𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮𑌾𑌷𑍍𑌟𑌕𑍇 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌤𑍀𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕𑌃 - 𑌗𑌵𑌾𑌮𑌯𑌨𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌂
𑌓-𑌨𑍍𑌨𑌮𑌃 𑌪𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍇, 𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌮𑌹𑌾𑌗𑌣𑌪𑌤𑌯𑍇 𑌨𑌮𑌃,
𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌭𑍍𑌯𑍋 𑌨𑌮𑌃 । 𑌹॒𑌰𑌿𑌃॒ 𑌓𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 1 - 𑌆𑌧𑌾𑌨𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕𑌶𑍇𑌷𑌭𑍂𑌤𑌾𑌃
𑌉॒𑌦𑍍𑌧॒𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌨-𑌮॒𑌸𑍍𑌯𑌾 𑌅॑𑌮𑍇॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌅𑌪॑ 𑌪𑌾॒𑌪𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂॒-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌹𑌨𑍍𑌤𑍁 । 𑌶𑌿॒𑌵𑌾 𑌨𑌃॑ 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌪𑍍𑌰॒𑌦𑌿𑌶॒𑌶𑍍𑌚𑌤॑𑌸𑍍𑌰𑌃 । 𑌶-𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌮𑌾॒𑌤𑌾 𑌪𑍃॑𑌥𑌿॒𑌵𑍀 𑌤𑍋𑌕॑𑌸𑌾𑌤𑌾 ॥ 𑌶-𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍀𑌰॒𑌭𑌿𑌷𑍍𑌟॑𑌯𑍇 । 𑌆𑌪𑍋॑ 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌪𑍀॒𑌤𑌯𑍇᳚ । 𑌶𑌂-𑌯𑍋𑌁𑌰॒𑌭𑌿 𑌸𑍍𑌰॑𑌵𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌨𑌃 ॥ 𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵𑌾॒𑌨॒𑌰𑌸𑍍𑌯॑ 𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌪𑍃॒𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾-𑌮𑍍𑌪॑𑌰𑌿॒𑌸𑍍𑌰𑌸𑌾᳚ । 𑌸𑍍𑌯𑍋॒𑌨-𑌮𑌾𑌵𑌿॑𑌶𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌨𑌃 ॥ 1 ॥
𑌯𑌦𑌿॒𑌦-𑌨𑍍𑌦𑌿॒𑌵𑍋 𑌯𑌦॒𑌦𑌃 𑌪𑍃॑𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 । 𑌸॒𑌜॒𑌞𑍍𑌜𑍍𑌞𑌾॒𑌨𑍇 𑌰𑍋𑌦॑𑌸𑍀 𑌸𑌮𑍍𑌬𑌭𑍂॒𑌵𑌤𑍁𑌃॑ । 𑌊𑌷𑌾᳚𑌨𑍍 𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌮॑𑌵𑌤𑍁 𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌮𑍂𑌷𑌾𑌃᳚ । 𑌇॒𑌹𑍋𑌭𑌯𑍋᳚-𑌰𑍍𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌿𑌯॒-𑌮𑌾𑌗॑𑌮𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 ॥ 𑌊॒𑌤𑍀𑌃 𑌕𑍁॑𑌰𑍍𑌵𑌾॒𑌣𑍋 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑍃॑𑌥𑌿॒𑌵𑍀𑌮𑌚॑𑌰𑌃 । 𑌗𑍁॒𑌹𑌾॒𑌕𑌾𑌰॑-𑌮𑌾𑌖𑍁𑌰𑍂॒𑌪-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍀𑌤𑍍𑌯॑ । 𑌤-𑌤𑍍𑌤𑍇॒ 𑌨𑍍𑌯॑𑌕𑍍𑌤𑌮𑌿॒𑌹 𑌸॒𑌭𑌂𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑌃 । 𑌶॒𑌤-𑌞𑍍𑌜𑍀॑𑌵𑍇𑌮 𑌶॒𑌰𑌦॒-𑌸𑍍𑌸𑌵𑍀॑𑌰𑌾𑌃 ॥ 𑌊𑌰𑍍𑌜॑-𑌮𑍍𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌰𑌸॑-𑌮𑌾॒𑌭𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑌃 । 𑌶॒𑌤-𑌞𑍍𑌜𑍀॑𑌵𑍇𑌮 𑌶॒𑌰𑌦𑌃॑ 𑌪𑍁𑌰𑍂॒𑌚𑍀𑌃 ॥ 2 ॥
𑌵॒𑌮𑍍𑌰𑍀𑌭𑌿॒-𑌰𑌨𑍁॑𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤॒-𑌙𑍍𑌗𑍁𑌹𑌾॑𑌸𑍁 । 𑌶𑍍𑌰𑍋𑌤𑍍𑌰॑-𑌨𑍍𑌤 𑌉॒𑌰𑍍𑌵𑍍𑌯𑌬॑𑌧𑌿𑌰𑌾 𑌭𑌵𑌾𑌮𑌃 ॥ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿 𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑌾-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌕𑍍𑌷𑍁॒𑌧𑍋𑌪॑𑌹𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌸𑍁𑌵𑌿॒𑌤-𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁 । 𑌉𑌪॒𑌪𑍍𑌰𑌭𑌿॑𑌨𑍍𑌨॒𑌮𑌿𑌷॒-𑌮𑍂𑌰𑍍𑌜॑-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌭𑍍𑌯𑌃॑ । 𑌸𑍂𑌦॑-𑌙𑍍𑌗𑍃॒𑌹𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॒ 𑌰𑌸॒𑌮𑌾𑌭॑𑌰𑌾𑌮𑌿 ॥ 𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌰𑍂॒𑌪-𑌮𑍍𑌬𑌿𑌭𑍍𑌰॑𑌦𑌿॒𑌮𑌾-𑌮𑌵𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑌤𑍍 । 𑌗𑍁𑌹𑌾॒ 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌰𑌿॒𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇᳚ । 𑌤𑌸𑍍𑌯𑍇॒𑌦𑌂-𑌵𑌿𑌁𑌹॑𑌤-𑌮𑌾॒𑌭𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑌃 । 𑌅𑌛॑𑌮𑍍𑌬𑌟𑍍𑌕𑌾𑌰𑌮॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌧𑍇𑌮 ॥ 3 ॥
𑌯-𑌤𑍍𑌪॒𑌰𑍍𑌯𑌪॑𑌶𑍍𑌯-𑌥𑍍𑌸𑌰𑌿॒𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇᳚ । 𑌉॒𑌰𑍍𑌵𑍀𑌮𑌪॑𑌶𑍍𑌯॒-𑌜𑍍𑌜𑌗॑𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌮𑍍 । 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑍁𑌷𑍍𑌕॑𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌯𑌤॑𑌨𑌾॒𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌜𑌾॒𑌤𑌮𑍍 । 𑌪॒𑌰𑍍𑌣-𑌮𑍍𑌪𑍃॑𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌥॑𑌨𑌗𑍍𑌂 𑌹𑌰𑌾𑌮𑌿 ॥ 𑌯𑌾𑌭𑌿॒𑌰𑌦𑍃𑌗𑍍𑌂॑𑌹॒𑌜𑍍𑌜𑌗॑𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌮𑍍 । 𑌉॒𑌰𑍍𑌵𑍀𑌮𑌿॒𑌮𑌾𑌂-𑌵𑌿𑌁॑𑌶𑍍𑌵𑌜॒𑌨𑌸𑍍𑌯॑ 𑌭॒𑌰𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌮𑍍 । 𑌤𑌾 𑌨𑌃॑ 𑌶𑌿॒𑌵𑌾-𑌶𑍍𑌶𑌰𑍍𑌕॑𑌰𑌾-𑌸𑍍𑌸𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃᳚ ॥ 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌰𑍇𑌤॑𑌶𑍍𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹𑌿𑌰॑𑌣𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍍𑌭𑍂॑𑌤-𑌮॒𑌮𑍃𑌤॑-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌸𑍁॑ । 𑌤-𑌥𑍍𑌸॒𑌭𑌂𑌰॑𑌨𑍍𑌨𑍁𑌤𑍍𑌤𑌰॒𑌤𑍋 𑌨𑌿॒𑌧𑌾𑌯॑ ॥ 4 ॥
𑌅॒𑌤𑌿॒ 𑌪𑍍𑌰॒𑌯𑌚𑍍𑌛॒-𑌨𑍍𑌦𑍁𑌰𑌿॑𑌤𑌿-𑌨𑍍𑌤𑌰𑍇𑌯𑌮𑍍 ॥ 𑌅𑌶𑍍𑌵𑍋॑ 𑌰𑍂॒𑌪-𑌙𑍍𑌕𑍃॒𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌯𑌦॑𑌶𑍍𑌵॒𑌤𑍍𑌥𑍇 𑌽𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌃 । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌨𑌿॒𑌲𑌾𑌯॑ । 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍇॒ 𑌨𑍍𑌯॑𑌕𑍍𑌤𑌮𑌿॒𑌹 𑌸॒𑌭𑌂𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑌃 । 𑌶॒𑌤-𑌞𑍍𑌜𑍀॑𑌵𑍇𑌮 𑌶॒𑌰𑌦॒-𑌸𑍍𑌸𑌵𑍀॑𑌰𑌾𑌃 ॥ 𑌊॒𑌰𑍍𑌜𑌃 𑌪𑍃॑𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍁𑌤𑍍𑌥𑌿॑𑌤𑍋-𑌽𑌸𑌿 । 𑌵𑌨॑𑌸𑍍𑌪𑌤𑍇 𑌶॒𑌤𑌵॑𑌲𑍍𑌶𑍋॒ 𑌵𑌿𑌰𑍋॑𑌹 । 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾॑ 𑌵॒𑌯𑌮𑌿𑌷॒𑌮𑍂𑌰𑍍𑌜॒-𑌮𑍍𑌮𑌦॑𑌨𑍍𑌤𑌃 । 𑌰𑌾॒𑌯𑌸𑍍𑌪𑍋𑌷𑍇॑𑌣॒ 𑌸𑌮𑌿॒𑌷𑌾 𑌮॑𑌦𑍇𑌮 ॥ 𑌗𑌾॒𑌯॒𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾 𑌹𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌮𑌾॑𑌣𑌸𑍍𑌯॒ 𑌯𑌤𑍍𑌤𑍇᳚ ॥ 5 ॥
𑌪॒𑌰𑍍𑌣𑌮𑌪॑𑌤-𑌤𑍍𑌤𑍃॒𑌤𑍀𑌯॑𑌸𑍍𑌯𑍈 𑌦𑌿॒𑌵𑍋-𑌽𑌧𑌿॑ । 𑌸𑍋॑-𑌽𑌯-𑌮𑍍𑌪॒𑌰𑍍𑌣-𑌸𑍍𑌸𑍋॑𑌮𑌪॒𑌰𑍍𑌣𑌾𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌜𑌾॒𑌤𑌃 । 𑌤𑌤𑍋॑ 𑌹𑌰𑌾𑌮𑌿 𑌸𑍋𑌮𑌪𑍀॒𑌥𑌸𑍍𑌯𑌾𑌵॑-𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌾॒𑌦𑌂-𑌵𑌁𑌦॑𑌤𑌾𑌂॒-𑌯𑌁𑌤𑍍 । 𑌉॒𑌪𑌾𑌶𑍃॑𑌣𑍋-𑌸𑍍𑌸𑍁॒𑌶𑍍𑌰𑌵𑌾॒ 𑌵𑍈 𑌶𑍍𑌰𑍁॒𑌤𑍋॑-𑌽𑌸𑌿 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌮𑌾𑌮𑌾𑌵𑌿॑𑌶𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑌮𑍍 । 𑌤-𑌥𑍍𑌸॒𑌭𑌂𑌰॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌤𑌦𑌵॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍀𑌯 𑌸𑌾॒𑌕𑍍𑌷𑌾𑌤𑍍 ॥ 𑌯𑌯𑌾॑ 𑌤𑍇 𑌸𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍇𑌃 । 𑌹𑍇॒𑌤𑌿𑌮𑌶॑𑌮𑌯-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌤𑌾𑌮𑌿॒𑌮𑌾𑌮 𑌪𑍍𑌰॑𑌦𑌾𑌹𑌾𑌯 ॥ 6 ॥
𑌶॒𑌮𑍀𑌗𑍍𑌂 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈॑ 𑌹𑌰𑌾𑌮𑍍𑌯॒𑌹𑌮𑍍 ॥ 𑌯𑌤𑍍𑌤𑍇॑ 𑌸𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑌸𑍍𑌯॑ 𑌯॒𑌤𑌃 । 𑌵𑌿𑌕॑𑌙𑍍𑌕𑌤॒-𑌮𑍍𑌭𑌾 𑌆᳚𑌰𑍍𑌛𑌜𑍍𑌜𑌾𑌤𑌵𑍇𑌦𑌃 । 𑌤𑌯𑌾॑ 𑌭𑌾॒𑌸𑌾 𑌸𑌮𑍍𑌮𑌿॑𑌤𑌃 । 𑌉॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌮𑌨𑍁॒ 𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾॑𑌹𑌿 ॥ 𑌯𑌤𑍍𑌤𑍇॑ 𑌤𑌾॒𑌨𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯॒ 𑌹𑍃𑌦॑𑌯॒𑌮𑌾𑌚𑍍𑌛𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍 𑌜𑌾𑌤𑌵𑍇𑌦𑌃 । 𑌮॒𑌰𑍁𑌤𑍋॒-𑌽𑌦𑍍𑌭𑌿𑌸𑍍𑌤॑𑌮𑌯𑌿॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌏॒𑌤𑌤𑍍𑌤𑍇॒ 𑌤𑌦॑𑌶॒𑌨𑍇-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍍𑌭॑𑌰𑌾𑌮𑌿 । 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾॑ 𑌅𑌗𑍍𑌨𑍇॒ 𑌸𑌹𑍃॑𑌦𑌯𑍋 𑌭𑌵𑍇॒𑌹 ॥ 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌾𑌦𑌶𑍍𑌵॒𑌤𑍍𑌥𑌾-𑌥𑍍𑌸𑌮𑍍𑌭𑍃॑𑌤𑌾 𑌬𑍃𑌹॒𑌤𑍍𑌯𑌃॑ ॥ 7 ॥
𑌶𑌰𑍀॑𑌰𑌮॒𑌭𑌿 𑌸𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌕𑍃॑𑌤𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌥 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌨𑌾 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌮𑍁॒𑌖𑍇𑌨॒ 𑌸𑌮𑍍𑌮𑌿॑𑌤𑌾𑌃 । 𑌤𑌿॒𑌸𑍍𑌰𑌸𑍍 𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌵𑍃𑌦𑍍𑌭𑌿॑-𑌰𑍍𑌮𑌿𑌥𑍁॒𑌨𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾᳚𑌤𑍍𑌯𑍈 ॥ 𑌅॒𑌶𑍍𑌵॒𑌤𑍍𑌥𑌾-𑌦𑍍𑌧॑𑌵𑍍𑌯𑌵𑌾॒𑌹𑌾-𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌜𑌾॒𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌸𑍍𑌤॒𑌨𑍂𑌂-𑌯𑌁॒𑌜𑍍𑌞𑌿𑌯𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌮𑍍𑌭॑𑌰𑌾𑌮𑌿 । 𑌶𑌾॒𑌨𑍍𑌤𑌯𑍋॑𑌨𑌿𑌗𑍍𑌂 𑌶𑌮𑍀𑌗॒𑌰𑍍𑌭𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇॒ 𑌪𑍍𑌰𑌜॑𑌨𑌯𑌿॒𑌤𑌵𑍇᳚ ॥ 𑌯𑍋 𑌅॑𑌶𑍍𑌵॒𑌤𑍍𑌥-𑌶𑍍𑌶॑𑌮𑍀𑌗॒𑌰𑍍𑌭𑌃 । 𑌆॒𑌰𑍁॒𑌰𑍋𑌹॒ 𑌤𑍍𑌵𑍇 𑌸𑌚𑌾᳚ । 𑌤-𑌨𑍍𑌤𑍇॑ 𑌹𑌰𑌾𑌮𑌿॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌾 ॥ 8 ॥
𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌿𑌯𑍈𑌃᳚ 𑌕𑍇॒𑌤𑍁𑌭𑌿𑌃॑ 𑌸॒𑌹 ॥ 𑌯-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾॑ 𑌸॒𑌮𑌭॑𑌰𑌨𑍍-𑌜𑌾𑌤𑌵𑍇𑌦𑌃 । 𑌯॒𑌥𑌾॒ 𑌶॒𑌰𑍀॒𑌰-𑌮𑍍𑌭𑍂॒𑌤𑍇𑌷𑍁॒ 𑌨𑍍𑌯॑𑌕𑍍𑌤𑌮𑍍 । 𑌸 𑌸𑌮𑍍𑌭𑍃॑𑌤-𑌸𑍍𑌸𑍀𑌦 𑌶𑌿॒𑌵𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌭𑍍𑌯𑌃॑ । 𑌉॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌮𑌨𑍁॑𑌨𑍇𑌷𑌿 𑌵𑌿॒𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 𑌪𑍍𑌰 𑌵𑍇॒𑌧𑌸𑍇॑ 𑌕॒𑌵𑌯𑍇॒ 𑌮𑍇𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌵𑌚𑍋॑ 𑌵॒𑌨𑍍𑌦𑌾𑌰𑍁॑ 𑌵𑍃𑌷॒𑌭𑌾𑌯॒ 𑌵𑍃𑌷𑍍𑌣𑍇᳚ । 𑌯𑌤𑍋॑ 𑌭॒𑌯𑌮𑌭॑𑌯॒-𑌨𑍍𑌤𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁 । 𑌅𑌵॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑍍. 𑌯॑𑌜𑍇॒ 𑌹𑍇𑌡𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍॑ ॥ 𑌸॒𑌮𑌿𑌧𑌾॒-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌨𑍍𑌦𑍁॑𑌵𑌸𑍍𑌯𑌤 ॥ 9 ॥
𑌘𑍃॒𑌤𑍈-𑌰𑍍𑌬𑍋॑𑌧𑌯॒𑌤𑌾𑌤𑌿॑𑌥𑌿𑌮𑍍 । 𑌆-𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿॑𑌨𑍍. 𑌹॒𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌨 ॥ 𑌉𑌪॑ 𑌤𑍍𑌵𑌾-𑌽𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑍍𑌮॑𑌤𑍀𑌃 । 𑌘𑍃॒𑌤𑌾𑌚𑍀᳚𑌰𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌹𑌰𑍍𑌯𑌤 । 𑌜𑍁॒𑌷𑌸𑍍𑌵॑ 𑌸॒𑌮𑌿𑌧𑍋॒ 𑌮𑌮॑ ॥ 𑌤-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾॑ 𑌸॒𑌮𑌿𑌦𑍍𑌭𑌿॑𑌰𑌙𑍍𑌗𑌿𑌰𑌃 । 𑌘𑍃॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌵𑌰𑍍𑌧𑌯𑌾𑌮𑌸𑌿 । 𑌬𑍃॒𑌹𑌚𑍍𑌛𑍋॑𑌚𑌾 𑌯𑌵𑌿𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯 ॥ 𑌸॒𑌮𑌿॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌥॒𑌮𑍋 𑌨𑍁 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃॑ । 𑌸𑌮॒𑌕𑍍𑌤𑍁𑌭𑌿॑𑌰𑌜𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌿॒𑌶𑍍𑌵𑌵𑌾॑𑌰𑌃 ॥ 10 ॥
𑌶𑍋॒𑌚𑌿𑌷𑍍𑌕𑍇॑𑌶𑍋 𑌘𑍃॒𑌤𑌨𑌿॑𑌰𑍍𑌣𑌿𑌕𑍍-𑌪𑌾𑌵॒𑌕𑌃 । 𑌸𑍁॒𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑍋 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌰𑍍𑌯॒𑌜𑌥𑌾॑𑌯 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 𑌘𑍃॒𑌤𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑍀𑌕𑍋 𑌘𑍃॒𑌤𑌯𑍋॑𑌨𑌿𑌰॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 । 𑌘𑍃॒𑌤𑍈-𑌸𑍍𑌸𑌮𑌿॑𑌦𑍍𑌧𑍋 𑌘𑍃॒𑌤𑌮॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨᳚𑌮𑍍 । 𑌘𑍃॒𑌤॒𑌪𑍍𑌰𑍁𑌷॑𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌸॒𑌰𑌿𑌤𑍋॑ 𑌵𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌘𑍃॒𑌤-𑌮𑍍𑌪𑌿𑌬𑌨𑍍᳚-𑌥𑍍𑌸𑍁॒𑌯𑌜𑌾॑ 𑌯𑌕𑍍𑌷𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 𑌆॒𑌯𑍁॒𑌰𑍍𑌦𑌾 𑌅॑𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑍋॑ 𑌜𑍁𑌷𑌾॒𑌣𑌃 । 𑌘𑍃॒𑌤 𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑍀𑌕𑍋 𑌘𑍃॒𑌤𑌯𑍋॑𑌨𑌿𑌰𑍇𑌧𑌿 । 𑌘𑍃॒𑌤-𑌮𑍍𑌪𑍀॒𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌧𑍁॒𑌚𑌾𑌰𑍁॒ 𑌗𑌵𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍇𑌵॑ 𑌪𑍁॒𑌤𑍍𑌰𑌮॒𑌭𑌿 𑌰॑𑌕𑍍𑌷𑌤𑌾𑌦𑌿॒𑌮𑌮𑍍 ॥ 11 ॥
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮॑𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌸𑌮𑌿𑌧𑌾॒𑌨𑌂-𑌯𑌁॑𑌵𑌿𑌷𑍍𑌠 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌦𑍂॒𑌤-𑌞𑍍𑌚॑𑌕𑍍𑌰𑌿𑌰𑍇 𑌹𑌵𑍍𑌯॒𑌵𑌾𑌹᳚𑌮𑍍 । 𑌉॒𑌰𑍁॒𑌜𑍍𑌰𑌯॑𑌸-𑌙𑍍𑌘𑍃॒𑌤𑌯𑍋॑𑌨𑌿॒-𑌮𑌾𑌹𑍁॑𑌤𑌮𑍍 । 𑌤𑍍𑌵𑍇॒𑌷-𑌞𑍍𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁॑𑌰𑍍𑌦𑌧𑌿𑌰𑍇 𑌚𑍋𑌦॒𑌯𑌨𑍍𑌵॑𑌤𑌿 ॥ 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮॑𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌪𑍍𑌰॒𑌦𑌿𑌵॒ 𑌆𑌹𑍁॑𑌤-𑌙𑍍𑌘𑍃॒𑌤𑍇𑌨॑ । 𑌸𑍁॒𑌮𑍍𑌨𑌾॒𑌯𑌵𑌃॑ 𑌸𑍁𑌷॒𑌮𑌿𑌧𑌾॒ 𑌸𑌮𑍀॑𑌧𑌿𑌰𑍇 । 𑌸 𑌵𑌾॑𑌵𑍃𑌧𑌾॒𑌨 𑌓𑌷॑𑌧𑍀𑌭𑌿𑌰𑍁𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌤𑌃 । 𑌉॒𑌰𑍁𑌜𑍍𑌰𑌯𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌿॒ 𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌿॑𑌵𑌾॒ 𑌵𑌿𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌸𑍇 ॥ 𑌘𑍃॒𑌤 𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑍀𑌕𑌂-𑌵𑌁 𑌋॒𑌤𑌸𑍍𑌯॑ 𑌧𑍂॒𑌰𑍍॒𑌷𑌦᳚𑌮𑍍 (𑌧𑍂𑌰𑍍॒𑌷𑌦᳚𑌮𑍍) । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌮𑍍𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌨𑍍𑌨 𑌸॑𑌮𑌿𑌧𑌾॒𑌨 𑌋॑𑌞𑍍𑌜𑌤𑍇 ॥ 12 ॥
𑌇𑌨𑍍𑌧𑌾॑𑌨𑍋 𑌅॒𑌕𑍍𑌰𑍋 𑌵𑌿॒𑌦𑌥𑍇॑𑌷𑍁॒ 𑌦𑍀𑌦𑍍𑌯॑𑌤𑍍 । 𑌶𑍁॒𑌕𑍍𑌰𑌵॑𑌰𑍍𑌣𑌾॒𑌮𑍁𑌦𑍁॑ 𑌨𑍋 𑌯𑌗𑍍𑌂𑌸𑌤𑍇॒ 𑌧𑌿𑌯᳚𑌮𑍍 ॥ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌅॑𑌗𑍍𑌨𑍇॒ 𑌸𑌂𑌵𑌾𑌁॑𑌸𑌯 । 𑌆𑌶𑌾᳚𑌶𑍍𑌚 𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿𑌃॑ 𑌸॒𑌹 । 𑌰𑌾॒𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑌾𑌣𑍍𑌯॑𑌸𑍍𑌮𑌾॒ 𑌆𑌧𑍇॑𑌹𑌿 । 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸᳚𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌵𑌿॒𑌤𑍁-𑌸𑍍𑌸॒𑌵𑍇 ॥ 𑌮॒𑌹𑍀 𑌵𑌿॒𑌶𑍍𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀॒ 𑌸𑌦॑𑌨𑍇 𑌋॒𑌤𑌸𑍍𑌯॑ । 𑌅॒𑌰𑍍𑌵𑌾𑌚𑍀॒ 𑌏𑌤॑-𑌨𑍍𑌧𑌰𑍁𑌣𑍇 𑌰𑌯𑍀॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌵॑𑌤𑍍𑌨𑍀॒ 𑌜𑌨𑍍𑌯॑-𑌞𑍍𑌜𑌾॒𑌤𑌵𑍇॑𑌦𑌸𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵॒𑌰𑌾𑌣𑌾᳚-𑌞𑍍𑌜𑌨𑌯𑌥𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌗𑌾𑌮𑍍 ॥ 13 ॥
𑌆𑌰𑍋॑𑌹𑌤-𑌨𑍍𑌦॒𑌶𑌤॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌶𑌕𑍍𑌵॑𑌰𑍀॒-𑌰𑍍𑌮𑌮॑ । 𑌋॒𑌤𑍇𑌨𑌾᳚𑌗𑍍𑌨॒ 𑌆𑌯𑍁॑𑌷𑌾॒ 𑌵𑌰𑍍𑌚॑𑌸𑌾 𑌸॒𑌹 । 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌗𑍍 𑌜𑍀𑌵॑𑌨𑍍𑌤॒ 𑌉𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌾𑌮𑍁𑌤𑍍𑌤𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌮𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌦𑌰𑍍𑌶॑𑌮॒𑌹-𑌮𑍍𑌪𑍂॒𑌰𑍍𑌣𑌮𑌾॑𑌸𑌂-𑌯𑌁॒𑌜𑍍𑌞𑌂-𑌯𑌁𑌥𑌾॒ 𑌯𑌜𑍈᳚ ॥ 𑌋𑌤𑍍𑌵𑌿॑𑌯𑌵𑌤𑍀 𑌸𑍍𑌥𑍋 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍇॑𑌤𑌸𑍗 । 𑌗𑌰𑍍𑌭॑-𑌨𑍍𑌦𑌧𑌾𑌥𑌾॒-𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌵𑌾॑𑌮॒𑌹-𑌨𑍍𑌦॑𑌦𑍇 । 𑌤-𑌥𑍍𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑌂-𑌯𑌁-𑌦𑍍𑌵𑍀॒𑌰-𑌮𑍍𑌬𑌿॑𑌭𑍃𑌥𑌃 । 𑌵𑍀॒𑌰-𑌞𑍍𑌜॑𑌨𑌯𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌥𑌃॑ । 𑌤𑍇 𑌮-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌜॑𑌨𑌿𑌷𑍍𑌯𑍇𑌥𑍇 । 𑌤𑍇 𑌮𑌾॒ 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾॑𑌤𑍇॒ 𑌪𑍍𑌰𑌜॑𑌨𑌯𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌥𑌃॑ ॥ 14 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌯𑌾॑ 𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿॑-𑌰𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚॒𑌸𑍇𑌨॑ 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍇 𑌲𑍋॒𑌕𑍇 ॥ 𑌅𑌨𑍃॑𑌤𑌾-𑌥𑍍𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑌮𑍁𑌪𑍈॑𑌮𑌿 । 𑌮𑌾॒𑌨𑍁॒𑌷𑌾-𑌦𑍍𑌦𑍈𑌵𑍍𑌯॒-𑌮𑍁𑌪𑍈॑𑌮𑌿 । 𑌦𑍈𑌵𑍀𑌂॒-𑌵𑌾𑌁𑌚𑌂॑-𑌯𑌁𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 ॥ 𑌶𑌲𑍍𑌕𑍈॑𑌰॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑌿॑𑌨𑍍𑌧𑌾॒𑌨𑌃 । 𑌉॒𑌭𑍗 𑌲𑍋॒𑌕𑍗 𑌸॑𑌨𑍇𑌮॒𑌹𑌮𑍍 । 𑌉॒𑌭𑌯𑍋᳚-𑌰𑍍𑌲𑍋॒𑌕𑌯𑍋𑌰𑍍॑. 𑌋॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 । 𑌅𑌤𑌿॑ 𑌮𑍃॒𑌤𑍍𑌯𑍁-𑌨𑍍𑌤॑𑌰𑌾𑌮𑍍𑌯॒𑌹𑌮𑍍 ॥ 𑌜𑌾𑌤॑𑌵𑍇𑌦𑍋॒ 𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌸𑍍𑌯॒ 𑌰𑍇𑌤𑌃॑ । 𑌇॒𑌹 𑌸𑌿॑𑌞𑍍𑌚॒ 𑌤𑌪॑𑌸𑍋॒ 𑌯𑌜𑍍𑌜॑𑌨𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇᳚ ॥ 15 ॥
𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮॑𑌶𑍍𑌵॒𑌤𑍍𑌥𑌾𑌦𑌧𑌿॑ 𑌹𑌵𑍍𑌯॒𑌵𑌾𑌹᳚𑌮𑍍 । 𑌶॒𑌮𑍀॒𑌗॒𑌰𑍍𑌭𑌾-𑌜𑍍𑌜॒𑌨𑌯॒𑌨॒.𑌯𑍋 𑌮॑𑌯𑍋॒ 𑌭𑍂𑌃 ॥ 𑌅॒𑌯-𑌨𑍍𑌤𑍇॒ 𑌯𑍋𑌨𑌿॑𑌰𑍍-𑌋॒𑌤𑍍𑌵𑌿𑌯𑌃॑ । 𑌯𑌤𑍋॑ 𑌜𑌾॒𑌤𑍋 𑌅𑌰𑍋॑𑌚𑌥𑌾𑌃 । 𑌤-𑌞𑍍𑌜𑌾॒𑌨𑌨𑍍𑌨॑𑌗𑍍𑌨॒ 𑌆𑌰𑍋॑𑌹 । 𑌅𑌥𑌾॑ 𑌨𑍋 𑌵𑌰𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌰॒𑌯𑌿𑌮𑍍 ॥ 𑌅𑌪𑍇॑𑌤॒ 𑌵𑍀𑌤॒ 𑌵𑌿 𑌚॑ 𑌸𑌰𑍍𑌪॒𑌤𑌾𑌤𑌃॑ । 𑌯𑍇-𑌽𑌤𑍍𑌰॒ 𑌸𑍍𑌥 𑌪𑍁॑𑌰𑌾॒𑌣𑌾 𑌯𑍇 𑌚॒ 𑌨𑍂𑌤॑𑌨𑌾𑌃 । 𑌅𑌦𑌾॑𑌦𑌿॒𑌦𑌂-𑌯𑌁॒𑌮𑍋॑-𑌽𑌵॒𑌸𑌾𑌨॑-𑌮𑍍𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 । 𑌅𑌕𑍍𑌰॑𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌮-𑌮𑍍𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌮॑𑌸𑍍𑌮𑍈 ॥ 16 ॥
𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑍇𑌰𑍍𑌭𑌸𑍍𑌮𑌾᳚𑌸𑍍𑌯॒𑌗𑍍𑌨𑍇𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍀॑𑌷𑌮𑌸𑌿 ॥ 𑌸॒𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑍍𑌨॑𑌮𑌸𑌿 𑌕𑌾𑌮॒𑌧𑌰॑𑌣𑌮𑍍 । 𑌮𑌯𑌿॑ 𑌤𑍇 𑌕𑌾𑌮॒𑌧𑌰॑𑌣-𑌮𑍍𑌭𑍂𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 𑌸𑌂-𑌵𑌃॑ 𑌁𑌸𑍃𑌜𑌾𑌮𑌿॒ 𑌹𑍃𑌦॑𑌯𑌾𑌨𑌿 । 𑌸𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍃॑𑌷𑍍𑌟॒-𑌮𑍍𑌮𑌨𑍋॑ 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌵𑌃 । 𑌸𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍃॑𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑍋 𑌅॑𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌵𑌃 ॥ 𑌸𑌂-𑌯𑌾𑌁 𑌵𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾𑌸𑍍𑌤॒𑌨𑍁𑌵𑌃॑ । 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾 𑌹𑍃𑌦॑𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌵𑌃 । 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌵𑍋॑ 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁॒ 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌃 । 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌾-𑌸𑍍𑌤॒𑌨𑍁𑌵𑍋॒ 𑌮𑌮॑ ॥ 17 ॥
𑌕𑌲𑍍𑌪𑍇॑𑌤𑌾॒-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀 । 𑌕𑌲𑍍𑌪॑𑌨𑍍𑌤𑌾॒𑌮𑌾𑌪॒ 𑌓𑌷॑𑌧𑍀𑌃 । 𑌕𑌲𑍍𑌪॑𑌨𑍍𑌤𑌾𑌮॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑌃॒ 𑌪𑍃𑌥॑𑌕𑍍 । 𑌮𑌮॒ 𑌜𑍍𑌯𑍈𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌾॑𑌯॒ 𑌸𑌵𑍍𑌰॑𑌤𑌾𑌃 ॥ 𑌯𑍇᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌯॒-𑌸𑍍𑌸𑌮॑𑌨𑌸𑌃 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌰𑌾 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀 । 𑌵𑌾𑌸॑𑌨𑍍𑌤𑌿𑌕𑌾𑌵𑍃॒𑌤𑍂 𑌅॒𑌭𑌿 𑌕𑌲𑍍𑌪॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌃 । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰॑𑌮𑌿𑌵 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅॒𑌭𑌿 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁॑𑌶𑌨𑍍𑌤𑍁 ॥ 𑌦𑌿॒𑌵𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾॑ 𑌵𑍀॒𑌰𑍍𑌯𑍇॑𑌣 । 𑌪𑍃॒𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑍈-𑌮॑𑌹𑌿॒𑌮𑍍𑌨𑌾 ॥ 18 ॥
𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑍋𑌷𑍇॑𑌣 । 𑌸॒𑌰𑍍𑌵𑌪॑𑌶𑍁॒-𑌮𑌾𑌦॑𑌧𑍇 ॥ 𑌅𑌜𑍀॑𑌜𑌨-𑌨𑍍𑌨॒𑌮𑍃𑌤॒-𑌮𑍍𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌸𑌃 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌰𑍇॒𑌮𑌾𑌣॑-𑌨𑍍𑌤॒𑌰𑌣𑌿𑌂॑-𑌵𑍀𑌁॒𑌡𑍁𑌜॑𑌮𑍍𑌭𑌮𑍍 । 𑌦𑌶॒ 𑌸𑍍𑌵𑌸𑌾॑𑌰𑍋 𑌅॒𑌗𑍍𑌰𑍁𑌵𑌃॑ 𑌸𑌮𑍀॒𑌚𑍀𑌃 । 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸-𑌞𑍍𑌜𑌾॒𑌤𑌮॒𑌭𑌿 𑌸𑌗𑍍𑌂𑌰॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑍇𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑍇𑌨𑌾𑌭𑌿॒ 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿॑𑌮𑌿 । 𑌪𑍂॒𑌷𑍍𑌣𑌃 𑌪𑍋𑌷𑍇॑𑌣॒ 𑌮𑌹𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌦𑍀॒𑌰𑍍𑌘𑌾॒𑌯𑍁॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌯॑ 𑌶॒𑌤𑌶𑌾॑𑌰𑌦𑌾𑌯 । 𑌶॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌶॒𑌰𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯॒ 𑌆𑌯𑍁॑𑌷𑍇॒ 𑌵𑌰𑍍𑌚॑𑌸𑍇 ॥ 19 ॥
𑌜𑍀॒𑌵𑌾𑌤𑍍𑌵𑍈 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌾॑𑌯 ॥ 𑌅॒𑌹-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌦॑𑌸𑍍𑌮𑌿॒ 𑌮𑌦॑𑌸𑌿॒ 𑌤𑍍𑌵𑌮𑍇॒𑌤𑌤𑍍 । 𑌮𑌮𑌾॑𑌸𑌿॒ 𑌯𑍋𑌨𑌿॒𑌸𑍍𑌤𑌵॒ 𑌯𑍋𑌨𑌿॑𑌰𑌸𑍍𑌮𑌿 । 𑌮𑌮𑍈॒𑌵 𑌸𑌨𑍍𑌵𑌹॑ 𑌹॒𑌵𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯॑𑌗𑍍𑌨𑍇 । 𑌪𑍁॒𑌤𑍍𑌰𑌃 𑌪𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌲𑍋॑𑌕॒𑌕𑍃-𑌜𑍍𑌜𑌾॑𑌤𑌵𑍇𑌦𑌃 ॥ 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑍇 𑌤𑍍𑌵𑌾॒ 𑌽𑌮𑍃𑌤॒𑌮𑌾𑌦॑𑌧𑌾𑌮𑌿 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌨𑌾॒𑌦𑌮॒𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌗𑍋॒𑌪𑍍𑌤𑌾𑌰॒-𑌙𑍍𑌗𑍁𑌪𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈᳚ ॥ 𑌸𑍁॒𑌗𑌾॒𑌰𑍍॒𑌹॒𑌪॒𑌤𑍍𑌯𑍋 𑌵𑌿॒𑌦𑌹॒𑌨𑍍𑌨𑌰𑌾॑𑌤𑍀𑌃 । 𑌉॒𑌷𑌸॒-𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯॑𑌸𑍀-𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑍀॒-𑌰𑍍𑌦𑌧॑𑌤𑍍 ॥ 20 ॥
𑌅𑌗𑍍𑌨𑍇॑ 𑌸॒𑌪𑌤𑍍𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌅𑌪॒ 𑌬𑌾𑌧॑𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌰𑌾॒𑌯𑌸𑍍𑌪𑍋𑌷॒-𑌮𑌿𑌷॒𑌮𑍂𑌰𑍍𑌜॑-𑌮॒𑌸𑍍𑌮𑌾𑌸𑍁॑ 𑌧𑍇𑌹𑌿 ॥ 𑌇॒𑌮𑌾 𑌉॒ 𑌮𑌾𑌮𑍁𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌰𑌾𑌯𑌃॑ । 𑌆॒𑌭𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌭𑌿॑𑌰𑌿॒𑌹 𑌸𑌂-𑌵𑌁॑𑌸𑍇𑌯 । 𑌇॒𑌹𑍋 𑌇𑌡𑌾॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑍁 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌰𑍂॒𑌪𑍀 । 𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇॒ 𑌵𑌸𑍋᳚-𑌰𑍍𑌦𑍀𑌦𑌿𑌹𑌿 𑌜𑌾𑌤𑌵𑍇𑌦𑌃 ॥ 𑌓𑌜॑𑌸𑍇॒ 𑌬𑌲𑌾॑𑌯॒ 𑌤𑍍𑌵𑍋𑌦𑍍𑌯॑𑌚𑍍𑌛𑍇 । 𑌵𑍃𑌷॑𑌣𑍇॒ 𑌶𑍁𑌷𑍍𑌮𑌾॒𑌯𑌾𑌯𑍁॑𑌷𑍇॒ 𑌵𑌰𑍍𑌚॑𑌸𑍇 । 𑌸॒𑌪॒𑌤𑍍𑌨॒𑌤𑍂𑌰॑𑌸𑌿 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌰॒𑌤𑍂𑌃 । 𑌯𑌸𑍍𑌤𑍇॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌷𑍁॑ 𑌮𑌹𑌿॒𑌮𑌾 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥ 21 ॥
𑌯𑌸𑍍𑌤॑ 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌪॒𑌶𑍁𑌷𑍁॒ 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌃 । 𑌪𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿॒𑌰𑍍𑌯𑌾 𑌤𑍇॑ 𑌮𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑍇॑𑌷𑍁 𑌪𑌪𑍍𑌰॒𑌥𑍇 । 𑌤𑌯𑌾॑ 𑌨𑍋 𑌅𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌜𑍁॒𑌷𑌮𑌾॑𑌣॒ 𑌏𑌹𑌿॑ ॥ 𑌦𑌿॒𑌵𑌃 𑌪𑍃॑𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪𑌰𑍍𑌯॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷𑌾𑌤𑍍 । 𑌵𑌾𑌤𑌾᳚-𑌤𑍍𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑍍𑌯𑍋॒ 𑌅𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍋𑌷॑𑌧𑍀𑌭𑍍𑌯𑌃 । 𑌯𑌤𑍍𑌰॑𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌜𑌾𑌤𑌵𑍇𑌦-𑌸𑍍𑌸-𑌮𑍍𑌬॒𑌭𑍂𑌥॑ । 𑌤𑌤𑍋॑ 𑌨𑍋 𑌅𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌜𑍁॒𑌷𑌮𑌾॑𑌣॒ 𑌏𑌹𑌿॑ ॥ 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌚𑍀॒𑌮𑌨𑍁॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌦𑌿𑌶॒-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑍇𑌹𑌿॑ 𑌵𑌿॒𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑍇𑌰॑𑌗𑍍𑌨𑍇 𑌪𑍁॒𑌰𑍋 𑌅॑𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌰𑍍𑌭𑌵𑍇॒𑌹 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾॒ 𑌆𑌶𑌾॒ 𑌦𑍀𑌦𑍍𑌯𑌾॑𑌨𑍋॒ 𑌵𑌿 𑌭𑌾॑𑌹𑌿 ॥ 22 ॥
𑌊𑌰𑍍𑌜॑-𑌨𑍍𑌨𑍋 𑌧𑍇𑌹𑌿 𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌪𑌦𑍇॒ 𑌚𑌤𑍁॑𑌷𑍍𑌪𑌦𑍇 ॥ 𑌅𑌨𑍍𑌵॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍁॒𑌷𑌸𑌾॒-𑌮𑌗𑍍𑌰॑-𑌮𑌖𑍍𑌯𑌤𑍍 । 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌹𑌾॑𑌨𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌥॒𑌮𑍋 𑌜𑌾॒𑌤𑌵𑍇॑𑌦𑌾𑌃 । 𑌅𑌨𑍁॒ 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯॑𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍁𑌰𑍁॒𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌚॑ 𑌰॒𑌶𑍍𑌮𑍀𑌨𑍍 । 𑌅𑌨𑍁॒ 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀 𑌆𑌤॑𑌤𑌾𑌨 ॥ 𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰॑𑌮𑌸𑍍𑌵 𑌮॒𑌹𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌅॑𑌸𑌿 । 𑌵𑍇॒𑌦𑌿॒𑌷-𑌨𑍍𑌮𑌾𑌨𑍁॑𑌷𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 । 𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌷𑍁 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍁॑ 𑌜𑌾𑌗𑍃𑌹𑌿 ॥ 𑌯𑌦𑌿॒𑌦-𑌨𑍍𑌦𑌿॒𑌵𑍋 𑌯𑌦॒𑌦𑌃 𑌪𑍃॑𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 । 𑌸𑌂॒-𑌵𑌿𑌁॒𑌦𑌾॒𑌨𑍇 𑌰𑍋𑌦॑𑌸𑍀 𑌸-𑌮𑍍𑌬𑌭𑍂॒𑌵𑌤𑍁𑌃॑ ॥ 23 ॥
𑌤𑌯𑍋𑌃᳚ 𑌪𑍃॒𑌷𑍍𑌠𑍇 𑌸𑍀॑𑌦𑌤𑍁 𑌜𑌾॒𑌤𑌵𑍇॑𑌦𑌾𑌃 । 𑌶॒𑌭𑍂𑌂𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌭𑍍𑌯॑-𑌸𑍍𑌤॒𑌨𑍁𑌵𑍇᳚ 𑌸𑍍𑌯𑍋॒𑌨𑌃 ॥ 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾॒-𑌽𑌮𑍃𑌤॒ 𑌆𑌦॑𑌧𑌾𑌮𑌿 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌨𑌾॒𑌦𑌮॒𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌗𑍋॒𑌪𑍍𑌤𑌾𑌰॒-𑌙𑍍𑌗𑍁𑌪𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈᳚ । 𑌯𑌤𑍍𑌤𑍇॑ 𑌶𑍁𑌕𑍍𑌰 𑌶𑍁॒𑌕𑍍𑌰𑌂-𑌵𑌁𑌰𑍍𑌚𑌃॑ 𑌶𑍁॒𑌕𑍍𑌰𑌾 𑌤॒𑌨𑍂𑌃 । 𑌶𑍁॒𑌕𑍍𑌰-𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿॒-𑌰𑌜॑𑌸𑍍𑌰𑌮𑍍 । 𑌤𑍇𑌨॑ 𑌮𑍇 𑌦𑍀𑌦𑌿𑌹𑌿॒ 𑌤𑍇𑌨॒ 𑌤𑍍𑌵𑌾-𑌽𑌽𑌦॑𑌧𑍇 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌨𑌾᳚-𑌽𑌽𑌗𑍍𑌨𑍇॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌾 । 𑌆॒𑌨॒𑌶𑍇 𑌵𑍍𑌯𑌾॑𑌨𑌶𑍇॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵॒𑌮𑌾𑌯𑍁॒-𑌰𑍍𑌵𑍍𑌯𑌾॑𑌨𑌶𑍇 ॥ 24 ॥
𑌨𑌰𑍍𑌯॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾-𑌮𑍍𑌮𑍇॑ 𑌗𑍋𑌪𑌾𑌯 । 𑌅॒𑌮𑍃॒𑌤॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌯॑ 𑌜𑍀॒𑌵𑌸𑍇᳚ । 𑌜𑌾॒𑌤𑌾-𑌞𑍍𑌜॑𑌨𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌣𑌾-𑌞𑍍𑌚 । 𑌅॒𑌮𑍃𑌤𑍇॑ 𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 𑌅𑌥॑𑌰𑍍𑌵 𑌪𑌿॒𑌤𑍁-𑌮𑍍𑌮𑍇॑ 𑌗𑍋𑌪𑌾𑌯 । 𑌰𑌸॒𑌮𑌨𑍍𑌨॑𑌮𑌿॒𑌹𑌾𑌯𑍁॑𑌷𑍇 । 𑌅𑌦॑𑌬𑍍𑌧𑌾॒𑌯𑍋-𑌽𑌶𑍀॑𑌤𑌤𑌨𑍋 । 𑌅𑌵𑌿॑𑌷-𑌨𑍍𑌨𑌃 𑌪𑌿॒𑌤𑍁-𑌙𑍍𑌕𑍃॑𑌣𑍁 ॥ 𑌶𑌗𑍍𑌗𑍍𑌸𑍍𑌯॑ 𑌪॒𑌶𑍂-𑌨𑍍𑌮𑍇॑ 𑌗𑍋𑌪𑌾𑌯 । 𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌪𑌾𑌦𑍋॒ 𑌯𑍇 𑌚𑌤𑍁॑𑌷𑍍𑌪𑌦𑌃 ॥ 25 ॥
𑌅॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌶॑𑌫𑌾𑌶𑍍𑌚॒ 𑌯 𑌇॒𑌹𑌾𑌗𑍍𑌨𑍇᳚ । 𑌯𑍇 𑌚𑍈𑌕॑𑌶𑌫𑌾 𑌆𑌶𑍁॒𑌗𑌾𑌃 ॥ 𑌸𑌪𑍍𑌰॑𑌥 𑌸॒𑌭𑌾-𑌮𑍍𑌮𑍇॑ 𑌗𑍋𑌪𑌾𑌯 । 𑌯𑍇 𑌚॒ 𑌸𑌭𑍍𑌯𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌭𑌾॒𑌸𑌦𑌃॑ । 𑌤𑌾𑌨𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌾𑌵॑𑌤𑌃 𑌕𑍁𑌰𑍁 । 𑌸𑌰𑍍𑌵॒𑌮𑌾𑌯𑍁॒-𑌰𑍁𑌪𑌾॑𑌸𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 𑌅𑌹𑍇॑𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑌿𑌯॒ 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰॑-𑌮𑍍𑌮𑍇 𑌗𑍋𑌪𑌾𑌯 । 𑌯𑌮𑍃𑌷॑𑌯𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌵𑌿॒𑌦𑌾 𑌵𑌿॒𑌦𑍁𑌃 । 𑌋𑌚॒-𑌸𑍍𑌸𑌾𑌮𑌾॑𑌨𑌿॒ 𑌯𑌜𑍂𑌗𑍍𑌂॑𑌷𑌿 । 𑌸𑌾 𑌹𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌰॒𑌮𑍃𑌤𑌾॑ 𑌸॒𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 26 ॥
𑌚𑌤𑍁𑌃॑ 𑌶𑌿𑌖𑌣𑍍𑌡𑌾 𑌯𑍁𑌵॒𑌤𑌿-𑌸𑍍𑌸𑍁॒𑌪𑍇𑌶𑌾𑌃᳚ । 𑌘𑍃॒𑌤𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑍀𑌕𑌾॒ 𑌭𑍁𑌵॑𑌨𑌸𑍍𑌯॒ 𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇᳚ । 𑌮॒𑌰𑍍𑌮𑍃॒𑌜𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌨𑌾 𑌮𑌹॒𑌤𑍇 𑌸𑍗𑌭॑𑌗𑌾𑌯 । 𑌮𑌹𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌧𑍁𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾𑌯॒ 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍॑ ॥ 𑌇॒𑌹𑍈𑌵 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰॑ 𑌸॒𑌤𑍋 𑌵𑍋॑ 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌯𑌃 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑍇𑌨॑ 𑌵𑌾॒𑌚𑌾 𑌮𑌨॑𑌸𑌾 𑌬𑌿𑌭𑌰𑍍𑌮𑌿 । 𑌤𑌿॒𑌰𑍋 𑌮𑌾॒ 𑌸𑌨𑍍𑌤॒𑌮𑌾𑌯𑍁॒𑌰𑍍𑌮𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌹𑌾॑𑌸𑍀𑌤𑍍 । 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿॑𑌷𑌾 𑌵𑍋 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌵𑌾𑌨॒𑌰𑍇-𑌣𑍋𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑍇 ॥ 𑌪॒𑌞𑍍𑌚॒𑌧𑌾-𑌽𑌗𑍍𑌨𑍀𑌨𑍍-𑌵𑍍𑌯॑𑌕𑍍𑌰𑌾𑌮𑌤𑍍 । 𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌟𑍍-𑌥𑍍𑌸𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑍇𑌃 । 𑌊॒𑌰𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾-𑌽𑌽𑌰𑍋॑𑌹-𑌦𑍍𑌰𑍋𑌹𑌿॒𑌣𑍀 । 𑌯𑍋𑌨𑌿॑𑌰॒𑌗𑍍𑌨𑍇𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌿𑌃 ॥ 27 ॥
(𑌵𑌿॒𑌶॒𑌨𑍍𑌤𑍁॒ 𑌨𑌃॒ - 𑌪𑍁॒𑌰𑍁॒𑌚𑍀--𑌰𑍍 𑌵𑌿॑𑌧𑍇𑌮 - 𑌨𑌿॒𑌧𑌾𑌯॒ - 𑌯-𑌤𑍍𑌤𑍇 - 𑌽𑌪𑍍𑌰॑𑌦𑌾𑌹𑌾𑌯 - 𑌬𑍃𑌹॒𑌤𑍍𑌯𑍋᳚ - 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌾 - 𑌦𑍁𑌵𑌸𑍍𑌯𑌤 - 𑌵𑌿॒𑌶𑍍𑌵𑌵𑌾॑𑌰 - 𑌇॒𑌮 - 𑌮𑍃॑𑌞𑍍𑌜𑌤𑍇 - 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌗𑌾𑌂 - 𑌪𑍍𑌰𑌜॑𑌨𑌯𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌥𑍋॑ - 𑌜𑌨𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇᳚-𑌽 - 𑌸𑍍𑌮𑍈॒ - 𑌮𑌮॑ - 𑌮𑌹𑌿॒𑌮𑍍𑌨𑌾 - 𑌵𑌰𑍍𑌚॑𑌸𑍇॒ - 𑌦𑌧॑𑌥𑍍 - 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌾 - 𑌭𑌾॑𑌹𑌿 - 𑌸𑌮𑍍𑌬𑌭𑍂॒𑌵𑌤𑍁॒ - 𑌰𑌾𑌯𑍁॒-𑌰𑍍𑌵𑍍𑌯𑌾॑𑌨𑌶𑍇॒ - 𑌚𑌤𑍁॑𑌷𑍍𑌪𑌦𑌃 - 𑌸॒𑌤𑌾𑌂 - 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑍇॒-𑌰𑍍𑌦𑍍𑌵𑍇 𑌚॑) (𑌅. 1)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 2 - 𑌵𑌿𑌷𑍂𑌵𑌨𑍍𑌨𑌾𑌮𑌕-𑌮𑍍𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌮𑌹, 𑌤𑌦𑍁𑌭𑌯𑌪𑌾𑌰𑍍𑌶𑍍𑌵𑌵𑌰𑍍𑌤𑍀𑌨𑌿 𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌯𑌹𑌾𑌨𑌿 𑌚𑍋𑌚𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇
𑌨𑌵𑍈॒𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑌹𑌾॑𑌨𑌿 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌨𑌵॒ 𑌵𑍈 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌾 𑌲𑍋॒𑌕𑌾𑌃 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑌹𑌾᳚-𑌨𑍍𑌯𑍁𑌪॒𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌨॒𑌵𑌸𑍍𑌵𑍇॒𑌵 𑌤-𑌥𑍍𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍇𑌷𑍁॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍁॑ 𑌸॒𑌤𑍍𑌰𑌿𑌣𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠॑𑌨𑍍𑌤𑍋 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿॒𑌷𑍍𑌟𑍋॒𑌮𑌾𑌃 𑌪𑌰𑌃॑ 𑌸𑌾𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌕𑌾॒𑌰𑍍𑌯𑌾॑ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹𑍁𑌃 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿॒𑌷𑍍𑌟𑍋॒𑌮𑌸॑𑌮𑌿𑌨𑍍𑌤-𑌸𑍍𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍋 𑌲𑍋॒𑌕 𑌇𑌤𑌿॑ । 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦॑𑌶𑌾-𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌟𑍋॒𑌮𑌸𑍍𑌯॑ 𑌸𑍍𑌤𑍋॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿॑ । 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦॑𑌶॒ 𑌮𑌾𑌸𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌃 ॥ 𑌤-𑌤𑍍𑌤𑌨𑍍𑌨 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌉॒𑌕𑍍𑌥𑍍𑌯𑌾॑ 𑌏॒𑌵 𑌸॑𑌪𑍍𑌤𑌦॒𑌶𑌾𑌃 𑌪𑌰𑌃॑ 𑌸𑌾𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌕𑌾॒𑌰𑍍𑌯𑌾𑌃᳚ ॥ 28 ॥
𑌪॒𑌶𑌵𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌉॒𑌕𑍍𑌥𑌾𑌨𑌿॑ । 𑌪॒𑌶𑍂॒𑌨𑌾𑌮𑌵॑-𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 ॥ 𑌵𑌿॒𑌶𑍍𑌵॒𑌜𑌿॒𑌦॒𑌭𑌿॒𑌜𑌿𑌤𑌾॑-𑌵𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌟𑍋॒𑌮𑍗 ॥ 𑌉॒𑌕𑍍𑌥𑍍𑌯𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌪𑍍𑌤𑌦॒𑌶𑌾𑌃 𑌪𑌰𑌃॑ 𑌸𑌾𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌤𑍇 𑌸𑌗𑍍𑌗𑍍𑌸𑍍𑌤𑍁॑𑌤𑌾 𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌜॑𑌮॒𑌭𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌪॑𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌦𑍍𑌵𑍇 𑌚𑌰𑍍𑌚𑌾॒𑌵𑌤𑌿॑ 𑌰𑌿𑌚𑍍𑌯𑍇𑌤𑍇 । 𑌏𑌕॑𑌯𑌾॒ 𑌗𑍗𑌰𑌤𑌿॑𑌰𑌿𑌕𑍍𑌤𑌃 । 𑌏𑌕॒𑌯𑌾-𑌽𑌽𑌯𑍁॑𑌰𑍂॒𑌨𑌃 । 𑌸𑍁॒𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍋 𑌵𑍈 𑌲𑍋॒𑌕𑍋 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃॑ । 𑌊𑌰𑍍𑌗𑍍 𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌟𑍍 ॥ 29 ॥
𑌸𑍁॒𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌮𑍇॒𑌵 𑌤𑍇𑌨॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌮॒𑌭𑌿 𑌜॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑌰॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌰𑌾𑌥॑𑌨𑍍𑌤𑌰𑌮𑍍 । 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰॑𑌥॒𑌮𑍇-𑌽𑌹॑𑌨𑍍-𑌕𑌾॒𑌰𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌬𑍃॒𑌹-𑌦𑍍𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌤𑍀𑌯𑍇᳚ । 𑌵𑍈॒𑌰𑍂॒𑌪-𑌨𑍍𑌤𑍃॒𑌤𑍀𑌯𑍇᳚ । 𑌵𑍈॒𑌰𑌾॒𑌜-𑌞𑍍𑌚॑𑌤𑍁॒𑌰𑍍𑌥𑍇 । 𑌶𑌾॒𑌕𑍍𑌵॒𑌰-𑌮𑍍𑌪॑𑌞𑍍𑌚॒𑌮𑍇 । 𑌰𑍈॒𑌵॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌷॒𑌷𑍍𑌠𑍇 । 𑌤𑌦𑍁॑ 𑌪𑍃॒𑌷𑍍𑌠𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॒ 𑌨𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌸॒𑌤𑌨𑍍𑌨॑𑌯 𑌏॒𑌤𑍇 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌾॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 30 ॥
𑌅॒𑌤𑌿॒𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌯𑌾𑌃᳚ 𑌪𑌰𑌃॑ 𑌸𑌾𑌮𑌸𑍁 । 𑌇॒𑌮𑌾𑌨𑍇॒𑌵𑍈𑌤𑍈-𑌰𑍍𑌲𑍋॒𑌕𑌾𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌮𑌿॒𑌥𑍁॒𑌨𑌾 𑌏॒𑌤𑍇 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌾॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌤𑌿॒𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌯𑌾𑌃᳚ 𑌪𑌰𑌃॑ 𑌸𑌾𑌮𑌸𑍁 । 𑌮𑌿॒𑌥𑍁॒𑌨𑌮𑍇॒𑌵 𑌤𑍈-𑌰𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌾॒ 𑌅𑌵॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑌤𑍇 ॥ 𑌬𑍃॒𑌹-𑌤𑍍𑌪𑍃॒𑌷𑍍𑌠-𑌮𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌬𑍃॒𑌹-𑌦𑍍𑌵𑍈 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍋 𑌲𑍋॒𑌕𑌃 । 𑌬𑍃॒𑌹॒𑌤𑍈𑌵 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕𑌂-𑌯𑌁॑𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌤𑍍𑌰॒𑌯॒𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑌿 𑌨𑌾𑌮॒ 𑌸𑌾𑌮॑ । 𑌮𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॑𑌨𑍍𑌦𑌿𑌨𑍇॒ 𑌪𑌵॑𑌮𑌾𑌨𑍇 𑌭𑌵𑌤𑌿 ॥ 31 ॥
𑌤𑍍𑌰𑌯॑𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌗𑍍𑌂𑌶॒𑌦𑍍𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾𑌃᳚ । 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑ 𑌏॒𑌵𑌾𑌵॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑌤𑍇 ॥ 𑌯𑍇 𑌵𑌾 𑌇॒𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌾᳚𑌞𑍍𑌚𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰-𑌮𑍁॑𑌪॒ 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌨 𑌹𑍈॑𑌨॒-𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵॒𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌮॑𑌶𑍍𑌞𑍁𑌵𑌤𑍇 । 𑌅𑌥॒ 𑌯𑍇॑-𑌽𑌮𑍁𑌤𑍋॒-𑌽𑌰𑍍𑌵𑌾𑌞𑍍𑌚॑𑌮𑍁𑌪॒ 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌤𑍇 𑌹𑍈॑𑌨𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌵॒𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌮॑𑌶𑍍𑌞𑍁𑌵𑌤𑍇 । 𑌏॒𑌤𑌦𑍍𑌵𑌾 𑌅॒𑌮𑍁𑌤𑍋॒-𑌽𑌰𑍍𑌵𑌾𑌞𑍍𑌚॒𑌮𑍁𑌪॑ 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌵𑌮𑍍 । 𑌯𑍋 𑌹॒ 𑌖𑌲𑍁॒ 𑌵𑌾𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌸 𑌉॑ 𑌵𑍇॒𑌵𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌃॑ । 𑌤𑌦𑍁॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॒ 𑌨𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 32 ॥
(𑌕𑌾॒𑌰𑍍𑌯𑌾॑-𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌡𑍍 - 𑌗𑍃॑𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇॒ - 𑌪𑌵॑𑌮𑌾𑌨𑍇 𑌭𑌵॒𑌤𑍀 - 𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰॒ 𑌏𑌕𑌂॑ 𑌚) (𑌅. 2)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 3 - 𑌵𑌿𑌷𑍁𑌵𑌦𑍍𑌦𑌿𑌨𑍇-𑌽𑌤𑌿𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌯𑌵𑌿𑌶𑍇𑌷𑌾𑌃
𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌤𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑍇 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌾𑌃᳚ । 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑌰𑌃॑ 𑌸𑌾𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌵𑌿॒𑌷𑍂॒𑌵𑌾𑌨𑍍-𑌦𑌿॑𑌵𑌾𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌯𑌥𑌾॒ 𑌶𑌾𑌲𑌾॑𑌯𑍈॒ 𑌪𑌕𑍍𑌷॑𑌸𑍀 । 𑌏॒𑌵𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌂॑𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑌕𑍍𑌷॑𑌸𑍀 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌤𑍇𑌨 𑌗𑍃॒𑌹𑍍𑌯𑍇𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍॑ । 𑌵𑌿𑌷𑍂॑𑌚𑍀 𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑌕𑍍𑌷॑𑌸𑍀॒ 𑌵𑍍𑌯𑌵॑𑌸𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍇𑌯𑌾𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌆𑌰𑍍𑌤𑌿॒𑌮𑌾𑌰𑍍𑌚𑍍𑌛𑍇॑𑌯𑍁𑌃 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌤𑍇 𑌗𑍃॒𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌯𑌥𑌾॒ 𑌶𑌾𑌲𑌾॑𑌯𑍈॒ 𑌪𑌕𑍍𑌷॑𑌸𑍀 𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌮𑌂𑌵𑌁॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑌮॒𑌭𑌿 𑌸॑𑌮𑌾॒𑌯𑌚𑍍𑌛॑𑌤𑌿 ॥ 33 ॥
𑌏॒𑌵𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌂॑𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑌕𑍍𑌷॑𑌸𑍀 𑌦𑌿𑌵𑌾𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯॑𑌮॒𑌭𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌨𑌾𑌰𑍍𑌤𑌿॒𑌮𑌾𑌰𑍍𑌚𑍍𑌛॑𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌏॒𑌕॒𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶-𑌮𑌹॑𑌰𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌶𑍁॒𑌕𑍍𑌰𑌾𑌗𑍍𑌰𑌾॒ 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌾॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑍁𑌤𑍍𑌤॑𑌬𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 𑌸𑌯॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌯॑ ॥ 𑌸𑍗॒𑌰𑍍𑌯॑ 𑌏॒𑌤𑌦𑌹𑌃॑ 𑌪॒𑌶𑍁𑌰𑌾𑌲॑𑌭𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌸𑍗॒𑌰𑍍𑌯𑍋॑-𑌽𑌤𑌿𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌯𑍋॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌅𑌹॑𑌰𑍇॒𑌵 𑌰𑍂॒𑌪𑍇𑌣॒ 𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅𑌥𑍋॒ 𑌅𑌹𑍍𑌨॑ 𑌏॒𑌵𑍈𑌷 𑌬॒𑌲𑌿𑌰𑍍-𑌹𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌤𑍇 ॥ 𑌸॒𑌪𑍍𑌤𑍈-𑌤𑌦𑌹॑𑌰𑌤𑌿-𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌯𑌾॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 34 ॥
𑌸॒𑌪𑍍𑌤 𑌵𑍈 𑌶𑍀॑𑌰𑍍𑌷॒𑌣𑍍𑌯𑌾𑌃᳚ 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾𑌃 । 𑌅॒𑌸𑌾𑌵𑌾॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯-𑌶𑍍𑌶𑌿𑌰𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌶𑍀॒𑌰𑍍॒𑌷𑌨𑍍𑌨𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾᳚-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾-𑌨𑍍𑌦॑𑌧𑌾𑌤𑌿 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾᳚𑌥𑍍𑌸॒𑌪𑍍𑌤 𑌶𑍀॒𑌰𑍍॒𑌷-𑌨𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾𑌃 ॥ 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌅𑌸𑍁॑𑌰𑌾-𑌨𑍍𑌪𑌰𑌾॒𑌭𑌾𑌵𑍍𑌯॑ । 𑌸 𑌇॒𑌮𑌾𑌁𑌲𑍍𑌲𑍋॒𑌕𑌾-𑌨॒𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 । 𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌸𑍗 𑌲𑍋॒𑌕𑍋-𑌽𑌨॑𑌭𑌿𑌜𑌿𑌤 𑌆𑌸𑍀𑌤𑍍 । 𑌤𑌂-𑌵𑌿𑌁॒𑌶𑍍𑌵𑌕॑𑌰𑍍𑌮𑌾 𑌭𑍂॒𑌤𑍍𑌵𑌾-𑌽𑌭𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌤𑍍 । 𑌯-𑌦𑍍𑌵𑍈᳚𑌶𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮॒𑌣𑍋 𑌗𑍃॒𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇᳚ ॥ 35 ॥
𑌸𑍁॒𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌸𑍍𑌯॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌸𑍍𑌯𑌾॒-𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 ॥ 𑌪𑍍𑌰 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑍇᳚-𑌽𑌸𑍍𑌮𑌾-𑌲𑍍𑌲𑍋॒𑌕𑌾-𑌚𑍍𑌚𑍍𑌯॑𑌵𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌯𑍇 𑌵𑍈᳚𑌶𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮॒𑌣-𑌙𑍍𑌗𑍃॒𑌹𑍍𑌣𑌤𑍇᳚ । 𑌆॒𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌶𑍍𑌶𑍍𑌵𑍋 𑌗𑍃॑𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌇॒𑌯𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌅॒𑌨𑍍𑌯𑍋᳚𑌨𑍍𑌯𑍋 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑍇𑌤𑍇 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚𑌨𑍍𑌯𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇𑌨॒ 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾॑𑌣𑌿 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌾॒𑌣𑌾 𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮॒𑌨𑍍𑌯𑍇𑌨॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌤𑌾𑌵𑌾-𑌽𑌪॑𑌰𑌾॒𑌰𑍍𑌧𑌾-𑌥𑍍𑌸𑌂॑𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾॒-𑌨𑍍𑌯𑍋᳚𑌨𑍍𑌯𑍋 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑍇𑌤𑍇 ॥ 𑌤𑌾𑌵𑍁॒𑌭𑍗 𑌸॒𑌹 𑌮॑𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰॒𑌤𑍇 𑌗𑍃॑𑌹𑍍𑌯𑍇𑌤𑍇 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯𑍈॒𑌵𑌾𑌨𑍍𑌤॑-𑌙𑍍𑌗॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌉॒𑌭𑌯𑍋᳚-𑌰𑍍𑌲𑍋॒𑌕𑌯𑍋𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌅॒𑌰𑍍𑌕𑍍𑌯॑𑌮𑍁॒𑌕𑍍𑌥-𑌮𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 ।
𑌅॒𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯॒𑌸𑍍𑌯𑌾-𑌵॑𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 ॥ 36 ॥
(𑌸॒𑌮𑌾॒𑌯𑌚𑍍𑌛॑ - 𑌤𑍍𑌯𑌤𑌿𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌯𑌾॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 - 𑌗𑍃॒𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇॑ - 𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌸𑍍𑌥𑌾॒𑌨𑍍𑌯𑍋᳚𑌨𑍍𑌯𑍋 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑍇𑌤𑍇॒ 𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌚 ) (𑌅. 3)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 4 - 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌨𑍇𑌵 𑌦𑌿𑌨𑍇 𑌦𑌿𑌵𑌾𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌨𑌾𑌮𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌾𑌮𑌾𑌨𑌿
𑌏॒𑌕॒𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶 𑌏॒𑌷 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॒ 𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌏॑𑌕𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑍇𑌨॑ । 𑌆॒𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌮𑌿॒𑌤 𑌉॑𑌤𑍍𑌤॒𑌮𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕-𑌮𑌾𑌰𑍋॑𑌹𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷 𑌇॒𑌤 𑌏॑𑌕𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌯॒ 𑌦𑌶𑌾॒𑌵𑌸𑍍𑌤𑌾॒𑌦𑌹𑌾॑𑌨𑌿 । 𑌦𑌶॑ 𑌪॒𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌸 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷 𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌜𑍍𑌯𑍁॑𑌭॒𑌯𑌤𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌃 । 𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌜𑌿॒ 𑌹𑌿 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷 𑌉॑𑌭॒𑌯𑌤𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॑𑌦𑌨𑍍𑌤॒𑌰𑍇𑌮𑍗 𑌲𑍋॒𑌕𑍗 𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇॑𑌷𑍁 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍇𑌷𑍁॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑍇-𑌷𑍍𑌵॑𑌭𑌿॒𑌤𑌪॑𑌨𑍍𑌨𑍇𑌤𑌿 ॥ 37 ॥
𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌵𑌾 𑌆॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌸𑍍𑌯॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌸𑍍𑌯॑ । 𑌪𑌰𑌾॑𑌚𑍋-𑌽𑌤𑌿𑌪𑌾॒𑌦𑌾𑌦॑𑌬𑌿𑌭𑌯𑍁𑌃 । 𑌤-𑌞𑍍𑌛𑌨𑍍𑌦𑍋॑𑌭𑌿𑌰𑌦𑍃𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌨𑍍𑌧𑍃𑌤𑍍𑌯𑍈᳚ । 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌵𑌾 𑌆॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌸𑍍𑌯॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌸𑍍𑌯॑ । 𑌅𑌵𑌾॑𑌚𑍋-𑌽𑌵𑌪𑌾॒𑌦𑌾𑌦॑𑌬𑌿𑌭𑌯𑍁𑌃 । 𑌤-𑌮𑍍𑌪॒𑌞𑍍𑌚𑌭𑍀॑ 𑌰॒𑌶𑍍𑌮𑌿𑌭𑌿॒-𑌰𑍁𑌦॑𑌵𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॑𑌦𑍇𑌕𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑍇 𑌽𑌹॒-𑌨𑍍𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌦𑌿𑌵𑌾𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌨𑌿 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌰॒𑌶𑍍𑌮𑌯𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌦𑌿॑𑌵𑌾𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌨𑌿 ॥ 𑌯𑍇 𑌗𑌾॑𑌯॒𑌤𑍍𑌰𑍇 । 𑌤𑍇 𑌗𑌾॑𑌯॒𑌤𑍍𑌰𑍀𑌷𑍂𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌯𑍋𑌃॒ 𑌪𑌵॑𑌮𑌾𑌨𑌯𑍋𑌃 ॥ 38 ॥
𑌮॒𑌹𑌾𑌦𑌿॑𑌵𑌾𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌹𑍋𑌤𑍁𑌃॑ 𑌪𑍃॒𑌷𑍍𑌠𑌮𑍍 । 𑌵𑌿॒𑌕॒𑌰𑍍𑌣-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌸𑌾॒𑌮𑌮𑍍 । 𑌭𑌾॒𑌸𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌟𑍋॒𑌮𑌃 ॥ 𑌅𑌥𑍈॒𑌤𑌾𑌨𑌿॒ 𑌪𑌰𑌾॑𑌣𑌿 । 𑌪𑌰𑍈॒𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌆॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕𑌮॑𑌪𑌾𑌰𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌯𑌦𑌪𑌾॑𑌰𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑌰𑌾॑𑌣𑌾-𑌮𑍍𑌪𑌰॒𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 । 𑌪𑌾॒𑌰𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨॒-𑌮𑍍𑌪𑌰𑌾॑𑌣𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌅𑌥𑍈॒𑌤𑌾𑌨𑌿॒ 𑌸𑍍𑌪𑌰𑌾॑𑌣𑌿 । 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍈॒𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌆॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕𑌮॑𑌸𑍍𑌪𑌾𑌰𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌯𑌦𑌸𑍍𑌪𑌾॑𑌰𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌪𑌰𑌾॑𑌣𑌾𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌪𑌰॒𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 । 𑌸𑍍𑌪𑌾॒𑌰𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌪𑌰𑌾॑𑌣𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ ॥ 39 ॥
(𑌏॒𑌤𑌿॒-𑌪𑌵॑𑌮𑌾𑌨𑌯𑍋𑌃॒-𑌸𑍍𑌪𑌰𑌾॑𑌣𑍀॒ 𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌚) (𑌅. 4)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 5 - 𑌪𑌶𑌵𑌃 𑌵𑍈𑌷𑍍𑌣𑌵𑌾𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌨𑌵
𑌅𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌂॒-𑌵𑌾𑌁 𑌏॒𑌤𑍇 𑌗॑𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌯𑍇𑌷𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍇-𑌽𑌨𑌾॒𑌪𑍍𑌤𑍇-𑌽𑌥॑ । 𑌏॒𑌕𑌾॒𑌦॒𑌶𑌿𑌨𑍍𑌯𑌾॒𑌪𑍍𑌯𑌤𑍇᳚ ॥ 𑌵𑍈॒𑌷𑍍𑌣॒𑌵𑌂-𑌵𑌾𑌁॑𑌮॒𑌨-𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑍋 𑌵𑍈 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌃॑ । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌐॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨-𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌇॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑌯𑌾॑𑌤𑌯𑌾𑌮𑌾𑌨𑍗 । 𑌯𑍇 𑌏॒𑌵 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑍇॒ 𑌅𑌯𑌾॑𑌤𑌯𑌾𑌮𑍍𑌨𑍀 । 𑌤𑍇 𑌏॒𑌵𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 40 ॥
𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌦𑍇॒𑌵-𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑ 𑌏॒𑌵𑌾𑌵॑-𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑌤𑍇 । 𑌦𑍍𑌯𑌾॒𑌵𑌾॒𑌪𑍃॒𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑌾᳚-𑌨𑍍𑌧𑍇॒𑌨𑍁-𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯𑍋𑌰𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌵𑌾॒𑌯॒𑌵𑍍𑌯𑌂॑-𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌵𑌾॒𑌯𑍁𑌰𑍇॒𑌵𑍈𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌯𑌥𑌾-𑌽𑌽𑌯𑌤॒𑌨𑌾-𑌦𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॒ 𑌅𑌵॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌆॒𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌾𑌮𑌵𑌿𑌂॑-𑌵𑌁॒𑌶𑌾-𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌇॒𑌯𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌮𑍈॒𑌤𑍍𑌰𑌾॒𑌵॒𑌰𑍁॒𑌣𑍀-𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 41 ॥
𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑍇𑌣𑍈॒𑌵 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯॒ 𑌸𑍍𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌗𑍍𑌂 𑌶𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑍇𑌨॒ 𑌦𑍁𑌰𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌜𑌾॒𑌪॒𑌤𑍍𑌯-𑌨𑍍𑌤𑍂॑𑌪॒𑌰-𑌮𑍍𑌮॑𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰॒𑌤 𑌆𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌜𑌾॒𑌪॒𑌤𑍍𑌯𑍋॑-𑌽𑌤𑌿𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌯𑍋॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌅𑌹॑𑌰𑍇॒𑌵 𑌰𑍂॒𑌪𑍇𑌣॒ 𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅𑌥𑍋॒ 𑌅𑌹𑍍𑌨॑ 𑌏॒𑌵𑍈𑌷 𑌬॒𑌲𑌿𑌰𑍍-𑌹𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌤𑍇 । 𑌆॒𑌗𑍍𑌨𑍇॒𑌯𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒ 𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌾᳚𑌤𑍍𑌯𑍈 ॥ 𑌅॒𑌜॒𑌪𑍇॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍. 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑍇 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑍈॒𑌰𑍍𑌮𑌾𑌸𑍈॒𑌰-𑌵॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑌤𑍇 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌤𑍇 𑌗॒𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪॒𑌶𑌵॑ 𑌆𑌲॒𑌭𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌉॒𑌭𑌯𑍇॑𑌷𑌾-𑌮𑍍𑌪𑌶𑍂॒𑌨𑌾-𑌮𑌵॑𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 ॥ 42 ॥
𑌯𑌦𑌤𑌿॑𑌰𑌿𑌕𑍍𑌤𑌾-𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦॒𑌶𑌿𑌨𑍀॑-𑌮𑌾॒𑌲𑌭𑍇॑𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌅𑌪𑍍𑌰𑌿॑𑌯॒-𑌮𑍍𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯-𑌮॒𑌭𑍍𑌯𑌤𑌿॑𑌰𑌿𑌚𑍍𑌯𑍇𑌤 । 𑌯-𑌦𑍍𑌦𑍍𑌵𑍗𑌦𑍍𑌵𑍗॑ 𑌪॒𑌶𑍂 𑌸॒𑌮𑌸𑍍𑌯𑍇॑𑌯𑍁𑌃 । 𑌕𑌨𑍀॑𑌯॒ 𑌆𑌯𑍁𑌃॑ 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑍀𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌤𑍇 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌵𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌪॒𑌶𑌵॑ 𑌆𑌲॒𑌭𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌨𑌾𑌪𑍍𑌰𑌿॑𑌯॒-𑌮𑍍𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯-𑌮॒𑌭𑍍𑌯॑𑌤𑌿॒𑌰𑌿𑌚𑍍𑌯॑𑌤𑍇 । 𑌨 𑌕𑌨𑍀॑𑌯॒ 𑌆𑌯𑍁𑌃॑ 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌤𑍇 ॥ 43 ॥
(𑌤𑍇-𑌏॒𑌵𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇-𑌮𑍈𑌤𑍍𑌰𑌾𑌵𑌰𑍁॒𑌣𑍀𑌮𑌾𑌲॑𑌭॒𑌨𑍍𑌤𑍇-𑌽𑌵॑𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈-+𑌸॒𑌪𑍍𑌤 𑌚॑) (𑌅. 5)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 6 - 𑌮𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰𑌤𑌮𑍍
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌤𑍋॑-𑌽𑌶𑌯𑌤𑍍 । 𑌤-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌭𑍂॒𑌤𑌾𑌨𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌰𑌸॒-𑌨𑍍𑌤𑍇𑌜𑌃॑ 𑌸॒𑌭𑍃𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯॑ । 𑌤𑍇𑌨𑍈॑𑌨𑌮𑌭𑌿𑌷𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌮॒𑌹𑌾𑌨॑𑌵𑌵॒𑌰𑍍𑌤𑍀𑌤𑌿॑ । 𑌤-𑌨𑍍𑌮॑𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰॒𑌤𑌸𑍍𑌯॑ 𑌮𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰𑌤॒𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 । 𑌮॒𑌹-𑌦𑍍𑌵𑍍𑌰॒𑌤𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌤-𑌨𑍍𑌮॑𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰॒𑌤𑌸𑍍𑌯॑ 𑌮𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰𑌤॒𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 । 𑌮॒𑌹॒𑌤𑍋 𑌵𑍍𑌰॒𑌤𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌤-𑌨𑍍𑌮॑𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰॒𑌤𑌸𑍍𑌯॑ 𑌮𑌹𑌾𑌵𑍍𑌰𑌤॒𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 ॥ 𑌪॒𑌞𑍍𑌚॒𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌤𑍋𑌮𑍋॑ 𑌭𑌵𑌤𑌿 ॥ 44 ॥
𑌚𑌤𑍁॑𑌰𑍍𑌵𑌿𑌗𑍍𑌂𑌶-𑌤𑍍𑌯𑌰𑍍𑌧𑌮𑌾𑌸-𑌸𑍍𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌃 । 𑌯-𑌦𑍍𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍᳚-𑌥𑍍𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍇 𑌽𑌧𑌿॒𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑌾॑𑌯𑌤 । 𑌤𑌦𑌨𑍍𑌨॑-𑌮𑍍𑌪𑌞𑍍𑌚𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶-𑌮॑𑌭𑌵𑌤𑍍 ॥ 𑌮॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑌃 𑌕𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌤𑍇 । 𑌮॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑍋 𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌨॑𑌮𑌶𑌿॒𑌤-𑌨𑍍𑌧𑌿॒𑌨𑍋𑌤𑌿॑ । 𑌅𑌥𑍋॑ 𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾॒𑌮𑍂𑌰𑍍𑌗𑍍𑌧𑍀॑𑌯𑌤𑍇 ॥ 𑌅𑌥॒ 𑌯𑌦𑍍𑌵𑌾 𑌇॒𑌦𑌮॑𑌨𑍍𑌤॒𑌤𑌃 𑌕𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌤𑍇᳚ । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॑𑌦𑍁𑌦॒𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍇॑𑌧𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌤𑌃 𑌕𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌨॑𑌨𑌾𑌯𑍈॒𑌵 ॥ 𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌵𑍃𑌚𑍍𑌛𑌿𑌰𑍋॑ 𑌭𑌵𑌤𑌿 ॥ 45 ॥
𑌤𑍍𑌰𑍇॒𑌧𑌾॒ 𑌵𑌿॒𑌹𑌿॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌹𑌿 𑌶𑌿𑌰𑌃॑ । 𑌲𑍋𑌮॑ 𑌛॒𑌵𑍀𑌰𑌸𑍍𑌥𑌿॑ ॥ 𑌪𑌰𑌾॑𑌚𑌾 𑌸𑍍𑌤𑍁𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒-𑌤𑍍𑌤-𑌥𑍍𑌸॒𑌦𑍃𑌗𑍇॒𑌵 । 𑌨 𑌮𑍇𑌦𑍍𑌯॒𑌤𑍋-𑌽𑌨𑍁॑ 𑌮𑍇𑌦𑍍𑌯𑌤𑌿 । 𑌨 𑌕𑍃𑌶𑍍𑌯॒𑌤𑍋-𑌽𑌨𑍁॑ 𑌕𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 𑌪॒𑌞𑍍𑌚॒𑌦॒𑌶𑍋᳚-𑌽𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌪॒𑌕𑍍𑌷𑍋 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌸॒𑌪𑍍𑌤॒𑌦॒𑌶𑍋᳚-𑌽𑌨𑍍𑌯𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒-𑌦𑍍𑌵𑌯𑌾𑌗𑍍॑𑌸𑍍𑌯-𑌨𑍍𑌯𑌤॒𑌰𑌮॒𑌰𑍍𑌧𑌮॒𑌭𑌿 𑌪॒𑌰𑍍𑌯𑌾𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌯॒𑌤॒𑌰𑌤𑍋॒ 𑌹𑌿 𑌤-𑌦𑍍𑌗𑌰𑍀॑𑌯𑌃 𑌕𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌤𑍇᳚ ॥ 46 ॥
𑌪॒𑌞𑍍𑌚॒𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾᳚-𑌨𑍍𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑌃 𑌪॒𑌶𑌵𑍋॒ 𑌵𑌰𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 ॥ 𑌏॒𑌕॒𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌚𑍍𑌛᳚𑌮𑍍 । 𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌪𑌦𑌾॑𑌸𑍁 𑌸𑍍𑌤𑍁𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑍍𑌯𑍈 ॥ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇॑𑌣 𑌸॒𑌹 𑌸𑍍𑌤𑍁॑𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇॑𑌣॒ 𑌹𑍍𑌯𑌾᳚𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾᳚-𑌽𑌽𑌤𑍍𑌮॒𑌨𑍍𑌵𑍀 । 𑌸॒𑌹𑍋𑌤𑍍𑌪𑌤॑𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 𑌏𑌕𑍈॑𑌕𑌾॒-𑌮𑍁𑌚𑍍𑌛𑌿𑌗𑍍𑌂॑𑌷𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍𑌨𑍍. 𑌹𑍍𑌯𑌙𑍍𑌗𑌾॑𑌨𑌿 𑌬॒𑌦𑍍𑌧𑌾𑌨𑌿॑ ॥ 𑌨 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॒ 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌃॒ 𑌪𑍁𑌰𑍁॑𑌷𑌃 ॥ 47 ॥
𑌯𑌦𑌿॒𑌤 𑌇॑𑌤𑍋॒ 𑌲𑍋𑌮𑌾॑𑌨𑌿 𑌦॒𑌤𑍋 𑌨॒𑌖𑌾𑌨𑍍 । 𑌪॒𑌰𑌿॒𑌮𑌾𑌦𑌃॑ 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇॒𑌵 𑌤𑍇𑌨॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑍁॑𑌪𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 𑌔𑌦𑍁॑𑌮𑍍𑌬𑌰॒𑌸𑍍𑌤𑌲𑍍𑌪𑍋॑ 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌊𑌰𑍍𑌗𑍍𑌵𑌾 𑌅𑌨𑍍𑌨॑𑌮𑍁𑌦𑍁॒𑌮𑍍𑌬𑌰𑌃॑ । 𑌊॒𑌰𑍍𑌜 𑌏॒𑌵𑌾𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯॒𑌸𑍍𑌯𑌾-𑌵॑𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 ॥ 𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌤𑌲𑍍𑌪॒𑌸𑌦𑍍𑌯॒-𑌮𑌨॑𑌭𑌿𑌜𑌿𑌤॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌸 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯॑𑌕𑍍𑌷𑍇 । 𑌤॒𑌲𑍍𑌪॒𑌸𑌦𑍍𑌯॑-𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌾॒𑌨𑍀𑌤𑌿॒ 𑌤𑌲𑍍𑌪॑𑌮𑌾॒-𑌰𑍁𑌹𑍍𑌯𑍋-𑌦𑍍𑌗𑌾॑𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌤॒𑌲𑍍𑌪॒𑌸𑌦𑍍𑌯॑-𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑌤𑌿 ॥ 48 ॥
𑌯𑌸𑍍𑌯॑ 𑌤𑌲𑍍𑌪॒𑌸𑌦𑍍𑌯॑-𑌮॒𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌸 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯॑𑌕𑍍𑌷𑍇 । 𑌤॒𑌲𑍍𑌪॒𑌸𑌦𑍍𑌯॒-𑌮𑍍𑌮𑌾 𑌪𑌰𑌾॑𑌜𑍇॒𑌷𑍀𑌤𑌿॒ 𑌤𑌲𑍍𑌪॑-𑌮𑌾॒𑌰𑍁𑌹𑍍𑌯𑍋-𑌦𑍍𑌗𑌾॑𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌨 𑌤॑𑌲𑍍𑌪॒𑌸𑌦𑍍𑌯॒-𑌮𑍍𑌪𑌰𑌾॑𑌜𑌯𑌤𑍇 ॥ 𑌪𑍍𑌲𑍇॒𑌙𑍍𑌖𑍇 𑌶𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌤𑌿 । 𑌮𑌹𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌲𑍇॒𑌙𑍍𑌖𑌃 । 𑌮𑌹॑𑌸 𑌏॒𑌵𑌾𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯॒𑌸𑍍𑌯𑌾-𑌵॑𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 ॥ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾॒𑌸𑍁॒𑌰𑌾-𑌸𑍍𑌸𑌂𑌯𑌁॑𑌤𑍍𑌤𑌾 𑌆𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤 𑌆॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑍇 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌯॑𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤 । 𑌤-𑌨𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾-𑌸𑍍𑌸𑌮॑𑌜𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 ॥ 49 ॥
𑌬𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌮॒𑌣𑌶𑍍𑌚॑ 𑌶𑍂॒𑌦𑍍𑌰𑌶𑍍𑌚॑ 𑌚𑌰𑍍𑌮𑌕॒𑌰𑍍𑌤𑍇 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌯॑𑌚𑍍𑌛𑍇𑌤𑍇 । 𑌦𑍈𑌵𑍍𑌯𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌵𑌰𑍍𑌣𑍋᳚ 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮॒𑌣𑌃 । 𑌅॒𑌸॒𑌰𑍍𑌯𑌃॑ 𑌶𑍂॒𑌦𑍍𑌰𑌃 । 𑌇॒𑌮𑍇॑-𑌽𑌰𑌾-𑌥𑍍𑌸𑍁𑌰𑌿॒𑌮𑍇 𑌸𑍁॑𑌭𑍂॒𑌤-𑌮॑𑌕𑍍𑌰॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯॑𑌨𑍍𑌯𑌤॒𑌰𑍋 𑌬𑍍𑌰𑍂॑𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌇॒𑌮 𑌉॑𑌦𑍍𑌵𑌾𑌸𑍀𑌕𑌾॒𑌰𑌿𑌣॑ 𑌇॒𑌮𑍇 𑌦𑍁॑𑌰𑍍𑌭𑍂॒𑌤-𑌮॑𑌕𑍍𑌰॒𑌨𑍍𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯॑𑌨𑍍𑌯𑌤॒𑌰𑌃 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌵𑍈𑌷𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑍁𑌕𑍃॒𑌤𑌂-𑌯𑌾𑌁 𑌰𑌾𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃॑ । 𑌤𑌦॑𑌨𑍍𑌯𑌤॒𑌰𑍋॑-𑌽𑌭𑌿𑌶𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌵𑍈𑌷𑌾᳚-𑌨𑍍𑌦𑍁𑌷𑍍𑌕𑍃॒𑌤𑌂-𑌯𑌾𑌁-𑌽𑌰𑌾᳚𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 । 𑌤𑌦॑𑌨𑍍𑌯𑌤॒𑌰𑍋-𑌽𑌪॑𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌬𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌮॒𑌣-𑌸𑍍𑌸-𑌞𑍍𑌜॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌮𑍁𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯-𑌮𑍍𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯॒ 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 50 ॥
(𑌭॒𑌵॒𑌤𑌿॒ - 𑌭॒𑌵॒𑌤𑌿॒ - 𑌕𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌤𑍇॒ - 𑌪𑍁𑌰𑍁॑𑌷𑍋 - 𑌜𑌯𑌤𑍍𑌯 - 𑌜𑌯 - 𑌞𑍍𑌜𑌯॒𑌤𑍍𑌯𑍇𑌕॑-𑌞𑍍𑌚) (𑌅. 6)
(𑌉॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌨𑌂॒ - 𑌨𑌵𑍈॒𑌤𑌾𑌨𑌿॒ - 𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌤𑌿 - 𑌰𑍇𑌕𑌵𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶 𑌏॒𑌷𑍋 - 𑌽𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌂 - 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿-𑌰𑍍𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌤-𑌷𑍍𑌷𑌟𑍍 )
(𑌉॒𑌦𑍍𑌧॒𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌨𑌗𑍍𑌂 - 𑌶𑍋॒𑌚𑌿𑌷𑍍𑌕𑍇॒𑌶𑍋 - 𑌽𑌗𑍍𑌨𑍇॑ 𑌸॒𑌪𑌤𑍍𑌨𑌾॑ - 𑌨𑌤𑌿𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌯𑌾॑ - 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌵𑌦𑍇॒𑌵𑌮𑌾𑌲॑𑌭𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌾॒𑌶𑌤𑍍 )
(𑌉॒𑌦𑍍𑌧॒𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌨॒𑌗𑍍𑌂॒ - 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁॑𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍𑌤𑍇 )
॥ 𑌹𑌰𑌿𑌃॑ 𑌓𑌮𑍍 ॥
॥ 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮𑌾𑌷𑍍𑌟𑌕𑍇 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌦𑍀𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕-𑌸𑍍𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌤𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake dvitīyaḥ prapāṭhakaḥ - gavāmayanabrāhmaṇaṃ
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1 - ādhānamantrāḥ pūrvaprapāṭhakaśeṣabhūtāḥ
u॒ddha॒nyamā̭na-ma॒syā a̭me॒ddhyam | apa̭ pā॒pmānaṃ॒-ya~ja̭mānasya hantu | śi॒vā naḥ̭ santu pra॒diśa॒ścata̭sraḥ | śa-nno̭ mā॒tā pṛ̭thi॒vī toka̭sātā || śa-nno̭ de॒vīra॒bhiṣṭa̭ye | āpo̭ bhavantu pī॒taye᳚ | śaṃ-yo~ra॒bhi sra̭vantu naḥ || vai॒śvā॒na॒rasya̭ rū॒pam | pṛ॒thi॒vyā-mpa̭ri॒srasā᳚ | syo॒na-māvi̭śantu naḥ || 1 ||
yadi॒da-ndi॒vo yada॒daḥ pṛ̭thi॒vyāḥ | sa॒ja॒ñjñā॒ne roda̭sī sambabhū॒vatuḥ̭ | ūṣā᳚n kṛ॒ṣṇama̭vatu kṛ॒ṣṇamūṣāḥ᳚ | i॒hobhayo᳚-rya॒jñiya॒-māga̭miṣṭhāḥ || ū॒tīḥ kṷrvā॒ṇo ya-tpṛ̭thi॒vīmaca̭raḥ | gu॒hā॒kāra̭-mākhurū॒pa-mpra॒tītya̭ | ta-tte॒ nya̭ktami॒ha sa॒bhaṃra̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ūrja̭-mpṛthi॒vyā rasa̭-mā॒bhara̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒radaḥ̭ purū॒cīḥ || 2 ||
va॒mrībhi॒-ranṷvitta॒-ṅguhā̭su | śrotra̭-nta u॒rvyaba̭dhirā bhavāmaḥ || pra॒jāpa̭ti sṛṣṭānā-mpra॒jānā᳚m | kṣu॒dhopa̭hatyai suvi॒ta-nno̭ astu | upa॒prabhi̭nna॒miṣa॒-mūrja̭-mpra॒jābhyaḥ̭ | sūda̭-ṅgṛ॒hebhyo॒ rasa॒mābha̭rāmi || yasya̭ rū॒pa-mbibhra̭di॒mā-mavi̭ndat | guhā॒ pravi̭ṣṭāgṃ sari॒rasya॒ maddhye᳚ | tasye॒daṃ-vi~ha̭ta-mā॒bhara̭ntaḥ | acha̭mbaṭkārama॒syāṃ-vi~̭dhema || 3 ||
ya-tpa॒ryapa̭śya-thsari॒rasya॒ maddhye᳚ | u॒rvīmapa̭śya॒-jjaga̭taḥ prati॒ṣṭhām | ta-tpuṣka̭rasyā॒yata̭nā॒ddhi jā॒tam | pa॒rṇa-mpṛ̭thi॒vyāḥ pratha̭nagṃ harāmi || yābhi॒radṛgṃ̭ha॒jjaga̭taḥ prati॒ṣṭhām | u॒rvīmi॒māṃ-vi~̭śvaja॒nasya̭ bha॒rtrīm | tā naḥ̭ śi॒vā-śśarka̭rā-ssantu॒ sarvāḥ᳚ || a॒gne reta̭śca॒ndragṃ hira̭ṇyam | a॒dbhya-ssambhṷ̄ta-ma॒mṛta̭-mpra॒jāsṷ | ta-thsa॒bhaṃra̭nnuttara॒to ni॒dhāya̭ || 4 ||
a॒ti॒ pra॒yaccha॒-nduri̭ti-ntareyam || aśvo̭ rū॒pa-ṅkṛ॒tvā yada̭śva॒tthe 'ti̭ṣṭhaḥ | saṃ॒va~॒thsa॒ra-nde॒vebhyo̭ ni॒lāya̭ | tatte॒ nya̭ktami॒ha sa॒bhaṃra̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ū॒rjaḥ pṛ̭thi॒vyā addhyutthi̭to-'si | vana̭spate śa॒tava̭lśo॒ viro̭ha | tvayā̭ va॒yamiṣa॒mūrja॒-mmada̭ntaḥ | rā॒yaspoṣḙṇa॒ sami॒ṣā ma̭dema || gā॒ya॒tri॒yā hri॒yamā̭ṇasya॒ yatte᳚ || 5 ||
pa॒rṇamapa̭ta-ttṛ॒tīya̭syai di॒vo-'dhi̭ | so̭-'ya-mpa॒rṇa-sso̭mapa॒rṇāddhi jā॒taḥ | tato̭ harāmi somapī॒thasyāva̭-ruddhyai | de॒vānā᳚-mbrahmavā॒daṃ-va~da̭tāṃ॒-ya~t | u॒pāśṛ̭ṇo-ssu॒śravā॒ vai śru॒to̭-'si | tato॒ māmāvi̭śatu brahmavarca॒sam | ta-thsa॒bhaṃra॒gg॒ stadava̭rundhīya sā॒kṣāt || yayā̭ te sṛ॒ṣṭasyā॒gneḥ | he॒timaśa̭maya-tpra॒jāpa̭tiḥ | tāmi॒māma pra̭dāhāya || 6 ||
śa॒mīgṃ śāntyai̭ harāmya॒ham || yattḙ sṛ॒ṣṭasya̭ ya॒taḥ | vika̭ṅkata॒-mbhā ā᳚rchajjātavedaḥ | tayā̭ bhā॒sā sammi̭taḥ | u॒ru-nno̭ lo॒kamanu॒ prabhā̭hi || yattḙ tā॒ntasya॒ hṛda̭ya॒mācchi̭ndan jātavedaḥ | ma॒ruto॒-'dbhista̭mayi॒tvā | e॒tatte॒ tada̭śa॒ne-ssambha̭rāmi | sātmā̭ agne॒ sahṛ̭dayo bhave॒ha || citri̭yādaśva॒tthā-thsambhṛ̭tā bṛha॒tyaḥ̭ || 7 ||
śarī̭rama॒bhi sagg skṛ̭tā-sstha | pra॒jāpa̭tinā yajñamu॒khena॒ sammi̭tāḥ | ti॒sras tri॒vṛdbhi̭-rmithu॒nāḥ prajā᳚tyai || a॒śva॒tthā-ddha̭vyavā॒hā-ddhi jā॒tām | a॒gne sta॒nūṃ-ya~॒jñiyā॒gṃ॒ sambha̭rāmi | śā॒ntayo̭nigṃ śamīga॒rbham | a॒gnaye॒ praja̭nayi॒tave᳚ || yo a̭śva॒ttha-śśa̭mīga॒rbhaḥ | ā॒ru॒roha॒ tve sacā᳚ | ta-ntḙ harāmi॒ brahma̭ṇā || 8 ||
ya॒jñiyaiḥ᳚ ke॒tubhiḥ̭ sa॒ha || ya-ntvā̭ sa॒mabha̭ran-jātavedaḥ | ya॒thā॒ śa॒rī॒ra-mbhū॒teṣu॒ nya̭ktam | sa sambhṛ̭ta-ssīda śi॒vaḥ pra॒jābhyaḥ̭ | u॒ru-nno̭ lo॒kamanṷneṣi vi॒dvān || pra ve॒dhasḙ ka॒vaye॒ meddhyā̭ya | vaco̭ va॒ndārṷ vṛṣa॒bhāya॒ vṛṣṇe᳚ | yato̭ bha॒yamabha̭ya॒-ntanno̭ astu | ava̭ de॒vān. ya̭je॒ heḍyāṋ || sa॒midhā॒-'gni-ndṷvasyata || 9 ||
ghṛ॒tai-rbo̭dhaya॒tāti̭thim | ā-'smi̭n. ha॒vyā jṷhotana || upa̭ tvā-'gne ha॒viṣma̭tīḥ | ghṛ॒tācī᳚ryantu haryata | ju॒ṣasva̭ sa॒midho॒ mama̭ || ta-ntvā̭ sa॒midbhi̭raṅgiraḥ | ghṛ॒tena̭ vardhayāmasi | bṛ॒haccho̭cā yaviṣṭhya || sa॒mi॒ddhyamā̭naḥ pratha॒mo nu dharmaḥ̭ | sama॒ktubhi̭rajyate vi॒śvavā̭raḥ || 10 ||
śo॒ciṣkḙśo ghṛ॒tani̭rṇik-pāva॒kaḥ | su॒ya॒jño a॒gni-rya॒jathā̭ya de॒vān || ghṛ॒tapra̭tīko ghṛ॒tayo̭nira॒gniḥ | ghṛ॒tai-ssami̭ddho ghṛ॒tama॒syānna᳚m | ghṛ॒ta॒pruṣa̭stvā sa॒rito̭ vahanti | ghṛ॒ta-mpiban᳚-thsu॒yajā̭ yakṣi de॒vān || ā॒yu॒rdā a̭gne ha॒viṣo̭ juṣā॒ṇaḥ | ghṛ॒ta pra̭tīko ghṛ॒tayo̭niredhi | ghṛ॒ta-mpī॒tvā madhu॒cāru॒ gavya᳚m | pi॒teva̭ pu॒trama॒bhi ra̭kṣatādi॒mam || 11 ||
tvāma̭gne samidhā॒naṃ-ya~̭viṣṭha | de॒vā dū॒ta-ñca̭krire havya॒vāha᳚m | u॒ru॒jraya̭sa-ṅghṛ॒tayo̭ni॒-māhṷtam | tve॒ṣa-ñcakṣṷrdadhire coda॒yanva̭ti || tvāma̭gne pra॒diva॒ āhṷta-ṅghṛ॒tena̭ | su॒mnā॒yavaḥ̭ suṣa॒midhā॒ samī̭dhire | sa vā̭vṛdhā॒na oṣa̭dhībhirukṣi॒taḥ | u॒rujrayāgṃ̭si॒ pārthi̭vā॒ viti̭ṣṭhase || ghṛ॒ta pra̭tīkaṃ-va~ ṛ॒tasya̭ dhū॒r॒ṣada᳚m (dhūr॒ṣada᳚m) | a॒gni-mmi॒tranna sa̭midhā॒na ṛ̭ñjate || 12 ||
indhā̭no a॒kro vi॒dathḙṣu॒ dīdya̭t | śu॒krava̭rṇā॒mudṷ no yagṃsate॒ dhiya᳚m || pra॒jā a̭gne॒ saṃvā~̭saya | āśā᳚śca pa॒śubhiḥ̭ sa॒ha | rā॒ṣṭrāṇya̭smā॒ ādhḙhi | yānyāsa᳚n-thsavi॒tu-ssa॒ve || ma॒hī vi॒śpatnī॒ sada̭ne ṛ॒tasya̭ | a॒rvācī॒ eta̭-ndharuṇe rayī॒ṇām | a॒ntarva̭tnī॒ janya̭-ñjā॒tavḙdasam | a॒ddhva॒rāṇā᳚-ñjanayathaḥ puro॒gām || 13 ||
āro̭hata-nda॒śata॒gṃ॒ śakva̭rī॒-rmama̭ | ṛ॒tenā᳚gna॒ āyṷṣā॒ varca̭sā sa॒ha | jyog jīva̭nta॒ utta̭rāmuttarā॒gṃ॒ samā᳚m | darśa̭ma॒ha-mpū॒rṇamā̭saṃ-ya~॒jñaṃ-ya~thā॒ yajai᳚ || ṛtvi̭yavatī stho a॒gnirḙtasau | garbha̭-ndadhāthā॒-nte vā̭ma॒ha-nda̭de | ta-thsa॒tyaṃ-ya~-dvī॒ra-mbi̭bhṛthaḥ | vī॒ra-ñja̭nayi॒ṣyathaḥ̭ | te ma-tprā॒taḥ praja̭niṣyethe | te mā॒ prajā̭te॒ praja̭nayi॒ṣyathaḥ̭ || 14 ||
pra॒jayā̭ pa॒śubhi̭-rbrahmavarca॒sena̭ suva॒rge lo॒ke || anṛ̭tā-thsa॒tyamupai̭mi | mā॒nu॒ṣā-ddaivya॒-mupai̭mi | daivīṃ॒-vā~caṃ̭-ya~cchāmi || śalkai̭ra॒gnimi̭ndhā॒naḥ | u॒bhau lo॒kau sa̭nema॒ham | u॒bhayo᳚-rlo॒kayor̭. ṛ॒ddhvā | ati̭ mṛ॒tyu-nta̭rāmya॒ham || jāta̭vedo॒ bhuva̭nasya॒ retaḥ̭ | i॒ha si̭ñca॒ tapa̭so॒ yajja̭ni॒ṣyate᳚ || 15 ||
a॒gnima̭śva॒tthādadhi̭ havya॒vāha᳚m | śa॒mī॒ga॒rbhā-jja॒naya॒na॒.yo ma̭yo॒ bhūḥ || a॒ya-nte॒ yoni̭r-ṛ॒tviyaḥ̭ | yato̭ jā॒to aro̭cathāḥ | ta-ñjā॒nanna̭gna॒ āro̭ha | athā̭ no vardhayā ra॒yim || apḙta॒ vīta॒ vi ca̭ sarpa॒tātaḥ̭ | ye-'tra॒ stha pṷrā॒ṇā ye ca॒ nūta̭nāḥ | adā̭di॒daṃ-ya~॒mo̭-'va॒sāna̭-mpṛthi॒vyāḥ | akra̭nni॒ma-mpi॒taro̭ lo॒kama̭smai || 16 ||
a॒gnerbhasmā᳚sya॒gneḥ purī̭ṣamasi || sa॒jñānna̭masi kāma॒dhara̭ṇam | mayi̭ te kāma॒dhara̭ṇa-mbhūyāt || saṃ-vaḥ̭ ~sṛjāmi॒ hṛda̭yāni | sagṃ sṛ̭ṣṭa॒-mmano̭ astu vaḥ | sagṃ sṛ̭ṣṭaḥ prā॒ṇo a̭stu vaḥ || saṃ-yā~ vaḥ̭ pri॒yāsta॒nuvaḥ̭ | sampri॒yā hṛda̭yāni vaḥ | ā॒tmā vo̭ astu॒ sampri̭yaḥ | sampri̭yā-sta॒nuvo॒ mama̭ || 17 ||
kalpḙtā॒-ndyāvā̭pṛthi॒vī | kalpa̭ntā॒māpa॒ oṣa̭dhīḥ | kalpa̭ntāma॒gnayaḥ॒ pṛtha̭k | mama॒ jyaiṣṭhyā̭ya॒ savra̭tāḥ || ye᳚-'gnaya॒-ssama̭nasaḥ | a॒nta॒rā dyāvā̭pṛthi॒vī | vāsa̭ntikāvṛ॒tū a॒bhi kalpa̭mānāḥ | indra̭miva de॒vā a॒bhi saṃvi~̭śantu || di॒vastvā̭ vī॒ryḙṇa | pṛ॒thi॒vyai-ma̭hi॒mnā || 18 ||
a॒ntari̭kṣasya॒ poṣḙṇa | sa॒rvapa̭śu॒-māda̭dhe || ajī̭jana-nna॒mṛta॒-mmartyā̭saḥ | a॒sre॒māṇa̭-nta॒raṇiṃ̭-vī~॒ḍuja̭mbham | daśa॒ svasā̭ro a॒gruvaḥ̭ samī॒cīḥ | pumāgṃ̭sa-ñjā॒tama॒bhi sagṃra̭bhantām || pra॒jāpa̭testvā prā॒ṇenābhi॒ prāṇi̭mi | pū॒ṣṇaḥ poṣḙṇa॒ mahya᳚m | dī॒rghā॒yu॒tvāya̭ śa॒taśā̭radāya | śa॒tagṃ śa॒radbhya॒ āyṷṣe॒ varca̭se || 19 ||
jī॒vātvai puṇyā̭ya || a॒ha-ntvada̭smi॒ mada̭si॒ tvame॒tat | mamā̭si॒ yoni॒stava॒ yoni̭rasmi | mamai॒va sanvaha̭ ha॒vyānya̭gne | pu॒traḥ pi॒tre lo̭ka॒kṛ-jjā̭tavedaḥ || prā॒ṇe tvā॒ 'mṛta॒māda̭dhāmi | a॒nnā॒dama॒nnādyā̭ya | go॒ptāra॒-ṅguptyai᳚ || su॒gā॒r॒ha॒pa॒tyo vi॒daha॒nnarā̭tīḥ | u॒ṣasa॒-śśreya̭sī-śśreyasī॒-rdadha̭t || 20 ||
agnḙ sa॒patnāgṃ̭ apa॒ bādha̭mānaḥ | rā॒yaspoṣa॒-miṣa॒mūrja̭-ma॒smāsṷ dhehi || i॒mā u॒ māmupa̭tiṣṭhantu॒ rāyaḥ̭ | ā॒bhiḥ pra॒jābhi̭ri॒ha saṃ-va~̭seya | i॒ho iḍā̭ tiṣṭhatu viśvarū॒pī | maddhye॒ vaso᳚-rdīdihi jātavedaḥ || oja̭se॒ balā̭ya॒ tvodya̭cche | vṛṣa̭ṇe॒ śuṣmā॒yāyṷṣe॒ varca̭se | sa॒pa॒tna॒tūra̭si vṛtra॒tūḥ | yastḙ de॒veṣṷ mahi॒mā sṷva॒rgaḥ || 21 ||
yasta̭ ā॒tmā pa॒śuṣu॒ pravi̭ṣṭaḥ | puṣṭi॒ryā tḙ manu॒ṣyḙṣu papra॒the | tayā̭ no agne ju॒ṣamā̭ṇa॒ ehi̭ || di॒vaḥ pṛ̭thi॒vyāḥ parya॒ntari̭kṣāt | vātā᳚-tpa॒śubhyo॒ addhyoṣa̭dhībhyaḥ | yatra̭yatra jātaveda-ssa-mba॒bhūtha̭ | tato̭ no agne ju॒ṣamā̭ṇa॒ ehi̭ || prācī॒manṷ pra॒diśa॒-mprehi̭ vi॒dvān | a॒gnera̭gne pu॒ro a̭gni-rbhave॒ha | viśvā॒ āśā॒ dīdyā̭no॒ vi bhā̭hi || 22 ||
ūrja̭-nno dhehi dvi॒pade॒ catṷṣpade || anva॒gniru॒ṣasā॒-magra̭-makhyat | anvahā̭ni pratha॒mo jā॒tavḙdāḥ | anu॒ sūrya̭sya puru॒trā ca̭ ra॒śmīn | anu॒ dyāvā̭pṛthi॒vī āta̭tāna || vikra̭masva ma॒hāgṃ a̭si | ve॒di॒ṣa-nmānṷṣebhyaḥ | tri॒ṣu lo॒keṣṷ jāgṛhi || yadi॒da-ndi॒vo yada॒daḥ pṛ̭thi॒vyāḥ | saṃ॒-vi~॒dā॒ne roda̭sī sa-mbabhū॒vatuḥ̭ || 23 ||
tayoḥ᳚ pṛ॒ṣṭhe sī̭datu jā॒tavḙdāḥ | śa॒bhūṃḥ pra॒jābhya̭-sta॒nuve᳚ syo॒naḥ || prā॒ṇa-ntvā॒-'mṛta॒ āda̭dhāmi | a॒nnā॒dama॒nnādyā̭ya | go॒ptāra॒-ṅguptyai᳚ | yattḙ śukra śu॒kraṃ-va~rcaḥ̭ śu॒krā ta॒nūḥ | śu॒kra-ñjyoti॒-raja̭sram | tena̭ me dīdihi॒ tena॒ tvā-''da̭dhe | a॒gninā᳚-''gne॒ brahma̭ṇā | ā॒na॒śe vyā̭naśe॒ sarva॒māyu॒-rvyā̭naśe || 24 ||
narya̭ pra॒jā-mmḙ gopāya | a॒mṛ॒ta॒tvāya̭ jī॒vase᳚ | jā॒tā-ñja̭ni॒ṣyamā̭ṇā-ñca | a॒mṛtḙ sa॒tye prati̭ṣṭhitām || atha̭rva pi॒tu-mmḙ gopāya | rasa॒manna̭mi॒hāyṷṣe | ada̭bdhā॒yo-'śī̭tatano | avi̭ṣa-nnaḥ pi॒tu-ṅkṛ̭ṇu || śaggsya̭ pa॒śū-nmḙ gopāya | dvi॒pādo॒ ye catṷṣpadaḥ || 25 ||
a॒ṣṭāśa̭phāśca॒ ya i॒hāgne᳚ | ye caika̭śaphā āśu॒gāḥ || sapra̭tha sa॒bhā-mmḙ gopāya | ye ca॒ sabhyā᳚-ssabhā॒sadaḥ̭ | tāni̭ndri॒yāva̭taḥ kuru | sarva॒māyu॒-rupā̭satām || ahḙbuddhniya॒ mantra̭-mme gopāya | yamṛṣa̭yastraivi॒dā vi॒duḥ | ṛca॒-ssāmā̭ni॒ yajūgṃ̭ṣi | sā hi śrīra॒mṛtā̭ sa॒tām || 26 ||
catuḥ̭ śikhaṇḍā yuva॒ti-ssu॒peśāḥ᳚ | ghṛ॒tapra̭tīkā॒ bhuva̭nasya॒ maddhye᳚ | ma॒rmṛ॒jyamā̭nā maha॒te saubha̭gāya | mahya̭-ndhukṣva॒ yaja̭mānāya॒ kāmāṋ || i॒haiva santatra̭ sa॒to vo̭ agnayaḥ | prā॒ṇena̭ vā॒cā mana̭sā bibharmi | ti॒ro mā॒ santa॒māyu॒rmā prahā̭sīt | jyoti̭ṣā vo vaiśvāna॒re-ṇopa̭tiṣṭhe || pa॒ñca॒dhā-'gnīn-vya̭krāmat | vi॒rāṭ-thsṛ॒ṣṭā pra॒jāpa̭teḥ | ū॒rdhvā-''ro̭ha-drohi॒ṇī | yoni̭ra॒gneḥ prati̭ṣṭhitiḥ || 27 ||
(vi॒śa॒ntu॒ naḥ॒ - pu॒ru॒cī--r vi̭dhema - ni॒dhāya॒ - ya-tte - 'pra̭dāhāya - bṛha॒tyo᳚ - brahma̭ṇā - duvasyata - vi॒śvavā̭ra - i॒ma - mṛ̭ñjate - puro॒gāṃ - praja̭nayi॒ṣyatho̭ - jani॒ṣyate᳚-' - smai॒ - mama̭ - mahi॒mnā - varca̭se॒ - dadha̭th - suva॒rgā - bhā̭hi - sambabhū॒vatu॒ - rāyu॒-rvyā̭naśe॒ - catṷṣpadaḥ - sa॒tāṃ - pra॒jāpa̭te॒-rdve ca̭) (a. 1)
anuvākaṃ 2 - viṣūvannāmaka-mmukhyamaha, tadubhayapārśvavartīni catvāryahāni cocyante
navai॒tānyahā̭ni bhavanti | nava॒ vai sṷva॒rgā lo॒kāḥ | yade॒tānyahā᳚-nyupa॒yanti̭ | na॒vasve॒va ta-thsṷva॒rgeṣṷ lo॒keṣṷ sa॒triṇaḥ̭ prati॒tiṣṭha̭nto yanti || a॒gni॒ṣṭo॒māḥ paraḥ̭ sāmānaḥ kā॒ryā̭ ityā̭huḥ | a॒gni॒ṣṭo॒masa̭minta-ssuva॒rgo lo॒ka iti̭ | dvāda̭śā-gniṣṭo॒masya̭ sto॒trāṇi̭ | dvāda̭śa॒ māsā᳚-ssaṃva~thsa॒raḥ || ta-ttanna sūrkṣya᳚m | u॒kthyā̭ e॒va sa̭ptada॒śāḥ paraḥ̭ sāmānaḥ kā॒ryāḥ᳚ || 28 ||
pa॒śavo॒ vā u॒kthāni̭ | pa॒śū॒nāmava̭-ruddhyai || vi॒śva॒ji॒da॒bhi॒jitā̭-vagniṣṭo॒mau || u॒kthyā᳚-ssaptada॒śāḥ paraḥ̭ sāmānaḥ | te saggstṷtā vi॒rāja̭ma॒bhi sampa̭dyante | dve carcā॒vati̭ ricyete | eka̭yā॒ gaurati̭riktaḥ | eka॒yā-''yṷrū॒naḥ | su॒va॒rgo vai lo॒ko jyotiḥ̭ | ūrg vi॒rāṭ || 29 ||
su॒va॒rgame॒va tena̭ lo॒kama॒bhi ja̭yanti || ya-tpara॒gṃ॒ rātha̭ntaram | ta-tpra̭tha॒me-'ha̭n-kā॒rya᳚m | bṛ॒ha-ddvi॒tīye᳚ | vai॒rū॒pa-ntṛ॒tīye᳚ | vai॒rā॒ja-ñca̭tu॒rthe | śā॒kva॒ra-mpa̭ñca॒me | rai॒va॒tagṃ ṣa॒ṣṭhe | tadṷ pṛ॒ṣṭhebhyo॒ naya̭nti || sa॒tanna̭ya e॒te grahā̭ gṛhyante || 30 ||
a॒ti॒grā॒hyāḥ᳚ paraḥ̭ sāmasu | i॒māne॒vaitai-rlo॒kān-thsanta̭nvanti || mi॒thu॒nā e॒te grahā̭ gṛhyante | a॒ti॒grā॒hyāḥ᳚ paraḥ̭ sāmasu | mi॒thu॒name॒va tai-ryaja̭mānā॒ ava̭rundhate || bṛ॒ha-tpṛ॒ṣṭha-mbha̭vati | bṛ॒ha-dvai sṷva॒rgo lo॒kaḥ | bṛ॒ha॒taiva sṷva॒rgaṃ-lo~॒kaṃ-ya~̭nti || tra॒ya॒stri॒gṃ॒śi nāma॒ sāma̭ | māddhya̭ndine॒ pava̭māne bhavati || 31 ||
traya̭strigṃśa॒dvai de॒vatāḥ᳚ | de॒vatā̭ e॒vāva̭rundhate || ye vā i॒taḥ parā᳚ñcagṃ saṃva~thsa॒ra-mṷpa॒ yanti̭ | na hai̭na॒-nte sva॒sti sama̭śñuvate | atha॒ yḙ-'muto॒-'rvāñca̭mupa॒ yanti̭ | te hai̭nagg sva॒sti sama̭śñuvate | e॒tadvā a॒muto॒-'rvāñca॒mupa̭ yanti | yade॒vam | yo ha॒ khalu॒ vāva pra॒jāpa̭tiḥ | sa ṷ ve॒vendraḥ̭ | tadṷ de॒vebhyo॒ naya̭nti || 32 ||
(kā॒ryā̭-vi॒rāḍ - gṛ̭hyante॒ - pava̭māne bhava॒tī - ndra॒ ekaṃ̭ ca) (a. 2)
anuvākaṃ 3 - viṣuvaddine-'tigrāhyaviśeṣāḥ
santa̭ti॒rvā e॒te grahāḥ᳚ | ya-tparaḥ̭ sāmānaḥ | vi॒ṣū॒vān-di̭vākī॒rtya᳚m | yathā॒ śālā̭yai॒ pakṣa̭sī | e॒vagṃ saṃ̭va~thsa॒rasya॒ pakṣa̭sī | yade॒tena gṛ॒hyeranṋ | viṣṷ̄cī saṃva~thsa॒rasya॒ pakṣa̭sī॒ vyava̭sragṃ seyātām | ārti॒mārcchḙyuḥ | yade॒te gṛ॒hyante᳚ | yathā॒ śālā̭yai॒ pakṣa̭sī maddhya॒maṃva~॒gṃ॒śama॒bhi sa̭mā॒yaccha̭ti || 33 ||
e॒vagṃ saṃ̭va~thsa॒rasya॒ pakṣa̭sī divākī॒rtya̭ma॒bhi santa̭nvanti | nārti॒mārccha̭nti || e॒ka॒vi॒gṃ॒śa-maha̭rbhavati | śu॒krāgrā॒ grahā̭ gṛhyante | pratyutta̭bdhyai saya॒tvāya̭ || sau॒rya̭ e॒tadahaḥ̭ pa॒śurāla̭bhyate | sau॒ryo̭-'tigrā॒hyo̭ gṛhyate | aha̭re॒va rū॒peṇa॒ sama̭rdhayanti | atho॒ ahna̭ e॒vaiṣa ba॒lir-hri̭yate || sa॒ptai-tadaha̭rati-grā॒hyā̭ gṛhyante || 34 ||
sa॒pta vai śī̭rṣa॒ṇyāḥ᳚ prā॒ṇāḥ | a॒sāvā̭di॒tya-śśiraḥ̭ pra॒jānā᳚m | śī॒r॒ṣanne॒va pra॒jānā᳚-mprā॒ṇā-nda̭dhāti | tasmā᳚thsa॒pta śī॒r॒ṣa-nprā॒ṇāḥ || indro̭ vṛ॒tragṃ ha॒tvā | asṷrā-nparā॒bhāvya̭ | sa i॒mā~llo॒kā-na॒bhya̭jayat | tasyā॒sau lo॒ko-'na̭bhijita āsīt | taṃ-vi~॒śvaka̭rmā bhū॒tvā-'bhya̭jayat | ya-dvai᳚śvakarma॒ṇo gṛ॒hyate᳚ || 35 ||
su॒va॒rgasya̭ lo॒kasyā॒-bhiji̭tyai || pra vā e॒te᳚-'smā-llo॒kā-ccya̭vante | ye vai᳚śvakarma॒ṇa-ṅgṛ॒hṇate᳚ | ā॒di॒tyaśśvo gṛ̭hyate | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ | a॒syāme॒va prati̭tiṣṭhanti || a॒nyo᳚nyo gṛhyete | viśvā᳚nye॒vānyena॒ karmā̭ṇi kurvā॒ṇā ya̭nti | a॒syāma॒nyena॒ prati̭ tiṣṭhanti || tāvā-'pa̭rā॒rdhā-thsaṃ̭va~thsa॒rasyā॒-nyo᳚nyo gṛhyete || tāvu॒bhau sa॒ha ma̭hāvra॒te gṛ̭hyete | ya॒jñasyai॒vānta̭-ṅga॒tvā | u॒bhayo᳚-rlo॒kayoḥ॒ prati̭ tiṣṭhanti || a॒rkya̭mu॒ktha-mbha̭vati |
a॒nnādya॒syā-va̭ruddhyai || 36 ||
(sa॒mā॒yaccha̭ - tyatigrā॒hyā̭ gṛhyante - gṛ॒hyatḙ - saṃva~thsa॒rasthā॒nyo᳚nyo gṛhyete॒ pañca̭ ca ) (a. 3)
anuvākaṃ 4 - tasminneva dine divākīrtyanāmāni sāmāni
e॒ka॒vi॒gṃ॒śa e॒ṣa bha̭vati | e॒tena॒ vai de॒vā ḙkavi॒gṃ॒śena̭ | ā॒di॒tyami॒ta ṷtta॒magṃ sṷva॒rgaṃ-lo~॒ka-māro̭hayann | sa vā e॒ṣa i॒ta ḙkavi॒gṃ॒śaḥ | tasya॒ daśā॒vastā॒dahā̭ni | daśa̭ pa॒rastā᳚t | sa vā e॒ṣa vi॒rājyṷbha॒yataḥ॒ prati̭ṣṭhitaḥ | vi॒rāji॒ hi vā e॒ṣa ṷbha॒yataḥ॒ prati̭ṣṭhitaḥ | tasmā̭danta॒remau lo॒kau yann | sarvḙṣu suva॒rgeṣṷ lo॒ke-ṣva̭bhi॒tapa̭nneti || 37 ||
de॒vā vā ā̭di॒tyasya̭ suva॒rgasya̭ lo॒kasya̭ | parā̭co-'tipā॒dāda̭bibhayuḥ | ta-ñchando̭bhiradṛgṃ ha॒ndhṛtyai᳚ | de॒vā vā ā̭di॒tyasya̭ suva॒rgasya̭ lo॒kasya̭ | avā̭co-'vapā॒dāda̭bibhayuḥ | ta-mpa॒ñcabhī̭ ra॒śmibhi॒-ruda̭vayann | tasmā̭dekavi॒gṃ॒śe 'ha॒-npañca̭ divākī॒rtyā̭ni kriyante | ra॒śmayo॒ vai di̭vākī॒rtyā̭ni || ye gā̭ya॒tre | te gā̭ya॒trīṣūtta̭rayoḥ॒ pava̭mānayoḥ || 38 ||
ma॒hādi̭vākīrtya॒gṃ॒ hotuḥ̭ pṛ॒ṣṭham | vi॒ka॒rṇa-mbra̭hmasā॒mam | bhā॒so᳚-'gniṣṭo॒maḥ || athai॒tāni॒ parā̭ṇi | parai॒rvai de॒vā ā̭di॒tyagṃ sṷva॒rgaṃ-lo~॒kama̭pārayann | yadapā̭rayann | ta-tparā̭ṇā-mpara॒tvam | pā॒raya̭ntyena॒-mparā̭ṇi | ya e॒vaṃ-ve~da̭ | athai॒tāni॒ sparā̭ṇi | sparai॒rvai de॒vā ā̭di॒tyagṃ sṷva॒rgaṃ-lo~॒kama̭spārayann | yadaspā̭rayann | ta-thsparā̭ṇāg spara॒tvam | spā॒raya̭ntyena॒gg॒ sparā̭ṇi | ya e॒vaṃ-ve~da̭ || 39 ||
(e॒ti॒-pava̭mānayoḥ॒-sparā̭ṇī॒ pañca̭ ca) (a. 4)
anuvākaṃ 5 - paśavaḥ vaiṣṇavādyā nava
apra̭tiṣṭhāṃ॒-vā~ e॒te ga̭cchanti | yeṣāgṃ̭ saṃva~thsa॒re-'nā॒pte-'tha̭ | e॒kā॒da॒śinyā॒pyate᳚ || vai॒ṣṇa॒vaṃ-vā~̭ma॒na-māla̭bhante | ya॒jño vai viṣṇuḥ̭ | ya॒jñame॒vāla̭bhante॒ prati̭ṣṭhityai | ai॒ndrā॒gna-māla̭bhante | i॒ndrā॒gnī vai de॒vānā॒-mayā̭tayāmānau | ye e॒va de॒vate॒ ayā̭tayāmnī | te e॒vāla̭bhante || 40 ||
vai॒śva॒de॒va-māla̭bhante | de॒vatā̭ e॒vāva̭-rundhate | dyā॒vā॒pṛ॒thi॒vyā᳚-ndhe॒nu-māla̭bhante | dyāvā̭pṛthi॒vyore॒va prati̭ tiṣṭhanti | vā॒ya॒vyaṃ̭-va~॒thsamāla̭bhante | vā॒yure॒vaibhyo̭ yathā-''yata॒nā-dde॒vatā॒ ava̭rundhe | ā॒di॒tyāmaviṃ̭-va~॒śā-māla̭bhante | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ | a॒syāme॒va prati̭ tiṣṭhanti | mai॒trā॒va॒ru॒ṇī-māla̭bhante || 41 ||
mi॒treṇai॒va ya॒jñasya॒ svi̭ṣṭagṃ śamayanti | varṷṇena॒ duri̭ṣṭam | prā॒jā॒pa॒tya-ntṷ̄pa॒ra-mma̭hāvra॒ta āla̭bhante | prā॒jā॒pa॒tyo̭-'tigrā॒hyo̭ gṛhyate | aha̭re॒va rū॒peṇa॒ sama̭rdhayanti | atho॒ ahna̭ e॒vaiṣa ba॒lir-hri̭yate | ā॒gne॒yamāla̭bhante॒ prati॒ prajñā᳚tyai || a॒ja॒pe॒tvān. vā e॒te pūrvai॒rmāsai॒ra-va̭rundhate | yade॒te ga॒vyāḥ pa॒śava̭ āla॒bhyante᳚ | u॒bhayḙṣā-mpaśū॒nā-mava̭ruddhyai || 42 ||
yadati̭riktā-mekāda॒śinī̭-mā॒labhḙrann | apri̭ya॒-mbhrātṛ̭vya-ma॒bhyati̭ricyeta | ya-ddvaudvaṷ pa॒śū sa॒masyḙyuḥ | kanī̭ya॒ āyuḥ̭ kurvīrann | yade॒te brāhma̭ṇavantaḥ pa॒śava̭ āla॒bhyante᳚ | nāpri̭ya॒-mbhrātṛ̭vya-ma॒bhya̭ti॒ricya̭te | na kanī̭ya॒ āyuḥ̭ kurvate || 43 ||
(te-e॒vāla̭bhante-maitrāvaru॒ṇīmāla̭bha॒nte-'va̭ruddhyai-+sa॒pta ca̭) (a. 5)
anuvākaṃ 6 - mahāvratam
pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā-ssṛ॒ṣṭvā vṛ॒tto̭-'śayat | ta-nde॒vā bhū॒tānā॒gṃ॒ rasa॒-ntejaḥ̭ sa॒bhṛntya̭ | tenai̭namabhiṣajyann | ma॒hāna̭vava॒rtīti̭ | ta-nma̭hāvra॒tasya̭ mahāvrata॒tvam | ma॒ha-dvra॒tamiti̭ | ta-nma̭hāvra॒tasya̭ mahāvrata॒tvam | ma॒ha॒to vra॒tamiti̭ | ta-nma̭hāvra॒tasya̭ mahāvrata॒tvam || pa॒ñca॒vi॒gṃ॒śa-sstomo̭ bhavati || 44 ||
catṷrvigṃśa-tyardhamāsa-ssaṃva~thsa॒raḥ | ya-dvā e॒tasmin᳚-thsaṃva~thsa॒re 'dhi॒prājā̭yata | tadanna̭-mpañcavi॒gṃ॒śa-ma̭bhavat || ma॒ddhya॒taḥ kri̭yate | ma॒ddhya॒to hyanna̭maśi॒ta-ndhi॒noti̭ | atho̭ maddhya॒ta e॒va pra॒jānā॒mūrgdhī̭yate || atha॒ yadvā i॒dama̭nta॒taḥ kri॒yate᳚ | tasmā̭duda॒nte pra॒jā-ssamḙdhante | a॒nta॒taḥ kri̭yate pra॒jana̭nāyai॒va || tri॒vṛcchiro̭ bhavati || 45 ||
tre॒dhā॒ vi॒hi॒tagṃ hi śiraḥ̭ | loma̭ cha॒vīrasthi̭ || parā̭cā stuvanti | tasmā॒-tta-thsa॒dṛge॒va | na medya॒to-'nṷ medyati | na kṛśya॒to-'nṷ kṛśyati || pa॒ñca॒da॒śo᳚-'nyaḥ pa॒kṣo bha̭vati | sa॒pta॒da॒śo᳚-'nyaḥ | tasmā॒-dvayāg̭sya-nyata॒rama॒rdhama॒bhi pa॒ryāva̭rtante | a॒nya॒ta॒rato॒ hi ta-dgarī̭yaḥ kri॒yate᳚ || 46 ||
pa॒ñca॒vi॒gṃ॒śa ā॒tmā bha̭vati | tasmā᳚-nmaddhya॒taḥ pa॒śavo॒ vari̭ṣṭhāḥ || e॒ka॒vi॒gṃ॒śa-mpuccha᳚m | dvi॒padā̭su stuvanti॒ prati̭ṣṭhityai || sarvḙṇa sa॒ha stṷvanti | sarvḙṇa॒ hyā᳚tmanā᳚-''tma॒nvī | sa॒hotpata̭nti || ekai̭kā॒-mucchigṃ̭ṣanti | ā॒tmann. hyaṅgā̭ni ba॒ddhāni̭ || na vā e॒tena॒ sarvaḥ॒ purṷṣaḥ || 47 ||
yadi॒ta i̭to॒ lomā̭ni da॒to na॒khān | pa॒ri॒mādaḥ̭ kriyante | tānye॒va tena॒ pratyṷpyante || audṷmbara॒stalpo̭ bhavati | ūrgvā anna̭mudu॒mbaraḥ̭ | ū॒rja e॒vānnādya॒syā-va̭ruddhyai || yasya̭ talpa॒sadya॒-mana̭bhijita॒gg॒ syāt | sa de॒vānā॒gṃ॒ sāmya̭kṣe | ta॒lpa॒sadya̭-ma॒bhija̭yā॒nīti॒ talpa̭mā॒-ruhyo-dgā̭yet | ta॒lpa॒sadya̭-me॒vābhija̭yati || 48 ||
yasya̭ talpa॒sadya̭-ma॒bhiji̭ta॒gg॒ syāt | sa de॒vānā॒gṃ॒ sāmya̭kṣe | ta॒lpa॒sadya॒-mmā parā̭je॒ṣīti॒ talpa̭-mā॒ruhyo-dgā̭yet | na ta̭lpa॒sadya॒-mparā̭jayate || ple॒ṅkhe śagṃ̭sati | maho॒ vai ple॒ṅkhaḥ | maha̭sa e॒vānnādya॒syā-va̭ruddhyai || de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | ta ā̭di॒tye vyāya̭cchanta | ta-nde॒vā-ssama̭jayann || 49 ||
brā॒hma॒ṇaśca̭ śū॒draśca̭ carmaka॒rte vyāya̭cchete | daivyo॒ vai varṇo᳚ brāhma॒ṇaḥ | a॒sa॒ryaḥ̭ śū॒draḥ | i॒mḙ-'rā-thsuri॒me sṷbhū॒ta-ma̭kra॒-nnitya̭nyata॒ro brṷ̄yāt | i॒ma ṷdvāsīkā॒riṇa̭ i॒me dṷrbhū॒ta-ma̭kra॒nnitya̭nyata॒raḥ | yade॒vaiṣāgṃ̭ sukṛ॒taṃ-yā~ rāddhiḥ̭ | tada̭nyata॒ro̭-'bhiśrī̭ṇāti | yade॒vaiṣā᳚-nduṣkṛ॒taṃ-yā~-'rā᳚ddhiḥ | tada̭nyata॒ro-'pa̭hanti | brā॒hma॒ṇa-ssa-ñja̭yati | a॒mume॒vādi॒tya-mbhrātṛ̭vyasya॒ saṃvi~̭ndante || 50 ||
(bha॒va॒ti॒ - bha॒va॒ti॒ - kri॒yate॒ - purṷṣo - jayatya - jaya - ñjaya॒tyeka̭-ñca) (a. 6)
(u॒ddhya॒nyamā̭naṃ॒ - navai॒tāni॒ - santa̭ti - rekavi॒gṃ॒śa e॒ṣo - 'pra̭tiṣṭhāṃ - pra॒jāpa̭ti-rvṛ॒tta-ṣṣaṭ )
(u॒ddha॒nyamā̭nagṃ - śo॒ciṣke॒śo - 'gnḙ sa॒patnā̭ - natigrā॒hyā̭ - vaiśvade॒vamāla̭bhante pañcā॒śat )
(u॒ddha॒nyamā̭na॒gṃ॒ - saṃvi~̭ndante )
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake dvidīyaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय ब्राह्मणे प्रथमाष्टके द्वितीयः प्रपाठकः - गवामयनब्राह्मणं
ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,
श्री गुरुभ्यो नमः । ह॒रिः॒ ओम् ॥
अनुवाकं 1 - आधानमन्त्राः पूर्वप्रपाठकशेषभूताः
उ॒द्ध॒न्यमा॑न-म॒स्या अ॑मे॒द्ध्यम् । अप॑ पा॒प्मानं॒-यँज॑मानस्य हन्तु । शि॒वा नः॑ सन्तु प्र॒दिश॒श्चत॑स्रः । श-न्नो॑ मा॒ता पृ॑थि॒वी तोक॑साता ॥ श-न्नो॑ दे॒वीर॒भिष्ट॑ये । आपो॑ भवन्तु पी॒तये᳚ । शं-योँर॒भि स्र॑वन्तु नः ॥ वै॒श्वा॒न॒रस्य॑ रू॒पम् । पृ॒थि॒व्या-म्प॑रि॒स्रसा᳚ । स्यो॒न-मावि॑शन्तु नः ॥ 1 ॥
यदि॒द-न्दि॒वो यद॒दः पृ॑थि॒व्याः । स॒ज॒ञ्ज्ञा॒ने रोद॑सी सम्बभू॒वतुः॑ । ऊषा᳚न् कृ॒ष्णम॑वतु कृ॒ष्णमूषाः᳚ । इ॒होभयो᳚-र्य॒ज्ञिय॒-माग॑मिष्ठाः ॥ ऊ॒तीः कु॑र्वा॒णो य-त्पृ॑थि॒वीमच॑रः । गु॒हा॒कार॑-माखुरू॒प-म्प्र॒तीत्य॑ । त-त्ते॒ न्य॑क्तमि॒ह स॒भंर॑न्तः । श॒त-ञ्जी॑वेम श॒रद॒-स्सवी॑राः ॥ ऊर्ज॑-म्पृथि॒व्या रस॑-मा॒भर॑न्तः । श॒त-ञ्जी॑वेम श॒रदः॑ पुरू॒चीः ॥ 2 ॥
व॒म्रीभि॒-रनु॑वित्त॒-ङ्गुहा॑सु । श्रोत्र॑-न्त उ॒र्व्यब॑धिरा भवामः ॥ प्र॒जाप॑ति सृष्टाना-म्प्र॒जाना᳚म् । क्षु॒धोप॑हत्यै सुवि॒त-न्नो॑ अस्तु । उप॒प्रभि॑न्न॒मिष॒-मूर्ज॑-म्प्र॒जाभ्यः॑ । सूद॑-ङ्गृ॒हेभ्यो॒ रस॒माभ॑रामि ॥ यस्य॑ रू॒प-म्बिभ्र॑दि॒मा-मवि॑न्दत् । गुहा॒ प्रवि॑ष्टाग्ं सरि॒रस्य॒ मद्ध्ये᳚ । तस्ये॒दं-विँह॑त-मा॒भर॑न्तः । अछ॑म्बट्कारम॒स्यां-विँ॑धेम ॥ 3 ॥
य-त्प॒र्यप॑श्य-थ्सरि॒रस्य॒ मद्ध्ये᳚ । उ॒र्वीमप॑श्य॒-ज्जग॑तः प्रति॒ष्ठाम् । त-त्पुष्क॑रस्या॒यत॑ना॒द्धि जा॒तम् । प॒र्ण-म्पृ॑थि॒व्याः प्रथ॑नग्ं हरामि ॥ याभि॒रदृग्ं॑ह॒ज्जग॑तः प्रति॒ष्ठाम् । उ॒र्वीमि॒मां-विँ॑श्वज॒नस्य॑ भ॒र्त्रीम् । ता नः॑ शि॒वा-श्शर्क॑रा-स्सन्तु॒ सर्वाः᳚ ॥ अ॒ग्ने रेत॑श्च॒न्द्रग्ं हिर॑ण्यम् । अ॒द्भ्य-स्सम्भू॑त-म॒मृत॑-म्प्र॒जासु॑ । त-थ्स॒भंर॑न्नुत्तर॒तो नि॒धाय॑ ॥ 4 ॥
अ॒ति॒ प्र॒यच्छ॒-न्दुरि॑ति-न्तरेयम् ॥ अश्वो॑ रू॒प-ङ्कृ॒त्वा यद॑श्व॒त्थे ऽति॑ष्ठः । सं॒वँ॒थ्स॒र-न्दे॒वेभ्यो॑ नि॒लाय॑ । तत्ते॒ न्य॑क्तमि॒ह स॒भंर॑न्तः । श॒त-ञ्जी॑वेम श॒रद॒-स्सवी॑राः ॥ ऊ॒र्जः पृ॑थि॒व्या अद्ध्युत्थि॑तो-ऽसि । वन॑स्पते श॒तव॑ल्शो॒ विरो॑ह । त्वया॑ व॒यमिष॒मूर्ज॒-म्मद॑न्तः । रा॒यस्पोषे॑ण॒ समि॒षा म॑देम ॥ गा॒य॒त्रि॒या ह्रि॒यमा॑णस्य॒ यत्ते᳚ ॥ 5 ॥
प॒र्णमप॑त-त्तृ॒तीय॑स्यै दि॒वो-ऽधि॑ । सो॑-ऽय-म्प॒र्ण-स्सो॑मप॒र्णाद्धि जा॒तः । ततो॑ हरामि सोमपी॒थस्याव॑-रुद्ध्यै । दे॒वाना᳚-म्ब्रह्मवा॒दं-वँद॑तां॒-यँत् । उ॒पाशृ॑णो-स्सु॒श्रवा॒ वै श्रु॒तो॑-ऽसि । ततो॒ मामावि॑शतु ब्रह्मवर्च॒सम् । त-थ्स॒भंर॒ग्ग्॒ स्तदव॑रुन्धीय सा॒क्षात् ॥ यया॑ ते सृ॒ष्टस्या॒ग्नेः । हे॒तिमश॑मय-त्प्र॒जाप॑तिः । तामि॒माम प्र॑दाहाय ॥ 6 ॥
श॒मीग्ं शान्त्यै॑ हराम्य॒हम् ॥ यत्ते॑ सृ॒ष्टस्य॑ य॒तः । विक॑ङ्कत॒-म्भा आ᳚र्छज्जातवेदः । तया॑ भा॒सा सम्मि॑तः । उ॒रु-न्नो॑ लो॒कमनु॒ प्रभा॑हि ॥ यत्ते॑ ता॒न्तस्य॒ हृद॑य॒माच्छि॑न्दन् जातवेदः । म॒रुतो॒-ऽद्भिस्त॑मयि॒त्वा । ए॒तत्ते॒ तद॑श॒ने-स्सम्भ॑रामि । सात्मा॑ अग्ने॒ सहृ॑दयो भवे॒ह ॥ चित्रि॑यादश्व॒त्था-थ्सम्भृ॑ता बृह॒त्यः॑ ॥ 7 ॥
शरी॑रम॒भि सग्ग् स्कृ॑ता-स्स्थ । प्र॒जाप॑तिना यज्ञमु॒खेन॒ सम्मि॑ताः । ति॒स्रस् त्रि॒वृद्भि॑-र्मिथु॒नाः प्रजा᳚त्यै ॥ अ॒श्व॒त्था-द्ध॑व्यवा॒हा-द्धि जा॒ताम् । अ॒ग्ने स्त॒नूं-यँ॒ज्ञिया॒ग्ं॒ सम्भ॑रामि । शा॒न्तयो॑निग्ं शमीग॒र्भम् । अ॒ग्नये॒ प्रज॑नयि॒तवे᳚ ॥ यो अ॑श्व॒त्थ-श्श॑मीग॒र्भः । आ॒रु॒रोह॒ त्वे सचा᳚ । त-न्ते॑ हरामि॒ ब्रह्म॑णा ॥ 8 ॥
य॒ज्ञियैः᳚ के॒तुभिः॑ स॒ह ॥ य-न्त्वा॑ स॒मभ॑रन्-जातवेदः । य॒था॒ श॒री॒र-म्भू॒तेषु॒ न्य॑क्तम् । स सम्भृ॑त-स्सीद शि॒वः प्र॒जाभ्यः॑ । उ॒रु-न्नो॑ लो॒कमनु॑नेषि वि॒द्वान् ॥ प्र वे॒धसे॑ क॒वये॒ मेद्ध्या॑य । वचो॑ व॒न्दारु॑ वृष॒भाय॒ वृष्णे᳚ । यतो॑ भ॒यमभ॑य॒-न्तन्नो॑ अस्तु । अव॑ दे॒वान्. य॑जे॒ हेड्यान्॑ ॥ स॒मिधा॒-ऽग्नि-न्दु॑वस्यत ॥ 9 ॥
घृ॒तै-र्बो॑धय॒ताति॑थिम् । आ-ऽस्मि॑न्. ह॒व्या जु॑होतन ॥ उप॑ त्वा-ऽग्ने ह॒विष्म॑तीः । घृ॒ताची᳚र्यन्तु हर्यत । जु॒षस्व॑ स॒मिधो॒ मम॑ ॥ त-न्त्वा॑ स॒मिद्भि॑रङ्गिरः । घृ॒तेन॑ वर्धयामसि । बृ॒हच्छो॑चा यविष्ठ्य ॥ स॒मि॒द्ध्यमा॑नः प्रथ॒मो नु धर्मः॑ । सम॒क्तुभि॑रज्यते वि॒श्ववा॑रः ॥ 10 ॥
शो॒चिष्के॑शो घृ॒तनि॑र्णिक्-पाव॒कः । सु॒य॒ज्ञो अ॒ग्नि-र्य॒जथा॑य दे॒वान् ॥ घृ॒तप्र॑तीको घृ॒तयो॑निर॒ग्निः । घृ॒तै-स्समि॑द्धो घृ॒तम॒स्यान्न᳚म् । घृ॒त॒प्रुष॑स्त्वा स॒रितो॑ वहन्ति । घृ॒त-म्पिबन्᳚-थ्सु॒यजा॑ यक्षि दे॒वान् ॥ आ॒यु॒र्दा अ॑ग्ने ह॒विषो॑ जुषा॒णः । घृ॒त प्र॑तीको घृ॒तयो॑निरेधि । घृ॒त-म्पी॒त्वा मधु॒चारु॒ गव्य᳚म् । पि॒तेव॑ पु॒त्रम॒भि र॑क्षतादि॒मम् ॥ 11 ॥
त्वाम॑ग्ने समिधा॒नं-यँ॑विष्ठ । दे॒वा दू॒त-ञ्च॑क्रिरे हव्य॒वाह᳚म् । उ॒रु॒ज्रय॑स-ङ्घृ॒तयो॑नि॒-माहु॑तम् । त्वे॒ष-ञ्चक्षु॑र्दधिरे चोद॒यन्व॑ति ॥ त्वाम॑ग्ने प्र॒दिव॒ आहु॑त-ङ्घृ॒तेन॑ । सु॒म्ना॒यवः॑ सुष॒मिधा॒ समी॑धिरे । स वा॑वृधा॒न ओष॑धीभिरुक्षि॒तः । उ॒रुज्रयाग्ं॑सि॒ पार्थि॑वा॒ विति॑ष्ठसे ॥ घृ॒त प्र॑तीकं-वँ ऋ॒तस्य॑ धू॒र्॒षद᳚म् (धूर्॒षद᳚म्) । अ॒ग्नि-म्मि॒त्रन्न स॑मिधा॒न ऋ॑ञ्जते ॥ 12 ॥
इन्धा॑नो अ॒क्रो वि॒दथे॑षु॒ दीद्य॑त् । शु॒क्रव॑र्णा॒मुदु॑ नो यग्ंसते॒ धिय᳚म् ॥ प्र॒जा अ॑ग्ने॒ संवाँ॑सय । आशा᳚श्च प॒शुभिः॑ स॒ह । रा॒ष्ट्राण्य॑स्मा॒ आधे॑हि । यान्यास᳚न्-थ्सवि॒तु-स्स॒वे ॥ म॒ही वि॒श्पत्नी॒ सद॑ने ऋ॒तस्य॑ । अ॒र्वाची॒ एत॑-न्धरुणे रयी॒णाम् । अ॒न्तर्व॑त्नी॒ जन्य॑-ञ्जा॒तवे॑दसम् । अ॒द्ध्व॒राणा᳚-ञ्जनयथः पुरो॒गाम् ॥ 13 ॥
आरो॑हत-न्द॒शत॒ग्ं॒ शक्व॑री॒-र्मम॑ । ऋ॒तेना᳚ग्न॒ आयु॑षा॒ वर्च॑सा स॒ह । ज्योग् जीव॑न्त॒ उत्त॑रामुत्तरा॒ग्ं॒ समा᳚म् । दर्श॑म॒ह-म्पू॒र्णमा॑सं-यँ॒ज्ञं-यँथा॒ यजै᳚ ॥ ऋत्वि॑यवती स्थो अ॒ग्निरे॑तसौ । गर्भ॑-न्दधाथा॒-न्ते वा॑म॒ह-न्द॑दे । त-थ्स॒त्यं-यँ-द्वी॒र-म्बि॑भृथः । वी॒र-ञ्ज॑नयि॒ष्यथः॑ । ते म-त्प्रा॒तः प्रज॑निष्येथे । ते मा॒ प्रजा॑ते॒ प्रज॑नयि॒ष्यथः॑ ॥ 14 ॥
प्र॒जया॑ प॒शुभि॑-र्ब्रह्मवर्च॒सेन॑ सुव॒र्गे लो॒के ॥ अनृ॑ता-थ्स॒त्यमुपै॑मि । मा॒नु॒षा-द्दैव्य॒-मुपै॑मि । दैवीं॒-वाँचं॑-यँच्छामि ॥ शल्कै॑र॒ग्निमि॑न्धा॒नः । उ॒भौ लो॒कौ स॑नेम॒हम् । उ॒भयो᳚-र्लो॒कयोर्॑. ऋ॒द्ध्वा । अति॑ मृ॒त्यु-न्त॑राम्य॒हम् ॥ जात॑वेदो॒ भुव॑नस्य॒ रेतः॑ । इ॒ह सि॑ञ्च॒ तप॑सो॒ यज्ज॑नि॒ष्यते᳚ ॥ 15 ॥
अ॒ग्निम॑श्व॒त्थादधि॑ हव्य॒वाह᳚म् । श॒मी॒ग॒र्भा-ज्ज॒नय॒न॒.यो म॑यो॒ भूः ॥ अ॒य-न्ते॒ योनि॑र्-ऋ॒त्वियः॑ । यतो॑ जा॒तो अरो॑चथाः । त-ञ्जा॒नन्न॑ग्न॒ आरो॑ह । अथा॑ नो वर्धया र॒यिम् ॥ अपे॑त॒ वीत॒ वि च॑ सर्प॒तातः॑ । ये-ऽत्र॒ स्थ पु॑रा॒णा ये च॒ नूत॑नाः । अदा॑दि॒दं-यँ॒मो॑-ऽव॒सान॑-म्पृथि॒व्याः । अक्र॑न्नि॒म-म्पि॒तरो॑ लो॒कम॑स्मै ॥ 16 ॥
अ॒ग्नेर्भस्मा᳚स्य॒ग्नेः पुरी॑षमसि ॥ स॒ज्ञान्न॑मसि काम॒धर॑णम् । मयि॑ ते काम॒धर॑ण-म्भूयात् ॥ सं-वः॑ ँसृजामि॒ हृद॑यानि । सग्ं सृ॑ष्ट॒-म्मनो॑ अस्तु वः । सग्ं सृ॑ष्टः प्रा॒णो अ॑स्तु वः ॥ सं-याँ वः॑ प्रि॒यास्त॒नुवः॑ । सम्प्रि॒या हृद॑यानि वः । आ॒त्मा वो॑ अस्तु॒ सम्प्रि॑यः । सम्प्रि॑या-स्त॒नुवो॒ मम॑ ॥ 17 ॥
कल्पे॑ता॒-न्द्यावा॑पृथि॒वी । कल्प॑न्ता॒माप॒ ओष॑धीः । कल्प॑न्ताम॒ग्नयः॒ पृथ॑क् । मम॒ ज्यैष्ठ्या॑य॒ सव्र॑ताः ॥ ये᳚-ऽग्नय॒-स्सम॑नसः । अ॒न्त॒रा द्यावा॑पृथि॒वी । वास॑न्तिकावृ॒तू अ॒भि कल्प॑मानाः । इन्द्र॑मिव दे॒वा अ॒भि संविँ॑शन्तु ॥ दि॒वस्त्वा॑ वी॒र्ये॑ण । पृ॒थि॒व्यै-म॑हि॒म्ना ॥ 18 ॥
अ॒न्तरि॑क्षस्य॒ पोषे॑ण । स॒र्वप॑शु॒-माद॑धे ॥ अजी॑जन-न्न॒मृत॒-म्मर्त्या॑सः । अ॒स्रे॒माण॑-न्त॒रणिं॑-वीँ॒डुज॑म्भम् । दश॒ स्वसा॑रो अ॒ग्रुवः॑ समी॒चीः । पुमाग्ं॑स-ञ्जा॒तम॒भि सग्ंर॑भन्ताम् ॥ प्र॒जाप॑तेस्त्वा प्रा॒णेनाभि॒ प्राणि॑मि । पू॒ष्णः पोषे॑ण॒ मह्य᳚म् । दी॒र्घा॒यु॒त्वाय॑ श॒तशा॑रदाय । श॒तग्ं श॒रद्भ्य॒ आयु॑षे॒ वर्च॑से ॥ 19 ॥
जी॒वात्वै पुण्या॑य ॥ अ॒ह-न्त्वद॑स्मि॒ मद॑सि॒ त्वमे॒तत् । ममा॑सि॒ योनि॒स्तव॒ योनि॑रस्मि । ममै॒व सन्वह॑ ह॒व्यान्य॑ग्ने । पु॒त्रः पि॒त्रे लो॑क॒कृ-ज्जा॑तवेदः ॥ प्रा॒णे त्वा॒ ऽमृत॒माद॑धामि । अ॒न्ना॒दम॒न्नाद्या॑य । गो॒प्तार॒-ङ्गुप्त्यै᳚ ॥ सु॒गा॒र्॒ह॒प॒त्यो वि॒दह॒न्नरा॑तीः । उ॒षस॒-श्श्रेय॑सी-श्श्रेयसी॒-र्दध॑त् ॥ 20 ॥
अग्ने॑ स॒पत्नाग्ं॑ अप॒ बाध॑मानः । रा॒यस्पोष॒-मिष॒मूर्ज॑-म॒स्मासु॑ धेहि ॥ इ॒मा उ॒ मामुप॑तिष्ठन्तु॒ रायः॑ । आ॒भिः प्र॒जाभि॑रि॒ह सं-वँ॑सेय । इ॒हो इडा॑ तिष्ठतु विश्वरू॒पी । मद्ध्ये॒ वसो᳚-र्दीदिहि जातवेदः ॥ ओज॑से॒ बला॑य॒ त्वोद्य॑च्छे । वृष॑णे॒ शुष्मा॒यायु॑षे॒ वर्च॑से । स॒प॒त्न॒तूर॑सि वृत्र॒तूः । यस्ते॑ दे॒वेषु॑ महि॒मा सु॑व॒र्गः ॥ 21 ॥
यस्त॑ आ॒त्मा प॒शुषु॒ प्रवि॑ष्टः । पुष्टि॒र्या ते॑ मनु॒ष्ये॑षु पप्र॒थे । तया॑ नो अग्ने जु॒षमा॑ण॒ एहि॑ ॥ दि॒वः पृ॑थि॒व्याः पर्य॒न्तरि॑क्षात् । वाता᳚-त्प॒शुभ्यो॒ अद्ध्योष॑धीभ्यः । यत्र॑यत्र जातवेद-स्स-म्ब॒भूथ॑ । ततो॑ नो अग्ने जु॒षमा॑ण॒ एहि॑ ॥ प्राची॒मनु॑ प्र॒दिश॒-म्प्रेहि॑ वि॒द्वान् । अ॒ग्नेर॑ग्ने पु॒रो अ॑ग्नि-र्भवे॒ह । विश्वा॒ आशा॒ दीद्या॑नो॒ वि भा॑हि ॥ 22 ॥
ऊर्ज॑-न्नो धेहि द्वि॒पदे॒ चतु॑ष्पदे ॥ अन्व॒ग्निरु॒षसा॒-मग्र॑-मख्यत् । अन्वहा॑नि प्रथ॒मो जा॒तवे॑दाः । अनु॒ सूर्य॑स्य पुरु॒त्रा च॑ र॒श्मीन् । अनु॒ द्यावा॑पृथि॒वी आत॑तान ॥ विक्र॑मस्व म॒हाग्ं अ॑सि । वे॒दि॒ष-न्मानु॑षेभ्यः । त्रि॒षु लो॒केषु॑ जागृहि ॥ यदि॒द-न्दि॒वो यद॒दः पृ॑थि॒व्याः । सं॒-विँ॒दा॒ने रोद॑सी स-म्बभू॒वतुः॑ ॥ 23 ॥
तयोः᳚ पृ॒ष्ठे सी॑दतु जा॒तवे॑दाः । श॒भूंः प्र॒जाभ्य॑-स्त॒नुवे᳚ स्यो॒नः ॥ प्रा॒ण-न्त्वा॒-ऽमृत॒ आद॑धामि । अ॒न्ना॒दम॒न्नाद्या॑य । गो॒प्तार॒-ङ्गुप्त्यै᳚ । यत्ते॑ शुक्र शु॒क्रं-वँर्चः॑ शु॒क्रा त॒नूः । शु॒क्र-ञ्ज्योति॒-रज॑स्रम् । तेन॑ मे दीदिहि॒ तेन॒ त्वा-ऽऽद॑धे । अ॒ग्निना᳚-ऽऽग्ने॒ ब्रह्म॑णा । आ॒न॒शे व्या॑नशे॒ सर्व॒मायु॒-र्व्या॑नशे ॥ 24 ॥
नर्य॑ प्र॒जा-म्मे॑ गोपाय । अ॒मृ॒त॒त्वाय॑ जी॒वसे᳚ । जा॒ता-ञ्ज॑नि॒ष्यमा॑णा-ञ्च । अ॒मृते॑ स॒त्ये प्रति॑ष्ठिताम् ॥ अथ॑र्व पि॒तु-म्मे॑ गोपाय । रस॒मन्न॑मि॒हायु॑षे । अद॑ब्धा॒यो-ऽशी॑ततनो । अवि॑ष-न्नः पि॒तु-ङ्कृ॑णु ॥ शग्ग्स्य॑ प॒शू-न्मे॑ गोपाय । द्वि॒पादो॒ ये चतु॑ष्पदः ॥ 25 ॥
अ॒ष्टाश॑फाश्च॒ य इ॒हाग्ने᳚ । ये चैक॑शफा आशु॒गाः ॥ सप्र॑थ स॒भा-म्मे॑ गोपाय । ये च॒ सभ्या᳚-स्सभा॒सदः॑ । तानि॑न्द्रि॒याव॑तः कुरु । सर्व॒मायु॒-रुपा॑सताम् ॥ अहे॑बुद्ध्निय॒ मन्त्र॑-म्मे गोपाय । यमृष॑यस्त्रैवि॒दा वि॒दुः । ऋच॒-स्सामा॑नि॒ यजूग्ं॑षि । सा हि श्रीर॒मृता॑ स॒ताम् ॥ 26 ॥
चतुः॑ शिखण्डा युव॒ति-स्सु॒पेशाः᳚ । घृ॒तप्र॑तीका॒ भुव॑नस्य॒ मद्ध्ये᳚ । म॒र्मृ॒ज्यमा॑ना मह॒ते सौभ॑गाय । मह्य॑-न्धुक्ष्व॒ यज॑मानाय॒ कामान्॑ ॥ इ॒हैव सन्तत्र॑ स॒तो वो॑ अग्नयः । प्रा॒णेन॑ वा॒चा मन॑सा बिभर्मि । ति॒रो मा॒ सन्त॒मायु॒र्मा प्रहा॑सीत् । ज्योति॑षा वो वैश्वान॒रे-णोप॑तिष्ठे ॥ प॒ञ्च॒धा-ऽग्नीन्-व्य॑क्रामत् । वि॒राट्-थ्सृ॒ष्टा प्र॒जाप॑तेः । ऊ॒र्ध्वा-ऽऽरो॑ह-द्रोहि॒णी । योनि॑र॒ग्नेः प्रति॑ष्ठितिः ॥ 27 ॥
(वि॒श॒न्तु॒ नः॒ - पु॒रु॒ची--र् वि॑धेम - नि॒धाय॒ - य-त्ते - ऽप्र॑दाहाय - बृह॒त्यो᳚ - ब्रह्म॑णा - दुवस्यत - वि॒श्ववा॑र - इ॒म - मृ॑ञ्जते - पुरो॒गां - प्रज॑नयि॒ष्यथो॑ - जनि॒ष्यते᳚-ऽ - स्मै॒ - मम॑ - महि॒म्ना - वर्च॑से॒ - दध॑थ् - सुव॒र्गा - भा॑हि - सम्बभू॒वतु॒ - रायु॒-र्व्या॑नशे॒ - चतु॑ष्पदः - स॒तां - प्र॒जाप॑ते॒-र्द्वे च॑) (अ. 1)
अनुवाकं 2 - विषूवन्नामक-म्मुख्यमह, तदुभयपार्श्ववर्तीनि चत्वार्यहानि चोच्यन्ते
नवै॒तान्यहा॑नि भवन्ति । नव॒ वै सु॑व॒र्गा लो॒काः । यदे॒तान्यहा᳚-न्युप॒यन्ति॑ । न॒वस्वे॒व त-थ्सु॑व॒र्गेषु॑ लो॒केषु॑ स॒त्रिणः॑ प्रति॒तिष्ठ॑न्तो यन्ति ॥ अ॒ग्नि॒ष्टो॒माः परः॑ सामानः का॒र्या॑ इत्या॑हुः । अ॒ग्नि॒ष्टो॒मस॑मिन्त-स्सुव॒र्गो लो॒क इति॑ । द्वाद॑शा-ग्निष्टो॒मस्य॑ स्तो॒त्राणि॑ । द्वाद॑श॒ मासा᳚-स्संवँथ्स॒रः ॥ त-त्तन्न सूर्क्ष्य᳚म् । उ॒क्थ्या॑ ए॒व स॑प्तद॒शाः परः॑ सामानः का॒र्याः᳚ ॥ 28 ॥
प॒शवो॒ वा उ॒क्थानि॑ । प॒शू॒नामव॑-रुद्ध्यै ॥ वि॒श्व॒जि॒द॒भि॒जिता॑-वग्निष्टो॒मौ ॥ उ॒क्थ्या᳚-स्सप्तद॒शाः परः॑ सामानः । ते सग्ग्स्तु॑ता वि॒राज॑म॒भि सम्प॑द्यन्ते । द्वे चर्चा॒वति॑ रिच्येते । एक॑या॒ गौरति॑रिक्तः । एक॒या-ऽऽयु॑रू॒नः । सु॒व॒र्गो वै लो॒को ज्योतिः॑ । ऊर्ग् वि॒राट् ॥ 29 ॥
सु॒व॒र्गमे॒व तेन॑ लो॒कम॒भि ज॑यन्ति ॥ य-त्पर॒ग्ं॒ राथ॑न्तरम् । त-त्प्र॑थ॒मे-ऽह॑न्-का॒र्य᳚म् । बृ॒ह-द्द्वि॒तीये᳚ । वै॒रू॒प-न्तृ॒तीये᳚ । वै॒रा॒ज-ञ्च॑तु॒र्थे । शा॒क्व॒र-म्प॑ञ्च॒मे । रै॒व॒तग्ं ष॒ष्ठे । तदु॑ पृ॒ष्ठेभ्यो॒ नय॑न्ति ॥ स॒तन्न॑य ए॒ते ग्रहा॑ गृह्यन्ते ॥ 30 ॥
अ॒ति॒ग्रा॒ह्याः᳚ परः॑ सामसु । इ॒माने॒वैतै-र्लो॒कान्-थ्सन्त॑न्वन्ति ॥ मि॒थु॒ना ए॒ते ग्रहा॑ गृह्यन्ते । अ॒ति॒ग्रा॒ह्याः᳚ परः॑ सामसु । मि॒थु॒नमे॒व तै-र्यज॑माना॒ अव॑रुन्धते ॥ बृ॒ह-त्पृ॒ष्ठ-म्भ॑वति । बृ॒ह-द्वै सु॑व॒र्गो लो॒कः । बृ॒ह॒तैव सु॑व॒र्गं-लोँ॒कं-यँ॑न्ति ॥ त्र॒य॒स्त्रि॒ग्ं॒शि नाम॒ साम॑ । माद्ध्य॑न्दिने॒ पव॑माने भवति ॥ 31 ॥
त्रय॑स्त्रिग्ंश॒द्वै दे॒वताः᳚ । दे॒वता॑ ए॒वाव॑रुन्धते ॥ ये वा इ॒तः परा᳚ञ्चग्ं संवँथ्स॒र-मु॑प॒ यन्ति॑ । न है॑न॒-न्ते स्व॒स्ति सम॑श्ञुवते । अथ॒ ये॑-ऽमुतो॒-ऽर्वाञ्च॑मुप॒ यन्ति॑ । ते है॑नग्ग् स्व॒स्ति सम॑श्ञुवते । ए॒तद्वा अ॒मुतो॒-ऽर्वाञ्च॒मुप॑ यन्ति । यदे॒वम् । यो ह॒ खलु॒ वाव प्र॒जाप॑तिः । स उ॑ वे॒वेन्द्रः॑ । तदु॑ दे॒वेभ्यो॒ नय॑न्ति ॥ 32 ॥
(का॒र्या॑-वि॒राड् - गृ॑ह्यन्ते॒ - पव॑माने भव॒ती - न्द्र॒ एकं॑ च) (अ. 2)
अनुवाकं 3 - विषुवद्दिने-ऽतिग्राह्यविशेषाः
सन्त॑ति॒र्वा ए॒ते ग्रहाः᳚ । य-त्परः॑ सामानः । वि॒षू॒वान्-दि॑वाकी॒र्त्य᳚म् । यथा॒ शाला॑यै॒ पक्ष॑सी । ए॒वग्ं सं॑वँथ्स॒रस्य॒ पक्ष॑सी । यदे॒तेन गृ॒ह्येरन्न्॑ । विषू॑ची संवँथ्स॒रस्य॒ पक्ष॑सी॒ व्यव॑स्रग्ं सेयाताम् । आर्ति॒मार्च्छे॑युः । यदे॒ते गृ॒ह्यन्ते᳚ । यथा॒ शाला॑यै॒ पक्ष॑सी मद्ध्य॒मंवँ॒ग्ं॒शम॒भि स॑मा॒यच्छ॑ति ॥ 33 ॥
ए॒वग्ं सं॑वँथ्स॒रस्य॒ पक्ष॑सी दिवाकी॒र्त्य॑म॒भि सन्त॑न्वन्ति । नार्ति॒मार्च्छ॑न्ति ॥ ए॒क॒वि॒ग्ं॒श-मह॑र्भवति । शु॒क्राग्रा॒ ग्रहा॑ गृह्यन्ते । प्रत्युत्त॑ब्ध्यै सय॒त्वाय॑ ॥ सौ॒र्य॑ ए॒तदहः॑ प॒शुराल॑भ्यते । सौ॒र्यो॑-ऽतिग्रा॒ह्यो॑ गृह्यते । अह॑रे॒व रू॒पेण॒ सम॑र्धयन्ति । अथो॒ अह्न॑ ए॒वैष ब॒लिर्-ह्रि॑यते ॥ स॒प्तै-तदह॑रति-ग्रा॒ह्या॑ गृह्यन्ते ॥ 34 ॥
स॒प्त वै शी॑र्ष॒ण्याः᳚ प्रा॒णाः । अ॒सावा॑दि॒त्य-श्शिरः॑ प्र॒जाना᳚म् । शी॒र्॒षन्ने॒व प्र॒जाना᳚-म्प्रा॒णा-न्द॑धाति । तस्मा᳚थ्स॒प्त शी॒र्॒ष-न्प्रा॒णाः ॥ इन्द्रो॑ वृ॒त्रग्ं ह॒त्वा । असु॑रा-न्परा॒भाव्य॑ । स इ॒माँल्लो॒का-न॒भ्य॑जयत् । तस्या॒सौ लो॒को-ऽन॑भिजित आसीत् । तं-विँ॒श्वक॑र्मा भू॒त्वा-ऽभ्य॑जयत् । य-द्वै᳚श्वकर्म॒णो गृ॒ह्यते᳚ ॥ 35 ॥
सु॒व॒र्गस्य॑ लो॒कस्या॒-भिजि॑त्यै ॥ प्र वा ए॒ते᳚-ऽस्मा-ल्लो॒का-च्च्य॑वन्ते । ये वै᳚श्वकर्म॒ण-ङ्गृ॒ह्णते᳚ । आ॒दि॒त्यश्श्वो गृ॑ह्यते । इ॒यं-वाँ अदि॑तिः । अ॒स्यामे॒व प्रति॑तिष्ठन्ति ॥ अ॒न्यो᳚न्यो गृह्येते । विश्वा᳚न्ये॒वान्येन॒ कर्मा॑णि कुर्वा॒णा य॑न्ति । अ॒स्याम॒न्येन॒ प्रति॑ तिष्ठन्ति ॥ तावा-ऽप॑रा॒र्धा-थ्सं॑वँथ्स॒रस्या॒-न्यो᳚न्यो गृह्येते ॥ तावु॒भौ स॒ह म॑हाव्र॒ते गृ॑ह्येते । य॒ज्ञस्यै॒वान्त॑-ङ्ग॒त्वा । उ॒भयो᳚-र्लो॒कयोः॒ प्रति॑ तिष्ठन्ति ॥ अ॒र्क्य॑मु॒क्थ-म्भ॑वति ।
अ॒न्नाद्य॒स्या-व॑रुद्ध्यै ॥ 36 ॥
(स॒मा॒यच्छ॑ - त्यतिग्रा॒ह्या॑ गृह्यन्ते - गृ॒ह्यते॑ - संवँथ्स॒रस्था॒न्यो᳚न्यो गृह्येते॒ पञ्च॑ च ) (अ. 3)
अनुवाकं 4 - तस्मिन्नेव दिने दिवाकीर्त्यनामानि सामानि
ए॒क॒वि॒ग्ं॒श ए॒ष भ॑वति । ए॒तेन॒ वै दे॒वा ए॑कवि॒ग्ं॒शेन॑ । आ॒दि॒त्यमि॒त उ॑त्त॒मग्ं सु॑व॒र्गं-लोँ॒क-मारो॑हयन्न् । स वा ए॒ष इ॒त ए॑कवि॒ग्ं॒शः । तस्य॒ दशा॒वस्ता॒दहा॑नि । दश॑ प॒रस्ता᳚त् । स वा ए॒ष वि॒राज्यु॑भ॒यतः॒ प्रति॑ष्ठितः । वि॒राजि॒ हि वा ए॒ष उ॑भ॒यतः॒ प्रति॑ष्ठितः । तस्मा॑दन्त॒रेमौ लो॒कौ यन्न् । सर्वे॑षु सुव॒र्गेषु॑ लो॒के-ष्व॑भि॒तप॑न्नेति ॥ 37 ॥
दे॒वा वा आ॑दि॒त्यस्य॑ सुव॒र्गस्य॑ लो॒कस्य॑ । परा॑चो-ऽतिपा॒दाद॑बिभयुः । त-ञ्छन्दो॑भिरदृग्ं ह॒न्धृत्यै᳚ । दे॒वा वा आ॑दि॒त्यस्य॑ सुव॒र्गस्य॑ लो॒कस्य॑ । अवा॑चो-ऽवपा॒दाद॑बिभयुः । त-म्प॒ञ्चभी॑ र॒श्मिभि॒-रुद॑वयन्न् । तस्मा॑देकवि॒ग्ं॒शे ऽह॒-न्पञ्च॑ दिवाकी॒र्त्या॑नि क्रियन्ते । र॒श्मयो॒ वै दि॑वाकी॒र्त्या॑नि ॥ ये गा॑य॒त्रे । ते गा॑य॒त्रीषूत्त॑रयोः॒ पव॑मानयोः ॥ 38 ॥
म॒हादि॑वाकीर्त्य॒ग्ं॒ होतुः॑ पृ॒ष्ठम् । वि॒क॒र्ण-म्ब्र॑ह्मसा॒मम् । भा॒सो᳚-ऽग्निष्टो॒मः ॥ अथै॒तानि॒ परा॑णि । परै॒र्वै दे॒वा आ॑दि॒त्यग्ं सु॑व॒र्गं-लोँ॒कम॑पारयन्न् । यदपा॑रयन्न् । त-त्परा॑णा-म्पर॒त्वम् । पा॒रय॑न्त्येन॒-म्परा॑णि । य ए॒वं-वेँद॑ । अथै॒तानि॒ स्परा॑णि । स्परै॒र्वै दे॒वा आ॑दि॒त्यग्ं सु॑व॒र्गं-लोँ॒कम॑स्पारयन्न् । यदस्पा॑रयन्न् । त-थ्स्परा॑णाग् स्पर॒त्वम् । स्पा॒रय॑न्त्येन॒ग्ग्॒ स्परा॑णि । य ए॒वं-वेँद॑ ॥ 39 ॥
(ए॒ति॒-पव॑मानयोः॒-स्परा॑णी॒ पञ्च॑ च) (अ. 4)
अनुवाकं 5 - पशवः वैष्णवाद्या नव
अप्र॑तिष्ठां॒-वाँ ए॒ते ग॑च्छन्ति । येषाग्ं॑ संवँथ्स॒रे-ऽना॒प्ते-ऽथ॑ । ए॒का॒द॒शिन्या॒प्यते᳚ ॥ वै॒ष्ण॒वं-वाँ॑म॒न-माल॑भन्ते । य॒ज्ञो वै विष्णुः॑ । य॒ज्ञमे॒वाल॑भन्ते॒ प्रति॑ष्ठित्यै । ऐ॒न्द्रा॒ग्न-माल॑भन्ते । इ॒न्द्रा॒ग्नी वै दे॒वाना॒-मया॑तयामानौ । ये ए॒व दे॒वते॒ अया॑तयाम्नी । ते ए॒वाल॑भन्ते ॥ 40 ॥
वै॒श्व॒दे॒व-माल॑भन्ते । दे॒वता॑ ए॒वाव॑-रुन्धते । द्या॒वा॒पृ॒थि॒व्या᳚-न्धे॒नु-माल॑भन्ते । द्यावा॑पृथि॒व्योरे॒व प्रति॑ तिष्ठन्ति । वा॒य॒व्यं॑-वँ॒थ्समाल॑भन्ते । वा॒युरे॒वैभ्यो॑ यथा-ऽऽयत॒ना-द्दे॒वता॒ अव॑रुन्धे । आ॒दि॒त्यामविं॑-वँ॒शा-माल॑भन्ते । इ॒यं-वाँ अदि॑तिः । अ॒स्यामे॒व प्रति॑ तिष्ठन्ति । मै॒त्रा॒व॒रु॒णी-माल॑भन्ते ॥ 41 ॥
मि॒त्रेणै॒व य॒ज्ञस्य॒ स्वि॑ष्टग्ं शमयन्ति । वरु॑णेन॒ दुरि॑ष्टम् । प्रा॒जा॒प॒त्य-न्तू॑प॒र-म्म॑हाव्र॒त आल॑भन्ते । प्रा॒जा॒प॒त्यो॑-ऽतिग्रा॒ह्यो॑ गृह्यते । अह॑रे॒व रू॒पेण॒ सम॑र्धयन्ति । अथो॒ अह्न॑ ए॒वैष ब॒लिर्-ह्रि॑यते । आ॒ग्ने॒यमाल॑भन्ते॒ प्रति॒ प्रज्ञा᳚त्यै ॥ अ॒ज॒पे॒त्वान्. वा ए॒ते पूर्वै॒र्मासै॒र-व॑रुन्धते । यदे॒ते ग॒व्याः प॒शव॑ आल॒भ्यन्ते᳚ । उ॒भये॑षा-म्पशू॒ना-मव॑रुद्ध्यै ॥ 42 ॥
यदति॑रिक्ता-मेकाद॒शिनी॑-मा॒लभे॑रन्न् । अप्रि॑य॒-म्भ्रातृ॑व्य-म॒भ्यति॑रिच्येत । य-द्द्वौद्वौ॑ प॒शू स॒मस्ये॑युः । कनी॑य॒ आयुः॑ कुर्वीरन्न् । यदे॒ते ब्राह्म॑णवन्तः प॒शव॑ आल॒भ्यन्ते᳚ । नाप्रि॑य॒-म्भ्रातृ॑व्य-म॒भ्य॑ति॒रिच्य॑ते । न कनी॑य॒ आयुः॑ कुर्वते ॥ 43 ॥
(ते-ए॒वाल॑भन्ते-मैत्रावरु॒णीमाल॑भ॒न्ते-ऽव॑रुद्ध्यै-+स॒प्त च॑) (अ. 5)
अनुवाकं 6 - महाव्रतम्
प्र॒जाप॑तिः प्र॒जा-स्सृ॒ष्ट्वा वृ॒त्तो॑-ऽशयत् । त-न्दे॒वा भू॒ताना॒ग्ं॒ रस॒-न्तेजः॑ स॒भृन्त्य॑ । तेनै॑नमभिषज्यन्न् । म॒हान॑वव॒र्तीति॑ । त-न्म॑हाव्र॒तस्य॑ महाव्रत॒त्वम् । म॒ह-द्व्र॒तमिति॑ । त-न्म॑हाव्र॒तस्य॑ महाव्रत॒त्वम् । म॒ह॒तो व्र॒तमिति॑ । त-न्म॑हाव्र॒तस्य॑ महाव्रत॒त्वम् ॥ प॒ञ्च॒वि॒ग्ं॒श-स्स्तोमो॑ भवति ॥ 44 ॥
चतु॑र्विग्ंश-त्यर्धमास-स्संवँथ्स॒रः । य-द्वा ए॒तस्मिन्᳚-थ्संवँथ्स॒रे ऽधि॒प्राजा॑यत । तदन्न॑-म्पञ्चवि॒ग्ं॒श-म॑भवत् ॥ म॒द्ध्य॒तः क्रि॑यते । म॒द्ध्य॒तो ह्यन्न॑मशि॒त-न्धि॒नोति॑ । अथो॑ मद्ध्य॒त ए॒व प्र॒जाना॒मूर्ग्धी॑यते ॥ अथ॒ यद्वा इ॒दम॑न्त॒तः क्रि॒यते᳚ । तस्मा॑दुद॒न्ते प्र॒जा-स्समे॑धन्ते । अ॒न्त॒तः क्रि॑यते प्र॒जन॑नायै॒व ॥ त्रि॒वृच्छिरो॑ भवति ॥ 45 ॥
त्रे॒धा॒ वि॒हि॒तग्ं हि शिरः॑ । लोम॑ छ॒वीरस्थि॑ ॥ परा॑चा स्तुवन्ति । तस्मा॒-त्त-थ्स॒दृगे॒व । न मेद्य॒तो-ऽनु॑ मेद्यति । न कृश्य॒तो-ऽनु॑ कृश्यति ॥ प॒ञ्च॒द॒शो᳚-ऽन्यः प॒क्षो भ॑वति । स॒प्त॒द॒शो᳚-ऽन्यः । तस्मा॒-द्वयाग्॑स्य-न्यत॒रम॒र्धम॒भि प॒र्याव॑र्तन्ते । अ॒न्य॒त॒रतो॒ हि त-द्गरी॑यः क्रि॒यते᳚ ॥ 46 ॥
प॒ञ्च॒वि॒ग्ं॒श आ॒त्मा भ॑वति । तस्मा᳚-न्मद्ध्य॒तः प॒शवो॒ वरि॑ष्ठाः ॥ ए॒क॒वि॒ग्ं॒श-म्पुच्छ᳚म् । द्वि॒पदा॑सु स्तुवन्ति॒ प्रति॑ष्ठित्यै ॥ सर्वे॑ण स॒ह स्तु॑वन्ति । सर्वे॑ण॒ ह्या᳚त्मना᳚-ऽऽत्म॒न्वी । स॒होत्पत॑न्ति ॥ एकै॑का॒-मुच्छिग्ं॑षन्ति । आ॒त्मन्न्. ह्यङ्गा॑नि ब॒द्धानि॑ ॥ न वा ए॒तेन॒ सर्वः॒ पुरु॑षः ॥ 47 ॥
यदि॒त इ॑तो॒ लोमा॑नि द॒तो न॒खान् । प॒रि॒मादः॑ क्रियन्ते । तान्ये॒व तेन॒ प्रत्यु॑प्यन्ते ॥ औदु॑म्बर॒स्तल्पो॑ भवति । ऊर्ग्वा अन्न॑मुदु॒म्बरः॑ । ऊ॒र्ज ए॒वान्नाद्य॒स्या-व॑रुद्ध्यै ॥ यस्य॑ तल्प॒सद्य॒-मन॑भिजित॒ग्ग्॒ स्यात् । स दे॒वाना॒ग्ं॒ साम्य॑क्षे । त॒ल्प॒सद्य॑-म॒भिज॑या॒नीति॒ तल्प॑मा॒-रुह्यो-द्गा॑येत् । त॒ल्प॒सद्य॑-मे॒वाभिज॑यति ॥ 48 ॥
यस्य॑ तल्प॒सद्य॑-म॒भिजि॑त॒ग्ग्॒ स्यात् । स दे॒वाना॒ग्ं॒ साम्य॑क्षे । त॒ल्प॒सद्य॒-म्मा परा॑जे॒षीति॒ तल्प॑-मा॒रुह्यो-द्गा॑येत् । न त॑ल्प॒सद्य॒-म्परा॑जयते ॥ प्ले॒ङ्खे शग्ं॑सति । महो॒ वै प्ले॒ङ्खः । मह॑स ए॒वान्नाद्य॒स्या-व॑रुद्ध्यै ॥ दे॒वा॒सु॒रा-स्संयँ॑त्ता आसन्न् । त आ॑दि॒त्ये व्याय॑च्छन्त । त-न्दे॒वा-स्सम॑जयन्न् ॥ 49 ॥
ब्रा॒ह्म॒णश्च॑ शू॒द्रश्च॑ चर्मक॒र्ते व्याय॑च्छेते । दैव्यो॒ वै वर्णो᳚ ब्राह्म॒णः । अ॒स॒र्यः॑ शू॒द्रः । इ॒मे॑-ऽरा-थ्सुरि॒मे सु॑भू॒त-म॑क्र॒-न्नित्य॑न्यत॒रो ब्रू॑यात् । इ॒म उ॑द्वासीका॒रिण॑ इ॒मे दु॑र्भू॒त-म॑क्र॒न्नित्य॑न्यत॒रः । यदे॒वैषाग्ं॑ सुकृ॒तं-याँ राद्धिः॑ । तद॑न्यत॒रो॑-ऽभिश्री॑णाति । यदे॒वैषा᳚-न्दुष्कृ॒तं-याँ-ऽरा᳚द्धिः । तद॑न्यत॒रो-ऽप॑हन्ति । ब्रा॒ह्म॒ण-स्स-ञ्ज॑यति । अ॒मुमे॒वादि॒त्य-म्भ्रातृ॑व्यस्य॒ संविँ॑न्दन्ते ॥ 50 ॥
(भ॒व॒ति॒ - भ॒व॒ति॒ - क्रि॒यते॒ - पुरु॑षो - जयत्य - जय - ञ्जय॒त्येक॑-ञ्च) (अ. 6)
(उ॒द्ध्य॒न्यमा॑नं॒ - नवै॒तानि॒ - सन्त॑ति - रेकवि॒ग्ं॒श ए॒षो - ऽप्र॑तिष्ठां - प्र॒जाप॑ति-र्वृ॒त्त-ष्षट् )
(उ॒द्ध॒न्यमा॑नग्ं - शो॒चिष्के॒शो - ऽग्ने॑ स॒पत्ना॑ - नतिग्रा॒ह्या॑ - वैश्वदे॒वमाल॑भन्ते पञ्चा॒शत् )
(उ॒द्ध॒न्यमा॑न॒ग्ं॒ - संविँ॑न्दन्ते )
॥ हरिः॑ ओम् ॥
॥ कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय ब्राह्मणे प्रथमाष्टके द्विदीयः प्रपाठक-स्समाप्तः ॥
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake dvitīyaḥ prapāṭhakaḥ - gavāmayanabrāhmaṇaṃ
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1 - ādhānamantrāḥ pūrvaprapāṭhakaśeṣabhūtāḥ
u॒ddha॒nyamā̭na-ma॒syā a̭me॒ddhyam | apa̭ pā॒pmānaṃ॒-ya~ja̭mānasya hantu | śi॒vā naḥ̭ santu pra॒diśa॒ścata̭sraḥ | śa-nno̭ mā॒tā pṛ̭thi॒vī toka̭sātā || śa-nno̭ de॒vīra॒bhiṣṭa̭ye | āpo̭ bhavantu pī॒taye᳚ | śaṃ-yo~ra॒bhi sra̭vantu naḥ || vai॒śvā॒na॒rasya̭ rū॒pam | pṛ॒thi॒vyā-mpa̭ri॒srasā᳚ | syo॒na-māvi̭śantu naḥ || 1 ||
yadi॒da-ndi॒vo yada॒daḥ pṛ̭thi॒vyāḥ | sa॒ja॒ñjñā॒ne roda̭sī sambabhū॒vatuḥ̭ | ūṣā᳚n kṛ॒ṣṇama̭vatu kṛ॒ṣṇamūṣāḥ᳚ | i॒hobhayo᳚-rya॒jñiya॒-māga̭miṣṭhāḥ || ū॒tīḥ kṷrvā॒ṇo ya-tpṛ̭thi॒vīmaca̭raḥ | gu॒hā॒kāra̭-mākhurū॒pa-mpra॒tītya̭ | ta-tte॒ nya̭ktami॒ha sa॒bhaṃra̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ūrja̭-mpṛthi॒vyā rasa̭-mā॒bhara̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒radaḥ̭ purū॒cīḥ || 2 ||
va॒mrībhi॒-ranṷvitta॒-ṅguhā̭su | śrotra̭-nta u॒rvyaba̭dhirā bhavāmaḥ || pra॒jāpa̭ti sṛṣṭānā-mpra॒jānā᳚m | kṣu॒dhopa̭hatyai suvi॒ta-nno̭ astu | upa॒prabhi̭nna॒miṣa॒-mūrja̭-mpra॒jābhyaḥ̭ | sūda̭-ṅgṛ॒hebhyo॒ rasa॒mābha̭rāmi || yasya̭ rū॒pa-mbibhra̭di॒mā-mavi̭ndat | guhā॒ pravi̭ṣṭāgṃ sari॒rasya॒ maddhye᳚ | tasye॒daṃ-vi~ha̭ta-mā॒bhara̭ntaḥ | acha̭mbaṭkārama॒syāṃ-vi~̭dhema || 3 ||
ya-tpa॒ryapa̭śya-thsari॒rasya॒ maddhye᳚ | u॒rvīmapa̭śya॒-jjaga̭taḥ prati॒ṣṭhām | ta-tpuṣka̭rasyā॒yata̭nā॒ddhi jā॒tam | pa॒rṇa-mpṛ̭thi॒vyāḥ pratha̭nagṃ harāmi || yābhi॒radṛgṃ̭ha॒jjaga̭taḥ prati॒ṣṭhām | u॒rvīmi॒māṃ-vi~̭śvaja॒nasya̭ bha॒rtrīm | tā naḥ̭ śi॒vā-śśarka̭rā-ssantu॒ sarvāḥ᳚ || a॒gne reta̭śca॒ndragṃ hira̭ṇyam | a॒dbhya-ssambhṷ̄ta-ma॒mṛta̭-mpra॒jāsṷ | ta-thsa॒bhaṃra̭nnuttara॒to ni॒dhāya̭ || 4 ||
a॒ti॒ pra॒yaccha॒-nduri̭ti-ntareyam || aśvo̭ rū॒pa-ṅkṛ॒tvā yada̭śva॒tthe 'ti̭ṣṭhaḥ | saṃ॒va~॒thsa॒ra-nde॒vebhyo̭ ni॒lāya̭ | tatte॒ nya̭ktami॒ha sa॒bhaṃra̭ntaḥ | śa॒ta-ñjī̭vema śa॒rada॒-ssavī̭rāḥ || ū॒rjaḥ pṛ̭thi॒vyā addhyutthi̭to-'si | vana̭spate śa॒tava̭lśo॒ viro̭ha | tvayā̭ va॒yamiṣa॒mūrja॒-mmada̭ntaḥ | rā॒yaspoṣḙṇa॒ sami॒ṣā ma̭dema || gā॒ya॒tri॒yā hri॒yamā̭ṇasya॒ yatte᳚ || 5 ||
pa॒rṇamapa̭ta-ttṛ॒tīya̭syai di॒vo-'dhi̭ | so̭-'ya-mpa॒rṇa-sso̭mapa॒rṇāddhi jā॒taḥ | tato̭ harāmi somapī॒thasyāva̭-ruddhyai | de॒vānā᳚-mbrahmavā॒daṃ-va~da̭tāṃ॒-ya~t | u॒pāśṛ̭ṇo-ssu॒śravā॒ vai śru॒to̭-'si | tato॒ māmāvi̭śatu brahmavarca॒sam | ta-thsa॒bhaṃra॒gg॒ stadava̭rundhīya sā॒kṣāt || yayā̭ te sṛ॒ṣṭasyā॒gneḥ | he॒timaśa̭maya-tpra॒jāpa̭tiḥ | tāmi॒māma pra̭dāhāya || 6 ||
śa॒mīgṃ śāntyai̭ harāmya॒ham || yattḙ sṛ॒ṣṭasya̭ ya॒taḥ | vika̭ṅkata॒-mbhā ā᳚rchajjātavedaḥ | tayā̭ bhā॒sā sammi̭taḥ | u॒ru-nno̭ lo॒kamanu॒ prabhā̭hi || yattḙ tā॒ntasya॒ hṛda̭ya॒mācchi̭ndan jātavedaḥ | ma॒ruto॒-'dbhista̭mayi॒tvā | e॒tatte॒ tada̭śa॒ne-ssambha̭rāmi | sātmā̭ agne॒ sahṛ̭dayo bhave॒ha || citri̭yādaśva॒tthā-thsambhṛ̭tā bṛha॒tyaḥ̭ || 7 ||
śarī̭rama॒bhi sagg skṛ̭tā-sstha | pra॒jāpa̭tinā yajñamu॒khena॒ sammi̭tāḥ | ti॒sras tri॒vṛdbhi̭-rmithu॒nāḥ prajā᳚tyai || a॒śva॒tthā-ddha̭vyavā॒hā-ddhi jā॒tām | a॒gne sta॒nūṃ-ya~॒jñiyā॒gṃ॒ sambha̭rāmi | śā॒ntayo̭nigṃ śamīga॒rbham | a॒gnaye॒ praja̭nayi॒tave᳚ || yo a̭śva॒ttha-śśa̭mīga॒rbhaḥ | ā॒ru॒roha॒ tve sacā᳚ | ta-ntḙ harāmi॒ brahma̭ṇā || 8 ||
ya॒jñiyaiḥ᳚ ke॒tubhiḥ̭ sa॒ha || ya-ntvā̭ sa॒mabha̭ran-jātavedaḥ | ya॒thā॒ śa॒rī॒ra-mbhū॒teṣu॒ nya̭ktam | sa sambhṛ̭ta-ssīda śi॒vaḥ pra॒jābhyaḥ̭ | u॒ru-nno̭ lo॒kamanṷneṣi vi॒dvān || pra ve॒dhasḙ ka॒vaye॒ meddhyā̭ya | vaco̭ va॒ndārṷ vṛṣa॒bhāya॒ vṛṣṇe᳚ | yato̭ bha॒yamabha̭ya॒-ntanno̭ astu | ava̭ de॒vān. ya̭je॒ heḍyāṋ || sa॒midhā॒-'gni-ndṷvasyata || 9 ||
ghṛ॒tai-rbo̭dhaya॒tāti̭thim | ā-'smi̭n. ha॒vyā jṷhotana || upa̭ tvā-'gne ha॒viṣma̭tīḥ | ghṛ॒tācī᳚ryantu haryata | ju॒ṣasva̭ sa॒midho॒ mama̭ || ta-ntvā̭ sa॒midbhi̭raṅgiraḥ | ghṛ॒tena̭ vardhayāmasi | bṛ॒haccho̭cā yaviṣṭhya || sa॒mi॒ddhyamā̭naḥ pratha॒mo nu dharmaḥ̭ | sama॒ktubhi̭rajyate vi॒śvavā̭raḥ || 10 ||
śo॒ciṣkḙśo ghṛ॒tani̭rṇik-pāva॒kaḥ | su॒ya॒jño a॒gni-rya॒jathā̭ya de॒vān || ghṛ॒tapra̭tīko ghṛ॒tayo̭nira॒gniḥ | ghṛ॒tai-ssami̭ddho ghṛ॒tama॒syānna᳚m | ghṛ॒ta॒pruṣa̭stvā sa॒rito̭ vahanti | ghṛ॒ta-mpiban᳚-thsu॒yajā̭ yakṣi de॒vān || ā॒yu॒rdā a̭gne ha॒viṣo̭ juṣā॒ṇaḥ | ghṛ॒ta pra̭tīko ghṛ॒tayo̭niredhi | ghṛ॒ta-mpī॒tvā madhu॒cāru॒ gavya᳚m | pi॒teva̭ pu॒trama॒bhi ra̭kṣatādi॒mam || 11 ||
tvāma̭gne samidhā॒naṃ-ya~̭viṣṭha | de॒vā dū॒ta-ñca̭krire havya॒vāha᳚m | u॒ru॒jraya̭sa-ṅghṛ॒tayo̭ni॒-māhṷtam | tve॒ṣa-ñcakṣṷrdadhire coda॒yanva̭ti || tvāma̭gne pra॒diva॒ āhṷta-ṅghṛ॒tena̭ | su॒mnā॒yavaḥ̭ suṣa॒midhā॒ samī̭dhire | sa vā̭vṛdhā॒na oṣa̭dhībhirukṣi॒taḥ | u॒rujrayāgṃ̭si॒ pārthi̭vā॒ viti̭ṣṭhase || ghṛ॒ta pra̭tīkaṃ-va~ ṛ॒tasya̭ dhū॒r॒ṣada᳚m (dhūr॒ṣada᳚m) | a॒gni-mmi॒tranna sa̭midhā॒na ṛ̭ñjate || 12 ||
indhā̭no a॒kro vi॒dathḙṣu॒ dīdya̭t | śu॒krava̭rṇā॒mudṷ no yagṃsate॒ dhiya᳚m || pra॒jā a̭gne॒ saṃvā~̭saya | āśā᳚śca pa॒śubhiḥ̭ sa॒ha | rā॒ṣṭrāṇya̭smā॒ ādhḙhi | yānyāsa᳚n-thsavi॒tu-ssa॒ve || ma॒hī vi॒śpatnī॒ sada̭ne ṛ॒tasya̭ | a॒rvācī॒ eta̭-ndharuṇe rayī॒ṇām | a॒ntarva̭tnī॒ janya̭-ñjā॒tavḙdasam | a॒ddhva॒rāṇā᳚-ñjanayathaḥ puro॒gām || 13 ||
āro̭hata-nda॒śata॒gṃ॒ śakva̭rī॒-rmama̭ | ṛ॒tenā᳚gna॒ āyṷṣā॒ varca̭sā sa॒ha | jyog jīva̭nta॒ utta̭rāmuttarā॒gṃ॒ samā᳚m | darśa̭ma॒ha-mpū॒rṇamā̭saṃ-ya~॒jñaṃ-ya~thā॒ yajai᳚ || ṛtvi̭yavatī stho a॒gnirḙtasau | garbha̭-ndadhāthā॒-nte vā̭ma॒ha-nda̭de | ta-thsa॒tyaṃ-ya~-dvī॒ra-mbi̭bhṛthaḥ | vī॒ra-ñja̭nayi॒ṣyathaḥ̭ | te ma-tprā॒taḥ praja̭niṣyethe | te mā॒ prajā̭te॒ praja̭nayi॒ṣyathaḥ̭ || 14 ||
pra॒jayā̭ pa॒śubhi̭-rbrahmavarca॒sena̭ suva॒rge lo॒ke || anṛ̭tā-thsa॒tyamupai̭mi | mā॒nu॒ṣā-ddaivya॒-mupai̭mi | daivīṃ॒-vā~caṃ̭-ya~cchāmi || śalkai̭ra॒gnimi̭ndhā॒naḥ | u॒bhau lo॒kau sa̭nema॒ham | u॒bhayo᳚-rlo॒kayor̭. ṛ॒ddhvā | ati̭ mṛ॒tyu-nta̭rāmya॒ham || jāta̭vedo॒ bhuva̭nasya॒ retaḥ̭ | i॒ha si̭ñca॒ tapa̭so॒ yajja̭ni॒ṣyate᳚ || 15 ||
a॒gnima̭śva॒tthādadhi̭ havya॒vāha᳚m | śa॒mī॒ga॒rbhā-jja॒naya॒na॒.yo ma̭yo॒ bhūḥ || a॒ya-nte॒ yoni̭r-ṛ॒tviyaḥ̭ | yato̭ jā॒to aro̭cathāḥ | ta-ñjā॒nanna̭gna॒ āro̭ha | athā̭ no vardhayā ra॒yim || apḙta॒ vīta॒ vi ca̭ sarpa॒tātaḥ̭ | ye-'tra॒ stha pṷrā॒ṇā ye ca॒ nūta̭nāḥ | adā̭di॒daṃ-ya~॒mo̭-'va॒sāna̭-mpṛthi॒vyāḥ | akra̭nni॒ma-mpi॒taro̭ lo॒kama̭smai || 16 ||
a॒gnerbhasmā᳚sya॒gneḥ purī̭ṣamasi || sa॒jñānna̭masi kāma॒dhara̭ṇam | mayi̭ te kāma॒dhara̭ṇa-mbhūyāt || saṃ-vaḥ̭ ~sṛjāmi॒ hṛda̭yāni | sagṃ sṛ̭ṣṭa॒-mmano̭ astu vaḥ | sagṃ sṛ̭ṣṭaḥ prā॒ṇo a̭stu vaḥ || saṃ-yā~ vaḥ̭ pri॒yāsta॒nuvaḥ̭ | sampri॒yā hṛda̭yāni vaḥ | ā॒tmā vo̭ astu॒ sampri̭yaḥ | sampri̭yā-sta॒nuvo॒ mama̭ || 17 ||
kalpḙtā॒-ndyāvā̭pṛthi॒vī | kalpa̭ntā॒māpa॒ oṣa̭dhīḥ | kalpa̭ntāma॒gnayaḥ॒ pṛtha̭k | mama॒ jyaiṣṭhyā̭ya॒ savra̭tāḥ || ye᳚-'gnaya॒-ssama̭nasaḥ | a॒nta॒rā dyāvā̭pṛthi॒vī | vāsa̭ntikāvṛ॒tū a॒bhi kalpa̭mānāḥ | indra̭miva de॒vā a॒bhi saṃvi~̭śantu || di॒vastvā̭ vī॒ryḙṇa | pṛ॒thi॒vyai-ma̭hi॒mnā || 18 ||
a॒ntari̭kṣasya॒ poṣḙṇa | sa॒rvapa̭śu॒-māda̭dhe || ajī̭jana-nna॒mṛta॒-mmartyā̭saḥ | a॒sre॒māṇa̭-nta॒raṇiṃ̭-vī~॒ḍuja̭mbham | daśa॒ svasā̭ro a॒gruvaḥ̭ samī॒cīḥ | pumāgṃ̭sa-ñjā॒tama॒bhi sagṃra̭bhantām || pra॒jāpa̭testvā prā॒ṇenābhi॒ prāṇi̭mi | pū॒ṣṇaḥ poṣḙṇa॒ mahya᳚m | dī॒rghā॒yu॒tvāya̭ śa॒taśā̭radāya | śa॒tagṃ śa॒radbhya॒ āyṷṣe॒ varca̭se || 19 ||
jī॒vātvai puṇyā̭ya || a॒ha-ntvada̭smi॒ mada̭si॒ tvame॒tat | mamā̭si॒ yoni॒stava॒ yoni̭rasmi | mamai॒va sanvaha̭ ha॒vyānya̭gne | pu॒traḥ pi॒tre lo̭ka॒kṛ-jjā̭tavedaḥ || prā॒ṇe tvā॒ 'mṛta॒māda̭dhāmi | a॒nnā॒dama॒nnādyā̭ya | go॒ptāra॒-ṅguptyai᳚ || su॒gā॒r॒ha॒pa॒tyo vi॒daha॒nnarā̭tīḥ | u॒ṣasa॒-śśreya̭sī-śśreyasī॒-rdadha̭t || 20 ||
agnḙ sa॒patnāgṃ̭ apa॒ bādha̭mānaḥ | rā॒yaspoṣa॒-miṣa॒mūrja̭-ma॒smāsṷ dhehi || i॒mā u॒ māmupa̭tiṣṭhantu॒ rāyaḥ̭ | ā॒bhiḥ pra॒jābhi̭ri॒ha saṃ-va~̭seya | i॒ho iḍā̭ tiṣṭhatu viśvarū॒pī | maddhye॒ vaso᳚-rdīdihi jātavedaḥ || oja̭se॒ balā̭ya॒ tvodya̭cche | vṛṣa̭ṇe॒ śuṣmā॒yāyṷṣe॒ varca̭se | sa॒pa॒tna॒tūra̭si vṛtra॒tūḥ | yastḙ de॒veṣṷ mahi॒mā sṷva॒rgaḥ || 21 ||
yasta̭ ā॒tmā pa॒śuṣu॒ pravi̭ṣṭaḥ | puṣṭi॒ryā tḙ manu॒ṣyḙṣu papra॒the | tayā̭ no agne ju॒ṣamā̭ṇa॒ ehi̭ || di॒vaḥ pṛ̭thi॒vyāḥ parya॒ntari̭kṣāt | vātā᳚-tpa॒śubhyo॒ addhyoṣa̭dhībhyaḥ | yatra̭yatra jātaveda-ssa-mba॒bhūtha̭ | tato̭ no agne ju॒ṣamā̭ṇa॒ ehi̭ || prācī॒manṷ pra॒diśa॒-mprehi̭ vi॒dvān | a॒gnera̭gne pu॒ro a̭gni-rbhave॒ha | viśvā॒ āśā॒ dīdyā̭no॒ vi bhā̭hi || 22 ||
ūrja̭-nno dhehi dvi॒pade॒ catṷṣpade || anva॒gniru॒ṣasā॒-magra̭-makhyat | anvahā̭ni pratha॒mo jā॒tavḙdāḥ | anu॒ sūrya̭sya puru॒trā ca̭ ra॒śmīn | anu॒ dyāvā̭pṛthi॒vī āta̭tāna || vikra̭masva ma॒hāgṃ a̭si | ve॒di॒ṣa-nmānṷṣebhyaḥ | tri॒ṣu lo॒keṣṷ jāgṛhi || yadi॒da-ndi॒vo yada॒daḥ pṛ̭thi॒vyāḥ | saṃ॒-vi~॒dā॒ne roda̭sī sa-mbabhū॒vatuḥ̭ || 23 ||
tayoḥ᳚ pṛ॒ṣṭhe sī̭datu jā॒tavḙdāḥ | śa॒bhūṃḥ pra॒jābhya̭-sta॒nuve᳚ syo॒naḥ || prā॒ṇa-ntvā॒-'mṛta॒ āda̭dhāmi | a॒nnā॒dama॒nnādyā̭ya | go॒ptāra॒-ṅguptyai᳚ | yattḙ śukra śu॒kraṃ-va~rcaḥ̭ śu॒krā ta॒nūḥ | śu॒kra-ñjyoti॒-raja̭sram | tena̭ me dīdihi॒ tena॒ tvā-''da̭dhe | a॒gninā᳚-''gne॒ brahma̭ṇā | ā॒na॒śe vyā̭naśe॒ sarva॒māyu॒-rvyā̭naśe || 24 ||
narya̭ pra॒jā-mmḙ gopāya | a॒mṛ॒ta॒tvāya̭ jī॒vase᳚ | jā॒tā-ñja̭ni॒ṣyamā̭ṇā-ñca | a॒mṛtḙ sa॒tye prati̭ṣṭhitām || atha̭rva pi॒tu-mmḙ gopāya | rasa॒manna̭mi॒hāyṷṣe | ada̭bdhā॒yo-'śī̭tatano | avi̭ṣa-nnaḥ pi॒tu-ṅkṛ̭ṇu || śaggsya̭ pa॒śū-nmḙ gopāya | dvi॒pādo॒ ye catṷṣpadaḥ || 25 ||
a॒ṣṭāśa̭phāśca॒ ya i॒hāgne᳚ | ye caika̭śaphā āśu॒gāḥ || sapra̭tha sa॒bhā-mmḙ gopāya | ye ca॒ sabhyā᳚-ssabhā॒sadaḥ̭ | tāni̭ndri॒yāva̭taḥ kuru | sarva॒māyu॒-rupā̭satām || ahḙbuddhniya॒ mantra̭-mme gopāya | yamṛṣa̭yastraivi॒dā vi॒duḥ | ṛca॒-ssāmā̭ni॒ yajūgṃ̭ṣi | sā hi śrīra॒mṛtā̭ sa॒tām || 26 ||
catuḥ̭ śikhaṇḍā yuva॒ti-ssu॒peśāḥ᳚ | ghṛ॒tapra̭tīkā॒ bhuva̭nasya॒ maddhye᳚ | ma॒rmṛ॒jyamā̭nā maha॒te saubha̭gāya | mahya̭-ndhukṣva॒ yaja̭mānāya॒ kāmāṋ || i॒haiva santatra̭ sa॒to vo̭ agnayaḥ | prā॒ṇena̭ vā॒cā mana̭sā bibharmi | ti॒ro mā॒ santa॒māyu॒rmā prahā̭sīt | jyoti̭ṣā vo vaiśvāna॒re-ṇopa̭tiṣṭhe || pa॒ñca॒dhā-'gnīn-vya̭krāmat | vi॒rāṭ-thsṛ॒ṣṭā pra॒jāpa̭teḥ | ū॒rdhvā-''ro̭ha-drohi॒ṇī | yoni̭ra॒gneḥ prati̭ṣṭhitiḥ || 27 ||
(vi॒śa॒ntu॒ naḥ॒ - pu॒ru॒cī--r vi̭dhema - ni॒dhāya॒ - ya-tte - 'pra̭dāhāya - bṛha॒tyo᳚ - brahma̭ṇā - duvasyata - vi॒śvavā̭ra - i॒ma - mṛ̭ñjate - puro॒gāṃ - praja̭nayi॒ṣyatho̭ - jani॒ṣyate᳚-' - smai॒ - mama̭ - mahi॒mnā - varca̭se॒ - dadha̭th - suva॒rgā - bhā̭hi - sambabhū॒vatu॒ - rāyu॒-rvyā̭naśe॒ - catṷṣpadaḥ - sa॒tāṃ - pra॒jāpa̭te॒-rdve ca̭) (a. 1)
anuvākaṃ 2 - viṣūvannāmaka-mmukhyamaha, tadubhayapārśvavartīni catvāryahāni cocyante
navai॒tānyahā̭ni bhavanti | nava॒ vai sṷva॒rgā lo॒kāḥ | yade॒tānyahā᳚-nyupa॒yanti̭ | na॒vasve॒va ta-thsṷva॒rgeṣṷ lo॒keṣṷ sa॒triṇaḥ̭ prati॒tiṣṭha̭nto yanti || a॒gni॒ṣṭo॒māḥ paraḥ̭ sāmānaḥ kā॒ryā̭ ityā̭huḥ | a॒gni॒ṣṭo॒masa̭minta-ssuva॒rgo lo॒ka iti̭ | dvāda̭śā-gniṣṭo॒masya̭ sto॒trāṇi̭ | dvāda̭śa॒ māsā᳚-ssaṃva~thsa॒raḥ || ta-ttanna sūrkṣya᳚m | u॒kthyā̭ e॒va sa̭ptada॒śāḥ paraḥ̭ sāmānaḥ kā॒ryāḥ᳚ || 28 ||
pa॒śavo॒ vā u॒kthāni̭ | pa॒śū॒nāmava̭-ruddhyai || vi॒śva॒ji॒da॒bhi॒jitā̭-vagniṣṭo॒mau || u॒kthyā᳚-ssaptada॒śāḥ paraḥ̭ sāmānaḥ | te saggstṷtā vi॒rāja̭ma॒bhi sampa̭dyante | dve carcā॒vati̭ ricyete | eka̭yā॒ gaurati̭riktaḥ | eka॒yā-''yṷrū॒naḥ | su॒va॒rgo vai lo॒ko jyotiḥ̭ | ūrg vi॒rāṭ || 29 ||
su॒va॒rgame॒va tena̭ lo॒kama॒bhi ja̭yanti || ya-tpara॒gṃ॒ rātha̭ntaram | ta-tpra̭tha॒me-'ha̭n-kā॒rya᳚m | bṛ॒ha-ddvi॒tīye᳚ | vai॒rū॒pa-ntṛ॒tīye᳚ | vai॒rā॒ja-ñca̭tu॒rthe | śā॒kva॒ra-mpa̭ñca॒me | rai॒va॒tagṃ ṣa॒ṣṭhe | tadṷ pṛ॒ṣṭhebhyo॒ naya̭nti || sa॒tanna̭ya e॒te grahā̭ gṛhyante || 30 ||
a॒ti॒grā॒hyāḥ᳚ paraḥ̭ sāmasu | i॒māne॒vaitai-rlo॒kān-thsanta̭nvanti || mi॒thu॒nā e॒te grahā̭ gṛhyante | a॒ti॒grā॒hyāḥ᳚ paraḥ̭ sāmasu | mi॒thu॒name॒va tai-ryaja̭mānā॒ ava̭rundhate || bṛ॒ha-tpṛ॒ṣṭha-mbha̭vati | bṛ॒ha-dvai sṷva॒rgo lo॒kaḥ | bṛ॒ha॒taiva sṷva॒rgaṃ-lo~॒kaṃ-ya~̭nti || tra॒ya॒stri॒gṃ॒śi nāma॒ sāma̭ | māddhya̭ndine॒ pava̭māne bhavati || 31 ||
traya̭strigṃśa॒dvai de॒vatāḥ᳚ | de॒vatā̭ e॒vāva̭rundhate || ye vā i॒taḥ parā᳚ñcagṃ saṃva~thsa॒ra-mṷpa॒ yanti̭ | na hai̭na॒-nte sva॒sti sama̭śñuvate | atha॒ yḙ-'muto॒-'rvāñca̭mupa॒ yanti̭ | te hai̭nagg sva॒sti sama̭śñuvate | e॒tadvā a॒muto॒-'rvāñca॒mupa̭ yanti | yade॒vam | yo ha॒ khalu॒ vāva pra॒jāpa̭tiḥ | sa ṷ ve॒vendraḥ̭ | tadṷ de॒vebhyo॒ naya̭nti || 32 ||
(kā॒ryā̭-vi॒rāḍ - gṛ̭hyante॒ - pava̭māne bhava॒tī - ndra॒ ekaṃ̭ ca) (a. 2)
anuvākaṃ 3 - viṣuvaddine-'tigrāhyaviśeṣāḥ
santa̭ti॒rvā e॒te grahāḥ᳚ | ya-tparaḥ̭ sāmānaḥ | vi॒ṣū॒vān-di̭vākī॒rtya᳚m | yathā॒ śālā̭yai॒ pakṣa̭sī | e॒vagṃ saṃ̭va~thsa॒rasya॒ pakṣa̭sī | yade॒tena gṛ॒hyeranṋ | viṣṷ̄cī saṃva~thsa॒rasya॒ pakṣa̭sī॒ vyava̭sragṃ seyātām | ārti॒mārcchḙyuḥ | yade॒te gṛ॒hyante᳚ | yathā॒ śālā̭yai॒ pakṣa̭sī maddhya॒maṃva~॒gṃ॒śama॒bhi sa̭mā॒yaccha̭ti || 33 ||
e॒vagṃ saṃ̭va~thsa॒rasya॒ pakṣa̭sī divākī॒rtya̭ma॒bhi santa̭nvanti | nārti॒mārccha̭nti || e॒ka॒vi॒gṃ॒śa-maha̭rbhavati | śu॒krāgrā॒ grahā̭ gṛhyante | pratyutta̭bdhyai saya॒tvāya̭ || sau॒rya̭ e॒tadahaḥ̭ pa॒śurāla̭bhyate | sau॒ryo̭-'tigrā॒hyo̭ gṛhyate | aha̭re॒va rū॒peṇa॒ sama̭rdhayanti | atho॒ ahna̭ e॒vaiṣa ba॒lir-hri̭yate || sa॒ptai-tadaha̭rati-grā॒hyā̭ gṛhyante || 34 ||
sa॒pta vai śī̭rṣa॒ṇyāḥ᳚ prā॒ṇāḥ | a॒sāvā̭di॒tya-śśiraḥ̭ pra॒jānā᳚m | śī॒r॒ṣanne॒va pra॒jānā᳚-mprā॒ṇā-nda̭dhāti | tasmā᳚thsa॒pta śī॒r॒ṣa-nprā॒ṇāḥ || indro̭ vṛ॒tragṃ ha॒tvā | asṷrā-nparā॒bhāvya̭ | sa i॒mā~llo॒kā-na॒bhya̭jayat | tasyā॒sau lo॒ko-'na̭bhijita āsīt | taṃ-vi~॒śvaka̭rmā bhū॒tvā-'bhya̭jayat | ya-dvai᳚śvakarma॒ṇo gṛ॒hyate᳚ || 35 ||
su॒va॒rgasya̭ lo॒kasyā॒-bhiji̭tyai || pra vā e॒te᳚-'smā-llo॒kā-ccya̭vante | ye vai᳚śvakarma॒ṇa-ṅgṛ॒hṇate᳚ | ā॒di॒tyaśśvo gṛ̭hyate | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ | a॒syāme॒va prati̭tiṣṭhanti || a॒nyo᳚nyo gṛhyete | viśvā᳚nye॒vānyena॒ karmā̭ṇi kurvā॒ṇā ya̭nti | a॒syāma॒nyena॒ prati̭ tiṣṭhanti || tāvā-'pa̭rā॒rdhā-thsaṃ̭va~thsa॒rasyā॒-nyo᳚nyo gṛhyete || tāvu॒bhau sa॒ha ma̭hāvra॒te gṛ̭hyete | ya॒jñasyai॒vānta̭-ṅga॒tvā | u॒bhayo᳚-rlo॒kayoḥ॒ prati̭ tiṣṭhanti || a॒rkya̭mu॒ktha-mbha̭vati |
a॒nnādya॒syā-va̭ruddhyai || 36 ||
(sa॒mā॒yaccha̭ - tyatigrā॒hyā̭ gṛhyante - gṛ॒hyatḙ - saṃva~thsa॒rasthā॒nyo᳚nyo gṛhyete॒ pañca̭ ca ) (a. 3)
anuvākaṃ 4 - tasminneva dine divākīrtyanāmāni sāmāni
e॒ka॒vi॒gṃ॒śa e॒ṣa bha̭vati | e॒tena॒ vai de॒vā ḙkavi॒gṃ॒śena̭ | ā॒di॒tyami॒ta ṷtta॒magṃ sṷva॒rgaṃ-lo~॒ka-māro̭hayann | sa vā e॒ṣa i॒ta ḙkavi॒gṃ॒śaḥ | tasya॒ daśā॒vastā॒dahā̭ni | daśa̭ pa॒rastā᳚t | sa vā e॒ṣa vi॒rājyṷbha॒yataḥ॒ prati̭ṣṭhitaḥ | vi॒rāji॒ hi vā e॒ṣa ṷbha॒yataḥ॒ prati̭ṣṭhitaḥ | tasmā̭danta॒remau lo॒kau yann | sarvḙṣu suva॒rgeṣṷ lo॒ke-ṣva̭bhi॒tapa̭nneti || 37 ||
de॒vā vā ā̭di॒tyasya̭ suva॒rgasya̭ lo॒kasya̭ | parā̭co-'tipā॒dāda̭bibhayuḥ | ta-ñchando̭bhiradṛgṃ ha॒ndhṛtyai᳚ | de॒vā vā ā̭di॒tyasya̭ suva॒rgasya̭ lo॒kasya̭ | avā̭co-'vapā॒dāda̭bibhayuḥ | ta-mpa॒ñcabhī̭ ra॒śmibhi॒-ruda̭vayann | tasmā̭dekavi॒gṃ॒śe 'ha॒-npañca̭ divākī॒rtyā̭ni kriyante | ra॒śmayo॒ vai di̭vākī॒rtyā̭ni || ye gā̭ya॒tre | te gā̭ya॒trīṣūtta̭rayoḥ॒ pava̭mānayoḥ || 38 ||
ma॒hādi̭vākīrtya॒gṃ॒ hotuḥ̭ pṛ॒ṣṭham | vi॒ka॒rṇa-mbra̭hmasā॒mam | bhā॒so᳚-'gniṣṭo॒maḥ || athai॒tāni॒ parā̭ṇi | parai॒rvai de॒vā ā̭di॒tyagṃ sṷva॒rgaṃ-lo~॒kama̭pārayann | yadapā̭rayann | ta-tparā̭ṇā-mpara॒tvam | pā॒raya̭ntyena॒-mparā̭ṇi | ya e॒vaṃ-ve~da̭ | athai॒tāni॒ sparā̭ṇi | sparai॒rvai de॒vā ā̭di॒tyagṃ sṷva॒rgaṃ-lo~॒kama̭spārayann | yadaspā̭rayann | ta-thsparā̭ṇāg spara॒tvam | spā॒raya̭ntyena॒gg॒ sparā̭ṇi | ya e॒vaṃ-ve~da̭ || 39 ||
(e॒ti॒-pava̭mānayoḥ॒-sparā̭ṇī॒ pañca̭ ca) (a. 4)
anuvākaṃ 5 - paśavaḥ vaiṣṇavādyā nava
apra̭tiṣṭhāṃ॒-vā~ e॒te ga̭cchanti | yeṣāgṃ̭ saṃva~thsa॒re-'nā॒pte-'tha̭ | e॒kā॒da॒śinyā॒pyate᳚ || vai॒ṣṇa॒vaṃ-vā~̭ma॒na-māla̭bhante | ya॒jño vai viṣṇuḥ̭ | ya॒jñame॒vāla̭bhante॒ prati̭ṣṭhityai | ai॒ndrā॒gna-māla̭bhante | i॒ndrā॒gnī vai de॒vānā॒-mayā̭tayāmānau | ye e॒va de॒vate॒ ayā̭tayāmnī | te e॒vāla̭bhante || 40 ||
vai॒śva॒de॒va-māla̭bhante | de॒vatā̭ e॒vāva̭-rundhate | dyā॒vā॒pṛ॒thi॒vyā᳚-ndhe॒nu-māla̭bhante | dyāvā̭pṛthi॒vyore॒va prati̭ tiṣṭhanti | vā॒ya॒vyaṃ̭-va~॒thsamāla̭bhante | vā॒yure॒vaibhyo̭ yathā-''yata॒nā-dde॒vatā॒ ava̭rundhe | ā॒di॒tyāmaviṃ̭-va~॒śā-māla̭bhante | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ | a॒syāme॒va prati̭ tiṣṭhanti | mai॒trā॒va॒ru॒ṇī-māla̭bhante || 41 ||
mi॒treṇai॒va ya॒jñasya॒ svi̭ṣṭagṃ śamayanti | varṷṇena॒ duri̭ṣṭam | prā॒jā॒pa॒tya-ntṷ̄pa॒ra-mma̭hāvra॒ta āla̭bhante | prā॒jā॒pa॒tyo̭-'tigrā॒hyo̭ gṛhyate | aha̭re॒va rū॒peṇa॒ sama̭rdhayanti | atho॒ ahna̭ e॒vaiṣa ba॒lir-hri̭yate | ā॒gne॒yamāla̭bhante॒ prati॒ prajñā᳚tyai || a॒ja॒pe॒tvān. vā e॒te pūrvai॒rmāsai॒ra-va̭rundhate | yade॒te ga॒vyāḥ pa॒śava̭ āla॒bhyante᳚ | u॒bhayḙṣā-mpaśū॒nā-mava̭ruddhyai || 42 ||
yadati̭riktā-mekāda॒śinī̭-mā॒labhḙrann | apri̭ya॒-mbhrātṛ̭vya-ma॒bhyati̭ricyeta | ya-ddvaudvaṷ pa॒śū sa॒masyḙyuḥ | kanī̭ya॒ āyuḥ̭ kurvīrann | yade॒te brāhma̭ṇavantaḥ pa॒śava̭ āla॒bhyante᳚ | nāpri̭ya॒-mbhrātṛ̭vya-ma॒bhya̭ti॒ricya̭te | na kanī̭ya॒ āyuḥ̭ kurvate || 43 ||
(te-e॒vāla̭bhante-maitrāvaru॒ṇīmāla̭bha॒nte-'va̭ruddhyai-+sa॒pta ca̭) (a. 5)
anuvākaṃ 6 - mahāvratam
pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā-ssṛ॒ṣṭvā vṛ॒tto̭-'śayat | ta-nde॒vā bhū॒tānā॒gṃ॒ rasa॒-ntejaḥ̭ sa॒bhṛntya̭ | tenai̭namabhiṣajyann | ma॒hāna̭vava॒rtīti̭ | ta-nma̭hāvra॒tasya̭ mahāvrata॒tvam | ma॒ha-dvra॒tamiti̭ | ta-nma̭hāvra॒tasya̭ mahāvrata॒tvam | ma॒ha॒to vra॒tamiti̭ | ta-nma̭hāvra॒tasya̭ mahāvrata॒tvam || pa॒ñca॒vi॒gṃ॒śa-sstomo̭ bhavati || 44 ||
catṷrvigṃśa-tyardhamāsa-ssaṃva~thsa॒raḥ | ya-dvā e॒tasmin᳚-thsaṃva~thsa॒re 'dhi॒prājā̭yata | tadanna̭-mpañcavi॒gṃ॒śa-ma̭bhavat || ma॒ddhya॒taḥ kri̭yate | ma॒ddhya॒to hyanna̭maśi॒ta-ndhi॒noti̭ | atho̭ maddhya॒ta e॒va pra॒jānā॒mūrgdhī̭yate || atha॒ yadvā i॒dama̭nta॒taḥ kri॒yate᳚ | tasmā̭duda॒nte pra॒jā-ssamḙdhante | a॒nta॒taḥ kri̭yate pra॒jana̭nāyai॒va || tri॒vṛcchiro̭ bhavati || 45 ||
tre॒dhā॒ vi॒hi॒tagṃ hi śiraḥ̭ | loma̭ cha॒vīrasthi̭ || parā̭cā stuvanti | tasmā॒-tta-thsa॒dṛge॒va | na medya॒to-'nṷ medyati | na kṛśya॒to-'nṷ kṛśyati || pa॒ñca॒da॒śo᳚-'nyaḥ pa॒kṣo bha̭vati | sa॒pta॒da॒śo᳚-'nyaḥ | tasmā॒-dvayāg̭sya-nyata॒rama॒rdhama॒bhi pa॒ryāva̭rtante | a॒nya॒ta॒rato॒ hi ta-dgarī̭yaḥ kri॒yate᳚ || 46 ||
pa॒ñca॒vi॒gṃ॒śa ā॒tmā bha̭vati | tasmā᳚-nmaddhya॒taḥ pa॒śavo॒ vari̭ṣṭhāḥ || e॒ka॒vi॒gṃ॒śa-mpuccha᳚m | dvi॒padā̭su stuvanti॒ prati̭ṣṭhityai || sarvḙṇa sa॒ha stṷvanti | sarvḙṇa॒ hyā᳚tmanā᳚-''tma॒nvī | sa॒hotpata̭nti || ekai̭kā॒-mucchigṃ̭ṣanti | ā॒tmann. hyaṅgā̭ni ba॒ddhāni̭ || na vā e॒tena॒ sarvaḥ॒ purṷṣaḥ || 47 ||
yadi॒ta i̭to॒ lomā̭ni da॒to na॒khān | pa॒ri॒mādaḥ̭ kriyante | tānye॒va tena॒ pratyṷpyante || audṷmbara॒stalpo̭ bhavati | ūrgvā anna̭mudu॒mbaraḥ̭ | ū॒rja e॒vānnādya॒syā-va̭ruddhyai || yasya̭ talpa॒sadya॒-mana̭bhijita॒gg॒ syāt | sa de॒vānā॒gṃ॒ sāmya̭kṣe | ta॒lpa॒sadya̭-ma॒bhija̭yā॒nīti॒ talpa̭mā॒-ruhyo-dgā̭yet | ta॒lpa॒sadya̭-me॒vābhija̭yati || 48 ||
yasya̭ talpa॒sadya̭-ma॒bhiji̭ta॒gg॒ syāt | sa de॒vānā॒gṃ॒ sāmya̭kṣe | ta॒lpa॒sadya॒-mmā parā̭je॒ṣīti॒ talpa̭-mā॒ruhyo-dgā̭yet | na ta̭lpa॒sadya॒-mparā̭jayate || ple॒ṅkhe śagṃ̭sati | maho॒ vai ple॒ṅkhaḥ | maha̭sa e॒vānnādya॒syā-va̭ruddhyai || de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | ta ā̭di॒tye vyāya̭cchanta | ta-nde॒vā-ssama̭jayann || 49 ||
brā॒hma॒ṇaśca̭ śū॒draśca̭ carmaka॒rte vyāya̭cchete | daivyo॒ vai varṇo᳚ brāhma॒ṇaḥ | a॒sa॒ryaḥ̭ śū॒draḥ | i॒mḙ-'rā-thsuri॒me sṷbhū॒ta-ma̭kra॒-nnitya̭nyata॒ro brṷ̄yāt | i॒ma ṷdvāsīkā॒riṇa̭ i॒me dṷrbhū॒ta-ma̭kra॒nnitya̭nyata॒raḥ | yade॒vaiṣāgṃ̭ sukṛ॒taṃ-yā~ rāddhiḥ̭ | tada̭nyata॒ro̭-'bhiśrī̭ṇāti | yade॒vaiṣā᳚-nduṣkṛ॒taṃ-yā~-'rā᳚ddhiḥ | tada̭nyata॒ro-'pa̭hanti | brā॒hma॒ṇa-ssa-ñja̭yati | a॒mume॒vādi॒tya-mbhrātṛ̭vyasya॒ saṃvi~̭ndante || 50 ||
(bha॒va॒ti॒ - bha॒va॒ti॒ - kri॒yate॒ - purṷṣo - jayatya - jaya - ñjaya॒tyeka̭-ñca) (a. 6)
(u॒ddhya॒nyamā̭naṃ॒ - navai॒tāni॒ - santa̭ti - rekavi॒gṃ॒śa e॒ṣo - 'pra̭tiṣṭhāṃ - pra॒jāpa̭ti-rvṛ॒tta-ṣṣaṭ )
(u॒ddha॒nyamā̭nagṃ - śo॒ciṣke॒śo - 'gnḙ sa॒patnā̭ - natigrā॒hyā̭ - vaiśvade॒vamāla̭bhante pañcā॒śat )
(u॒ddha॒nyamā̭na॒gṃ॒ - saṃvi~̭ndante )
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake dvidīyaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.