॥ ದ್ವಿತೀಯ ಮುಣ್ಡಕೇ ಪ್ರಥಮಃ ಖಣ್ಡಃ ॥
ತದೇತ-ಥ್ಸತ್ಯಂ
ಯಥಾ ಸುದೀಪ್ತಾ-ತ್ಪಾವಕಾದ್ವಿಸ್ಫುಲಿಙ್ಗಾಃ
ಸಹಸ್ರಶಃ ಪ್ರಭವನ್ತೇ ಸರೂಪಾಃ ।
ತಥಾ-ಽಕ್ಷರಾದ್ವಿವಿಧಾ-ಸ್ಸೋಮ್ಯ ಭಾವಾಃ
ಪ್ರಜಾಯನ್ತೇ ತತ್ರ ಚೈವಾಪಿ ಯನ್ತಿ ॥ 1॥
ದಿವ್ಯೋ ಹ್ಯಮೂರ್ತಃ ಪುರುಷ-ಸ್ಸ ಬಾಹ್ಯಾಭ್ಯನ್ತರೋ ಹ್ಯಜಃ ।
ಅಪ್ರಾಣೋ ಹ್ಯಮನಾ-ಶ್ಶುಭ್ರೋ ಹ್ಯಕ್ಷರಾ-ತ್ಪರತಃ ಪರಃ ॥ 2॥
ಏತಸ್ಮಾಜ್ಜಾಯತೇ ಪ್ರಾಣೋ ಮನ-ಸ್ಸರ್ವೇನ್ದ್ರಿಯಾಣಿ ಚ ।
ಖಂ-ವಾಁಯುರ್ಜ್ಯೋತಿರಾಪಃ ಪೃಥಿವೀ ವಿಶ್ವಸ್ಯ ಧಾರಿಣೀ ॥ 3॥
ಅಗ್ನೀರ್ಮೂರ್ಧಾ ಚಕ್ಷುಷೀ ಚನ್ದ್ರಸೂರ್ಯೌ
ದಿಶ-ಶ್ಶ್ರೋತ್ರೇ ವಾಗ್ ವಿವೃತಾಶ್ಚ ವೇದಾಃ ।
ವಾಯುಃ ಪ್ರಾಣೋ ಹೃದಯಂ-ವಿಁಶ್ವಮಸ್ಯ ಪದ್ಭ್ಯಾಂ
ಪೃಥಿವೀ ಹ್ಯೇಷ ಸರ್ವಭೂತಾನ್ತರಾತ್ಮಾ ॥ 4॥
ತಸ್ಮಾದಗ್ನಿ-ಸ್ಸಮಿಧೋ ಯಸ್ಯ ಸೂರ್ಯಃ
ಸೋಮಾ-ತ್ಪರ್ಜನ್ಯ ಓಷಧಯಃ ಪೃಥಿವ್ಯಾಮ್ ।
ಪುಮಾ-ನ್ರೇತ-ಸ್ಸಿಞ್ಚತಿ ಯೋಷಿತಾಯಾಂ
ಬಹ್ವೀಃ ಪ್ರಜಾಃ ಪುರುಷಾ-ಥ್ಸಮ್ಪ್ರಸೂತಾಃ ॥ 5॥
ತಸ್ಮಾದೃಚ-ಸ್ಸಾಮ ಯಜೂಂಷಿ ದೀಕ್ಷಾ
ಯಜ್ಞಾಶ್ಚ ಸರ್ವೇ ಕ್ರತವೋ ದಕ್ಷಿಣಾಶ್ಚ ।
ಸಂವಁತ್ಸರಶ್ಚ ಯಜಮಾನಶ್ಚ ಲೋಕಾಃ
ಸೋಮೋ ಯತ್ರ ಪವತೇ ಯತ್ರ ಸೂರ್ಯಃ ॥ 6॥
ತಸ್ಮಾಚ್ಚ ದೇವಾ ಬಹುಧಾ ಸಮ್ಪ್ರಸೂತಾಃ
ಸಾಧ್ಯಾ ಮನುಷ್ಯಾಃ ಪಶವೋ ವಯಾಂಸಿ ।
ಪ್ರಾಣಾಪಾನೌ ವ್ರೀಹಿಯವೌ ತಪಶ್ಚ
ಶ್ರದ್ಧಾ ಸತ್ಯ-ಮ್ಬ್ರಹ್ಮಚರ್ಯಂ-ವಿಁಧಿಶ್ಚ ॥ 7॥
ಸಪ್ತ ಪ್ರಾಣಾಃ ಪ್ರಭವನ್ತಿ ತಸ್ಮಾತ್
ಸಪ್ತಾರ್ಚಿಷ-ಸ್ಸಮಿಧ-ಸ್ಸಪ್ತ ಹೋಮಾಃ ।
ಸಪ್ತ ಇಮೇ ಲೋಕಾ ಯೇಷು ಚರನ್ತಿ ಪ್ರಾಣಾ
ಗುಹಾಶಯಾ ನಿಹಿತಾ-ಸ್ಸಪ್ತ ಸಪ್ತ ॥ 8॥
ಅತ-ಸ್ಸಮುದ್ರಾ ಗಿರಯಶ್ಚ ಸರ್ವೇ-ಽಸ್ಮಾತ್
ಸ್ಯನ್ದನ್ತೇ ಸಿನ್ಧವ-ಸ್ಸರ್ವರೂಪಾಃ ।
ಅತಶ್ಚ ಸರ್ವಾ ಓಷಧಯೋ ರಸಶ್ಚ
ಯೇನೈಷ ಭೂತೈಸ್ತಿಷ್ಠತೇ ಹ್ಯನ್ತರಾತ್ಮಾ ॥ 9॥
ಪುರುಷ ಏವೇದಂ-ವಿಁಶ್ವ-ಙ್ಕರ್ಮ ತಪೋ ಬ್ರಹ್ಮ ಪರಾಮೃತಮ್ ।
ಏತದ್ಯೋ ವೇದ ನಿಹಿತ-ಙ್ಗುಹಾಯಾಂ
ಸೋ-ಽವಿದ್ಯಾಗ್ರನ್ಥಿಂ-ವಿಁಕಿರತೀಹ ಸೋಮ್ಯ ॥ 10॥
॥ ಇತಿ ಮುಣ್ಡಕೋಪನಿಷದಿ ದ್ವಿತೀಯಮುಣ್ಡಕೇ ಪ್ರಥಮಃ ಖಣ್ಡಃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ द्वितीय मुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
तदेत-थ्सत्यं
यथा सुदीप्ता-त्पावकाद्विस्फुलिङ्गाः
सहस्रशः प्रभवन्ते सरूपाः ।
तथा-ऽक्षराद्विविधा-स्सोम्य भावाः
प्रजायन्ते तत्र चैवापि यन्ति ॥ 1॥
दिव्यो ह्यमूर्तः पुरुष-स्स बाह्याभ्यन्तरो ह्यजः ।
अप्राणो ह्यमना-श्शुभ्रो ह्यक्षरा-त्परतः परः ॥ 2॥
एतस्माज्जायते प्राणो मन-स्सर्वेन्द्रियाणि च ।
खं-वाँयुर्ज्योतिरापः पृथिवी विश्वस्य धारिणी ॥ 3॥
अग्नीर्मूर्धा चक्षुषी चन्द्रसूर्यौ
दिश-श्श्रोत्रे वाग् विवृताश्च वेदाः ।
वायुः प्राणो हृदयं-विँश्वमस्य पद्भ्यां
पृथिवी ह्येष सर्वभूतान्तरात्मा ॥ 4॥
तस्मादग्नि-स्समिधो यस्य सूर्यः
सोमा-त्पर्जन्य ओषधयः पृथिव्याम् ।
पुमा-न्रेत-स्सिञ्चति योषितायां
बह्वीः प्रजाः पुरुषा-थ्सम्प्रसूताः ॥ 5॥
तस्मादृच-स्साम यजूंषि दीक्षा
यज्ञाश्च सर्वे क्रतवो दक्षिणाश्च ।
संवँत्सरश्च यजमानश्च लोकाः
सोमो यत्र पवते यत्र सूर्यः ॥ 6॥
तस्माच्च देवा बहुधा सम्प्रसूताः
साध्या मनुष्याः पशवो वयांसि ।
प्राणापानौ व्रीहियवौ तपश्च
श्रद्धा सत्य-म्ब्रह्मचर्यं-विँधिश्च ॥ 7॥
सप्त प्राणाः प्रभवन्ति तस्मात्
सप्तार्चिष-स्समिध-स्सप्त होमाः ।
सप्त इमे लोका येषु चरन्ति प्राणा
गुहाशया निहिता-स्सप्त सप्त ॥ 8॥
अत-स्समुद्रा गिरयश्च सर्वे-ऽस्मात्
स्यन्दन्ते सिन्धव-स्सर्वरूपाः ।
अतश्च सर्वा ओषधयो रसश्च
येनैष भूतैस्तिष्ठते ह्यन्तरात्मा ॥ 9॥
पुरुष एवेदं-विँश्व-ङ्कर्म तपो ब्रह्म परामृतम् ।
एतद्यो वेद निहित-ङ्गुहायां
सो-ऽविद्याग्रन्थिं-विँकिरतीह सोम्य ॥ 10॥
॥ इति मुण्डकोपनिषदि द्वितीयमुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.