𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌤𑍃𑌤𑍀𑌯𑌾𑌷𑍍𑌟𑌕𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕𑌃 - 𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌟𑍀𑌨𑌾𑌂-𑌯𑌾𑌁𑌜𑍍𑌯𑌾-𑌽𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌾 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌨𑌿
𑌓-𑌨𑍍𑌨𑌮𑌃 𑌪𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍇, 𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌮𑌹𑌾𑌗𑌣𑌪𑌤𑌯𑍇 𑌨𑌮𑌃,
𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌭𑍍𑌯𑍋 𑌨𑌮𑌃 । 𑌹॒𑌰𑌿𑌃॒ 𑌓𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 1 - 𑌦𑍇𑌵𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂-𑌯𑌾𑌁𑌜𑍍𑌯𑌾𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌾𑌃
𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌨𑌃॑ 𑌪𑌾𑌤𑍁॒ 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿॑𑌕𑌾𑌃 । 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌮𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌮𑍍 । 𑌇॒𑌦𑌮𑌾॑𑌸𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌚𑌕𑍍𑌷॒𑌣𑌮𑍍 । 𑌹॒𑌵𑌿𑌰𑌾॒𑌸-𑌞𑍍𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌨 ॥ 𑌯𑌸𑍍𑌯॒ 𑌭𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿॑ 𑌰॒𑌶𑍍𑌮𑌯𑍋॒ 𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌕𑍇॒𑌤𑌵𑌃॑ । 𑌯𑌸𑍍𑌯𑍇॒𑌮𑌾 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾॒ 𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌾𑌨𑌿॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾᳚ ।
𑌸 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿॑𑌕𑌾𑌭𑌿𑌰॒𑌭𑌿 𑌸𑌂॒𑌵𑌁𑌸𑌾॑𑌨𑌃 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌨𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵-𑌸𑍍𑌸𑍁॑𑌵𑌿॒𑌤𑍇 𑌦॑𑌧𑌾𑌤𑍁 ॥ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑍇 𑌰𑍋𑌹𑌿॒𑌣𑍀 𑌵𑍇॑𑌤𑍁॒ 𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀᳚ ।
𑌵𑌿॒𑌶𑍍𑌵𑌰𑍂॑𑌪𑌾 𑌬𑍃𑌹॒𑌤𑍀 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌭𑌾॑𑌨𑍁𑌃 ॥ 1 ॥
𑌸𑌾 𑌨𑍋॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯॑ 𑌸𑍁𑌵𑌿॒𑌤𑍇 𑌦॑𑌧𑌾𑌤𑍁 । 𑌯𑌥𑌾॒ 𑌜𑍀𑌵𑍇॑𑌮 𑌶॒𑌰𑌦॒-𑌸𑍍𑌸𑌵𑍀॑𑌰𑌾𑌃 ॥ 𑌰𑍋॒𑌹𑌿॒𑌣𑍀 𑌦𑍇॒𑌵𑍍𑌯𑍁𑌦॑𑌗𑌾-𑌤𑍍𑌪𑍁॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾॑ 𑌰𑍂॒𑌪𑌾𑌣𑌿॑ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌮𑍋𑌦॑𑌮𑌾𑌨𑌾 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌵॒𑌰𑍍𑌧𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍀 । 𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑍁𑌪॑𑌯𑌾𑌤𑍁 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ॥ 𑌸𑍋𑌮𑍋॒ 𑌰𑌾𑌜𑌾॑ 𑌮𑍃𑌗𑌶𑍀॒𑌰॒.𑌷𑍇𑌣॒ 𑌆𑌗𑌨𑍍𑌨𑍍॑ । 𑌶𑌿॒𑌵-𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌮॑𑌸𑍍𑌯॒ 𑌧𑌾𑌮॑ ।
𑌆॒𑌪𑍍𑌯𑌾𑌯॑𑌮𑌾𑌨𑍋 𑌬𑌹𑍁॒𑌧𑌾 𑌜𑌨𑍇॑𑌷𑍁 ।
𑌰𑍇𑌤𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌂-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍇 𑌦𑌧𑌾𑌤𑍁 ॥ 2 ॥
𑌯-𑌤𑍍𑌤𑍇॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌮𑍃𑌗𑌶𑍀॒𑌰॒.𑌷𑌮𑌸𑍍𑌤𑌿॑ ।
𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌰𑌾॑𑌜-𑌨𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌤॑𑌮-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾𑌣𑌾᳚𑌮𑍍 ।
𑌤𑌸𑍍𑌮𑍈॑ 𑌤𑍇 𑌸𑍋𑌮 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌵𑌿𑌧𑍇𑌮 ।
𑌶𑌨𑍍𑌨॑ 𑌏𑌧𑌿 𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌪𑌦𑍇॒ 𑌶-𑌞𑍍𑌚𑌤𑍁॑𑌷𑍍𑌪𑌦𑍇 ॥
𑌆॒𑌰𑍍𑌦𑍍𑌰𑌯𑌾॑ 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌥॑𑌮𑌾𑌨 𑌏𑌤𑌿 । 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑍍𑌪𑌤𑌿॑𑌰𑌘𑍍𑌨𑌿॒𑌯𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌵𑌿𑌧𑍇𑌮 । 𑌮𑌾 𑌨𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌰𑍀॑𑌰𑌿𑌷॒-𑌨𑍍𑌮𑍋𑌤 𑌵𑍀॒𑌰𑌾𑌨𑍍 ॥
𑌹𑍇॒𑌤𑍀 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑌰𑌿॑𑌣𑍋 𑌵𑍃𑌣𑌕𑍍𑌤𑍁 । 𑌆॒𑌰𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌞𑍍𑌜𑍁𑌷𑌤𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌵𑌿𑌰𑍍𑌨𑌃॑ ॥ 3 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑍁॒𑌞𑍍𑌚𑌮𑌾॑𑌨𑍗 𑌦𑍁𑌰𑌿॒𑌤𑌾𑌨𑌿॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚ । 𑌅𑌪𑌾॒𑌘𑌶𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸-𑌨𑍍𑌨𑍁𑌦𑌤𑌾॒𑌮𑌰𑌾॑𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥ 𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑍍𑌨𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑍍𑌯𑌦𑌿॑𑌤𑌿-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌪𑍃𑌣𑍋𑌤𑍁 । 𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑍍𑌵𑌸𑍂 𑌨𑌃॒ 𑌪𑍁𑌨॒𑌰𑍇𑌤𑌾𑌂᳚-𑌯𑌁॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ।
𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑍍𑌨𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅॒𑌭𑌿𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇᳚ । 𑌪𑍁𑌨𑌃॑ 𑌪𑍁𑌨𑌰𑍍𑌵𑍋 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌯𑌜𑌾𑌮𑌃 ॥ 𑌏॒𑌵𑌾 𑌨 𑌦𑍇॒𑌵𑍍𑌯𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌰𑌨॒𑌰𑍍𑌵𑌾 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵॑𑌸𑍍𑌯 𑌭॒𑌰𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀 𑌜𑌗॑𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾 । 𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑍍𑌵𑌸𑍂 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌵॒𑌰𑍍𑌧𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍀 । 𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑌪𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑍁॒ 𑌪𑌾𑌥𑌃॑ ॥ 4 ॥
𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰𑌥॒𑌮-𑌞𑍍𑌜𑌾𑌯॑𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌮॒𑌭𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌬॑𑌭𑍂𑌵 । 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑍍𑌪𑍃𑌤॑𑌨𑌾𑌸𑍁 𑌜𑌿॒𑌷𑍍𑌣𑍁𑌃 । 𑌦𑌿𑌶𑍋-𑌽𑌨𑍁॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾॒ 𑌅𑌭॑𑌯𑌨𑍍𑌨𑍋 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁 ॥
𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌃॑ 𑌪𑍁॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾॑𑌦𑍁॒𑌤 𑌮॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑍋 𑌨𑌃॑ । 𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿॑ 𑌰𑍍𑌨𑌃॒ 𑌪𑌰𑌿॑𑌪𑌾𑌤𑍁 𑌪॒𑌶𑍍𑌚𑌾𑌤𑍍 । 𑌬𑌾𑌧𑍇॑𑌤𑌾॒-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑍇𑌷𑍋॒ 𑌅𑌭॑𑌯-𑌙𑍍𑌕𑍃𑌣𑍁𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌸𑍁॒𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯॑𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑌤॑𑌯-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮 ॥
𑌇॒𑌦𑌗𑍍𑌂 𑌸॒𑌰𑍍𑌪𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌰॑𑌸𑍍𑌤𑍁॒ 𑌜𑍁𑌷𑍍𑌟᳚𑌮𑍍 ।
𑌆॒𑌶𑍍𑌰𑍇॒𑌷𑌾 𑌯𑍇𑌷𑌾॑-𑌮𑌨𑍁॒𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌚𑍇𑌤𑌃॑ ॥ 5 ॥
𑌯𑍇 𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷-𑌮𑍍𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀-𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌤𑍇𑌨𑌃॑ 𑌸॒𑌰𑍍𑌪𑌾𑌸𑍋॒ 𑌹𑌵॒𑌮𑌾𑌗॑𑌮𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 ॥ 𑌯𑍇 𑌰𑍋॑𑌚॒𑌨𑍇 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌪𑌿॑
𑌸॒𑌰𑍍𑌪𑌾𑌃 । 𑌯𑍇 𑌦𑌿𑌵॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑍀𑌮𑌨𑍁॑ 𑌸॒𑌞𑍍𑌚𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑌿 ।
𑌯𑍇𑌷𑌾॑𑌮𑌾𑌶𑍍𑌰𑍇॒𑌷𑌾 𑌅॑𑌨𑍁॒𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌕𑌾𑌮᳚𑌮𑍍 ।
𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌸॒𑌰𑍍𑌪𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॒ 𑌮𑌧𑍁॑𑌮𑌜𑍍𑌜𑍁𑌹𑍋𑌮𑌿 ॥
𑌉𑌪॑𑌹𑍂𑌤𑌾𑌃 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋॒ 𑌯𑍇 𑌮॒𑌘𑌾𑌸𑍁॑ । 𑌮𑌨𑍋॑𑌜𑌵𑌸-𑌸𑍍𑌸𑍁॒𑌕𑍃𑌤𑌃॑ 𑌸𑍁𑌕𑍃॒𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 । 𑌤𑍇 𑌨𑍋॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑍇॒ 𑌹𑌵॒𑌮𑌾𑌗॑𑌮𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 । 𑌸𑍍𑌵॒𑌧𑌾𑌭𑌿॑ 𑌰𑍍𑌯॒𑌜𑍍𑌞-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌯॑𑌤-𑌞𑍍𑌜𑍁𑌷𑌨𑍍𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 6 ॥
𑌯𑍇 𑌅॑𑌗𑍍𑌨𑌿𑌦॒𑌗𑍍𑌧𑌾 𑌯𑍇-𑌽𑌨॑𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌦𑌗𑍍𑌧𑌾𑌃 । 𑌯𑍇॑-𑌽𑌮𑍁𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕-𑌮𑍍𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑌃॑ 𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌯𑌾𑌗𑍍𑌶𑍍𑌚॑ 𑌵𑌿॒𑌦𑍍𑌮𑌯𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌉॑ 𑌚॒ 𑌨 𑌪𑍍𑌰॑𑌵𑌿॒𑌦𑍍𑌮 । 𑌮॒𑌘𑌾𑌸𑍁॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁𑌕𑍃॑𑌤-𑌞𑍍𑌜𑍁𑌷𑌨𑍍𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥
𑌗𑌵𑌾॒-𑌮𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃॒ 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀𑌨𑌾𑌮𑌸𑌿॒ 𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 । 𑌤𑌦॑𑌰𑍍𑌯𑌮𑌨𑍍 𑌵𑌰𑍁𑌣 𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰॒ 𑌚𑌾𑌰𑍁॑ । 𑌤-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾॑ 𑌵॒𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌸॑𑌨𑌿॒𑌤𑌾𑌰𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑌨𑍀॒𑌨𑌾𑌮𑍍 । 𑌜𑍀॒𑌵𑌾 𑌜𑍀𑌵॑𑌨𑍍𑌤॒𑌮𑍁𑌪॒ 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁॑𑌶𑍇𑌮 ॥
𑌯𑍇𑌨𑍇॒𑌮𑌾 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾॒ 𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌾𑌨𑌿॒ 𑌸𑌞𑍍𑌜𑌿॑𑌤𑌾 ।
𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅॑𑌨𑍁 𑌸𑌂॒𑌯𑌁𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌚𑍇𑌤𑌃॑ ॥ 7 ॥
𑌅॒𑌰𑍍𑌯॒𑌮𑌾 𑌰𑌾𑌜𑌾॒-𑌽𑌜𑌰॒𑌸𑍍𑌤𑍁𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍 । 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀𑌨𑌾-𑌮𑍃𑌷॒𑌭𑍋 𑌰𑍋॑𑌰𑌵𑍀𑌤𑌿 ॥ 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚-𑌮𑍍𑌭𑌗𑌵𑍋 𑌭𑌗𑌾𑌸𑌿 । 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾॑ 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃॒ 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀॒𑌸𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯॑ 𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌮𑌭𑍍𑌯॑-𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷॒𑌤𑍍𑌰𑌮॒𑌜𑌰𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑍁॒𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌗𑍋𑌮॒𑌦𑌶𑍍𑌵॑-𑌵॒𑌦𑍁𑌪॒-𑌸𑌨𑍍𑌨𑍁॑𑌦𑍇॒𑌹 ॥ 𑌭𑌗𑍋॑ 𑌹 𑌦𑌾॒𑌤𑌾 𑌭𑌗॒ 𑌇-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰॑𑌦𑌾॒𑌤𑌾 । 𑌭𑌗𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍀𑌃 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀॒𑌰𑌾𑌵𑌿॑𑌵𑍇𑌶 । 𑌭𑌗॒𑌸𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍𑌤-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॑𑌸॒𑌵-𑌙𑍍𑌗॑𑌮𑍇𑌮 । 𑌯𑌤𑍍𑌰॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍈-𑌸𑍍𑌸॑𑌧॒𑌮𑌾𑌦॑-𑌮𑍍𑌮𑌦𑍇𑌮 ॥ 8 ॥
𑌆𑌯𑌾॑𑌤𑍁 𑌦𑍇॒𑌵-𑌸𑍍𑌸॑𑌵𑌿॒𑌤𑍋𑌪॑𑌯𑌾𑌤𑍁 । 𑌹𑌿॒𑌰॒𑌣𑍍𑌯𑌯𑍇॑𑌨 𑌸𑍁॒𑌵𑍃𑌤𑌾॒ 𑌰𑌥𑍇॑𑌨 । 𑌵𑌹॒𑌨𑍍॒. 𑌹𑌸𑍍𑌤𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑍁॒𑌭𑌗𑌂॑-𑌵𑌿𑌁𑌦𑍍𑌮॒𑌨𑌾𑌪॑𑌸𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌯𑌚𑍍𑌛॑𑌨𑍍𑌤॒-𑌮𑍍𑌪𑌪𑍁॑𑌰𑌿॒-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯॒𑌮𑌚𑍍𑌛॑ ॥
𑌹𑌸𑍍𑌤𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌯॑𑌚𑍍𑌛 𑌤𑍍𑌵॒𑌮𑍃𑌤𑌂॒-𑌵𑌁𑌸𑍀॑𑌯𑌃 ।
𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑍇𑌨॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌗𑍃𑌭𑍍𑌣𑍀𑌮 𑌏𑌨𑌤𑍍 ।
𑌦𑌾॒𑌤𑌾𑌰॑𑌮॒𑌦𑍍𑌯 𑌸॑𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌵𑌿॑𑌦𑍇𑌯 ।
𑌯𑍋 𑌨𑍋॒ 𑌹𑌸𑍍𑌤𑌾॑𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍁॒𑌵𑌾𑌤𑌿॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ॥
𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌾॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌮॒𑌭𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑌿 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌮𑍍 ।
𑌸𑍁॒𑌭𑌗𑍍𑌂 𑌸॑𑌸𑌂-𑌯𑍁𑌁𑌵॒𑌤𑌿𑌗𑍍𑌂 𑌰𑍋𑌚॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 9 ॥
𑌨𑌿॒𑌵𑍇॒𑌶𑌯॑-𑌨𑍍𑌨॒𑌮𑍃𑌤𑌾॒-𑌨𑍍𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑍍॑𑌶𑍍𑌚 ।
𑌰𑍂॒𑌪𑌾𑌣𑌿॑ 𑌪𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶-𑌨𑍍𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌾𑌨𑌿॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚ ॥
𑌤𑌨𑍍𑌨॒𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌾॒ 𑌤𑌦𑍁॑ 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌵𑌿𑌚॑𑌷𑍍𑌟𑌾𑌮𑍍 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌭𑍂𑌰𑌿॒𑌦𑌾 𑌅॑𑌸𑍍𑌤𑍁॒ 𑌮𑌹𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌂-𑌵𑍀𑌁॒𑌰𑌵॑𑌤𑍀𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌨𑍋𑌤𑍁 ।
𑌗𑍋𑌭𑌿॑𑌰𑍍𑌨𑍋॒ 𑌅𑌶𑍍𑌵𑍈॒-𑌸𑍍𑌸𑌮॑𑌨𑌕𑍍𑌤𑍁 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ॥
𑌵𑌾॒𑌯𑍁𑌰𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮॒𑌭𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑌿॒ 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑌾᳚𑌮𑍍 ।
𑌤𑌿॒𑌗𑍍𑌮𑌶𑍃॑𑌙𑍍𑌗𑍋 𑌵𑍃𑌷॒𑌭𑍋 𑌰𑍋𑌰𑍁॑𑌵𑌾𑌣𑌃 ।
𑌸॒𑌮𑍀॒𑌰𑌯॒-𑌨𑍍𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌾 𑌮𑌾𑌤॒𑌰𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚ ।
𑌅𑌪॒ 𑌦𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌿 𑌨𑍁𑌦𑌤𑌾॒𑌮𑌰𑌾॑𑌤𑍀𑌃 ॥ 10 ॥
𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌵𑌾॒𑌯𑌸𑍍𑌤𑌦𑍁॒ 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑌾॑ 𑌶𑍃𑌣𑍋𑌤𑍁 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌭𑍂𑌰𑌿॒𑌦𑌾 𑌅॑𑌸𑍍𑌤𑍁॒ 𑌮𑌹𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌸𑍋॒ 𑌅𑌨𑍁॑ 𑌜𑌾𑌨𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌕𑌾𑌮᳚𑌮𑍍 । 𑌯𑌥𑌾॒ 𑌤𑌰𑍇॑𑌮 𑌦𑍁𑌰𑌿॒𑌤𑌾𑌨𑌿॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚ ॥ 𑌦𑍂॒𑌰𑌮॒𑌸𑍍𑌮𑌚𑍍𑌛𑌤𑍍𑌰॑𑌵𑍋 𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌭𑍀॒𑌤𑌾𑌃 । 𑌤𑌦𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌕𑍃॑𑌣𑍁𑌤𑌾॒-𑌨𑍍𑌤-𑌦𑍍𑌵𑌿𑌶𑌾॑𑌖𑍇 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅𑌨𑍁॑𑌮𑌦𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 । 𑌪॒𑌶𑍍𑌚𑌾-𑌤𑍍𑌪𑍁॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾॒-𑌦𑌭॑𑌯𑌨𑍍𑌨𑍋 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁 ॥ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾॒-𑌮𑌧𑌿॑𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀॒ 𑌵𑌿𑌶𑌾॑𑌖𑍇 ।
𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌾॑𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌗𑍋॒𑌪𑍗 ॥ 11 ॥
𑌵𑌿𑌷𑍂॑𑌚॒-𑌶𑍍𑌶𑌤𑍍𑌰𑍂॑-𑌨𑌪॒𑌬𑌾𑌧॑𑌮𑌾𑌨𑍗 । 𑌅𑌪॒ 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌧॑-𑌨𑍍𑌨𑍁𑌦𑌤𑌾॒𑌮𑌰𑌾॑𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥ 𑌪𑍂॒𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌪॒𑌶𑍍𑌚𑌾𑌦𑍁॒𑌤 𑌪𑍂॒𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌪𑍁॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌉𑌨𑍍𑌮॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑌃 𑌪𑍗᳚𑌰𑍍𑌣𑌮𑌾॒𑌸𑍀 𑌜𑌿॑𑌗𑌾𑌯 ।
𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾᳚-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅𑌧𑌿॑ 𑌸𑌂॒𑌵𑌁𑌸॑𑌨𑍍𑌤𑌃 ।
𑌉॒𑌤𑍍𑌤॒𑌮𑍇 𑌨𑌾𑌕॑ 𑌇॒𑌹 𑌮𑌾॑𑌦𑌯𑌨𑍍𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥
𑌪𑍃॒𑌥𑍍𑌵𑍀 𑌸𑍁॒𑌵𑌰𑍍𑌚𑌾॑ 𑌯𑍁𑌵॒𑌤𑌿-𑌸𑍍𑌸॒𑌜𑍋𑌷𑌾𑌃᳚ । 𑌪𑍗॒𑌰𑍍𑌣॒𑌮𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑍁𑌦॑𑌗𑌾॒-𑌚𑍍𑌛𑍋𑌭॑𑌮𑌾𑌨𑌾 ।
𑌆॒𑌪𑍍𑌯𑌾॒𑌯𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍀 𑌦𑍁𑌰𑌿॒𑌤𑌾𑌨𑌿॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚ ।
𑌉॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌦𑍁𑌹𑌾𑌂॒-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ॥ 12 ॥
(𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌭𑌾॑𑌨𑍁॒-𑌰𑍍 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍇 𑌦𑌧𑌾𑌤𑍁 - 𑌹॒𑌵𑌿𑌰𑍍𑌨𑌃॒ - 𑌪𑌾𑌥॒ - 𑌶𑍍𑌚𑍇𑌤𑍋॑ - 𑌜𑍁𑌷𑌨𑍍𑌤𑌾𑌂॒ - 𑌚𑍇𑌤𑍋॑ - 𑌮𑌦𑍇𑌮॒ - 𑌰𑍋𑌚॑𑌮𑌾𑌨𑌾॒ - 𑌮𑌰𑌾॑𑌤𑍀--𑌰𑍍 𑌗𑍋॒𑌪𑍗 - 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌂) (𑌅. 1)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 2 - 𑌯𑌮𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂-𑌯𑌾𑌁𑌜𑍍𑌯𑌾𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌾𑌃
𑌋॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌮॑ 𑌹॒𑌵𑍍𑌯𑍈-𑌰𑍍𑌨𑌮॑𑌸𑍋𑌪॒ 𑌸𑌦𑍍𑌯॑ ।
𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵-𑌮𑍍𑌮𑌿॑𑌤𑍍𑌰॒𑌧𑍇𑌯॑𑌨𑍍𑌨𑍋 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁 । 𑌅॒𑌨𑍂॒𑌰𑌾॒𑌧𑌾𑌨𑍍. 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌵॒𑌰𑍍𑌧𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌃 । 𑌶॒𑌤-𑌞𑍍𑌜𑍀॑𑌵𑍇𑌮 𑌶॒𑌰𑌦॒-𑌸𑍍𑌸𑌵𑍀॑𑌰𑌾𑌃 ॥ 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰॒-𑌮𑍁𑌦॑𑌗𑌾-𑌤𑍍𑌪𑍁॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌅॒𑌨𑍂॒𑌰𑌾॒𑌧𑌾𑌸॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌯-𑌦𑍍𑌵𑌦॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰 𑌏॑𑌤𑌿 𑌪॒𑌥𑌿𑌭𑌿॑ 𑌰𑍍𑌦𑍇𑌵॒𑌯𑌾𑌨𑍈𑌃᳚ । 𑌹𑌿॒𑌰॒𑌣𑍍𑌯𑌯𑍈॒ 𑌰𑍍𑌵𑌿𑌤॑𑌤𑍈-𑌰॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷𑍇 ॥
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋᳚ 𑌜𑍍𑌯𑍇॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌮𑌨𑍁॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌮𑍇𑌤𑌿 । 𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿॑𑌨𑍍 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌰𑌂-𑌵𑍃𑌁॑𑌤𑍍𑌰॒ 𑌤𑍂𑌰𑍍𑌯𑍇॑ 𑌤॒𑌤𑌾𑌰॑ ॥ 13 ॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿॑𑌨𑍍 𑌵॒𑌯𑌮॒𑌮𑍃𑌤॒-𑌨𑍍𑌦𑍁𑌹𑌾॑𑌨𑌾𑌃 । 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌧॑-𑌨𑍍𑌤𑌰𑍇𑌮॒ 𑌦𑍁𑌰𑌿॑𑌤𑌿॒-𑌨𑍍𑌦𑍁𑌰𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌿𑌮𑍍 ॥ 𑌪𑍁॒𑌰॒𑌨𑍍𑌦॒𑌰𑌾𑌯॑ 𑌵𑍃𑌷॒𑌭𑌾𑌯॑ 𑌧𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌵𑍇᳚ । 𑌅𑌷𑌾॑𑌢𑌾𑌯॒ 𑌸𑌹॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯 𑌮𑍀॒𑌢𑍁𑌷𑍇᳚ ।
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॑𑌯 𑌜𑍍𑌯𑍇॒𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌮𑌧𑍁॑𑌮॒-𑌦𑍍𑌦𑍁𑌹𑌾॑𑌨𑌾 ।
𑌉॒𑌰𑍁-𑌙𑍍𑌕𑍃॑𑌣𑍋𑌤𑍁॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯 𑌲𑍋॒𑌕𑌮𑍍 ॥
𑌮𑍂𑌲॑-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌂-𑌵𑍀𑌁॒𑌰𑌵॑𑌤𑍀𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌦𑍇𑌯 । 𑌪𑌰𑌾᳚𑌚𑍍𑌯𑍇𑌤𑍁॒ 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑌰𑌾॒𑌚𑌾 । 𑌗𑍋𑌭𑌿॒ 𑌰𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿॒-𑌸𑍍𑌸𑌮॑𑌕𑍍𑌤𑌮𑍍 । 𑌅𑌹॑𑌰𑍍𑌭𑍂𑌯𑌾॒-𑌦𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯॒ 𑌮𑌹𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 ॥ 14 ॥
𑌅𑌹॑𑌰𑍍𑌨𑍋 𑌅॒𑌦𑍍𑌯 𑌸𑍁॑𑌵𑌿॒𑌤𑍇 𑌦॑𑌧𑌾𑌤𑍁 । 𑌮𑍂𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰॒𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌯-𑌦𑍍𑌵𑌦॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌪𑌰𑌾॑𑌚𑍀𑌂-𑌵𑌾𑌁॒𑌚𑌾 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿-𑌨𑍍𑌨𑍁𑌦𑌾𑌮𑌿 ।
𑌶𑌿॒𑌵-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌯𑍈॑ 𑌶𑌿॒𑌵𑌮॑𑌸𑍍𑌤𑍁॒ 𑌮𑌹𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 ॥
𑌯𑌾 𑌦𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌆𑌪𑌃॒ 𑌪𑌯॑𑌸𑌾 𑌸-𑌮𑍍𑌬𑌭𑍂॒𑌵𑍁𑌃 । 𑌯𑌾 𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷 𑌉॒𑌤 𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌿॑𑌵𑍀॒𑌰𑍍𑌯𑌾𑌃 । 𑌯𑌾𑌸𑌾॑𑌮𑌷𑌾॒𑌢𑌾 𑌅॑𑌨𑍁॒𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॒
𑌕𑌾𑌮᳚𑌮𑍍 । 𑌤𑌾 𑌨॒ 𑌆𑌪॒-𑌶𑍍𑌶𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌯𑍋॒𑌨𑌾 𑌭॑𑌵𑌨𑍍𑌤𑍁 ॥
𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚॒ 𑌕𑍂𑌪𑍍𑌯𑌾॒ 𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚॑ 𑌨𑌾॒𑌦𑍍𑌯𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌃᳚ ।
𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚॑ 𑌵𑍈𑌶॒𑌨𑍍𑌤𑍀𑌰𑍁॒𑌤 𑌪𑍍𑌰𑌾॑𑌸॒𑌚𑍀𑌰𑍍𑌯𑌾𑌃 ॥ 15 ॥
𑌯𑌾𑌸𑌾॑𑌮𑌷𑌾॒𑌢𑌾 𑌮𑌧𑍁॑ 𑌭॒𑌕𑍍𑌷𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌤𑌾 𑌨॒ 𑌆𑌪॒-𑌶𑍍𑌶𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌯𑍋॒𑌨𑌾 𑌭॑𑌵𑌨𑍍𑌤𑍁 ॥ 𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇॒ 𑌉𑌪॑ 𑌶𑍃𑌣𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌃 । 𑌤𑌦॑𑌷𑌾॒𑌢𑌾 𑌅॒𑌭𑌿 𑌸𑌂𑌯𑌁॑𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌥𑌤𑌾-𑌮𑍍𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑍍𑌯𑌃॑ ।
𑌕𑍃॒𑌷𑌿-𑌰𑍍𑌵𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑌿-𑌰𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥
𑌶𑍁॒𑌭𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌕॒𑌨𑍍𑌯𑌾॑ 𑌯𑍁𑌵॒𑌤𑌯𑌃॑ 𑌸𑍁॒𑌪𑍇𑌶॑𑌸𑌃 । 𑌕॒𑌰𑍍𑌮॒𑌕𑍃𑌤𑌃॑ 𑌸𑍁॒𑌕𑍃𑌤𑍋॑ 𑌵𑍀॒𑌰𑍍𑌯𑌾॑𑌵𑌤𑍀𑌃 ।
𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑍍. 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌵॒𑌰𑍍𑌧𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍀𑌃 ।
𑌅॒𑌷𑌾॒𑌢𑌾𑌃 𑌕𑌾𑌮॒𑌮𑍁𑌪॑𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ॥ 16 ॥
𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿॒-𑌨𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾॒-𑌽𑌭𑍍𑌯𑌜॑𑌯॒-𑌥𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵॑𑌮𑍇॒𑌤𑌤𑍍 ।
𑌅॒𑌮𑍁𑌞𑍍𑌚॑ 𑌲𑍋॒𑌕 𑌮𑌿॒𑌦𑌮𑍂॑𑌚॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵᳚𑌮𑍍 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌮𑌭𑌿॒𑌜𑌿-𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌜𑌿𑌤𑍍𑌯॑ । 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯॑-𑌨𑍍𑌦𑌧𑌾॒-𑌤𑍍𑌵𑌹𑍃॑𑌣𑍀𑌯𑌮𑌾𑌨𑌮𑍍 ॥ 𑌉॒𑌭𑍗 𑌲𑍋॒𑌕𑍗 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌾॒ 𑌸𑌞𑍍𑌜𑌿॑𑌤𑍇॒𑌮𑍗 । 𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌮𑌭𑌿॒𑌜𑌿-𑌦𑍍𑌵𑌿𑌚॑𑌷𑍍𑌟𑌾𑌮𑍍 ।
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿॑𑌨𑍍 𑌵॒𑌯-𑌮𑍍𑌪𑍃𑌤॑𑌨𑌾॒-𑌸𑍍𑌸-𑌞𑍍𑌜॑𑌯𑍇𑌮 ।
𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌸𑍋॒ 𑌅𑌨𑍁॑𑌜𑌾𑌨𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌕𑌾𑌮᳚𑌮𑍍 ॥
𑌶𑍃॒𑌣𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿॑ 𑌶𑍍𑌰𑍋॒𑌣𑌾-𑌮॒𑌮𑍃𑌤॑𑌸𑍍𑌯 𑌗𑍋॒𑌪𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑌸𑍍𑌯𑌾॒ 𑌉𑌪॑𑌶𑍃𑌣𑍋𑌮𑌿॒ 𑌵𑌾𑌚᳚𑌮𑍍 ॥ 17 ॥
𑌮॒𑌹𑍀-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑍀𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌷𑍍𑌣𑍁॑𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀-𑌮𑌜𑍂॒𑌰𑍍𑌯𑌾𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍀𑌚𑍀॑𑌮𑍇𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌯𑌜𑌾𑌮𑌃 ॥
𑌤𑍍𑌰𑍇॒𑌧𑌾 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁॑-𑌰𑍁𑌰𑍁𑌗𑌾॒𑌯𑍋 𑌵𑌿𑌚॑𑌕𑍍𑌰𑌮𑍇 ।
𑌮॒𑌹𑍀-𑌨𑍍𑌦𑌿𑌵॑-𑌮𑍍𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀-𑌮॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷𑌮𑍍 ।
𑌤𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑍋॒𑌣𑍈𑌤𑌿॒ 𑌶𑍍𑌰𑌵॑ 𑌇॒𑌚𑍍𑌛𑌮𑌾॑𑌨𑌾 ।
𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕𑌂॒-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯 𑌕𑍃𑌣𑍍𑌵॒𑌤𑍀 ॥
𑌅॒𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌵𑌸॑𑌵-𑌸𑍍𑌸𑍋॒𑌮𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃॑ ।
𑌚𑌤॑𑌸𑍍𑌰𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑍀 𑌰॒𑌜𑌰𑌾॒-𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 ।
𑌤𑍇 𑌯॒𑌜𑍍𑌞-𑌮𑍍𑌪𑌾᳚𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌰𑌜॑𑌸𑌃 𑌪॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌤𑍍 ।
𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍀𑌣॑-𑌮॒𑌮𑍃𑌤𑌗𑍍𑌗𑍍॑ 𑌸𑍍𑌵॒𑌸𑍍𑌤𑌿 ॥ 18 ॥
𑌯॒𑌜𑍍𑌞-𑌨𑍍𑌨𑌃॑ 𑌪𑌾𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌵𑌸॑𑌵𑌃 𑌪𑍁॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣॒𑌤𑍋॑-𑌽𑌭𑌿𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌶𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 । 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯॒-𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌮॒𑌭𑌿 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁॑𑌶𑌾𑌮 । 𑌮𑌾 𑌨𑍋॒ 𑌅𑌰𑌾॑𑌤𑌿-𑌰॒𑌘𑌶॒𑌗𑍍𑌂॒𑌸𑌾 𑌗𑌨𑍍𑌨𑍍॑ ॥
𑌕𑍍𑌷॒𑌤𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌰𑌾𑌜𑌾॒ 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑍋-𑌽𑌧𑌿𑌰𑌾॒𑌜𑌃 । 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌶॒𑌤𑌭𑌿॑𑌷॒𑌗𑍍 𑌵𑌸𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌃 । 𑌤𑍗 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌕𑍃𑌣𑍁𑌤𑍋 𑌦𑍀॒𑌰𑍍𑌘𑌮𑌾𑌯𑍁𑌃॑ । 𑌶॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌸॒𑌹𑌸𑍍𑌰𑌾॑ 𑌭𑍇𑌷॒𑌜𑌾𑌨𑌿॑ 𑌧𑌤𑍍𑌤𑌃 ॥
𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌰𑌾𑌜𑌾॒ 𑌵𑌰𑍁॑𑌣॒ 𑌉𑌪॑𑌯𑌾𑌤𑍁 । 𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇॑ 𑌅॒𑌭𑌿 𑌸𑌂𑌯𑌁॑𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌃 ॥ 19 ॥
𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌶॒𑌤𑌭𑌿॑𑌷𑌗𑍍 𑌜𑍁𑌷𑌾॒𑌣𑌮𑍍 । 𑌦𑍀॒𑌰𑍍𑌘𑌮𑌾𑌯𑍁𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌰-𑌦𑍍𑌭𑍇𑌷॒𑌜𑌾𑌨𑌿॑ ॥ 𑌅॒𑌜 𑌏𑌕॑𑌪𑌾॒𑌦𑍁𑌦॑𑌗𑌾-𑌤𑍍𑌪𑍁॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾॑ 𑌭𑍂॒𑌤𑌾𑌨𑌿॑ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌮𑍋𑌦॑𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌯॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰॑𑌸॒𑌵𑌂-𑌯𑌁॑𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇᳚ । 𑌪𑍍𑌰𑍋॒𑌷𑍍𑌠॒𑌪॒𑌦𑌾𑌸𑍋॑ 𑌅॒𑌮𑍃𑌤॑𑌸𑍍𑌯 𑌗𑍋॒𑌪𑌾𑌃 ॥
𑌵𑌿॒𑌭𑍍𑌰𑌾𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌸𑍍𑌸𑌮𑌿𑌧𑌾॒𑌨 𑌉॒𑌗𑍍𑌰𑌃 । 𑌆-𑌽𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷-𑌮𑌰𑍁𑌹॒𑌦-𑌗॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌯𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵-𑌮॒𑌜𑌮𑍇𑌕॑𑌪𑌾𑌦𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰𑍋॒𑌷𑍍𑌠॒𑌪॒𑌦𑌾𑌸𑍋॒ 𑌅𑌨𑍁॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇᳚ ॥ 20 ॥
𑌅𑌹𑌿॑-𑌰𑍍𑌬𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑌿𑌯𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌥॑𑌮𑌾𑌨 𑌏𑌤𑌿 । 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑𑌮𑍁॒𑌤 𑌮𑌾𑌨𑍁॑𑌷𑌾𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌤-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌾᳚𑌹𑍍𑌮॒𑌣𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍋॑𑌮॒𑌪𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍋॒𑌮𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃॑ ।
𑌪𑍍𑌰𑍋॒𑌷𑍍𑌠॒𑌪॒𑌦𑌾𑌸𑍋॑ 𑌅॒𑌭𑌿 𑌰॑𑌕𑍍𑌷𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇᳚ ॥
𑌚॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰॒ 𑌏𑌕॑𑌮॒𑌭𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑍋॒𑌷𑍍𑌠॒𑌪॒𑌦𑌾𑌸॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌯𑌾𑌨𑍍. 𑌵𑌦॑𑌨𑍍𑌤𑌿 ।
𑌤𑍇 𑌬𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑌨𑌿𑌯॑-𑌮𑍍𑌪𑌰𑌿॒𑌷𑌦𑍍𑌯𑌗𑍍𑌗𑍍॑ 𑌸𑍍𑌤𑍁॒𑌵𑌨𑍍𑌤𑌃॑ ।
𑌅𑌹𑌿𑌗𑍍𑌂॑ 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌨𑌮॑𑌸𑍋𑌪॒𑌸𑌦𑍍𑌯॑ ॥
𑌪𑍂॒𑌷𑌾 𑌰𑍇॒𑌵𑌤𑍍𑌯𑌨𑍍𑌵𑍇॑𑌤𑌿॒ 𑌪𑌨𑍍𑌥𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌪𑍁॒𑌷𑍍𑌟𑌿॒𑌪𑌤𑍀॑ 𑌪𑌶𑍁॒𑌪𑌾 𑌵𑌾𑌜॑𑌬𑌸𑍍𑌤𑍍𑌯𑍗 ॥ 21 ॥
𑌇॒𑌮𑌾𑌨𑌿॑ 𑌹॒𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌯॑𑌤𑌾 𑌜𑍁𑌷𑌾॒𑌣𑌾 ।
𑌸𑍁॒𑌗𑍈𑌰𑍍𑌨𑍋॒ 𑌯𑌾𑌨𑍈॒𑌰𑍁𑌪॑𑌯𑌾𑌤𑌾𑌂-𑌯𑌁॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ॥
𑌕𑍍𑌷𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌾-𑌨𑍍𑌪॒𑌶𑍂-𑌨𑍍𑌰॑𑌕𑍍𑌷𑌤𑍁 𑌰𑍇॒𑌵𑌤𑍀॑ 𑌨𑌃 ।
𑌗𑌾𑌵𑍋॑ 𑌨𑍋॒ 𑌅𑌶𑍍𑌵𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌅𑌨𑍍𑌵𑍇॑𑌤𑍁 𑌪𑍂॒𑌷𑌾 ।
𑌅𑌨𑍍𑌨॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌰𑌕𑍍𑌷॑𑌨𑍍𑌤𑍗 𑌬𑌹𑍁॒𑌧𑌾 𑌵𑌿𑌰𑍂॑𑌪𑌮𑍍 ।
𑌵𑌾𑌜𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑌨𑍁𑌤𑌾𑌂॒-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍍 ॥
𑌤𑌦॒𑌶𑍍𑌵𑌿𑌨𑌾॑-𑌵𑌶𑍍𑌵॒𑌯𑍁𑌜𑍋𑌪॑𑌯𑌾𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌶𑍁𑌭॒-𑌙𑍍𑌗𑌮𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑍗 𑌸𑍁॒𑌯𑌮𑍇॑𑌭𑌿॒𑌰𑌶𑍍𑌵𑍈𑌃᳚ ।
𑌸𑍍𑌵-𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌨𑍍𑌤𑍗 ।
𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾॒ 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍃॑𑌕𑍍𑌤𑍗॒ 𑌯𑌜𑍁॑𑌷𑌾॒ 𑌸𑌮॑𑌕𑍍𑌤𑍗 ॥ 22 ॥
𑌯𑍗 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚-𑌮𑍍𑌭𑌿॒𑌷𑌜𑍗॑ 𑌹𑌵𑍍𑌯𑌵𑌾॒𑌹𑍗 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵॑𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍂॒𑌤𑌾-𑌵॒𑌮𑍃𑌤॑𑌸𑍍𑌯 𑌗𑍋॒𑌪𑍗 । 𑌤𑍗 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌞𑍍𑌜𑍁𑌜𑍁𑌷𑌾॒𑌣𑍋-𑌪॑𑌯𑌾𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌨𑌮𑍋॒-𑌽𑌶𑍍𑌵𑌿𑌭𑍍𑌯𑌾᳚-𑌙𑍍𑌕𑍃𑌣𑍁𑌮𑍋-𑌽𑌶𑍍𑌵॒𑌯𑍁𑌗𑍍𑌭𑍍𑌯𑌾᳚𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌪॑ 𑌪𑌾॒𑌪𑍍𑌮𑌾𑌨॒-𑌮𑍍𑌭𑌰॑𑌣𑍀𑌰𑍍𑌭𑌰𑌨𑍍𑌤𑍁 । 𑌤-𑌦𑍍𑌯॒𑌮𑍋 𑌰𑌾𑌜𑌾॒ 𑌭𑌗॑𑌵𑌾॒𑌨𑍍॒. 𑌵𑌿𑌚॑𑌷𑍍𑌟𑌾𑌮𑍍 । 𑌲𑍋॒𑌕𑌸𑍍𑌯॒ 𑌰𑌾𑌜𑌾॑ 𑌮𑌹॒𑌤𑍋 𑌮॒𑌹𑌾𑌨𑍍. 𑌹𑌿 । 𑌸𑍁॒𑌗-𑌨𑍍𑌨𑌃॒ 𑌪𑌨𑍍𑌥𑌾॒𑌮𑌭॑𑌯-𑌙𑍍𑌕𑍃𑌣𑍋𑌤𑍁 ॥
𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿॒-𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌯॒𑌮 𑌏𑌤𑌿॒ 𑌰𑌾𑌜𑌾᳚ ।
𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿॑-𑌨𑍍𑌨𑍇𑌨𑌮॒𑌭𑍍𑌯𑌷𑌿॑𑌚𑌨𑍍𑌨𑍍𑌤 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌃 ।
𑌤𑌦॑𑌸𑍍𑌯 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌯𑌜𑌾𑌮 ।
𑌅𑌪॑ 𑌪𑌾॒𑌪𑍍𑌮𑌾𑌨॒-𑌮𑍍𑌭𑌰॑𑌣𑍀-𑌰𑍍𑌭𑌰𑌨𑍍𑌤𑍁 ॥
𑌨𑌿॒𑌵𑍇𑌶॑𑌨𑍀 𑌸॒𑌙𑍍𑌗𑌮॑𑌨𑍀॒ 𑌵𑌸𑍂॑𑌨𑌾𑌂॒-𑌵𑌿𑌁𑌶𑍍𑌵𑌾॑ 𑌰𑍂॒𑌪𑌾𑌣𑌿॒ 𑌵𑌸𑍂᳚𑌨𑍍𑌯𑌾𑌵𑍇॒𑌶𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍀 । 𑌸॒𑌹॒𑌸𑍍𑌰॒𑌪𑍋॒𑌷𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁॒𑌭𑌗𑌾॒ 𑌰𑌰𑌾॑𑌣𑌾॒ 𑌸𑌾 𑌨॒ 𑌆𑌗॒𑌨𑍍 𑌵𑌰𑍍𑌚॑𑌸𑌾 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁𑌦𑌾॒𑌨𑌾 ॥ 𑌯𑌤𑍍𑌤𑍇॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅𑌦॑𑌧𑍁-𑌰𑍍𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯॒𑌮𑌮𑌾॑𑌵𑌾𑌸𑍍𑌯𑍇 𑌸𑌂॒𑌵𑌁𑌸॑𑌨𑍍𑌤𑍋 𑌮𑌹𑌿॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌸𑌾𑌨𑍋॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞-𑌮𑍍𑌪𑌿॑𑌪𑍃𑌹𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌵𑌾𑌰𑍇 𑌰॒𑌯𑌿-𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌧𑍇𑌹𑌿 𑌸𑍁𑌭𑌗𑍇 𑌸𑍁॒𑌵𑍀𑌰᳚𑌮𑍍 ॥ ॥ 23 ॥
(𑌤॒𑌤𑌾𑌰॒ - 𑌮𑌹𑍍𑌯𑌂॑ - 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌸॒𑌚𑍀𑌰𑍍𑌯𑌾 - 𑌯𑌾᳚𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌂 - 𑌁𑌵𑌾𑌚𑌗𑍍𑌗𑍍॑ - 𑌸𑍍𑌵॒𑌸𑍍𑌤𑌿 - 𑌦𑍇॒𑌵𑌾-𑌅𑌨𑍁॑ 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇॒-𑌵𑌾𑌜॑𑌬𑌸𑍍𑌤𑍍𑌯𑍗॒-𑌸𑌮॑𑌕𑍍𑌤𑍗-𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌿॑ 𑌚) (𑌅. 2)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 3 - 𑌚𑌾𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌸𑌾𑌦𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌨𑌾𑌮𑌿𑌷𑍍𑌟𑍀𑌨𑌾𑌂-𑌯𑌾𑌁𑌜𑍍𑌯𑌾𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌾𑌃
𑌨𑌵𑍋॑𑌨𑌵𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿॒ 𑌜𑌾𑌯॑𑌮𑌾॒𑌨𑍋-𑌽𑌹𑍍𑌨𑌾᳚-𑌙𑍍𑌕𑍇॒𑌤𑍁𑌰𑍁॒𑌷𑌸𑌾॑ 𑌮𑍇॒𑌤𑍍𑌯𑌗𑍍𑌰𑍇᳚ । 𑌭𑌾॒𑌗-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॒ 𑌵𑌿𑌦॑𑌧𑌾𑌤𑍍𑌯𑌾॒𑌯-𑌨𑍍𑌪𑍍𑌰𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾᳚𑌸𑍍𑌤𑌿𑌰𑌤𑌿 𑌦𑍀॒𑌰𑍍𑌘𑌮𑌾𑌯𑍁𑌃॑ ॥ 𑌯𑌮𑌾॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌾
𑌅॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑍁𑌮𑌾᳚𑌪𑍍𑌯𑌾॒𑌯𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌯𑌮𑌾॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌅॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑍁𑌮𑌾᳚𑌪𑍍𑌯𑌾॒𑌯𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌯𑌮𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌤॒-𑌮𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌤𑌯𑌃॒ 𑌪𑌿𑌬॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌤𑍇𑌨॑ 𑌨𑍋॒ 𑌰𑌾𑌜𑌾॒ 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑍋॒ 𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿॒𑌰𑌾 𑌪𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌗𑍋॒𑌪𑌾𑌃 ॥॥ 𑌯𑍇 𑌵𑌿𑌰𑍂॑𑌪𑍇॒ 𑌸𑌮॑𑌨𑌸𑌾 𑌸𑌂॒𑌵𑍍𑌯𑌁𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍀 । 𑌸॒𑌮𑌾॒𑌨-𑌨𑍍𑌤𑌨𑍍𑌤𑍁॑-𑌮𑍍𑌪𑌰𑌿 𑌤𑌾𑌤॒𑌨𑌾𑌤𑍇᳚ । 𑌵𑌿॒𑌭𑍂 𑌪𑍍𑌰॒𑌭𑍂 𑌅॑𑌨𑍁॒𑌭𑍂 𑌵𑌿॒𑌶𑍍𑌵𑌤𑍋॑ 𑌹𑍁𑌵𑍇 ।
𑌤𑍇 𑌨𑍋॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑍇॒ 𑌹𑌵॒𑌮𑌾𑌗॑𑌮𑍇𑌤𑌮𑍍 ॥
𑌵॒𑌯-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑍀 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌾 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁𑌦𑌾॒𑌨𑌾𑌃 ।
𑌸𑍁॒𑌰𑌤𑍍𑌨𑌾॑𑌸𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑌵𑍀॑𑌤𑌿॒-𑌨𑍍𑌦𑌧𑌾॑𑌨𑌾𑌃 ।
𑌅॒𑌹𑍋॒𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॑ 𑌵॒𑌰𑍍𑌧𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌃 ।
𑌅𑌤𑌿॑ 𑌪𑌾॒𑌪𑍍𑌮𑌾𑌨॒-𑌮𑌤𑌿॑𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌗𑌮𑍇𑌮 ॥ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑍁॑𑌵𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌾𑌯॒𑌤𑍀 ॥ 24 ॥
𑌵𑍍𑌯𑍁॒𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑍀॑ 𑌦𑍁𑌹𑌿॒𑌤𑌾 𑌦𑌿॒𑌵𑌃 । 𑌅॒𑌪𑍋 𑌮॒𑌹𑍀 𑌵𑍃॑𑌣𑍁𑌤𑍇॒ 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁॑𑌷𑌾 ॥ 𑌤𑌮𑍋॒ 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌕𑍃𑌣𑍋𑌤𑌿 𑌸𑍂॒𑌨𑌰𑍀᳚ । 𑌉𑌦𑍁॒𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌚𑌤𑍇॒ 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌃॑ । 𑌸 𑌚𑌾॑ 𑌉॒𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑌰𑍍𑌚𑌿॒𑌮𑌤𑍍 । 𑌤𑌵𑍇𑌦𑍁॑𑌷𑍋॒ 𑌵𑍍𑌯𑍁𑌷𑌿॒ 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯॑𑌸𑍍𑌯 𑌚 ॥
𑌸-𑌮𑍍𑌭॒𑌕𑍍𑌤𑍇𑌨॑ 𑌗𑌮𑍇𑌮𑌹𑌿 । 𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰-𑌮𑌰𑍍𑌚𑌿॒𑌮𑌤𑍍 । 𑌭𑌾॒𑌨𑍁॒𑌮𑌤𑍍𑌤𑍇𑌜॑ 𑌉॒𑌚𑍍𑌚𑌰॑𑌤𑍍 । 𑌉𑌪॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞-𑌮𑌿॒𑌹𑌾𑌗॑𑌮𑌤𑍍 ॥ 25 ॥
𑌪𑍍𑌰 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌯॑ । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌯𑍇𑌨𑍍𑌦𑍁𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹𑌵𑌾𑌮𑌹𑍇 ।
𑌸 𑌨𑌃॑ 𑌸𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌸𑍁॑𑌵-𑌥𑍍𑌸॒𑌨𑌿𑌮𑍍 । 𑌪𑍁॒𑌷𑍍𑌟𑌿॒𑌦𑌾𑌂-𑌵𑍀𑌁॒𑌰𑌵॑𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ॥ 𑌉𑌦𑍁॒ 𑌤𑍍𑌯-𑌞𑍍𑌜𑌾॒𑌤𑌵𑍇॑𑌦𑌸-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑌁॑𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌕𑍇॒𑌤𑌵𑌃॑ । 𑌦𑍃॒𑌶𑍇 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 ॥ 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑍁𑌦॑𑌗𑌾॒𑌦𑌨𑍀॑𑌕॒-𑌞𑍍𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁॑-𑌰𑍍𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑌸𑍍𑌯𑌾॒-𑌽𑌗𑍍𑌨𑍇𑌃 । 𑌆-𑌽 𑌪𑍍𑌰𑌾॒ 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀 𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯॑ 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌜𑌗॑𑌤𑌸𑍍𑌤॒𑌸𑍍𑌥𑍁𑌷॑𑌶𑍍𑌚 ॥॥
𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌰𑍍𑌨 𑌉𑌰𑍁𑌷𑍍𑌯॒𑌤𑍍𑌵𑌦𑌿॑𑌤𑌿॒-𑌶𑍍𑌶𑌰𑍍𑌮॑ 𑌯𑌚𑍍𑌛𑌤𑍁 । 𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑌾॒𑌤𑍍𑌵𑌗𑍍𑌂 𑌹॑𑌸𑌃 ॥ 𑌮॒𑌹𑍀𑌮𑍂॒𑌷𑍁 𑌮𑌾॒𑌤𑌰𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑍁𑌵𑍍𑌰॒𑌤𑌾𑌨𑌾॑𑌮𑍃॒𑌤𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀॒𑌮𑌵॑𑌸𑍇 𑌹𑍁𑌵𑍇𑌮 । 𑌤𑍁॒𑌵𑌿॒𑌕𑍍𑌷॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌮॒𑌜𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑍀𑌮𑍁𑌰𑍂॒𑌚𑍀𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁॒𑌶𑌰𑍍𑌮𑌾॑𑌣॒𑌮𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁॒𑌪𑍍𑌰𑌣𑍀॑𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥ ॥
𑌇॒𑌦𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌷𑍍𑌣𑍁॒-𑌰𑍍𑌵𑌿𑌚॑𑌕𑍍𑌰𑌮𑍇 𑌤𑍍𑌰𑍇॒𑌧𑌾 𑌨𑌿 𑌦॑𑌧𑍇 𑌪॒𑌦𑌮𑍍 । 𑌸 𑌮𑍂॑𑌢𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌪𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁॒𑌰𑍇 ॥ 𑌪𑍍𑌰𑌤-𑌦𑍍𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌃॑ 𑌸𑍍𑌤𑌵𑌤𑍇 𑌵𑍀॒𑌰𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌮𑍃॒𑌗𑍋 𑌨 𑌭𑍀॒𑌮𑌃 𑌕𑍁॑𑌚॒𑌰𑍋 𑌗𑌿॑𑌰𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 । 𑌯𑌸𑍍𑌯𑍋॒𑌰𑍁𑌷𑍁॑ 𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌷𑍁 𑌵𑌿॒𑌕𑍍𑌰𑌮॑𑌣𑍇𑌷𑍁 । 𑌅𑌧𑌿॑𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌾𑌨𑌿॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚ ॥ ॥
𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑍂॒𑌰𑍍𑌧𑌾 𑌦𑌿॒𑌵𑌃 𑌕॒𑌕𑍁-𑌤𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃॑ 𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌅॒𑌯𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌪𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌰𑍇𑌤𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌿 𑌜𑌿𑌨𑍍𑌵𑌤𑌿 ॥ 𑌭𑍁𑌵𑍋॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯॒ 𑌰𑌜॑𑌸𑌶𑍍𑌚 𑌨𑍇॒𑌤𑌾 𑌯𑌤𑍍𑌰𑌾॑ 𑌨𑌿॒𑌯𑍁𑌦𑍍𑌭𑌿॒-𑌸𑍍𑌸𑌚॑𑌸𑍇 𑌶𑌿॒𑌵𑌾𑌭𑌿𑌃॑ । 𑌦𑌿॒𑌵𑌿 𑌮𑍂॒𑌰𑍍𑌧𑌾𑌨॑-𑌨𑍍𑌦𑌧𑌿𑌷𑍇 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍॒𑌷𑌾-𑌞𑍍𑌜𑌿॒𑌹𑍍𑌵𑌾𑌮॑𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌚𑌕𑍃𑌷𑍇 𑌹𑌵𑍍𑌯॒𑌵𑌾𑌹᳚𑌮𑍍 ॥ ॥
𑌅𑌨𑍁॑ 𑌨𑍋॒-𑌽𑌦𑍍𑌯𑌾-𑌽𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑌿-𑌰𑍍𑌯॒𑌜𑍍𑌞-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌷𑍁॑ 𑌮𑌨𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚॑ 𑌹𑌵𑍍𑌯॒𑌵𑌾𑌹॑𑌨𑍋॒ 𑌭𑌵॑𑌤𑌾-𑌨𑍍𑌦𑌾॒𑌶𑍁𑌷𑍇॒ 𑌮𑌯𑌃॑ ॥ 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌿𑌦॑𑌨𑍁𑌮𑌤𑍇॒ 𑌤𑍍𑌵-𑌮𑍍𑌮𑌨𑍍𑌯𑌾॑𑌸𑍈॒ 𑌶𑌞𑍍𑌚॑𑌨𑌃 𑌕𑍃𑌧𑌿 । 𑌕𑍍𑌰𑌤𑍍𑌵𑍇॒ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌾॑𑌯 𑌨𑍋 𑌹𑌿𑌨𑍁॒ 𑌪𑍍𑌰𑌣॒ 𑌆𑌯𑍂𑌗𑍍𑌂॑𑌷𑌿 𑌤𑌾𑌰𑌿𑌷𑌃 ॥ ॥
𑌹॒𑌵𑍍𑌯॒𑌵𑌾𑌹॑-𑌮𑌭𑌿𑌮𑌾𑌤𑌿॒𑌷𑌾-𑌽𑌹᳚𑌮𑍍 । 𑌰॒𑌕𑍍𑌷𑍋॒𑌹𑌣॒-𑌮𑍍𑌪𑍃𑌤॑𑌨𑌾𑌸𑍁 𑌜𑌿॒𑌷𑍍𑌣𑍁𑌮𑍍 । 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌮𑌨𑍍𑌤॒-𑌨𑍍𑌦𑍀𑌦𑍍𑌯॑𑌤॒-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌰॑𑌨𑍍𑌧𑌿𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟॒𑌕𑍃𑌤॒𑌮𑌾 𑌹𑍁॑𑌵𑍇𑌮 ॥ 𑌸𑍍𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌮𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌅॒𑌭𑌿 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑍃॑𑌣𑌾𑌹𑌿 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾॑ 𑌦𑍇𑌵॒ 𑌪𑍃𑌤॑𑌨𑌾 𑌅॒𑌭𑌿𑌷𑍍𑌯 । 𑌉॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌃॒ 𑌪𑌨𑍍𑌥𑌾᳚-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌦𑌿॒𑌶𑌨𑍍𑌵𑌿 𑌭𑌾॑𑌹𑌿 । 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌮𑌦𑍍𑌧𑍇𑌹𑍍𑌯॒𑌜𑌰॑-𑌨𑍍𑌨॒ 𑌆𑌯𑍁𑌃॑ ॥ ॥ 26 ॥
(𑌆॒𑌯॒𑌤𑍍𑌯॑ - 𑌗𑌮॒𑌥𑍍 - 𑌸𑍍𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌮𑍍) (𑌅. 3)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 4 - 𑌦𑍇𑌵 𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌟𑌿𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌮𑍍
𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌨𑌾॒𑌦𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾𑌗𑍍॑ 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤𑌮॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇॒ 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿॑𑌕𑌾𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑-𑌮॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸𑍋᳚-𑌽𑌨𑍍𑌨𑌾॒𑌦𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑𑌮𑌭𑌵𑌤𑍍 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑𑌮𑌨𑍍𑌨𑌾॒𑌦𑌃 ॥
𑌯𑌥𑌾॑ 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌰𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌨𑌾॑-𑌮𑌨𑍍𑌨𑌾॒𑌦𑌃 ।
𑌏॒𑌵𑌗𑍍𑌂 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷 𑌮॑𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌣𑌾-𑌮𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ॥ 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿॑𑌕𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌅॒𑌮𑍍𑌬𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌦𑍁॒𑌲𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌨𑌿॒𑌤॒𑌤𑍍𑌨𑍍𑌯𑍈 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌭𑍍𑌰𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌮𑍇॒𑌘𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌵॒𑌰॒.𑌷𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌚𑍁॒𑌪𑍁॒𑌣𑍀𑌕𑌾॑𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 27 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌅॑𑌸𑍃𑌜𑌤 । 𑌤𑌾 𑌅॑𑌸𑍍𑌮𑌾-𑌥𑍍𑌸𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌃 𑌪𑌰𑌾॑𑌚𑍀𑌰𑌾𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌾𑌸𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌰𑍋𑌹𑌿॒𑌣𑍀-𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌤𑍍 । 𑌸𑍋॑-𑌽𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌉𑌪॒ 𑌮𑌾-𑌽𑌽𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑍇𑌤 । 𑌸𑌮𑍇॑𑌨𑌯𑌾 𑌗𑌚𑍍𑌛𑍇॒𑌯𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌯𑍇 𑌰𑍋𑌹𑌿॒𑌣𑍍𑌯𑍈 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸𑌾 𑌤𑌮𑍁॒𑌪𑌾𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑌤 । 𑌸𑌮𑍇॑𑌨𑌯𑌾 𑌽𑌗𑌚𑍍𑌛𑌤 ॥ 𑌉𑌪॑ 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌏॑𑌨-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌮𑌾𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ।
𑌸-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑍇𑌣॑ 𑌗𑌚𑍍𑌛𑌤𑍇 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ॥ 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌯𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌰𑍋𑌹𑌿॒𑌣𑍍𑌯𑍈 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌰𑍋𑌚॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 28 ॥
𑌸𑍋𑌮𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌓𑌷॑𑌧𑍀𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯-𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍋𑌮𑌾॑𑌯 𑌮𑍃𑌗𑌶𑍀॒𑌰॒.𑌷𑌾𑌯॑ 𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌾॒𑌕-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌮𑍍𑌪𑌯॑𑌸𑌿॒ 𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌓𑌷॑𑌧𑍀𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂
𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 । 𑌸॒𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌸𑍋𑌮𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌮𑍃𑌗𑌶𑍀॒𑌰॒.𑌷𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌇॒𑌨𑍍𑌵॒𑌕𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍗𑌷॑𑌧𑍀𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 29 ॥
𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑍋 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌪॒𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌾𑌯𑌾॒𑌰𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾𑌯𑍈॒ 𑌪𑍍𑌰𑍈𑌯॑𑌙𑍍𑌗𑌵-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌮𑍍𑌪𑌯॑𑌸𑌿॒ 𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌪॑𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨॑𑌭𑌵𑌤𑍍 । 𑌪॒𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨𑍍. 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌽𑌰𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌪𑌿𑌨𑍍𑌵॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 30 ॥
𑌋॒𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌵𑌾 𑌇॒𑌯𑌮॑𑌲𑍋॒𑌮𑌕𑌾॑-𑌽𑌽𑌸𑍀𑌤𑍍 । 𑌸𑌾-𑌽𑌕𑌾॑𑌮𑌯𑌤 ।
𑌓𑌷॑𑌧𑍀𑌭𑌿॒-𑌰𑍍𑌵𑌨॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿॑𑌭𑌿𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾॑𑌯𑍇॒𑌯𑍇𑌤𑌿॑ ।
𑌸𑍈𑌤𑌮𑌦𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑍍𑌵𑌸𑍁𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌇॒𑌯𑌮𑍋𑌷॑𑌧𑍀𑌭𑌿॒-𑌰𑍍𑌵𑌨॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿॑𑌭𑌿𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑌾॑𑌯𑌤 ।
𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾॑𑌯𑌤𑍇 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌯𑌾॑ 𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿𑌃॑ । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ।
𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑍍𑌵𑌸𑍁𑌭𑍍𑌯𑌾𑌮𑍍 ।
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾-𑌽𑌽𑌭𑍂᳚𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾᳚𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 31 ॥
𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌬𑍍𑌰॒𑌹𑍍𑌮॒𑌵॒𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑍀 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤॑𑌯𑍇 𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌯 𑌨𑍈𑌵𑌾॒𑌰-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌮𑍍𑌪𑌯॑𑌸𑌿॒ 𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑍍𑌯॑𑌭𑌵𑌤𑍍 । 𑌬𑍍𑌰॒𑌹𑍍𑌮॒𑌵॒𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑍀 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤॑𑌯𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌬𑍍𑌰॒𑌹𑍍𑌮॒𑌵॒𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 32 ॥
𑌦𑍇॒𑌵𑌾॒𑌸𑍁॒𑌰𑌾-𑌸𑍍𑌸𑌂𑌯𑌁॑𑌤𑍍𑌤𑌾 𑌆𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑍇 𑌦𑍇॒𑌵𑌾-𑌸𑍍𑌸॒𑌰𑍍𑌪𑍇𑌭𑍍𑌯॑ 𑌆𑌶𑍍𑌰𑍇॒𑌷𑌾𑌭𑍍𑌯॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯𑍇॑ 𑌕𑌰॒𑌮𑍍𑌭-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 ।
𑌤𑌾𑌨𑍇॒𑌤𑌾𑌭𑌿॑𑌰𑍇॒𑌵 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑-𑌭𑌿॒𑌰𑍁𑌪𑌾॑𑌨𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 ।
𑌏॒𑌤𑌾𑌭𑌿॑𑌰𑍍𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑𑌭𑌿-𑌰𑍍𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌷𑌨𑍍𑌤॒-𑌮𑍍𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯॒-𑌮𑍁𑌪॑𑌨𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌸॒𑌰𑍍𑌪𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚-𑌽𑌽𑌶𑍍𑌰𑍇॒𑌷𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌦॒𑌨𑍍𑌦॒𑌶𑍂𑌕𑍇᳚𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 33 ॥
𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍃॒𑌲𑍋॒𑌕 𑌋॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑍁𑌯𑌾॒𑌮𑍇𑌤𑌿॑ ।
𑌤 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌪𑌿॒𑌤𑍃𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌮॒𑌘𑌾𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌷𑌟𑍍𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑍇 𑌪𑌿॑𑌤𑍃𑌲𑍋॒𑌕 𑌆᳚𑌰𑍍𑌧𑍍𑌨𑍁𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍃॒𑌲𑍋॒𑌕𑍇 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌋॑𑌧𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍃𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌮॒𑌘𑌾𑌭𑍍𑌯𑌃॑ ।
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌨॒𑌘𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌗॒𑌦𑌾𑌭𑍍𑌯𑌃॑ ।
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧॒𑌤𑍀𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 34 ॥
𑌅॒𑌰𑍍𑌯॒𑌮𑌾 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌪॒𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤𑌮॑𑌰𑍍𑌯॒𑌮𑍍𑌣𑍇 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌪॑𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨॑𑌭𑌵𑌤𑍍 ।
𑌪॒𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨𑍍. 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌰𑍍𑌯॒𑌮𑍍𑌣𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀𑌭𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 35 ॥
𑌭𑌗𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌭॒𑌗𑍀 𑌶𑍍𑌰𑍇॒𑌷𑍍𑌠𑍀 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾𑌗𑍍॑ 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌭𑌗𑌾॑𑌯॒ 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌭॒𑌗𑍀 𑌶𑍍𑌰𑍇॒𑌷𑍍𑌠𑍀 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑𑌮𑌭𑌵𑌤𑍍 ।
𑌭॒𑌗𑍀 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌶𑍍𑌰𑍇॒𑌷𑍍𑌠𑍀 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾᳚-𑌮𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌭𑌗𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌫𑌲𑍍𑌗𑍁॑𑌨𑍀𑌭𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌶𑍍𑌰𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 36 ॥
𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌶𑍍𑌰𑌨𑍍𑌮𑍇॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌦𑌧𑍀॑𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌸॑𑌵𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌹𑌸𑍍𑌤𑌾॑𑌯 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦॑𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌦𑌾𑌶𑍂॒𑌨𑌾𑌂
𑌁𑌵𑍍𑌰𑍀॑𑌹𑍀॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑌸𑍍𑌮𑍈॒ 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅𑌦॑𑌧𑌤 । 𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑌾-𑌽𑌭॑𑌵𑌤𑍍 । 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌮𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑ 𑌦𑌧𑌤𑍇 । 𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾᳚-𑌮𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌹𑌸𑍍𑌤𑌾॑𑌯 । 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌦𑌦॒𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌪𑍃𑌣॒𑌤𑍇 । 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰॒𑌯𑌚𑍍𑌛॑𑌤𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌗𑍃𑌭𑍍𑌣॒𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 37 ॥
𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌾॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌯𑍇𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑍇॑ 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯𑍈॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑𑌮॒𑌷𑍍𑌟𑌾-𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌮॑𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤 । 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌚𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌚𑍈𑌤𑍍𑌰𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 38 ॥
𑌵𑌾॒𑌯𑍁𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌕𑌾॒𑌮॒𑌚𑌾𑌰॑𑌮𑍇॒𑌷𑍁 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍍𑌵॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌵𑌾॒𑌯𑌵𑍇॒ 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑍈 𑌗𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑍈 𑌦𑍁॒𑌗𑍍𑌧-𑌮𑍍𑌪𑌯𑍋॒ 𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌕𑌾॑𑌮॒𑌚𑌾𑌰॑𑌮𑍇॒𑌷𑍁 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍍𑌵॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 ।
𑌕𑌾॒𑌮॒𑌚𑌾𑌰𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷𑍁 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍍𑌵॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌵𑌾॒𑌯𑌵𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌕𑌾॒𑌮॒𑌚𑌾𑌰𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒-𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 39 ॥
𑌇॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑍇𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌶𑍍𑌰𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑-𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇॒𑌵𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌾𑌵𑍇॒𑌤𑌮𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂॒-𑌵𑌿𑌁𑌶𑌾॑𑌖𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒-𑌮𑍇𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑍗 𑌶𑍍𑌰𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑-𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌶𑍍𑌰𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾॑𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌇॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌭𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌵𑌿𑌶𑌾॑𑌖𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌶𑍍𑌰𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 40 ॥
𑌅𑌥𑍈॒𑌤𑌤𑍍-𑌪𑍗᳚𑌰𑍍𑌣𑌮𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾 𑌆𑌜𑍍𑌯॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌕𑌾𑌮𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍗᳚𑌰𑍍𑌣𑌮𑌾॒𑌸𑍀 । 𑌕𑌾𑌮॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌕𑌾𑌮𑍇॑𑌨𑍈॒𑌵 𑌕𑌾𑌮॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 । 𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌪𑍍𑌰𑌮𑍇॑𑌨॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸 𑌕𑌾𑌮॒ 𑌉𑌪॑𑌨𑌮𑌤𑌿 । 𑌯𑍇𑌨॒ 𑌕𑌾𑌮𑍇॑𑌨॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌪𑍗॒𑌰𑍍𑌣॒𑌮𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑍈 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌕𑌾𑌮𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾-𑌽𑌽𑌗॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 41 ॥
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 5 - 𑌯𑌮𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌟𑌿𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌮𑍍
𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑍋 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰॒𑌧𑍇𑌯॑𑌮𑍇॒𑌷𑍁 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍍𑌵॒𑌭𑌿 𑌜॑𑌯𑍇𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯𑌾॑𑌨𑍂𑌰𑌾॒𑌧𑍇𑌭𑍍𑌯॑𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌮𑌿॑𑌤𑍍𑌰॒𑌧𑍇𑌯॑𑌮𑍇॒𑌷𑍁 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍍𑌵॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 । 𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰॒𑌧𑍇𑌯𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷𑍁 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍍𑌵॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌨𑍂𑌰𑌾॒𑌧𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰॒𑌧𑍇𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 42 ॥
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌜𑍍𑌯𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑-𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॑𑌯 𑌜𑍍𑌯𑍇॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒-𑌮𑍇𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪-𑌨𑍍𑌮॒𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰𑍀॑𑌹𑍀𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌜𑍍𑌯𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 । 𑌜𑍍𑌯𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾॑-𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌜𑍍𑌯𑍇॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌜𑍍𑌯𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 43 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌮𑍂𑌲॑-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌯𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌯𑍇॒ 𑌮𑍂𑌲𑌾॑𑌯 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌮𑍂𑌲॑-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌮॑𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤 । 𑌮𑍂𑌲𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑌤𑍇 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌯𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌮𑍂𑌲𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 44 ॥
𑌆𑌪𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤 । 𑌸॒𑌮𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌙𑍍𑌕𑌾𑌮॑𑌮॒ 𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇॒𑌮𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌾 𑌏॒𑌤𑌮॒𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑍋॑-𑌽𑌷𑌾॒𑌢𑌾𑌭𑍍𑌯॑𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑌾-𑌸𑍍𑌸॑𑌮𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌙𑍍𑌕𑌾𑌮॑𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸॒𑌮𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌕𑌾𑌮॑𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌅॒𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌷𑌾॒𑌢𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌸॒𑌮𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌕𑌾𑌮𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌅॒𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 45 ॥
𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇॒ 𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤 । 𑌅॒𑌨॒𑌪॒𑌜॒𑌯𑍍𑌯-𑌞𑍍𑌜॑𑌯𑍇॒𑌮𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤 𑌏॒𑌤𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌶𑍍𑌵𑍇᳚𑌭𑍍𑌯𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॑-𑌽𑌷𑌾॒𑌢𑌾𑌭𑍍𑌯॑𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑍇॑-𑌽𑌨𑌪𑌜॒𑌯𑍍𑌯-𑌮॑𑌜𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌅॒𑌨॒𑌪॒𑌜॒𑌯𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇᳚𑌭𑍍𑌯𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌷𑌾॒𑌢𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌅॒𑌨॒𑌪॒𑌜॒𑌯𑍍𑌯𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌜𑌿𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 46 ॥
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌬𑍍𑌰॒𑌹𑍍𑌮॒𑌲𑍋॒𑌕𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌤𑌦𑍇॒𑌤-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑍇-𑌽𑌭𑌿॒𑌜𑌿𑌤𑍇॑ 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑌦𑍍𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌲𑍋॒𑌕𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 । 𑌬𑍍𑌰॒𑌹𑍍𑌮॒𑌲𑍋॒𑌕𑌗𑍍𑌂 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌅॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌭𑌿॒𑌜𑌿𑌤𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌬𑍍𑌰॒𑌹𑍍𑌮॒𑌲𑍋॒𑌕𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 47 ॥
𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁॒𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕𑌗𑍍𑌂॑ 𑌶𑍃𑌣𑍍𑌵𑍀𑌯 ।
𑌨 𑌮𑌾॑ 𑌪𑌾॒𑌪𑍀 𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑌿𑌰𑌾𑌗॑𑌚𑍍𑌛𑍇॒𑌦𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌷𑍍𑌣॑𑌵𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍋॒𑌣𑌾𑌯𑍈॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑌪𑌾॒𑌲-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕॑𑌮 𑌶𑍃𑌣𑍁𑌤 । 𑌨𑍈𑌨॑-𑌮𑍍𑌪𑌾॒𑌪𑍀 𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑌿𑌰𑌾- 𑌗॑𑌚𑍍𑌛𑌤𑍍 । 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕𑌗𑍍𑌂॑ 𑌶𑍃𑌣𑍁𑌤𑍇 । 𑌨𑍈𑌨॑-𑌮𑍍𑌪𑌾॒𑌪𑍀 𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑌿𑌰𑌾𑌗॑𑌚𑍍𑌛𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣॑𑌵𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌶𑍍𑌰𑍋॒𑌣𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌶𑍍𑌰𑍁॒𑌤𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 48 ॥
𑌵𑌸॑𑌵𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤 । 𑌅𑌗𑍍𑌰॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑𑌨𑌾॒-𑌮𑍍𑌪𑌰𑍀॑𑌯𑌾॒𑌮𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤 𑌏॒𑌤𑌂-𑌵𑌁𑌸𑍁॑𑌭𑍍𑌯॒-𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌾𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑𑌮॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑍇-𑌽𑌗𑍍𑌰॑-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑𑌨𑌾॒-𑌮𑍍𑌪𑌰𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 ।
𑌅𑌗𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑍍𑌪𑌰𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑌿 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌵𑌸𑍁॑𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌶𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌾𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌅𑌗𑍍𑌰𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌪𑌰𑍀᳚𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 49 ॥
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌦𑍃॒𑌢𑍋 𑌽𑌶𑌿॑𑌥𑌿𑌲-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤𑌂-𑌵𑌁𑌰𑍁॑𑌣𑌾𑌯 𑌶॒𑌤𑌭𑌿॑𑌷𑌜𑍇 𑌭𑍇𑌷॒𑌜𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒-𑌨𑍍𑌦𑌶॑𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍-𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂᳚-𑌵𑍍𑌰𑍀𑌁𑌹𑍀॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌦𑍃॒𑌢𑍋-𑌽𑌶𑌿॑𑌥𑌿𑌲𑍋-𑌽𑌭𑌵𑌤𑍍 ।
𑌦𑍃॒𑌢𑍋 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌅𑌶𑌿॑𑌥𑌿𑌲𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌶॒𑌤𑌭𑌿॑𑌷𑌜𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌭𑍇॒𑌷॒𑌜𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 50 ॥
𑌅॒𑌜𑍋 𑌵𑌾 𑌏𑌕॑𑌪𑌾𑌦𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌤𑍇॒𑌜॒𑌸𑍍𑌵𑍀 𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑍀 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌮॒𑌜𑌾𑌯𑍈𑌕॑𑌪𑌦𑍇 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌷𑍍𑌠𑌪॒𑌦𑍇𑌭𑍍𑌯॑-𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌤𑍇॑𑌜॒𑌸𑍍𑌵𑍀 𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑍍𑌯॑𑌭𑌵𑌤𑍍 । 𑌤𑍇॒𑌜॒𑌸𑍍𑌵𑍀 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑍀 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌅॒𑌜𑌾𑌯𑍈𑌕॑𑌪𑌦𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌷𑍍𑌠𑌪॒𑌦𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌤𑍇𑌜॑𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 51 ॥
𑌅𑌹𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌬𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑌿𑌯𑍋॑-𑌽𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌇॒𑌮𑌾-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌯𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌮𑌹॑𑌯𑍇 𑌬𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑌿𑌯𑌾॑𑌯 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌷𑍍𑌠𑌪॒𑌦𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒-𑌮𑍍𑌭𑍂𑌮𑌿॑𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌇॒𑌮𑌾-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾-𑌮॑𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤 । 𑌇॒𑌮𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌅𑌹॑𑌯𑍇 𑌬𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑌿𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌷𑍍𑌠𑌪॒𑌦𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 52 ॥
𑌪𑍂॒𑌷𑌾 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌪॒𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌪𑍂॒𑌷𑍍𑌣𑍇 𑌰𑍇॒𑌵𑌤𑍍𑌯𑍈॑ 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌪॑𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨॑𑌭𑌵𑌤𑍍 ।
𑌪॒𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨𑍍. 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ।
𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌪𑍂॒𑌷𑍍𑌣𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌰𑍇॒𑌵𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 53 ॥
𑌅॒𑌶𑍍𑌵𑌿𑌨𑍗॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑍇𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌶𑍍𑌰𑍋॒𑌤𑍍𑌰॒𑌸𑍍𑌵𑌿𑌨𑌾॒𑌵𑌬॑𑌧𑌿𑌰𑍗 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌵𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌾𑌵𑍇॒𑌤𑌮॒𑌶𑍍𑌵𑌿𑌭𑍍𑌯𑌾॑-𑌮𑌶𑍍𑌵॒𑌯𑍁𑌗𑍍𑌭𑍍𑌯𑌾᳚-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌿𑌕𑌪𑌾॒𑌲-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑍗 𑌶𑍍𑌰𑍋᳚𑌤𑍍𑌰॒𑌸𑍍𑌵𑌿𑌨𑌾॒𑌵𑌬॑𑌧𑌿𑌰𑌾-𑌵𑌭𑌵𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌶𑍍𑌰𑍋॒𑌤𑍍𑌰॒𑌸𑍍𑌵𑍀 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌅𑌬॑𑌧𑌿𑌰𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌅॒𑌶𑍍𑌵𑌿𑌭𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚-𑌽𑌶𑍍𑌵॒𑌯𑍁𑌗𑍍𑌭𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌶𑍍𑌰𑍋𑌤𑍍𑌰𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 54 ॥
𑌯॒𑌮𑍋 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 ।
𑌪𑌿॒𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯-𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ ।
𑌸 𑌏॒𑌤𑌂-𑌯𑌁॒𑌮𑌾𑌯𑌾॑𑌪॒𑌭𑌰॑𑌣𑍀𑌭𑍍𑌯𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 ।
𑌸॒𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌯॒𑌮𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌽𑌪॒𑌭𑌰॑𑌣𑍀𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 55 ॥
𑌅𑌥𑍈॒𑌤𑌦॑-𑌮𑌾॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑌾॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 ।
𑌕𑌾𑌮𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌮𑌾𑌵𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾᳚ । 𑌕𑌾𑌮॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌕𑌾𑌮𑍇॑𑌨𑍈॒𑌵 𑌕𑌾𑌮॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 । 𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌪𑍍𑌰𑌮𑍇॑𑌨॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸 𑌕𑌾𑌮॒ 𑌉𑌪॑𑌨𑌮𑌤𑌿 । 𑌯𑍇𑌨॒ 𑌕𑌾𑌮𑍇॑𑌨॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌮𑌾॒𑌵𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌕𑌾𑌮𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾 𑌽𑌽𑌗॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 56 ॥
𑌬𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑌿𑌯𑌃॑ - 𑌪𑍁॒𑌷𑌾 - 𑌽𑌶𑍍𑌵𑌿𑌨𑍗॑ - 𑌯॒𑌮𑍋 𑌦𑌶॑𑌦॒𑌶𑌾 - 𑌥𑍈॒𑌤𑌦॑ - 𑌮𑌾𑌵𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑌾 𑌅॒𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌪𑌞𑍍𑌚॑𑌦𑌶 ) (𑌅. 5)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 6 - 𑌚𑌾𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌸𑌾𑌦𑍀𑌷𑍍𑌟𑌿𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌮𑍍
𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌅॒𑌹𑍋॒𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌾-𑌨॑𑌰𑍍𑌧𑌮𑌾॒𑌸𑌾-𑌨𑍍𑌮𑌾𑌸𑌾॑-𑌨𑍃॒𑌤𑍂𑌨𑍍𑌥𑍍- 𑌸𑌂॑𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰-𑌮𑌾॒𑌪𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮॑𑌸॒-𑌸𑍍𑌸𑌾𑌯𑍁॑𑌜𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌲𑍋॒𑌕𑌤𑌾॑-𑌮𑌾𑌪𑍍𑌨𑍁𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤-𑌞𑍍𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮॑𑌸𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍀॒𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑍈 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒-𑌮𑍍𑌪𑌞𑍍𑌚॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸𑍋॑-𑌽𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌾-𑌨॑𑌰𑍍𑌧𑌮𑌾॒𑌸𑌾-𑌨𑍍𑌮𑌾𑌸𑌾॑-𑌨𑍃॒𑌤𑍂𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌂॑𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰-𑌮𑌾॒𑌪𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 ।
𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮॑𑌸॒-𑌸𑍍𑌸𑌾𑌯𑍁॑𑌜𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌲𑍋॒𑌕𑌤𑌾॑𑌮𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑍍 ।
𑌅॒𑌹𑍋॒𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍. 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌰𑍍𑌧𑌮𑌾॒𑌸𑌾-𑌨𑍍𑌮𑌾𑌸𑌾॑𑌨𑍍-𑌋॒𑌤𑍂𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌂॑𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰-𑌮𑌾॒𑌪𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮॑𑌸॒-𑌸𑍍𑌸𑌾𑌯𑍁॑𑌜𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌲𑍋॒𑌕𑌤𑌾॑𑌮𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮॑𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍀॒𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌅॒𑌹𑍋॒𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌽𑌰𑍍𑌧𑌮𑌾॒𑌸𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌮𑌾𑌸𑍇᳚𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹॒𑌰𑍍𑌤𑍁𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 57 ॥
𑌅॒𑌹𑍋॒𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑍇𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌅𑌤𑍍𑌯॑𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌮𑍁॑𑌚𑍍𑌯𑍇𑌵𑌹𑌿 ।
𑌨 𑌨𑌾॑𑌵𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌆᳚𑌪𑍍𑌨𑍁𑌯𑌾𑌤𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌤𑍇 𑌏॒𑌤𑌮॑𑌹𑍋-𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾᳚-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌦𑍍𑌵॒𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂᳚-𑌵𑍍𑌰𑍀𑌁𑌹𑍀॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌶𑍁॒𑌕𑍍𑌲𑌾𑌨𑌾᳚-𑌞𑍍𑌚 𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌾𑌨𑌾᳚-𑌞𑍍𑌚 । 𑌸॒𑌵𑌾॒𑌤𑍍𑌯𑍋𑌰𑍍𑌦𑍁॒𑌗𑍍𑌧𑍇 । 𑌶𑍍𑌵𑍇॒𑌤𑌾𑌯𑍈॑ 𑌚 𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌾𑌯𑍈॑ 𑌚 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌤𑍇 𑌅𑌤𑍍𑌯॑𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌅॑𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑍇𑌤𑍇 ।
𑌨𑍈𑌨𑍇॑ 𑌅𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌆᳚𑌪𑍍𑌨𑍁𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌅𑌤𑌿॑ 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌮𑍁॑𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌨𑍈𑌨॑𑌮𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌆᳚𑌪𑍍𑌨𑍁𑌤𑌃 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ।
𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌅𑌹𑍍𑌨𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌰𑌾𑌤𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌅𑌤𑌿॑𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 58 ॥
𑌉॒𑌷𑌾 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾 𑌽𑌽𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌸𑍁॒𑌭𑌗𑌾᳚ 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸𑍈𑌤𑌮𑍁॒𑌷𑌸𑍇॑ 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾 𑌽𑌽𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌸𑍁॒𑌭𑌗𑌾॑ 𑌽𑌭𑌵𑌤𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑍋 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑍁॒𑌭𑌗𑍋॑ 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌉॒𑌷𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌵𑍍𑌯𑍁॑𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌵𑍍𑌯𑍂॒𑌷𑍁𑌷𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌵𑍍𑌯𑍁॒𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌵𑍍𑌯𑍁॑𑌷𑍍𑌟𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 59 ॥
𑌅𑌥𑍈॒𑌤𑌸𑍍𑌮𑍈॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌯𑌥𑌾॒ 𑌤𑍍𑌵-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒𑌮𑌸𑌿॑ । 𑌏॒𑌵𑌮॒𑌹-𑌮𑍍𑌮॑𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌣𑌾-𑌮𑍍𑌭𑍂𑌯𑌾𑌸॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌯𑌥𑌾॑ 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 ।
𑌏॒𑌵𑌗𑍍𑌂 𑌹॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷 𑌮॑𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌣𑌾-𑌮𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍋॑𑌦𑍇𑌷𑍍𑌯॒𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌉॒𑌦𑍍𑌯॒𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍋𑌦𑌿॑𑌤𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌹𑌰॑𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌭𑌰॑𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌜॑𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌤𑍇𑌜॑𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌤𑌪॑𑌸𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 60 ॥
𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑍇𑌭𑍍𑌯𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌽𑌭॑𑌵𑌤𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌹॒ 𑌵𑍈 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾᳚-𑌮𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 ।
𑌯 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 ।
𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑍇𑌭𑍍𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 61 ॥
𑌅𑌥𑍈॒𑌤𑌮𑌦𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌇॒𑌯𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌃 ।
𑌅॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌿 । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ।
𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 62 ॥
𑌅𑌥𑍈॒𑌤𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌷𑍍𑌣॑𑌵𑍇 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑍋 𑌵𑍈 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌃॑ । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞 𑌏॒𑌵𑌾𑌨𑍍𑌤॒𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌿 । 𑌸𑍋-𑌽𑌤𑍍𑌰॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣॑𑌵𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 63 ॥
(𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾𑌃॒ 𑌪𑌞𑍍𑌚॑𑌦𑌶𑌾 - 𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌸॒𑌪𑍍𑌤𑌦॑ - 𑌶𑍋॒𑌷𑌾 𑌏𑌕𑌾॑𑌦॒𑌶𑌾 - 𑌥𑍈॒𑌤𑌸𑍍𑌮𑍈॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌤𑌾𑌯॒ 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍋॑𑌦𑌶॒ - 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍋॒ 𑌦𑌶𑌾 - 𑌥𑍈॒𑌤𑌮𑌦𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌾 - 𑌥𑍈॒𑌤𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌷𑍍𑌣॑𑌵𑍇॒ 𑌷𑌟𑍍-𑌥𑍍𑌸॒𑌪𑍍𑌤) (𑌅. 6)
[𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑌾-𑌽𑌽𑌶𑍂॒𑌨𑌾𑌂-𑌵𑍍𑌰𑍀𑌁॑𑌹𑍀॒𑌣𑌾𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌮॒𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰𑍀॑𑌹𑍀𑌣𑌾॒𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌃॑ 𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌾𑌨𑍋𑌂᳚
𑌁𑌵𑍍𑌰𑍀𑌹𑍀॒𑌣𑌾𑌮॑𑌹𑍋𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌦𑍍𑌵॒𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂᳚-𑌵𑍍𑌰𑍀𑌁𑌹𑍀॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌪𑌿॒𑌤𑌰॒-𑌷𑍍𑌷𑌟𑍍𑌕॑𑌪𑌾𑌲𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦॑𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌏𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰॒ 𑌏𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌦𑌶॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌂॒-𑌵𑌿𑌁𑌷𑍍𑌣𑍁॑𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑌪𑌾॒𑌲𑌮𑌹𑌿॒-𑌰𑍍𑌭𑍂𑌮𑌿॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌮॒𑌶𑍍𑌵𑌿𑌨𑍗᳚ 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌕𑌪𑌾॒𑌲-𑌞𑍍𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾𑌃॒ 𑌪𑌞𑍍𑌚॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲-𑌮॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌾॒ 𑌵𑌸॑𑌵𑍋॒-𑌽𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕॑𑌪𑌾𑌲𑌮॒𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰॑ 𑌚॒𑌰𑍁𑌮𑍍 । 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑍋᳚-𑌽𑌰𑍍𑌯॒𑌮𑌾 𑌪𑍂॒𑌷𑌾 𑌪॑𑌶𑍁॒𑌮𑌾𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑍋𑌮𑍋॑ 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑍋 𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃॒ 𑌪𑌯॑𑌸𑌿 𑌵𑌾॒𑌯𑍁𑌃 𑌪𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑍋𑌮𑍋॑ 𑌵𑌾॒𑌯𑍁𑌰𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰॒ 𑌆𑌪𑍋॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑ 𑌯॒𑌮𑍋॑-𑌽𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌯𑍈॑ 𑌪𑍗𑌰𑍍𑌣𑌮𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾 𑌅॑𑌮𑌾𑌵𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑌾॒ 𑌆𑌗॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇॒ 𑌜𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾॑
𑌅॒𑌶𑍍𑌵𑌿𑌨𑍗॒ 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌯𑍈᳚ । 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॒ 𑌤𑌦𑍇॒𑌤𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌷𑍍𑌣𑍁॒-𑌸𑍍𑌸 𑌏॒𑌤𑌂-𑌵𑌾𑌁॒𑌯𑍁-𑌸𑍍𑌸 𑌏॒𑌤𑌦𑌾𑌪॒𑌸𑍍𑌤𑌾𑌃 । 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇॒ 𑌵𑌸॑𑌵𑍋-𑌽𑌕𑌾𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤॒𑌮𑍇𑌤𑌿॒ 𑌤 𑌏॒𑌤-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌆𑌪𑍋॑-𑌽𑌕𑌾𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤॒ 𑌮𑍇𑌤𑌿॒ 𑌤𑌾 𑌏॒𑌤-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌇॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌅॒𑌶𑍍𑌵𑌿𑌨𑌾॑𑌵𑌕𑌾𑌮𑌯𑍇𑌤𑌾𑌂॒-𑌵𑍇𑌁𑌤𑌿॒ 𑌤𑌾𑌵𑍇॒𑌤-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌦𑌾𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌹𑍋॒𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑍇𑌤𑌾॒𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌤𑍇 𑌏॒𑌤-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌅॒𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰𑌾॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤॒𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌸 𑌏॒𑌤-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌇॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌶𑍍𑌰𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯॒𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌜𑍍𑌯𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯॒𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌦𑍃॒𑌢𑌃 ।
𑌆𑌹𑌿॒-𑌸𑍍𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍋-𑌽𑌦𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣॑𑌵𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈᳚ ।
𑌸𑍋𑌮𑍋॑ 𑌯॒𑌮-𑌸𑍍𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌨𑍋॑ 𑌰𑍀𑌰𑌿𑌷𑌦॒𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰॑ 𑌰𑍀𑌰𑌿𑌷𑌃]
[𑌵𑌿॒𑌦𑍁𑌷𑍋॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌇𑌷𑍍𑌟𑌿॑𑌭𑌿॒𑌰𑍍𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌾 𑌏॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ।
𑌅॒𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰॑ 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮॒𑌣𑍇 𑌯 𑌉॑ 𑌚𑍈𑌨𑌮𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ]
𑌫𑍍𑌰𑌪𑌾𑌤𑌕 𑌖𑍋𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌵𑌿-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌤𑌰𑍍𑌤𑌿𑌨𑍍𑌗𑍍 𑌫𑌦𑌮𑍍𑌸𑍍 𑌓𑌀f 1 𑌤𑍋𑌀 6 𑌆𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌮𑍍𑌸𑍍 𑌃-
(𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌨॑-𑌋॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌮॒-𑌨𑌵𑍋॑𑌨𑌵𑍋॒-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌰𑍍𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰 - 𑌶𑍍𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾॒-𑌷𑍍𑌷𑌟𑍍)
(𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌨॒ - 𑌸𑍍𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌵𑌾॒𑌯𑍁 - 𑌰𑌹𑌿॑𑌰𑍍𑌬𑍂॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑌿𑌯॑ - 𑌋॒𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌵𑌾 𑌇॒𑌯 - 𑌮𑌥𑍈॒𑌤-𑌤𑍍𑌪𑍗᳚𑌰𑍍𑌣𑌮𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾 - 𑌅॒𑌜𑍋 𑌵𑌾 𑌏𑌕॑𑌪𑌾॒𑌥𑍍 - 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯॒ 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌷॑𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃)
(𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌨𑌃॑ - 𑌪𑌾𑌤𑍁 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌯𑍈॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍇𑌤𑌿॑ )
॥ 𑌹𑌰𑌿𑌃॑ 𑌓𑌮𑍍 ॥
॥ 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌤𑍃𑌤𑍀𑌯𑌾𑌷𑍍𑌟𑌕𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕-𑌸𑍍𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌤𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe tṛtīyāṣṭake prathamaḥ prapāṭhakaḥ - nakṣatreṣṭīnāṃ-yā~jyā-'nuvākyā brāhmaṇāni
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1 - devanakṣatrāṇāṃ-yā~jyānuvākyāḥ
a॒gnirnaḥ̭ pātu॒ kṛtti̭kāḥ | nakṣa̭tra-nde॒vami̭ndri॒yam | i॒damā̭sāṃ-vi~cakṣa॒ṇam | ha॒virā॒sa-ñjṷhotana || yasya॒ bhānti̭ ra॒śmayo॒ yasya̭ ke॒tavaḥ̭ | yasye॒mā viśvā॒ bhuva̭nāni॒ sarvā᳚ |
sa kṛtti̭kābhira॒bhi saṃ॒va~sā̭naḥ | a॒gnirno̭ de॒va-ssṷvi॒te da̭dhātu || pra॒jāpa̭te rohi॒ṇī vḙtu॒ patnī᳚ |
vi॒śvarṷ̄pā bṛha॒tī ci॒trabhā̭nuḥ || 1 ||
sā no̭ ya॒jñasya̭ suvi॒te da̭dhātu | yathā॒ jīvḙma śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ro॒hi॒ṇī de॒vyuda̭gā-tpu॒rastā᳚t | viśvā̭ rū॒pāṇi̭ prati॒moda̭mānā | pra॒jāpa̭tigṃ ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntī | pri॒yā de॒vānā॒-mupa̭yātu ya॒jñam || somo॒ rājā̭ mṛgaśī॒ra॒.ṣeṇa॒ āganṋ | śi॒va-nnakṣa̭tra-mpri॒yama̭sya॒ dhāma̭ |
ā॒pyāya̭māno bahu॒dhā janḙṣu |
retaḥ̭ pra॒jāṃ-ya~ja̭māne dadhātu || 2 ||
ya-tte॒ nakṣa̭tra-mmṛgaśī॒ra॒.ṣamasti̭ |
pri॒yagṃ rā̭ja-npri॒yata̭ma-mpri॒yāṇā᳚m |
tasmai̭ te soma ha॒viṣā̭ vidhema |
śanna̭ edhi dvi॒pade॒ śa-ñcatṷṣpade ||
ā॒rdrayā̭ ru॒draḥ pratha̭māna eti | śreṣṭho̭ de॒vānā॒-mpati̭raghni॒yānā᳚m | nakṣa̭tramasya ha॒viṣā̭ vidhema | mā naḥ̭ pra॒jāgṃ rī̭riṣa॒-nmota vī॒rān ||
he॒tī ru॒drasya॒ pari̭ṇo vṛṇaktu | ā॒rdrā nakṣa̭tra-ñjuṣatāgṃ ha॒virnaḥ̭ || 3 ||
pra॒mu॒ñcamā̭nau duri॒tāni॒ viśvā᳚ | apā॒ghaśagṃ̭ sa-nnudatā॒marā̭tim || puna̭rno de॒vyadi̭ti-sspṛṇotu | puna̭rvasū naḥ॒ puna॒retāṃ᳚-ya~॒jñam |
puna̭rno de॒vā a॒bhiya̭ntu॒ sarve᳚ | punaḥ̭ punarvo ha॒viṣā̭ yajāmaḥ || e॒vā na de॒vyadi̭tirana॒rvā | viśva̭sya bha॒rtrī jaga̭taḥ prati॒ṣṭhā | puna̭rvasū ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntī | pri॒ya-nde॒vānā॒-mapyḙtu॒ pāthaḥ̭ || 4 ||
bṛha॒spatiḥ̭ pratha॒ma-ñjāya̭mānaḥ | ti॒ṣya̭-nnakṣa̭trama॒bhi samba̭bhūva | śreṣṭho̭ de॒vānā॒-mpṛta̭nāsu ji॒ṣṇuḥ | diśo-'nu॒ sarvā॒ abha̭yanno astu ||
ti॒ṣyaḥ̭ pu॒rastā̭du॒ta ma̭ddhya॒to naḥ̭ | bṛha॒spati̭ rnaḥ॒ pari̭pātu pa॒ścāt | bādhḙtā॒-ndveṣo॒ abha̭ya-ṅkṛṇutām | su॒vīrya̭sya॒ pata̭ya-ssyāma ||
i॒dagṃ sa॒rpebhyo̭ ha॒vira̭stu॒ juṣṭa᳚m |
ā॒śre॒ṣā yeṣā̭-manu॒yanti॒ cetaḥ̭ || 5 ||
ye a॒ntari̭kṣa-mpṛthi॒vī-ṅkṣi॒yanti̭ | tenaḥ̭ sa॒rpāso॒ hava॒māga̭miṣṭhāḥ || ye ro̭ca॒ne sūrya॒syāpi̭
sa॒rpāḥ | ye diva̭-nde॒vīmanṷ sa॒ñcara̭nti |
yeṣā̭māśre॒ṣā a̭nu॒yanti॒ kāma᳚m |
tebhyaḥ̭ sa॒rpebhyo॒ madhṷmajjuhomi ||
upa̭hūtāḥ pi॒taro॒ ye ma॒ghāsṷ | mano̭javasa-ssu॒kṛtaḥ̭ sukṛ॒tyāḥ | te no॒ nakṣa̭tre॒ hava॒māga̭miṣṭhāḥ | sva॒dhābhi̭ rya॒jña-mpraya̭ta-ñjuṣantām || 6 ||
ye a̭gnida॒gdhā ye-'na̭gni-dagdhāḥ | yḙ-'muṃ-lo~॒ka-mpi॒taraḥ̭ kṣi॒yanti̭ | yāgśca̭ vi॒dmayāgṃ ṷ ca॒ na pra̭vi॒dma | ma॒ghāsṷ ya॒jñagṃ sukṛ̭ta-ñjuṣantām ||
gavā॒-mpatiḥ॒ phalgṷnīnāmasi॒ tvam | tada̭ryaman varuṇa mitra॒ cārṷ | ta-ntvā̭ va॒yagṃ sa̭ni॒tāragṃ̭ sanī॒nām | jī॒vā jīva̭nta॒mupa॒ saṃvi~̭śema ||
yene॒mā viśvā॒ bhuva̭nāni॒ sañji̭tā |
yasya̭ de॒vā a̭nu saṃ॒ya~nti॒ cetaḥ̭ || 7 ||
a॒rya॒mā rājā॒-'jara॒stuvi̭ṣmān | phalgṷnīnā-mṛṣa॒bho ro̭ravīti || śreṣṭho̭ de॒vānā᳚-mbhagavo bhagāsi | tattvā̭ viduḥ॒ phalgṷnī॒stasya̭ vittāt | a॒smabhya̭-ṅkṣa॒trama॒jaragṃ̭ su॒vīrya᳚m | goma॒daśva̭-va॒dupa॒-sannṷde॒ha || bhago̭ ha dā॒tā bhaga॒ i-tpra̭dā॒tā | bhago̭ de॒vīḥ phalgṷnī॒rāvi̭veśa | bhaga॒syetta-mpra̭sa॒va-ṅga̭mema | yatra̭ de॒vai-ssa̭dha॒māda̭-mmadema || 8 ||
āyā̭tu de॒va-ssa̭vi॒topa̭yātu | hi॒ra॒ṇyayḙna su॒vṛtā॒ rathḙna | vaha॒n॒. hastagṃ̭ su॒bhagaṃ̭-vi~dma॒nāpa̭sam | pra॒yaccha̭nta॒-mpapṷri॒-mpuṇya॒maccha̭ ||
hastaḥ॒ praya̭ccha tva॒mṛtaṃ॒-va~sī̭yaḥ |
dakṣi̭ṇena॒ prati̭gṛbhṇīma enat |
dā॒tāra̭ma॒dya sa̭vi॒tā vi̭deya |
yo no॒ hastā̭ya prasu॒vāti̭ ya॒jñam ||
tvaṣṭā॒ nakṣa̭trama॒bhyḙti ci॒trām |
su॒bhagṃ sa̭saṃ-yu~va॒tigṃ roca̭mānām || 9 ||
ni॒ve॒śaya̭-nna॒mṛtā॒-nmartyāg̭śca |
rū॒pāṇi̭ pi॒gṃ॒śa-nbhuva̭nāni॒ viśvā᳚ ||
tanna॒stvaṣṭā॒ tadṷ ci॒trā vica̭ṣṭām |
tannakṣa̭tra-mbhūri॒dā a̭stu॒ mahya᳚m |
tannaḥ̭ pra॒jāṃ-vī~॒rava̭tīgṃ sanotu |
gobhi̭rno॒ aśvai॒-ssama̭naktu ya॒jñam ||
vā॒yurnakṣa̭tra-ma॒bhyḙti॒ niṣṭyā᳚m |
ti॒gmaśṛ̭ṅgo vṛṣa॒bho rorṷvāṇaḥ |
sa॒mī॒raya॒-nbhuva̭nā māta॒riśvā᳚ |
apa॒ dveṣāgṃ̭si nudatā॒marā̭tīḥ || 10 ||
tanno̭ vā॒yastadu॒ niṣṭyā̭ śṛṇotu |
tannakṣa̭tra-mbhūri॒dā a̭stu॒ mahya᳚m |
tanno̭ de॒vāso॒ anṷ jānantu॒ kāma᳚m | yathā॒ tarḙma duri॒tāni॒ viśvā᳚ || dū॒rama॒smacchatra̭vo yantu bhī॒tāḥ | tadi̭ndrā॒gnī kṛ̭ṇutā॒-nta-dviśā̭khe |
tanno̭ de॒vā anṷmadantu ya॒jñam | pa॒ścā-tpu॒rastā॒-dabha̭yanno astu || nakṣa̭trāṇā॒-madhi̭patnī॒ viśā̭khe |
śreṣṭhā̭vindrā॒gnī bhuva̭nasya go॒pau || 11 ||
viṣṷ̄ca॒-śśatrṷ̄-napa॒bādha̭mānau | apa॒ kṣudha̭-nnudatā॒marā̭tim || pū॒rṇā pa॒ścādu॒ta pū॒rṇā pu॒rastā᳚t | unma̭ddhya॒taḥ pau᳚rṇamā॒sī ji̭gāya |
tasyā᳚-nde॒vā adhi̭ saṃ॒va~sa̭ntaḥ |
u॒tta॒me nāka̭ i॒ha mā̭dayantām ||
pṛ॒thvī su॒varcā̭ yuva॒ti-ssa॒joṣāḥ᳚ | pau॒rṇa॒mā॒syuda̭gā॒-cchobha̭mānā |
ā॒pyā॒yaya̭ntī duri॒tāni॒ viśvā᳚ |
u॒ru-nduhāṃ॒-ya~ja̭mānāya ya॒jñam || 12 ||
(ci॒trabhā̭nu॒-r yaja̭māne dadhātu - ha॒virnaḥ॒ - pātha॒ - śceto̭ - juṣantāṃ॒ - ceto̭ - madema॒ - roca̭mānā॒ - marā̭tī--r go॒pau - ya॒jñaṃ) (a. 1)
anuvākaṃ 2 - yamanakṣatrāṇāṃ-yā~jyānuvākyāḥ
ṛ॒ddhyāsma̭ ha॒vyai-rnama̭sopa॒ sadya̭ |
mi॒tra-nde॒va-mmi̭tra॒dheya̭nno astu | a॒nū॒rā॒dhān. ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ci॒tra-nnakṣa̭tra॒-muda̭gā-tpu॒rastā᳚t | a॒nū॒rā॒dhāsa॒ iti॒ ya-dvada̭nti | tanmi॒tra ḙti pa॒thibhi̭ rdeva॒yānaiḥ᳚ | hi॒ra॒ṇyayai॒ rvita̭tai-ra॒ntari̭kṣe ||
indro᳚ jye॒ṣṭhāmanu॒ nakṣa̭trameti | yasmi̭n vṛ॒traṃ-vṛ~̭tra॒ tūryḙ ta॒tāra̭ || 13 ||
tasmi̭n va॒yama॒mṛta॒-nduhā̭nāḥ | kṣudha̭-ntarema॒ duri̭ti॒-nduri̭ṣṭim || pu॒ra॒nda॒rāya̭ vṛṣa॒bhāya̭ dhṛ॒ṣṇave᳚ | aṣā̭ḍhāya॒ saha̭mānāya mī॒ḍhuṣe᳚ |
indrā̭ya jye॒ṣṭhā madhṷma॒-dduhā̭nā |
u॒ru-ṅkṛ̭ṇotu॒ yaja̭mānāya lo॒kam ||
mūla̭-mpra॒jāṃ-vī~॒rava̭tīṃ-vi~deya | parā᳚cyetu॒ nir-ṛ̭tiḥ parā॒cā | gobhi॒ rnakṣa̭tra-mpa॒śubhi॒-ssama̭ktam | aha̭rbhūyā॒-dyaja̭mānāya॒ mahya᳚m || 14 ||
aha̭rno a॒dya sṷvi॒te da̭dhātu | mūla॒-nnakṣa̭tra॒miti॒ ya-dvada̭nti | parā̭cīṃ-vā~॒cā nir-ṛ̭ti-nnudāmi |
śi॒va-mpra॒jāyai̭ śi॒vama̭stu॒ mahya᳚m ||
yā di॒vyā āpaḥ॒ paya̭sā sa-mbabhū॒vuḥ | yā a॒ntari̭kṣa u॒ta pārthi̭vī॒ryāḥ | yāsā̭maṣā॒ḍhā a̭nu॒yanti॒
kāma᳚m | tā na॒ āpa॒-śśagg syo॒nā bha̭vantu ||
yāśca॒ kūpyā॒ yāśca̭ nā॒dyā᳚-ssamu॒driyāḥ᳚ |
yāśca̭ vaiśa॒ntīru॒ta prā̭sa॒cīryāḥ || 15 ||
yāsā̭maṣā॒ḍhā madhṷ bha॒kṣaya̭nti | tā na॒ āpa॒-śśagg syo॒nā bha̭vantu || tanno॒ viśve॒ upa̭ śṛṇvantu de॒vāḥ | tada̭ṣā॒ḍhā a॒bhi saṃya~̭ntu ya॒jñam |
tannakṣa̭tra-mprathatā-mpa॒śubhyaḥ̭ |
kṛ॒ṣi-rvṛ॒ṣṭi-ryaja̭mānāya kalpatām ||
śu॒bhrāḥ ka॒nyā̭ yuva॒tayaḥ̭ su॒peśa̭saḥ | ka॒rma॒kṛtaḥ̭ su॒kṛto̭ vī॒ryā̭vatīḥ |
viśvā᳚-nde॒vān. ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntīḥ |
a॒ṣā॒ḍhāḥ kāma॒mupa̭yāntu ya॒jñam || 16 ||
yasmi॒-nbrahmā॒-'bhyaja̭ya॒-thsarva̭me॒tat |
a॒muñca̭ lo॒ka mi॒damṷ̄ca॒ sarva᳚m |
tanno॒ nakṣa̭tramabhi॒ji-dvi॒jitya̭ | śriya̭-ndadhā॒-tvahṛ̭ṇīyamānam || u॒bhau lo॒kau brahma̭ṇā॒ sañji̭te॒mau | tanno॒ nakṣa̭tramabhi॒ji-dvica̭ṣṭām |
tasmi̭n va॒ya-mpṛta̭nā॒-ssa-ñja̭yema |
tanno̭ de॒vāso॒ anṷjānantu॒ kāma᳚m ||
śṛ॒ṇvanti̭ śro॒ṇā-ma॒mṛta̭sya go॒pām |
puṇyā̭masyā॒ upa̭śṛṇomi॒ vāca᳚m || 17 ||
ma॒hī-nde॒vīṃ-vi~ṣṇṷpatnī-majū॒ryām | pra॒tīcī̭menāgṃ ha॒viṣā̭ yajāmaḥ ||
tre॒dhā viṣṇṷ-rurugā॒yo vica̭krame |
ma॒hī-ndiva̭-mpṛthi॒vī-ma॒ntari̭kṣam |
tacchro॒ṇaiti॒ śrava̭ i॒cchamā̭nā |
puṇya॒gg॒ ślokaṃ॒-ya~ja̭mānāya kṛṇva॒tī ||
a॒ṣṭau de॒vā vasa̭va-sso॒myāsaḥ̭ |
cata̭sro de॒vī ra॒jarā॒-śśravi̭ṣṭhāḥ |
te ya॒jña-mpā᳚ntu॒ raja̭saḥ pa॒rastā᳚t |
saṃ॒va~॒thsa॒rīṇa̭-ma॒mṛtagg̭ sva॒sti || 18 ||
ya॒jña-nnaḥ̭ pāntu॒ vasa̭vaḥ pu॒rastā᳚t | da॒kṣi॒ṇa॒to̭-'bhiya̭ntu॒ śravi̭ṣṭhāḥ | puṇya॒-nnakṣa̭trama॒bhi saṃvi~̭śāma | mā no॒ arā̭ti-ra॒ghaśa॒gṃ॒sā ganṋ ||
kṣa॒trasya॒ rājā॒ varṷṇo-'dhirā॒jaḥ | nakṣa̭trāṇāgṃ śa॒tabhi̭ṣa॒g vasi̭ṣṭhaḥ | tau de॒vebhyaḥ̭ kṛṇuto dī॒rghamāyuḥ̭ | śa॒tagṃ sa॒hasrā̭ bheṣa॒jāni̭ dhattaḥ ||
ya॒jñanno॒ rājā॒ varṷṇa॒ upa̭yātu | tanno॒ viśvḙ a॒bhi saṃya~̭ntu de॒vāḥ || 19 ||
tanno॒ nakṣa̭tragṃ śa॒tabhi̭ṣag juṣā॒ṇam | dī॒rghamāyuḥ॒ prati̭ra-dbheṣa॒jāni̭ || a॒ja eka̭pā॒duda̭gā-tpu॒rastā᳚t | viśvā̭ bhū॒tāni̭ prati॒moda̭mānaḥ | tasya̭ de॒vāḥ pra̭sa॒vaṃ-ya~̭nti॒ sarve᳚ | pro॒ṣṭha॒pa॒dāso̭ a॒mṛta̭sya go॒pāḥ ||
vi॒bhrāja̭māna-ssamidhā॒na u॒graḥ | ā-'ntari̭kṣa-maruha॒da-ga॒ndyām | tagṃ sūrya̭-nde॒va-ma॒jameka̭pādam | pro॒ṣṭha॒pa॒dāso॒ anṷyanti॒ sarve᳚ || 20 ||
ahi̭-rbu॒ddhniyaḥ॒ pratha̭māna eti | śreṣṭho̭ de॒vānā̭mu॒ta mānṷṣāṇām | ta-mbrā᳚hma॒ṇā-sso̭ma॒pā-sso॒myāsaḥ̭ |
pro॒ṣṭha॒pa॒dāso̭ a॒bhi ra̭kṣanti॒ sarve᳚ ||
ca॒tvāra॒ eka̭ma॒bhi karma̭ de॒vāḥ |
pro॒ṣṭha॒pa॒dāsa॒ iti॒ yān. vada̭nti |
te bu॒ddhaniya̭-mpari॒ṣadyagg̭ stu॒vantaḥ̭ |
ahigṃ̭ rakṣanti॒ nama̭sopa॒sadya̭ ||
pū॒ṣā re॒vatyanvḙti॒ panthā᳚m | pu॒ṣṭi॒patī̭ paśu॒pā vāja̭bastyau || 21 ||
i॒māni̭ ha॒vyā praya̭tā juṣā॒ṇā |
su॒gairno॒ yānai॒rupa̭yātāṃ-ya~॒jñam ||
kṣu॒drā-npa॒śū-nra̭kṣatu re॒vatī̭ naḥ |
gāvo̭ no॒ aśvā॒gṃ॒ anvḙtu pū॒ṣā |
anna॒gṃ॒ rakṣa̭ntau bahu॒dhā virṷ̄pam |
vājagṃ̭ sanutāṃ॒-ya~ja̭mānāya ya॒jñam ||
tada॒śvinā̭-vaśva॒yujopa̭yātām |
śubha॒-ṅgami̭ṣṭhau su॒yamḙbhi॒raśvaiḥ᳚ |
sva-nnakṣa̭tragṃ ha॒viṣā॒ yaja̭ntau |
maddhvā॒ sampṛ̭ktau॒ yajṷṣā॒ sama̭ktau || 22 ||
yau de॒vānā᳚-mbhi॒ṣajaṷ havyavā॒hau | viśva̭sya dū॒tā-va॒mṛta̭sya go॒pau | tau nakṣa̭tra-ñjujuṣā॒ṇo-pa̭yātām | namo॒-'śvibhyā᳚-ṅkṛṇumo-'śva॒yugbhyā᳚m ||
apa̭ pā॒pmāna॒-mbhara̭ṇīrbharantu | ta-dya॒mo rājā॒ bhaga̭vā॒n॒. vica̭ṣṭām | lo॒kasya॒ rājā̭ maha॒to ma॒hān. hi | su॒ga-nnaḥ॒ panthā॒mabha̭ya-ṅkṛṇotu ||
yasmi॒-nnakṣa̭tre ya॒ma eti॒ rājā᳚ |
yasmi̭-nnenama॒bhyaṣi̭cannta de॒vāḥ |
tada̭sya ci॒tragṃ ha॒viṣā̭ yajāma |
apa̭ pā॒pmāna॒-mbhara̭ṇī-rbharantu ||
ni॒veśa̭nī sa॒ṅgama̭nī॒ vasṷ̄nāṃ॒-vi~śvā̭ rū॒pāṇi॒ vasū᳚nyāve॒śaya̭ntī | sa॒ha॒sra॒po॒ṣagṃ su॒bhagā॒ rarā̭ṇā॒ sā na॒ āga॒n varca̭sā saṃvi~dā॒nā || yattḙ de॒vā ada̭dhu-rbhāga॒dheya॒mamā̭vāsye saṃ॒va~sa̭nto mahi॒tvā | sāno̭ ya॒jña-mpi̭pṛhi viśvavāre ra॒yi-nno̭ dhehi subhage su॒vīra᳚m || || 23 ||
(ta॒tāra॒ - mahyaṃ̭ - prāsa॒cīryā - yā᳚ntu ya॒jñaṃ - ~vācagg̭ - sva॒sti - de॒vā-anṷ yanti॒ sarve॒-vāja̭bastyau॒-sama̭ktau-de॒vā strīṇi̭ ca) (a. 2)
anuvākaṃ 3 - cāndramasādīnāṃ saptanāmiṣṭīnāṃ-yā~jyānuvākyāḥ
navo̭navo bhavati॒ jāya̭mā॒no-'hnā᳚-ṅke॒turu॒ṣasā̭ me॒tyagre᳚ | bhā॒ga-nde॒vebhyo॒ vida̭dhātyā॒ya-npraca॒ndramā᳚stirati dī॒rghamāyuḥ̭ || yamā̭di॒tyā
a॒gṃ॒śumā᳚pyā॒yaya̭nti yamā̭di॒tyā a॒gṃ॒śumā᳚pyā॒yaya̭nti॒ yamakṣi̭ta॒-makṣi̭tayaḥ॒ piba̭nti | tena̭ no॒ rājā॒ varṷṇo॒ bṛha॒spati॒rā pyā̭yayantu॒ bhuva̭nasya go॒pāḥ |||| ye virṷ̄pe॒ sama̭nasā saṃ॒vya~ya̭ntī | sa॒mā॒na-ntantṷ-mpari tāta॒nāte᳚ | vi॒bhū pra॒bhū a̭nu॒bhū vi॒śvato̭ huve |
te no॒ nakṣa̭tre॒ hava॒māga̭metam ||
va॒ya-nde॒vī brahma̭ṇā saṃvi~dā॒nāḥ |
su॒ratnā̭so de॒vavī̭ti॒-ndadhā̭nāḥ |
a॒ho॒rā॒tre ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntaḥ |
ati̭ pā॒pmāna॒-mati̭muktyā gamema || pratyṷvadṛśyāya॒tī || 24 ||
vyu॒cchantī̭ duhi॒tā di॒vaḥ | a॒po ma॒hī vṛ̭ṇute॒ cakṣṷṣā || tamo॒ jyoti̭ṣkṛṇoti sū॒narī᳚ | udu॒striyā᳚-ssacate॒ sūryaḥ̭ | sa cā̭ u॒dyannakṣa̭tra-marci॒mat | tavedṷṣo॒ vyuṣi॒ sūrya̭sya ca ||
sa-mbha॒ktena̭ gamemahi | tanno॒ nakṣa̭tra-marci॒mat | bhā॒nu॒matteja̭ u॒ccara̭t | upa̭ ya॒jña-mi॒hāga̭mat || 25 ||
pra nakṣa̭trāya de॒vāya̭ | indrā॒yendugṃ̭ havāmahe |
sa naḥ̭ savi॒tā sṷva-thsa॒nim | pu॒ṣṭi॒dāṃ-vī~॒rava̭ttamam || udu॒ tya-ñjā॒tavḙdasa-nde॒vaṃ-va~̭hanti ke॒tavaḥ̭ | dṛ॒śe viśvā̭ya॒ sūrya᳚m || ci॒tra-nde॒vānā॒-muda̭gā॒danī̭ka॒-ñcakṣṷ-rmi॒trasya॒ varṷṇasyā॒-'gneḥ | ā-' prā॒ dyāvā̭pṛthi॒vī a॒ntari̭kṣa॒gṃ॒ sūrya̭ ā॒tmā jaga̭tasta॒sthuṣa̭śca ||||
adi̭tirna uruṣya॒tvadi̭ti॒-śśarma̭ yacchatu | adi̭tiḥ pā॒tvagṃ ha̭saḥ || ma॒hīmū॒ṣu mā॒taragṃ̭ suvra॒tānā̭mṛ॒tasya॒ patnī॒mava̭se huvema | tu॒vi॒kṣa॒trāma॒jara̭ntīmurū॒cīgṃ su॒śarmā̭ṇa॒madi̭tigṃ su॒praṇī̭tim || ||
i॒daṃ-vi~ṣṇu॒-rvica̭krame tre॒dhā ni da̭dhe pa॒dam | sa mṷ̄ḍhamasya pāgṃ su॒re || prata-dviṣṇuḥ̭ stavate vī॒ryā̭ya | mṛ॒go na bhī॒maḥ kṷca॒ro gi̭ri॒ṣṭhāḥ | yasyo॒ruṣṷ tri॒ṣu vi॒krama̭ṇeṣu | adhi̭kṣi॒yanti॒ bhuva̭nāni॒ viśvā᳚ || ||
a॒gnirmū॒rdhā di॒vaḥ ka॒ku-tpatiḥ̭ pṛthi॒vyā a॒yam | a॒pāgṃ retāgṃ̭si jinvati || bhuvo̭ ya॒jñasya॒ raja̭saśca ne॒tā yatrā̭ ni॒yudbhi॒-ssaca̭se śi॒vābhiḥ̭ | di॒vi mū॒rdhāna̭-ndadhiṣe suva॒r॒ṣā-ñji॒hvāma̭gne cakṛṣe havya॒vāha᳚m || ||
anṷ no॒-'dyā-'nṷmati-rya॒jña-nde॒veṣṷ manyatām | a॒gniśca̭ havya॒vāha̭no॒ bhava̭tā-ndā॒śuṣe॒ mayaḥ̭ || anvida̭numate॒ tva-mmanyā̭sai॒ śañca̭naḥ kṛdhi | kratve॒ dakṣā̭ya no hinu॒ praṇa॒ āyūgṃ̭ṣi tāriṣaḥ || ||
ha॒vya॒vāha̭-mabhimāti॒ṣā-'ha᳚m | ra॒kṣo॒haṇa॒-mpṛta̭nāsu ji॒ṣṇum | jyoti̭ṣmanta॒-ndīdya̭ta॒-mpura̭ndhim | a॒gnigg svi̭ṣṭa॒kṛta॒mā hṷvema || svi̭ṣṭamagne a॒bhi ta-tpṛ̭ṇāhi | viśvā̭ deva॒ pṛta̭nā a॒bhiṣya | u॒ru-nnaḥ॒ panthā᳚-mpradi॒śanvi bhā̭hi | jyoti̭ṣmaddhehya॒jara̭-nna॒ āyuḥ̭ || || 26 ||
(ā॒ya॒tya̭ - gama॒th - svi̭ṣṭam) (a. 3)
anuvākaṃ 4 - deva nakṣatreṣṭibrāhmaṇam
a॒gnirvā a̭kāmayata | a॒nnā॒do de॒vānāg̭ syā॒miti̭ |
sa e॒tama॒gnaye॒ kṛtti̭kābhyaḥ puro॒ḍāśa̭-ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnira̭vapat | tato॒ vai so᳚-'nnā॒do de॒vānā̭mabhavat | a॒gnirvai de॒vānā̭mannā॒daḥ ||
yathā̭ ha॒ vā a॒gni-rde॒vanā̭-mannā॒daḥ |
e॒vagṃ ha॒ vā e॒ṣa ma̭nu॒ṣyā̭ṇā-mbhavati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ || so-'tra̭ juhoti | a॒gnaye॒ svāhā॒ kṛtti̭kābhya॒-ssvāhā᳚ | a॒mbāyai॒ svāhā̭ du॒lāyai॒ svāhā᳚ | ni॒ta॒tnyai svāhā॒ 'bhraya̭ntyai॒ svāhā᳚ | me॒ghaya̭ntyai॒ svāhā̭ va॒ra॒.ṣaya̭ntyai॒ svāhā᳚ | cu॒pu॒ṇīkā̭yai॒ svāheti̭ || 27 ||
pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | tā a̭smā-thsṛ॒ṣṭāḥ parā̭cīrāyann | tāsāgṃ̭ rohi॒ṇī-ma॒bhya̭ddhyāyat | so̭-'kāmayata | upa॒ mā-''va̭rteta | samḙnayā gacche॒yeti̭ | sa e॒ta-mpra॒jāpa̭taye rohi॒ṇyai ca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sā tamu॒pāva̭rtata | samḙnayā 'gacchata || upa̭ ha॒ vā ḙna-mpri॒yamāva̭rtate |
sa-mpri॒yeṇa̭ gacchate | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ || so-'tra̭ juhoti |
pra॒jāpa̭taye॒ svāhā̭ rohi॒ṇyai svāhā᳚ |
roca̭mānāyai॒ svāhā᳚ pra॒jābhya॒-ssvāheti̭ || 28 ||
somo॒ vā a̭kāmayata | oṣa̭dhīnāgṃ rā॒jya-ma॒bhija̭yeya॒miti̭ | sa e॒tagṃ somā̭ya mṛgaśī॒ra॒.ṣāya̭ śyāmā॒ka-ñca॒ru-mpaya̭si॒ nira̭vapat | tato॒ vai sa oṣa̭dhīnāgṃ
rā॒jyama॒bhya̭jayat | sa॒mā॒nānāgṃ̭ ha॒ vai rā॒jyama॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
somā̭ya॒ svāhā̭ mṛgaśī॒ra॒.ṣāya॒ svāhā᳚ |
i॒nva॒kābhya॒-ssvāhauṣa̭dhībhya॒-ssvāhā᳚ |
rā॒jyāya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 29 ||
ru॒dro vā a̭kāmayata | pa॒śu॒mān-thsyā॒miti̭ |
sa e॒tagṃ ru॒drāyā॒rdrāyai॒ praiya̭ṅgava-ñca॒ru-mpaya̭si॒ nira̭vapat | tato॒ vai sa pa̭śu॒māna̭bhavat | pa॒śu॒mān. ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | ru॒drāya॒ svāhā॒ ''rdrāyai॒ svāhā᳚ | pinva̭mānāyai॒ svāhā̭ pa॒śubhya॒-ssvāheti̭ || 30 ||
ṛ॒kṣā vā i॒yama̭lo॒makā̭-''sīt | sā-'kā̭mayata |
oṣa̭dhībhi॒-rvana॒spati̭bhiḥ॒ prajā̭ye॒yeti̭ |
saitamadi̭tyai॒ puna̭rvasubhyā-ñca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vā i॒yamoṣa̭dhībhi॒-rvana॒spati̭bhiḥ॒ prājā̭yata |
prajā̭yate ha॒ vai pra॒jayā̭ pa॒śubhiḥ̭ | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ |
so-'tra̭ juhoti | adi̭tyai॒ svāhā॒ puna̭rvasubhyām |
svāhā-''bhū᳚tyai॒ svāhā॒ prajā᳚tyai॒ svāheti̭ || 31 ||
bṛha॒spati॒rvā a̭kāmayata | bra॒hma॒va॒rca॒sī syā॒miti̭ |
sa e॒ta-mbṛha॒spata̭ye ti॒ṣyā̭ya naivā॒ra-ñca॒ru-mpaya̭si॒ nira̭vapat | tato॒ vai sa bra̭hmavarca॒sya̭bhavat | bra॒hma॒va॒rca॒sī ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
bṛha॒spata̭ye॒ svāhā̭ ti॒ṣyā̭ya॒ svāhā᳚ | bra॒hma॒va॒rca॒sāya॒ svāheti̭ || 32 ||
de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | te de॒vā-ssa॒rpebhya̭ āśre॒ṣābhya॒ ājyḙ kara॒mbha-nnira̭vapann |
tāne॒tābhi̭re॒va de॒vatā̭-bhi॒rupā̭nayann |
e॒tābhi̭rha॒ vai de॒vatā̭bhi-rdvi॒ṣanta॒-mbhrātṛ̭vya॒-mupa̭nayati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
sa॒rpebhya॒-ssvāhā᳚-''śre॒ṣābhya॒-ssvāhā᳚ | da॒nda॒śūke᳚bhya॒-ssvāheti̭ || 33 ||
pi॒taro॒ vā a̭kāmayanta | pi॒tṛ॒lo॒ka ṛ̭ddhnuyā॒meti̭ |
ta e॒ta-mpi॒tṛbhyo̭ ma॒ghābhyaḥ̭ puro॒ḍāśa॒gṃ॒ ṣaṭka̭pāla॒-nnira̭vapann | tato॒ vai te pi̭tṛlo॒ka ā᳚rdhnuvann | pi॒tṛ॒lo॒ke ha॒ vā ṛ̭dhnoti |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | pi॒tṛbhya॒-ssvāhā̭ ma॒ghābhyaḥ̭ |
svāhā̭ 'na॒ghābhya॒-ssvāhā̭ 'ga॒dābhyaḥ̭ |
svāhā̭ 'rundha॒tībhya॒-ssvāheti̭ || 34 ||
a॒rya॒mā vā a̭kāmayata | pa॒śu॒mān-thsyā॒miti̭ |
sa e॒tama̭rya॒mṇe phalgṷnībhyā-ñca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa pa̭śu॒māna̭bhavat |
pa॒śu॒mān. ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | a॒rya॒mṇe svāhā॒ phalgṷnībhyā॒g॒ svāhā᳚ |
pa॒śubhya॒-ssvāheti̭ || 35 ||
bhago॒ vā a̭kāmayata | bha॒gī śre॒ṣṭhī de॒vānāg̭ syā॒miti̭ | sa e॒ta-mbhagā̭ya॒ phalgṷnībhyā-ñca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa bha॒gī śre॒ṣṭhī de॒vānā̭mabhavat |
bha॒gī ha॒ vai śre॒ṣṭhī sa̭mā॒nānā᳚-mbhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | bhagā̭ya॒ svāhā॒ phalgṷnībhyā॒g॒ svāhā᳚ | śraiṣṭhyā̭ya॒ svāheti̭ || 36 ||
sa॒vi॒tā vā a̭kāmayata | śranmḙ de॒vā dadhī̭rann | sa॒vi॒tā syā॒miti̭ | sa e॒tagṃ sa̭vi॒tre hastā̭ya puro॒ḍāśa॒-ndvāda̭śakapāla॒-nnira̭vapadāśū॒nāṃ
~vrī̭hī॒ṇām | tato॒ vai tasmai॒ śradde॒vā ada̭dhata | sa॒vi॒tā-'bha̭vat | śraddha॒ vā a̭smai manu॒ṣyā̭ dadhate | sa॒vi॒tā sa̭mā॒nānā᳚-mbhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
sa॒vi॒tre svāhā॒ hastā̭ya | svāhā̭ dada॒te svāhā̭ pṛṇa॒te | svāhā᳚ pra॒yaccha̭te॒ svāhā᳚ pratigṛbhṇa॒te svāheti̭ || 37 ||
tvaṣṭā॒ vā a̭kāmayata | ci॒tra-mpra॒jāṃ-vi~̭nde॒yeti̭ |
sa e॒ta-ntvaṣṭrḙ ci॒trāyai̭ puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭā-ka̭pāla॒-nnira̭vapat | tato॒ vai sa ci॒tra-mpra॒jāma̭vindata | ci॒tragṃ ha॒ vai pra॒jāṃ-vi~̭ndate |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
tvaṣṭre॒ svāhā̭ ci॒trāyai॒ svāhā᳚ |
caitrā̭ya॒ svāhā᳚ pra॒jāyai॒ svāheti̭ || 38 ||
vā॒yurvā a̭kāmayata | kā॒ma॒cāra̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhija̭yeya॒miti̭ | sa e॒ta-dvā॒yave॒ niṣṭyā̭yai gṛ॒ṣṭyai du॒gdha-mpayo॒ nira̭vapat |
tato॒ vai sa kā̭ma॒cāra̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhya̭jayat |
kā॒ma॒cāragṃ̭ ha॒ vā e॒ṣu lo॒keṣva॒bhija̭yati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | vā॒yave॒ svāhā॒ niṣṭyā̭yai॒ svāhā᳚ |
kā॒ma॒cārā̭ya॒ svāhā॒-'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 39 ||
i॒ndrā॒gnī vā a̭kāmayetām | śraiṣṭhya̭-nde॒vānā̭-ma॒bhija̭ye॒veti̭ | tāve॒tami̭ndrā॒gnibhyāṃ॒-vi~śā̭khābhyā-mpuro॒ḍāśa॒-mekā̭daśakapāla॒-nnira̭vapatām | tato॒ vai tau śraiṣṭhya̭-nde॒vānā̭-ma॒bhya̭jayatām | śraiṣṭhyagṃ̭ ha॒ vai sa̭mā॒nānā̭ma॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
i॒ndrā॒gnibhyā॒g॒ svāhā॒ viśā̭khābhyā॒g॒ svāhā᳚ |
śraiṣṭhyā̭ya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 40 ||
athai॒tat-pau᳚rṇamā॒syā ājya॒-nnirva̭pati | kāmo॒ vai pau᳚rṇamā॒sī | kāma॒ ājya᳚m | kāmḙnai॒va kāma॒gṃ॒ sama̭rdhayati | kṣi॒pramḙna॒gṃ॒ sa kāma॒ upa̭namati | yena॒ kāmḙna॒ yaja̭te | so-'tra̭ juhoti |
pau॒rṇa॒mā॒syai svāhā॒ kāmā̭ya॒ svāhā-''ga̭tyai॒ svāheti̭ || 41 ||
anuvākaṃ 5 - yamanakṣatreṣṭibrāhmaṇam
mi॒tro vā a̭kāmayata | mi॒tra॒dheya̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhi ja̭yeya॒miti̭ | sa e॒ta-mmi॒trāyā̭nūrā॒dhebhya̭śca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa mi̭tra॒dheya̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhya̭jayat | mi॒tra॒dheyagṃ̭ ha॒ vā e॒ṣu lo॒keṣva॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
mi॒trāya॒ svāhā̭ 'nūrā॒dhebhya॒-ssvāhā᳚ |
mi॒tra॒dheyā̭ya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 42 ||
indro॒ vā a̭kāmayata | jyaiṣṭhya̭-nde॒vānā̭-ma॒bhija̭yeya॒miti̭ | sa e॒tamindrā̭ya jye॒ṣṭhāyai̭ puro॒ḍāśa॒-mekā̭daśakapāla॒-nnira̭vapa-nma॒hāvrī̭hīṇām | tato॒ vai sa jyaiṣṭhya̭-nde॒vānā̭ma॒bhya̭jayat | jyaiṣṭhyagṃ̭ ha॒ vai sa̭mā॒nānā̭-ma॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | indrā̭ya॒ svāhā᳚ jye॒ṣṭhāyai॒ svāhā᳚ |
jyaiṣṭhyā̭ya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 43 ||
pra॒jāpa̭ti॒rvā a̭kāmayata | mūla̭-mpra॒jāṃ-vi~̭nde॒yeti̭ | sa e॒ta-mpra॒jāpa̭taye॒ mūlā̭ya ca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa mūla̭-mpra॒jāma̭vindata | mūlagṃ̭ ha॒ vai pra॒jāṃ-vi~̭ndate | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | pra॒jāpa̭taye॒ svāhā॒ mūlā̭ya॒ svāhā᳚ | pra॒jāyai॒ svāheti̭ || 44 ||
āpo॒ vā a̭kāmayanta | sa॒mu॒dra-ṅkāma̭ma॒ bhija̭ye॒meti̭ | tā e॒tama॒dbhyo̭-'ṣā॒ḍhābhya̭śca॒ru-nnira̭vapann | tato॒ vai tā-ssa̭mu॒dra-ṅkāma̭ma॒bhya̭jayann | sa॒mu॒dragṃ ha॒ vai kāma̭ma॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
a॒dbhya-ssvāhā̭ 'ṣā॒ḍhābhya॒-ssvāhā᳚ | sa॒mu॒drāya॒ svāhā॒ kāmā̭ya॒ svāhā᳚ | a॒bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 45 ||
viśve॒ vai de॒vā a̭kāmayanta | a॒na॒pa॒ja॒yya-ñja̭ye॒meti̭ | ta e॒taṃ-vi~śve᳚bhyo de॒vebhyo̭-'ṣā॒ḍhābhya̭śca॒ru-nnira̭vapann |
tato॒ vai tḙ-'napaja॒yya-ma̭jayann | a॒na॒pa॒ja॒yyagṃ ha॒ vai ja̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
viśve᳚bhyo de॒vebhya॒-ssvāhā̭ 'ṣā॒ḍhābhya॒-ssvāhā᳚ |
a॒na॒pa॒ja॒yyāya॒ svāhā॒ jityai॒ svāheti̭ || 46 ||
brahma॒ vā a̭kāmayata | bra॒hma॒lo॒kama॒bhija̭yeya॒miti̭ |
tade॒ta-mbrahma̭ṇe-'bhi॒jitḙ ca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai tadbra̭hmalo॒kama॒bhya̭jayat | bra॒hma॒lo॒kagṃ ha॒ vā a॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | brahma̭ṇe॒ svāhā̭ 'bhi॒jite॒ svāhā᳚ | bra॒hma॒lo॒kāya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 47 ||
viṣṇu॒rvā a̭kāmayata | puṇya॒gg॒ ślokagṃ̭ śṛṇvīya |
na mā̭ pā॒pī kī॒rtirāga̭cche॒diti̭ | sa e॒taṃ-vi~ṣṇa̭ve śro॒ṇāyai̭ puro॒ḍāśa̭-ntrikapā॒la-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa puṇya॒gg॒ śloka̭ma śṛṇuta | naina̭-mpā॒pī kī॒rtirā- ga̭cchat | puṇyagṃ̭ ha॒ vai ślokagṃ̭ śṛṇute | naina̭-mpā॒pī kī॒rtirāga̭cchati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
viṣṇa̭ve॒ svāhā᳚ śro॒ṇāyai॒ svāhā᳚ |
ślokā̭ya॒ svāhā᳚ śru॒tāya॒ svāheti̭ || 48 ||
vasa̭vo॒ vā a̭kāmayanta | agra̭-nde॒vatā̭nā॒-mparī̭yā॒meti̭ | ta e॒taṃ-va~sṷbhya॒-śśravi̭ṣṭhābhyaḥ puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnira̭vapann |
tato॒ vai te-'gra̭-nde॒vatā̭nā॒-mparyā̭yann |
agragṃ̭ ha॒ vai sa̭mā॒nānā॒-mparyḙti |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | vasṷbhya॒-ssvāhā॒ śravi̭ṣṭhābhya॒-ssvāhā᳚ | agrā̭ya॒ svāhā॒ parī᳚tyai॒ svāheti̭ || 49 ||
indro॒ vā a̭kāmayata | dṛ॒ḍho 'śi̭thila-ssyā॒miti̭ |
sa e॒taṃ-va~rṷṇāya śa॒tabhi̭ṣaje bheṣa॒jebhyaḥ̭ puro॒ḍāśa॒-ndaśa̭kapāla॒-nnira̭vapat-kṛ॒ṣṇānāṃ᳚-vrī~hī॒ṇām | tato॒ vai sa dṛ॒ḍho-'śi̭thilo-'bhavat |
dṛ॒ḍho ha॒ vā aśi̭thilo bhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
varṷṇāya॒ svāhā̭ śa॒tabhi̭ṣaje॒ svāhā᳚ |
bhe॒ṣa॒jebhya॒-ssvāheti̭ || 50 ||
a॒jo vā eka̭pādakāmayata | te॒ja॒svī bra̭hmavarca॒sī syā॒miti̭ | sa e॒tama॒jāyaika̭pade proṣṭhapa॒debhya̭-śca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa tḙja॒svī bra̭hmavarca॒sya̭bhavat | te॒ja॒svī ha॒ vai bra̭hmavarca॒sī bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
a॒jāyaika̭pade॒ svāhā᳚ proṣṭhapa॒debhya॒-ssvāhā᳚ |
teja̭se॒ svāhā᳚ brahmavarca॒sāya॒ svāheti̭ || 51 ||
ahi॒rvai bu॒ddhniyo̭-'kāmayata | i॒mā-mpra̭ti॒ṣṭhāṃ-vi~̭nde॒yeti̭ | sa e॒tamaha̭ye bu॒ddhniyā̭ya proṣṭhapa॒debhyaḥ̭ puro॒ḍāśa॒-mbhūmi̭kapāla॒-nnira̭vapat | tato॒ vai sa i॒mā-mpra̭ti॒ṣṭhā-ma̭vindata | i॒māgṃ ha॒ vai pra̭ti॒ṣṭhāṃ-vi~̭ndate |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | aha̭ye bu॒ddhniyā̭ya॒ svāhā᳚ proṣṭhapa॒debhya॒-ssvāhā᳚ |
pra॒ti॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 52 ||
pū॒ṣā vā a̭kāmayata | pa॒śu॒mān-thsyā॒miti̭ |
sa e॒ta-mpū॒ṣṇe re॒vatyai̭ ca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa pa̭śu॒māna̭bhavat |
pa॒śu॒mān. ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ |
so-'tra̭ juhoti | pū॒ṣṇe svāhā̭ re॒vatyai॒ svāhā᳚ |
pa॒śubhya॒-ssvāheti̭ || 53 ||
a॒śvinau॒ vā a̭kāmayetām | śro॒tra॒svinā॒vaba̭dhirau syā॒veti̭ | tāve॒tama॒śvibhyā̭-maśva॒yugbhyā᳚-mpuro॒ḍāśa̭-ndvikapā॒la-nnira̭vapatām |
tato॒ vai tau śro᳚tra॒svinā॒vaba̭dhirā-vabhavatām |
śro॒tra॒svī ha॒ vā aba̭dhiro bhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
a॒śvibhyā॒g॒ svāhā᳚-'śva॒yugbhyā॒g॒ svāhā᳚ |
śrotrā̭ya॒ svāhā॒ śrutyai॒ svāheti̭ || 54 ||
ya॒mo vā a̭kāmayata |
pi॒tṛ॒ṇāgṃ rā॒jya-ma॒bhija̭yeya॒miti̭ |
sa e॒taṃ-ya~॒māyā̭pa॒bhara̭ṇībhyaśca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa pi̭tṛ॒ṇāgṃ rā॒jyama॒bhya̭jayat |
sa॒mā॒nānāgṃ̭ ha॒ vai rā॒jyama॒bhija̭yati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
ya॒māya॒ svāhā̭ 'pa॒bhara̭ṇībhya॒-ssvāhā᳚ |
rā॒jyāya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai svāheti̭ || 55 ||
athai॒tada̭-mā॒vāsyā̭yā॒ ājya॒-nnirva̭pati |
kāmo॒ vā a̭māvā॒syā᳚ | kāma॒ ājya᳚m | kāmḙnai॒va kāma॒gṃ॒ sama̭rdhayati | kṣi॒pramḙna॒gṃ॒ sa kāma॒ upa̭namati | yena॒ kāmḙna॒ yaja̭te | so-'tra̭ juhoti | a॒mā॒vā॒syā̭yai॒ svāhā॒ kāmā̭ya॒ svāhā ''ga̭tyai॒ svāheti̭ || 56 ||
bu॒ddhniyaḥ̭ - pu॒ṣā - 'śvinaṷ - ya॒mo daśa̭da॒śā - thai॒tada̭ - māvā॒syā̭yā a॒ṣṭau pañca̭daśa ) (a. 5)
anuvākaṃ 6 - cāndramasādīṣṭibrāhmaṇam
ca॒ndramā॒ vā a̭kāmayata | a॒ho॒rā॒trā-na̭rdhamā॒sā-nmāsā̭-nṛ॒tūnth- saṃ̭va~thsa॒ra-mā॒ptvā | ca॒ndrama̭sa॒-ssāyṷjyagṃ salo॒katā̭-māpnuyā॒miti̭ | sa e॒ta-ñca॒ndrama̭se pratī॒dṛśyā̭yai puro॒ḍāśa॒-mpañca̭daśakapāla॒-nnira̭vapat |
tato॒ vai so̭-'horā॒trā-na̭rdhamā॒sā-nmāsā̭-nṛ॒tūn-thsaṃ̭va~thsa॒ra-mā॒ptvā |
ca॒ndrama̭sa॒-ssāyṷjyagṃ salo॒katā̭māpnot |
a॒ho॒rā॒trān. ha॒ vā a̭rdhamā॒sā-nmāsā̭n-ṛ॒tūn-thsaṃ̭va~thsa॒ra-mā॒ptvā | ca॒ndrama̭sa॒-ssāyṷjyagṃ salo॒katā̭māpnoti | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
ca॒ndrama̭se॒ svāhā᳚ pratī॒dṛśyā̭yai॒ svāhā᳚ |
a॒ho॒rā॒trebhya॒-ssvāhā᳚ 'rdhamā॒sebhya॒-ssvāhā᳚ |
māse᳚bhya॒-ssvāha॒rtubhya॒-ssvāhā᳚ | saṃ॒va~॒thsa॒rāya॒ svāheti̭ || 57 ||
a॒ho॒rā॒tre vā a̭kāmayetām | atya̭horā॒tre mṷcyevahi |
na nā̭vahorā॒tre ā᳚pnuyātā॒miti̭ | te e॒tama̭ho-rā॒trābhyā᳚-ñca॒ru-nnira̭vapatām | dva॒yānāṃ᳚-vrī~hī॒ṇām | śu॒klānā᳚-ñca kṛ॒ṣṇānā᳚-ñca | sa॒vā॒tyordu॒gdhe | śve॒tāyai̭ ca kṛ॒ṣṇāyai̭ ca |
tato॒ vai te atya̭horā॒tre a̭mucyete |
nainḙ ahorā॒tre ā᳚pnutām | ati̭ ha॒ vā a̭horā॒tre mṷcyate | naina̭mahorā॒tre ā᳚pnutaḥ | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃve~da̭ |
so-'tra̭ juhoti | ahne॒ svāhā॒ rātri̭yai॒ svāhā᳚ |
ati̭muktyai॒ svāheti̭ || 58 ||
u॒ṣā vā a̭kāmayata | pri॒yā ''di॒tyasya̭ su॒bhagā᳚ syā॒miti̭ | saitamu॒ṣasḙ ca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sā pri॒yā ''di॒tyasya̭ su॒bhagā̭ 'bhavat |
pri॒yo ha॒ vai sa̭mā॒nānāgṃ̭ su॒bhago̭ bhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | u॒ṣase॒ svāhā॒ vyṷṣṭyai॒ svāhā᳚ |
vyū॒ṣuṣyai॒ svāhā᳚ vyu॒cchantyai॒ svāhā᳚ | vyṷṣṭāyai॒ svāheti̭ || 59 ||
athai॒tasmai॒ nakṣa̭trāya ca॒ru-nnirva̭pati | yathā॒ tva-nde॒vānā॒masi̭ | e॒vama॒ha-mma̭nu॒ṣyā̭ṇā-mbhūyāsa॒miti̭ | yathā̭ ha॒ vā e॒ta-dde॒vānā᳚m |
e॒vagṃ ha॒ vā e॒ṣa ma̭nu॒ṣyā̭ṇā-mbhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | nakṣa̭trāya॒ svāho̭deṣya॒te svāhā᳚ |
u॒dya॒te svāhodi̭tāya॒ svāhā᳚ | hara̭se॒ svāhā॒ bhara̭se॒ svāhā᳚ | bhrāja̭se॒ svāhā॒ teja̭se॒ svāhā᳚ |
tapa̭se॒ svāhā᳚ brahmavarca॒sāya॒ svāheti̭ || 60 ||
sūryo॒ vā a̭kāmayata | nakṣa̭trāṇā-mprati॒ṣṭhā syā॒miti̭ | sa e॒tagṃ sūryā̭ya॒ nakṣa̭trebhyaśca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa nakṣa̭trāṇā-mprati॒ṣṭhā 'bha̭vat |
pra॒ti॒ṣṭhā ha॒ vai sa̭mā॒nānā᳚-mbhavati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
sūryā̭ya॒ svāhā॒ nakṣa̭trebhya॒-ssvāhā᳚ | pra॒ti॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 61 ||
athai॒tamadi̭tyai ca॒ru-nnirva̭pati | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ |
a॒syāme॒va prati̭ tiṣṭhati | so-'tra̭ juhoti |
adi̭tyai॒ svāhā᳚ prati॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 62 ||
athai॒taṃ-vi~ṣṇa̭ve ca॒ru-nnirva̭pati | ya॒jño vai viṣṇuḥ̭ | ya॒jña e॒vānta॒taḥ prati̭ tiṣṭhati | so-'tra̭ juhoti | viṣṇa̭ve॒ svāhā̭ ya॒jñāya॒ svāhā᳚ | pra॒ti॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 63 ||
(ca॒ndramāḥ॒ pañca̭daśā - horā॒tre sa॒ptada̭ - śo॒ṣā ekā̭da॒śā - thai॒tasmai॒ nakṣa̭ttāya॒ trayo̭daśa॒ - sūryo॒ daśā - thai॒tamadi̭tyai॒ pañcā - thai॒taṃ-vi~ṣṇa̭ve॒ ṣaṭ-thsa॒pta) (a. 6)
[sa॒vi॒tā-''śū॒nāṃ-vrī~̭hī॒ṇāmindro̭ ma॒hāvrī̭hīṇā॒mindraḥ̭ kṛ॒ṣṇānoṃ᳚
~vrīhī॒ṇāma̭horā॒tre dva॒yānāṃ᳚-vrī~hī॒ṇām | pi॒tara॒-ṣṣaṭka̭pālagṃ savi॒tā dvāda̭śakapālamindrā॒gnī ekā̭daśakapāla॒mindra॒ ekā̭daśakapāla॒mindro॒ daśa̭kapālaṃ॒-vi~ṣṇṷstrikapā॒lamahi॒-rbhūmi̭kapālama॒śvinau᳚ dvikapā॒la-ñca॒ndramāḥ॒ pañca̭daśakapāla-ma॒gniratvaṣṭā॒ vasa̭vo॒-'ṣṭāka̭pālama॒nyatra̭ ca॒rum | ru॒dro᳚-'rya॒mā pū॒ṣā pa̭śu॒mān-thsyā॒gṃ॒ somo̭ ru॒dro bṛha॒spatiḥ॒ paya̭si vā॒yuḥ paya॒-ssomo̭ vā॒yuri̭ndrā॒gnī mi॒tra indra॒ āpo॒ brahma̭ ya॒mo̭-'bhiji̭tyai॒ tvaṣṭā᳚ pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jāyai̭ paurṇamā॒syā a̭māvā॒syā̭yā॒ āga̭tyai॒ viśve॒ jityā̭
a॒śvinau॒ śrutyai᳚ | brahma॒ tade॒taṃ-vi~ṣṇu॒-ssa e॒taṃ-vā~॒yu-ssa e॒tadāpa॒stāḥ | pi॒taro॒ viśve॒ vasa̭vo-'kāmayanta॒meti॒ ta e॒ta-nnira̭vapann | āpo̭-'kāmayanta॒ meti॒ tā e॒ta-nnira̭vapann | i॒ndrā॒gnī a॒śvinā̭vakāmayetāṃ॒-ve~ti॒ tāve॒ta-nnira̭vapadām | a॒ho॒rā॒tre vā a̭kāmayetā॒miti॒ te e॒ta-nnira̭vapatām |
a॒nyatrā̭kāmayata॒miti॒ sa e॒ta-nnira̭vapat | i॒ndrā॒gnī śraiṣṭhya॒mindro॒ jyaiṣṭhya॒mindro̭ dṛ॒ḍhaḥ |
āhi॒-ssūryo-'di̭tyai॒ viṣṇa̭ve prati॒ṣṭhāyai᳚ |
somo̭ ya॒ma-ssa̭mā॒nānā᳚m | a॒gnirno̭ rīriṣada॒nyatra̭ rīriṣaḥ]
[vi॒duṣo̭ ha॒viṣā॒ ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | iṣṭi̭bhi॒rya ṷ cainā e॒vaṃ-ve~da̭ |
a॒nyatra̭ brāhma॒ṇe ya ṷ cainame॒vaṃ-ve~da̭ ]
phrapātaka khorvai vi-thstarting phadams òf 1 tò 6 ānuvākams ḥ-
(a॒gnirna̭-ṛ॒ddhyāsma॒-navo̭navo॒-'gni-rmi॒tra - śca॒ndramā॒-ṣṣaṭ)
(a॒gnirna॒ - stanno̭ vā॒yu - rahi̭rbū॒ddhniya̭ - ṛ॒kṣā vā i॒ya - mathai॒ta-tpau᳚rṇamā॒syā - a॒jo vā eka̭pā॒th - sūrya॒ striṣa̭ṣṭiḥ)
(a॒gnirnaḥ̭ - pātu prati॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ )
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe tṛtīyāṣṭake prathamaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय ब्राह्मणे तृतीयाष्टके प्रथमः प्रपाठकः - नक्षत्रेष्टीनां-याँज्या-ऽनुवाक्या ब्राह्मणानि
ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,
श्री गुरुभ्यो नमः । ह॒रिः॒ ओम् ॥
अनुवाकं 1 - देवनक्षत्राणां-याँज्यानुवाक्याः
अ॒ग्निर्नः॑ पातु॒ कृत्ति॑काः । नक्ष॑त्र-न्दे॒वमि॑न्द्रि॒यम् । इ॒दमा॑सां-विँचक्ष॒णम् । ह॒विरा॒स-ञ्जु॑होतन ॥ यस्य॒ भान्ति॑ र॒श्मयो॒ यस्य॑ के॒तवः॑ । यस्ये॒मा विश्वा॒ भुव॑नानि॒ सर्वा᳚ ।
स कृत्ति॑काभिर॒भि सं॒वँसा॑नः । अ॒ग्निर्नो॑ दे॒व-स्सु॑वि॒ते द॑धातु ॥ प्र॒जाप॑ते रोहि॒णी वे॑तु॒ पत्नी᳚ ।
वि॒श्वरू॑पा बृह॒ती चि॒त्रभा॑नुः ॥ 1 ॥
सा नो॑ य॒ज्ञस्य॑ सुवि॒ते द॑धातु । यथा॒ जीवे॑म श॒रद॒-स्सवी॑राः ॥ रो॒हि॒णी दे॒व्युद॑गा-त्पु॒रस्ता᳚त् । विश्वा॑ रू॒पाणि॑ प्रति॒मोद॑माना । प्र॒जाप॑तिग्ं ह॒विषा॑ व॒र्धय॑न्ती । प्रि॒या दे॒वाना॒-मुप॑यातु य॒ज्ञम् ॥ सोमो॒ राजा॑ मृगशी॒र॒.षेण॒ आगन्न्॑ । शि॒व-न्नक्ष॑त्र-म्प्रि॒यम॑स्य॒ धाम॑ ।
आ॒प्याय॑मानो बहु॒धा जने॑षु ।
रेतः॑ प्र॒जां-यँज॑माने दधातु ॥ 2 ॥
य-त्ते॒ नक्ष॑त्र-म्मृगशी॒र॒.षमस्ति॑ ।
प्रि॒यग्ं रा॑ज-न्प्रि॒यत॑म-म्प्रि॒याणा᳚म् ।
तस्मै॑ ते सोम ह॒विषा॑ विधेम ।
शन्न॑ एधि द्वि॒पदे॒ श-ञ्चतु॑ष्पदे ॥
आ॒र्द्रया॑ रु॒द्रः प्रथ॑मान एति । श्रेष्ठो॑ दे॒वाना॒-म्पति॑रघ्नि॒याना᳚म् । नक्ष॑त्रमस्य ह॒विषा॑ विधेम । मा नः॑ प्र॒जाग्ं री॑रिष॒-न्मोत वी॒रान् ॥
हे॒ती रु॒द्रस्य॒ परि॑णो वृणक्तु । आ॒र्द्रा नक्ष॑त्र-ञ्जुषताग्ं ह॒विर्नः॑ ॥ 3 ॥
प्र॒मु॒ञ्चमा॑नौ दुरि॒तानि॒ विश्वा᳚ । अपा॒घशग्ं॑ स-न्नुदता॒मरा॑तिम् ॥ पुन॑र्नो दे॒व्यदि॑ति-स्स्पृणोतु । पुन॑र्वसू नः॒ पुन॒रेतां᳚-यँ॒ज्ञम् ।
पुन॑र्नो दे॒वा अ॒भिय॑न्तु॒ सर्वे᳚ । पुनः॑ पुनर्वो ह॒विषा॑ यजामः ॥ ए॒वा न दे॒व्यदि॑तिरन॒र्वा । विश्व॑स्य भ॒र्त्री जग॑तः प्रति॒ष्ठा । पुन॑र्वसू ह॒विषा॑ व॒र्धय॑न्ती । प्रि॒य-न्दे॒वाना॒-मप्ये॑तु॒ पाथः॑ ॥ 4 ॥
बृह॒स्पतिः॑ प्रथ॒म-ञ्जाय॑मानः । ति॒ष्य॑-न्नक्ष॑त्रम॒भि सम्ब॑भूव । श्रेष्ठो॑ दे॒वाना॒-म्पृत॑नासु जि॒ष्णुः । दिशो-ऽनु॒ सर्वा॒ अभ॑यन्नो अस्तु ॥
ति॒ष्यः॑ पु॒रस्ता॑दु॒त म॑द्ध्य॒तो नः॑ । बृह॒स्पति॑ र्नः॒ परि॑पातु प॒श्चात् । बाधे॑ता॒-न्द्वेषो॒ अभ॑य-ङ्कृणुताम् । सु॒वीर्य॑स्य॒ पत॑य-स्स्याम ॥
इ॒दग्ं स॒र्पेभ्यो॑ ह॒विर॑स्तु॒ जुष्ट᳚म् ।
आ॒श्रे॒षा येषा॑-मनु॒यन्ति॒ चेतः॑ ॥ 5 ॥
ये अ॒न्तरि॑क्ष-म्पृथि॒वी-ङ्क्षि॒यन्ति॑ । तेनः॑ स॒र्पासो॒ हव॒माग॑मिष्ठाः ॥ ये रो॑च॒ने सूर्य॒स्यापि॑
स॒र्पाः । ये दिव॑-न्दे॒वीमनु॑ स॒ञ्चर॑न्ति ।
येषा॑माश्रे॒षा अ॑नु॒यन्ति॒ काम᳚म् ।
तेभ्यः॑ स॒र्पेभ्यो॒ मधु॑मज्जुहोमि ॥
उप॑हूताः पि॒तरो॒ ये म॒घासु॑ । मनो॑जवस-स्सु॒कृतः॑ सुकृ॒त्याः । ते नो॒ नक्ष॑त्रे॒ हव॒माग॑मिष्ठाः । स्व॒धाभि॑ र्य॒ज्ञ-म्प्रय॑त-ञ्जुषन्ताम् ॥ 6 ॥
ये अ॑ग्निद॒ग्धा ये-ऽन॑ग्नि-दग्धाः । ये॑-ऽमुं-लोँ॒क-म्पि॒तरः॑ क्षि॒यन्ति॑ । याग्श्च॑ वि॒द्मयाग्ं उ॑ च॒ न प्र॑वि॒द्म । म॒घासु॑ य॒ज्ञग्ं सुकृ॑त-ञ्जुषन्ताम् ॥
गवा॒-म्पतिः॒ फल्गु॑नीनामसि॒ त्वम् । तद॑र्यमन् वरुण मित्र॒ चारु॑ । त-न्त्वा॑ व॒यग्ं स॑नि॒तारग्ं॑ सनी॒नाम् । जी॒वा जीव॑न्त॒मुप॒ संविँ॑शेम ॥
येने॒मा विश्वा॒ भुव॑नानि॒ सञ्जि॑ता ।
यस्य॑ दे॒वा अ॑नु सं॒यँन्ति॒ चेतः॑ ॥ 7 ॥
अ॒र्य॒मा राजा॒-ऽजर॒स्तुवि॑ष्मान् । फल्गु॑नीना-मृष॒भो रो॑रवीति ॥ श्रेष्ठो॑ दे॒वाना᳚-म्भगवो भगासि । तत्त्वा॑ विदुः॒ फल्गु॑नी॒स्तस्य॑ वित्तात् । अ॒स्मभ्य॑-ङ्क्ष॒त्रम॒जरग्ं॑ सु॒वीर्य᳚म् । गोम॒दश्व॑-व॒दुप॒-सन्नु॑दे॒ह ॥ भगो॑ ह दा॒ता भग॒ इ-त्प्र॑दा॒ता । भगो॑ दे॒वीः फल्गु॑नी॒रावि॑वेश । भग॒स्येत्त-म्प्र॑स॒व-ङ्ग॑मेम । यत्र॑ दे॒वै-स्स॑ध॒माद॑-म्मदेम ॥ 8 ॥
आया॑तु दे॒व-स्स॑वि॒तोप॑यातु । हि॒र॒ण्यये॑न सु॒वृता॒ रथे॑न । वह॒न्॒. हस्तग्ं॑ सु॒भगं॑-विँद्म॒नाप॑सम् । प्र॒यच्छ॑न्त॒-म्पपु॑रि॒-म्पुण्य॒मच्छ॑ ॥
हस्तः॒ प्रय॑च्छ त्व॒मृतं॒-वँसी॑यः ।
दक्षि॑णेन॒ प्रति॑गृभ्णीम एनत् ।
दा॒तार॑म॒द्य स॑वि॒ता वि॑देय ।
यो नो॒ हस्ता॑य प्रसु॒वाति॑ य॒ज्ञम् ॥
त्वष्टा॒ नक्ष॑त्रम॒भ्ये॑ति चि॒त्राम् ।
सु॒भग्ं स॑सं-युँव॒तिग्ं रोच॑मानाम् ॥ 9 ॥
नि॒वे॒शय॑-न्न॒मृता॒-न्मर्त्याग्॑श्च ।
रू॒पाणि॑ पि॒ग्ं॒श-न्भुव॑नानि॒ विश्वा᳚ ॥
तन्न॒स्त्वष्टा॒ तदु॑ चि॒त्रा विच॑ष्टाम् ।
तन्नक्ष॑त्र-म्भूरि॒दा अ॑स्तु॒ मह्य᳚म् ।
तन्नः॑ प्र॒जां-वीँ॒रव॑तीग्ं सनोतु ।
गोभि॑र्नो॒ अश्वै॒-स्सम॑नक्तु य॒ज्ञम् ॥
वा॒युर्नक्ष॑त्र-म॒भ्ये॑ति॒ निष्ट्या᳚म् ।
ति॒ग्मशृ॑ङ्गो वृष॒भो रोरु॑वाणः ।
स॒मी॒रय॒-न्भुव॑ना मात॒रिश्वा᳚ ।
अप॒ द्वेषाग्ं॑सि नुदता॒मरा॑तीः ॥ 10 ॥
तन्नो॑ वा॒यस्तदु॒ निष्ट्या॑ शृणोतु ।
तन्नक्ष॑त्र-म्भूरि॒दा अ॑स्तु॒ मह्य᳚म् ।
तन्नो॑ दे॒वासो॒ अनु॑ जानन्तु॒ काम᳚म् । यथा॒ तरे॑म दुरि॒तानि॒ विश्वा᳚ ॥ दू॒रम॒स्मच्छत्र॑वो यन्तु भी॒ताः । तदि॑न्द्रा॒ग्नी कृ॑णुता॒-न्त-द्विशा॑खे ।
तन्नो॑ दे॒वा अनु॑मदन्तु य॒ज्ञम् । प॒श्चा-त्पु॒रस्ता॒-दभ॑यन्नो अस्तु ॥ नक्ष॑त्राणा॒-मधि॑पत्नी॒ विशा॑खे ।
श्रेष्ठा॑विन्द्रा॒ग्नी भुव॑नस्य गो॒पौ ॥ 11 ॥
विषू॑च॒-श्शत्रू॑-नप॒बाध॑मानौ । अप॒ क्षुध॑-न्नुदता॒मरा॑तिम् ॥ पू॒र्णा प॒श्चादु॒त पू॒र्णा पु॒रस्ता᳚त् । उन्म॑द्ध्य॒तः पौ᳚र्णमा॒सी जि॑गाय ।
तस्या᳚-न्दे॒वा अधि॑ सं॒वँस॑न्तः ।
उ॒त्त॒मे नाक॑ इ॒ह मा॑दयन्ताम् ॥
पृ॒थ्वी सु॒वर्चा॑ युव॒ति-स्स॒जोषाः᳚ । पौ॒र्ण॒मा॒स्युद॑गा॒-च्छोभ॑माना ।
आ॒प्या॒यय॑न्ती दुरि॒तानि॒ विश्वा᳚ ।
उ॒रु-न्दुहां॒-यँज॑मानाय य॒ज्ञम् ॥ 12 ॥
(चि॒त्रभा॑नु॒-र् यज॑माने दधातु - ह॒विर्नः॒ - पाथ॒ - श्चेतो॑ - जुषन्तां॒ - चेतो॑ - मदेम॒ - रोच॑माना॒ - मरा॑ती--र् गो॒पौ - य॒ज्ञं) (अ. 1)
अनुवाकं 2 - यमनक्षत्राणां-याँज्यानुवाक्याः
ऋ॒द्ध्यास्म॑ ह॒व्यै-र्नम॑सोप॒ सद्य॑ ।
मि॒त्र-न्दे॒व-म्मि॑त्र॒धेय॑न्नो अस्तु । अ॒नू॒रा॒धान्. ह॒विषा॑ व॒र्धय॑न्तः । श॒त-ञ्जी॑वेम श॒रद॒-स्सवी॑राः ॥ चि॒त्र-न्नक्ष॑त्र॒-मुद॑गा-त्पु॒रस्ता᳚त् । अ॒नू॒रा॒धास॒ इति॒ य-द्वद॑न्ति । तन्मि॒त्र ए॑ति प॒थिभि॑ र्देव॒यानैः᳚ । हि॒र॒ण्ययै॒ र्वित॑तै-र॒न्तरि॑क्षे ॥
इन्द्रो᳚ ज्ये॒ष्ठामनु॒ नक्ष॑त्रमेति । यस्मि॑न् वृ॒त्रं-वृँ॑त्र॒ तूर्ये॑ त॒तार॑ ॥ 13 ॥
तस्मि॑न् व॒यम॒मृत॒-न्दुहा॑नाः । क्षुध॑-न्तरेम॒ दुरि॑ति॒-न्दुरि॑ष्टिम् ॥ पु॒र॒न्द॒राय॑ वृष॒भाय॑ धृ॒ष्णवे᳚ । अषा॑ढाय॒ सह॑मानाय मी॒ढुषे᳚ ।
इन्द्रा॑य ज्ये॒ष्ठा मधु॑म॒-द्दुहा॑ना ।
उ॒रु-ङ्कृ॑णोतु॒ यज॑मानाय लो॒कम् ॥
मूल॑-म्प्र॒जां-वीँ॒रव॑तीं-विँदेय । परा᳚च्येतु॒ निर्-ऋ॑तिः परा॒चा । गोभि॒ र्नक्ष॑त्र-म्प॒शुभि॒-स्सम॑क्तम् । अह॑र्भूया॒-द्यज॑मानाय॒ मह्य᳚म् ॥ 14 ॥
अह॑र्नो अ॒द्य सु॑वि॒ते द॑धातु । मूल॒-न्नक्ष॑त्र॒मिति॒ य-द्वद॑न्ति । परा॑चीं-वाँ॒चा निर्-ऋ॑ति-न्नुदामि ।
शि॒व-म्प्र॒जायै॑ शि॒वम॑स्तु॒ मह्य᳚म् ॥
या दि॒व्या आपः॒ पय॑सा स-म्बभू॒वुः । या अ॒न्तरि॑क्ष उ॒त पार्थि॑वी॒र्याः । यासा॑मषा॒ढा अ॑नु॒यन्ति॒
काम᳚म् । ता न॒ आप॒-श्शग्ग् स्यो॒ना भ॑वन्तु ॥
याश्च॒ कूप्या॒ याश्च॑ ना॒द्या᳚-स्समु॒द्रियाः᳚ ।
याश्च॑ वैश॒न्तीरु॒त प्रा॑स॒चीर्याः ॥ 15 ॥
यासा॑मषा॒ढा मधु॑ भ॒क्षय॑न्ति । ता न॒ आप॒-श्शग्ग् स्यो॒ना भ॑वन्तु ॥ तन्नो॒ विश्वे॒ उप॑ शृण्वन्तु दे॒वाः । तद॑षा॒ढा अ॒भि संयँ॑न्तु य॒ज्ञम् ।
तन्नक्ष॑त्र-म्प्रथता-म्प॒शुभ्यः॑ ।
कृ॒षि-र्वृ॒ष्टि-र्यज॑मानाय कल्पताम् ॥
शु॒भ्राः क॒न्या॑ युव॒तयः॑ सु॒पेश॑सः । क॒र्म॒कृतः॑ सु॒कृतो॑ वी॒र्या॑वतीः ।
विश्वा᳚-न्दे॒वान्. ह॒विषा॑ व॒र्धय॑न्तीः ।
अ॒षा॒ढाः काम॒मुप॑यान्तु य॒ज्ञम् ॥ 16 ॥
यस्मि॒-न्ब्रह्मा॒-ऽभ्यज॑य॒-थ्सर्व॑मे॒तत् ।
अ॒मुञ्च॑ लो॒क मि॒दमू॑च॒ सर्व᳚म् ।
तन्नो॒ नक्ष॑त्रमभि॒जि-द्वि॒जित्य॑ । श्रिय॑-न्दधा॒-त्वहृ॑णीयमानम् ॥ उ॒भौ लो॒कौ ब्रह्म॑णा॒ सञ्जि॑ते॒मौ । तन्नो॒ नक्ष॑त्रमभि॒जि-द्विच॑ष्टाम् ।
तस्मि॑न् व॒य-म्पृत॑ना॒-स्स-ञ्ज॑येम ।
तन्नो॑ दे॒वासो॒ अनु॑जानन्तु॒ काम᳚म् ॥
शृ॒ण्वन्ति॑ श्रो॒णा-म॒मृत॑स्य गो॒पाम् ।
पुण्या॑मस्या॒ उप॑शृणोमि॒ वाच᳚म् ॥ 17 ॥
म॒ही-न्दे॒वीं-विँष्णु॑पत्नी-मजू॒र्याम् । प्र॒तीची॑मेनाग्ं ह॒विषा॑ यजामः ॥
त्रे॒धा विष्णु॑-रुरुगा॒यो विच॑क्रमे ।
म॒ही-न्दिव॑-म्पृथि॒वी-म॒न्तरि॑क्षम् ।
तच्छ्रो॒णैति॒ श्रव॑ इ॒च्छमा॑ना ।
पुण्य॒ग्ग्॒ श्लोकं॒-यँज॑मानाय कृण्व॒ती ॥
अ॒ष्टौ दे॒वा वस॑व-स्सो॒म्यासः॑ ।
चत॑स्रो दे॒वी र॒जरा॒-श्श्रवि॑ष्ठाः ।
ते य॒ज्ञ-म्पा᳚न्तु॒ रज॑सः प॒रस्ता᳚त् ।
सं॒वँ॒थ्स॒रीण॑-म॒मृतग्ग्॑ स्व॒स्ति ॥ 18 ॥
य॒ज्ञ-न्नः॑ पान्तु॒ वस॑वः पु॒रस्ता᳚त् । द॒क्षि॒ण॒तो॑-ऽभिय॑न्तु॒ श्रवि॑ष्ठाः । पुण्य॒-न्नक्ष॑त्रम॒भि संविँ॑शाम । मा नो॒ अरा॑ति-र॒घश॒ग्ं॒सा गन्न्॑ ॥
क्ष॒त्रस्य॒ राजा॒ वरु॑णो-ऽधिरा॒जः । नक्ष॑त्राणाग्ं श॒तभि॑ष॒ग् वसि॑ष्ठः । तौ दे॒वेभ्यः॑ कृणुतो दी॒र्घमायुः॑ । श॒तग्ं स॒हस्रा॑ भेष॒जानि॑ धत्तः ॥
य॒ज्ञन्नो॒ राजा॒ वरु॑ण॒ उप॑यातु । तन्नो॒ विश्वे॑ अ॒भि संयँ॑न्तु दे॒वाः ॥ 19 ॥
तन्नो॒ नक्ष॑त्रग्ं श॒तभि॑षग् जुषा॒णम् । दी॒र्घमायुः॒ प्रति॑र-द्भेष॒जानि॑ ॥ अ॒ज एक॑पा॒दुद॑गा-त्पु॒रस्ता᳚त् । विश्वा॑ भू॒तानि॑ प्रति॒मोद॑मानः । तस्य॑ दे॒वाः प्र॑स॒वं-यँ॑न्ति॒ सर्वे᳚ । प्रो॒ष्ठ॒प॒दासो॑ अ॒मृत॑स्य गो॒पाः ॥
वि॒भ्राज॑मान-स्समिधा॒न उ॒ग्रः । आ-ऽन्तरि॑क्ष-मरुह॒द-ग॒न्द्याम् । तग्ं सूर्य॑-न्दे॒व-म॒जमेक॑पादम् । प्रो॒ष्ठ॒प॒दासो॒ अनु॑यन्ति॒ सर्वे᳚ ॥ 20 ॥
अहि॑-र्बु॒द्ध्नियः॒ प्रथ॑मान एति । श्रेष्ठो॑ दे॒वाना॑मु॒त मानु॑षाणाम् । त-म्ब्रा᳚ह्म॒णा-स्सो॑म॒पा-स्सो॒म्यासः॑ ।
प्रो॒ष्ठ॒प॒दासो॑ अ॒भि र॑क्षन्ति॒ सर्वे᳚ ॥
च॒त्वार॒ एक॑म॒भि कर्म॑ दे॒वाः ।
प्रो॒ष्ठ॒प॒दास॒ इति॒ यान्. वद॑न्ति ।
ते बु॒द्धनिय॑-म्परि॒षद्यग्ग्॑ स्तु॒वन्तः॑ ।
अहिग्ं॑ रक्षन्ति॒ नम॑सोप॒सद्य॑ ॥
पू॒षा रे॒वत्यन्वे॑ति॒ पन्था᳚म् । पु॒ष्टि॒पती॑ पशु॒पा वाज॑बस्त्यौ ॥ 21 ॥
इ॒मानि॑ ह॒व्या प्रय॑ता जुषा॒णा ।
सु॒गैर्नो॒ यानै॒रुप॑यातां-यँ॒ज्ञम् ॥
क्षु॒द्रा-न्प॒शू-न्र॑क्षतु रे॒वती॑ नः ।
गावो॑ नो॒ अश्वा॒ग्ं॒ अन्वे॑तु पू॒षा ।
अन्न॒ग्ं॒ रक्ष॑न्तौ बहु॒धा विरू॑पम् ।
वाजग्ं॑ सनुतां॒-यँज॑मानाय य॒ज्ञम् ॥
तद॒श्विना॑-वश्व॒युजोप॑याताम् ।
शुभ॒-ङ्गमि॑ष्ठौ सु॒यमे॑भि॒रश्वैः᳚ ।
स्व-न्नक्ष॑त्रग्ं ह॒विषा॒ यज॑न्तौ ।
मद्ध्वा॒ सम्पृ॑क्तौ॒ यजु॑षा॒ सम॑क्तौ ॥ 22 ॥
यौ दे॒वाना᳚-म्भि॒षजौ॑ हव्यवा॒हौ । विश्व॑स्य दू॒ता-व॒मृत॑स्य गो॒पौ । तौ नक्ष॑त्र-ञ्जुजुषा॒णो-प॑याताम् । नमो॒-ऽश्विभ्या᳚-ङ्कृणुमो-ऽश्व॒युग्भ्या᳚म् ॥
अप॑ पा॒प्मान॒-म्भर॑णीर्भरन्तु । त-द्य॒मो राजा॒ भग॑वा॒न्॒. विच॑ष्टाम् । लो॒कस्य॒ राजा॑ मह॒तो म॒हान्. हि । सु॒ग-न्नः॒ पन्था॒मभ॑य-ङ्कृणोतु ॥
यस्मि॒-न्नक्ष॑त्रे य॒म एति॒ राजा᳚ ।
यस्मि॑-न्नेनम॒भ्यषि॑चन्न्त दे॒वाः ।
तद॑स्य चि॒त्रग्ं ह॒विषा॑ यजाम ।
अप॑ पा॒प्मान॒-म्भर॑णी-र्भरन्तु ॥
नि॒वेश॑नी स॒ङ्गम॑नी॒ वसू॑नां॒-विँश्वा॑ रू॒पाणि॒ वसू᳚न्यावे॒शय॑न्ती । स॒ह॒स्र॒पो॒षग्ं सु॒भगा॒ ररा॑णा॒ सा न॒ आग॒न् वर्च॑सा संविँदा॒ना ॥ यत्ते॑ दे॒वा अद॑धु-र्भाग॒धेय॒ममा॑वास्ये सं॒वँस॑न्तो महि॒त्वा । सानो॑ य॒ज्ञ-म्पि॑पृहि विश्ववारे र॒यि-न्नो॑ धेहि सुभगे सु॒वीर᳚म् ॥ ॥ 23 ॥
(त॒तार॒ - मह्यं॑ - प्रास॒चीर्या - या᳚न्तु य॒ज्ञं - ँवाचग्ग्॑ - स्व॒स्ति - दे॒वा-अनु॑ यन्ति॒ सर्वे॒-वाज॑बस्त्यौ॒-सम॑क्तौ-दे॒वा स्त्रीणि॑ च) (अ. 2)
अनुवाकं 3 - चान्द्रमसादीनां सप्तनामिष्टीनां-याँज्यानुवाक्याः
नवो॑नवो भवति॒ जाय॑मा॒नो-ऽह्ना᳚-ङ्के॒तुरु॒षसा॑ मे॒त्यग्रे᳚ । भा॒ग-न्दे॒वेभ्यो॒ विद॑धात्या॒य-न्प्रच॒न्द्रमा᳚स्तिरति दी॒र्घमायुः॑ ॥ यमा॑दि॒त्या
अ॒ग्ं॒शुमा᳚प्या॒यय॑न्ति यमा॑दि॒त्या अ॒ग्ं॒शुमा᳚प्या॒यय॑न्ति॒ यमक्षि॑त॒-मक्षि॑तयः॒ पिब॑न्ति । तेन॑ नो॒ राजा॒ वरु॑णो॒ बृह॒स्पति॒रा प्या॑ययन्तु॒ भुव॑नस्य गो॒पाः ॥॥ ये विरू॑पे॒ सम॑नसा सं॒व्यँय॑न्ती । स॒मा॒न-न्तन्तु॑-म्परि तात॒नाते᳚ । वि॒भू प्र॒भू अ॑नु॒भू वि॒श्वतो॑ हुवे ।
ते नो॒ नक्ष॑त्रे॒ हव॒माग॑मेतम् ॥
व॒य-न्दे॒वी ब्रह्म॑णा संविँदा॒नाः ।
सु॒रत्ना॑सो दे॒ववी॑ति॒-न्दधा॑नाः ।
अ॒हो॒रा॒त्रे ह॒विषा॑ व॒र्धय॑न्तः ।
अति॑ पा॒प्मान॒-मति॑मुक्त्या गमेम ॥ प्रत्यु॑वदृश्याय॒ती ॥ 24 ॥
व्यु॒च्छन्ती॑ दुहि॒ता दि॒वः । अ॒पो म॒ही वृ॑णुते॒ चक्षु॑षा ॥ तमो॒ ज्योति॑ष्कृणोति सू॒नरी᳚ । उदु॒स्त्रिया᳚-स्सचते॒ सूर्यः॑ । स चा॑ उ॒द्यन्नक्ष॑त्र-मर्चि॒मत् । तवेदु॑षो॒ व्युषि॒ सूर्य॑स्य च ॥
स-म्भ॒क्तेन॑ गमेमहि । तन्नो॒ नक्ष॑त्र-मर्चि॒मत् । भा॒नु॒मत्तेज॑ उ॒च्चर॑त् । उप॑ य॒ज्ञ-मि॒हाग॑मत् ॥ 25 ॥
प्र नक्ष॑त्राय दे॒वाय॑ । इन्द्रा॒येन्दुग्ं॑ हवामहे ।
स नः॑ सवि॒ता सु॑व-थ्स॒निम् । पु॒ष्टि॒दां-वीँ॒रव॑त्तमम् ॥ उदु॒ त्य-ञ्जा॒तवे॑दस-न्दे॒वं-वँ॑हन्ति के॒तवः॑ । दृ॒शे विश्वा॑य॒ सूर्य᳚म् ॥ चि॒त्र-न्दे॒वाना॒-मुद॑गा॒दनी॑क॒-ञ्चक्षु॑-र्मि॒त्रस्य॒ वरु॑णस्या॒-ऽग्नेः । आ-ऽ प्रा॒ द्यावा॑पृथि॒वी अ॒न्तरि॑क्ष॒ग्ं॒ सूर्य॑ आ॒त्मा जग॑तस्त॒स्थुष॑श्च ॥॥
अदि॑तिर्न उरुष्य॒त्वदि॑ति॒-श्शर्म॑ यच्छतु । अदि॑तिः पा॒त्वग्ं ह॑सः ॥ म॒हीमू॒षु मा॒तरग्ं॑ सुव्र॒ताना॑मृ॒तस्य॒ पत्नी॒मव॑से हुवेम । तु॒वि॒क्ष॒त्राम॒जर॑न्तीमुरू॒चीग्ं सु॒शर्मा॑ण॒मदि॑तिग्ं सु॒प्रणी॑तिम् ॥ ॥
इ॒दं-विँष्णु॒-र्विच॑क्रमे त्रे॒धा नि द॑धे प॒दम् । स मू॑ढमस्य पाग्ं सु॒रे ॥ प्रत-द्विष्णुः॑ स्तवते वी॒र्या॑य । मृ॒गो न भी॒मः कु॑च॒रो गि॑रि॒ष्ठाः । यस्यो॒रुषु॑ त्रि॒षु वि॒क्रम॑णेषु । अधि॑क्षि॒यन्ति॒ भुव॑नानि॒ विश्वा᳚ ॥ ॥
अ॒ग्निर्मू॒र्धा दि॒वः क॒कु-त्पतिः॑ पृथि॒व्या अ॒यम् । अ॒पाग्ं रेताग्ं॑सि जिन्वति ॥ भुवो॑ य॒ज्ञस्य॒ रज॑सश्च ने॒ता यत्रा॑ नि॒युद्भि॒-स्सच॑से शि॒वाभिः॑ । दि॒वि मू॒र्धान॑-न्दधिषे सुव॒र्॒षा-ञ्जि॒ह्वाम॑ग्ने चकृषे हव्य॒वाह᳚म् ॥ ॥
अनु॑ नो॒-ऽद्या-ऽनु॑मति-र्य॒ज्ञ-न्दे॒वेषु॑ मन्यताम् । अ॒ग्निश्च॑ हव्य॒वाह॑नो॒ भव॑ता-न्दा॒शुषे॒ मयः॑ ॥ अन्विद॑नुमते॒ त्व-म्मन्या॑सै॒ शञ्च॑नः कृधि । क्रत्वे॒ दक्षा॑य नो हिनु॒ प्रण॒ आयूग्ं॑षि तारिषः ॥ ॥
ह॒व्य॒वाह॑-मभिमाति॒षा-ऽह᳚म् । र॒क्षो॒हण॒-म्पृत॑नासु जि॒ष्णुम् । ज्योति॑ष्मन्त॒-न्दीद्य॑त॒-म्पुर॑न्धिम् । अ॒ग्निग्ग् स्वि॑ष्ट॒कृत॒मा हु॑वेम ॥ स्वि॑ष्टमग्ने अ॒भि त-त्पृ॑णाहि । विश्वा॑ देव॒ पृत॑ना अ॒भिष्य । उ॒रु-न्नः॒ पन्था᳚-म्प्रदि॒शन्वि भा॑हि । ज्योति॑ष्मद्धेह्य॒जर॑-न्न॒ आयुः॑ ॥ ॥ 26 ॥
(आ॒य॒त्य॑ - गम॒थ् - स्वि॑ष्टम्) (अ. 3)
अनुवाकं 4 - देव नक्षत्रेष्टिब्राह्मणम्
अ॒ग्निर्वा अ॑कामयत । अ॒न्ना॒दो दे॒वानाग्॑ स्या॒मिति॑ ।
स ए॒तम॒ग्नये॒ कृत्ति॑काभ्यः पुरो॒डाश॑-म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै सो᳚-ऽन्ना॒दो दे॒वाना॑मभवत् । अ॒ग्निर्वै दे॒वाना॑मन्ना॒दः ॥
यथा॑ ह॒ वा अ॒ग्नि-र्दे॒वना॑-मन्ना॒दः ।
ए॒वग्ं ह॒ वा ए॒ष म॑नु॒ष्या॑णा-म्भवति ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ ॥ सो-ऽत्र॑ जुहोति । अ॒ग्नये॒ स्वाहा॒ कृत्ति॑काभ्य॒-स्स्वाहा᳚ । अ॒म्बायै॒ स्वाहा॑ दु॒लायै॒ स्वाहा᳚ । नि॒त॒त्न्यै स्वाहा॒ ऽभ्रय॑न्त्यै॒ स्वाहा᳚ । मे॒घय॑न्त्यै॒ स्वाहा॑ व॒र॒.षय॑न्त्यै॒ स्वाहा᳚ । चु॒पु॒णीका॑यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 27 ॥
प्र॒जाप॑तिः प्र॒जा अ॑सृजत । ता अ॑स्मा-थ्सृ॒ष्टाः परा॑चीरायन्न् । तासाग्ं॑ रोहि॒णी-म॒भ्य॑द्ध्यायत् । सो॑-ऽकामयत । उप॒ मा-ऽऽव॑र्तेत । समे॑नया गच्छे॒येति॑ । स ए॒त-म्प्र॒जाप॑तये रोहि॒ण्यै च॒रु-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै सा तमु॒पाव॑र्तत । समे॑नया ऽगच्छत ॥ उप॑ ह॒ वा ए॑न-म्प्रि॒यमाव॑र्तते ।
स-म्प्रि॒येण॑ गच्छते । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ ॥ सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
प्र॒जाप॑तये॒ स्वाहा॑ रोहि॒ण्यै स्वाहा᳚ ।
रोच॑मानायै॒ स्वाहा᳚ प्र॒जाभ्य॒-स्स्वाहेति॑ ॥ 28 ॥
सोमो॒ वा अ॑कामयत । ओष॑धीनाग्ं रा॒ज्य-म॒भिज॑येय॒मिति॑ । स ए॒तग्ं सोमा॑य मृगशी॒र॒.षाय॑ श्यामा॒क-ञ्च॒रु-म्पय॑सि॒ निर॑वपत् । ततो॒ वै स ओष॑धीनाग्ं
रा॒ज्यम॒भ्य॑जयत् । स॒मा॒नानाग्ं॑ ह॒ वै रा॒ज्यम॒भिज॑यति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
सोमा॑य॒ स्वाहा॑ मृगशी॒र॒.षाय॒ स्वाहा᳚ ।
इ॒न्व॒काभ्य॒-स्स्वाहौष॑धीभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ।
रा॒ज्याय॒ स्वाहा॒ ऽभिजि॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 29 ॥
रु॒द्रो वा अ॑कामयत । प॒शु॒मान्-थ्स्या॒मिति॑ ।
स ए॒तग्ं रु॒द्राया॒र्द्रायै॒ प्रैय॑ङ्गव-ञ्च॒रु-म्पय॑सि॒ निर॑वपत् । ततो॒ वै स प॑शु॒मान॑भवत् । प॒शु॒मान्. ह॒ वै भ॑वति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । रु॒द्राय॒ स्वाहा॒ ऽऽर्द्रायै॒ स्वाहा᳚ । पिन्व॑मानायै॒ स्वाहा॑ प॒शुभ्य॒-स्स्वाहेति॑ ॥ 30 ॥
ऋ॒क्षा वा इ॒यम॑लो॒मका॑-ऽऽसीत् । सा-ऽका॑मयत ।
ओष॑धीभि॒-र्वन॒स्पति॑भिः॒ प्रजा॑ये॒येति॑ ।
सैतमदि॑त्यै॒ पुन॑र्वसुभ्या-ञ्च॒रु-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वा इ॒यमोष॑धीभि॒-र्वन॒स्पति॑भिः॒ प्राजा॑यत ।
प्रजा॑यते ह॒ वै प्र॒जया॑ प॒शुभिः॑ । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ ।
सो-ऽत्र॑ जुहोति । अदि॑त्यै॒ स्वाहा॒ पुन॑र्वसुभ्याम् ।
स्वाहा-ऽऽभू᳚त्यै॒ स्वाहा॒ प्रजा᳚त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 31 ॥
बृह॒स्पति॒र्वा अ॑कामयत । ब्र॒ह्म॒व॒र्च॒सी स्या॒मिति॑ ।
स ए॒त-म्बृह॒स्पत॑ये ति॒ष्या॑य नैवा॒र-ञ्च॒रु-म्पय॑सि॒ निर॑वपत् । ततो॒ वै स ब्र॑ह्मवर्च॒स्य॑भवत् । ब्र॒ह्म॒व॒र्च॒सी ह॒ वै भ॑वति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
बृह॒स्पत॑ये॒ स्वाहा॑ ति॒ष्या॑य॒ स्वाहा᳚ । ब्र॒ह्म॒व॒र्च॒साय॒ स्वाहेति॑ ॥ 32 ॥
दे॒वा॒सु॒रा-स्संयँ॑त्ता आसन्न् । ते दे॒वा-स्स॒र्पेभ्य॑ आश्रे॒षाभ्य॒ आज्ये॑ कर॒म्भ-न्निर॑वपन्न् ।
ताने॒ताभि॑रे॒व दे॒वता॑-भि॒रुपा॑नयन्न् ।
ए॒ताभि॑र्ह॒ वै दे॒वता॑भि-र्द्वि॒षन्त॒-म्भ्रातृ॑व्य॒-मुप॑नयति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
स॒र्पेभ्य॒-स्स्वाहा᳚-ऽऽश्रे॒षाभ्य॒-स्स्वाहा᳚ । द॒न्द॒शूके᳚भ्य॒-स्स्वाहेति॑ ॥ 33 ॥
पि॒तरो॒ वा अ॑कामयन्त । पि॒तृ॒लो॒क ऋ॑द्ध्नुया॒मेति॑ ।
त ए॒त-म्पि॒तृभ्यो॑ म॒घाभ्यः॑ पुरो॒डाश॒ग्ं॒ षट्क॑पाल॒-न्निर॑वपन्न् । ततो॒ वै ते पि॑तृलो॒क आ᳚र्ध्नुवन्न् । पि॒तृ॒लो॒के ह॒ वा ऋ॑ध्नोति ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । पि॒तृभ्य॒-स्स्वाहा॑ म॒घाभ्यः॑ ।
स्वाहा॑ ऽन॒घाभ्य॒-स्स्वाहा॑ ऽग॒दाभ्यः॑ ।
स्वाहा॑ ऽरुन्ध॒तीभ्य॒-स्स्वाहेति॑ ॥ 34 ॥
अ॒र्य॒मा वा अ॑कामयत । प॒शु॒मान्-थ्स्या॒मिति॑ ।
स ए॒तम॑र्य॒म्णे फल्गु॑नीभ्या-ञ्च॒रु-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै स प॑शु॒मान॑भवत् ।
प॒शु॒मान्. ह॒ वै भ॑वति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । अ॒र्य॒म्णे स्वाहा॒ फल्गु॑नीभ्या॒ग्॒ स्वाहा᳚ ।
प॒शुभ्य॒-स्स्वाहेति॑ ॥ 35 ॥
भगो॒ वा अ॑कामयत । भ॒गी श्रे॒ष्ठी दे॒वानाग्॑ स्या॒मिति॑ । स ए॒त-म्भगा॑य॒ फल्गु॑नीभ्या-ञ्च॒रु-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै स भ॒गी श्रे॒ष्ठी दे॒वाना॑मभवत् ।
भ॒गी ह॒ वै श्रे॒ष्ठी स॑मा॒नाना᳚-म्भवति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । भगा॑य॒ स्वाहा॒ फल्गु॑नीभ्या॒ग्॒ स्वाहा᳚ । श्रैष्ठ्या॑य॒ स्वाहेति॑ ॥ 36 ॥
स॒वि॒ता वा अ॑कामयत । श्रन्मे॑ दे॒वा दधी॑रन्न् । स॒वि॒ता स्या॒मिति॑ । स ए॒तग्ं स॑वि॒त्रे हस्ता॑य पुरो॒डाश॒-न्द्वाद॑शकपाल॒-न्निर॑वपदाशू॒नां
ँव्री॑ही॒णाम् । ततो॒ वै तस्मै॒ श्रद्दे॒वा अद॑धत । स॒वि॒ता-ऽभ॑वत् । श्रद्ध॒ वा अ॑स्मै मनु॒ष्या॑ दधते । स॒वि॒ता स॑मा॒नाना᳚-म्भवति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
स॒वि॒त्रे स्वाहा॒ हस्ता॑य । स्वाहा॑ दद॒ते स्वाहा॑ पृण॒ते । स्वाहा᳚ प्र॒यच्छ॑ते॒ स्वाहा᳚ प्रतिगृभ्ण॒ते स्वाहेति॑ ॥ 37 ॥
त्वष्टा॒ वा अ॑कामयत । चि॒त्र-म्प्र॒जां-विँ॑न्दे॒येति॑ ।
स ए॒त-न्त्वष्ट्रे॑ चि॒त्रायै॑ पुरो॒डाश॑म॒ष्टा-क॑पाल॒-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै स चि॒त्र-म्प्र॒जाम॑विन्दत । चि॒त्रग्ं ह॒ वै प्र॒जां-विँ॑न्दते ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
त्वष्ट्रे॒ स्वाहा॑ चि॒त्रायै॒ स्वाहा᳚ ।
चैत्रा॑य॒ स्वाहा᳚ प्र॒जायै॒ स्वाहेति॑ ॥ 38 ॥
वा॒युर्वा अ॑कामयत । का॒म॒चार॑मे॒षु लो॒केष्व॒भिज॑येय॒मिति॑ । स ए॒त-द्वा॒यवे॒ निष्ट्या॑यै गृ॒ष्ट्यै दु॒ग्ध-म्पयो॒ निर॑वपत् ।
ततो॒ वै स का॑म॒चार॑मे॒षु लो॒केष्व॒भ्य॑जयत् ।
का॒म॒चारग्ं॑ ह॒ वा ए॒षु लो॒केष्व॒भिज॑यति ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । वा॒यवे॒ स्वाहा॒ निष्ट्या॑यै॒ स्वाहा᳚ ।
का॒म॒चारा॑य॒ स्वाहा॒-ऽभिजि॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 39 ॥
इ॒न्द्रा॒ग्नी वा अ॑कामयेताम् । श्रैष्ठ्य॑-न्दे॒वाना॑-म॒भिज॑ये॒वेति॑ । तावे॒तमि॑न्द्रा॒ग्निभ्यां॒-विँशा॑खाभ्या-म्पुरो॒डाश॒-मेका॑दशकपाल॒-न्निर॑वपताम् । ततो॒ वै तौ श्रैष्ठ्य॑-न्दे॒वाना॑-म॒भ्य॑जयताम् । श्रैष्ठ्यग्ं॑ ह॒ वै स॑मा॒नाना॑म॒भिज॑यति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
इ॒न्द्रा॒ग्निभ्या॒ग्॒ स्वाहा॒ विशा॑खाभ्या॒ग्॒ स्वाहा᳚ ।
श्रैष्ठ्या॑य॒ स्वाहा॒ ऽभिजि॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 40 ॥
अथै॒तत्-पौ᳚र्णमा॒स्या आज्य॒-न्निर्व॑पति । कामो॒ वै पौ᳚र्णमा॒सी । काम॒ आज्य᳚म् । कामे॑नै॒व काम॒ग्ं॒ सम॑र्धयति । क्षि॒प्रमे॑न॒ग्ं॒ स काम॒ उप॑नमति । येन॒ कामे॑न॒ यज॑ते । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
पौ॒र्ण॒मा॒स्यै स्वाहा॒ कामा॑य॒ स्वाहा-ऽऽग॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 41 ॥
अनुवाकं 5 - यमनक्षत्रेष्टिब्राह्मणम्
मि॒त्रो वा अ॑कामयत । मि॒त्र॒धेय॑मे॒षु लो॒केष्व॒भि ज॑येय॒मिति॑ । स ए॒त-म्मि॒त्राया॑नूरा॒धेभ्य॑श्च॒रु-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै स मि॑त्र॒धेय॑मे॒षु लो॒केष्व॒भ्य॑जयत् । मि॒त्र॒धेयग्ं॑ ह॒ वा ए॒षु लो॒केष्व॒भिज॑यति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
मि॒त्राय॒ स्वाहा॑ ऽनूरा॒धेभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ।
मि॒त्र॒धेया॑य॒ स्वाहा॒ ऽभिजि॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 42 ॥
इन्द्रो॒ वा अ॑कामयत । ज्यैष्ठ्य॑-न्दे॒वाना॑-म॒भिज॑येय॒मिति॑ । स ए॒तमिन्द्रा॑य ज्ये॒ष्ठायै॑ पुरो॒डाश॒-मेका॑दशकपाल॒-न्निर॑वप-न्म॒हाव्री॑हीणाम् । ततो॒ वै स ज्यैष्ठ्य॑-न्दे॒वाना॑म॒भ्य॑जयत् । ज्यैष्ठ्यग्ं॑ ह॒ वै स॑मा॒नाना॑-म॒भिज॑यति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । इन्द्रा॑य॒ स्वाहा᳚ ज्ये॒ष्ठायै॒ स्वाहा᳚ ।
ज्यैष्ठ्या॑य॒ स्वाहा॒ ऽभिजि॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 43 ॥
प्र॒जाप॑ति॒र्वा अ॑कामयत । मूल॑-म्प्र॒जां-विँ॑न्दे॒येति॑ । स ए॒त-म्प्र॒जाप॑तये॒ मूला॑य च॒रु-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै स मूल॑-म्प्र॒जाम॑विन्दत । मूलग्ं॑ ह॒ वै प्र॒जां-विँ॑न्दते । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । प्र॒जाप॑तये॒ स्वाहा॒ मूला॑य॒ स्वाहा᳚ । प्र॒जायै॒ स्वाहेति॑ ॥ 44 ॥
आपो॒ वा अ॑कामयन्त । स॒मु॒द्र-ङ्काम॑म॒ भिज॑ये॒मेति॑ । ता ए॒तम॒द्भ्यो॑-ऽषा॒ढाभ्य॑श्च॒रु-न्निर॑वपन्न् । ततो॒ वै ता-स्स॑मु॒द्र-ङ्काम॑म॒भ्य॑जयन्न् । स॒मु॒द्रग्ं ह॒ वै काम॑म॒भिज॑यति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
अ॒द्भ्य-स्स्वाहा॑ ऽषा॒ढाभ्य॒-स्स्वाहा᳚ । स॒मु॒द्राय॒ स्वाहा॒ कामा॑य॒ स्वाहा᳚ । अ॒भिजि॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 45 ॥
विश्वे॒ वै दे॒वा अ॑कामयन्त । अ॒न॒प॒ज॒य्य-ञ्ज॑ये॒मेति॑ । त ए॒तं-विँश्वे᳚भ्यो दे॒वेभ्यो॑-ऽषा॒ढाभ्य॑श्च॒रु-न्निर॑वपन्न् ।
ततो॒ वै ते॑-ऽनपज॒य्य-म॑जयन्न् । अ॒न॒प॒ज॒य्यग्ं ह॒ वै ज॑यति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
विश्वे᳚भ्यो दे॒वेभ्य॒-स्स्वाहा॑ ऽषा॒ढाभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ।
अ॒न॒प॒ज॒य्याय॒ स्वाहा॒ जित्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 46 ॥
ब्रह्म॒ वा अ॑कामयत । ब्र॒ह्म॒लो॒कम॒भिज॑येय॒मिति॑ ।
तदे॒त-म्ब्रह्म॑णे-ऽभि॒जिते॑ च॒रु-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै तद्ब्र॑ह्मलो॒कम॒भ्य॑जयत् । ब्र॒ह्म॒लो॒कग्ं ह॒ वा अ॒भिज॑यति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । ब्रह्म॑णे॒ स्वाहा॑ ऽभि॒जिते॒ स्वाहा᳚ । ब्र॒ह्म॒लो॒काय॒ स्वाहा॒ ऽभिजि॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 47 ॥
विष्णु॒र्वा अ॑कामयत । पुण्य॒ग्ग्॒ श्लोकग्ं॑ शृण्वीय ।
न मा॑ पा॒पी की॒र्तिराग॑च्छे॒दिति॑ । स ए॒तं-विँष्ण॑वे श्रो॒णायै॑ पुरो॒डाश॑-न्त्रिकपा॒ल-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै स पुण्य॒ग्ग्॒ श्लोक॑म शृणुत । नैन॑-म्पा॒पी की॒र्तिरा- ग॑च्छत् । पुण्यग्ं॑ ह॒ वै श्लोकग्ं॑ शृणुते । नैन॑-म्पा॒पी की॒र्तिराग॑च्छति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
विष्ण॑वे॒ स्वाहा᳚ श्रो॒णायै॒ स्वाहा᳚ ।
श्लोका॑य॒ स्वाहा᳚ श्रु॒ताय॒ स्वाहेति॑ ॥ 48 ॥
वस॑वो॒ वा अ॑कामयन्त । अग्र॑-न्दे॒वता॑ना॒-म्परी॑या॒मेति॑ । त ए॒तं-वँसु॑भ्य॒-श्श्रवि॑ष्ठाभ्यः पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर॑वपन्न् ।
ततो॒ वै ते-ऽग्र॑-न्दे॒वता॑ना॒-म्पर्या॑यन्न् ।
अग्रग्ं॑ ह॒ वै स॑मा॒नाना॒-म्पर्ये॑ति ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । वसु॑भ्य॒-स्स्वाहा॒ श्रवि॑ष्ठाभ्य॒-स्स्वाहा᳚ । अग्रा॑य॒ स्वाहा॒ परी᳚त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 49 ॥
इन्द्रो॒ वा अ॑कामयत । दृ॒ढो ऽशि॑थिल-स्स्या॒मिति॑ ।
स ए॒तं-वँरु॑णाय श॒तभि॑षजे भेष॒जेभ्यः॑ पुरो॒डाश॒-न्दश॑कपाल॒-न्निर॑वपत्-कृ॒ष्णानां᳚-व्रीँही॒णाम् । ततो॒ वै स दृ॒ढो-ऽशि॑थिलो-ऽभवत् ।
दृ॒ढो ह॒ वा अशि॑थिलो भवति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
वरु॑णाय॒ स्वाहा॑ श॒तभि॑षजे॒ स्वाहा᳚ ।
भे॒ष॒जेभ्य॒-स्स्वाहेति॑ ॥ 50 ॥
अ॒जो वा एक॑पादकामयत । ते॒ज॒स्वी ब्र॑ह्मवर्च॒सी स्या॒मिति॑ । स ए॒तम॒जायैक॑पदे प्रोष्ठप॒देभ्य॑-श्च॒रु-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै स ते॑ज॒स्वी ब्र॑ह्मवर्च॒स्य॑भवत् । ते॒ज॒स्वी ह॒ वै ब्र॑ह्मवर्च॒सी भ॑वति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
अ॒जायैक॑पदे॒ स्वाहा᳚ प्रोष्ठप॒देभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ।
तेज॑से॒ स्वाहा᳚ ब्रह्मवर्च॒साय॒ स्वाहेति॑ ॥ 51 ॥
अहि॒र्वै बु॒द्ध्नियो॑-ऽकामयत । इ॒मा-म्प्र॑ति॒ष्ठां-विँ॑न्दे॒येति॑ । स ए॒तमह॑ये बु॒द्ध्निया॑य प्रोष्ठप॒देभ्यः॑ पुरो॒डाश॒-म्भूमि॑कपाल॒-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै स इ॒मा-म्प्र॑ति॒ष्ठा-म॑विन्दत । इ॒माग्ं ह॒ वै प्र॑ति॒ष्ठां-विँ॑न्दते ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । अह॑ये बु॒द्ध्निया॑य॒ स्वाहा᳚ प्रोष्ठप॒देभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ।
प्र॒ति॒ष्ठायै॒ स्वाहेति॑ ॥ 52 ॥
पू॒षा वा अ॑कामयत । प॒शु॒मान्-थ्स्या॒मिति॑ ।
स ए॒त-म्पू॒ष्णे रे॒वत्यै॑ च॒रु-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै स प॑शु॒मान॑भवत् ।
प॒शु॒मान्. ह॒ वै भ॑वति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ ।
सो-ऽत्र॑ जुहोति । पू॒ष्णे स्वाहा॑ रे॒वत्यै॒ स्वाहा᳚ ।
प॒शुभ्य॒-स्स्वाहेति॑ ॥ 53 ॥
अ॒श्विनौ॒ वा अ॑कामयेताम् । श्रो॒त्र॒स्विना॒वब॑धिरौ स्या॒वेति॑ । तावे॒तम॒श्विभ्या॑-मश्व॒युग्भ्या᳚-म्पुरो॒डाश॑-न्द्विकपा॒ल-न्निर॑वपताम् ।
ततो॒ वै तौ श्रो᳚त्र॒स्विना॒वब॑धिरा-वभवताम् ।
श्रो॒त्र॒स्वी ह॒ वा अब॑धिरो भवति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
अ॒श्विभ्या॒ग्॒ स्वाहा᳚-ऽश्व॒युग्भ्या॒ग्॒ स्वाहा᳚ ।
श्रोत्रा॑य॒ स्वाहा॒ श्रुत्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 54 ॥
य॒मो वा अ॑कामयत ।
पि॒तृ॒णाग्ं रा॒ज्य-म॒भिज॑येय॒मिति॑ ।
स ए॒तं-यँ॒माया॑प॒भर॑णीभ्यश्च॒रु-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै स पि॑तृ॒णाग्ं रा॒ज्यम॒भ्य॑जयत् ।
स॒मा॒नानाग्ं॑ ह॒ वै रा॒ज्यम॒भिज॑यति ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
य॒माय॒ स्वाहा॑ ऽप॒भर॑णीभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ।
रा॒ज्याय॒ स्वाहा॒ ऽभिजि॑त्यै स्वाहेति॑ ॥ 55 ॥
अथै॒तद॑-मा॒वास्या॑या॒ आज्य॒-न्निर्व॑पति ।
कामो॒ वा अ॑मावा॒स्या᳚ । काम॒ आज्य᳚म् । कामे॑नै॒व काम॒ग्ं॒ सम॑र्धयति । क्षि॒प्रमे॑न॒ग्ं॒ स काम॒ उप॑नमति । येन॒ कामे॑न॒ यज॑ते । सो-ऽत्र॑ जुहोति । अ॒मा॒वा॒स्या॑यै॒ स्वाहा॒ कामा॑य॒ स्वाहा ऽऽग॑त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 56 ॥
बु॒द्ध्नियः॑ - पु॒षा - ऽश्विनौ॑ - य॒मो दश॑द॒शा - थै॒तद॑ - मावा॒स्या॑या अ॒ष्टौ पञ्च॑दश ) (अ. 5)
अनुवाकं 6 - चान्द्रमसादीष्टिब्राह्मणम्
च॒न्द्रमा॒ वा अ॑कामयत । अ॒हो॒रा॒त्रा-न॑र्धमा॒सा-न्मासा॑-नृ॒तून्थ्- सं॑वँथ्स॒र-मा॒प्त्वा । च॒न्द्रम॑स॒-स्सायु॑ज्यग्ं सलो॒कता॑-माप्नुया॒मिति॑ । स ए॒त-ञ्च॒न्द्रम॑से प्रती॒दृश्या॑यै पुरो॒डाश॒-म्पञ्च॑दशकपाल॒-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै सो॑-ऽहोरा॒त्रा-न॑र्धमा॒सा-न्मासा॑-नृ॒तून्-थ्सं॑वँथ्स॒र-मा॒प्त्वा ।
च॒न्द्रम॑स॒-स्सायु॑ज्यग्ं सलो॒कता॑माप्नोत् ।
अ॒हो॒रा॒त्रान्. ह॒ वा अ॑र्धमा॒सा-न्मासा॑न्-ऋ॒तून्-थ्सं॑वँथ्स॒र-मा॒प्त्वा । च॒न्द्रम॑स॒-स्सायु॑ज्यग्ं सलो॒कता॑माप्नोति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
च॒न्द्रम॑से॒ स्वाहा᳚ प्रती॒दृश्या॑यै॒ स्वाहा᳚ ।
अ॒हो॒रा॒त्रेभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ऽर्धमा॒सेभ्य॒-स्स्वाहा᳚ ।
मासे᳚भ्य॒-स्स्वाह॒र्तुभ्य॒-स्स्वाहा᳚ । सं॒वँ॒थ्स॒राय॒ स्वाहेति॑ ॥ 57 ॥
अ॒हो॒रा॒त्रे वा अ॑कामयेताम् । अत्य॑होरा॒त्रे मु॑च्येवहि ।
न ना॑वहोरा॒त्रे आ᳚प्नुयाता॒मिति॑ । ते ए॒तम॑हो-रा॒त्राभ्या᳚-ञ्च॒रु-न्निर॑वपताम् । द्व॒यानां᳚-व्रीँही॒णाम् । शु॒क्लाना᳚-ञ्च कृ॒ष्णाना᳚-ञ्च । स॒वा॒त्योर्दु॒ग्धे । श्वे॒तायै॑ च कृ॒ष्णायै॑ च ।
ततो॒ वै ते अत्य॑होरा॒त्रे अ॑मुच्येते ।
नैने॑ अहोरा॒त्रे आ᳚प्नुताम् । अति॑ ह॒ वा अ॑होरा॒त्रे मु॑च्यते । नैन॑महोरा॒त्रे आ᳚प्नुतः । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वंवेँद॑ ।
सो-ऽत्र॑ जुहोति । अह्ने॒ स्वाहा॒ रात्रि॑यै॒ स्वाहा᳚ ।
अति॑मुक्त्यै॒ स्वाहेति॑ ॥ 58 ॥
उ॒षा वा अ॑कामयत । प्रि॒या ऽऽदि॒त्यस्य॑ सु॒भगा᳚ स्या॒मिति॑ । सैतमु॒षसे॑ च॒रु-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै सा प्रि॒या ऽऽदि॒त्यस्य॑ सु॒भगा॑ ऽभवत् ।
प्रि॒यो ह॒ वै स॑मा॒नानाग्ं॑ सु॒भगो॑ भवति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । उ॒षसे॒ स्वाहा॒ व्यु॑ष्ट्यै॒ स्वाहा᳚ ।
व्यू॒षुष्यै॒ स्वाहा᳚ व्यु॒च्छन्त्यै॒ स्वाहा᳚ । व्यु॑ष्टायै॒ स्वाहेति॑ ॥ 59 ॥
अथै॒तस्मै॒ नक्ष॑त्राय च॒रु-न्निर्व॑पति । यथा॒ त्व-न्दे॒वाना॒मसि॑ । ए॒वम॒ह-म्म॑नु॒ष्या॑णा-म्भूयास॒मिति॑ । यथा॑ ह॒ वा ए॒त-द्दे॒वाना᳚म् ।
ए॒वग्ं ह॒ वा ए॒ष म॑नु॒ष्या॑णा-म्भवति । य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते । य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति । नक्ष॑त्राय॒ स्वाहो॑देष्य॒ते स्वाहा᳚ ।
उ॒द्य॒ते स्वाहोदि॑ताय॒ स्वाहा᳚ । हर॑से॒ स्वाहा॒ भर॑से॒ स्वाहा᳚ । भ्राज॑से॒ स्वाहा॒ तेज॑से॒ स्वाहा᳚ ।
तप॑से॒ स्वाहा᳚ ब्रह्मवर्च॒साय॒ स्वाहेति॑ ॥ 60 ॥
सूर्यो॒ वा अ॑कामयत । नक्ष॑त्राणा-म्प्रति॒ष्ठा स्या॒मिति॑ । स ए॒तग्ं सूर्या॑य॒ नक्ष॑त्रेभ्यश्च॒रु-न्निर॑वपत् ।
ततो॒ वै स नक्ष॑त्राणा-म्प्रति॒ष्ठा ऽभ॑वत् ।
प्र॒ति॒ष्ठा ह॒ वै स॑मा॒नाना᳚-म्भवति ।
य ए॒तेन॑ ह॒विषा॒ यज॑ते ।
य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
सूर्या॑य॒ स्वाहा॒ नक्ष॑त्रेभ्य॒-स्स्वाहा᳚ । प्र॒ति॒ष्ठायै॒ स्वाहेति॑ ॥ 61 ॥
अथै॒तमदि॑त्यै च॒रु-न्निर्व॑पति । इ॒यं-वाँ अदि॑तिः ।
अ॒स्यामे॒व प्रति॑ तिष्ठति । सो-ऽत्र॑ जुहोति ।
अदि॑त्यै॒ स्वाहा᳚ प्रति॒ष्ठायै॒ स्वाहेति॑ ॥ 62 ॥
अथै॒तं-विँष्ण॑वे च॒रु-न्निर्व॑पति । य॒ज्ञो वै विष्णुः॑ । य॒ज्ञ ए॒वान्त॒तः प्रति॑ तिष्ठति । सो-ऽत्र॑ जुहोति । विष्ण॑वे॒ स्वाहा॑ य॒ज्ञाय॒ स्वाहा᳚ । प्र॒ति॒ष्ठायै॒ स्वाहेति॑ ॥ 63 ॥
(च॒न्द्रमाः॒ पञ्च॑दशा - होरा॒त्रे स॒प्तद॑ - शो॒षा एका॑द॒शा - थै॒तस्मै॒ नक्ष॑त्ताय॒ त्रयो॑दश॒ - सूर्यो॒ दशा - थै॒तमदि॑त्यै॒ पञ्चा - थै॒तं-विँष्ण॑वे॒ षट्-थ्स॒प्त) (अ. 6)
[स॒वि॒ता-ऽऽशू॒नां-व्रीँ॑ही॒णामिन्द्रो॑ म॒हाव्री॑हीणा॒मिन्द्रः॑ कृ॒ष्णानों᳚
ँव्रीही॒णाम॑होरा॒त्रे द्व॒यानां᳚-व्रीँही॒णाम् । पि॒तर॒-ष्षट्क॑पालग्ं सवि॒ता द्वाद॑शकपालमिन्द्रा॒ग्नी एका॑दशकपाल॒मिन्द्र॒ एका॑दशकपाल॒मिन्द्रो॒ दश॑कपालं॒-विँष्णु॑स्त्रिकपा॒लमहि॒-र्भूमि॑कपालम॒श्विनौ᳚ द्विकपा॒ल-ञ्च॒न्द्रमाः॒ पञ्च॑दशकपाल-म॒ग्निरत्वष्टा॒ वस॑वो॒-ऽष्टाक॑पालम॒न्यत्र॑ च॒रुम् । रु॒द्रो᳚-ऽर्य॒मा पू॒षा प॑शु॒मान्-थ्स्या॒ग्ं॒ सोमो॑ रु॒द्रो बृह॒स्पतिः॒ पय॑सि वा॒युः पय॒-स्सोमो॑ वा॒युरि॑न्द्रा॒ग्नी मि॒त्र इन्द्र॒ आपो॒ ब्रह्म॑ य॒मो॑-ऽभिजि॑त्यै॒ त्वष्टा᳚ प्र॒जाप॑तिः प्र॒जायै॑ पौर्णमा॒स्या अ॑मावा॒स्या॑या॒ आग॑त्यै॒ विश्वे॒ जित्या॑
अ॒श्विनौ॒ श्रुत्यै᳚ । ब्रह्म॒ तदे॒तं-विँष्णु॒-स्स ए॒तं-वाँ॒यु-स्स ए॒तदाप॒स्ताः । पि॒तरो॒ विश्वे॒ वस॑वो-ऽकामयन्त॒मेति॒ त ए॒त-न्निर॑वपन्न् । आपो॑-ऽकामयन्त॒ मेति॒ ता ए॒त-न्निर॑वपन्न् । इ॒न्द्रा॒ग्नी अ॒श्विना॑वकामयेतां॒-वेँति॒ तावे॒त-न्निर॑वपदाम् । अ॒हो॒रा॒त्रे वा अ॑कामयेता॒मिति॒ ते ए॒त-न्निर॑वपताम् ।
अ॒न्यत्रा॑कामयत॒मिति॒ स ए॒त-न्निर॑वपत् । इ॒न्द्रा॒ग्नी श्रैष्ठ्य॒मिन्द्रो॒ ज्यैष्ठ्य॒मिन्द्रो॑ दृ॒ढः ।
आहि॒-स्सूर्यो-ऽदि॑त्यै॒ विष्ण॑वे प्रति॒ष्ठायै᳚ ।
सोमो॑ य॒म-स्स॑मा॒नाना᳚म् । अ॒ग्निर्नो॑ रीरिषद॒न्यत्र॑ रीरिषः]
[वि॒दुषो॑ ह॒विषा॒ य उ॑ चैनदे॒वं-वेँद॑ । इष्टि॑भि॒र्य उ॑ चैना ए॒वं-वेँद॑ ।
अ॒न्यत्र॑ ब्राह्म॒णे य उ॑ चैनमे॒वं-वेँद॑ ]
फ्रपातक खोर्वै वि-थ्स्तर्तिन्ग् फदम्स् ऒf 1 तॊ 6 आनुवाकम्स् ः-
(अ॒ग्निर्न॑-ऋ॒द्ध्यास्म॒-नवो॑नवो॒-ऽग्नि-र्मि॒त्र - श्च॒न्द्रमा॒-ष्षट्)
(अ॒ग्निर्न॒ - स्तन्नो॑ वा॒यु - रहि॑र्बू॒द्ध्निय॑ - ऋ॒क्षा वा इ॒य - मथै॒त-त्पौ᳚र्णमा॒स्या - अ॒जो वा एक॑पा॒थ् - सूर्य॒ स्त्रिष॑ष्टिः)
(अ॒ग्निर्नः॑ - पातु प्रति॒ष्ठायै॒ स्वाहेति॑ )
॥ हरिः॑ ओम् ॥
॥ कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय ब्राह्मणे तृतीयाष्टके प्रथमः प्रपाठक-स्समाप्तः ॥
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe tṛtīyāṣṭake prathamaḥ prapāṭhakaḥ - nakṣatreṣṭīnāṃ-yā~jyā-'nuvākyā brāhmaṇāni
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1 - devanakṣatrāṇāṃ-yā~jyānuvākyāḥ
a॒gnirnaḥ̭ pātu॒ kṛtti̭kāḥ | nakṣa̭tra-nde॒vami̭ndri॒yam | i॒damā̭sāṃ-vi~cakṣa॒ṇam | ha॒virā॒sa-ñjṷhotana || yasya॒ bhānti̭ ra॒śmayo॒ yasya̭ ke॒tavaḥ̭ | yasye॒mā viśvā॒ bhuva̭nāni॒ sarvā᳚ |
sa kṛtti̭kābhira॒bhi saṃ॒va~sā̭naḥ | a॒gnirno̭ de॒va-ssṷvi॒te da̭dhātu || pra॒jāpa̭te rohi॒ṇī vḙtu॒ patnī᳚ |
vi॒śvarṷ̄pā bṛha॒tī ci॒trabhā̭nuḥ || 1 ||
sā no̭ ya॒jñasya̭ suvi॒te da̭dhātu | yathā॒ jīvḙma śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ro॒hi॒ṇī de॒vyuda̭gā-tpu॒rastā᳚t | viśvā̭ rū॒pāṇi̭ prati॒moda̭mānā | pra॒jāpa̭tigṃ ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntī | pri॒yā de॒vānā॒-mupa̭yātu ya॒jñam || somo॒ rājā̭ mṛgaśī॒ra॒.ṣeṇa॒ āganṋ | śi॒va-nnakṣa̭tra-mpri॒yama̭sya॒ dhāma̭ |
ā॒pyāya̭māno bahu॒dhā janḙṣu |
retaḥ̭ pra॒jāṃ-ya~ja̭māne dadhātu || 2 ||
ya-tte॒ nakṣa̭tra-mmṛgaśī॒ra॒.ṣamasti̭ |
pri॒yagṃ rā̭ja-npri॒yata̭ma-mpri॒yāṇā᳚m |
tasmai̭ te soma ha॒viṣā̭ vidhema |
śanna̭ edhi dvi॒pade॒ śa-ñcatṷṣpade ||
ā॒rdrayā̭ ru॒draḥ pratha̭māna eti | śreṣṭho̭ de॒vānā॒-mpati̭raghni॒yānā᳚m | nakṣa̭tramasya ha॒viṣā̭ vidhema | mā naḥ̭ pra॒jāgṃ rī̭riṣa॒-nmota vī॒rān ||
he॒tī ru॒drasya॒ pari̭ṇo vṛṇaktu | ā॒rdrā nakṣa̭tra-ñjuṣatāgṃ ha॒virnaḥ̭ || 3 ||
pra॒mu॒ñcamā̭nau duri॒tāni॒ viśvā᳚ | apā॒ghaśagṃ̭ sa-nnudatā॒marā̭tim || puna̭rno de॒vyadi̭ti-sspṛṇotu | puna̭rvasū naḥ॒ puna॒retāṃ᳚-ya~॒jñam |
puna̭rno de॒vā a॒bhiya̭ntu॒ sarve᳚ | punaḥ̭ punarvo ha॒viṣā̭ yajāmaḥ || e॒vā na de॒vyadi̭tirana॒rvā | viśva̭sya bha॒rtrī jaga̭taḥ prati॒ṣṭhā | puna̭rvasū ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntī | pri॒ya-nde॒vānā॒-mapyḙtu॒ pāthaḥ̭ || 4 ||
bṛha॒spatiḥ̭ pratha॒ma-ñjāya̭mānaḥ | ti॒ṣya̭-nnakṣa̭trama॒bhi samba̭bhūva | śreṣṭho̭ de॒vānā॒-mpṛta̭nāsu ji॒ṣṇuḥ | diśo-'nu॒ sarvā॒ abha̭yanno astu ||
ti॒ṣyaḥ̭ pu॒rastā̭du॒ta ma̭ddhya॒to naḥ̭ | bṛha॒spati̭ rnaḥ॒ pari̭pātu pa॒ścāt | bādhḙtā॒-ndveṣo॒ abha̭ya-ṅkṛṇutām | su॒vīrya̭sya॒ pata̭ya-ssyāma ||
i॒dagṃ sa॒rpebhyo̭ ha॒vira̭stu॒ juṣṭa᳚m |
ā॒śre॒ṣā yeṣā̭-manu॒yanti॒ cetaḥ̭ || 5 ||
ye a॒ntari̭kṣa-mpṛthi॒vī-ṅkṣi॒yanti̭ | tenaḥ̭ sa॒rpāso॒ hava॒māga̭miṣṭhāḥ || ye ro̭ca॒ne sūrya॒syāpi̭
sa॒rpāḥ | ye diva̭-nde॒vīmanṷ sa॒ñcara̭nti |
yeṣā̭māśre॒ṣā a̭nu॒yanti॒ kāma᳚m |
tebhyaḥ̭ sa॒rpebhyo॒ madhṷmajjuhomi ||
upa̭hūtāḥ pi॒taro॒ ye ma॒ghāsṷ | mano̭javasa-ssu॒kṛtaḥ̭ sukṛ॒tyāḥ | te no॒ nakṣa̭tre॒ hava॒māga̭miṣṭhāḥ | sva॒dhābhi̭ rya॒jña-mpraya̭ta-ñjuṣantām || 6 ||
ye a̭gnida॒gdhā ye-'na̭gni-dagdhāḥ | yḙ-'muṃ-lo~॒ka-mpi॒taraḥ̭ kṣi॒yanti̭ | yāgśca̭ vi॒dmayāgṃ ṷ ca॒ na pra̭vi॒dma | ma॒ghāsṷ ya॒jñagṃ sukṛ̭ta-ñjuṣantām ||
gavā॒-mpatiḥ॒ phalgṷnīnāmasi॒ tvam | tada̭ryaman varuṇa mitra॒ cārṷ | ta-ntvā̭ va॒yagṃ sa̭ni॒tāragṃ̭ sanī॒nām | jī॒vā jīva̭nta॒mupa॒ saṃvi~̭śema ||
yene॒mā viśvā॒ bhuva̭nāni॒ sañji̭tā |
yasya̭ de॒vā a̭nu saṃ॒ya~nti॒ cetaḥ̭ || 7 ||
a॒rya॒mā rājā॒-'jara॒stuvi̭ṣmān | phalgṷnīnā-mṛṣa॒bho ro̭ravīti || śreṣṭho̭ de॒vānā᳚-mbhagavo bhagāsi | tattvā̭ viduḥ॒ phalgṷnī॒stasya̭ vittāt | a॒smabhya̭-ṅkṣa॒trama॒jaragṃ̭ su॒vīrya᳚m | goma॒daśva̭-va॒dupa॒-sannṷde॒ha || bhago̭ ha dā॒tā bhaga॒ i-tpra̭dā॒tā | bhago̭ de॒vīḥ phalgṷnī॒rāvi̭veśa | bhaga॒syetta-mpra̭sa॒va-ṅga̭mema | yatra̭ de॒vai-ssa̭dha॒māda̭-mmadema || 8 ||
āyā̭tu de॒va-ssa̭vi॒topa̭yātu | hi॒ra॒ṇyayḙna su॒vṛtā॒ rathḙna | vaha॒n॒. hastagṃ̭ su॒bhagaṃ̭-vi~dma॒nāpa̭sam | pra॒yaccha̭nta॒-mpapṷri॒-mpuṇya॒maccha̭ ||
hastaḥ॒ praya̭ccha tva॒mṛtaṃ॒-va~sī̭yaḥ |
dakṣi̭ṇena॒ prati̭gṛbhṇīma enat |
dā॒tāra̭ma॒dya sa̭vi॒tā vi̭deya |
yo no॒ hastā̭ya prasu॒vāti̭ ya॒jñam ||
tvaṣṭā॒ nakṣa̭trama॒bhyḙti ci॒trām |
su॒bhagṃ sa̭saṃ-yu~va॒tigṃ roca̭mānām || 9 ||
ni॒ve॒śaya̭-nna॒mṛtā॒-nmartyāg̭śca |
rū॒pāṇi̭ pi॒gṃ॒śa-nbhuva̭nāni॒ viśvā᳚ ||
tanna॒stvaṣṭā॒ tadṷ ci॒trā vica̭ṣṭām |
tannakṣa̭tra-mbhūri॒dā a̭stu॒ mahya᳚m |
tannaḥ̭ pra॒jāṃ-vī~॒rava̭tīgṃ sanotu |
gobhi̭rno॒ aśvai॒-ssama̭naktu ya॒jñam ||
vā॒yurnakṣa̭tra-ma॒bhyḙti॒ niṣṭyā᳚m |
ti॒gmaśṛ̭ṅgo vṛṣa॒bho rorṷvāṇaḥ |
sa॒mī॒raya॒-nbhuva̭nā māta॒riśvā᳚ |
apa॒ dveṣāgṃ̭si nudatā॒marā̭tīḥ || 10 ||
tanno̭ vā॒yastadu॒ niṣṭyā̭ śṛṇotu |
tannakṣa̭tra-mbhūri॒dā a̭stu॒ mahya᳚m |
tanno̭ de॒vāso॒ anṷ jānantu॒ kāma᳚m | yathā॒ tarḙma duri॒tāni॒ viśvā᳚ || dū॒rama॒smacchatra̭vo yantu bhī॒tāḥ | tadi̭ndrā॒gnī kṛ̭ṇutā॒-nta-dviśā̭khe |
tanno̭ de॒vā anṷmadantu ya॒jñam | pa॒ścā-tpu॒rastā॒-dabha̭yanno astu || nakṣa̭trāṇā॒-madhi̭patnī॒ viśā̭khe |
śreṣṭhā̭vindrā॒gnī bhuva̭nasya go॒pau || 11 ||
viṣṷ̄ca॒-śśatrṷ̄-napa॒bādha̭mānau | apa॒ kṣudha̭-nnudatā॒marā̭tim || pū॒rṇā pa॒ścādu॒ta pū॒rṇā pu॒rastā᳚t | unma̭ddhya॒taḥ pau᳚rṇamā॒sī ji̭gāya |
tasyā᳚-nde॒vā adhi̭ saṃ॒va~sa̭ntaḥ |
u॒tta॒me nāka̭ i॒ha mā̭dayantām ||
pṛ॒thvī su॒varcā̭ yuva॒ti-ssa॒joṣāḥ᳚ | pau॒rṇa॒mā॒syuda̭gā॒-cchobha̭mānā |
ā॒pyā॒yaya̭ntī duri॒tāni॒ viśvā᳚ |
u॒ru-nduhāṃ॒-ya~ja̭mānāya ya॒jñam || 12 ||
(ci॒trabhā̭nu॒-r yaja̭māne dadhātu - ha॒virnaḥ॒ - pātha॒ - śceto̭ - juṣantāṃ॒ - ceto̭ - madema॒ - roca̭mānā॒ - marā̭tī--r go॒pau - ya॒jñaṃ) (a. 1)
anuvākaṃ 2 - yamanakṣatrāṇāṃ-yā~jyānuvākyāḥ
ṛ॒ddhyāsma̭ ha॒vyai-rnama̭sopa॒ sadya̭ |
mi॒tra-nde॒va-mmi̭tra॒dheya̭nno astu | a॒nū॒rā॒dhān. ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ci॒tra-nnakṣa̭tra॒-muda̭gā-tpu॒rastā᳚t | a॒nū॒rā॒dhāsa॒ iti॒ ya-dvada̭nti | tanmi॒tra ḙti pa॒thibhi̭ rdeva॒yānaiḥ᳚ | hi॒ra॒ṇyayai॒ rvita̭tai-ra॒ntari̭kṣe ||
indro᳚ jye॒ṣṭhāmanu॒ nakṣa̭trameti | yasmi̭n vṛ॒traṃ-vṛ~̭tra॒ tūryḙ ta॒tāra̭ || 13 ||
tasmi̭n va॒yama॒mṛta॒-nduhā̭nāḥ | kṣudha̭-ntarema॒ duri̭ti॒-nduri̭ṣṭim || pu॒ra॒nda॒rāya̭ vṛṣa॒bhāya̭ dhṛ॒ṣṇave᳚ | aṣā̭ḍhāya॒ saha̭mānāya mī॒ḍhuṣe᳚ |
indrā̭ya jye॒ṣṭhā madhṷma॒-dduhā̭nā |
u॒ru-ṅkṛ̭ṇotu॒ yaja̭mānāya lo॒kam ||
mūla̭-mpra॒jāṃ-vī~॒rava̭tīṃ-vi~deya | parā᳚cyetu॒ nir-ṛ̭tiḥ parā॒cā | gobhi॒ rnakṣa̭tra-mpa॒śubhi॒-ssama̭ktam | aha̭rbhūyā॒-dyaja̭mānāya॒ mahya᳚m || 14 ||
aha̭rno a॒dya sṷvi॒te da̭dhātu | mūla॒-nnakṣa̭tra॒miti॒ ya-dvada̭nti | parā̭cīṃ-vā~॒cā nir-ṛ̭ti-nnudāmi |
śi॒va-mpra॒jāyai̭ śi॒vama̭stu॒ mahya᳚m ||
yā di॒vyā āpaḥ॒ paya̭sā sa-mbabhū॒vuḥ | yā a॒ntari̭kṣa u॒ta pārthi̭vī॒ryāḥ | yāsā̭maṣā॒ḍhā a̭nu॒yanti॒
kāma᳚m | tā na॒ āpa॒-śśagg syo॒nā bha̭vantu ||
yāśca॒ kūpyā॒ yāśca̭ nā॒dyā᳚-ssamu॒driyāḥ᳚ |
yāśca̭ vaiśa॒ntīru॒ta prā̭sa॒cīryāḥ || 15 ||
yāsā̭maṣā॒ḍhā madhṷ bha॒kṣaya̭nti | tā na॒ āpa॒-śśagg syo॒nā bha̭vantu || tanno॒ viśve॒ upa̭ śṛṇvantu de॒vāḥ | tada̭ṣā॒ḍhā a॒bhi saṃya~̭ntu ya॒jñam |
tannakṣa̭tra-mprathatā-mpa॒śubhyaḥ̭ |
kṛ॒ṣi-rvṛ॒ṣṭi-ryaja̭mānāya kalpatām ||
śu॒bhrāḥ ka॒nyā̭ yuva॒tayaḥ̭ su॒peśa̭saḥ | ka॒rma॒kṛtaḥ̭ su॒kṛto̭ vī॒ryā̭vatīḥ |
viśvā᳚-nde॒vān. ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntīḥ |
a॒ṣā॒ḍhāḥ kāma॒mupa̭yāntu ya॒jñam || 16 ||
yasmi॒-nbrahmā॒-'bhyaja̭ya॒-thsarva̭me॒tat |
a॒muñca̭ lo॒ka mi॒damṷ̄ca॒ sarva᳚m |
tanno॒ nakṣa̭tramabhi॒ji-dvi॒jitya̭ | śriya̭-ndadhā॒-tvahṛ̭ṇīyamānam || u॒bhau lo॒kau brahma̭ṇā॒ sañji̭te॒mau | tanno॒ nakṣa̭tramabhi॒ji-dvica̭ṣṭām |
tasmi̭n va॒ya-mpṛta̭nā॒-ssa-ñja̭yema |
tanno̭ de॒vāso॒ anṷjānantu॒ kāma᳚m ||
śṛ॒ṇvanti̭ śro॒ṇā-ma॒mṛta̭sya go॒pām |
puṇyā̭masyā॒ upa̭śṛṇomi॒ vāca᳚m || 17 ||
ma॒hī-nde॒vīṃ-vi~ṣṇṷpatnī-majū॒ryām | pra॒tīcī̭menāgṃ ha॒viṣā̭ yajāmaḥ ||
tre॒dhā viṣṇṷ-rurugā॒yo vica̭krame |
ma॒hī-ndiva̭-mpṛthi॒vī-ma॒ntari̭kṣam |
tacchro॒ṇaiti॒ śrava̭ i॒cchamā̭nā |
puṇya॒gg॒ ślokaṃ॒-ya~ja̭mānāya kṛṇva॒tī ||
a॒ṣṭau de॒vā vasa̭va-sso॒myāsaḥ̭ |
cata̭sro de॒vī ra॒jarā॒-śśravi̭ṣṭhāḥ |
te ya॒jña-mpā᳚ntu॒ raja̭saḥ pa॒rastā᳚t |
saṃ॒va~॒thsa॒rīṇa̭-ma॒mṛtagg̭ sva॒sti || 18 ||
ya॒jña-nnaḥ̭ pāntu॒ vasa̭vaḥ pu॒rastā᳚t | da॒kṣi॒ṇa॒to̭-'bhiya̭ntu॒ śravi̭ṣṭhāḥ | puṇya॒-nnakṣa̭trama॒bhi saṃvi~̭śāma | mā no॒ arā̭ti-ra॒ghaśa॒gṃ॒sā ganṋ ||
kṣa॒trasya॒ rājā॒ varṷṇo-'dhirā॒jaḥ | nakṣa̭trāṇāgṃ śa॒tabhi̭ṣa॒g vasi̭ṣṭhaḥ | tau de॒vebhyaḥ̭ kṛṇuto dī॒rghamāyuḥ̭ | śa॒tagṃ sa॒hasrā̭ bheṣa॒jāni̭ dhattaḥ ||
ya॒jñanno॒ rājā॒ varṷṇa॒ upa̭yātu | tanno॒ viśvḙ a॒bhi saṃya~̭ntu de॒vāḥ || 19 ||
tanno॒ nakṣa̭tragṃ śa॒tabhi̭ṣag juṣā॒ṇam | dī॒rghamāyuḥ॒ prati̭ra-dbheṣa॒jāni̭ || a॒ja eka̭pā॒duda̭gā-tpu॒rastā᳚t | viśvā̭ bhū॒tāni̭ prati॒moda̭mānaḥ | tasya̭ de॒vāḥ pra̭sa॒vaṃ-ya~̭nti॒ sarve᳚ | pro॒ṣṭha॒pa॒dāso̭ a॒mṛta̭sya go॒pāḥ ||
vi॒bhrāja̭māna-ssamidhā॒na u॒graḥ | ā-'ntari̭kṣa-maruha॒da-ga॒ndyām | tagṃ sūrya̭-nde॒va-ma॒jameka̭pādam | pro॒ṣṭha॒pa॒dāso॒ anṷyanti॒ sarve᳚ || 20 ||
ahi̭-rbu॒ddhniyaḥ॒ pratha̭māna eti | śreṣṭho̭ de॒vānā̭mu॒ta mānṷṣāṇām | ta-mbrā᳚hma॒ṇā-sso̭ma॒pā-sso॒myāsaḥ̭ |
pro॒ṣṭha॒pa॒dāso̭ a॒bhi ra̭kṣanti॒ sarve᳚ ||
ca॒tvāra॒ eka̭ma॒bhi karma̭ de॒vāḥ |
pro॒ṣṭha॒pa॒dāsa॒ iti॒ yān. vada̭nti |
te bu॒ddhaniya̭-mpari॒ṣadyagg̭ stu॒vantaḥ̭ |
ahigṃ̭ rakṣanti॒ nama̭sopa॒sadya̭ ||
pū॒ṣā re॒vatyanvḙti॒ panthā᳚m | pu॒ṣṭi॒patī̭ paśu॒pā vāja̭bastyau || 21 ||
i॒māni̭ ha॒vyā praya̭tā juṣā॒ṇā |
su॒gairno॒ yānai॒rupa̭yātāṃ-ya~॒jñam ||
kṣu॒drā-npa॒śū-nra̭kṣatu re॒vatī̭ naḥ |
gāvo̭ no॒ aśvā॒gṃ॒ anvḙtu pū॒ṣā |
anna॒gṃ॒ rakṣa̭ntau bahu॒dhā virṷ̄pam |
vājagṃ̭ sanutāṃ॒-ya~ja̭mānāya ya॒jñam ||
tada॒śvinā̭-vaśva॒yujopa̭yātām |
śubha॒-ṅgami̭ṣṭhau su॒yamḙbhi॒raśvaiḥ᳚ |
sva-nnakṣa̭tragṃ ha॒viṣā॒ yaja̭ntau |
maddhvā॒ sampṛ̭ktau॒ yajṷṣā॒ sama̭ktau || 22 ||
yau de॒vānā᳚-mbhi॒ṣajaṷ havyavā॒hau | viśva̭sya dū॒tā-va॒mṛta̭sya go॒pau | tau nakṣa̭tra-ñjujuṣā॒ṇo-pa̭yātām | namo॒-'śvibhyā᳚-ṅkṛṇumo-'śva॒yugbhyā᳚m ||
apa̭ pā॒pmāna॒-mbhara̭ṇīrbharantu | ta-dya॒mo rājā॒ bhaga̭vā॒n॒. vica̭ṣṭām | lo॒kasya॒ rājā̭ maha॒to ma॒hān. hi | su॒ga-nnaḥ॒ panthā॒mabha̭ya-ṅkṛṇotu ||
yasmi॒-nnakṣa̭tre ya॒ma eti॒ rājā᳚ |
yasmi̭-nnenama॒bhyaṣi̭cannta de॒vāḥ |
tada̭sya ci॒tragṃ ha॒viṣā̭ yajāma |
apa̭ pā॒pmāna॒-mbhara̭ṇī-rbharantu ||
ni॒veśa̭nī sa॒ṅgama̭nī॒ vasṷ̄nāṃ॒-vi~śvā̭ rū॒pāṇi॒ vasū᳚nyāve॒śaya̭ntī | sa॒ha॒sra॒po॒ṣagṃ su॒bhagā॒ rarā̭ṇā॒ sā na॒ āga॒n varca̭sā saṃvi~dā॒nā || yattḙ de॒vā ada̭dhu-rbhāga॒dheya॒mamā̭vāsye saṃ॒va~sa̭nto mahi॒tvā | sāno̭ ya॒jña-mpi̭pṛhi viśvavāre ra॒yi-nno̭ dhehi subhage su॒vīra᳚m || || 23 ||
(ta॒tāra॒ - mahyaṃ̭ - prāsa॒cīryā - yā᳚ntu ya॒jñaṃ - ~vācagg̭ - sva॒sti - de॒vā-anṷ yanti॒ sarve॒-vāja̭bastyau॒-sama̭ktau-de॒vā strīṇi̭ ca) (a. 2)
anuvākaṃ 3 - cāndramasādīnāṃ saptanāmiṣṭīnāṃ-yā~jyānuvākyāḥ
navo̭navo bhavati॒ jāya̭mā॒no-'hnā᳚-ṅke॒turu॒ṣasā̭ me॒tyagre᳚ | bhā॒ga-nde॒vebhyo॒ vida̭dhātyā॒ya-npraca॒ndramā᳚stirati dī॒rghamāyuḥ̭ || yamā̭di॒tyā
a॒gṃ॒śumā᳚pyā॒yaya̭nti yamā̭di॒tyā a॒gṃ॒śumā᳚pyā॒yaya̭nti॒ yamakṣi̭ta॒-makṣi̭tayaḥ॒ piba̭nti | tena̭ no॒ rājā॒ varṷṇo॒ bṛha॒spati॒rā pyā̭yayantu॒ bhuva̭nasya go॒pāḥ |||| ye virṷ̄pe॒ sama̭nasā saṃ॒vya~ya̭ntī | sa॒mā॒na-ntantṷ-mpari tāta॒nāte᳚ | vi॒bhū pra॒bhū a̭nu॒bhū vi॒śvato̭ huve |
te no॒ nakṣa̭tre॒ hava॒māga̭metam ||
va॒ya-nde॒vī brahma̭ṇā saṃvi~dā॒nāḥ |
su॒ratnā̭so de॒vavī̭ti॒-ndadhā̭nāḥ |
a॒ho॒rā॒tre ha॒viṣā̭ va॒rdhaya̭ntaḥ |
ati̭ pā॒pmāna॒-mati̭muktyā gamema || pratyṷvadṛśyāya॒tī || 24 ||
vyu॒cchantī̭ duhi॒tā di॒vaḥ | a॒po ma॒hī vṛ̭ṇute॒ cakṣṷṣā || tamo॒ jyoti̭ṣkṛṇoti sū॒narī᳚ | udu॒striyā᳚-ssacate॒ sūryaḥ̭ | sa cā̭ u॒dyannakṣa̭tra-marci॒mat | tavedṷṣo॒ vyuṣi॒ sūrya̭sya ca ||
sa-mbha॒ktena̭ gamemahi | tanno॒ nakṣa̭tra-marci॒mat | bhā॒nu॒matteja̭ u॒ccara̭t | upa̭ ya॒jña-mi॒hāga̭mat || 25 ||
pra nakṣa̭trāya de॒vāya̭ | indrā॒yendugṃ̭ havāmahe |
sa naḥ̭ savi॒tā sṷva-thsa॒nim | pu॒ṣṭi॒dāṃ-vī~॒rava̭ttamam || udu॒ tya-ñjā॒tavḙdasa-nde॒vaṃ-va~̭hanti ke॒tavaḥ̭ | dṛ॒śe viśvā̭ya॒ sūrya᳚m || ci॒tra-nde॒vānā॒-muda̭gā॒danī̭ka॒-ñcakṣṷ-rmi॒trasya॒ varṷṇasyā॒-'gneḥ | ā-' prā॒ dyāvā̭pṛthi॒vī a॒ntari̭kṣa॒gṃ॒ sūrya̭ ā॒tmā jaga̭tasta॒sthuṣa̭śca ||||
adi̭tirna uruṣya॒tvadi̭ti॒-śśarma̭ yacchatu | adi̭tiḥ pā॒tvagṃ ha̭saḥ || ma॒hīmū॒ṣu mā॒taragṃ̭ suvra॒tānā̭mṛ॒tasya॒ patnī॒mava̭se huvema | tu॒vi॒kṣa॒trāma॒jara̭ntīmurū॒cīgṃ su॒śarmā̭ṇa॒madi̭tigṃ su॒praṇī̭tim || ||
i॒daṃ-vi~ṣṇu॒-rvica̭krame tre॒dhā ni da̭dhe pa॒dam | sa mṷ̄ḍhamasya pāgṃ su॒re || prata-dviṣṇuḥ̭ stavate vī॒ryā̭ya | mṛ॒go na bhī॒maḥ kṷca॒ro gi̭ri॒ṣṭhāḥ | yasyo॒ruṣṷ tri॒ṣu vi॒krama̭ṇeṣu | adhi̭kṣi॒yanti॒ bhuva̭nāni॒ viśvā᳚ || ||
a॒gnirmū॒rdhā di॒vaḥ ka॒ku-tpatiḥ̭ pṛthi॒vyā a॒yam | a॒pāgṃ retāgṃ̭si jinvati || bhuvo̭ ya॒jñasya॒ raja̭saśca ne॒tā yatrā̭ ni॒yudbhi॒-ssaca̭se śi॒vābhiḥ̭ | di॒vi mū॒rdhāna̭-ndadhiṣe suva॒r॒ṣā-ñji॒hvāma̭gne cakṛṣe havya॒vāha᳚m || ||
anṷ no॒-'dyā-'nṷmati-rya॒jña-nde॒veṣṷ manyatām | a॒gniśca̭ havya॒vāha̭no॒ bhava̭tā-ndā॒śuṣe॒ mayaḥ̭ || anvida̭numate॒ tva-mmanyā̭sai॒ śañca̭naḥ kṛdhi | kratve॒ dakṣā̭ya no hinu॒ praṇa॒ āyūgṃ̭ṣi tāriṣaḥ || ||
ha॒vya॒vāha̭-mabhimāti॒ṣā-'ha᳚m | ra॒kṣo॒haṇa॒-mpṛta̭nāsu ji॒ṣṇum | jyoti̭ṣmanta॒-ndīdya̭ta॒-mpura̭ndhim | a॒gnigg svi̭ṣṭa॒kṛta॒mā hṷvema || svi̭ṣṭamagne a॒bhi ta-tpṛ̭ṇāhi | viśvā̭ deva॒ pṛta̭nā a॒bhiṣya | u॒ru-nnaḥ॒ panthā᳚-mpradi॒śanvi bhā̭hi | jyoti̭ṣmaddhehya॒jara̭-nna॒ āyuḥ̭ || || 26 ||
(ā॒ya॒tya̭ - gama॒th - svi̭ṣṭam) (a. 3)
anuvākaṃ 4 - deva nakṣatreṣṭibrāhmaṇam
a॒gnirvā a̭kāmayata | a॒nnā॒do de॒vānāg̭ syā॒miti̭ |
sa e॒tama॒gnaye॒ kṛtti̭kābhyaḥ puro॒ḍāśa̭-ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnira̭vapat | tato॒ vai so᳚-'nnā॒do de॒vānā̭mabhavat | a॒gnirvai de॒vānā̭mannā॒daḥ ||
yathā̭ ha॒ vā a॒gni-rde॒vanā̭-mannā॒daḥ |
e॒vagṃ ha॒ vā e॒ṣa ma̭nu॒ṣyā̭ṇā-mbhavati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ || so-'tra̭ juhoti | a॒gnaye॒ svāhā॒ kṛtti̭kābhya॒-ssvāhā᳚ | a॒mbāyai॒ svāhā̭ du॒lāyai॒ svāhā᳚ | ni॒ta॒tnyai svāhā॒ 'bhraya̭ntyai॒ svāhā᳚ | me॒ghaya̭ntyai॒ svāhā̭ va॒ra॒.ṣaya̭ntyai॒ svāhā᳚ | cu॒pu॒ṇīkā̭yai॒ svāheti̭ || 27 ||
pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | tā a̭smā-thsṛ॒ṣṭāḥ parā̭cīrāyann | tāsāgṃ̭ rohi॒ṇī-ma॒bhya̭ddhyāyat | so̭-'kāmayata | upa॒ mā-''va̭rteta | samḙnayā gacche॒yeti̭ | sa e॒ta-mpra॒jāpa̭taye rohi॒ṇyai ca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sā tamu॒pāva̭rtata | samḙnayā 'gacchata || upa̭ ha॒ vā ḙna-mpri॒yamāva̭rtate |
sa-mpri॒yeṇa̭ gacchate | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ || so-'tra̭ juhoti |
pra॒jāpa̭taye॒ svāhā̭ rohi॒ṇyai svāhā᳚ |
roca̭mānāyai॒ svāhā᳚ pra॒jābhya॒-ssvāheti̭ || 28 ||
somo॒ vā a̭kāmayata | oṣa̭dhīnāgṃ rā॒jya-ma॒bhija̭yeya॒miti̭ | sa e॒tagṃ somā̭ya mṛgaśī॒ra॒.ṣāya̭ śyāmā॒ka-ñca॒ru-mpaya̭si॒ nira̭vapat | tato॒ vai sa oṣa̭dhīnāgṃ
rā॒jyama॒bhya̭jayat | sa॒mā॒nānāgṃ̭ ha॒ vai rā॒jyama॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
somā̭ya॒ svāhā̭ mṛgaśī॒ra॒.ṣāya॒ svāhā᳚ |
i॒nva॒kābhya॒-ssvāhauṣa̭dhībhya॒-ssvāhā᳚ |
rā॒jyāya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 29 ||
ru॒dro vā a̭kāmayata | pa॒śu॒mān-thsyā॒miti̭ |
sa e॒tagṃ ru॒drāyā॒rdrāyai॒ praiya̭ṅgava-ñca॒ru-mpaya̭si॒ nira̭vapat | tato॒ vai sa pa̭śu॒māna̭bhavat | pa॒śu॒mān. ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | ru॒drāya॒ svāhā॒ ''rdrāyai॒ svāhā᳚ | pinva̭mānāyai॒ svāhā̭ pa॒śubhya॒-ssvāheti̭ || 30 ||
ṛ॒kṣā vā i॒yama̭lo॒makā̭-''sīt | sā-'kā̭mayata |
oṣa̭dhībhi॒-rvana॒spati̭bhiḥ॒ prajā̭ye॒yeti̭ |
saitamadi̭tyai॒ puna̭rvasubhyā-ñca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vā i॒yamoṣa̭dhībhi॒-rvana॒spati̭bhiḥ॒ prājā̭yata |
prajā̭yate ha॒ vai pra॒jayā̭ pa॒śubhiḥ̭ | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ |
so-'tra̭ juhoti | adi̭tyai॒ svāhā॒ puna̭rvasubhyām |
svāhā-''bhū᳚tyai॒ svāhā॒ prajā᳚tyai॒ svāheti̭ || 31 ||
bṛha॒spati॒rvā a̭kāmayata | bra॒hma॒va॒rca॒sī syā॒miti̭ |
sa e॒ta-mbṛha॒spata̭ye ti॒ṣyā̭ya naivā॒ra-ñca॒ru-mpaya̭si॒ nira̭vapat | tato॒ vai sa bra̭hmavarca॒sya̭bhavat | bra॒hma॒va॒rca॒sī ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
bṛha॒spata̭ye॒ svāhā̭ ti॒ṣyā̭ya॒ svāhā᳚ | bra॒hma॒va॒rca॒sāya॒ svāheti̭ || 32 ||
de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | te de॒vā-ssa॒rpebhya̭ āśre॒ṣābhya॒ ājyḙ kara॒mbha-nnira̭vapann |
tāne॒tābhi̭re॒va de॒vatā̭-bhi॒rupā̭nayann |
e॒tābhi̭rha॒ vai de॒vatā̭bhi-rdvi॒ṣanta॒-mbhrātṛ̭vya॒-mupa̭nayati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
sa॒rpebhya॒-ssvāhā᳚-''śre॒ṣābhya॒-ssvāhā᳚ | da॒nda॒śūke᳚bhya॒-ssvāheti̭ || 33 ||
pi॒taro॒ vā a̭kāmayanta | pi॒tṛ॒lo॒ka ṛ̭ddhnuyā॒meti̭ |
ta e॒ta-mpi॒tṛbhyo̭ ma॒ghābhyaḥ̭ puro॒ḍāśa॒gṃ॒ ṣaṭka̭pāla॒-nnira̭vapann | tato॒ vai te pi̭tṛlo॒ka ā᳚rdhnuvann | pi॒tṛ॒lo॒ke ha॒ vā ṛ̭dhnoti |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | pi॒tṛbhya॒-ssvāhā̭ ma॒ghābhyaḥ̭ |
svāhā̭ 'na॒ghābhya॒-ssvāhā̭ 'ga॒dābhyaḥ̭ |
svāhā̭ 'rundha॒tībhya॒-ssvāheti̭ || 34 ||
a॒rya॒mā vā a̭kāmayata | pa॒śu॒mān-thsyā॒miti̭ |
sa e॒tama̭rya॒mṇe phalgṷnībhyā-ñca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa pa̭śu॒māna̭bhavat |
pa॒śu॒mān. ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | a॒rya॒mṇe svāhā॒ phalgṷnībhyā॒g॒ svāhā᳚ |
pa॒śubhya॒-ssvāheti̭ || 35 ||
bhago॒ vā a̭kāmayata | bha॒gī śre॒ṣṭhī de॒vānāg̭ syā॒miti̭ | sa e॒ta-mbhagā̭ya॒ phalgṷnībhyā-ñca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa bha॒gī śre॒ṣṭhī de॒vānā̭mabhavat |
bha॒gī ha॒ vai śre॒ṣṭhī sa̭mā॒nānā᳚-mbhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | bhagā̭ya॒ svāhā॒ phalgṷnībhyā॒g॒ svāhā᳚ | śraiṣṭhyā̭ya॒ svāheti̭ || 36 ||
sa॒vi॒tā vā a̭kāmayata | śranmḙ de॒vā dadhī̭rann | sa॒vi॒tā syā॒miti̭ | sa e॒tagṃ sa̭vi॒tre hastā̭ya puro॒ḍāśa॒-ndvāda̭śakapāla॒-nnira̭vapadāśū॒nāṃ
~vrī̭hī॒ṇām | tato॒ vai tasmai॒ śradde॒vā ada̭dhata | sa॒vi॒tā-'bha̭vat | śraddha॒ vā a̭smai manu॒ṣyā̭ dadhate | sa॒vi॒tā sa̭mā॒nānā᳚-mbhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
sa॒vi॒tre svāhā॒ hastā̭ya | svāhā̭ dada॒te svāhā̭ pṛṇa॒te | svāhā᳚ pra॒yaccha̭te॒ svāhā᳚ pratigṛbhṇa॒te svāheti̭ || 37 ||
tvaṣṭā॒ vā a̭kāmayata | ci॒tra-mpra॒jāṃ-vi~̭nde॒yeti̭ |
sa e॒ta-ntvaṣṭrḙ ci॒trāyai̭ puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭā-ka̭pāla॒-nnira̭vapat | tato॒ vai sa ci॒tra-mpra॒jāma̭vindata | ci॒tragṃ ha॒ vai pra॒jāṃ-vi~̭ndate |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
tvaṣṭre॒ svāhā̭ ci॒trāyai॒ svāhā᳚ |
caitrā̭ya॒ svāhā᳚ pra॒jāyai॒ svāheti̭ || 38 ||
vā॒yurvā a̭kāmayata | kā॒ma॒cāra̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhija̭yeya॒miti̭ | sa e॒ta-dvā॒yave॒ niṣṭyā̭yai gṛ॒ṣṭyai du॒gdha-mpayo॒ nira̭vapat |
tato॒ vai sa kā̭ma॒cāra̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhya̭jayat |
kā॒ma॒cāragṃ̭ ha॒ vā e॒ṣu lo॒keṣva॒bhija̭yati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | vā॒yave॒ svāhā॒ niṣṭyā̭yai॒ svāhā᳚ |
kā॒ma॒cārā̭ya॒ svāhā॒-'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 39 ||
i॒ndrā॒gnī vā a̭kāmayetām | śraiṣṭhya̭-nde॒vānā̭-ma॒bhija̭ye॒veti̭ | tāve॒tami̭ndrā॒gnibhyāṃ॒-vi~śā̭khābhyā-mpuro॒ḍāśa॒-mekā̭daśakapāla॒-nnira̭vapatām | tato॒ vai tau śraiṣṭhya̭-nde॒vānā̭-ma॒bhya̭jayatām | śraiṣṭhyagṃ̭ ha॒ vai sa̭mā॒nānā̭ma॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
i॒ndrā॒gnibhyā॒g॒ svāhā॒ viśā̭khābhyā॒g॒ svāhā᳚ |
śraiṣṭhyā̭ya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 40 ||
athai॒tat-pau᳚rṇamā॒syā ājya॒-nnirva̭pati | kāmo॒ vai pau᳚rṇamā॒sī | kāma॒ ājya᳚m | kāmḙnai॒va kāma॒gṃ॒ sama̭rdhayati | kṣi॒pramḙna॒gṃ॒ sa kāma॒ upa̭namati | yena॒ kāmḙna॒ yaja̭te | so-'tra̭ juhoti |
pau॒rṇa॒mā॒syai svāhā॒ kāmā̭ya॒ svāhā-''ga̭tyai॒ svāheti̭ || 41 ||
anuvākaṃ 5 - yamanakṣatreṣṭibrāhmaṇam
mi॒tro vā a̭kāmayata | mi॒tra॒dheya̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhi ja̭yeya॒miti̭ | sa e॒ta-mmi॒trāyā̭nūrā॒dhebhya̭śca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa mi̭tra॒dheya̭me॒ṣu lo॒keṣva॒bhya̭jayat | mi॒tra॒dheyagṃ̭ ha॒ vā e॒ṣu lo॒keṣva॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
mi॒trāya॒ svāhā̭ 'nūrā॒dhebhya॒-ssvāhā᳚ |
mi॒tra॒dheyā̭ya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 42 ||
indro॒ vā a̭kāmayata | jyaiṣṭhya̭-nde॒vānā̭-ma॒bhija̭yeya॒miti̭ | sa e॒tamindrā̭ya jye॒ṣṭhāyai̭ puro॒ḍāśa॒-mekā̭daśakapāla॒-nnira̭vapa-nma॒hāvrī̭hīṇām | tato॒ vai sa jyaiṣṭhya̭-nde॒vānā̭ma॒bhya̭jayat | jyaiṣṭhyagṃ̭ ha॒ vai sa̭mā॒nānā̭-ma॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | indrā̭ya॒ svāhā᳚ jye॒ṣṭhāyai॒ svāhā᳚ |
jyaiṣṭhyā̭ya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 43 ||
pra॒jāpa̭ti॒rvā a̭kāmayata | mūla̭-mpra॒jāṃ-vi~̭nde॒yeti̭ | sa e॒ta-mpra॒jāpa̭taye॒ mūlā̭ya ca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa mūla̭-mpra॒jāma̭vindata | mūlagṃ̭ ha॒ vai pra॒jāṃ-vi~̭ndate | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | pra॒jāpa̭taye॒ svāhā॒ mūlā̭ya॒ svāhā᳚ | pra॒jāyai॒ svāheti̭ || 44 ||
āpo॒ vā a̭kāmayanta | sa॒mu॒dra-ṅkāma̭ma॒ bhija̭ye॒meti̭ | tā e॒tama॒dbhyo̭-'ṣā॒ḍhābhya̭śca॒ru-nnira̭vapann | tato॒ vai tā-ssa̭mu॒dra-ṅkāma̭ma॒bhya̭jayann | sa॒mu॒dragṃ ha॒ vai kāma̭ma॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
a॒dbhya-ssvāhā̭ 'ṣā॒ḍhābhya॒-ssvāhā᳚ | sa॒mu॒drāya॒ svāhā॒ kāmā̭ya॒ svāhā᳚ | a॒bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 45 ||
viśve॒ vai de॒vā a̭kāmayanta | a॒na॒pa॒ja॒yya-ñja̭ye॒meti̭ | ta e॒taṃ-vi~śve᳚bhyo de॒vebhyo̭-'ṣā॒ḍhābhya̭śca॒ru-nnira̭vapann |
tato॒ vai tḙ-'napaja॒yya-ma̭jayann | a॒na॒pa॒ja॒yyagṃ ha॒ vai ja̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
viśve᳚bhyo de॒vebhya॒-ssvāhā̭ 'ṣā॒ḍhābhya॒-ssvāhā᳚ |
a॒na॒pa॒ja॒yyāya॒ svāhā॒ jityai॒ svāheti̭ || 46 ||
brahma॒ vā a̭kāmayata | bra॒hma॒lo॒kama॒bhija̭yeya॒miti̭ |
tade॒ta-mbrahma̭ṇe-'bhi॒jitḙ ca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai tadbra̭hmalo॒kama॒bhya̭jayat | bra॒hma॒lo॒kagṃ ha॒ vā a॒bhija̭yati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | brahma̭ṇe॒ svāhā̭ 'bhi॒jite॒ svāhā᳚ | bra॒hma॒lo॒kāya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai॒ svāheti̭ || 47 ||
viṣṇu॒rvā a̭kāmayata | puṇya॒gg॒ ślokagṃ̭ śṛṇvīya |
na mā̭ pā॒pī kī॒rtirāga̭cche॒diti̭ | sa e॒taṃ-vi~ṣṇa̭ve śro॒ṇāyai̭ puro॒ḍāśa̭-ntrikapā॒la-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa puṇya॒gg॒ śloka̭ma śṛṇuta | naina̭-mpā॒pī kī॒rtirā- ga̭cchat | puṇyagṃ̭ ha॒ vai ślokagṃ̭ śṛṇute | naina̭-mpā॒pī kī॒rtirāga̭cchati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
viṣṇa̭ve॒ svāhā᳚ śro॒ṇāyai॒ svāhā᳚ |
ślokā̭ya॒ svāhā᳚ śru॒tāya॒ svāheti̭ || 48 ||
vasa̭vo॒ vā a̭kāmayanta | agra̭-nde॒vatā̭nā॒-mparī̭yā॒meti̭ | ta e॒taṃ-va~sṷbhya॒-śśravi̭ṣṭhābhyaḥ puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnira̭vapann |
tato॒ vai te-'gra̭-nde॒vatā̭nā॒-mparyā̭yann |
agragṃ̭ ha॒ vai sa̭mā॒nānā॒-mparyḙti |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | vasṷbhya॒-ssvāhā॒ śravi̭ṣṭhābhya॒-ssvāhā᳚ | agrā̭ya॒ svāhā॒ parī᳚tyai॒ svāheti̭ || 49 ||
indro॒ vā a̭kāmayata | dṛ॒ḍho 'śi̭thila-ssyā॒miti̭ |
sa e॒taṃ-va~rṷṇāya śa॒tabhi̭ṣaje bheṣa॒jebhyaḥ̭ puro॒ḍāśa॒-ndaśa̭kapāla॒-nnira̭vapat-kṛ॒ṣṇānāṃ᳚-vrī~hī॒ṇām | tato॒ vai sa dṛ॒ḍho-'śi̭thilo-'bhavat |
dṛ॒ḍho ha॒ vā aśi̭thilo bhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
varṷṇāya॒ svāhā̭ śa॒tabhi̭ṣaje॒ svāhā᳚ |
bhe॒ṣa॒jebhya॒-ssvāheti̭ || 50 ||
a॒jo vā eka̭pādakāmayata | te॒ja॒svī bra̭hmavarca॒sī syā॒miti̭ | sa e॒tama॒jāyaika̭pade proṣṭhapa॒debhya̭-śca॒ru-nnira̭vapat | tato॒ vai sa tḙja॒svī bra̭hmavarca॒sya̭bhavat | te॒ja॒svī ha॒ vai bra̭hmavarca॒sī bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
a॒jāyaika̭pade॒ svāhā᳚ proṣṭhapa॒debhya॒-ssvāhā᳚ |
teja̭se॒ svāhā᳚ brahmavarca॒sāya॒ svāheti̭ || 51 ||
ahi॒rvai bu॒ddhniyo̭-'kāmayata | i॒mā-mpra̭ti॒ṣṭhāṃ-vi~̭nde॒yeti̭ | sa e॒tamaha̭ye bu॒ddhniyā̭ya proṣṭhapa॒debhyaḥ̭ puro॒ḍāśa॒-mbhūmi̭kapāla॒-nnira̭vapat | tato॒ vai sa i॒mā-mpra̭ti॒ṣṭhā-ma̭vindata | i॒māgṃ ha॒ vai pra̭ti॒ṣṭhāṃ-vi~̭ndate |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | aha̭ye bu॒ddhniyā̭ya॒ svāhā᳚ proṣṭhapa॒debhya॒-ssvāhā᳚ |
pra॒ti॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 52 ||
pū॒ṣā vā a̭kāmayata | pa॒śu॒mān-thsyā॒miti̭ |
sa e॒ta-mpū॒ṣṇe re॒vatyai̭ ca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa pa̭śu॒māna̭bhavat |
pa॒śu॒mān. ha॒ vai bha̭vati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ |
so-'tra̭ juhoti | pū॒ṣṇe svāhā̭ re॒vatyai॒ svāhā᳚ |
pa॒śubhya॒-ssvāheti̭ || 53 ||
a॒śvinau॒ vā a̭kāmayetām | śro॒tra॒svinā॒vaba̭dhirau syā॒veti̭ | tāve॒tama॒śvibhyā̭-maśva॒yugbhyā᳚-mpuro॒ḍāśa̭-ndvikapā॒la-nnira̭vapatām |
tato॒ vai tau śro᳚tra॒svinā॒vaba̭dhirā-vabhavatām |
śro॒tra॒svī ha॒ vā aba̭dhiro bhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
a॒śvibhyā॒g॒ svāhā᳚-'śva॒yugbhyā॒g॒ svāhā᳚ |
śrotrā̭ya॒ svāhā॒ śrutyai॒ svāheti̭ || 54 ||
ya॒mo vā a̭kāmayata |
pi॒tṛ॒ṇāgṃ rā॒jya-ma॒bhija̭yeya॒miti̭ |
sa e॒taṃ-ya~॒māyā̭pa॒bhara̭ṇībhyaśca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa pi̭tṛ॒ṇāgṃ rā॒jyama॒bhya̭jayat |
sa॒mā॒nānāgṃ̭ ha॒ vai rā॒jyama॒bhija̭yati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
ya॒māya॒ svāhā̭ 'pa॒bhara̭ṇībhya॒-ssvāhā᳚ |
rā॒jyāya॒ svāhā॒ 'bhiji̭tyai svāheti̭ || 55 ||
athai॒tada̭-mā॒vāsyā̭yā॒ ājya॒-nnirva̭pati |
kāmo॒ vā a̭māvā॒syā᳚ | kāma॒ ājya᳚m | kāmḙnai॒va kāma॒gṃ॒ sama̭rdhayati | kṣi॒pramḙna॒gṃ॒ sa kāma॒ upa̭namati | yena॒ kāmḙna॒ yaja̭te | so-'tra̭ juhoti | a॒mā॒vā॒syā̭yai॒ svāhā॒ kāmā̭ya॒ svāhā ''ga̭tyai॒ svāheti̭ || 56 ||
bu॒ddhniyaḥ̭ - pu॒ṣā - 'śvinaṷ - ya॒mo daśa̭da॒śā - thai॒tada̭ - māvā॒syā̭yā a॒ṣṭau pañca̭daśa ) (a. 5)
anuvākaṃ 6 - cāndramasādīṣṭibrāhmaṇam
ca॒ndramā॒ vā a̭kāmayata | a॒ho॒rā॒trā-na̭rdhamā॒sā-nmāsā̭-nṛ॒tūnth- saṃ̭va~thsa॒ra-mā॒ptvā | ca॒ndrama̭sa॒-ssāyṷjyagṃ salo॒katā̭-māpnuyā॒miti̭ | sa e॒ta-ñca॒ndrama̭se pratī॒dṛśyā̭yai puro॒ḍāśa॒-mpañca̭daśakapāla॒-nnira̭vapat |
tato॒ vai so̭-'horā॒trā-na̭rdhamā॒sā-nmāsā̭-nṛ॒tūn-thsaṃ̭va~thsa॒ra-mā॒ptvā |
ca॒ndrama̭sa॒-ssāyṷjyagṃ salo॒katā̭māpnot |
a॒ho॒rā॒trān. ha॒ vā a̭rdhamā॒sā-nmāsā̭n-ṛ॒tūn-thsaṃ̭va~thsa॒ra-mā॒ptvā | ca॒ndrama̭sa॒-ssāyṷjyagṃ salo॒katā̭māpnoti | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
ca॒ndrama̭se॒ svāhā᳚ pratī॒dṛśyā̭yai॒ svāhā᳚ |
a॒ho॒rā॒trebhya॒-ssvāhā᳚ 'rdhamā॒sebhya॒-ssvāhā᳚ |
māse᳚bhya॒-ssvāha॒rtubhya॒-ssvāhā᳚ | saṃ॒va~॒thsa॒rāya॒ svāheti̭ || 57 ||
a॒ho॒rā॒tre vā a̭kāmayetām | atya̭horā॒tre mṷcyevahi |
na nā̭vahorā॒tre ā᳚pnuyātā॒miti̭ | te e॒tama̭ho-rā॒trābhyā᳚-ñca॒ru-nnira̭vapatām | dva॒yānāṃ᳚-vrī~hī॒ṇām | śu॒klānā᳚-ñca kṛ॒ṣṇānā᳚-ñca | sa॒vā॒tyordu॒gdhe | śve॒tāyai̭ ca kṛ॒ṣṇāyai̭ ca |
tato॒ vai te atya̭horā॒tre a̭mucyete |
nainḙ ahorā॒tre ā᳚pnutām | ati̭ ha॒ vā a̭horā॒tre mṷcyate | naina̭mahorā॒tre ā᳚pnutaḥ | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃve~da̭ |
so-'tra̭ juhoti | ahne॒ svāhā॒ rātri̭yai॒ svāhā᳚ |
ati̭muktyai॒ svāheti̭ || 58 ||
u॒ṣā vā a̭kāmayata | pri॒yā ''di॒tyasya̭ su॒bhagā᳚ syā॒miti̭ | saitamu॒ṣasḙ ca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sā pri॒yā ''di॒tyasya̭ su॒bhagā̭ 'bhavat |
pri॒yo ha॒ vai sa̭mā॒nānāgṃ̭ su॒bhago̭ bhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | u॒ṣase॒ svāhā॒ vyṷṣṭyai॒ svāhā᳚ |
vyū॒ṣuṣyai॒ svāhā᳚ vyu॒cchantyai॒ svāhā᳚ | vyṷṣṭāyai॒ svāheti̭ || 59 ||
athai॒tasmai॒ nakṣa̭trāya ca॒ru-nnirva̭pati | yathā॒ tva-nde॒vānā॒masi̭ | e॒vama॒ha-mma̭nu॒ṣyā̭ṇā-mbhūyāsa॒miti̭ | yathā̭ ha॒ vā e॒ta-dde॒vānā᳚m |
e॒vagṃ ha॒ vā e॒ṣa ma̭nu॒ṣyā̭ṇā-mbhavati | ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te | ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti | nakṣa̭trāya॒ svāho̭deṣya॒te svāhā᳚ |
u॒dya॒te svāhodi̭tāya॒ svāhā᳚ | hara̭se॒ svāhā॒ bhara̭se॒ svāhā᳚ | bhrāja̭se॒ svāhā॒ teja̭se॒ svāhā᳚ |
tapa̭se॒ svāhā᳚ brahmavarca॒sāya॒ svāheti̭ || 60 ||
sūryo॒ vā a̭kāmayata | nakṣa̭trāṇā-mprati॒ṣṭhā syā॒miti̭ | sa e॒tagṃ sūryā̭ya॒ nakṣa̭trebhyaśca॒ru-nnira̭vapat |
tato॒ vai sa nakṣa̭trāṇā-mprati॒ṣṭhā 'bha̭vat |
pra॒ti॒ṣṭhā ha॒ vai sa̭mā॒nānā᳚-mbhavati |
ya e॒tena̭ ha॒viṣā॒ yaja̭te |
ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | so-'tra̭ juhoti |
sūryā̭ya॒ svāhā॒ nakṣa̭trebhya॒-ssvāhā᳚ | pra॒ti॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 61 ||
athai॒tamadi̭tyai ca॒ru-nnirva̭pati | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ |
a॒syāme॒va prati̭ tiṣṭhati | so-'tra̭ juhoti |
adi̭tyai॒ svāhā᳚ prati॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 62 ||
athai॒taṃ-vi~ṣṇa̭ve ca॒ru-nnirva̭pati | ya॒jño vai viṣṇuḥ̭ | ya॒jña e॒vānta॒taḥ prati̭ tiṣṭhati | so-'tra̭ juhoti | viṣṇa̭ve॒ svāhā̭ ya॒jñāya॒ svāhā᳚ | pra॒ti॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ || 63 ||
(ca॒ndramāḥ॒ pañca̭daśā - horā॒tre sa॒ptada̭ - śo॒ṣā ekā̭da॒śā - thai॒tasmai॒ nakṣa̭ttāya॒ trayo̭daśa॒ - sūryo॒ daśā - thai॒tamadi̭tyai॒ pañcā - thai॒taṃ-vi~ṣṇa̭ve॒ ṣaṭ-thsa॒pta) (a. 6)
[sa॒vi॒tā-''śū॒nāṃ-vrī~̭hī॒ṇāmindro̭ ma॒hāvrī̭hīṇā॒mindraḥ̭ kṛ॒ṣṇānoṃ᳚
~vrīhī॒ṇāma̭horā॒tre dva॒yānāṃ᳚-vrī~hī॒ṇām | pi॒tara॒-ṣṣaṭka̭pālagṃ savi॒tā dvāda̭śakapālamindrā॒gnī ekā̭daśakapāla॒mindra॒ ekā̭daśakapāla॒mindro॒ daśa̭kapālaṃ॒-vi~ṣṇṷstrikapā॒lamahi॒-rbhūmi̭kapālama॒śvinau᳚ dvikapā॒la-ñca॒ndramāḥ॒ pañca̭daśakapāla-ma॒gniratvaṣṭā॒ vasa̭vo॒-'ṣṭāka̭pālama॒nyatra̭ ca॒rum | ru॒dro᳚-'rya॒mā pū॒ṣā pa̭śu॒mān-thsyā॒gṃ॒ somo̭ ru॒dro bṛha॒spatiḥ॒ paya̭si vā॒yuḥ paya॒-ssomo̭ vā॒yuri̭ndrā॒gnī mi॒tra indra॒ āpo॒ brahma̭ ya॒mo̭-'bhiji̭tyai॒ tvaṣṭā᳚ pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jāyai̭ paurṇamā॒syā a̭māvā॒syā̭yā॒ āga̭tyai॒ viśve॒ jityā̭
a॒śvinau॒ śrutyai᳚ | brahma॒ tade॒taṃ-vi~ṣṇu॒-ssa e॒taṃ-vā~॒yu-ssa e॒tadāpa॒stāḥ | pi॒taro॒ viśve॒ vasa̭vo-'kāmayanta॒meti॒ ta e॒ta-nnira̭vapann | āpo̭-'kāmayanta॒ meti॒ tā e॒ta-nnira̭vapann | i॒ndrā॒gnī a॒śvinā̭vakāmayetāṃ॒-ve~ti॒ tāve॒ta-nnira̭vapadām | a॒ho॒rā॒tre vā a̭kāmayetā॒miti॒ te e॒ta-nnira̭vapatām |
a॒nyatrā̭kāmayata॒miti॒ sa e॒ta-nnira̭vapat | i॒ndrā॒gnī śraiṣṭhya॒mindro॒ jyaiṣṭhya॒mindro̭ dṛ॒ḍhaḥ |
āhi॒-ssūryo-'di̭tyai॒ viṣṇa̭ve prati॒ṣṭhāyai᳚ |
somo̭ ya॒ma-ssa̭mā॒nānā᳚m | a॒gnirno̭ rīriṣada॒nyatra̭ rīriṣaḥ]
[vi॒duṣo̭ ha॒viṣā॒ ya ṷ cainade॒vaṃ-ve~da̭ | iṣṭi̭bhi॒rya ṷ cainā e॒vaṃ-ve~da̭ |
a॒nyatra̭ brāhma॒ṇe ya ṷ cainame॒vaṃ-ve~da̭ ]
phrapātaka khorvai vi-thstarting phadams òf 1 tò 6 ānuvākams ḥ-
(a॒gnirna̭-ṛ॒ddhyāsma॒-navo̭navo॒-'gni-rmi॒tra - śca॒ndramā॒-ṣṣaṭ)
(a॒gnirna॒ - stanno̭ vā॒yu - rahi̭rbū॒ddhniya̭ - ṛ॒kṣā vā i॒ya - mathai॒ta-tpau᳚rṇamā॒syā - a॒jo vā eka̭pā॒th - sūrya॒ striṣa̭ṣṭiḥ)
(a॒gnirnaḥ̭ - pātu prati॒ṣṭhāyai॒ svāheti̭ )
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe tṛtīyāṣṭake prathamaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.