1.74 ബാലകാണ്ഡ - ചതുഃസപ്തതിതമ സര്ഗഃ

1.74 Balakanda - Chatuhsaptatitama Sargah

✍️ Valmiki 🖋️ Malayalam script
📄 Download PDF
ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ ബാലകാണ്ഡമ് ।
അഥ ചതുഃസപ്തതിതമസ്സര്ഗഃ ।
അഥ രാത്ര്യാം വ്യതീതായാം വിശ്വാമിത്രോ മഹാമുനിഃ ।
ആപൃഷ്ട്വാ തൌ ച രാജാനൌ ജഗാമോത്തരപര്വതമ് ॥ 1 ॥
ആശീര്ഭിഃ പൂരയിത്വാ ച കുമാരാംശ്ച സരാഘവാന് ।
വിശ്വാമിത്രേ ഗതേ രാജാ വൈദേഹം മിഥിലാധിപമ് ।
ആപൃഷ്ട്വാഽഥ ജഗാമാശു രാജാ ദശരഥഃ പുരീമ് ॥ 2 ॥
ഗച്ഛന്തം തം തു രാജാനമന്വഗച്ഛന്നരാധിപഃ ॥ 3 ॥
അഥ രാജാ വിദേഹാനാം ദദൌ കന്യാധനം ബഹു ।
ഗവാം ശതസഹസ്രാണി ബഹൂനി മിഥിലേശ്വരഃ ।
കമ്ബലാനാം ച മുഖ്യാനാം ക്ഷൌമകോട്യമ്ബരാണി ച ॥ 4 ॥
ഹസ്ത്യശ്വരഥപാദാതം ദിവ്യരൂപം സ്വലങ്കൃതമ് ।
ദദൌ കന്യാപിതാ താസാം ദാസീദാസമനുത്തമമ് ॥ 5 ॥
ഹിരണ്യസ്യ സുവര്ണസ്യ മുക്താനാം വിദ്രുമസ്യ ച ॥ 6 ॥
ദദൌ പരമസംഹൃഷ്ടഃ കന്യാധനമനുത്തമമ് ।
ദത്ത്വാ ബഹു ധനം രാജാ സമനുജ്ഞാപ്യ പാര്ഥിവമ് ॥ 7 ॥
പ്രവിവേശ സ്വനിലയം മിഥിലാം മിഥിലേശ്വരഃ ।
രാജാഽപ്യയോധ്യാധിപതിസ്സഹ പുത്രൈര്മഹാത്മഭിഃ ।
ഋഷീന് സര്വാന് പുരസ്കൃത്യ ജഗാമ സബലാനുഗഃ ॥ 8 ॥
ഗച്ഛന്തം തം നരവ്യാഘ്രം സര്ഷിസങ്ഘം സരാഘവമ് ॥ 9 ॥
ഘോരാഃ സ്മ പക്ഷിണോ വാചോ വ്യാഹരന്തി തതസ്തതഃ ।
ഭൌമാശ്ചൈവ മൃഗാ സ്സര്വേ ഗച്ഛന്തി സ്മ പ്രദക്ഷിണമ് ॥ 10 ॥
താന് ദൃഷ്ട്വാ രാജശാര്ദൂലോ വസിഷ്ഠം പര്യപൃച്ഛത ।
അസൌമ്യാഃ പക്ഷിണോ ഘോരാ മൃഗാശ്ചാപി പ്രദക്ഷിണാഃ ॥ 11 ॥
കിമിദം ഹൃദയോത്കമ്പി മനോ മമ വിഷീദതി ।
രാജ്ഞോ ദശരഥസ്യൈതച്ഛ്രുത്വാ വാക്യം മഹാനൃഷിഃ ॥ 12 ॥
ഉവാച മധുരാം വാണീം ശ്രൂയതാമസ്യ യത്ഫലമ് ।
ഉപസ്ഥിതം ഭയം ഘോരം ദിവ്യം പക്ഷിമുഖാച്ച്യുതമ് ॥ 13 ॥
മൃഗാഃ പ്രശമയന്ത്യേതേ സന്താപസ്ത്യജ്യതാമയമ് ।
തേഷാം സംവദതാം തത്ര വായുഃ പ്രാദുര്ബഭൂവ ഹ ॥ 14 ॥
കമ്പയന് പൃഥിവീം സര്വാം പാതയംശ്ച ദ്രുമാഞ്ച്ഛുഭാന് ।
തമസാ സംവൃതസ്സൂര്യ സ്സര്വാ ന പ്രബഭുര്ദിശ ॥ 15 ॥
ഭസ്മനാ ചാവൃതം സര്വം സമ്മൂഢമിവ തദ്ബലമ് ।
വസിഷ്ഠശ്ചര്ഷയശ്ചാന്യേ രാജാ ച സസുതസ്തദാ ॥ 16 ॥
സംസജ്ഞാ ഇവ തത്രാസന് സര്വമന്യദ്വിചേതനമ് ।
തസ്മിംസ്തമസി ഘോരേ തു ഭസ്മച്ഛന്നേവ സാ ചമൂഃ ॥ 17 ॥
ദദര്ശ ഭീമസങ്കാശം ജടാമണ്ഡലധാരിണമ് ।
ഭാര്ഗവം ജാമദഗ്ന്യം തം രാജരാജവിമര്ദിനമ് ॥ 18 ॥
കൈലാസമിവ ദുര്ധര്ഷം കാലാഗ്നിമിവ ദുസ്സഹമ് ।
ജ്വലന്തമിവ തേജോഭിര്ദുര്നിരീക്ഷ്യം പൃഥഗ്ജനൈഃ ॥ 19 ॥
സ്കന്ധേ ചാസജ്യ പരശും ധനുര്വിദ്യുദ്ഗണോപമമ് ।
പ്രഗൃഹ്യ ശരമുഖ്യം ച ത്രിപുരഘ്നം യഥാ ശിവമ് ॥ 20 ॥
തം ദൃഷ്ട്വാ ഭീമസങ്കാശം ജ്വലന്തമിവ പാവകമ് ।
വസിഷ്ഠപ്രമുഖാ വിപ്രാ ജപഹോമപരായണാഃ ॥ 21 ॥
സങ്ഗതാ മുനയസ്സര്വേ സഞ്ജജല്പുരഥോ മിഥഃ ।
കച്ചിത്പിതൃവധാമര്ഷീ ക്ഷത്രം നോത്സാദയിഷ്യതി ॥ 22 ॥
പൂര്വം ക്ഷത്രവധം കൃത്വാ ഗതമന്യുര്ഗതജ്വരഃ ।
ക്ഷത്രസ്യോത്സാദനം ഭൂയോ ന ഖല്വസ്യ ചികീര്ഷിതമ് ॥ 23 ॥
ഏവമുക്ത്വാഽര്ഘ്യമാദായ ഭാര്ഗവം ഭീമദര്ശനമ് ।
ഋഷയോ രാമ രാമേതി വചോ മധുരമബ്രുവന് ॥ 24 ॥
പ്രതിഗൃഹ്യ തു താം പൂജാമൃഷിദത്താം പ്രതാപവാന് ।
രാമം ദാശരഥിം രാമോ ജാമദഗ്ന്യോഽഭ്യഭാഷത ॥ 25 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ ബാലകാണ്ഡേ ചതുഃസപ്തതിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha catuḥsaptatitamassargaḥ |
atha rātryāṃ vyatītāyāṃ viśvāmitro mahāmuniḥ |
āpṛṣṭvā tau ca rājānau jagāmottaraparvatam || 1 ||
āśīrbhiḥ pūrayitvā ca kumārāṃśca sarāghavān |
viśvāmitre gate rājā vaidehaṃ mithilādhipam |
āpṛṣṭvā'tha jagāmāśu rājā daśarathaḥ purīm || 2 ||
gacchantaṃ taṃ tu rājānamanvagacchannarādhipaḥ || 3 ||
atha rājā videhānāṃ dadau kanyādhanaṃ bahu |
gavāṃ śatasahasrāṇi bahūni mithileśvaraḥ |
kambalānāṃ ca mukhyānāṃ kṣaumakoṭyambarāṇi ca || 4 ||
hastyaśvarathapādātaṃ divyarūpaṃ svalaṅkṛtam |
dadau kanyāpitā tāsāṃ dāsīdāsamanuttamam || 5 ||
hiraṇyasya suvarṇasya muktānāṃ vidrumasya ca || 6 ||
dadau paramasaṃhṛṣṭaḥ kanyādhanamanuttamam |
dattvā bahu dhanaṃ rājā samanujñāpya pārthivam || 7 ||
praviveśa svanilayaṃ mithilāṃ mithileśvaraḥ |
rājā'pyayodhyādhipatissaha putrairmahātmabhiḥ |
ṛṣīn sarvān puraskṛtya jagāma sabalānugaḥ || 8 ||
gacchantaṃ taṃ naravyāghraṃ sarṣisaṅghaṃ sarāghavam || 9 ||
ghorāḥ sma pakṣiṇo vāco vyāharanti tatastataḥ |
bhaumāścaiva mṛgā ssarve gacchanti sma pradakṣiṇam || 10 ||
tān dṛṣṭvā rājaśārdūlo vasiṣṭhaṃ paryapṛcchata |
asaumyāḥ pakṣiṇo ghorā mṛgāścāpi pradakṣiṇāḥ || 11 ||
kimidaṃ hṛdayotkampi mano mama viṣīdati |
rājño daśarathasyaitacchrutvā vākyaṃ mahānṛṣiḥ || 12 ||
uvāca madhurāṃ vāṇīṃ śrūyatāmasya yatphalam |
upasthitaṃ bhayaṃ ghoraṃ divyaṃ pakṣimukhāccyutam || 13 ||
mṛgāḥ praśamayantyete santāpastyajyatāmayam |
teṣāṃ saṃvadatāṃ tatra vāyuḥ prādurbabhūva ha || 14 ||
kampayan pṛthivīṃ sarvāṃ pātayaṃśca drumāñcchubhān |
tamasā saṃvṛtassūrya ssarvā na prababhurdiśa || 15 ||
bhasmanā cāvṛtaṃ sarvaṃ sammūḍhamiva tadbalam |
vasiṣṭhaścarṣayaścānye rājā ca sasutastadā || 16 ||
saṃsajñā iva tatrāsan sarvamanyadvicetanam |
tasmiṃstamasi ghore tu bhasmacchanneva sā camūḥ || 17 ||
dadarśa bhīmasaṅkāśaṃ jaṭāmaṇḍaladhāriṇam |
bhārgavaṃ jāmadagnyaṃ taṃ rājarājavimardinam || 18 ||
kailāsamiva durdharṣaṃ kālāgnimiva dussaham |
jvalantamiva tejobhirdurnirīkṣyaṃ pṛthagjanaiḥ || 19 ||
skandhe cāsajya paraśuṃ dhanurvidyudgaṇopamam |
pragṛhya śaramukhyaṃ ca tripuraghnaṃ yathā śivam || 20 ||
taṃ dṛṣṭvā bhīmasaṅkāśaṃ jvalantamiva pāvakam |
vasiṣṭhapramukhā viprā japahomaparāyaṇāḥ || 21 ||
saṅgatā munayassarve sañjajalpuratho mithaḥ |
kaccitpitṛvadhāmarṣī kṣatraṃ notsādayiṣyati || 22 ||
pūrvaṃ kṣatravadhaṃ kṛtvā gatamanyurgatajvaraḥ |
kṣatrasyotsādanaṃ bhūyo na khalvasya cikīrṣitam || 23 ||
evamuktvā'rghyamādāya bhārgavaṃ bhīmadarśanam |
ṛṣayo rāma rāmeti vaco madhuramabruvan || 24 ||
pratigṛhya tu tāṃ pūjāmṛṣidattāṃ pratāpavān |
rāmaṃ dāśarathiṃ rāmo jāmadagnyo'bhyabhāṣata || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe catuḥsaptatitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ चतुःसप्ततितमस्सर्गः ।
अथ रात्र्यां व्यतीतायां विश्वामित्रो महामुनिः ।
आपृष्ट्वा तौ च राजानौ जगामोत्तरपर्वतम् ॥ 1 ॥
आशीर्भिः पूरयित्वा च कुमारांश्च सराघवान् ।
विश्वामित्रे गते राजा वैदेहं मिथिलाधिपम् ।
आपृष्ट्वाऽथ जगामाशु राजा दशरथः पुरीम् ॥ 2 ॥
गच्छन्तं तं तु राजानमन्वगच्छन्नराधिपः ॥ 3 ॥
अथ राजा विदेहानां ददौ कन्याधनं बहु ।
गवां शतसहस्राणि बहूनि मिथिलेश्वरः ।
कम्बलानां च मुख्यानां क्षौमकोट्यम्बराणि च ॥ 4 ॥
हस्त्यश्वरथपादातं दिव्यरूपं स्वलङ्कृतम् ।
ददौ कन्यापिता तासां दासीदासमनुत्तमम् ॥ 5 ॥
हिरण्यस्य सुवर्णस्य मुक्तानां विद्रुमस्य च ॥ 6 ॥
ददौ परमसंहृष्टः कन्याधनमनुत्तमम् ।
दत्त्वा बहु धनं राजा समनुज्ञाप्य पार्थिवम् ॥ 7 ॥
प्रविवेश स्वनिलयं मिथिलां मिथिलेश्वरः ।
राजाऽप्ययोध्याधिपतिस्सह पुत्रैर्महात्मभिः ।
ऋषीन् सर्वान् पुरस्कृत्य जगाम सबलानुगः ॥ 8 ॥
गच्छन्तं तं नरव्याघ्रं सर्षिसङ्घं सराघवम् ॥ 9 ॥
घोराः स्म पक्षिणो वाचो व्याहरन्ति ततस्ततः ।
भौमाश्चैव मृगा स्सर्वे गच्छन्ति स्म प्रदक्षिणम् ॥ 10 ॥
तान् दृष्ट्वा राजशार्दूलो वसिष्ठं पर्यपृच्छत ।
असौम्याः पक्षिणो घोरा मृगाश्चापि प्रदक्षिणाः ॥ 11 ॥
किमिदं हृदयोत्कम्पि मनो मम विषीदति ।
राज्ञो दशरथस्यैतच्छ्रुत्वा वाक्यं महानृषिः ॥ 12 ॥
उवाच मधुरां वाणीं श्रूयतामस्य यत्फलम् ।
उपस्थितं भयं घोरं दिव्यं पक्षिमुखाच्च्युतम् ॥ 13 ॥
मृगाः प्रशमयन्त्येते सन्तापस्त्यज्यतामयम् ।
तेषां संवदतां तत्र वायुः प्रादुर्बभूव ह ॥ 14 ॥
कम्पयन् पृथिवीं सर्वां पातयंश्च द्रुमाञ्च्छुभान् ।
तमसा संवृतस्सूर्य स्सर्वा न प्रबभुर्दिश ॥ 15 ॥
भस्मना चावृतं सर्वं सम्मूढमिव तद्बलम् ।
वसिष्ठश्चर्षयश्चान्ये राजा च ससुतस्तदा ॥ 16 ॥
संसज्ञा इव तत्रासन् सर्वमन्यद्विचेतनम् ।
तस्मिंस्तमसि घोरे तु भस्मच्छन्नेव सा चमूः ॥ 17 ॥
ददर्श भीमसङ्काशं जटामण्डलधारिणम् ।
भार्गवं जामदग्न्यं तं राजराजविमर्दिनम् ॥ 18 ॥
कैलासमिव दुर्धर्षं कालाग्निमिव दुस्सहम् ।
ज्वलन्तमिव तेजोभिर्दुर्निरीक्ष्यं पृथग्जनैः ॥ 19 ॥
स्कन्धे चासज्य परशुं धनुर्विद्युद्गणोपमम् ।
प्रगृह्य शरमुख्यं च त्रिपुरघ्नं यथा शिवम् ॥ 20 ॥
तं दृष्ट्वा भीमसङ्काशं ज्वलन्तमिव पावकम् ।
वसिष्ठप्रमुखा विप्रा जपहोमपरायणाः ॥ 21 ॥
सङ्गता मुनयस्सर्वे सञ्जजल्पुरथो मिथः ।
कच्चित्पितृवधामर्षी क्षत्रं नोत्सादयिष्यति ॥ 22 ॥
पूर्वं क्षत्रवधं कृत्वा गतमन्युर्गतज्वरः ।
क्षत्रस्योत्सादनं भूयो न खल्वस्य चिकीर्षितम् ॥ 23 ॥
एवमुक्त्वाऽर्घ्यमादाय भार्गवं भीमदर्शनम् ।
ऋषयो राम रामेति वचो मधुरमब्रुवन् ॥ 24 ॥
प्रतिगृह्य तु तां पूजामृषिदत्तां प्रतापवान् ।
रामं दाशरथिं रामो जामदग्न्योऽभ्यभाषत ॥ 25 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे चतुःसप्ततितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha catuḥsaptatitamassargaḥ |
atha rātryāṃ vyatītāyāṃ viśvāmitro mahāmuniḥ |
āpṛṣṭvā tau ca rājānau jagāmottaraparvatam || 1 ||
āśīrbhiḥ pūrayitvā ca kumārāṃśca sarāghavān |
viśvāmitre gate rājā vaidehaṃ mithilādhipam |
āpṛṣṭvā'tha jagāmāśu rājā daśarathaḥ purīm || 2 ||
gacchantaṃ taṃ tu rājānamanvagacchannarādhipaḥ || 3 ||
atha rājā videhānāṃ dadau kanyādhanaṃ bahu |
gavāṃ śatasahasrāṇi bahūni mithileśvaraḥ |
kambalānāṃ ca mukhyānāṃ kṣaumakoṭyambarāṇi ca || 4 ||
hastyaśvarathapādātaṃ divyarūpaṃ svalaṅkṛtam |
dadau kanyāpitā tāsāṃ dāsīdāsamanuttamam || 5 ||
hiraṇyasya suvarṇasya muktānāṃ vidrumasya ca || 6 ||
dadau paramasaṃhṛṣṭaḥ kanyādhanamanuttamam |
dattvā bahu dhanaṃ rājā samanujñāpya pārthivam || 7 ||
praviveśa svanilayaṃ mithilāṃ mithileśvaraḥ |
rājā'pyayodhyādhipatissaha putrairmahātmabhiḥ |
ṛṣīn sarvān puraskṛtya jagāma sabalānugaḥ || 8 ||
gacchantaṃ taṃ naravyāghraṃ sarṣisaṅghaṃ sarāghavam || 9 ||
ghorāḥ sma pakṣiṇo vāco vyāharanti tatastataḥ |
bhaumāścaiva mṛgā ssarve gacchanti sma pradakṣiṇam || 10 ||
tān dṛṣṭvā rājaśārdūlo vasiṣṭhaṃ paryapṛcchata |
asaumyāḥ pakṣiṇo ghorā mṛgāścāpi pradakṣiṇāḥ || 11 ||
kimidaṃ hṛdayotkampi mano mama viṣīdati |
rājño daśarathasyaitacchrutvā vākyaṃ mahānṛṣiḥ || 12 ||
uvāca madhurāṃ vāṇīṃ śrūyatāmasya yatphalam |
upasthitaṃ bhayaṃ ghoraṃ divyaṃ pakṣimukhāccyutam || 13 ||
mṛgāḥ praśamayantyete santāpastyajyatāmayam |
teṣāṃ saṃvadatāṃ tatra vāyuḥ prādurbabhūva ha || 14 ||
kampayan pṛthivīṃ sarvāṃ pātayaṃśca drumāñcchubhān |
tamasā saṃvṛtassūrya ssarvā na prababhurdiśa || 15 ||
bhasmanā cāvṛtaṃ sarvaṃ sammūḍhamiva tadbalam |
vasiṣṭhaścarṣayaścānye rājā ca sasutastadā || 16 ||
saṃsajñā iva tatrāsan sarvamanyadvicetanam |
tasmiṃstamasi ghore tu bhasmacchanneva sā camūḥ || 17 ||
dadarśa bhīmasaṅkāśaṃ jaṭāmaṇḍaladhāriṇam |
bhārgavaṃ jāmadagnyaṃ taṃ rājarājavimardinam || 18 ||
kailāsamiva durdharṣaṃ kālāgnimiva dussaham |
jvalantamiva tejobhirdurnirīkṣyaṃ pṛthagjanaiḥ || 19 ||
skandhe cāsajya paraśuṃ dhanurvidyudgaṇopamam |
pragṛhya śaramukhyaṃ ca tripuraghnaṃ yathā śivam || 20 ||
taṃ dṛṣṭvā bhīmasaṅkāśaṃ jvalantamiva pāvakam |
vasiṣṭhapramukhā viprā japahomaparāyaṇāḥ || 21 ||
saṅgatā munayassarve sañjajalpuratho mithaḥ |
kaccitpitṛvadhāmarṣī kṣatraṃ notsādayiṣyati || 22 ||
pūrvaṃ kṣatravadhaṃ kṛtvā gatamanyurgatajvaraḥ |
kṣatrasyotsādanaṃ bhūyo na khalvasya cikīrṣitam || 23 ||
evamuktvā'rghyamādāya bhārgavaṃ bhīmadarśanam |
ṛṣayo rāma rāmeti vaco madhuramabruvan || 24 ||
pratigṛhya tu tāṃ pūjāmṛṣidattāṃ pratāpavān |
rāmaṃ dāśarathiṃ rāmo jāmadagnyo'bhyabhāṣata || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe catuḥsaptatitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script. Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.
🕉 InfoLyter.in