॥ ദ്വിതീയ മുണ്ഡകേ പ്രഥമഃ ഖണ്ഡഃ ॥
തദേത-ഥ്സത്യം
യഥാ സുദീപ്താ-ത്പാവകാദ്വിസ്ഫുലിങ്ഗാഃ
സഹസ്രശഃ പ്രഭവന്തേ സരൂപാഃ ।
തഥാ-ഽക്ഷരാദ്വിവിധാ-സ്സോമ്യ ഭാവാഃ
പ്രജായന്തേ തത്ര ചൈവാപി യന്തി ॥ 1॥
ദിവ്യോ ഹ്യമൂര്തഃ പുരുഷ-സ്സ ബാഹ്യാഭ്യന്തരോ ഹ്യജഃ ।
അപ്രാണോ ഹ്യമനാ-ശ്ശുഭ്രോ ഹ്യക്ഷരാ-ത്പരതഃ പരഃ ॥ 2॥
ഏതസ്മാജ്ജായതേ പ്രാണോ മന-സ്സര്വേന്ദ്രിയാണി ച ।
ഖം-വാഁയുര്ജ്യോതിരാപഃ പൃഥിവീ വിശ്വസ്യ ധാരിണീ ॥ 3॥
അഗ്നീര്മൂര്ധാ ചക്ഷുഷീ ചന്ദ്രസൂര്യൌ
ദിശ-ശ്ശ്രോത്രേ വാഗ് വിവൃതാശ്ച വേദാഃ ।
വായുഃ പ്രാണോ ഹൃദയം-വിഁശ്വമസ്യ പദ്ഭ്യാം
പൃഥിവീ ഹ്യേഷ സര്വഭൂതാന്തരാത്മാ ॥ 4॥
തസ്മാദഗ്നി-സ്സമിധോ യസ്യ സൂര്യഃ
സോമാ-ത്പര്ജന്യ ഓഷധയഃ പൃഥിവ്യാമ് ।
പുമാ-ന്രേത-സ്സിഞ്ചതി യോഷിതായാം
ബഹ്വീഃ പ്രജാഃ പുരുഷാ-ഥ്സമ്പ്രസൂതാഃ ॥ 5॥
തസ്മാദൃച-സ്സാമ യജൂംഷി ദീക്ഷാ
യജ്ഞാശ്ച സര്വേ ക്രതവോ ദക്ഷിണാശ്ച ।
സംവഁത്സരശ്ച യജമാനശ്ച ലോകാഃ
സോമോ യത്ര പവതേ യത്ര സൂര്യഃ ॥ 6॥
തസ്മാച്ച ദേവാ ബഹുധാ സമ്പ്രസൂതാഃ
സാധ്യാ മനുഷ്യാഃ പശവോ വയാംസി ।
പ്രാണാപാനൌ വ്രീഹിയവൌ തപശ്ച
ശ്രദ്ധാ സത്യ-മ്ബ്രഹ്മചര്യം-വിഁധിശ്ച ॥ 7॥
സപ്ത പ്രാണാഃ പ്രഭവന്തി തസ്മാത്
സപ്താര്ചിഷ-സ്സമിധ-സ്സപ്ത ഹോമാഃ ।
സപ്ത ഇമേ ലോകാ യേഷു ചരന്തി പ്രാണാ
ഗുഹാശയാ നിഹിതാ-സ്സപ്ത സപ്ത ॥ 8॥
അത-സ്സമുദ്രാ ഗിരയശ്ച സര്വേ-ഽസ്മാത്
സ്യന്ദന്തേ സിന്ധവ-സ്സര്വരൂപാഃ ।
അതശ്ച സര്വാ ഓഷധയോ രസശ്ച
യേനൈഷ ഭൂതൈസ്തിഷ്ഠതേ ഹ്യന്തരാത്മാ ॥ 9॥
പുരുഷ ഏവേദം-വിഁശ്വ-ങ്കര്മ തപോ ബ്രഹ്മ പരാമൃതമ് ।
ഏതദ്യോ വേദ നിഹിത-ങ്ഗുഹായാം
സോ-ഽവിദ്യാഗ്രന്ഥിം-വിഁകിരതീഹ സോമ്യ ॥ 10॥
॥ ഇതി മുണ്ഡകോപനിഷദി ദ്വിതീയമുണ്ഡകേ പ്രഥമഃ ഖണ്ഡഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ द्वितीय मुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
तदेत-थ्सत्यं
यथा सुदीप्ता-त्पावकाद्विस्फुलिङ्गाः
सहस्रशः प्रभवन्ते सरूपाः ।
तथा-ऽक्षराद्विविधा-स्सोम्य भावाः
प्रजायन्ते तत्र चैवापि यन्ति ॥ 1॥
दिव्यो ह्यमूर्तः पुरुष-स्स बाह्याभ्यन्तरो ह्यजः ।
अप्राणो ह्यमना-श्शुभ्रो ह्यक्षरा-त्परतः परः ॥ 2॥
एतस्माज्जायते प्राणो मन-स्सर्वेन्द्रियाणि च ।
खं-वाँयुर्ज्योतिरापः पृथिवी विश्वस्य धारिणी ॥ 3॥
अग्नीर्मूर्धा चक्षुषी चन्द्रसूर्यौ
दिश-श्श्रोत्रे वाग् विवृताश्च वेदाः ।
वायुः प्राणो हृदयं-विँश्वमस्य पद्भ्यां
पृथिवी ह्येष सर्वभूतान्तरात्मा ॥ 4॥
तस्मादग्नि-स्समिधो यस्य सूर्यः
सोमा-त्पर्जन्य ओषधयः पृथिव्याम् ।
पुमा-न्रेत-स्सिञ्चति योषितायां
बह्वीः प्रजाः पुरुषा-थ्सम्प्रसूताः ॥ 5॥
तस्मादृच-स्साम यजूंषि दीक्षा
यज्ञाश्च सर्वे क्रतवो दक्षिणाश्च ।
संवँत्सरश्च यजमानश्च लोकाः
सोमो यत्र पवते यत्र सूर्यः ॥ 6॥
तस्माच्च देवा बहुधा सम्प्रसूताः
साध्या मनुष्याः पशवो वयांसि ।
प्राणापानौ व्रीहियवौ तपश्च
श्रद्धा सत्य-म्ब्रह्मचर्यं-विँधिश्च ॥ 7॥
सप्त प्राणाः प्रभवन्ति तस्मात्
सप्तार्चिष-स्समिध-स्सप्त होमाः ।
सप्त इमे लोका येषु चरन्ति प्राणा
गुहाशया निहिता-स्सप्त सप्त ॥ 8॥
अत-स्समुद्रा गिरयश्च सर्वे-ऽस्मात्
स्यन्दन्ते सिन्धव-स्सर्वरूपाः ।
अतश्च सर्वा ओषधयो रसश्च
येनैष भूतैस्तिष्ठते ह्यन्तरात्मा ॥ 9॥
पुरुष एवेदं-विँश्व-ङ्कर्म तपो ब्रह्म परामृतम् ।
एतद्यो वेद निहित-ङ्गुहायां
सो-ऽविद्याग्रन्थिं-विँकिरतीह सोम्य ॥ 10॥
॥ इति मुण्डकोपनिषदि द्वितीयमुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.