ଶ୍ରୀମଦ୍ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ରାମାଯଣେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡମ୍ ।
ଅଥ ସପ୍ତମସ୍ସର୍ଗଃ ।
ଜ୍ଞାତିଦାସୀ ଯତୋ ଜାତା କୈକେଯ୍ଯାସ୍ତୁ ସହୋଷିତା ।
ପ୍ରାସାଦଂ ଚନ୍ଦ୍ରସଙ୍କାଶମାରୁରୋହ ଯଦୃଚ୍ଛଯା ॥ 1 ॥
ସିକ୍ତରାଜପଥାଂ କୃତ୍ସ୍ନାଂ ପ୍ରକୀର୍ଣକୁସୁମୋତ୍କରାମ୍ ।
ଅଯୋଧ୍ଯାଂ ମନ୍ଥରା ତସ୍ମାତ୍ପ୍ରାସାଦାଦନ୍ଵଵୈକ୍ଷତ ॥ 2 ॥
ପତାକାଭିର୍ଵରାର୍ହାଭିର୍ଧ୍ଵଜୈଶ୍ଚ ସମଲଙ୍କୃତାମ୍ ।
ଵୃତାଂ ଛନ୍ଦପଥୈଶ୍ଚାପି ଶିରସ୍ସ୍ନାତଜନୈର୍ଵୃତାମ୍ ॥ 3 ॥
ମାଲ୍ଯମୋଦକହସ୍ତୈଶ୍ଚ ଦ୍ଵିଜେନ୍ଦ୍ରୈରଭିନାଦିତାମ୍ ।
ଶୁକ୍ଲଦେଵଗୃହଦ୍ଵାରାଂ ସର୍ଵଵାଦିତ୍ରନିସ୍ଵନାମ୍ ॥ 4 ॥
ସମ୍ପ୍ରହୃଷ୍ଟଜନାକୀର୍ଣାଂ ବ୍ରହ୍ମଘୋଷାଭିନାଦିତାମ୍ ।
ପ୍ରହୃଷ୍ଟଵରହସ୍ତ୍ଯଶ୍ଵାଂ ସମ୍ପ୍ରଣର୍ଦିତଗୋଵୃଷାମ୍ ॥ 5 ॥
ପ୍ରହୃଷ୍ଟମୁଦିତୈଃ ପୌରୈରୁଚ୍ଛ୍ରିତଧ୍ଵଜମାଲିନୀମ୍ ।
ଅଯୋଧ୍ଯାଂ ମନ୍ଥରା ଦୃଷ୍ଟ୍ଵା ପରଂ ଵିସ୍ମଯମାଗତା ॥ 6 ॥
ପ୍ରହର୍ଷୋତ୍ଫୁଲ୍ଲନଯନାଂ ପାଣ୍ଡୁରକ୍ଷୌମଵାସିନୀମ୍ ।
ଅଵିଦୂରେ ସ୍ଥିତାଂ ଦୃଷ୍ଟ୍ଵା ଧାତ୍ରୀଂ ପପ୍ରଚ୍ଛ ମନ୍ଥରା ॥ 7 ॥
ଉତ୍ତମେନାଭିସଂଯୁକ୍ତା ହର୍ଷେଣାର୍ଥପରା ସତୀ ।
ରାମମାତା ଧନଂ କିନ୍ନୁ ଜନେଭ୍ଯସ୍ସମ୍ପ୍ରଯଚ୍ଛତି ॥ 8 ॥
ଅତିମାତ୍ରପ୍ରହର୍ଷୋଽଯଂ କିଂ ଜନସ୍ଯ ଚ ଶଂସ ମେ ।
କାରଯିଷ୍ଯତି କିଂ ଵାପି ସମ୍ପ୍ରହୃଷ୍ଟୋ ମହୀପତିଃ ॥ 9 ॥
ଵିଦୀର୍ଯମାଣା ହର୍ଷେଣ ଧାତ୍ରୀ ତୁ ପରଯା ମୁଦା ।
ଆଚଚକ୍ଷେଽଥ କୁବ୍ଜାଯୈ ଭୂଯସୀଂ ରାଘଵ ଶ୍ରିଯମ୍ ॥ 10 ॥
ଶ୍ଵଃ ପୁଷ୍ଯେଣ ଜିତକ୍ରୋଧଂ ଯୌଵରାଜ୍ଯେନ ରାଘଵମ୍ ।
ରାଜା ଦଶରଥୋ ରାମମଭିଷେଚଯିତାଽନଘମ୍ ॥ 11 ॥
ଧାତ୍ର୍ଯାସ୍ତୁ ଵଚନଂ ଶୃତ୍ଵା କୁବ୍ଜା କ୍ଷିପ୍ରମମର୍ଷିତା ।
କୈଲାସଶିଖରାକାରା ତ୍ପ୍ରାସାଦାଦଵରୋହତ ॥ 12 ॥
ସା ଦହ୍ଯମାନା କୋପେନ ମନ୍ଥରା ପାପଦର୍ଶିନୀ ।
ଶଯାନାମେତ୍ଯ କୈକେଯୀମିଦଂ ଵଚନମବ୍ରଵୀତ୍ ॥ 13 ॥
ଉତ୍ତିଷ୍ଠ ମୂଢେ କିଂ ଶେଷେ ଭଯଂ ତ୍ଵାମଭିଵର୍ତତେ ।
ଉପପ୍ଲୁତାମୌଘେନ କିମାତ୍ମାନଂ ନ ବୁଧ୍ଯସେ ॥ 14 ॥
ଅନିଷ୍ଟେ ସୁଭଗାକାରେ ସୌଭାଗ୍ଯେନ ଵିକତ୍ଥସେ ।
ଚଲଂ ହି ତଵ ସୌଭାଗ୍ଯଂ ନଦ୍ଯାସ୍ସ୍ରୋତ ଇଵୋଷ୍ଣଗେ ॥ 15 ॥
ଏଵମୁକ୍ତା ତୁ କୈକେଯୀ ରୁଷ୍ଟଯା ପରୁଷଂ ଵଚଃ ।
କୁବ୍ଜଯା ପାପଦର୍ଶିନ୍ଯା ଵିଷାଦମଗମତ୍ପରମ୍ ॥ 16 ॥
କୈକେଯୀ ତ୍ଵବ୍ରଵୀତ୍କୁବ୍ଜାଂ କଚ୍ଚିତ୍କ୍ଷେମଂ ନୁ ମନ୍ଥରେ ।
ଵିଷଣ୍ଣଵଦନାଂ ହି ତ୍ଵାଂ ଲକ୍ଷଯେ ଭୃଶଦୁଃଖିତାମ୍ ॥ 17 ॥
ମନ୍ଥରା ତୁ ଵଚ ଶ୍ଶ୍ରୁତ୍ଵା କୈକେଯ୍ଯା ମଧୁରାକ୍ଷରମ୍ ।
ଉଵାଚ କ୍ରୋଧସଂଯୁକ୍ତା ଵାକ୍ଯଂ ଵାକ୍ଯଵିଶାରଦା ॥ 18 ॥
ସା ଵିଷଣ୍ଣତରା ଭୂତ୍ଵା କୁବ୍ଜା ତସ୍ଯା ହିତୈଷିଣୀ ।
ଵିଷାଦଯନ୍ତୀ ପ୍ରୋଵାଚ ଭେଦଯନ୍ତୀ ଚ ରାଘଵମ୍ ॥ 19 ॥
ଅକ୍ଷଯ୍ଯଂ ସୁମହଦ୍ଦେଵି ପ୍ରଵୃତ୍ତଂ ତ୍ଵଦ୍ଵିନାଶନମ୍ ।
ରାମଂ ଦଶରଥୋ ରାଜା ଯୌଵରାଜ୍ଯେଽଭିଷେକ୍ଷ୍ଯତି ॥ 20 ॥
ସାଽସ୍ମ୍ଯଗାଧେ ଭଯେ ମଗ୍ନା ଦୁଃଖଶୋକସମନ୍ଵିତା ।
ଦହ୍ଯମାନାଽନଲେନେଵ ତ୍ଵଦ୍ଧିତାର୍ଥମିହାଗତା ॥ 21 ॥
ତଵ ଦୁଃଖେନ କୈକେଯି ମମ ଦୁଃଖଂ ମହଦ୍ଭଵେତ୍ ।
ତ୍ଵଦ୍ଵୃଦ୍ଧୌ ମମ ଵୃଦ୍ଧିଶ୍ଚ ଭଵେଦତ୍ର ନ ସଂଶଯଃ ॥ 22 ॥
ନରାଧିପକୁଲେ ଜାତା ମହିଷୀ ତ୍ଵଂ ମହୀପତେଃ ।
ଉଗ୍ରତ୍ଵଂ ରାଜଧର୍ମାଣାଂ କଥଂ ଦେଵି ନ ବୁଧ୍ଯସେ ॥ 23 ॥
ଧର୍ମାଵାଦୀ ଶଠୋ ଭର୍ତା ଶ୍ଲକ୍ଷ୍ଣଵାଦୀ ଚ ଦାରୁଣଃ ।
ଶୁଦ୍ଧଭାଵେ ନ ଜାନୀଷେ ତେନୈଵ ମତିସନ୍ଧିତା ॥ 24 ॥
ଉପସ୍ଥିତଃ ପ୍ରଯୁଞ୍ଜାନସ୍ତ୍ଵଯି ସାନ୍ତ୍ଵମନର୍ଥକମ୍ ।
ଅର୍ଥେନୈଵାଦ୍ଯ ତେ ଭର୍ତା କୌସଲ୍ଯାଂ ଯୋଜଯିଷ୍ଯତି ॥ 25 ॥
ଉପଵାହ୍ଯ ସ ଦୁଷ୍ଟାତ୍ମା ଭରତଂ ତଵ ବନ୍ଧୁଷୁ ।
କାଲ୍ଯେ ସ୍ଥାପଯିତା ରାମଂ ରାଜ୍ଯେ ନିହତକଣ୍ଟକେ ॥ 26 ॥
ଶତ୍ରୁଃ ପତିପ୍ରଵାଦେନ ମାତ୍ରେଵ ହିତକାମ୍ଯଯା ।
ଆଶୀଵିଷ ଇଵାଙ୍କେନ ବାଲେ ପରିଧୃତସ୍ତ୍ଵଯା ॥ 27 ॥
ଯଥା ହି କୁର୍ଯାତ୍ସର୍ପୋ ଵା ଶତ୍ରୁର୍ଵା ପ୍ରତ୍ଯୁପେକ୍ଷିତଃ ।
ରାଜ୍ଞା ଦଶରଥେନାଦ୍ଯ ସପୁତ୍ରା ତ୍ଵଂ ତଥା କୃତା ॥ 28 ॥
ପାପେନାନୃତସାନ୍ତ୍ଵେନ ବାଲେ ନିତ୍ଯସୁଖୋଚିତେ ।
ରାମଂ ସ୍ଥାପଯତା ରାଜ୍ଯେ ସାନୁବନ୍ଧା ହତା ହ୍ଯସି ॥ 29 ॥
ସା ପ୍ରାପ୍ତକାଲଂ କୈକେଯି କ୍ଷିପ୍ରଂ କୁରୁ ହିତଂ ତଵ ।
ତ୍ରାଯସ୍ଵ ପୁତ୍ରମାତ୍ମାନଂ ମାଂ ଚ ଵିସ୍ମଯଦର୍ଶନେ ॥ 30 ॥
ମନ୍ଥାରାଯା ଵଚଶ୍ଶ୍ରୁତ୍ଵା ଶଯାନା ସା ଶୁଭାନନା ।
ଉତ୍ତସ୍ଥୌ ହର୍ଷସମ୍ପୂର୍ଣା ଚନ୍ଦ୍ରଲେଖେଵ ଶାରଦୀ ॥ 31 ॥
ଅତୀଵ ସା ତୁ ସଂହୃଷ୍ଟା କୈକେଯୀ ଵିସ୍ମଯାନ୍ଵିତା ।
ଏକମାଭରଣଂ ତସ୍ଯୈ କୁବ୍ଜାଯୈ ପ୍ରଦଦୌ ଶୁଭମ୍ ॥ 32 ॥
ଦତ୍ଵା ତ୍ଵାଭରଣଂ ତସ୍ଯୈ କୁବ୍ଜାଯୈ ପ୍ରମଦୋତ୍ତମା ।
କୈକେଯୀ ମନ୍ଥରାଂ ଦୃଷ୍ଟ୍ଵା ପୁନରେଵାବ୍ରଵୀଦିଦମ୍ ॥ 33 ॥
ଇଦଂ ତୁ ମନ୍ଥରେ ମହ୍ଯମାଖ୍ଯାସି ପରମଂ ପ୍ରିଯମ୍ ।
ଏତନ୍ମେ ପ୍ରିଯମାଖ୍ଯାତୁଃ କିଂ ଵା ଭୂଯଃ କରୋମି ତେ ॥ 34 ॥
ରାମେ ଵା ଭରତେ ଵାଽହଂ ଵିଶେଷଂ ନୋପଲକ୍ଷଯେ ।
ତସ୍ମାତ୍ତୁଷ୍ଟାଽସ୍ମି ଯଦ୍ରାଜା ରାମଂ ରାଜ୍ଯେଽଭିଷେକ୍ଷ୍ଯତି ॥ 35 ॥
ନ ମେ ପରଂ କିଞ୍ଚିଦିତସ୍ତ୍ଵଯା ପୁନଃ ପ୍ରିଯଂ ପ୍ରିଯାର୍ହେ ସୁଵଚଂ ଵଚଃପରମ୍ ।
ତଥା ହ୍ଯଵୋଚସ୍ତ୍ଵମତଃ ପ୍ରିଯୋତ୍ତରଂ ଵରଂ ପରଂ ତେ ପ୍ରଦଦାମି ତଂ ଵୃଣୁ ॥ 36 ॥
ଇତ୍ଯାର୍ଷେ ଶ୍ରୀମଦ୍ରାମାଯଣେ ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ଆଦିକାଵ୍ଯେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡେ ସପ୍ତମସ୍ସର୍ଗଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha saptamassargaḥ |
jñātidāsī yato jātā kaikeyyāstu sahoṣitā |
prāsādaṃ candrasaṅkāśamāruroha yadṛcchayā || 1 ||
siktarājapathāṃ kṛtsnāṃ prakīrṇakusumotkarām |
ayodhyāṃ mantharā tasmātprāsādādanvavaikṣata || 2 ||
patākābhirvarārhābhirdhvajaiśca samalaṅkṛtām |
vṛtāṃ chandapathaiścāpi śirassnātajanairvṛtām || 3 ||
mālyamodakahastaiśca dvijendrairabhināditām |
śukladevagṛhadvārāṃ sarvavāditranisvanām || 4 ||
samprahṛṣṭajanākīrṇāṃ brahmaghoṣābhināditām |
prahṛṣṭavarahastyaśvāṃ sampraṇarditagovṛṣām || 5 ||
prahṛṣṭamuditaiḥ paurairucchritadhvajamālinīm |
ayodhyāṃ mantharā dṛṣṭvā paraṃ vismayamāgatā || 6 ||
praharṣotphullanayanāṃ pāṇḍurakṣaumavāsinīm |
avidūre sthitāṃ dṛṣṭvā dhātrīṃ papraccha mantharā || 7 ||
uttamenābhisaṃyuktā harṣeṇārthaparā satī |
rāmamātā dhanaṃ kinnu janebhyassamprayacchati || 8 ||
atimātrapraharṣo'yaṃ kiṃ janasya ca śaṃsa me |
kārayiṣyati kiṃ vāpi samprahṛṣṭo mahīpatiḥ || 9 ||
vidīryamāṇā harṣeṇa dhātrī tu parayā mudā |
ācacakṣe'tha kubjāyai bhūyasīṃ rāghava śriyam || 10 ||
śvaḥ puṣyeṇa jitakrodhaṃ yauvarājyena rāghavam |
rājā daśaratho rāmamabhiṣecayitā'nagham || 11 ||
dhātryāstu vacanaṃ śṛtvā kubjā kṣipramamarṣitā |
kailāsaśikharākārā tprāsādādavarohata || 12 ||
sā dahyamānā kopena mantharā pāpadarśinī |
śayānāmetya kaikeyīmidaṃ vacanamabravīt || 13 ||
uttiṣṭha mūḍhe kiṃ śeṣe bhayaṃ tvāmabhivartate |
upaplutāmaughena kimātmānaṃ na budhyase || 14 ||
aniṣṭe subhagākāre saubhāgyena vikatthase |
calaṃ hi tava saubhāgyaṃ nadyāssrota ivoṣṇage || 15 ||
evamuktā tu kaikeyī ruṣṭayā paruṣaṃ vacaḥ |
kubjayā pāpadarśinyā viṣādamagamatparam || 16 ||
kaikeyī tvabravītkubjāṃ kaccitkṣemaṃ nu manthare |
viṣaṇṇavadanāṃ hi tvāṃ lakṣaye bhṛśaduḥkhitām || 17 ||
mantharā tu vaca śśrutvā kaikeyyā madhurākṣaram |
uvāca krodhasaṃyuktā vākyaṃ vākyaviśāradā || 18 ||
sā viṣaṇṇatarā bhūtvā kubjā tasyā hitaiṣiṇī |
viṣādayantī provāca bhedayantī ca rāghavam || 19 ||
akṣayyaṃ sumahaddevi pravṛttaṃ tvadvināśanam |
rāmaṃ daśaratho rājā yauvarājye'bhiṣekṣyati || 20 ||
sā'smyagādhe bhaye magnā duḥkhaśokasamanvitā |
dahyamānā'naleneva tvaddhitārthamihāgatā || 21 ||
tava duḥkhena kaikeyi mama duḥkhaṃ mahadbhavet |
tvadvṛddhau mama vṛddhiśca bhavedatra na saṃśayaḥ || 22 ||
narādhipakule jātā mahiṣī tvaṃ mahīpateḥ |
ugratvaṃ rājadharmāṇāṃ kathaṃ devi na budhyase || 23 ||
dharmāvādī śaṭho bhartā ślakṣṇavādī ca dāruṇaḥ |
śuddhabhāve na jānīṣe tenaiva matisandhitā || 24 ||
upasthitaḥ prayuñjānastvayi sāntvamanarthakam |
arthenaivādya te bhartā kausalyāṃ yojayiṣyati || 25 ||
upavāhya sa duṣṭātmā bharataṃ tava bandhuṣu |
kālye sthāpayitā rāmaṃ rājye nihatakaṇṭake || 26 ||
śatruḥ patipravādena mātreva hitakāmyayā |
āśīviṣa ivāṅkena bāle paridhṛtastvayā || 27 ||
yathā hi kuryātsarpo vā śatrurvā pratyupekṣitaḥ |
rājñā daśarathenādya saputrā tvaṃ tathā kṛtā || 28 ||
pāpenānṛtasāntvena bāle nityasukhocite |
rāmaṃ sthāpayatā rājye sānubandhā hatā hyasi || 29 ||
sā prāptakālaṃ kaikeyi kṣipraṃ kuru hitaṃ tava |
trāyasva putramātmānaṃ māṃ ca vismayadarśane || 30 ||
manthārāyā vacaśśrutvā śayānā sā śubhānanā |
uttasthau harṣasampūrṇā candralekheva śāradī || 31 ||
atīva sā tu saṃhṛṣṭā kaikeyī vismayānvitā |
ekamābharaṇaṃ tasyai kubjāyai pradadau śubham || 32 ||
datvā tvābharaṇaṃ tasyai kubjāyai pramadottamā |
kaikeyī mantharāṃ dṛṣṭvā punarevābravīdidam || 33 ||
idaṃ tu manthare mahyamākhyāsi paramaṃ priyam |
etanme priyamākhyātuḥ kiṃ vā bhūyaḥ karomi te || 34 ||
rāme vā bharate vā'haṃ viśeṣaṃ nopalakṣaye |
tasmāttuṣṭā'smi yadrājā rāmaṃ rājye'bhiṣekṣyati || 35 ||
na me paraṃ kiñciditastvayā punaḥ priyaṃ priyārhe suvacaṃ vacaḥparam |
tathā hyavocastvamataḥ priyottaraṃ varaṃ paraṃ te pradadāmi taṃ vṛṇu || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe saptamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ सप्तमस्सर्गः ।
ज्ञातिदासी यतो जाता कैकेय्यास्तु सहोषिता ।
प्रासादं चन्द्रसङ्काशमारुरोह यदृच्छया ॥ 1 ॥
सिक्तराजपथां कृत्स्नां प्रकीर्णकुसुमोत्कराम् ।
अयोध्यां मन्थरा तस्मात्प्रासादादन्ववैक्षत ॥ 2 ॥
पताकाभिर्वरार्हाभिर्ध्वजैश्च समलङ्कृताम् ।
वृतां छन्दपथैश्चापि शिरस्स्नातजनैर्वृताम् ॥ 3 ॥
माल्यमोदकहस्तैश्च द्विजेन्द्रैरभिनादिताम् ।
शुक्लदेवगृहद्वारां सर्ववादित्रनिस्वनाम् ॥ 4 ॥
सम्प्रहृष्टजनाकीर्णां ब्रह्मघोषाभिनादिताम् ।
प्रहृष्टवरहस्त्यश्वां सम्प्रणर्दितगोवृषाम् ॥ 5 ॥
प्रहृष्टमुदितैः पौरैरुच्छ्रितध्वजमालिनीम् ।
अयोध्यां मन्थरा दृष्ट्वा परं विस्मयमागता ॥ 6 ॥
प्रहर्षोत्फुल्लनयनां पाण्डुरक्षौमवासिनीम् ।
अविदूरे स्थितां दृष्ट्वा धात्रीं पप्रच्छ मन्थरा ॥ 7 ॥
उत्तमेनाभिसंयुक्ता हर्षेणार्थपरा सती ।
राममाता धनं किन्नु जनेभ्यस्सम्प्रयच्छति ॥ 8 ॥
अतिमात्रप्रहर्षोऽयं किं जनस्य च शंस मे ।
कारयिष्यति किं वापि सम्प्रहृष्टो महीपतिः ॥ 9 ॥
विदीर्यमाणा हर्षेण धात्री तु परया मुदा ।
आचचक्षेऽथ कुब्जायै भूयसीं राघव श्रियम् ॥ 10 ॥
श्वः पुष्येण जितक्रोधं यौवराज्येन राघवम् ।
राजा दशरथो राममभिषेचयिताऽनघम् ॥ 11 ॥
धात्र्यास्तु वचनं शृत्वा कुब्जा क्षिप्रममर्षिता ।
कैलासशिखराकारा त्प्रासादादवरोहत ॥ 12 ॥
सा दह्यमाना कोपेन मन्थरा पापदर्शिनी ।
शयानामेत्य कैकेयीमिदं वचनमब्रवीत् ॥ 13 ॥
उत्तिष्ठ मूढे किं शेषे भयं त्वामभिवर्तते ।
उपप्लुतामौघेन किमात्मानं न बुध्यसे ॥ 14 ॥
अनिष्टे सुभगाकारे सौभाग्येन विकत्थसे ।
चलं हि तव सौभाग्यं नद्यास्स्रोत इवोष्णगे ॥ 15 ॥
एवमुक्ता तु कैकेयी रुष्टया परुषं वचः ।
कुब्जया पापदर्शिन्या विषादमगमत्परम् ॥ 16 ॥
कैकेयी त्वब्रवीत्कुब्जां कच्चित्क्षेमं नु मन्थरे ।
विषण्णवदनां हि त्वां लक्षये भृशदुःखिताम् ॥ 17 ॥
मन्थरा तु वच श्श्रुत्वा कैकेय्या मधुराक्षरम् ।
उवाच क्रोधसंयुक्ता वाक्यं वाक्यविशारदा ॥ 18 ॥
सा विषण्णतरा भूत्वा कुब्जा तस्या हितैषिणी ।
विषादयन्ती प्रोवाच भेदयन्ती च राघवम् ॥ 19 ॥
अक्षय्यं सुमहद्देवि प्रवृत्तं त्वद्विनाशनम् ।
रामं दशरथो राजा यौवराज्येऽभिषेक्ष्यति ॥ 20 ॥
साऽस्म्यगाधे भये मग्ना दुःखशोकसमन्विता ।
दह्यमानाऽनलेनेव त्वद्धितार्थमिहागता ॥ 21 ॥
तव दुःखेन कैकेयि मम दुःखं महद्भवेत् ।
त्वद्वृद्धौ मम वृद्धिश्च भवेदत्र न संशयः ॥ 22 ॥
नराधिपकुले जाता महिषी त्वं महीपतेः ।
उग्रत्वं राजधर्माणां कथं देवि न बुध्यसे ॥ 23 ॥
धर्मावादी शठो भर्ता श्लक्ष्णवादी च दारुणः ।
शुद्धभावे न जानीषे तेनैव मतिसन्धिता ॥ 24 ॥
उपस्थितः प्रयुञ्जानस्त्वयि सान्त्वमनर्थकम् ।
अर्थेनैवाद्य ते भर्ता कौसल्यां योजयिष्यति ॥ 25 ॥
उपवाह्य स दुष्टात्मा भरतं तव बन्धुषु ।
काल्ये स्थापयिता रामं राज्ये निहतकण्टके ॥ 26 ॥
शत्रुः पतिप्रवादेन मात्रेव हितकाम्यया ।
आशीविष इवाङ्केन बाले परिधृतस्त्वया ॥ 27 ॥
यथा हि कुर्यात्सर्पो वा शत्रुर्वा प्रत्युपेक्षितः ।
राज्ञा दशरथेनाद्य सपुत्रा त्वं तथा कृता ॥ 28 ॥
पापेनानृतसान्त्वेन बाले नित्यसुखोचिते ।
रामं स्थापयता राज्ये सानुबन्धा हता ह्यसि ॥ 29 ॥
सा प्राप्तकालं कैकेयि क्षिप्रं कुरु हितं तव ।
त्रायस्व पुत्रमात्मानं मां च विस्मयदर्शने ॥ 30 ॥
मन्थाराया वचश्श्रुत्वा शयाना सा शुभानना ।
उत्तस्थौ हर्षसम्पूर्णा चन्द्रलेखेव शारदी ॥ 31 ॥
अतीव सा तु संहृष्टा कैकेयी विस्मयान्विता ।
एकमाभरणं तस्यै कुब्जायै प्रददौ शुभम् ॥ 32 ॥
दत्वा त्वाभरणं तस्यै कुब्जायै प्रमदोत्तमा ।
कैकेयी मन्थरां दृष्ट्वा पुनरेवाब्रवीदिदम् ॥ 33 ॥
इदं तु मन्थरे मह्यमाख्यासि परमं प्रियम् ।
एतन्मे प्रियमाख्यातुः किं वा भूयः करोमि ते ॥ 34 ॥
रामे वा भरते वाऽहं विशेषं नोपलक्षये ।
तस्मात्तुष्टाऽस्मि यद्राजा रामं राज्येऽभिषेक्ष्यति ॥ 35 ॥
न मे परं किञ्चिदितस्त्वया पुनः प्रियं प्रियार्हे सुवचं वचःपरम् ।
तथा ह्यवोचस्त्वमतः प्रियोत्तरं वरं परं ते प्रददामि तं वृणु ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे सप्तमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha saptamassargaḥ |
jñātidāsī yato jātā kaikeyyāstu sahoṣitā |
prāsādaṃ candrasaṅkāśamāruroha yadṛcchayā || 1 ||
siktarājapathāṃ kṛtsnāṃ prakīrṇakusumotkarām |
ayodhyāṃ mantharā tasmātprāsādādanvavaikṣata || 2 ||
patākābhirvarārhābhirdhvajaiśca samalaṅkṛtām |
vṛtāṃ chandapathaiścāpi śirassnātajanairvṛtām || 3 ||
mālyamodakahastaiśca dvijendrairabhināditām |
śukladevagṛhadvārāṃ sarvavāditranisvanām || 4 ||
samprahṛṣṭajanākīrṇāṃ brahmaghoṣābhināditām |
prahṛṣṭavarahastyaśvāṃ sampraṇarditagovṛṣām || 5 ||
prahṛṣṭamuditaiḥ paurairucchritadhvajamālinīm |
ayodhyāṃ mantharā dṛṣṭvā paraṃ vismayamāgatā || 6 ||
praharṣotphullanayanāṃ pāṇḍurakṣaumavāsinīm |
avidūre sthitāṃ dṛṣṭvā dhātrīṃ papraccha mantharā || 7 ||
uttamenābhisaṃyuktā harṣeṇārthaparā satī |
rāmamātā dhanaṃ kinnu janebhyassamprayacchati || 8 ||
atimātrapraharṣo'yaṃ kiṃ janasya ca śaṃsa me |
kārayiṣyati kiṃ vāpi samprahṛṣṭo mahīpatiḥ || 9 ||
vidīryamāṇā harṣeṇa dhātrī tu parayā mudā |
ācacakṣe'tha kubjāyai bhūyasīṃ rāghava śriyam || 10 ||
śvaḥ puṣyeṇa jitakrodhaṃ yauvarājyena rāghavam |
rājā daśaratho rāmamabhiṣecayitā'nagham || 11 ||
dhātryāstu vacanaṃ śṛtvā kubjā kṣipramamarṣitā |
kailāsaśikharākārā tprāsādādavarohata || 12 ||
sā dahyamānā kopena mantharā pāpadarśinī |
śayānāmetya kaikeyīmidaṃ vacanamabravīt || 13 ||
uttiṣṭha mūḍhe kiṃ śeṣe bhayaṃ tvāmabhivartate |
upaplutāmaughena kimātmānaṃ na budhyase || 14 ||
aniṣṭe subhagākāre saubhāgyena vikatthase |
calaṃ hi tava saubhāgyaṃ nadyāssrota ivoṣṇage || 15 ||
evamuktā tu kaikeyī ruṣṭayā paruṣaṃ vacaḥ |
kubjayā pāpadarśinyā viṣādamagamatparam || 16 ||
kaikeyī tvabravītkubjāṃ kaccitkṣemaṃ nu manthare |
viṣaṇṇavadanāṃ hi tvāṃ lakṣaye bhṛśaduḥkhitām || 17 ||
mantharā tu vaca śśrutvā kaikeyyā madhurākṣaram |
uvāca krodhasaṃyuktā vākyaṃ vākyaviśāradā || 18 ||
sā viṣaṇṇatarā bhūtvā kubjā tasyā hitaiṣiṇī |
viṣādayantī provāca bhedayantī ca rāghavam || 19 ||
akṣayyaṃ sumahaddevi pravṛttaṃ tvadvināśanam |
rāmaṃ daśaratho rājā yauvarājye'bhiṣekṣyati || 20 ||
sā'smyagādhe bhaye magnā duḥkhaśokasamanvitā |
dahyamānā'naleneva tvaddhitārthamihāgatā || 21 ||
tava duḥkhena kaikeyi mama duḥkhaṃ mahadbhavet |
tvadvṛddhau mama vṛddhiśca bhavedatra na saṃśayaḥ || 22 ||
narādhipakule jātā mahiṣī tvaṃ mahīpateḥ |
ugratvaṃ rājadharmāṇāṃ kathaṃ devi na budhyase || 23 ||
dharmāvādī śaṭho bhartā ślakṣṇavādī ca dāruṇaḥ |
śuddhabhāve na jānīṣe tenaiva matisandhitā || 24 ||
upasthitaḥ prayuñjānastvayi sāntvamanarthakam |
arthenaivādya te bhartā kausalyāṃ yojayiṣyati || 25 ||
upavāhya sa duṣṭātmā bharataṃ tava bandhuṣu |
kālye sthāpayitā rāmaṃ rājye nihatakaṇṭake || 26 ||
śatruḥ patipravādena mātreva hitakāmyayā |
āśīviṣa ivāṅkena bāle paridhṛtastvayā || 27 ||
yathā hi kuryātsarpo vā śatrurvā pratyupekṣitaḥ |
rājñā daśarathenādya saputrā tvaṃ tathā kṛtā || 28 ||
pāpenānṛtasāntvena bāle nityasukhocite |
rāmaṃ sthāpayatā rājye sānubandhā hatā hyasi || 29 ||
sā prāptakālaṃ kaikeyi kṣipraṃ kuru hitaṃ tava |
trāyasva putramātmānaṃ māṃ ca vismayadarśane || 30 ||
manthārāyā vacaśśrutvā śayānā sā śubhānanā |
uttasthau harṣasampūrṇā candralekheva śāradī || 31 ||
atīva sā tu saṃhṛṣṭā kaikeyī vismayānvitā |
ekamābharaṇaṃ tasyai kubjāyai pradadau śubham || 32 ||
datvā tvābharaṇaṃ tasyai kubjāyai pramadottamā |
kaikeyī mantharāṃ dṛṣṭvā punarevābravīdidam || 33 ||
idaṃ tu manthare mahyamākhyāsi paramaṃ priyam |
etanme priyamākhyātuḥ kiṃ vā bhūyaḥ karomi te || 34 ||
rāme vā bharate vā'haṃ viśeṣaṃ nopalakṣaye |
tasmāttuṣṭā'smi yadrājā rāmaṃ rājye'bhiṣekṣyati || 35 ||
na me paraṃ kiñciditastvayā punaḥ priyaṃ priyārhe suvacaṃ vacaḥparam |
tathā hyavocastvamataḥ priyottaraṃ varaṃ paraṃ te pradadāmi taṃ vṛṇu || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe saptamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.