ಶ್ರೀಮದ್ವಾಲ್ಮೀಕೀಯ ರಾಮಾಯಣೇ ಕಿಷ್ಕಿನ್ಧಾಕಾಣ್ಡಮ್ ।
ಅಥ ದ್ವಾದಶಸ್ಸರ್ಗಃ ।
ಏತಚ್ಚ ವಚನಂ ಶ್ರುತ್ವಾ ಸುಗ್ರೀವೇಣ ಸುಭಾಷಿತಮ್ ।
ಪ್ರತ್ಯಯಾರ್ಥಂ ಮಹಾತೇಜಾ ರಾಮೋ ಜಗ್ರಾಹ ಕಾರ್ಮುಕಮ್ ॥ 1 ॥
ಸ ಗೃಹೀತ್ವಾ ಧನುರ್ಘೋರಂ ಶರಮೇಕಂ ಚ ಮಾನದಃ ।
ಸಾಲಮುದ್ದಿಶ್ಯ ಚಿಕ್ಷೇಪ ಜ್ಯಾಸ್ವನೈಃ ಪೂರಯನ್ದಿಶಃ ॥ 2 ॥
ಸ ವಿಸೃಷ್ಟೋ ಬಲವತಾ ಬಾಣಸ್ಸ್ವರ್ಣಪರಿಷ್ಕೃತಃ ।
ಭಿತ್ತ್ವಾ ಸಾಲಾನ್ ಗಿರಿಪ್ರಸ್ಥಂ ಸಪ್ತ ಭೂಮಿಂ ವಿವೇಶ ಹ ॥ 3 ॥
ಪ್ರವಿಷ್ಟಶ್ಚ ಮುಹೂರ್ತೇನ ಧರಾಂ ಭಿತ್ತ್ವಾ ಮಹಾಜವಃ ।
ನಿಷ್ಪತ್ಯ ಚ ಪುನಸ್ತೂರ್ಣಂ ಸ್ವತೂಣೀಂ ಪ್ರವಿವೇಶ ಹ ॥ 4 ॥
ತಾನ್ದೃಷ್ಟ್ವಾ ಸಪ್ತ ನಿರ್ಭಿನ್ನಾನ್ಸಾಲಾನ್ವಾನರಪುಙ್ಗವಃ ।
ರಾಮಸ್ಯ ಶರವೇಗೇನ ವಿಸ್ಮಯಂ ಪರಮಂ ಗತಃ ॥ 5 ॥
ಸ ಮೂರ್ಧ್ನಾ ನ್ಯಪತದಭ್ಮೌ ಪ್ರಲಮ್ಬೀಕೃತಭೂಷಣಃ ।
ಸುಗ್ರೀವಃ ಪರಮಪ್ರೀತೋ ರಾಘವಾಯ ಕೃತಾಞ್ಜಲಿಃ ॥ 6 ॥
ಇದಂ ಚೋವಾಚ ಧರ್ಮಜ್ಞಂ ಕರ್ಮಣಾ ತೇನ ಹರ್ಷಿತಃ ।
ರಾಮಂ ಸರ್ವಾಸ್ತ್ರವಿದುಷಾಂ ಶ್ರೇಷ್ಠಂ ಶೂರಮವಸ್ಥಿತಮ್ ॥ 7 ॥
ಸೇನ್ದ್ರಾನಪಿ ಸುರಾನ್ಸರ್ವಾಂಸ್ತ್ವಂ ಬಾಣೈಃ ಪುರುಷರ್ಷಭ ।
ಸಮರ್ಥಸ್ಸಮರೇ ಹನ್ತುಂ ಕಿಂ ಪುನ ರ್ವಾಲಿನಂ ಪ್ರಭೋ ॥ 8 ॥
ಯೇನ ಸಪ್ತಮಹಾಸಾಲಾ ಗಿರಿರ್ಭೂಮಿಶ್ಚ ದಾರಿತಾಃ ।
ಬಾಣೇನೈಕೇನ ಕಾಕುತ್ಸ್ಥ ಸ್ಥಾತಾ ತೇ ಕೋ ರಣಾಗ್ರತಃ ॥ 9 ॥
ಅದ್ಯ ಮೇ ವಿಗತಶ್ಶೋಕಃ ಪ್ರೀತಿರದ್ಯ ಪರಾ ಮಮ ।
ಸುಹೃದಂ ತ್ವಾಂ ಸಮಾಸಾದ್ಯ ಮಹೇನ್ದ್ರವರುಣೋಪಮಮ್ ॥ 10 ॥
ತಮದ್ಯೈವ ಪ್ರಿಯಾರ್ಥಂ ಮೇ ವೈರಿಣಂ ಭ್ರಾತೃರೂಪಿಣಮ್ ।
ವಾಲಿನಂ ಜಹಿ ಕಾಕುತ್ಸ್ಥ ಮಯಾ ಬದ್ಧೋಽಯಮಞ್ಜಲಿಃ ॥ 11 ॥
ತತೋ ರಾಮಃ ಪರಿಷ್ವಜ್ಯ ಸುಗ್ರೀವಂ ಪ್ರಿಯದರ್ಶನಮ್ ।
ಪ್ರತ್ಯುವಾಚ ಮಹಾಪ್ರಾಜ್ಞೋ ಲಕ್ಷ್ಮಣಾನುಗತಂ ವಚಃ ॥ 12 ॥
ಅಸ್ಮಾದ್ಗಚ್ಛೇಮ ಕಿಷ್ಕಿನ್ಧಾಂ ಕ್ಷಿಪ್ರಂ ಗಚ್ಛ ತ್ವಮಗ್ರತಃ ।
ಗತ್ವಾ ಚಾಹ್ವಯ ಸುಗ್ರೀವ ವಾಲಿನಂ ಭ್ರಾತೃಗನ್ಧಿನಮ್ ॥ 13 ॥
ಸರ್ವೇ ತೇ ತ್ವರಿತಂ ಗತ್ವಾ ಕಿಷ್ಕಿನ್ಧಾಂ ವಾಲಿನಃ ಪುರೀಮ್ ।
ವೃಕ್ಷೈರಾತ್ಮಾನಮಾವೃತ್ಯ ವ್ಯತಿಷ್ಠನ್ಗಹನೇ ವನೇ ॥ 14 ॥
ಸುಗ್ರೀವೋ ವ್ಯನದದ್ಘೋರಂ ವಾಲಿನೋಽಽಹ್ವಾನಕಾರಣಾತ್ ।
ಗಾಢಂ ಪರಿಹಿತೋ ವೇಗಾನ್ನಾದೈರ್ಭಿನ್ದನ್ನಿವಾಮ್ಬರಮ್ ॥ 15 ॥
ತಂ ಶ್ರುತ್ವಾ ನಿನದಂ ಭ್ರಾತುಃ ಕ್ರುದ್ಧೋ ವಾಲೀ ಮಹಾಬಲಃ ।
ನಿಶ್ಚಕ್ರಾಮ ಸುಸಂರಬ್ಧೋ ಭಾಸ್ಕರೋಽಸ್ತತಟಾದಿವ ॥ 16 ॥
ತತಸ್ಸುತುಮುಲಂ ಯುದ್ಧಂ ವಾಲಿಸುಗ್ರೀವಯೋರಭೂತ್ ।
ಗಗನೇ ಗ್ರಹಯೋರ್ಘೋರಂ ಬುಧಾಙ್ಗಾರಕಯೋರಿವ ॥ 17 ॥
ತಲೈರಶನಿಕಲ್ಪೈಶ್ಚ ವಜ್ರಕಲ್ಪೈಶ್ಚ ಮುಷ್ಟಿಭಿಃ ।
ಜಘ್ನತುಸ್ಸಮರೇಽನ್ಯೋನ್ಯಂ ಭ್ರಾತರೌ ಕ್ರೋಧಮೂರ್ಛಿತೌ ॥ 18 ॥
ತತೋ ರಾಮೋ ಧನುಷ್ಪಾಣಿಸ್ತಾವುಭೌ ಸಮುದೀಕ್ಷ್ಯತು ।
ಅನ್ಯೋನ್ಯಸದೃಶೌ ವೀರಾವುಭೌ ದೇವಾವಿವಾಶ್ವಿನೌ ॥ 19 ॥
ಯನ್ನಾವಗಚ್ಛತ್ಸುಗ್ರೀವಂ ವಾಲಿನಂ ವಾಪಿ ರಾಘವಃ ।
ತತೋ ನ ಕೃತವಾನ್ಬುದ್ಧಿಂ ಮೋಕ್ತುಮನ್ತಕರಂ ಶರಮ್ ॥ 20 ॥
ಏತಸ್ಮಿನ್ನನ್ತರೇ ಭಗ್ನಸ್ಸುಗ್ರೀವಸ್ತೇನ ವಾಲಿನಾ ।
ಅಪಶ್ಯನ್ರಾಘವಂ ನಾಥಮೃಶ್ಯಮೂಕಂ ಪ್ರದುದ್ರುವೇ ॥ 21 ॥
ಕ್ಲಾನ್ತೋ ರುಧಿರಸಿಕ್ತಾಙ್ಗಃ ಪ್ರಹಾರೈರ್ಜರ್ಝರೀಕೃತಃ ।
ವಾಲಿನಾಽಭಿದ್ರುತಃ ಕ್ರೋಧಾತ್ಪ್ರವಿವೇಶ ಮಹಾವನಮ್ ॥ 22 ॥
ತಂ ಪ್ರವಿಷ್ಟಂ ವನಂ ದೃಷ್ಟ್ವಾ ವಾಲೀ ಶಾಪಭಯಾರ್ದಿತಃ ।
ಮುಕ್ತೋ ಹ್ಯಸಿ ತ್ವಮಿತ್ಯುಕ್ತ್ವಾ ಸ ನಿವೃತ್ತೋ ಮಹಾದ್ಯುತಿಃ ॥ 23 ॥
ರಾಘವೋಽಸಿ ಸಹ ಭ್ರಾತ್ರಾ ಸಹ ಚೈವ ಹನೂಮತಾ ।
ತದೇವ ವನಮಾಗಚ್ಛತ್ಸುಗ್ರೀವೋ ಯತ್ರ ವಾನರಃ ॥ 24 ॥
ತಂ ಸಮೀಕ್ಷ್ಯಾಗತಂ ರಾಮಂ ಸುಗ್ರೀವಸ್ಸಹಲಕ್ಷ್ಮಣಮ್ ।
ಹ್ರೀಮಾನ್ದೀನಮುವಾಚೇದಂ ವಸುಧಾಮವಲೋಕಯನ್ ॥ 25 ॥
ಆಹ್ವಯಸ್ವೇತಿ ಮಾಮುಕ್ತ್ವಾ ದರ್ಶಯಿತ್ವಾ ಚ ವಿಕ್ರಮಮ್ ।
ವೈರಿಣಾ ಘಾತಯಿತ್ವಾ ಚ ಕಿಮಿದಾನೀಂ ತ್ವಯಾ ಕೃತಮ್ ॥ 26 ॥
ತಾಮೇನ ವೇಲಾಂ ವಕ್ತವ್ಯಂ ತ್ವಯಾ ರಾಘವ ತತ್ತ್ವತಃ ।
ವಾಲಿನಂ ನ ನಿಹನ್ಮೀತಿ ತತೋ ನಾಹಮಿತೋ ವ್ರಜೇ ॥ 27 ॥
ತಸ್ಯ ಚೈವಂ ಬ್ರುವಾಣಸ್ಯ ಸುಗ್ರೀವಸ್ಯ ಮಹಾತ್ಮನಃ ।
ಕರುಣಂ ದೀನಯಾ ವಾಚಾ ರಾಘವಃ ಪುನರಬ್ರವೀತ್ ॥ 28 ॥
ಸುಗ್ರೀವ ಶ್ರೂಯಾತಾಂ ತಾತ ಕ್ರೋಧಶ್ಚ ವ್ಯಪನೀಯತಾಮ್ ।
ಕಾರಣಂ ಯೇನ ಬಾಣೋಽಯಂ ನ ಮಯಾ ಸ ವಿಸರ್ಜಿತಃ ॥ 29 ॥
ಅಲಙ್ಕಾರೇಣ ವೇಷೇಣ ಪ್ರಮಾಣೇನ ಗತೇನ ಚ ।
ತ್ವಂ ಚ ಸುಗ್ರೀವ ವಾಲೀ ಚ ಸದೃಶೌ ಸ್ಥಃ ಪರಸ್ಪರಮ್ ॥ 30 ॥
ಸ್ವರೇಣ ವರ್ಚಸಾ ಚೈವ ಪ್ರೇಕ್ಷಿತೇನ ಚ ವಾನರ ।
ವಿಕ್ರಮೇಣ ಚ ವಾಕ್ಯೈಶ್ಚ ವ್ಯಕ್ತಿಂ ವಾಂ ನೋಪಲಕ್ಷಯೇ ॥ 31 ॥
ತತೋಽಹಂ ರೂಪಸಾದೃಶ್ಯಾನ್ಮೋಹಿತೋ ವಾನರೋತ್ತಮ ।
ನೋತ್ಸೃಜಾಮಿ ಮಹಾವೇಗಂ ಶರಂ ಶತ್ರುನಿಬರ್ಹಣಮ್ ॥ 32 ॥
ಜೀವಿತಾನ್ತಕರಂ ಘೋರಂ ಸಾದೃಶ್ಯಾತ್ತು ವಿಶಙ್ಕಿತಃ ।
ಮೂಲಘಾತೋ ನ ನೌ ಸ್ಯಾದ್ಧಿ ದ್ವಯೋರಪಿ ಕೃತೋ ಮಯಾ ॥ 33 ॥
ತ್ವಯಿ ವೀರೇ ವಿಪನ್ನೇ ಹಿ ಅಜ್ಞಾನಾಲ್ಲಾಘವಾನ್ಮಯಾ ।
ಮೌಢ್ಯಂ ಚ ಮಮ ಬಾಲ್ಯಂ ಚ ಖ್ಯಾಪಿತಂ ಸ್ಯಾತ್ಕಪೀಶ್ವರ ॥ 34 ॥
ದತ್ತಾಭಯವಧೋ ನಾಮ ಪಾತಕಂ ಮಹದುಚ್ಯತೇ ।
ಅಹಂ ಚ ಲಕ್ಷ್ಮಣಶ್ಚೈವ ಸೀತಾ ಚ ವರವರ್ಣಿನೀ ॥ 35 ॥
ತ್ವದಧೀನಾ ವಯಂ ಸರ್ವೇ ವನೇಽಸ್ಮಿನ್ ಶರಣಂ ಭವಾನ್ ।
ತಸ್ಮಾದ್ಯುಧ್ಯಸ್ವ ಭೂಯಸ್ತ್ವಂ ಮಾ ಮಾ ಶಙ್ಕೇಶ್ಚ ವಾನರ ॥ 36 ॥
ಏತನ್ಮುಹೂರ್ತೇ ಸುಗ್ರೀವ ಪಶ್ಯ ವಾಲಿನಮಾಹವೇ ।
ನಿರಸ್ತಮಿಷುಣೈಕೇನ ವೇಷ್ಟಮಾನಂ ಮಹೀತಲೇ ॥ 37 ॥
ಅಭಿಜ್ಞಾನಂ ಕುರುಷ್ವ ತ್ವಮಾತ್ಮನೋ ವಾನರೇಶ್ವರ ।
ಯೇನ ತ್ವಾಮಭಿಜಾನೀಯಾಂ ದ್ವನ್ದ್ವಯುದ್ಧಮುಪಾಗತಮ್ ॥ 38 ॥
ಗಜಪುಷ್ಪೀಮಿಮಾಂ ಫುಲ್ಲಾಮುತ್ಪಾಟ್ಯ ಶುಭಲಕ್ಷಣಾಮ್ ।
ಕುರು ಲಕ್ಷ್ಮಣ ಕಣ್ಠೇಽಸ್ಯ ಸುಗ್ರೀವಸ್ಯ ಮಹಾತ್ಮನಃ ॥ 39 ॥
ತತೋ ಗಿರಿತಟೇ ಜಾತಾಮುತ್ಪಾಟ್ಯ ಕುಸುಮಾಕುಲಾಮ್ ।
ಲಕ್ಷ್ಮಣೋ ಗಜಪುಷ್ಪೀಂ ತಾಂ ತಸ್ಯ ಕಣ್ಠೇ ವ್ಯಸರ್ಜಯತ್ ॥ 40 ॥
ಸ ತಯಾ ಶುಶುಭೇ ಶ್ರೀಮಾನ್ ಲತಯಾ ಕಣ್ಠಸಕ್ತಯಾ ।
ಮಾಲಯೇವ ಬಲಾಕಾನಾಂ ಸಸನ್ಧ್ಯ ಇವ ತೋಯದಃ ॥ 41 ॥
ವಿಭ್ರಾಜಮಾನೋ ವಪುಷಾ ರಾಮವಾಕ್ಯಸಮಾಹಿತಃ ।
ಜಗಾಮ ಸಹ ರಾಮೇಣ ಕಿಷ್ಕಿನ್ಥಾಂ ವಾಲಿಪಾಲಿತಾಮ್ ॥ 42 ॥
ಇತ್ಯಾರ್ಷೇ ಶ್ರೀಮದ್ರಾಮಾಯಣೇ ವಾಲ್ಮೀಕೀಯ ಆದಿಕಾವ್ಯೇ ಕಿಷ್ಕಿನ್ಧಾಕಾಣ್ಡೇ ದ್ವಾದಶಸ್ಸರ್ಗಃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha dvādaśassargaḥ |
etacca vacanaṃ śrutvā sugrīveṇa subhāṣitam |
pratyayārthaṃ mahātejā rāmo jagrāha kārmukam || 1 ||
sa gṛhītvā dhanurghoraṃ śaramekaṃ ca mānadaḥ |
sālamuddiśya cikṣepa jyāsvanaiḥ pūrayandiśaḥ || 2 ||
sa visṛṣṭo balavatā bāṇassvarṇapariṣkṛtaḥ |
bhittvā sālān giriprasthaṃ sapta bhūmiṃ viveśa ha || 3 ||
praviṣṭaśca muhūrtena dharāṃ bhittvā mahājavaḥ |
niṣpatya ca punastūrṇaṃ svatūṇīṃ praviveśa ha || 4 ||
tāndṛṣṭvā sapta nirbhinnānsālānvānarapuṅgavaḥ |
rāmasya śaravegena vismayaṃ paramaṃ gataḥ || 5 ||
sa mūrdhnā nyapatadabhmau pralambīkṛtabhūṣaṇaḥ |
sugrīvaḥ paramaprīto rāghavāya kṛtāñjaliḥ || 6 ||
idaṃ covāca dharmajñaṃ karmaṇā tena harṣitaḥ |
rāmaṃ sarvāstraviduṣāṃ śreṣṭhaṃ śūramavasthitam || 7 ||
sendrānapi surānsarvāṃstvaṃ bāṇaiḥ puruṣarṣabha |
samarthassamare hantuṃ kiṃ puna rvālinaṃ prabho || 8 ||
yena saptamahāsālā girirbhūmiśca dāritāḥ |
bāṇenaikena kākutstha sthātā te ko raṇāgrataḥ || 9 ||
adya me vigataśśokaḥ prītiradya parā mama |
suhṛdaṃ tvāṃ samāsādya mahendravaruṇopamam || 10 ||
tamadyaiva priyārthaṃ me vairiṇaṃ bhrātṛrūpiṇam |
vālinaṃ jahi kākutstha mayā baddho'yamañjaliḥ || 11 ||
tato rāmaḥ pariṣvajya sugrīvaṃ priyadarśanam |
pratyuvāca mahāprājño lakṣmaṇānugataṃ vacaḥ || 12 ||
asmādgacchema kiṣkindhāṃ kṣipraṃ gaccha tvamagrataḥ |
gatvā cāhvaya sugrīva vālinaṃ bhrātṛgandhinam || 13 ||
sarve te tvaritaṃ gatvā kiṣkindhāṃ vālinaḥ purīm |
vṛkṣairātmānamāvṛtya vyatiṣṭhangahane vane || 14 ||
sugrīvo vyanadadghoraṃ vālino''hvānakāraṇāt |
gāḍhaṃ parihito vegānnādairbhindannivāmbaram || 15 ||
taṃ śrutvā ninadaṃ bhrātuḥ kruddho vālī mahābalaḥ |
niścakrāma susaṃrabdho bhāskaro'stataṭādiva || 16 ||
tatassutumulaṃ yuddhaṃ vālisugrīvayorabhūt |
gagane grahayorghoraṃ budhāṅgārakayoriva || 17 ||
talairaśanikalpaiśca vajrakalpaiśca muṣṭibhiḥ |
jaghnatussamare'nyonyaṃ bhrātarau krodhamūrchitau || 18 ||
tato rāmo dhanuṣpāṇistāvubhau samudīkṣyatu |
anyonyasadṛśau vīrāvubhau devāvivāśvinau || 19 ||
yannāvagacchatsugrīvaṃ vālinaṃ vāpi rāghavaḥ |
tato na kṛtavānbuddhiṃ moktumantakaraṃ śaram || 20 ||
etasminnantare bhagnassugrīvastena vālinā |
apaśyanrāghavaṃ nāthamṛśyamūkaṃ pradudruve || 21 ||
klānto rudhirasiktāṅgaḥ prahārairjarjharīkṛtaḥ |
vālinā'bhidrutaḥ krodhātpraviveśa mahāvanam || 22 ||
taṃ praviṣṭaṃ vanaṃ dṛṣṭvā vālī śāpabhayārditaḥ |
mukto hyasi tvamityuktvā sa nivṛtto mahādyutiḥ || 23 ||
rāghavo'si saha bhrātrā saha caiva hanūmatā |
tadeva vanamāgacchatsugrīvo yatra vānaraḥ || 24 ||
taṃ samīkṣyāgataṃ rāmaṃ sugrīvassahalakṣmaṇam |
hrīmāndīnamuvācedaṃ vasudhāmavalokayan || 25 ||
āhvayasveti māmuktvā darśayitvā ca vikramam |
vairiṇā ghātayitvā ca kimidānīṃ tvayā kṛtam || 26 ||
tāmena velāṃ vaktavyaṃ tvayā rāghava tattvataḥ |
vālinaṃ na nihanmīti tato nāhamito vraje || 27 ||
tasya caivaṃ bruvāṇasya sugrīvasya mahātmanaḥ |
karuṇaṃ dīnayā vācā rāghavaḥ punarabravīt || 28 ||
sugrīva śrūyātāṃ tāta krodhaśca vyapanīyatām |
kāraṇaṃ yena bāṇo'yaṃ na mayā sa visarjitaḥ || 29 ||
alaṅkāreṇa veṣeṇa pramāṇena gatena ca |
tvaṃ ca sugrīva vālī ca sadṛśau sthaḥ parasparam || 30 ||
svareṇa varcasā caiva prekṣitena ca vānara |
vikrameṇa ca vākyaiśca vyaktiṃ vāṃ nopalakṣaye || 31 ||
tato'haṃ rūpasādṛśyānmohito vānarottama |
notsṛjāmi mahāvegaṃ śaraṃ śatrunibarhaṇam || 32 ||
jīvitāntakaraṃ ghoraṃ sādṛśyāttu viśaṅkitaḥ |
mūlaghāto na nau syāddhi dvayorapi kṛto mayā || 33 ||
tvayi vīre vipanne hi ajñānāllāghavānmayā |
mauḍhyaṃ ca mama bālyaṃ ca khyāpitaṃ syātkapīśvara || 34 ||
dattābhayavadho nāma pātakaṃ mahaducyate |
ahaṃ ca lakṣmaṇaścaiva sītā ca varavarṇinī || 35 ||
tvadadhīnā vayaṃ sarve vane'smin śaraṇaṃ bhavān |
tasmādyudhyasva bhūyastvaṃ mā mā śaṅkeśca vānara || 36 ||
etanmuhūrte sugrīva paśya vālinamāhave |
nirastamiṣuṇaikena veṣṭamānaṃ mahītale || 37 ||
abhijñānaṃ kuruṣva tvamātmano vānareśvara |
yena tvāmabhijānīyāṃ dvandvayuddhamupāgatam || 38 ||
gajapuṣpīmimāṃ phullāmutpāṭya śubhalakṣaṇām |
kuru lakṣmaṇa kaṇṭhe'sya sugrīvasya mahātmanaḥ || 39 ||
tato giritaṭe jātāmutpāṭya kusumākulām |
lakṣmaṇo gajapuṣpīṃ tāṃ tasya kaṇṭhe vyasarjayat || 40 ||
sa tayā śuśubhe śrīmān latayā kaṇṭhasaktayā |
mālayeva balākānāṃ sasandhya iva toyadaḥ || 41 ||
vibhrājamāno vapuṣā rāmavākyasamāhitaḥ |
jagāma saha rāmeṇa kiṣkinthāṃ vālipālitām || 42 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe dvādaśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ द्वादशस्सर्गः ।
एतच्च वचनं श्रुत्वा सुग्रीवेण सुभाषितम् ।
प्रत्ययार्थं महातेजा रामो जग्राह कार्मुकम् ॥ 1 ॥
स गृहीत्वा धनुर्घोरं शरमेकं च मानदः ।
सालमुद्दिश्य चिक्षेप ज्यास्वनैः पूरयन्दिशः ॥ 2 ॥
स विसृष्टो बलवता बाणस्स्वर्णपरिष्कृतः ।
भित्त्वा सालान् गिरिप्रस्थं सप्त भूमिं विवेश ह ॥ 3 ॥
प्रविष्टश्च मुहूर्तेन धरां भित्त्वा महाजवः ।
निष्पत्य च पुनस्तूर्णं स्वतूणीं प्रविवेश ह ॥ 4 ॥
तान्दृष्ट्वा सप्त निर्भिन्नान्सालान्वानरपुङ्गवः ।
रामस्य शरवेगेन विस्मयं परमं गतः ॥ 5 ॥
स मूर्ध्ना न्यपतदभ्मौ प्रलम्बीकृतभूषणः ।
सुग्रीवः परमप्रीतो राघवाय कृताञ्जलिः ॥ 6 ॥
इदं चोवाच धर्मज्ञं कर्मणा तेन हर्षितः ।
रामं सर्वास्त्रविदुषां श्रेष्ठं शूरमवस्थितम् ॥ 7 ॥
सेन्द्रानपि सुरान्सर्वांस्त्वं बाणैः पुरुषर्षभ ।
समर्थस्समरे हन्तुं किं पुन र्वालिनं प्रभो ॥ 8 ॥
येन सप्तमहासाला गिरिर्भूमिश्च दारिताः ।
बाणेनैकेन काकुत्स्थ स्थाता ते को रणाग्रतः ॥ 9 ॥
अद्य मे विगतश्शोकः प्रीतिरद्य परा मम ।
सुहृदं त्वां समासाद्य महेन्द्रवरुणोपमम् ॥ 10 ॥
तमद्यैव प्रियार्थं मे वैरिणं भ्रातृरूपिणम् ।
वालिनं जहि काकुत्स्थ मया बद्धोऽयमञ्जलिः ॥ 11 ॥
ततो रामः परिष्वज्य सुग्रीवं प्रियदर्शनम् ।
प्रत्युवाच महाप्राज्ञो लक्ष्मणानुगतं वचः ॥ 12 ॥
अस्माद्गच्छेम किष्किन्धां क्षिप्रं गच्छ त्वमग्रतः ।
गत्वा चाह्वय सुग्रीव वालिनं भ्रातृगन्धिनम् ॥ 13 ॥
सर्वे ते त्वरितं गत्वा किष्किन्धां वालिनः पुरीम् ।
वृक्षैरात्मानमावृत्य व्यतिष्ठन्गहने वने ॥ 14 ॥
सुग्रीवो व्यनदद्घोरं वालिनोऽऽह्वानकारणात् ।
गाढं परिहितो वेगान्नादैर्भिन्दन्निवाम्बरम् ॥ 15 ॥
तं श्रुत्वा निनदं भ्रातुः क्रुद्धो वाली महाबलः ।
निश्चक्राम सुसंरब्धो भास्करोऽस्ततटादिव ॥ 16 ॥
ततस्सुतुमुलं युद्धं वालिसुग्रीवयोरभूत् ।
गगने ग्रहयोर्घोरं बुधाङ्गारकयोरिव ॥ 17 ॥
तलैरशनिकल्पैश्च वज्रकल्पैश्च मुष्टिभिः ।
जघ्नतुस्समरेऽन्योन्यं भ्रातरौ क्रोधमूर्छितौ ॥ 18 ॥
ततो रामो धनुष्पाणिस्तावुभौ समुदीक्ष्यतु ।
अन्योन्यसदृशौ वीरावुभौ देवाविवाश्विनौ ॥ 19 ॥
यन्नावगच्छत्सुग्रीवं वालिनं वापि राघवः ।
ततो न कृतवान्बुद्धिं मोक्तुमन्तकरं शरम् ॥ 20 ॥
एतस्मिन्नन्तरे भग्नस्सुग्रीवस्तेन वालिना ।
अपश्यन्राघवं नाथमृश्यमूकं प्रदुद्रुवे ॥ 21 ॥
क्लान्तो रुधिरसिक्ताङ्गः प्रहारैर्जर्झरीकृतः ।
वालिनाऽभिद्रुतः क्रोधात्प्रविवेश महावनम् ॥ 22 ॥
तं प्रविष्टं वनं दृष्ट्वा वाली शापभयार्दितः ।
मुक्तो ह्यसि त्वमित्युक्त्वा स निवृत्तो महाद्युतिः ॥ 23 ॥
राघवोऽसि सह भ्रात्रा सह चैव हनूमता ।
तदेव वनमागच्छत्सुग्रीवो यत्र वानरः ॥ 24 ॥
तं समीक्ष्यागतं रामं सुग्रीवस्सहलक्ष्मणम् ।
ह्रीमान्दीनमुवाचेदं वसुधामवलोकयन् ॥ 25 ॥
आह्वयस्वेति मामुक्त्वा दर्शयित्वा च विक्रमम् ।
वैरिणा घातयित्वा च किमिदानीं त्वया कृतम् ॥ 26 ॥
तामेन वेलां वक्तव्यं त्वया राघव तत्त्वतः ।
वालिनं न निहन्मीति ततो नाहमितो व्रजे ॥ 27 ॥
तस्य चैवं ब्रुवाणस्य सुग्रीवस्य महात्मनः ।
करुणं दीनया वाचा राघवः पुनरब्रवीत् ॥ 28 ॥
सुग्रीव श्रूयातां तात क्रोधश्च व्यपनीयताम् ।
कारणं येन बाणोऽयं न मया स विसर्जितः ॥ 29 ॥
अलङ्कारेण वेषेण प्रमाणेन गतेन च ।
त्वं च सुग्रीव वाली च सदृशौ स्थः परस्परम् ॥ 30 ॥
स्वरेण वर्चसा चैव प्रेक्षितेन च वानर ।
विक्रमेण च वाक्यैश्च व्यक्तिं वां नोपलक्षये ॥ 31 ॥
ततोऽहं रूपसादृश्यान्मोहितो वानरोत्तम ।
नोत्सृजामि महावेगं शरं शत्रुनिबर्हणम् ॥ 32 ॥
जीवितान्तकरं घोरं सादृश्यात्तु विशङ्कितः ।
मूलघातो न नौ स्याद्धि द्वयोरपि कृतो मया ॥ 33 ॥
त्वयि वीरे विपन्ने हि अज्ञानाल्लाघवान्मया ।
मौढ्यं च मम बाल्यं च ख्यापितं स्यात्कपीश्वर ॥ 34 ॥
दत्ताभयवधो नाम पातकं महदुच्यते ।
अहं च लक्ष्मणश्चैव सीता च वरवर्णिनी ॥ 35 ॥
त्वदधीना वयं सर्वे वनेऽस्मिन् शरणं भवान् ।
तस्माद्युध्यस्व भूयस्त्वं मा मा शङ्केश्च वानर ॥ 36 ॥
एतन्मुहूर्ते सुग्रीव पश्य वालिनमाहवे ।
निरस्तमिषुणैकेन वेष्टमानं महीतले ॥ 37 ॥
अभिज्ञानं कुरुष्व त्वमात्मनो वानरेश्वर ।
येन त्वामभिजानीयां द्वन्द्वयुद्धमुपागतम् ॥ 38 ॥
गजपुष्पीमिमां फुल्लामुत्पाट्य शुभलक्षणाम् ।
कुरु लक्ष्मण कण्ठेऽस्य सुग्रीवस्य महात्मनः ॥ 39 ॥
ततो गिरितटे जातामुत्पाट्य कुसुमाकुलाम् ।
लक्ष्मणो गजपुष्पीं तां तस्य कण्ठे व्यसर्जयत् ॥ 40 ॥
स तया शुशुभे श्रीमान् लतया कण्ठसक्तया ।
मालयेव बलाकानां ससन्ध्य इव तोयदः ॥ 41 ॥
विभ्राजमानो वपुषा रामवाक्यसमाहितः ।
जगाम सह रामेण किष्किन्थां वालिपालिताम् ॥ 42 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे द्वादशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha dvādaśassargaḥ |
etacca vacanaṃ śrutvā sugrīveṇa subhāṣitam |
pratyayārthaṃ mahātejā rāmo jagrāha kārmukam || 1 ||
sa gṛhītvā dhanurghoraṃ śaramekaṃ ca mānadaḥ |
sālamuddiśya cikṣepa jyāsvanaiḥ pūrayandiśaḥ || 2 ||
sa visṛṣṭo balavatā bāṇassvarṇapariṣkṛtaḥ |
bhittvā sālān giriprasthaṃ sapta bhūmiṃ viveśa ha || 3 ||
praviṣṭaśca muhūrtena dharāṃ bhittvā mahājavaḥ |
niṣpatya ca punastūrṇaṃ svatūṇīṃ praviveśa ha || 4 ||
tāndṛṣṭvā sapta nirbhinnānsālānvānarapuṅgavaḥ |
rāmasya śaravegena vismayaṃ paramaṃ gataḥ || 5 ||
sa mūrdhnā nyapatadabhmau pralambīkṛtabhūṣaṇaḥ |
sugrīvaḥ paramaprīto rāghavāya kṛtāñjaliḥ || 6 ||
idaṃ covāca dharmajñaṃ karmaṇā tena harṣitaḥ |
rāmaṃ sarvāstraviduṣāṃ śreṣṭhaṃ śūramavasthitam || 7 ||
sendrānapi surānsarvāṃstvaṃ bāṇaiḥ puruṣarṣabha |
samarthassamare hantuṃ kiṃ puna rvālinaṃ prabho || 8 ||
yena saptamahāsālā girirbhūmiśca dāritāḥ |
bāṇenaikena kākutstha sthātā te ko raṇāgrataḥ || 9 ||
adya me vigataśśokaḥ prītiradya parā mama |
suhṛdaṃ tvāṃ samāsādya mahendravaruṇopamam || 10 ||
tamadyaiva priyārthaṃ me vairiṇaṃ bhrātṛrūpiṇam |
vālinaṃ jahi kākutstha mayā baddho'yamañjaliḥ || 11 ||
tato rāmaḥ pariṣvajya sugrīvaṃ priyadarśanam |
pratyuvāca mahāprājño lakṣmaṇānugataṃ vacaḥ || 12 ||
asmādgacchema kiṣkindhāṃ kṣipraṃ gaccha tvamagrataḥ |
gatvā cāhvaya sugrīva vālinaṃ bhrātṛgandhinam || 13 ||
sarve te tvaritaṃ gatvā kiṣkindhāṃ vālinaḥ purīm |
vṛkṣairātmānamāvṛtya vyatiṣṭhangahane vane || 14 ||
sugrīvo vyanadadghoraṃ vālino''hvānakāraṇāt |
gāḍhaṃ parihito vegānnādairbhindannivāmbaram || 15 ||
taṃ śrutvā ninadaṃ bhrātuḥ kruddho vālī mahābalaḥ |
niścakrāma susaṃrabdho bhāskaro'stataṭādiva || 16 ||
tatassutumulaṃ yuddhaṃ vālisugrīvayorabhūt |
gagane grahayorghoraṃ budhāṅgārakayoriva || 17 ||
talairaśanikalpaiśca vajrakalpaiśca muṣṭibhiḥ |
jaghnatussamare'nyonyaṃ bhrātarau krodhamūrchitau || 18 ||
tato rāmo dhanuṣpāṇistāvubhau samudīkṣyatu |
anyonyasadṛśau vīrāvubhau devāvivāśvinau || 19 ||
yannāvagacchatsugrīvaṃ vālinaṃ vāpi rāghavaḥ |
tato na kṛtavānbuddhiṃ moktumantakaraṃ śaram || 20 ||
etasminnantare bhagnassugrīvastena vālinā |
apaśyanrāghavaṃ nāthamṛśyamūkaṃ pradudruve || 21 ||
klānto rudhirasiktāṅgaḥ prahārairjarjharīkṛtaḥ |
vālinā'bhidrutaḥ krodhātpraviveśa mahāvanam || 22 ||
taṃ praviṣṭaṃ vanaṃ dṛṣṭvā vālī śāpabhayārditaḥ |
mukto hyasi tvamityuktvā sa nivṛtto mahādyutiḥ || 23 ||
rāghavo'si saha bhrātrā saha caiva hanūmatā |
tadeva vanamāgacchatsugrīvo yatra vānaraḥ || 24 ||
taṃ samīkṣyāgataṃ rāmaṃ sugrīvassahalakṣmaṇam |
hrīmāndīnamuvācedaṃ vasudhāmavalokayan || 25 ||
āhvayasveti māmuktvā darśayitvā ca vikramam |
vairiṇā ghātayitvā ca kimidānīṃ tvayā kṛtam || 26 ||
tāmena velāṃ vaktavyaṃ tvayā rāghava tattvataḥ |
vālinaṃ na nihanmīti tato nāhamito vraje || 27 ||
tasya caivaṃ bruvāṇasya sugrīvasya mahātmanaḥ |
karuṇaṃ dīnayā vācā rāghavaḥ punarabravīt || 28 ||
sugrīva śrūyātāṃ tāta krodhaśca vyapanīyatām |
kāraṇaṃ yena bāṇo'yaṃ na mayā sa visarjitaḥ || 29 ||
alaṅkāreṇa veṣeṇa pramāṇena gatena ca |
tvaṃ ca sugrīva vālī ca sadṛśau sthaḥ parasparam || 30 ||
svareṇa varcasā caiva prekṣitena ca vānara |
vikrameṇa ca vākyaiśca vyaktiṃ vāṃ nopalakṣaye || 31 ||
tato'haṃ rūpasādṛśyānmohito vānarottama |
notsṛjāmi mahāvegaṃ śaraṃ śatrunibarhaṇam || 32 ||
jīvitāntakaraṃ ghoraṃ sādṛśyāttu viśaṅkitaḥ |
mūlaghāto na nau syāddhi dvayorapi kṛto mayā || 33 ||
tvayi vīre vipanne hi ajñānāllāghavānmayā |
mauḍhyaṃ ca mama bālyaṃ ca khyāpitaṃ syātkapīśvara || 34 ||
dattābhayavadho nāma pātakaṃ mahaducyate |
ahaṃ ca lakṣmaṇaścaiva sītā ca varavarṇinī || 35 ||
tvadadhīnā vayaṃ sarve vane'smin śaraṇaṃ bhavān |
tasmādyudhyasva bhūyastvaṃ mā mā śaṅkeśca vānara || 36 ||
etanmuhūrte sugrīva paśya vālinamāhave |
nirastamiṣuṇaikena veṣṭamānaṃ mahītale || 37 ||
abhijñānaṃ kuruṣva tvamātmano vānareśvara |
yena tvāmabhijānīyāṃ dvandvayuddhamupāgatam || 38 ||
gajapuṣpīmimāṃ phullāmutpāṭya śubhalakṣaṇām |
kuru lakṣmaṇa kaṇṭhe'sya sugrīvasya mahātmanaḥ || 39 ||
tato giritaṭe jātāmutpāṭya kusumākulām |
lakṣmaṇo gajapuṣpīṃ tāṃ tasya kaṇṭhe vyasarjayat || 40 ||
sa tayā śuśubhe śrīmān latayā kaṇṭhasaktayā |
mālayeva balākānāṃ sasandhya iva toyadaḥ || 41 ||
vibhrājamāno vapuṣā rāmavākyasamāhitaḥ |
jagāma saha rāmeṇa kiṣkinthāṃ vālipālitām || 42 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe dvādaśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.