ಅಧ್ಯಾಯ 1
ವಲ್ಲೀ 1
ಓಂ ಉಶನ್ ಹ ವೈ ವಾಜಶ್ರವಸ-ಸ್ಸರ್ವವೇದಸ-ನ್ದದೌ।
ತಸ್ಯ ಹ ನಚಿಕೇತಾ ನಾಮ ಪುತ್ರ ಆಸ ॥1॥
ತಂ ಹ ಕುಮಾರಂ ಸನ್ತ-ನ್ದಕ್ಷಿಣಾಸು ನೀಯಮಾನಾಸು ಶ್ರದ್ಧಾ-ಽಽವಿವೇಶ। ಸೋ-ಽಮನ್ಯತ ॥2॥
ಪೀತೋದಕಾ ಜಗ್ಧತೃಣಾ ದುಗ್ಧದೋಹಾ ನಿರಿನ್ದ್ರಿಯಾಃ।
ಅನನ್ದಾ ನಾಮ ತೇ ಲೋಕಾಸ್ತಾನ್ಸ ಗಚ್ಛತಿ ತಾ ದದತ್ ॥3॥
ಸ ಹೋವಾಚ ಪಿತರ-ನ್ತತ ಕಸ್ಮೈ ಮಾ-ನ್ದಾಸ್ಯಸೀತಿ।
ದ್ವಿತೀಯ-ನ್ತೃತೀಯ-ನ್ತಂ ಹೋವಾಚ ಮೃತ್ಯವೇ ತ್ವಾ ದದಾಮೀತಿ ॥4॥
ಬಹೂನಾಮೇಮಿ ಪ್ರಥಮೋ ಬಹೂನಾಮೇಮಿ ಮಧ್ಯಮಃ।
ಕಿಂ ಸ್ವಿದ್ಯಮಸ್ಯ ಕರ್ತವ್ಯಂ-ಯಁನ್ಮಯಾದ್ಯ ಕರಿಷ್ಯತಿ ॥5॥
ಅನುಪಶ್ಯ ಯಥಾ ಪೂರ್ವೇ ಪ್ರತಿಪಶ್ಯ ತಥಾ-ಽಪರೇ।
ಸಸ್ಯಮಿವ ಮರ್ತ್ಯಃ ಪಚ್ಯತೇ ಸಸ್ಯಮಿವಾಜಾಯತೇ ಪುನಃ ॥6॥
ವೈಶ್ವಾನರಃ ಪ್ರವಿಶತ್ಯತಿಥಿರ್ಬ್ರಾಹ್ಮಣೋ ಗೃಹಾನ್।
ತಸ್ಯೈತಾಂ ಶಾನ್ತಿ-ಙ್ಕುರ್ವನ್ತಿ ಹರ ವೈವಸ್ವತೋದಕಮ್ ॥7॥
ಆಶಾಪ್ರತೀಕ್ಷೇ ಸಙ್ಗತಂ ಸೂನೃತಾ-ಞ್ಚೇಷ್ಟಾಪೂರ್ವೇ ಪುತ್ರಪಶೂಂಶ್ಚ ಸರ್ವಾನ್।
ಏತದ್ ವೃಙ್ಕ್ತೇ ಪುರುಷಸ್ಯಾಲ್ಪಮೇಧಸೋ ಯಸ್ಯಾನಶ್ನನ್ವಸತಿ ಬ್ರಾಹ್ಮಣೋ ಗೃಹೇ ॥8॥
ತಿಸ್ರೋ ರಾತ್ರೀರ್ಯದವಾತ್ಸೀರ್ಗೃಹೇ ಮೇ-ಽನಶ್ನನ್ಬ್ರಹ್ಮನ್ನತಿಥಿರ್ನಮಸ್ಯಃ।
ನಮಸ್ತೇ-ಽಸ್ತು ಬ್ರಹ್ಮನ್ಸ್ವಸ್ತಿ ಮೇ-ಽಸ್ತು ತಸ್ಮಾತ್ಪ್ರತಿ ತ್ರೀನ್ವರಾನ್ವೃಣೀಷ್ವ ॥9॥
ಶಾನ್ತಸಙ್ಕಲ್ಪ-ಸ್ಸುಮನಾ ಯಥಾ ಸ್ಯಾದ್ವೀತಮನ್ಯುರ್ಗೌತಮೋ ಮಾಭಿ ಮೃತ್ಯೋ।
ತ್ವತ್ಪ್ರಸೃಷ್ಟ-ಮ್ಮಾಭಿವದೇತ್ಪ್ರತೀತ ಏತತ್ತ್ರಯಾಣಾ-ಮ್ಪ್ರಥಮಂ-ವಁರಂ-ವೃಁಣೇ ॥10॥
ಯಥಾ ಪುರಸ್ತಾದ್ ಭವಿತಾ ಪ್ರತೀತ ಔದ್ದಾಲಕಿರಾರುಣಿರ್ಮತ್ಪ್ರಸೃಷ್ಟಃ।
ಸುಖಂ ರಾತ್ರೀ-ಶ್ಶಯಿತಾ ವೀತಮನ್ಯುಸ್ತ್ವಾ-ನ್ದದೃಶಿವಾನ್ಮೃತ್ಯುಮುಖಾತ್ಪ್ರಮುಕ್ತಮ್ ॥11॥
ಸ್ವರ್ಗೇ ಲೋಕೇ ನ ಭಯ-ಙ್ಕಿಞ್ಚನಾಸ್ತಿ ನ ತತ್ರ ತ್ವ-ನ್ನ ಜರಯಾ ಬಿಭೇತಿ।
ಉಭೇ ತೀರ್ತ್ವಾ-ಽಶನಾಯಾಪಿಪಾಸೇ ಶೋಕಾತಿಗೋ ಮೋದತೇ ಸ್ವರ್ಗಲೋಕೇ ॥12॥
ಸ ತ್ವಮಗ್ನಿಂ ಸ್ವರ್ಗ್ಯಮಧ್ಯೇಷಿ ಮೃತ್ಯೋ ಪ್ರಬ್ರೂಹಿ ತ್ವಂ ಶ್ರದ್ದಧಾನಾಯ ಮಹ್ಯಮ್।
ಸ್ವರ್ಗಲೋಕಾ ಅಮೃತತ್ವ-ಮ್ಭಜನ್ತ ಏತದ್ ದ್ವಿತೀಯೇನ ವೃಣೇ ವರೇಣ ॥13॥
ಪ್ರ ತೇ ಬ್ರವೀಮಿ ತದು ಮೇ ನಿಬೋಧ ಸ್ವರ್ಗ್ಯಮಗ್ನಿ-ನ್ನಚಿಕೇತಃ ಪ್ರಜಾನನ್।
ಅನನ್ತಲೋಕಾಪ್ತಿಮಥೋ ಪ್ರತಿಷ್ಠಾಂ-ವಿಁದ್ಧಿ ತ್ವಮೇತ-ನ್ನಿಹಿತ-ಙ್ಗುಹಾಯಾಮ್ ॥14॥
ಲೋಕಾದಿಮಗ್ನಿ-ನ್ತಮುವಾಚ ತಸ್ಮೈ ಯಾ ಇಷ್ಟಕಾ ಯಾವತೀರ್ವಾ ಯಥಾ ವಾ।
ಸ ಚಾಪಿ ತತ್ಪ್ರತ್ಯವದದ್ಯಥೋಕ್ತಮಥಾಸ್ಯ ಮೃತ್ಯುಃ ಪುನರೇವಾಹ ತುಷ್ಟಃ ॥15॥
ತಮಬ್ರವೀತ್ಪ್ರೀಯಮಾಣೋ ಮಹಾತ್ಮಾ ವರ-ನ್ತವೇಹಾದ್ಯ ದದಾಮಿ ಭೂಯಃ।
ತವೈವ ನಾಮ್ನಾ ಭವಿತಾ-ಽಯಮಗ್ನಿ-ಸ್ಸೃಙ್ಕಾ-ಞ್ಚೇಮಾಮನೇಕರೂಪಾ-ಙ್ಗೃಹಾಣ ॥16॥
ತ್ರಿಣಾಚಿಕೇತಸ್ತ್ರಿಭಿರೇತ್ಯ ಸನ್ಧಿ-ನ್ತ್ರಿಕರ್ಮಕೃತ್ತರತಿ ಜನ್ಮಮೃತ್ಯೂ।
ಬ್ರಹ್ಮಜಜ್ಞ-ನ್ದೇವಮೀಡ್ಯಂ-ವಿಁದಿತ್ವಾ ನಿಚಾಯ್ಯೇಮಾಂ ಶಾನ್ತಿಮತ್ಯನ್ತಮೇತಿ ॥17॥
ತ್ರಿಣಾಚಿಕೇತಸ್ತ್ರಯಮೇತದ್ವಿದಿತ್ವಾ ಯ ಏವಂ-ವಿಁದ್ವಾಂಶ್ಚಿನುತೇ ನಾಚಿಕೇತಮ್।
ಸ ಮೃತ್ಯುಪಾಶಾನ್ಪುರತಃ ಪ್ರಣೋದ್ಯ ಶೋಕಾತಿಗೋ ಮೋದತೇ ಸ್ವರ್ಗಲೋಕೇ ॥18॥
ಏಷ ತೇ-ಽಗ್ನಿರ್ನಚಿಕೇತ-ಸ್ಸ್ವರ್ಗ್ಯೋ ಯಮವೃಣೀಥಾ ದ್ವಿತೀಯೇನ ವರೇಣ।
ಏತಮಗ್ನಿ-ನ್ತವೈವ ಪ್ರವಕ್ಶ್ಯನ್ತಿ ಜನಾಸಸ್ತೃತೀಯಂ-ವಁರ-ನ್ನಚಿಕೇತೋ ವೃಣೀಷ್ವ ॥19॥
ಯೇಯ-ಮ್ಪ್ರೇತೇ ವಿಚಿಕಿತ್ಸಾ ಮನುಷ್ಯೇ-ಽಸ್ತೀತ್ಯೇಕೇ ನಾಯಮಸ್ತೀತಿ ಚೈಕೇ।
ಏತದ್ವಿದ್ಯಾಮನುಶಿಷ್ಟಸ್ತ್ವಯಾ-ಽಹಂ-ವಁರಾಣಾಮೇಷ ವರಸ್ತೃತೀಯಃ ॥20॥
ದೇವೈರತ್ರಾಪಿ ವಿಚಿಕಿತ್ಸಿತ-ಮ್ಪುರಾ ನ ಹಿ ಸುವಿಜ್ಞೇಯಮಣುರೇಷ ಧರ್ಮಃ।
ಅನ್ಯಂ-ವಁರ-ನ್ನಚಿಕೇತೋ ವೃಣೀಷ್ವ ಮಾ ಮೋಪರೋತ್ಸೀರತಿ ಮಾ ಸೃಜೈನಮ್ ॥21॥
ದೇವೈರತ್ರಾಪಿ ವಿಚಿಕಿತ್ಸಿತ-ಙ್ಕಿಲ ತ್ವ-ಞ್ಚ ಮೃತ್ಯೋ ಯನ್ನ ಸುಜ್ಞೇಯಮಾತ್ಥ।
ವಕ್ತಾ ಚಾಸ್ಯ ತ್ವಾದೃಗನ್ಯೋ ನ ಲಭ್ಯೋ ನಾನ್ಯೋ ವರಸ್ತುಲ್ಯ ಏತಸ್ಯ ಕಶ್ಚಿತ್ ॥22॥
ಶತಾಯುಷಃ ಪುತ್ರಪೌತ್ರಾನ್ವೃಣೀಷ್ವ ಬಹೂನ್ಪಶೂನ್ಹಸ್ತಿಹಿರಣ್ಯಮಶ್ವಾನ್।
ಭೂಮೇರ್ಮಹದಾಯತನಂ-ವೃಁಣೀಷ್ವ ಸ್ವಯ-ಞ್ಚ ಜೀವ ಶರದೋ ಯಾವದಿಚ್ಛಸಿ ॥23॥
ಏತತ್ತುಲ್ಯಂ-ಯಁದಿ ಮನ್ಯಸೇ ವರಂ-ವೃಁಣೀಷ್ವ ವಿತ್ತ-ಞ್ಚಿರಜೀವಿಕಾ-ಞ್ಚ।
ಮಹಾಭೂಮೌ ನಚಿಕೇತಸ್ತ್ವಮೇಧಿ ಕಾಮಾನಾ-ನ್ತ್ವಾ-ಙ್ಕಾಮಭಾಜ-ಙ್ಕರೋಮಿ ॥24॥
ಯೇ ಯೇ ಕಾಮಾ ದುರ್ಲಭಾ ಮರ್ತ್ಯಲೋಕೇ ಸರ್ವಾನ್ಕಾಮಾಂಶ್ಛನ್ದತಃ ಪ್ರಾರ್ಥಯಸ್ವ।
ಇಮಾ ರಾಮಾ-ಸ್ಸರಥಾ-ಸ್ಸತೂರ್ಯಾ ನ ಹೀದೃಶಾ ಲಮ್ಭನೀಯಾ ಮನುಷ್ಯೈಃ।
ಆಭಿರ್ಮತ್ಪ್ರತ್ತಾಭಿಃ ಪರಿಚಾರಯಸ್ವ ನಚಿಕೇತೋ ಮರಣ-ಮ್ಮಾ-ಽನುಪ್ರಾಕ್ಶೀಃ ॥25॥
ಶ್ವೋಭಾವಾ ಮರ್ತ್ಯಸ್ಯ ಯದನ್ತಕೈತತ್ಸರ್ವೇನ್ದ್ರಿಯಾಣಾ-ಞ್ಜರಯನ್ತಿ ತೇಜಃ।
ಅಪಿ ಸರ್ವ-ಞ್ಜೀವಿತಮಲ್ಪಮೇವ ತವೈವ ವಾಹಾಸ್ತವ ನೃತ್ಯಗೀತೇ ॥26॥
ನ ವಿತ್ತೇನ ತರ್ಪಣೀಯೋ ಮನುಷ್ಯೋ ಲಪ್ಸ್ಯಾಮಹೇ ವಿತ್ತಮದ್ರಾಕ್ಶ್ಮ ಚೇತ್ತ್ವಾ।
ಜೀವಿಷ್ಯಾಮೋ ಯಾವದೀಶಿಷ್ಯಸಿ ತ್ವಂ-ವಁರಸ್ತು ಮೇ ವರಣೀಯ-ಸ್ಸ ಏವ ॥27॥
ಅಜೀರ್ಯತಾಮಮೃತಾನಾಮುಪೇತ್ಯ ಜೀರ್ಯನ್ಮರ್ತ್ಯಃ ಕ್ವಧಸ್ಸ್ಥಃ ಪ್ರಜಾನನ್।
ಅಭಿಧ್ಯಾಯನ್ವರ್ಣರತಿಪ್ರಮೋದಾನತಿದೀರ್ಘೇ ಜೀವಿತೇ ಕೋ ರಮೇತ ॥28॥
ಯಸ್ಮಿನ್ನಿದಂ-ವಿಁಚಿಕಿತ್ಸನ್ತಿ ಮೃತ್ಯೋ ಯತ್ಸಾಮ್ಪರಾಯೇ ಮಹತಿ ಬ್ರೂಹಿ ನಸ್ತತ್।
ಯೋ-ಽಯಂ-ವಁರೋ ಗೂಢಮನುಪ್ರವಿಷ್ಟೋ ನಾನ್ಯ-ನ್ತಸ್ಮಾನ್ನಚಿಕೇತಾ ವೃಣೀತೇ ॥29॥
Roman (IAST) Transliteration
adhyāya 1
vallī 1
oṃ uśan ha vai vājaśravasa-ssarvavedasa-ndadau|
tasya ha naciketā nāma putra āsa ||1||
taṃ ha kumāraṃ santa-ndakṣiṇāsu nīyamānāsu śraddhā-''viveśa| so-'manyata ||2||
pītodakā jagdhatṛṇā dugdhadohā nirindriyāḥ|
anandā nāma te lokāstānsa gacchati tā dadat ||3||
sa hovāca pitara-ntata kasmai mā-ndāsyasīti|
dvitīya-ntṛtīya-ntaṃ hovāca mṛtyave tvā dadāmīti ||4||
bahūnāmemi prathamo bahūnāmemi madhyamaḥ|
kiṃ svidyamasya kartavyaṃ-ya~nmayādya kariṣyati ||5||
anupaśya yathā pūrve pratipaśya tathā-'pare|
sasyamiva martyaḥ pacyate sasyamivājāyate punaḥ ||6||
vaiśvānaraḥ praviśatyatithirbrāhmaṇo gṛhān|
tasyaitāṃ śānti-ṅkurvanti hara vaivasvatodakam ||7||
āśāpratīkṣe saṅgataṃ sūnṛtā-ñceṣṭāpūrve putrapaśūṃśca sarvān|
etad vṛṅkte puruṣasyālpamedhaso yasyānaśnanvasati brāhmaṇo gṛhe ||8||
tisro rātrīryadavātsīrgṛhe me-'naśnanbrahmannatithirnamasyaḥ|
namaste-'stu brahmansvasti me-'stu tasmātprati trīnvarānvṛṇīṣva ||9||
śāntasaṅkalpa-ssumanā yathā syādvītamanyurgautamo mābhi mṛtyo|
tvatprasṛṣṭa-mmābhivadetpratīta etattrayāṇā-mprathamaṃ-va~raṃ-vṛ~ṇe ||10||
yathā purastād bhavitā pratīta auddālakirāruṇirmatprasṛṣṭaḥ|
sukhaṃ rātrī-śśayitā vītamanyustvā-ndadṛśivānmṛtyumukhātpramuktam ||11||
svarge loke na bhaya-ṅkiñcanāsti na tatra tva-nna jarayā bibheti|
ubhe tīrtvā-'śanāyāpipāse śokātigo modate svargaloke ||12||
sa tvamagniṃ svargyamadhyeṣi mṛtyo prabrūhi tvaṃ śraddadhānāya mahyam|
svargalokā amṛtatva-mbhajanta etad dvitīyena vṛṇe vareṇa ||13||
pra te bravīmi tadu me nibodha svargyamagni-nnaciketaḥ prajānan|
anantalokāptimatho pratiṣṭhāṃ-vi~ddhi tvameta-nnihita-ṅguhāyām ||14||
lokādimagni-ntamuvāca tasmai yā iṣṭakā yāvatīrvā yathā vā|
sa cāpi tatpratyavadadyathoktamathāsya mṛtyuḥ punarevāha tuṣṭaḥ ||15||
tamabravītprīyamāṇo mahātmā vara-ntavehādya dadāmi bhūyaḥ|
tavaiva nāmnā bhavitā-'yamagni-ssṛṅkā-ñcemāmanekarūpā-ṅgṛhāṇa ||16||
triṇāciketastribhiretya sandhi-ntrikarmakṛttarati janmamṛtyū|
brahmajajña-ndevamīḍyaṃ-vi~ditvā nicāyyemāṃ śāntimatyantameti ||17||
triṇāciketastrayametadviditvā ya evaṃ-vi~dvāṃścinute nāciketam|
sa mṛtyupāśānpurataḥ praṇodya śokātigo modate svargaloke ||18||
eṣa te-'gnirnaciketa-ssvargyo yamavṛṇīthā dvitīyena vareṇa|
etamagni-ntavaiva pravakśyanti janāsastṛtīyaṃ-va~ra-nnaciketo vṛṇīṣva ||19||
yeya-mprete vicikitsā manuṣye-'stītyeke nāyamastīti caike|
etadvidyāmanuśiṣṭastvayā-'haṃ-va~rāṇāmeṣa varastṛtīyaḥ ||20||
devairatrāpi vicikitsita-mpurā na hi suvijñeyamaṇureṣa dharmaḥ|
anyaṃ-va~ra-nnaciketo vṛṇīṣva mā moparotsīrati mā sṛjainam ||21||
devairatrāpi vicikitsita-ṅkila tva-ñca mṛtyo yanna sujñeyamāttha|
vaktā cāsya tvādṛganyo na labhyo nānyo varastulya etasya kaścit ||22||
śatāyuṣaḥ putrapautrānvṛṇīṣva bahūnpaśūnhastihiraṇyamaśvān|
bhūmermahadāyatanaṃ-vṛ~ṇīṣva svaya-ñca jīva śarado yāvadicchasi ||23||
etattulyaṃ-ya~di manyase varaṃ-vṛ~ṇīṣva vitta-ñcirajīvikā-ñca|
mahābhūmau naciketastvamedhi kāmānā-ntvā-ṅkāmabhāja-ṅkaromi ||24||
ye ye kāmā durlabhā martyaloke sarvānkāmāṃśchandataḥ prārthayasva|
imā rāmā-ssarathā-ssatūryā na hīdṛśā lambhanīyā manuṣyaiḥ|
ābhirmatprattābhiḥ paricārayasva naciketo maraṇa-mmā-'nuprākśīḥ ||25||
śvobhāvā martyasya yadantakaitatsarvendriyāṇā-ñjarayanti tejaḥ|
api sarva-ñjīvitamalpameva tavaiva vāhāstava nṛtyagīte ||26||
na vittena tarpaṇīyo manuṣyo lapsyāmahe vittamadrākśma cettvā|
jīviṣyāmo yāvadīśiṣyasi tvaṃ-va~rastu me varaṇīya-ssa eva ||27||
ajīryatāmamṛtānāmupetya jīryanmartyaḥ kvadhassthaḥ prajānan|
abhidhyāyanvarṇaratipramodānatidīrghe jīvite ko rameta ||28||
yasminnidaṃ-vi~cikitsanti mṛtyo yatsāmparāye mahati brūhi nastat|
yo-'yaṃ-va~ro gūḍhamanupraviṣṭo nānya-ntasmānnaciketā vṛṇīte ||29||
Sanskrit — Devanagari (original)
अध्याय 1
वल्ली 1
ॐ उशन् ह वै वाजश्रवस-स्सर्ववेदस-न्ददौ।
तस्य ह नचिकेता नाम पुत्र आस ॥1॥
तं ह कुमारं सन्त-न्दक्षिणासु नीयमानासु श्रद्धा-ऽऽविवेश। सो-ऽमन्यत ॥2॥
पीतोदका जग्धतृणा दुग्धदोहा निरिन्द्रियाः।
अनन्दा नाम ते लोकास्तान्स गच्छति ता ददत् ॥3॥
स होवाच पितर-न्तत कस्मै मा-न्दास्यसीति।
द्वितीय-न्तृतीय-न्तं होवाच मृत्यवे त्वा ददामीति ॥4॥
बहूनामेमि प्रथमो बहूनामेमि मध्यमः।
किं स्विद्यमस्य कर्तव्यं-यँन्मयाद्य करिष्यति ॥5॥
अनुपश्य यथा पूर्वे प्रतिपश्य तथा-ऽपरे।
सस्यमिव मर्त्यः पच्यते सस्यमिवाजायते पुनः ॥6॥
वैश्वानरः प्रविशत्यतिथिर्ब्राह्मणो गृहान्।
तस्यैतां शान्ति-ङ्कुर्वन्ति हर वैवस्वतोदकम् ॥7॥
आशाप्रतीक्षे सङ्गतं सूनृता-ञ्चेष्टापूर्वे पुत्रपशूंश्च सर्वान्।
एतद् वृङ्क्ते पुरुषस्याल्पमेधसो यस्यानश्नन्वसति ब्राह्मणो गृहे ॥8॥
तिस्रो रात्रीर्यदवात्सीर्गृहे मे-ऽनश्नन्ब्रह्मन्नतिथिर्नमस्यः।
नमस्ते-ऽस्तु ब्रह्मन्स्वस्ति मे-ऽस्तु तस्मात्प्रति त्रीन्वरान्वृणीष्व ॥9॥
शान्तसङ्कल्प-स्सुमना यथा स्याद्वीतमन्युर्गौतमो माभि मृत्यो।
त्वत्प्रसृष्ट-म्माभिवदेत्प्रतीत एतत्त्रयाणा-म्प्रथमं-वँरं-वृँणे ॥10॥
यथा पुरस्ताद् भविता प्रतीत औद्दालकिरारुणिर्मत्प्रसृष्टः।
सुखं रात्री-श्शयिता वीतमन्युस्त्वा-न्ददृशिवान्मृत्युमुखात्प्रमुक्तम् ॥11॥
स्वर्गे लोके न भय-ङ्किञ्चनास्ति न तत्र त्व-न्न जरया बिभेति।
उभे तीर्त्वा-ऽशनायापिपासे शोकातिगो मोदते स्वर्गलोके ॥12॥
स त्वमग्निं स्वर्ग्यमध्येषि मृत्यो प्रब्रूहि त्वं श्रद्दधानाय मह्यम्।
स्वर्गलोका अमृतत्व-म्भजन्त एतद् द्वितीयेन वृणे वरेण ॥13॥
प्र ते ब्रवीमि तदु मे निबोध स्वर्ग्यमग्नि-न्नचिकेतः प्रजानन्।
अनन्तलोकाप्तिमथो प्रतिष्ठां-विँद्धि त्वमेत-न्निहित-ङ्गुहायाम् ॥14॥
लोकादिमग्नि-न्तमुवाच तस्मै या इष्टका यावतीर्वा यथा वा।
स चापि तत्प्रत्यवदद्यथोक्तमथास्य मृत्युः पुनरेवाह तुष्टः ॥15॥
तमब्रवीत्प्रीयमाणो महात्मा वर-न्तवेहाद्य ददामि भूयः।
तवैव नाम्ना भविता-ऽयमग्नि-स्सृङ्का-ञ्चेमामनेकरूपा-ङ्गृहाण ॥16॥
त्रिणाचिकेतस्त्रिभिरेत्य सन्धि-न्त्रिकर्मकृत्तरति जन्ममृत्यू।
ब्रह्मजज्ञ-न्देवमीड्यं-विँदित्वा निचाय्येमां शान्तिमत्यन्तमेति ॥17॥
त्रिणाचिकेतस्त्रयमेतद्विदित्वा य एवं-विँद्वांश्चिनुते नाचिकेतम्।
स मृत्युपाशान्पुरतः प्रणोद्य शोकातिगो मोदते स्वर्गलोके ॥18॥
एष ते-ऽग्निर्नचिकेत-स्स्वर्ग्यो यमवृणीथा द्वितीयेन वरेण।
एतमग्नि-न्तवैव प्रवक्श्यन्ति जनासस्तृतीयं-वँर-न्नचिकेतो वृणीष्व ॥19॥
येय-म्प्रेते विचिकित्सा मनुष्ये-ऽस्तीत्येके नायमस्तीति चैके।
एतद्विद्यामनुशिष्टस्त्वया-ऽहं-वँराणामेष वरस्तृतीयः ॥20॥
देवैरत्रापि विचिकित्सित-म्पुरा न हि सुविज्ञेयमणुरेष धर्मः।
अन्यं-वँर-न्नचिकेतो वृणीष्व मा मोपरोत्सीरति मा सृजैनम् ॥21॥
देवैरत्रापि विचिकित्सित-ङ्किल त्व-ञ्च मृत्यो यन्न सुज्ञेयमात्थ।
वक्ता चास्य त्वादृगन्यो न लभ्यो नान्यो वरस्तुल्य एतस्य कश्चित् ॥22॥
शतायुषः पुत्रपौत्रान्वृणीष्व बहून्पशून्हस्तिहिरण्यमश्वान्।
भूमेर्महदायतनं-वृँणीष्व स्वय-ञ्च जीव शरदो यावदिच्छसि ॥23॥
एतत्तुल्यं-यँदि मन्यसे वरं-वृँणीष्व वित्त-ञ्चिरजीविका-ञ्च।
महाभूमौ नचिकेतस्त्वमेधि कामाना-न्त्वा-ङ्कामभाज-ङ्करोमि ॥24॥
ये ये कामा दुर्लभा मर्त्यलोके सर्वान्कामांश्छन्दतः प्रार्थयस्व।
इमा रामा-स्सरथा-स्सतूर्या न हीदृशा लम्भनीया मनुष्यैः।
आभिर्मत्प्रत्ताभिः परिचारयस्व नचिकेतो मरण-म्मा-ऽनुप्राक्शीः ॥25॥
श्वोभावा मर्त्यस्य यदन्तकैतत्सर्वेन्द्रियाणा-ञ्जरयन्ति तेजः।
अपि सर्व-ञ्जीवितमल्पमेव तवैव वाहास्तव नृत्यगीते ॥26॥
न वित्तेन तर्पणीयो मनुष्यो लप्स्यामहे वित्तमद्राक्श्म चेत्त्वा।
जीविष्यामो यावदीशिष्यसि त्वं-वँरस्तु मे वरणीय-स्स एव ॥27॥
अजीर्यताममृतानामुपेत्य जीर्यन्मर्त्यः क्वधस्स्थः प्रजानन्।
अभिध्यायन्वर्णरतिप्रमोदानतिदीर्घे जीविते को रमेत ॥28॥
यस्मिन्निदं-विँचिकित्सन्ति मृत्यो यत्साम्पराये महति ब्रूहि नस्तत्।
यो-ऽयं-वँरो गूढमनुप्रविष्टो नान्य-न्तस्मान्नचिकेता वृणीते ॥29॥
adhyāya 1
vallī 1
oṃ uśan ha vai vājaśravasa-ssarvavedasa-ndadau|
tasya ha naciketā nāma putra āsa ||1||
taṃ ha kumāraṃ santa-ndakṣiṇāsu nīyamānāsu śraddhā-''viveśa| so-'manyata ||2||
pītodakā jagdhatṛṇā dugdhadohā nirindriyāḥ|
anandā nāma te lokāstānsa gacchati tā dadat ||3||
sa hovāca pitara-ntata kasmai mā-ndāsyasīti|
dvitīya-ntṛtīya-ntaṃ hovāca mṛtyave tvā dadāmīti ||4||
bahūnāmemi prathamo bahūnāmemi madhyamaḥ|
kiṃ svidyamasya kartavyaṃ-ya~nmayādya kariṣyati ||5||
anupaśya yathā pūrve pratipaśya tathā-'pare|
sasyamiva martyaḥ pacyate sasyamivājāyate punaḥ ||6||
vaiśvānaraḥ praviśatyatithirbrāhmaṇo gṛhān|
tasyaitāṃ śānti-ṅkurvanti hara vaivasvatodakam ||7||
āśāpratīkṣe saṅgataṃ sūnṛtā-ñceṣṭāpūrve putrapaśūṃśca sarvān|
etad vṛṅkte puruṣasyālpamedhaso yasyānaśnanvasati brāhmaṇo gṛhe ||8||
tisro rātrīryadavātsīrgṛhe me-'naśnanbrahmannatithirnamasyaḥ|
namaste-'stu brahmansvasti me-'stu tasmātprati trīnvarānvṛṇīṣva ||9||
śāntasaṅkalpa-ssumanā yathā syādvītamanyurgautamo mābhi mṛtyo|
tvatprasṛṣṭa-mmābhivadetpratīta etattrayāṇā-mprathamaṃ-va~raṃ-vṛ~ṇe ||10||
yathā purastād bhavitā pratīta auddālakirāruṇirmatprasṛṣṭaḥ|
sukhaṃ rātrī-śśayitā vītamanyustvā-ndadṛśivānmṛtyumukhātpramuktam ||11||
svarge loke na bhaya-ṅkiñcanāsti na tatra tva-nna jarayā bibheti|
ubhe tīrtvā-'śanāyāpipāse śokātigo modate svargaloke ||12||
sa tvamagniṃ svargyamadhyeṣi mṛtyo prabrūhi tvaṃ śraddadhānāya mahyam|
svargalokā amṛtatva-mbhajanta etad dvitīyena vṛṇe vareṇa ||13||
pra te bravīmi tadu me nibodha svargyamagni-nnaciketaḥ prajānan|
anantalokāptimatho pratiṣṭhāṃ-vi~ddhi tvameta-nnihita-ṅguhāyām ||14||
lokādimagni-ntamuvāca tasmai yā iṣṭakā yāvatīrvā yathā vā|
sa cāpi tatpratyavadadyathoktamathāsya mṛtyuḥ punarevāha tuṣṭaḥ ||15||
tamabravītprīyamāṇo mahātmā vara-ntavehādya dadāmi bhūyaḥ|
tavaiva nāmnā bhavitā-'yamagni-ssṛṅkā-ñcemāmanekarūpā-ṅgṛhāṇa ||16||
triṇāciketastribhiretya sandhi-ntrikarmakṛttarati janmamṛtyū|
brahmajajña-ndevamīḍyaṃ-vi~ditvā nicāyyemāṃ śāntimatyantameti ||17||
triṇāciketastrayametadviditvā ya evaṃ-vi~dvāṃścinute nāciketam|
sa mṛtyupāśānpurataḥ praṇodya śokātigo modate svargaloke ||18||
eṣa te-'gnirnaciketa-ssvargyo yamavṛṇīthā dvitīyena vareṇa|
etamagni-ntavaiva pravakśyanti janāsastṛtīyaṃ-va~ra-nnaciketo vṛṇīṣva ||19||
yeya-mprete vicikitsā manuṣye-'stītyeke nāyamastīti caike|
etadvidyāmanuśiṣṭastvayā-'haṃ-va~rāṇāmeṣa varastṛtīyaḥ ||20||
devairatrāpi vicikitsita-mpurā na hi suvijñeyamaṇureṣa dharmaḥ|
anyaṃ-va~ra-nnaciketo vṛṇīṣva mā moparotsīrati mā sṛjainam ||21||
devairatrāpi vicikitsita-ṅkila tva-ñca mṛtyo yanna sujñeyamāttha|
vaktā cāsya tvādṛganyo na labhyo nānyo varastulya etasya kaścit ||22||
śatāyuṣaḥ putrapautrānvṛṇīṣva bahūnpaśūnhastihiraṇyamaśvān|
bhūmermahadāyatanaṃ-vṛ~ṇīṣva svaya-ñca jīva śarado yāvadicchasi ||23||
etattulyaṃ-ya~di manyase varaṃ-vṛ~ṇīṣva vitta-ñcirajīvikā-ñca|
mahābhūmau naciketastvamedhi kāmānā-ntvā-ṅkāmabhāja-ṅkaromi ||24||
ye ye kāmā durlabhā martyaloke sarvānkāmāṃśchandataḥ prārthayasva|
imā rāmā-ssarathā-ssatūryā na hīdṛśā lambhanīyā manuṣyaiḥ|
ābhirmatprattābhiḥ paricārayasva naciketo maraṇa-mmā-'nuprākśīḥ ||25||
śvobhāvā martyasya yadantakaitatsarvendriyāṇā-ñjarayanti tejaḥ|
api sarva-ñjīvitamalpameva tavaiva vāhāstava nṛtyagīte ||26||
na vittena tarpaṇīyo manuṣyo lapsyāmahe vittamadrākśma cettvā|
jīviṣyāmo yāvadīśiṣyasi tvaṃ-va~rastu me varaṇīya-ssa eva ||27||
ajīryatāmamṛtānāmupetya jīryanmartyaḥ kvadhassthaḥ prajānan|
abhidhyāyanvarṇaratipramodānatidīrghe jīvite ko rameta ||28||
yasminnidaṃ-vi~cikitsanti mṛtyo yatsāmparāye mahati brūhi nastat|
yo-'yaṃ-va~ro gūḍhamanupraviṣṭo nānya-ntasmānnaciketā vṛṇīte ||29||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.