𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌕𑌿𑌷𑍍𑌕𑌿𑌨𑍍𑌧𑌾𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌮𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ।
𑌏𑌵𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌸𑍁𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑍋 𑌰𑌾𑌮𑍇𑌣𑌾𑌰𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌵𑌾𑌨𑌰𑌃 ।
𑌅𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌞𑍍𑌜𑌲𑌿𑌰𑍍𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌬𑌾𑌷𑍍𑌪𑌂 𑌬𑌾𑌷𑍍𑌪𑌗𑌦𑍍𑌗𑌦𑌃 ॥ 1 ॥
𑌨 𑌜𑌾𑌨𑍇 𑌨𑌿𑌲𑌯𑌂 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌥𑌾 𑌪𑌾𑌪𑌰𑌕𑍍𑌷𑌸𑌃 ।
𑌸𑌾𑌮𑌰𑍍𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑌂 𑌵𑌾𑌪𑌿 𑌦𑍗𑌷𑍍𑌕𑍁𑌲𑍇𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌾 𑌕𑍁𑌲𑌮𑍍 ॥ 2 ॥
𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌜𑌾𑌨𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍍𑌯𑌜 𑌶𑍋𑌕𑌮𑌰𑌿𑌨𑍍𑌦𑌮 ।
𑌕𑌰𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌤𑌥𑌾 𑌯𑌤𑍍𑌨𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌸𑍍𑌯𑌸𑌿 𑌮𑍈𑌥𑌿𑌲𑍀𑌮𑍍 ॥ 3 ॥
𑌰𑌾𑌵𑌣𑌂 𑌸𑌗𑌣𑌂 𑌹𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑌰𑌿𑌤𑍋𑌷𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌪𑍗𑌰𑍁𑌷𑌮𑍍 ।
𑌤𑌥𑌾𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌤𑌾 𑌨 𑌚𑌿𑌰𑌾𑌦𑍍𑌯𑌥𑌾 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑍋 𑌭𑌵𑌿𑌷𑍍𑌯𑌸𑌿 ॥ 4 ॥
𑌅𑌲𑌂 𑌵𑍈𑌕𑍍𑌲𑌬𑍍𑌯𑌮𑌾𑌲𑌮𑍍𑌬𑍍𑌯 𑌧𑍈𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌗𑌤𑌂 𑌸𑍍𑌮𑌰 ।
𑌤𑍍𑌵𑌦𑍍𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌨 𑌸𑌦𑍃𑌶𑌮𑍀𑌦𑍃𑌶𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌲𑌾𑌘𑌵𑌮𑍍 ॥ 5 ॥
𑌮𑌯𑌾𑌽𑌪𑌿 𑌵𑍍𑌯𑌸𑌨𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌵𑌿𑌰𑌹𑌜𑌂 𑌮𑌹𑌤𑍍 ।
𑌨𑌾𑌹𑌮𑍇𑌵𑌂 𑌹𑌿 𑌶𑍋𑌚𑌾𑌮𑌿 𑌨 𑌚 𑌧𑍈𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯𑌜𑍇 ॥ 6 ॥
𑌨𑌾𑌹𑌂 𑌤𑌾𑌮𑌨𑍁𑌶𑍋𑌚𑌾𑌮𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍃𑌤𑍋 𑌵𑌾𑌨𑌰𑍋𑌽𑌪𑌿 𑌸𑌨𑍍 ।
𑌮𑌹𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌚 𑌵𑌿𑌨𑍀𑌤𑌶𑍍𑌚 𑌕𑌿𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌰𑍍𑌧𑍃𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 7 ॥
𑌬𑌾𑌷𑍍𑌪𑌮𑌾𑌪𑌤𑌿𑌤𑌂 𑌧𑍈𑌰𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑍀𑌤𑍁𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ।
𑌮𑌰𑍍𑌯𑌾𑌦𑌾𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌂 𑌨𑍋𑌤𑍍𑌸𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 8 ॥
𑌵𑍍𑌯𑌸𑌨𑍇 𑌵𑌾𑌽𑌰𑍍𑌥𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑍇 𑌵𑌾 𑌭𑌯𑍇 𑌵𑌾 𑌜𑍀𑌵𑌿𑌤𑌾𑌨𑍍𑌤𑌕𑍇 ।
𑌵𑌿𑌮𑍃𑌶𑌨𑍍𑌵𑍈 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍𑌨𑌾𑌵𑌸𑍀𑌦𑌤𑌿 ॥ 9 ॥
𑌬𑌾𑌲𑌿𑌶𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌨𑌰𑍋 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌵𑍈𑌕𑍍𑌲𑌬𑍍𑌯𑌂 𑌯𑍋𑌽𑌨𑍁𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ।
𑌸 𑌮𑌜𑍍𑌜𑌤𑍍𑌯𑌵𑌶𑌶𑍍𑌶𑍋𑌕𑍇 𑌭𑌾𑌰𑌾𑌕𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑍇𑌵 𑌨𑍗𑌰𑍍𑌜𑌲𑍇 ॥ 10 ॥
𑌏𑌷𑍋𑌽𑌞𑍍𑌜𑌲𑌿𑌰𑍍𑌮𑌯𑌾 𑌬𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌯𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾𑌦𑌯𑍇 ।
𑌪𑍗𑌰𑍁𑌷𑌂 𑌶𑍍𑌰𑌯 𑌶𑍋𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌨𑌾𑌨𑍍𑌤𑌰𑌂 𑌦𑌾𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 11 ॥
𑌯𑍇 𑌶𑍋𑌕𑌮𑌨𑍁𑌵𑌰𑍍𑌤𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌨 𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌸𑍁𑌖𑌮𑍍 ।
𑌤𑍇𑌜𑌶𑍍𑌚 𑌕𑍍𑌷𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌶𑍋𑌚𑌿𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 12 ॥
𑌶𑍋𑌕𑍇𑌨𑌾𑌭𑌿𑌪𑍍𑌰𑌪𑌨𑍍𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌜𑍀𑌵𑌿𑌤𑍇 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌸𑌂𑌶𑌯𑌃 ।
𑌸 𑌶𑍋𑌕𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌜 𑌰𑌾𑌜𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰 𑌧𑍈𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾𑌶𑍍𑌰𑌯 𑌕𑍇𑌵𑌲𑌮𑍍 ॥ 13 ॥
𑌹𑌿𑌤𑌂 𑌵𑌯𑌸𑍍𑌯𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌮𑌿 𑌨𑍋𑌪𑌦𑌿𑌶𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍇 ।
𑌵𑌯𑌸𑍍𑌯𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍂𑌜𑌯𑌨𑍍𑌮𑍇 𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌶𑍋𑌚𑌿𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 14 ॥
𑌮𑌧𑍁𑌰𑌂 𑌸𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌿𑌤 𑌸𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌸𑍁𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑍇𑌣 𑌸 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌃 ।
𑌮𑍁𑌖𑌮𑌶𑍍𑌰𑍁𑌪𑌰𑌿𑌕𑍍𑌲𑌿𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌾𑌰𑍍𑌜𑌯𑌤𑍍 ॥ 15 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌸𑍍𑌥𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌕𑌾𑌕𑍁𑌤𑍍𑌸𑍍𑌥𑌸𑍍𑌸𑍁𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑌵𑌚𑌨𑌾𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ।
𑌸𑌮𑍍𑌪𑌰𑌿𑌷𑍍𑌵𑌜𑍍𑌯 𑌸𑍁𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑌮𑌿𑌦𑌂 𑌵𑌚𑌨𑌮𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 ॥ 16 ॥
𑌕𑌰𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌯𑌦𑍍𑌵𑌯𑌸𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌸𑍍𑌨𑌿𑌗𑍍𑌧𑍇𑌨 𑌚 𑌹𑌿𑌤𑍇𑌨 𑌚 ।
𑌅𑌨𑍁𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌚 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌚 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌸𑍁𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 ॥ 17 ॥
𑌏𑌷 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌸𑍍𑌥𑍋𑌽𑌹𑌮𑌨𑍁𑌨𑍀𑌤𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌸𑌖𑍇 ।
𑌦𑍁𑌰𑍍𑌲𑌭𑍋 𑌹𑍀𑌦𑍃𑌶𑍋 𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌰𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌕𑌾𑌲𑍇 𑌵𑌿𑌶𑍇𑌷𑌤𑌃 ॥ 18 ॥
𑌕𑌿𑌂 𑌤𑍁 𑌯𑌤𑍍𑌨𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑍋 𑌮𑍈𑌥𑌿𑌲𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌮𑌾𑌰𑍍𑌗𑌣𑍇 ।
𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌰𑍗𑌦𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌰𑌾𑌵𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍁𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 19 ॥
𑌮𑌯𑌾 𑌚 𑌯𑌦𑌨𑍁𑌷𑍍𑌠𑍇𑌯𑌂 𑌵𑌿𑌸𑍍𑌰𑌬𑍍𑌧𑍇𑌨 𑌤𑌦𑍁𑌚𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌸𑍍𑌵𑌿𑌵 𑌚 𑌸𑍁𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌤𑌵 ॥ 20 ॥
𑌮𑌯𑌾 𑌚 𑌯𑌦𑌿𑌦𑌂 𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌮𑌭𑌿𑌮𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍𑌸𑌮𑍀𑌰𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌹𑌰𑌿𑌶𑌾𑌰𑍍𑌦𑍂𑌲 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯𑍁𑌪𑌧𑌾𑌰𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 21 ॥
𑌅𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌨𑍋𑌕𑍍𑌤𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌮𑍇 𑌨 𑌚 𑌵𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑍇 𑌕𑌦𑌾𑌚𑌨 ।
𑌏𑌤𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌜𑌾𑌨𑌾𑌮𑌿 𑌸𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨𑍈𑌵 𑌚 𑌤𑍇 𑌶𑌪𑌾𑌮𑍍𑌯𑌹𑌮𑌮𑍍 ॥ 22 ॥
𑌤𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌹𑍃𑌷𑍍𑌟𑌸𑍍𑌸𑍁𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑍋 𑌵𑌾𑌨𑌰𑍈𑌸𑍍𑌸𑌚𑌿𑌵𑍈𑌸𑍍𑌸𑌹 ।
𑌰𑌾𑌘𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌚𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍇𑌷𑌤𑌃 ॥ 23 ॥
𑌏𑌵𑌮𑍇𑌕𑌾𑌨𑍍𑌤𑌸𑌮𑍍𑌪𑍃𑌕𑍍𑌤𑍗 𑌤𑌤𑌸𑍍𑌤𑍗 𑌨𑌰𑌵𑌾𑌨𑌰𑍗 ।
𑌉𑌭𑌾𑌵𑌨𑍍𑌯𑍋𑌨𑍍𑌯𑌸𑌦𑍃𑌶𑌂 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌮𑌭𑌾𑌷𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 24 ॥
𑌮𑌹𑌾𑌨𑍁𑌭𑌾𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌚𑍋 𑌨𑌿𑌶𑌮𑍍𑌯 𑌹𑌰𑌿𑌰𑍍𑌨𑍃𑌪𑌾𑌣𑌾𑌮𑍃𑌷𑌭𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌸𑍍𑌯 ।
𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌸 𑌮𑍇𑌨𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌵𑍀𑌰𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌤𑌦𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌹𑍃𑌦𑌯𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 25 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌕𑌿𑌷𑍍𑌕𑌿𑌨𑍍𑌧𑌾𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌮𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha saptamassargaḥ |
evamuktastu sugrīvo rāmeṇārtena vānaraḥ |
abravītprāñjalirvākyaṃ sabāṣpaṃ bāṣpagadgadaḥ || 1 ||
na jāne nilayaṃ tasya sarvathā pāparakṣasaḥ |
sāmarthyaṃ vikramaṃ vāpi dauṣkuleyasya vā kulam || 2 ||
satyaṃ te pratijānāmi tyaja śokamarindama |
kariṣyāmi tathā yatnaṃ yathā prāpsyasi maithilīm || 3 ||
rāvaṇaṃ sagaṇaṃ hatvā paritoṣyātmapauruṣam |
tathā'smi kartā na cirādyathā prīto bhaviṣyasi || 4 ||
alaṃ vaiklabyamālambya dhairyamātmagataṃ smara |
tvadvidhānāṃ na sadṛśamīdṛśaṃ buddhilāghavam || 5 ||
mayā'pi vyasanaṃ prāptaṃ bhāryāvirahajaṃ mahat |
nāhamevaṃ hi śocāmi na ca dhairyaṃ parityaje || 6 ||
nāhaṃ tāmanuśocāmi prākṛto vānaro'pi san |
mahātmā ca vinītaśca kiṃ punardhṛtimānbhavān || 7 ||
bāṣpamāpatitaṃ dhairyānnigrahītuṃ tvamarhasi |
maryādāṃ sattvayuktānāṃ dhṛtiṃ notsraṣṭumarhasi || 8 ||
vyasane vā'rthakṛcchre vā bhaye vā jīvitāntake |
vimṛśanvai svayā buddhyā dhṛtimānnāvasīdati || 9 ||
bāliśastu naro nityaṃ vaiklabyaṃ yo'nuvartate |
sa majjatyavaśaśśoke bhārākrānteva naurjale || 10 ||
eṣo'ñjalirmayā baddhaḥ praṇayāttvāṃ prasādaye |
pauruṣaṃ śraya śokasya nāntaraṃ dātumarhasi || 11 ||
ye śokamanuvartante na teṣāṃ vidyate sukham |
tejaśca kṣīyate teṣāṃ na tvaṃ śocitumarhasi || 12 ||
śokenābhiprapannasya jīvite cāpi saṃśayaḥ |
sa śokaṃ tyaja rājendra dhairyamāśraya kevalam || 13 ||
hitaṃ vayasyabhāvena brūmi nopadiśāmi te |
vayasyatāṃ pūjayanme na tvaṃ śocitumarhasi || 14 ||
madhuraṃ sāntvita stena sugrīveṇa sa rāghavaḥ |
mukhamaśrupariklinnaṃ vastrāntena pramārjayat || 15 ||
prakṛtisthastu kākutsthassugrīvavacanātprabhuḥ |
sampariṣvajya sugrīvamidaṃ vacanamabravīt || 16 ||
kartavyaṃ yadvayasyena snigdhena ca hitena ca |
anurūpaṃ ca yuktaṃ ca kṛtaṃ sugrīva tattvayā || 17 ||
eṣa ca prakṛtistho'hamanunītastvayā sakhe |
durlabho hīdṛśo bandhurasminkāle viśeṣataḥ || 18 ||
kiṃ tu yatnastvayā kāryo maithilyāḥ parimārgaṇe |
rākṣasasya ca raudrasya rāvaṇasya durātmanaḥ || 19 ||
mayā ca yadanuṣṭheyaṃ visrabdhena taducyatām |
varṣāsviva ca sukṣetre sarvaṃ sampadyate tava || 20 ||
mayā ca yadidaṃ vākyamabhimānātsamīritam |
tattvayā hariśārdūla tattvamityupadhāryatām || 21 ||
anṛtaṃ noktapūrvaṃ me na ca vakṣye kadācana |
etatte pratijānāmi satyenaiva ca te śapāmyahamam || 22 ||
tataḥ prahṛṣṭassugrīvo vānaraissacivaissaha |
rāghavasya vacaśśrutvā pratijñātaṃ viśeṣataḥ || 23 ||
evamekāntasampṛktau tatastau naravānarau |
ubhāvanyonyasadṛśaṃ sukhaṃ duḥkhamabhāṣatām || 24 ||
mahānubhāvasya vaco niśamya harirnṛpāṇāmṛṣabhasya tasya |
kṛtaṃ sa mene harivīramukhya stadā svakāryaṃ hṛdayena vidvān || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe saptamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ सप्तमस्सर्गः ।
एवमुक्तस्तु सुग्रीवो रामेणार्तेन वानरः ।
अब्रवीत्प्राञ्जलिर्वाक्यं सबाष्पं बाष्पगद्गदः ॥ 1 ॥
न जाने निलयं तस्य सर्वथा पापरक्षसः ।
सामर्थ्यं विक्रमं वापि दौष्कुलेयस्य वा कुलम् ॥ 2 ॥
सत्यं ते प्रतिजानामि त्यज शोकमरिन्दम ।
करिष्यामि तथा यत्नं यथा प्राप्स्यसि मैथिलीम् ॥ 3 ॥
रावणं सगणं हत्वा परितोष्यात्मपौरुषम् ।
तथाऽस्मि कर्ता न चिराद्यथा प्रीतो भविष्यसि ॥ 4 ॥
अलं वैक्लब्यमालम्ब्य धैर्यमात्मगतं स्मर ।
त्वद्विधानां न सदृशमीदृशं बुद्धिलाघवम् ॥ 5 ॥
मयाऽपि व्यसनं प्राप्तं भार्याविरहजं महत् ।
नाहमेवं हि शोचामि न च धैर्यं परित्यजे ॥ 6 ॥
नाहं तामनुशोचामि प्राकृतो वानरोऽपि सन् ।
महात्मा च विनीतश्च किं पुनर्धृतिमान्भवान् ॥ 7 ॥
बाष्पमापतितं धैर्यान्निग्रहीतुं त्वमर्हसि ।
मर्यादां सत्त्वयुक्तानां धृतिं नोत्स्रष्टुमर्हसि ॥ 8 ॥
व्यसने वाऽर्थकृच्छ्रे वा भये वा जीवितान्तके ।
विमृशन्वै स्वया बुद्ध्या धृतिमान्नावसीदति ॥ 9 ॥
बालिशस्तु नरो नित्यं वैक्लब्यं योऽनुवर्तते ।
स मज्जत्यवशश्शोके भाराक्रान्तेव नौर्जले ॥ 10 ॥
एषोऽञ्जलिर्मया बद्धः प्रणयात्त्वां प्रसादये ।
पौरुषं श्रय शोकस्य नान्तरं दातुमर्हसि ॥ 11 ॥
ये शोकमनुवर्तन्ते न तेषां विद्यते सुखम् ।
तेजश्च क्षीयते तेषां न त्वं शोचितुमर्हसि ॥ 12 ॥
शोकेनाभिप्रपन्नस्य जीविते चापि संशयः ।
स शोकं त्यज राजेन्द्र धैर्यमाश्रय केवलम् ॥ 13 ॥
हितं वयस्यभावेन ब्रूमि नोपदिशामि ते ।
वयस्यतां पूजयन्मे न त्वं शोचितुमर्हसि ॥ 14 ॥
मधुरं सान्त्वित स्तेन सुग्रीवेण स राघवः ।
मुखमश्रुपरिक्लिन्नं वस्त्रान्तेन प्रमार्जयत् ॥ 15 ॥
प्रकृतिस्थस्तु काकुत्स्थस्सुग्रीववचनात्प्रभुः ।
सम्परिष्वज्य सुग्रीवमिदं वचनमब्रवीत् ॥ 16 ॥
कर्तव्यं यद्वयस्येन स्निग्धेन च हितेन च ।
अनुरूपं च युक्तं च कृतं सुग्रीव तत्त्वया ॥ 17 ॥
एष च प्रकृतिस्थोऽहमनुनीतस्त्वया सखे ।
दुर्लभो हीदृशो बन्धुरस्मिन्काले विशेषतः ॥ 18 ॥
किं तु यत्नस्त्वया कार्यो मैथिल्याः परिमार्गणे ।
राक्षसस्य च रौद्रस्य रावणस्य दुरात्मनः ॥ 19 ॥
मया च यदनुष्ठेयं विस्रब्धेन तदुच्यताम् ।
वर्षास्विव च सुक्षेत्रे सर्वं सम्पद्यते तव ॥ 20 ॥
मया च यदिदं वाक्यमभिमानात्समीरितम् ।
तत्त्वया हरिशार्दूल तत्त्वमित्युपधार्यताम् ॥ 21 ॥
अनृतं नोक्तपूर्वं मे न च वक्ष्ये कदाचन ।
एतत्ते प्रतिजानामि सत्येनैव च ते शपाम्यहमम् ॥ 22 ॥
ततः प्रहृष्टस्सुग्रीवो वानरैस्सचिवैस्सह ।
राघवस्य वचश्श्रुत्वा प्रतिज्ञातं विशेषतः ॥ 23 ॥
एवमेकान्तसम्पृक्तौ ततस्तौ नरवानरौ ।
उभावन्योन्यसदृशं सुखं दुःखमभाषताम् ॥ 24 ॥
महानुभावस्य वचो निशम्य हरिर्नृपाणामृषभस्य तस्य ।
कृतं स मेने हरिवीरमुख्य स्तदा स्वकार्यं हृदयेन विद्वान् ॥ 25 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे सप्तमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha saptamassargaḥ |
evamuktastu sugrīvo rāmeṇārtena vānaraḥ |
abravītprāñjalirvākyaṃ sabāṣpaṃ bāṣpagadgadaḥ || 1 ||
na jāne nilayaṃ tasya sarvathā pāparakṣasaḥ |
sāmarthyaṃ vikramaṃ vāpi dauṣkuleyasya vā kulam || 2 ||
satyaṃ te pratijānāmi tyaja śokamarindama |
kariṣyāmi tathā yatnaṃ yathā prāpsyasi maithilīm || 3 ||
rāvaṇaṃ sagaṇaṃ hatvā paritoṣyātmapauruṣam |
tathā'smi kartā na cirādyathā prīto bhaviṣyasi || 4 ||
alaṃ vaiklabyamālambya dhairyamātmagataṃ smara |
tvadvidhānāṃ na sadṛśamīdṛśaṃ buddhilāghavam || 5 ||
mayā'pi vyasanaṃ prāptaṃ bhāryāvirahajaṃ mahat |
nāhamevaṃ hi śocāmi na ca dhairyaṃ parityaje || 6 ||
nāhaṃ tāmanuśocāmi prākṛto vānaro'pi san |
mahātmā ca vinītaśca kiṃ punardhṛtimānbhavān || 7 ||
bāṣpamāpatitaṃ dhairyānnigrahītuṃ tvamarhasi |
maryādāṃ sattvayuktānāṃ dhṛtiṃ notsraṣṭumarhasi || 8 ||
vyasane vā'rthakṛcchre vā bhaye vā jīvitāntake |
vimṛśanvai svayā buddhyā dhṛtimānnāvasīdati || 9 ||
bāliśastu naro nityaṃ vaiklabyaṃ yo'nuvartate |
sa majjatyavaśaśśoke bhārākrānteva naurjale || 10 ||
eṣo'ñjalirmayā baddhaḥ praṇayāttvāṃ prasādaye |
pauruṣaṃ śraya śokasya nāntaraṃ dātumarhasi || 11 ||
ye śokamanuvartante na teṣāṃ vidyate sukham |
tejaśca kṣīyate teṣāṃ na tvaṃ śocitumarhasi || 12 ||
śokenābhiprapannasya jīvite cāpi saṃśayaḥ |
sa śokaṃ tyaja rājendra dhairyamāśraya kevalam || 13 ||
hitaṃ vayasyabhāvena brūmi nopadiśāmi te |
vayasyatāṃ pūjayanme na tvaṃ śocitumarhasi || 14 ||
madhuraṃ sāntvita stena sugrīveṇa sa rāghavaḥ |
mukhamaśrupariklinnaṃ vastrāntena pramārjayat || 15 ||
prakṛtisthastu kākutsthassugrīvavacanātprabhuḥ |
sampariṣvajya sugrīvamidaṃ vacanamabravīt || 16 ||
kartavyaṃ yadvayasyena snigdhena ca hitena ca |
anurūpaṃ ca yuktaṃ ca kṛtaṃ sugrīva tattvayā || 17 ||
eṣa ca prakṛtistho'hamanunītastvayā sakhe |
durlabho hīdṛśo bandhurasminkāle viśeṣataḥ || 18 ||
kiṃ tu yatnastvayā kāryo maithilyāḥ parimārgaṇe |
rākṣasasya ca raudrasya rāvaṇasya durātmanaḥ || 19 ||
mayā ca yadanuṣṭheyaṃ visrabdhena taducyatām |
varṣāsviva ca sukṣetre sarvaṃ sampadyate tava || 20 ||
mayā ca yadidaṃ vākyamabhimānātsamīritam |
tattvayā hariśārdūla tattvamityupadhāryatām || 21 ||
anṛtaṃ noktapūrvaṃ me na ca vakṣye kadācana |
etatte pratijānāmi satyenaiva ca te śapāmyahamam || 22 ||
tataḥ prahṛṣṭassugrīvo vānaraissacivaissaha |
rāghavasya vacaśśrutvā pratijñātaṃ viśeṣataḥ || 23 ||
evamekāntasampṛktau tatastau naravānarau |
ubhāvanyonyasadṛśaṃ sukhaṃ duḥkhamabhāṣatām || 24 ||
mahānubhāvasya vaco niśamya harirnṛpāṇāmṛṣabhasya tasya |
kṛtaṃ sa mene harivīramukhya stadā svakāryaṃ hṛdayena vidvān || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe saptamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.