
न वस्तव्यं त्वया एव इह मया त्यक्ते महीतले ।
जनः अधर्मरुचिः भद्रः भविष्यति कलौ युगे ॥ 5॥
त्वं तु सर्वं परित्यज्य स्नेहं स्वजनबन्धुषु ।
मयि आवेश्य मनः सम्यक् समदृक् विचरस्व गाम् ॥ 6॥
यत् इदं मनसा वाचा चक्षुर्भ्यां श्रवणादिभिः ।
नश्वरं गृह्यमाणं च विद्धि मायामनोमयम् ॥ 7॥
पुंसः अयुक्तस्य नानार्थः भ्रमः सः गुणदोषभाक् ।
कर्माकर्मविकर्म इति गुणदोषधियः भिदा ॥ 8॥
तस्मात् युक्तैन्द्रियग्रामः युक्तचित्तः इदं जगत् ।
आत्मनि ईक्षस्व विततं आत्मानं मयि अधीश्वरे ॥ 9॥
ज्ञानविज्ञानसंयुक्तः आत्मभूतः शरीरिणाम् ।
आत्मानुभवतुष्टात्मा न अन्तरायैः विहन्यसे ॥ 10॥
दोषबुद्ध्या उभयातीतः निषेधात् न निवर्तते ।
गुणबुद्ध्या च विहितं न करोति यथा अर्भकः ॥ 11॥
सर्वभूतसुहृत् शान्तः ज्ञानविज्ञाननिश्चयः ।
पश्यन् मदात्मकं विश्वं न विपद्येत वै पुनः ॥ 12॥
श्री शुकः उवाच ।
इति आदिष्टः भगवता महाभागवतः नृप ।
उद्धवः प्रणिपत्य आह तत्त्वजिज्ञासुः अच्युतम् ॥ 13॥
उद्धवः उवाच ।
योगेश योगविन्न्यास योगात्म योगसम्भव ।
निःश्रेयसाय मे प्रोक्तः त्यागः सन्न्यासलक्षणः ॥ 14॥
त्यागः अयं दुष्करः भूमन् कामानां विषयात्मभिः ।
सुतरां त्वयि सर्वात्मन् न अभक्तैः इति मे मतिः ॥ 15॥
सः अहं मम अहं इति मूढमतिः विगाढः
त्वत् मायया विरचित आत्मनि सानुबन्धे ।
तत् तु अञ्जसा निगदितं भवता यथा अहम्
संसाधयामि भगवन् अनुशाधि भृत्यम् ॥ 16॥
सत्यस्य ते स्वदृशः आत्मनः आत्मनः अन्यम्
वक्तारं ईश विबुधेषु अपि न अनुचक्षे ।
सर्वे विमोहितधियः तव मायया इमे
ब्रह्मादयः तनुभृतः बहिः अर्थभावः ॥ 17॥
तस्मात् भवन्तं अनवद्यं अनन्तपारम्
सर्वज्ञं ईश्वरं अकुण्ठविकुण्ठधिष्णि अयम् ।
निर्विण्णधीः अहं उ ह वृजनाभितप्तः
नारायणं नरसखं शरणं प्रपद्ये ॥ 18॥
श्री भगवान् उवाच ।
प्रायेण मनुजा लोके लोकतत्त्वविचक्षणाः ।
समुद्धरन्ति हि आत्मानं आत्मना एव अशुभाशयात् ॥ 19॥
आत्मनः गुरुः आत्मा एव पुरुषस्य विशेषतः ।
यत् प्रत्यक्ष अनुमानाभ्यां श्रेयः असौ अनुविन्दते ॥ 20॥
पुरुषत्वे च मां धीराः साङ्ख्ययोगविशारदाः ।
आविस्तरां प्रपश्यन्ति सर्वशक्ति उपबृंहितम् ॥ 21॥
एकद्वित्रिचतुष्पादः बहुपादः तथा अपदः ।
बह्व्यः सन्ति पुरः सृष्टाः तासां मे पौरुषी प्रिया ॥ 22॥
अत्र मां मार्गयन्त्यद्धाः युक्ताः हेतुभिः ईश्वरम् ।
गृह्यमाणैः गुणैः लिङ्गैः अग्राह्यं अनुमानतः ॥ 23॥
अत्र अपि उदाहरन्ति इमं इतिहासं पुरातनम् ।
अवधूतस्य संवादं यदोः अमिततेजसः ॥ 24॥
(अथ अवधूतगीतम् ।)
अवधूतं द्विजं कञ्चित् चरन्तं अकुतोभयम् ।
कविं निरीक्ष्य तरुणं यदुः पप्रच्छ धर्मवित् ॥ 25॥
यदुः उवाच ।
कुतः बुद्धिः इयं ब्रह्मन् अकर्तुः सुविशारदा ।
यां आसाद्य भवान् लोकं विद्वान् चरति बालवत् ॥ 26॥
प्रायः धर्मार्थकामेषु विवित्सायां च मानवाः ।
हेतुना एव समीहन्ते आयुषः यशसः श्रियः ॥ 27॥
त्वं तु कल्पः कविः दक्षः सुभगः अमृतभाषणः ।
न कर्ता नेहसे किञ्चित् जडौन्मत्तपिशाचवत् ॥ 28॥
जनेषु दह्यमानेषु कामलोभदवाग्निना ।
न तप्यसे अग्निना मुक्तः गङ्गाम्भस्थः इव द्विपः ॥ 29॥
त्वं हि नः पृच्छतां ब्रह्मन् आत्मनि आनन्दकारणम् ।
ब्रूहि स्पर्शविहीनस्य भवतः केवल आत्मनः ॥ 30॥
श्री भगवान् उवाच ।
यदुना एवं महाभागः ब्रह्मण्येन सुमेधसा ।
पृष्टः सभाजितः प्राह प्रश्रय अवनतं द्विजः ॥ 31॥
ब्राह्मणः उवाच ।
सन्ति मे गुरवः राजन् बहवः बुद्ध्या उपाश्रिताः ।
यतः बुद्धिं उपादाय मुक्तः अटामि इह तान् श्रुणु ॥ 32॥
पृथिवी वायुः आकाशं आपः अग्निः चन्द्रमा रविः ।
कपोतः अजगरः सिन्धुः पतङ्गः मधुकृद् गजः ॥ 33॥
मधुहा हरिणः मीनः पिङ्गला कुररः अर्भकः ।
कुमारी शरकृत् सर्पः ऊर्णनाभिः सुपेशकृत् ॥ 34॥
एते मे गुरवः राजन् चतुर्विंशतिः आश्रिताः ।
शिक्षा वृत्तिभिः एतेषां अन्वशिक्षं इह आत्मनः ॥ 35॥
यतः यत् अनुशिक्षामि यथा वा नाहुषात्मज ।
तत् तथा पुरुषव्याघ्र निबोध कथयामि ते ॥ 36॥
भूतैः आक्रमाणः अपि धीरः दैववशानुगैः ।
तत् विद्वान् न चलेत् मार्गात् अन्वशिक्षं क्षितेः व्रतम् ॥ 37॥
शश्वत् परार्थसर्वेहः परार्थ एकान्तसम्भवः ।
साधुः शिक्षेत भूभृत्तः नगशिष्यः परात्मताम् ॥
38॥
प्राणवृत्त्या एव सन्तुष्येत् मुनिः न एव इन्द्रियप्रियैः ।
ज्ञानं यथा न नश्येत न अवकीर्येत वाङ्मनः ॥ 39॥
विषयेषु आविशन् योगी नानाधर्मेषु सर्वतः ।
गुणदोषव्यपेत आत्मा न विषज्जेत वायुवत् ॥ 40॥
पार्थिवेषु इह देहेषु प्रविष्टः तत् गुणाश्रयः ।
गुणैः न युज्यते योगी गन्धैः वायुः इव आत्मदृक् ॥ 41॥
अन्तः हितः च स्थिरजङ्गमेषु
ब्रह्म आत्मभावेन समन्वयेन ।
व्याप्त्य अवच्छेदं असङ्गं आत्मनः
मुनिः नभः त्वं विततस्य भावयेत् ॥ 42॥
तेजः अबन्नमयैः भावैः मेघ आद्यैः वायुना ईरितैः ।
न स्पृश्यते नभः तद्वत् कालसृष्टैः गुणैः पुमान् ॥
43॥
स्वच्छः प्रकृतितः स्निग्धः माधुर्यः तीर्थभूः नृणाम् ।
मुनिः पुनाति अपां मित्रं ईक्ष उपस्पर्शकीर्तनैः ॥ 44॥
तेजस्वी तपसा दीप्तः दुर्धर्षौदरभाजनः ।
सर्वभक्षः अपि युक्त आत्मा न आदत्ते मलं अग्निवत् ॥ 45॥
क्वचित् शन्नः क्वचित् स्पष्टः उपास्यः श्रेयः इच्छताम् ।
भुङ्क्ते सर्वत्र दातॄणां दहन् प्राक् उत्तर अशुभम् ॥
46॥
स्वमायया सृष्टं इदं सत् असत् लक्षणं विभुः ।
प्रविष्टः ईयते तत् तत् स्वरूपः अग्निः इव एधसि ॥ 47॥
विसर्गाद्याः श्मशानान्ताः भावाः देहस्य न आत्मनः ।
कलानां इव चन्द्रस्य कालेन अव्यक्तवर्त्मना ॥ 48॥
कालेन हि ओघवेगेन भूतानां प्रभव अपि अयौ ।
नित्यौ अपि न दृश्येते आत्मनः अग्नेः यथा अर्चिषाम् ॥ 49॥
गुणैः गुणान् उपादत्ते यथाकालं विमुञ्चति ।
न तेषु युज्यते योगी गोभिः गाः इव गोपतिः ॥ 50॥
बुध्यते स्वेन भेदेन व्यक्तिस्थः इव तत् गतः ।
लक्ष्यते स्थूलमतिभिः आत्मा च अवस्थितः अर्कवत् ॥ 51॥
न अतिस्नेहः प्रसङ्गः वा कर्तव्यः क्व अपि केनचित् ।
कुर्वन् विन्देत सन्तापं कपोतः इव दीनधीः ॥ 52॥
कपोतः कश्चन अरण्ये कृतनीडः वनस्पतौ ।
कपोत्या भार्यया सार्धं उवास कतिचित् समाः ॥ 53॥
कपोतौ स्नेहगुणितहृदयौ गृहधर्मिणौ ।
दृष्टिं दृष्ट्याङ्गं अङ्गेन बुद्धिं बुद्ध्या बबन्धतुः ॥
54॥
शय्यासनाटनस्थानवार्ताक्रीडाशनादिकम् ।
मिथुनीभूय विस्रब्धौ चेरतुः वनराजिषु ॥ 55॥
यं यं वाञ्छति सा राजन् तर्पयन्ति अनुकम्पिता ।
तं तं समनयत् कामं कृच्छ्रेण अपि अजितैन्द्रियः ॥ 56॥
कपोती प्रथमं गर्भं गृह्णति कालः आगते ।
अण्डानि सुषुवे नीडे स्वपत्युः सन्निधौ सती ॥ 57॥
तेषू काले व्यजायन्त रचितावयवा हरेः ।
शक्तिभिः दुर्विभाव्याभिः कोमलाङ्गतनूरुहाः ॥ 58॥
प्रजाः पुपुषतुः प्रीतौ दम्पती पुत्रवत्सलौ ।
शऋण्वन्तौ कूजितं तासां निर्वृतौ कलभाषितैः ॥ 59॥
तासां पतत्रैः सुस्पर्शैः कूजितैः मुग्धचेष्टितैः ।
प्रत्युद्गमैः अदीनानां पितरौ मुदं आपतुः ॥ 60॥
स्नेहानुबद्धहृदयौ अन्योन्यं विष्णुमायया ।
विमोहितौ दीनधियौ शिशून् पुपुषतुः प्रजाः ॥ 61॥
एकदा जग्मतुः तासां अन्नार्थं तौ कुटुम्बिनौ ।
परितः कानने तस्मिन् अर्थिनौ चेरतुः चिरम् ॥ 62॥
दृष्ट्वा तान् लुब्धकः कश्चित् यदृच्छ अतः वनेचरः ।
जगृहे जालं आतत्य चरतः स्वालयान्तिके ॥ 63॥
कपोतः च कपोती च प्रजापोषे सदा उत्सुकौ ।
गतौ पोषणं आदाय स्वनीडं उपजग्मतुः ॥ 64॥
कपोती स्वात्मजान् वीक्ष्य बालकान् जालसंवृतान् ।
तान् अभ्यधावत् क्रोशन्ती क्रोशतः भृशदुःखिता ॥ 65॥
सा असकृत् स्नेहगुणिता दीनचित्ता अजमायया ।
स्वयं च अबध्यत शिचा बद्धान् पश्यन्ति अपस्मृतिः ॥ 66॥
कपोतः च आत्मजान् बद्धान् आत्मनः अपि अधिकान् प्रियान् ।
भार्यां च आत्मसमां दीनः विललाप अतिदुःखितः ॥ 67॥
अहो मे पश्यत अपायं अल्पपुण्यस्य दुर्मतेः ।
अतृप्तस्य अकृतार्थस्य गृहः त्रैवर्गिकः हतः ॥ 68॥
अनुरूपा अनुकूला च यस्य मे पतिदेवता ।
शून्ये गृहे मां सन्त्यज्य पुत्रैः स्वर्याति साधुभिः ॥ 69॥
सः अहं शून्ये गृहे दीनः मृतदारः मृतप्रजः ।
जिजीविषे किमर्थं वा विधुरः दुःखजीवितः ॥ 70॥
तान् तथा एव आवृतान् शिग्भिः मृत्युग्रस्तान् विचेष्टतः ।
स्वयं च कृपणः शिक्षु पश्यन् अपि अबुधः अपतत् ॥ 71॥
तं लब्ध्वा लुब्धकः क्रूरः कपोतं गृहमेधिनम् ।
कपोतकान् कपोतीं च सिद्धार्थः प्रययौ गृहम् ॥ 72॥
एवं कुटुम्बी अशान्त आत्मा द्वन्द्व आरामः पतत् त्रिवत् ।
पुष्णन् कुटुम्बं कृपणः सानुबन्धः अवसीदति ॥ 73॥
यः प्राप्य मानुषं लोकं मुक्तिद्वारं अपावृतम् ।
गृहेषु खगवत् सक्तः तं आरूढच्युतं विदुः ॥ 74॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
यद्वधूतेतिहासे सप्तमोऽध्यायः ॥
atha saptamo'dhyāyaḥ |
śrī bhagavān uvāca |
yat āttha māṃ mahābhāga tat cikīrṣitaṃ eva me |
brahmā bhavaḥ lokapālāḥ svarvāsaṃ me abhikāṅkṣiṇaḥ || 1||
mayā niṣpāditaṃ hi atra devakāryaṃ aśeṣataḥ |
yadarthaṃ avatīrṇaḥ ahaṃ aṃśena brahmaṇārthitaḥ || 2||
kulaṃ vai śāpanirdagdhaṃ naṅkṣyati anyonyavigrahāt |
samudraḥ saptame ahnhyetāṃ purīṃ ca plāvayiṣyati || 3||
yaḥ hi eva ayaṃ mayā tyaktaḥ lokaḥ ayaṃ naṣṭamaṅgalaḥ |
bhaviṣyati acirāt sādho kalinā'pi nirākṛtaḥ || 4||
na vastavyaṃ tvayā eva iha mayā tyakte mahītale |
janaḥ adharmaruciḥ bhadraḥ bhaviṣyati kalau yuge || 5||
tvaṃ tu sarvaṃ parityajya snehaṃ svajanabandhuṣu |
mayi āveśya manaḥ samyak samadṛk vicarasva gām || 6||
yat idaṃ manasā vācā cakṣurbhyāṃ śravaṇādibhiḥ |
naśvaraṃ gṛhyamāṇaṃ ca viddhi māyāmanomayam || 7||
puṃsaḥ ayuktasya nānārthaḥ bhramaḥ saḥ guṇadoṣabhāk |
karmākarmavikarma iti guṇadoṣadhiyaḥ bhidā || 8||
tasmāt yuktaindriyagrāmaḥ yuktacittaḥ idaṃ jagat |
ātmani īkṣasva vitataṃ ātmānaṃ mayi adhīśvare || 9||
jñānavijñānasaṃyuktaḥ ātmabhūtaḥ śarīriṇām |
ātmānubhavatuṣṭātmā na antarāyaiḥ vihanyase || 10||
doṣabuddhyā ubhayātītaḥ niṣedhāt na nivartate |
guṇabuddhyā ca vihitaṃ na karoti yathā arbhakaḥ || 11||
sarvabhūtasuhṛt śāntaḥ jñānavijñānaniścayaḥ |
paśyan madātmakaṃ viśvaṃ na vipadyeta vai punaḥ || 12||
śrī śukaḥ uvāca |
iti ādiṣṭaḥ bhagavatā mahābhāgavataḥ nṛpa |
uddhavaḥ praṇipatya āha tattvajijñāsuḥ acyutam || 13||
uddhavaḥ uvāca |
yogeśa yogavinnyāsa yogātma yogasambhava |
niḥśreyasāya me proktaḥ tyāgaḥ sannyāsalakṣaṇaḥ || 14||
tyāgaḥ ayaṃ duṣkaraḥ bhūman kāmānāṃ viṣayātmabhiḥ |
sutarāṃ tvayi sarvātman na abhaktaiḥ iti me matiḥ || 15||
saḥ ahaṃ mama ahaṃ iti mūḍhamatiḥ vigāḍhaḥ
tvat māyayā viracita ātmani sānubandhe |
tat tu añjasā nigaditaṃ bhavatā yathā aham
saṃsādhayāmi bhagavan anuśādhi bhṛtyam || 16||
satyasya te svadṛśaḥ ātmanaḥ ātmanaḥ anyam
vaktāraṃ īśa vibudheṣu api na anucakṣe |
sarve vimohitadhiyaḥ tava māyayā ime
brahmādayaḥ tanubhṛtaḥ bahiḥ arthabhāvaḥ || 17||
tasmāt bhavantaṃ anavadyaṃ anantapāram
sarvajñaṃ īśvaraṃ akuṇṭhavikuṇṭhadhiṣṇi ayam |
nirviṇṇadhīḥ ahaṃ u ha vṛjanābhitaptaḥ
nārāyaṇaṃ narasakhaṃ śaraṇaṃ prapadye || 18||
śrī bhagavān uvāca |
prāyeṇa manujā loke lokatattvavicakṣaṇāḥ |
samuddharanti hi ātmānaṃ ātmanā eva aśubhāśayāt || 19||
ātmanaḥ guruḥ ātmā eva puruṣasya viśeṣataḥ |
yat pratyakṣa anumānābhyāṃ śreyaḥ asau anuvindate || 20||
puruṣatve ca māṃ dhīrāḥ sāṅkhyayogaviśāradāḥ |
āvistarāṃ prapaśyanti sarvaśakti upabṛṃhitam || 21||
ekadvitricatuṣpādaḥ bahupādaḥ tathā apadaḥ |
bahvyaḥ santi puraḥ sṛṣṭāḥ tāsāṃ me pauruṣī priyā || 22||
atra māṃ mārgayantyaddhāḥ yuktāḥ hetubhiḥ īśvaram |
gṛhyamāṇaiḥ guṇaiḥ liṅgaiḥ agrāhyaṃ anumānataḥ || 23||
atra api udāharanti imaṃ itihāsaṃ purātanam |
avadhūtasya saṃvādaṃ yadoḥ amitatejasaḥ || 24||
(atha avadhūtagītam |)
avadhūtaṃ dvijaṃ kañcit carantaṃ akutobhayam |
kaviṃ nirīkṣya taruṇaṃ yaduḥ papraccha dharmavit || 25||
yaduḥ uvāca |
kutaḥ buddhiḥ iyaṃ brahman akartuḥ suviśāradā |
yāṃ āsādya bhavān lokaṃ vidvān carati bālavat || 26||
prāyaḥ dharmārthakāmeṣu vivitsāyāṃ ca mānavāḥ |
hetunā eva samīhante āyuṣaḥ yaśasaḥ śriyaḥ || 27||
tvaṃ tu kalpaḥ kaviḥ dakṣaḥ subhagaḥ amṛtabhāṣaṇaḥ |
na kartā nehase kiñcit jaḍaunmattapiśācavat || 28||
janeṣu dahyamāneṣu kāmalobhadavāgninā |
na tapyase agninā muktaḥ gaṅgāmbhasthaḥ iva dvipaḥ || 29||
tvaṃ hi naḥ pṛcchatāṃ brahman ātmani ānandakāraṇam |
brūhi sparśavihīnasya bhavataḥ kevala ātmanaḥ || 30||
śrī bhagavān uvāca |
yadunā evaṃ mahābhāgaḥ brahmaṇyena sumedhasā |
pṛṣṭaḥ sabhājitaḥ prāha praśraya avanataṃ dvijaḥ || 31||
brāhmaṇaḥ uvāca |
santi me guravaḥ rājan bahavaḥ buddhyā upāśritāḥ |
yataḥ buddhiṃ upādāya muktaḥ aṭāmi iha tān śruṇu || 32||
pṛthivī vāyuḥ ākāśaṃ āpaḥ agniḥ candramā raviḥ |
kapotaḥ ajagaraḥ sindhuḥ pataṅgaḥ madhukṛd gajaḥ || 33||
madhuhā hariṇaḥ mīnaḥ piṅgalā kuraraḥ arbhakaḥ |
kumārī śarakṛt sarpaḥ ūrṇanābhiḥ supeśakṛt || 34||
ete me guravaḥ rājan caturviṃśatiḥ āśritāḥ |
śikṣā vṛttibhiḥ eteṣāṃ anvaśikṣaṃ iha ātmanaḥ || 35||
yataḥ yat anuśikṣāmi yathā vā nāhuṣātmaja |
tat tathā puruṣavyāghra nibodha kathayāmi te || 36||
bhūtaiḥ ākramāṇaḥ api dhīraḥ daivavaśānugaiḥ |
tat vidvān na calet mārgāt anvaśikṣaṃ kṣiteḥ vratam || 37||
śaśvat parārthasarvehaḥ parārtha ekāntasambhavaḥ |
sādhuḥ śikṣeta bhūbhṛttaḥ nagaśiṣyaḥ parātmatām ||
38||
prāṇavṛttyā eva santuṣyet muniḥ na eva indriyapriyaiḥ |
jñānaṃ yathā na naśyeta na avakīryeta vāṅmanaḥ || 39||
viṣayeṣu āviśan yogī nānādharmeṣu sarvataḥ |
guṇadoṣavyapeta ātmā na viṣajjeta vāyuvat || 40||
pārthiveṣu iha deheṣu praviṣṭaḥ tat guṇāśrayaḥ |
guṇaiḥ na yujyate yogī gandhaiḥ vāyuḥ iva ātmadṛk || 41||
antaḥ hitaḥ ca sthirajaṅgameṣu
brahma ātmabhāvena samanvayena |
vyāptya avacchedaṃ asaṅgaṃ ātmanaḥ
muniḥ nabhaḥ tvaṃ vitatasya bhāvayet || 42||
tejaḥ abannamayaiḥ bhāvaiḥ megha ādyaiḥ vāyunā īritaiḥ |
na spṛśyate nabhaḥ tadvat kālasṛṣṭaiḥ guṇaiḥ pumān ||
43||
svacchaḥ prakṛtitaḥ snigdhaḥ mādhuryaḥ tīrthabhūḥ nṛṇām |
muniḥ punāti apāṃ mitraṃ īkṣa upasparśakīrtanaiḥ || 44||
tejasvī tapasā dīptaḥ durdharṣaudarabhājanaḥ |
sarvabhakṣaḥ api yukta ātmā na ādatte malaṃ agnivat || 45||
kvacit śannaḥ kvacit spaṣṭaḥ upāsyaḥ śreyaḥ icchatām |
bhuṅkte sarvatra dātṝṇāṃ dahan prāk uttara aśubham ||
46||
svamāyayā sṛṣṭaṃ idaṃ sat asat lakṣaṇaṃ vibhuḥ |
praviṣṭaḥ īyate tat tat svarūpaḥ agniḥ iva edhasi || 47||
visargādyāḥ śmaśānāntāḥ bhāvāḥ dehasya na ātmanaḥ |
kalānāṃ iva candrasya kālena avyaktavartmanā || 48||
kālena hi oghavegena bhūtānāṃ prabhava api ayau |
nityau api na dṛśyete ātmanaḥ agneḥ yathā arciṣām || 49||
guṇaiḥ guṇān upādatte yathākālaṃ vimuñcati |
na teṣu yujyate yogī gobhiḥ gāḥ iva gopatiḥ || 50||
budhyate svena bhedena vyaktisthaḥ iva tat gataḥ |
lakṣyate sthūlamatibhiḥ ātmā ca avasthitaḥ arkavat || 51||
na atisnehaḥ prasaṅgaḥ vā kartavyaḥ kva api kenacit |
kurvan vindeta santāpaṃ kapotaḥ iva dīnadhīḥ || 52||
kapotaḥ kaścana araṇye kṛtanīḍaḥ vanaspatau |
kapotyā bhāryayā sārdhaṃ uvāsa katicit samāḥ || 53||
kapotau snehaguṇitahṛdayau gṛhadharmiṇau |
dṛṣṭiṃ dṛṣṭyāṅgaṃ aṅgena buddhiṃ buddhyā babandhatuḥ ||
54||
śayyāsanāṭanasthānavārtākrīḍāśanādikam |
mithunībhūya visrabdhau ceratuḥ vanarājiṣu || 55||
yaṃ yaṃ vāñchati sā rājan tarpayanti anukampitā |
taṃ taṃ samanayat kāmaṃ kṛcchreṇa api ajitaindriyaḥ || 56||
kapotī prathamaṃ garbhaṃ gṛhṇati kālaḥ āgate |
aṇḍāni suṣuve nīḍe svapatyuḥ sannidhau satī || 57||
teṣū kāle vyajāyanta racitāvayavā hareḥ |
śaktibhiḥ durvibhāvyābhiḥ komalāṅgatanūruhāḥ || 58||
prajāḥ pupuṣatuḥ prītau dampatī putravatsalau |
śaṛṇvantau kūjitaṃ tāsāṃ nirvṛtau kalabhāṣitaiḥ || 59||
tāsāṃ patatraiḥ susparśaiḥ kūjitaiḥ mugdhaceṣṭitaiḥ |
pratyudgamaiḥ adīnānāṃ pitarau mudaṃ āpatuḥ || 60||
snehānubaddhahṛdayau anyonyaṃ viṣṇumāyayā |
vimohitau dīnadhiyau śiśūn pupuṣatuḥ prajāḥ || 61||
ekadā jagmatuḥ tāsāṃ annārthaṃ tau kuṭumbinau |
paritaḥ kānane tasmin arthinau ceratuḥ ciram || 62||
dṛṣṭvā tān lubdhakaḥ kaścit yadṛccha ataḥ vanecaraḥ |
jagṛhe jālaṃ ātatya carataḥ svālayāntike || 63||
kapotaḥ ca kapotī ca prajāpoṣe sadā utsukau |
gatau poṣaṇaṃ ādāya svanīḍaṃ upajagmatuḥ || 64||
kapotī svātmajān vīkṣya bālakān jālasaṃvṛtān |
tān abhyadhāvat krośantī krośataḥ bhṛśaduḥkhitā || 65||
sā asakṛt snehaguṇitā dīnacittā ajamāyayā |
svayaṃ ca abadhyata śicā baddhān paśyanti apasmṛtiḥ || 66||
kapotaḥ ca ātmajān baddhān ātmanaḥ api adhikān priyān |
bhāryāṃ ca ātmasamāṃ dīnaḥ vilalāpa atiduḥkhitaḥ || 67||
aho me paśyata apāyaṃ alpapuṇyasya durmateḥ |
atṛptasya akṛtārthasya gṛhaḥ traivargikaḥ hataḥ || 68||
anurūpā anukūlā ca yasya me patidevatā |
śūnye gṛhe māṃ santyajya putraiḥ svaryāti sādhubhiḥ || 69||
saḥ ahaṃ śūnye gṛhe dīnaḥ mṛtadāraḥ mṛtaprajaḥ |
jijīviṣe kimarthaṃ vā vidhuraḥ duḥkhajīvitaḥ || 70||
tān tathā eva āvṛtān śigbhiḥ mṛtyugrastān viceṣṭataḥ |
svayaṃ ca kṛpaṇaḥ śikṣu paśyan api abudhaḥ apatat || 71||
taṃ labdhvā lubdhakaḥ krūraḥ kapotaṃ gṛhamedhinam |
kapotakān kapotīṃ ca siddhārthaḥ prayayau gṛham || 72||
evaṃ kuṭumbī aśānta ātmā dvandva ārāmaḥ patat trivat |
puṣṇan kuṭumbaṃ kṛpaṇaḥ sānubandhaḥ avasīdati || 73||
yaḥ prāpya mānuṣaṃ lokaṃ muktidvāraṃ apāvṛtam |
gṛheṣu khagavat saktaḥ taṃ ārūḍhacyutaṃ viduḥ || 74||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
yadvadhūtetihāse saptamo'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.