શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે બાલકાણ્ડમ્ ।
અથ સપ્તષષ્ટિતમસ્સર્ગઃ ।
. જનકસ્ય વચશ્શ્રુત્વા વિશ્વામિત્રો મહામુનિઃ ।
ધનુર્દર્શય રામાય ઇતિ હોવાચ પાર્થિવમ્ ॥ 1 ॥
તતસ્સ રાજા જનકઃ સામન્તાન્વ્યાદિદેશ હ ।
ધનુરાનીયતાં દિવ્યં ગન્ધમાલ્યવિભૂષિતમ્ ॥ 2 ॥
જનકેન સમાદિષ્ટાઃ સચિવા પ્રાવિશન્ પુરીમ્ ।
તદ્ધનુઃ પુરતઃ કૃત્વા નિર્જગ્મુઃ પાર્થિવાજ્ઞયા ॥ 3 ॥
નૃણાં શતાનિ પઞ્ચાશદ્વ્યાયતાનાં મહાત્મનામ્ ।
મઞ્જૂષામષ્ટચક્રાં તાં સમૂહુસ્તે કથઞ્ચન ॥ 4 ॥
તામાદાય તુ મઞ્જૂષામાયસીં યત્ર તદ્ધનુઃ ।
સુરોપમં તે જનકમૂચુર્નૃપતિમન્ત્રિણઃ ॥ 5 ॥
ઇદં ધનુર્વરં રાજન્ પૂજિતં સર્વરાજભિઃ ।
મિથિલાધિપ રાજેન્દ્ર દર્શનીયં યદિચ્છસિ ॥ 6 ॥
તેષાં નૃપો વચઃ શ્રુત્વા કૃતાઞ્જલિરભાષત ।
વિશ્વામિત્રં મહાત્માનં તૌ ચોભૌ રામલક્ષ્મણૌ ॥ 7 ॥
ઇદં ધનુર્વરં બ્રહ્મન્ જનકૈરભિપૂજિતમ્ ।
રાજભિશ્ચ મહાવીર્યૈઃ અશક્તૈઃ પૂરિતું પુરા ॥ 8 ॥
નૈતત્સુરગણાસ્સર્વે નાસુરા ન ચ રાક્ષસાઃ ।
ગન્ધર્વયક્ષપ્રવરાઃ સકિન્નરમહોરગાઃ ॥ 9 ॥
ક્વ ગતિર્માનુષાણાં ચ ધનુષોઽસ્ય પ્રપૂરણે ।
આરોપણે સમાયોગે વેપને તોલનેઽપિ વા ॥ 10 ॥
તદેતદ્ધનુષાં શ્રેષ્ઠમાનીતં મુનિપુઙ્ગવ ।
દર્શયૈતન્મહાભાગ અનયોઃ રાજપુત્રયોઃ ॥ 11 ॥
વિશ્વામિત્રસ્તુ ધર્માત્મા શ્રુત્વા જનકભાષિતમ્ ।
વત્સ રામ ધનુઃ પશ્ય ઇતિ રાઘવમબ્રવીત્ ॥ 12 ॥
બ્રહ્મર્ષેર્વચનાદ્રામો યત્ર તિષ્ઠતિ તદ્ધનુઃ ।
મઞ્જૂષાં તામપાવૃત્ય દૃષ્ટ્વા ધનુરથાબ્રવીત્ ॥ 13 ॥
ઇદં ધનુર્વરં બ્રહ્મન્ સંસ્પૃશામીહ પાણિના ।
યત્નવાંશ્ચ ભવિષ્યામિ તોલને પૂરણેઽપિ વા ॥ 14 ॥
બાઢમિત્યેવ તં રાજા મુનિશ્ચ સમભાષત ।
લીલયા સ ધનુર્મધ્યે જગ્રાહ વચનાન્મુનેઃ ॥ 15 ॥
પશ્યતાં નૃપસહસ્રાણાં બહૂનાં રઘુનન્દનઃ ।
આરોપયત્સ ધર્માત્મા સલીલમિવ તદ્ધનુઃ ॥ 16 ॥
આરોપયિત્વા ધર્માત્મા પૂરયામાસ તદ્ધનુઃ ।
તદ્બભઞ્જ ધનુર્મધ્યે નરશ્રેષ્ઠો મહાયશાઃ ॥ 17 ॥
તસ્ય શબ્દો મહાનાસીત્ નિર્ઘાતસમનિસ્વનઃ ।
ભૂમિકમ્પશ્ચ સુમહાન્ પર્વતસ્યેવ દીર્યતઃ ॥ 18 ॥
નિપેતુશ્ચ નરા સ્સર્વે તેન શબ્દેન મોહિતાઃ ।
વર્જયિત્વા મુનિવરં રાજાનં તૌ ચ રાઘવૌ ॥ 19 ॥
પ્રત્યાશ્વસ્તે જને તસ્મિન્રાજા વિગતસાધ્વસઃ ।
ઉવાચ પ્રાઞ્જલિર્વાક્યં વાક્યજ્ઞો મુનિપુઙ્ગવમ્ ॥ 20 ॥
ભગવન્ દૃષ્ટવીર્યો મે રામો દશરથાત્મજઃ ।
અત્યદ્ભુતમચિન્ત્યં ચ ન તર્કિતમિદં મયા ॥ 21 ॥
જનકાનાં કુલે કીર્તિમાહરિષ્યતિ મે સુતા ।
સીતા ભર્તારમાસાદ્ય રામં દશરથાત્મજમ્ ॥ 22 ॥
મમ સત્યા પ્રતિજ્ઞા ચ વીર્યશુલ્કેતિ કૌશિક ।
સીતા પ્રાણૈર્બહુમતા દેયા રામાય મે સુતા ॥ 23 ॥
ભવતોઽનુમતે બ્રહ્મન્ શીઘ્રં ગચ્છન્તુ મન્ત્રિણઃ ।
મમ કૌશિક ભદ્રં તે અયોધ્યાં ત્વરિતા રથૈઃ ॥ 24 ॥
રાજાનં પ્રશ્રિતૈર્વાક્યૈરાનયન્તુ પુરં મમ ।
પ્રદાનં વીર્યશુલ્કાયાઃ કથયન્તુ ચ સર્વશઃ ॥ 25 ॥
મુનિગુપ્તૌ ચ કાકુત્સ્થૌ કથયન્તુ નૃપાય વૈ ।
પ્રીયમાણં તુ રાજાનમાનયન્તુ સુશીઘ્રગાઃ ॥ 26 ॥
કૌશિકશ્ચ તથેત્યાહ રાજા ચાભાષ્ય મન્ત્રિણઃ ॥ 27 ॥
અયોધ્યાં પ્રેષયામાસ ધર્માત્મા કૃતશાસનાન્ ।
યથાવૃત્તં સમાખ્યાતુમાનેતું ચ નૃપં તદા ॥ 28 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે બાલકાણ્ડે સપ્તષષ્ટિતમસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha saptaṣaṣṭitamassargaḥ |
. janakasya vacaśśrutvā viśvāmitro mahāmuniḥ |
dhanurdarśaya rāmāya iti hovāca pārthivam || 1 ||
tatassa rājā janakaḥ sāmantānvyādideśa ha |
dhanurānīyatāṃ divyaṃ gandhamālyavibhūṣitam || 2 ||
janakena samādiṣṭāḥ sacivā prāviśan purīm |
taddhanuḥ purataḥ kṛtvā nirjagmuḥ pārthivājñayā || 3 ||
nṛṇāṃ śatāni pañcāśadvyāyatānāṃ mahātmanām |
mañjūṣāmaṣṭacakrāṃ tāṃ samūhuste kathañcana || 4 ||
tāmādāya tu mañjūṣāmāyasīṃ yatra taddhanuḥ |
suropamaṃ te janakamūcurnṛpatimantriṇaḥ || 5 ||
idaṃ dhanurvaraṃ rājan pūjitaṃ sarvarājabhiḥ |
mithilādhipa rājendra darśanīyaṃ yadicchasi || 6 ||
teṣāṃ nṛpo vacaḥ śrutvā kṛtāñjalirabhāṣata |
viśvāmitraṃ mahātmānaṃ tau cobhau rāmalakṣmaṇau || 7 ||
idaṃ dhanurvaraṃ brahman janakairabhipūjitam |
rājabhiśca mahāvīryaiḥ aśaktaiḥ pūrituṃ purā || 8 ||
naitatsuragaṇāssarve nāsurā na ca rākṣasāḥ |
gandharvayakṣapravarāḥ sakinnaramahoragāḥ || 9 ||
kva gatirmānuṣāṇāṃ ca dhanuṣo'sya prapūraṇe |
āropaṇe samāyoge vepane tolane'pi vā || 10 ||
tadetaddhanuṣāṃ śreṣṭhamānītaṃ munipuṅgava |
darśayaitanmahābhāga anayoḥ rājaputrayoḥ || 11 ||
viśvāmitrastu dharmātmā śrutvā janakabhāṣitam |
vatsa rāma dhanuḥ paśya iti rāghavamabravīt || 12 ||
brahmarṣervacanādrāmo yatra tiṣṭhati taddhanuḥ |
mañjūṣāṃ tāmapāvṛtya dṛṣṭvā dhanurathābravīt || 13 ||
idaṃ dhanurvaraṃ brahman saṃspṛśāmīha pāṇinā |
yatnavāṃśca bhaviṣyāmi tolane pūraṇe'pi vā || 14 ||
bāḍhamityeva taṃ rājā muniśca samabhāṣata |
līlayā sa dhanurmadhye jagrāha vacanānmuneḥ || 15 ||
paśyatāṃ nṛpasahasrāṇāṃ bahūnāṃ raghunandanaḥ |
āropayatsa dharmātmā salīlamiva taddhanuḥ || 16 ||
āropayitvā dharmātmā pūrayāmāsa taddhanuḥ |
tadbabhañja dhanurmadhye naraśreṣṭho mahāyaśāḥ || 17 ||
tasya śabdo mahānāsīt nirghātasamanisvanaḥ |
bhūmikampaśca sumahān parvatasyeva dīryataḥ || 18 ||
nipetuśca narā ssarve tena śabdena mohitāḥ |
varjayitvā munivaraṃ rājānaṃ tau ca rāghavau || 19 ||
pratyāśvaste jane tasminrājā vigatasādhvasaḥ |
uvāca prāñjalirvākyaṃ vākyajño munipuṅgavam || 20 ||
bhagavan dṛṣṭavīryo me rāmo daśarathātmajaḥ |
atyadbhutamacintyaṃ ca na tarkitamidaṃ mayā || 21 ||
janakānāṃ kule kīrtimāhariṣyati me sutā |
sītā bhartāramāsādya rāmaṃ daśarathātmajam || 22 ||
mama satyā pratijñā ca vīryaśulketi kauśika |
sītā prāṇairbahumatā deyā rāmāya me sutā || 23 ||
bhavato'numate brahman śīghraṃ gacchantu mantriṇaḥ |
mama kauśika bhadraṃ te ayodhyāṃ tvaritā rathaiḥ || 24 ||
rājānaṃ praśritairvākyairānayantu puraṃ mama |
pradānaṃ vīryaśulkāyāḥ kathayantu ca sarvaśaḥ || 25 ||
muniguptau ca kākutsthau kathayantu nṛpāya vai |
prīyamāṇaṃ tu rājānamānayantu suśīghragāḥ || 26 ||
kauśikaśca tathetyāha rājā cābhāṣya mantriṇaḥ || 27 ||
ayodhyāṃ preṣayāmāsa dharmātmā kṛtaśāsanān |
yathāvṛttaṃ samākhyātumānetuṃ ca nṛpaṃ tadā || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe saptaṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ सप्तषष्टितमस्सर्गः ।
. जनकस्य वचश्श्रुत्वा विश्वामित्रो महामुनिः ।
धनुर्दर्शय रामाय इति होवाच पार्थिवम् ॥ 1 ॥
ततस्स राजा जनकः सामन्तान्व्यादिदेश ह ।
धनुरानीयतां दिव्यं गन्धमाल्यविभूषितम् ॥ 2 ॥
जनकेन समादिष्टाः सचिवा प्राविशन् पुरीम् ।
तद्धनुः पुरतः कृत्वा निर्जग्मुः पार्थिवाज्ञया ॥ 3 ॥
नृणां शतानि पञ्चाशद्व्यायतानां महात्मनाम् ।
मञ्जूषामष्टचक्रां तां समूहुस्ते कथञ्चन ॥ 4 ॥
तामादाय तु मञ्जूषामायसीं यत्र तद्धनुः ।
सुरोपमं ते जनकमूचुर्नृपतिमन्त्रिणः ॥ 5 ॥
इदं धनुर्वरं राजन् पूजितं सर्वराजभिः ।
मिथिलाधिप राजेन्द्र दर्शनीयं यदिच्छसि ॥ 6 ॥
तेषां नृपो वचः श्रुत्वा कृताञ्जलिरभाषत ।
विश्वामित्रं महात्मानं तौ चोभौ रामलक्ष्मणौ ॥ 7 ॥
इदं धनुर्वरं ब्रह्मन् जनकैरभिपूजितम् ।
राजभिश्च महावीर्यैः अशक्तैः पूरितुं पुरा ॥ 8 ॥
नैतत्सुरगणास्सर्वे नासुरा न च राक्षसाः ।
गन्धर्वयक्षप्रवराः सकिन्नरमहोरगाः ॥ 9 ॥
क्व गतिर्मानुषाणां च धनुषोऽस्य प्रपूरणे ।
आरोपणे समायोगे वेपने तोलनेऽपि वा ॥ 10 ॥
तदेतद्धनुषां श्रेष्ठमानीतं मुनिपुङ्गव ।
दर्शयैतन्महाभाग अनयोः राजपुत्रयोः ॥ 11 ॥
विश्वामित्रस्तु धर्मात्मा श्रुत्वा जनकभाषितम् ।
वत्स राम धनुः पश्य इति राघवमब्रवीत् ॥ 12 ॥
ब्रह्मर्षेर्वचनाद्रामो यत्र तिष्ठति तद्धनुः ।
मञ्जूषां तामपावृत्य दृष्ट्वा धनुरथाब्रवीत् ॥ 13 ॥
इदं धनुर्वरं ब्रह्मन् संस्पृशामीह पाणिना ।
यत्नवांश्च भविष्यामि तोलने पूरणेऽपि वा ॥ 14 ॥
बाढमित्येव तं राजा मुनिश्च समभाषत ।
लीलया स धनुर्मध्ये जग्राह वचनान्मुनेः ॥ 15 ॥
पश्यतां नृपसहस्राणां बहूनां रघुनन्दनः ।
आरोपयत्स धर्मात्मा सलीलमिव तद्धनुः ॥ 16 ॥
आरोपयित्वा धर्मात्मा पूरयामास तद्धनुः ।
तद्बभञ्ज धनुर्मध्ये नरश्रेष्ठो महायशाः ॥ 17 ॥
तस्य शब्दो महानासीत् निर्घातसमनिस्वनः ।
भूमिकम्पश्च सुमहान् पर्वतस्येव दीर्यतः ॥ 18 ॥
निपेतुश्च नरा स्सर्वे तेन शब्देन मोहिताः ।
वर्जयित्वा मुनिवरं राजानं तौ च राघवौ ॥ 19 ॥
प्रत्याश्वस्ते जने तस्मिन्राजा विगतसाध्वसः ।
उवाच प्राञ्जलिर्वाक्यं वाक्यज्ञो मुनिपुङ्गवम् ॥ 20 ॥
भगवन् दृष्टवीर्यो मे रामो दशरथात्मजः ।
अत्यद्भुतमचिन्त्यं च न तर्कितमिदं मया ॥ 21 ॥
जनकानां कुले कीर्तिमाहरिष्यति मे सुता ।
सीता भर्तारमासाद्य रामं दशरथात्मजम् ॥ 22 ॥
मम सत्या प्रतिज्ञा च वीर्यशुल्केति कौशिक ।
सीता प्राणैर्बहुमता देया रामाय मे सुता ॥ 23 ॥
भवतोऽनुमते ब्रह्मन् शीघ्रं गच्छन्तु मन्त्रिणः ।
मम कौशिक भद्रं ते अयोध्यां त्वरिता रथैः ॥ 24 ॥
राजानं प्रश्रितैर्वाक्यैरानयन्तु पुरं मम ।
प्रदानं वीर्यशुल्कायाः कथयन्तु च सर्वशः ॥ 25 ॥
मुनिगुप्तौ च काकुत्स्थौ कथयन्तु नृपाय वै ।
प्रीयमाणं तु राजानमानयन्तु सुशीघ्रगाः ॥ 26 ॥
कौशिकश्च तथेत्याह राजा चाभाष्य मन्त्रिणः ॥ 27 ॥
अयोध्यां प्रेषयामास धर्मात्मा कृतशासनान् ।
यथावृत्तं समाख्यातुमानेतुं च नृपं तदा ॥ 28 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे सप्तषष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha saptaṣaṣṭitamassargaḥ |
. janakasya vacaśśrutvā viśvāmitro mahāmuniḥ |
dhanurdarśaya rāmāya iti hovāca pārthivam || 1 ||
tatassa rājā janakaḥ sāmantānvyādideśa ha |
dhanurānīyatāṃ divyaṃ gandhamālyavibhūṣitam || 2 ||
janakena samādiṣṭāḥ sacivā prāviśan purīm |
taddhanuḥ purataḥ kṛtvā nirjagmuḥ pārthivājñayā || 3 ||
nṛṇāṃ śatāni pañcāśadvyāyatānāṃ mahātmanām |
mañjūṣāmaṣṭacakrāṃ tāṃ samūhuste kathañcana || 4 ||
tāmādāya tu mañjūṣāmāyasīṃ yatra taddhanuḥ |
suropamaṃ te janakamūcurnṛpatimantriṇaḥ || 5 ||
idaṃ dhanurvaraṃ rājan pūjitaṃ sarvarājabhiḥ |
mithilādhipa rājendra darśanīyaṃ yadicchasi || 6 ||
teṣāṃ nṛpo vacaḥ śrutvā kṛtāñjalirabhāṣata |
viśvāmitraṃ mahātmānaṃ tau cobhau rāmalakṣmaṇau || 7 ||
idaṃ dhanurvaraṃ brahman janakairabhipūjitam |
rājabhiśca mahāvīryaiḥ aśaktaiḥ pūrituṃ purā || 8 ||
naitatsuragaṇāssarve nāsurā na ca rākṣasāḥ |
gandharvayakṣapravarāḥ sakinnaramahoragāḥ || 9 ||
kva gatirmānuṣāṇāṃ ca dhanuṣo'sya prapūraṇe |
āropaṇe samāyoge vepane tolane'pi vā || 10 ||
tadetaddhanuṣāṃ śreṣṭhamānītaṃ munipuṅgava |
darśayaitanmahābhāga anayoḥ rājaputrayoḥ || 11 ||
viśvāmitrastu dharmātmā śrutvā janakabhāṣitam |
vatsa rāma dhanuḥ paśya iti rāghavamabravīt || 12 ||
brahmarṣervacanādrāmo yatra tiṣṭhati taddhanuḥ |
mañjūṣāṃ tāmapāvṛtya dṛṣṭvā dhanurathābravīt || 13 ||
idaṃ dhanurvaraṃ brahman saṃspṛśāmīha pāṇinā |
yatnavāṃśca bhaviṣyāmi tolane pūraṇe'pi vā || 14 ||
bāḍhamityeva taṃ rājā muniśca samabhāṣata |
līlayā sa dhanurmadhye jagrāha vacanānmuneḥ || 15 ||
paśyatāṃ nṛpasahasrāṇāṃ bahūnāṃ raghunandanaḥ |
āropayatsa dharmātmā salīlamiva taddhanuḥ || 16 ||
āropayitvā dharmātmā pūrayāmāsa taddhanuḥ |
tadbabhañja dhanurmadhye naraśreṣṭho mahāyaśāḥ || 17 ||
tasya śabdo mahānāsīt nirghātasamanisvanaḥ |
bhūmikampaśca sumahān parvatasyeva dīryataḥ || 18 ||
nipetuśca narā ssarve tena śabdena mohitāḥ |
varjayitvā munivaraṃ rājānaṃ tau ca rāghavau || 19 ||
pratyāśvaste jane tasminrājā vigatasādhvasaḥ |
uvāca prāñjalirvākyaṃ vākyajño munipuṅgavam || 20 ||
bhagavan dṛṣṭavīryo me rāmo daśarathātmajaḥ |
atyadbhutamacintyaṃ ca na tarkitamidaṃ mayā || 21 ||
janakānāṃ kule kīrtimāhariṣyati me sutā |
sītā bhartāramāsādya rāmaṃ daśarathātmajam || 22 ||
mama satyā pratijñā ca vīryaśulketi kauśika |
sītā prāṇairbahumatā deyā rāmāya me sutā || 23 ||
bhavato'numate brahman śīghraṃ gacchantu mantriṇaḥ |
mama kauśika bhadraṃ te ayodhyāṃ tvaritā rathaiḥ || 24 ||
rājānaṃ praśritairvākyairānayantu puraṃ mama |
pradānaṃ vīryaśulkāyāḥ kathayantu ca sarvaśaḥ || 25 ||
muniguptau ca kākutsthau kathayantu nṛpāya vai |
prīyamāṇaṃ tu rājānamānayantu suśīghragāḥ || 26 ||
kauśikaśca tathetyāha rājā cābhāṣya mantriṇaḥ || 27 ||
ayodhyāṃ preṣayāmāsa dharmātmā kṛtaśāsanān |
yathāvṛttaṃ samākhyātumānetuṃ ca nṛpaṃ tadā || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe saptaṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.