𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌆𑌰𑌣𑍍𑌯𑌕𑍇 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌮𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕𑌃 - 𑌶𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾𑌵𑌲𑍍𑌲𑍀
𑌓-𑌨𑍍𑌨𑌮𑌃 𑌪𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍇, 𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌮𑌹𑌾𑌗𑌣𑌪𑌤𑌯𑍇 𑌨𑌮𑌃,
𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌭𑍍𑌯𑍋 𑌨𑌮𑌃 । 𑌹॒𑌰𑌿𑌃॒ 𑌓𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 1
𑌶𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰-𑌶𑍍𑌶𑌂-𑌵𑌁𑌰𑍁॑𑌣𑌃 । 𑌶𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌭𑌵𑌤𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯॒𑌮𑌾 । 𑌶𑌨𑍍𑌨॒ 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃॑ । 𑌶𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁॑-𑌰𑍁𑌰𑍁𑌕𑍍𑌰॒𑌮𑌃 । 𑌨𑌮𑍋॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑍇 । 𑌨𑌮॑𑌸𑍍𑌤𑍇 𑌵𑌾𑌯𑍋 । 𑌤𑍍𑌵𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷॒-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾॑𑌸𑌿 । 𑌤𑍍𑌵𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷॒-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑ 𑌵𑌦𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 । 𑌋॒𑌤𑌂-𑌵𑌁॑𑌦𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 । 𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑌂-𑌵𑌁॑𑌦𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 । 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌾𑌮॑𑌵𑌤𑍁 । 𑌤𑌦𑍍𑌵॒𑌕𑍍𑌤𑌾𑌰॑𑌮𑌵𑌤𑍁 । 𑌅𑌵॑𑌤𑍁॒ 𑌮𑌾𑌮𑍍 । 𑌅𑌵॑𑌤𑍁 𑌵॒𑌕𑍍𑌤𑌾𑌰᳚𑌮𑍍 ॥ 𑍐 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿॒-𑌶𑍍𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿॒-𑌶𑍍𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿𑌃॑ ॥ 1 ॥
(𑌸॒𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌮𑍍 𑌁𑌵॑𑌦𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿॒ 𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌚) (𑌅. 1)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 2
𑌶𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾𑌂-𑌵𑍍𑌯𑌾𑌁᳚𑌖𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌃 । 𑌵𑌰𑍍𑌣॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌰𑌃 ।
𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾॒ 𑌬𑌲𑌮𑍍 । 𑌸𑌾𑌮॑ 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌾॒𑌨𑌃 ।
𑌇𑌤𑍍𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤-𑌶𑍍𑌶𑍀᳚𑌕𑍍𑌷𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॒𑌯𑌃 ॥ 2 ॥
(𑌶𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾-𑌮𑍍𑌪𑌞𑍍𑌚॑) (𑌅. 2)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 3
𑌸॒𑌹 𑌨𑍗॒ 𑌯𑌶𑌃 । 𑌸॒𑌹 𑌨𑍗 𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌵॒𑌰𑍍𑌚𑌸𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌥𑌾𑌤-𑌸𑍍𑌸𑌗𑍍𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾 𑌉𑌪𑌨𑌿𑌷𑌦𑌂-𑌵𑍍𑌯𑌾𑌁᳚𑌖𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌃 । 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌸𑍍𑌵𑌧𑌿-𑌕॑𑌰𑌣𑍇॒𑌷𑍁 । 𑌅𑌧𑌿𑌲𑍋𑌕𑌮𑌧𑌿-𑌜𑍍𑌯𑍗𑌤𑌿𑌷-𑌮𑌧𑌿𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯-𑌮𑌧𑌿𑌪𑍍𑌰𑌜॑-𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॒𑌤𑍍𑌮𑌮𑍍 । 𑌤𑌾 𑌮𑌹𑌾𑌸𑌗𑍍𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾 𑌇॑𑌤𑍍𑌯𑌾𑌚॒𑌕𑍍𑌷𑌤𑍇 ॥ 𑌅𑌥𑌾॑𑌧𑌿 𑌲𑍋॒𑌕𑌮𑍍 । 𑌪𑍃𑌥𑌿𑌵𑍀 𑌪𑍂᳚𑌰𑍍𑌵𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌦𑍍𑌯𑍗𑌰𑍁𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌆𑌕𑌾॑𑌶-𑌸𑍍𑌸॒𑌨𑍍𑌧𑌿𑌃 ॥ 3 ॥
𑌵𑌾𑌯𑍁𑌃॑ 𑌸𑌨𑍍𑌧𑌾॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌇𑌤𑍍𑌯॑𑌧𑌿 𑌲𑍋॒𑌕𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌥𑌾॑𑌧𑌿 𑌜𑍍𑌯𑍗॒𑌤𑌿𑌷𑌮𑍍 । 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌪𑍂᳚𑌰𑍍𑌵 𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌆𑌦𑌿𑌤𑍍𑌯 𑌉𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌆॑𑌪-𑌸𑍍𑌸॒𑌨𑍍𑌧𑌿𑌃 । 𑌵𑍈𑌦𑍍𑌯𑍁𑌤𑌃॑ 𑌸𑌨𑍍𑌧𑌾॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌇𑌤𑍍𑌯॑𑌧𑌿 𑌜𑍍𑌯𑍗॒𑌤𑌿𑌷𑌮𑍍 ॥ 𑌅𑌥𑌾॑𑌧𑌿 𑌵𑌿॒𑌦𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍂᳚𑌰𑍍𑌵 𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 ॥ 4 ॥
𑌅𑌨𑍍𑌤𑍇𑌵𑌾𑌸𑍍𑌯𑍁𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌵𑌿॑𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌸॒𑌨𑍍𑌧𑌿𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌵𑌚𑌨𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑌨𑍍𑌧𑌾॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌇𑌤𑍍𑌯॑𑌧𑌿 𑌵𑌿॒𑌦𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌥𑌾𑌧𑌿॒𑌪𑍍𑌰𑌜𑌮𑍍 । 𑌮𑌾𑌤𑌾 𑌪𑍂᳚𑌰𑍍𑌵𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌪𑌿𑌤𑍋𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॑𑌜𑌾 𑌸॒𑌨𑍍𑌧𑌿𑌃 । 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌨𑌨𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑌨𑍍𑌧𑌾॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌧𑌿॒𑌪𑍍𑌰𑌜𑌮𑍍 ॥ 5 ॥
𑌅𑌥𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॒𑌤𑍍𑌮𑌮𑍍 । 𑌅𑌧𑌰𑌾𑌹𑌨𑍁𑌃 𑌪𑍂᳚𑌰𑍍𑌵 𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌰𑌾𑌹𑌨𑍁-𑌰𑍁𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌵𑌾-𑌖𑍍𑌸॒𑌨𑍍𑌧𑌿𑌃 । 𑌜𑌿𑌹𑍍𑌵𑌾॑ 𑌸𑌨𑍍𑌧𑌾॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॒𑌤𑍍𑌮𑌮𑍍 ॥ 𑌇𑌤𑍀 𑌮𑌾𑌮॑𑌹𑌾 𑌸॒𑌗𑍍𑌂॒𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 𑌯 𑌏𑌵𑌮𑍇𑌤𑌾 𑌮𑌹𑌾𑌸𑌗𑍍𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌖𑍍𑌯𑌾॑𑌤𑌾 𑌵𑍇॒𑌦 । 𑌸𑌨𑍍𑌧𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌜॑𑌯𑌾 𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿𑌃 । 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚-𑌸𑍇𑌨𑌾𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌸𑍁𑌵𑌰𑍍𑌗𑍍𑌯𑍇𑌣॑ (𑌸𑍁𑌵𑌰𑍍𑌗𑍇𑌣॑) 𑌲𑍋𑌕𑍇॒𑌨 ॥ 6 ॥
(𑌸॒𑌨𑍍𑌧𑌿 - 𑌰𑌾𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍂᳚𑌰𑍍𑌵𑌰𑍂॒𑌪 - 𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯𑌧𑌿॒𑌪𑍍𑌰𑌜𑌮𑍍 - 𑌁𑌲𑍋॑𑌕𑍇॒𑌨) (𑌅. 3)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 4
𑌯 𑌶𑍍𑌛𑌨𑍍𑌦॑𑌸𑌾-𑌮𑍃𑌷॒𑌭𑍋 𑌵𑌿॒𑌶𑍍𑌵𑌰𑍂॑𑌪𑌃 । 𑌛𑌨𑍍𑌦𑍋॒𑌭𑍍𑌯𑍋-𑌽𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌮𑍃𑌤𑌾᳚-𑌥𑍍𑌸𑌮𑍍𑌬॒𑌭𑍂𑌵॑ । 𑌸 𑌮𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌮𑍇॒𑌧𑌯𑌾᳚ 𑌸𑍍𑌪𑍃𑌣𑍋𑌤𑍁 । 𑌅॒𑌮𑍃𑌤॑𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍇𑌵॒ 𑌧𑌾𑌰॑𑌣𑍋 𑌭𑍂𑌯𑌾𑌸𑌮𑍍 ॥
𑌶𑌰𑍀॑𑌰-𑌮𑍍𑌮𑍇॒ 𑌵𑌿𑌚॑𑌰𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 । 𑌜𑌿॒𑌹𑍍𑌵𑌾 𑌮𑍇॒ 𑌮𑌧𑍁॑𑌮𑌤𑍍𑌤𑌮𑌾 । 𑌕𑌰𑍍𑌣𑌾᳚𑌭𑍍𑌯𑌾॒-𑌮𑍍𑌭𑍂𑌰𑌿॒ 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌰𑍁॑𑌵𑌮𑍍 । 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌃 𑌕𑍋॒𑌶𑍋॑-𑌽𑌸𑌿 𑌮𑍇॒𑌧𑌯𑌾 𑌽𑌪𑌿॑𑌹𑌿𑌤𑌃 । 𑌶𑍍𑌰𑍁॒𑌤-𑌮𑍍𑌮𑍇॑ 𑌗𑍋𑌪𑌾𑌯 ॥ 𑌆॒𑌵𑌹॑𑌨𑍍𑌤𑍀 𑌵𑌿𑌤𑌨𑍍𑌵𑌾॒𑌨𑌾 ॥ 7 ॥
𑌕𑍁॒𑌰𑍍𑌵𑌾॒𑌣𑌾 𑌚𑍀𑌰॑-𑌮𑌾॒𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃॑ । 𑌵𑌾𑌸𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌿॒ 𑌮𑌮॒ 𑌗𑌾𑌵॑𑌶𑍍𑌚 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌨॒𑌪𑌾॒𑌨𑍇 𑌚॑ 𑌸𑌰𑍍𑌵॒𑌦𑌾 । 𑌤𑌤𑍋॑ 𑌮𑍇॒ 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯॒-𑌮𑌾𑌵॑𑌹 । 𑌲𑍋॒𑌮॒𑌶𑌾-𑌮𑍍𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿𑌃॑ 𑌸॒𑌹 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ॥ 𑌆𑌮𑌾॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ।
𑌵𑌿𑌮𑌾॑-𑌽𑌽𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌾॑-𑌽𑌽𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌦𑌮𑌾॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌶𑌮𑌾॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ॥ 8 ॥
𑌯𑌶𑍋॒ 𑌜𑌨𑍇॑-𑌽𑌸𑌾𑌨𑌿॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌾॒𑌨𑍍॒. 𑌵𑌸𑍍𑌯॑𑌸𑍋-𑌽𑌸𑌾𑌨𑌿॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ॥ 𑌤-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾॑ 𑌭𑌗॒ 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌶𑌾𑌨𑌿॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌸 𑌮𑌾॑ 𑌭𑌗॒ 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌶॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿᳚𑌨-𑌥𑍍𑌸॒𑌹𑌸𑍍𑌰॑ 𑌶𑌾𑌖𑍇 । 𑌨𑌿𑌭॑𑌗𑌾॒𑌹-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌿॑ 𑌮𑍃𑌜𑍇॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ॥ 𑌯𑌥𑌾-𑌽𑌽𑌪𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌤𑌾॒-𑌽𑌽𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌯𑌥𑌾॒ 𑌮𑌾𑌸𑌾॑ 𑌅𑌹𑌰𑍍𑌜॒𑌰𑌮𑍍 ।
𑌏॒𑌵-𑌮𑍍𑌮𑌾-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰॑𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣𑌃॑ ।
𑌧𑌾𑌤॒𑌰𑌾𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌸॒𑌰𑍍𑌵𑌤॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾᳚ ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑌿॒𑌵𑍇॒𑌶𑍋॑-𑌽𑌸𑌿॒ 𑌪𑍍𑌰 𑌮𑌾॑ 𑌭𑌾𑌹𑌿॒ 𑌪𑍍𑌰 𑌮𑌾॑ 𑌪𑌦𑍍𑌯𑌸𑍍𑌵 ॥ 9 ॥
(𑌵𑌿॒𑌤॒𑌨𑍍𑌵𑌾॒𑌨𑌾 - 𑌶𑌮𑌾॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒-𑌧𑌾𑌤॒𑌰𑌾𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌸॒𑌰𑍍𑌵𑌤॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑍈𑌕॑-𑌞𑍍𑌚) (𑌅. 4)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 5
𑌭𑍂-𑌰𑍍𑌭𑍁𑌵॒-𑌸𑍍𑌸𑍁𑌵॒-𑌰𑌿𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑌾 𑌸𑍍𑌤𑌿॒𑌸𑍍𑌰𑍋 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌹𑍃॑𑌤𑌯𑌃 ॥
𑌤𑌾𑌸𑌾॑𑌮𑍁𑌹𑌸𑍍𑌮𑍈॒ 𑌤𑌾-𑌞𑍍𑌚॑𑌤𑍁॒𑌰𑍍𑌥𑍀𑌮𑍍 । 𑌮𑌾𑌹𑌾॑𑌚𑌮𑌸𑍍𑌯𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌵𑍇॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑌿॑ ॥ 𑌤-𑌦𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑ । 𑌸 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌾 । 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌾᳚𑌨𑍍𑌯॒𑌨𑍍𑌯𑌾 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾𑌃᳚ ॥ 𑌭𑍂𑌰𑌿𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾 𑌅॒𑌯𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕𑌃 । 𑌭𑍁𑌵॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷𑌮𑍍 । 𑌸𑍁𑌵॒-𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯॒𑌸𑍗 𑌲𑍋॒𑌕𑌃 ॥ 10 ॥
𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌃 । 𑌆॒𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨॒ 𑌵𑌾𑌵 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌾 𑌮𑌹𑍀॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 𑌭𑍂𑌰𑌿𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 । 𑌭𑍁𑌵॒ 𑌇𑌤𑌿॑ 𑌵𑌾॒𑌯𑍁𑌃 । 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑌃 । 𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑌿॑ 𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾𑌃᳚ । 𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮॑𑌸𑌾॒ 𑌵𑌾𑌵 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾॑𑌣𑌿॒ 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑍀𑌗𑍍𑌂॑𑌷𑌿॒ 𑌮𑌹𑍀॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 𑌭𑍂-𑌰𑌿𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾 𑌋𑌚𑌃॑ । 𑌭𑍁𑌵॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌸𑌾𑌮𑌾॑𑌨𑌿 ।
𑌸𑍁𑌵॒ 𑌰𑌿𑌤𑌿॒ 𑌯𑌜𑍂𑌗𑍍𑌂॑𑌷𑌿 ॥ 11 ॥
𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑ । 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌾॒ 𑌵𑌾𑌵 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇॑ 𑌵𑍇॒𑌦𑌾 𑌮𑌹𑍀॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 𑌭𑍂𑌰𑌿𑌤𑌿॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌃 । 𑌭𑍁𑌵॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯॑𑌪𑌾॒𑌨𑌃 । 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑌿𑌤𑌿॑ 𑌵𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑌃 । 𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌨𑍍𑌨᳚𑌮𑍍 । 𑌅𑌨𑍍𑌨𑍇॑𑌨॒ 𑌵𑌾𑌵 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇᳚ 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾 𑌮𑌹𑍀॑𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 𑌤𑌾 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑌾-𑌶𑍍𑌚𑌤॑𑌸𑍍𑌰 𑌶𑍍𑌚𑌤𑍁॒𑌰𑍍𑌧𑌾 । 𑌚𑌤॑𑌸𑍍𑌰-𑌶𑍍𑌚𑌤𑌸𑍍𑌰𑍋॒ 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌹𑍃॑𑌤𑌯𑌃 । 𑌤𑌾 𑌯𑍋 𑌵𑍇𑌦॑ ।
𑌸 𑌵𑍇॑𑌦॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑ । 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇᳚-𑌽𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌬॒𑌲𑌿𑌮𑌾𑌵॑𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 12 ॥
(𑌅॒𑌸𑍗 𑌲𑍋॒𑌕𑍋 - 𑌯𑌜𑍂𑌗𑍍𑌂॑𑌷𑌿॒ - 𑌵𑍇𑌦॒ 𑌦𑍍𑌵𑍇 𑌚॑) (𑌅. 5)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 6
𑌸 𑌯 𑌏॒𑌷𑍋᳚-𑌽𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍-𑌹𑍃॑𑌦𑌯 𑌆𑌕𑌾॒𑌶𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿॑𑌨𑍍𑌨॒𑌯-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌰𑍁॑𑌷𑍋 𑌮𑌨𑍋॒𑌮𑌯𑌃॑ । 𑌅𑌮𑍃॑𑌤𑍋 𑌹𑌿𑌰॒𑌣𑍍𑌮𑌯𑌃॑ ॥ 𑌅𑌨𑍍𑌤॑𑌰𑍇𑌣॒ 𑌤𑌾𑌲𑍁॑𑌕𑍇 । 𑌯 𑌏॒𑌷 𑌸𑍍𑌤𑌨॑ 𑌇𑌵𑌾𑌵॒𑌲𑌮𑍍𑌬॑𑌤𑍇 ।
𑌸𑍇᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰 𑌯𑍋॒𑌨𑌿𑌃 । 𑌯𑌤𑍍𑌰𑌾॒𑌸𑍗 𑌕𑍇॑𑌶𑌾॒𑌨𑍍𑌤𑍋 𑌵𑌿॒𑌵𑌰𑍍𑌤॑𑌤𑍇 । 𑌵𑍍𑌯॒𑌪𑍋𑌹𑍍𑌯॑ 𑌶𑍀𑌰𑍍𑌷𑌕𑌪𑌾॒𑌲𑍇 ॥ 𑌭𑍂𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯॒𑌗𑍍𑌨𑍗 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌿 । 𑌭𑍁𑌵॒ 𑌇𑌤𑌿॑ 𑌵𑌾॒𑌯𑍗 ॥ 13 ॥
𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑍇 । 𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌿 । 𑌆॒𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑌾᳚𑌜𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌆॒𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿॒ 𑌮𑌨॑𑌸॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿᳚𑌮𑍍 । 𑌵𑌾𑌕𑍍𑌪॑𑌤𑌿॒ 𑌶𑍍𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁॑𑌷𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃 । 𑌶𑍍𑌰𑍋𑌤𑍍𑌰॑𑌪𑌤𑌿 𑌰𑍍𑌵𑌿॒𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨॑𑌪𑌤𑌿𑌃 ।
𑌏॒𑌤-𑌤𑍍𑌤𑌤𑍋॑ 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌆॒𑌕𑌾॒𑌶 𑌶॑𑌰𑍀𑌰॒-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑ ।
𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮॑ 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾𑌰𑌾॑𑌮॒-𑌮𑍍𑌮𑌨॑ 𑌆𑌨𑌨𑍍𑌦𑌮𑍍 । 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿॑ 𑌸𑌮𑍃𑌦𑍍𑌧-𑌮॒𑌮𑍃𑌤᳚𑌮𑍍 ॥
𑌇𑌤𑌿॑ 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌚𑍀𑌨 𑌯𑍋॒𑌗𑍍𑌯𑍋𑌪𑌾᳚𑌸𑍍𑌵 ॥ 14 ॥
(𑌵𑌾॒𑌯𑌾-𑌵॒𑌮𑍃𑌤॒ 𑌮𑍇𑌕॑-𑌞𑍍𑌚) (𑌅. 6)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 7
𑌪𑍃॒𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿॑𑌕𑍍𑌷॒-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌯𑍗-𑌰𑍍𑌦𑌿𑌶𑍋॑-𑌽𑌵𑌾𑌨𑍍𑌤𑌰𑌦𑌿॒𑌶𑌾𑌃 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌰𑍍𑌵𑌾॒𑌯𑍁-𑌰𑌾॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯-𑌶𑍍𑌚॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾॒ 𑌨𑌕𑍍𑌷॑𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 ।
𑌆𑌪॒ 𑌓𑌷॑𑌧𑌯𑍋॒ 𑌵𑌨॒𑌸𑍍𑌪𑌤॑𑌯 𑌆𑌕𑌾॒𑌶 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌾 । 𑌇𑌤𑍍𑌯॑𑌧𑌿𑌭𑍂॒𑌤𑌮𑍍 ॥ 𑌅𑌥𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॒𑌤𑍍𑌮𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑍋 𑌵𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑍋॑-𑌽𑌪𑌾॒𑌨 𑌉॑𑌦𑌾॒𑌨-𑌸𑍍𑌸॑𑌮𑌾॒𑌨𑌃 । 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁॒-𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑍋𑌤𑍍𑌰॒-𑌮𑍍𑌮𑌨𑍋॒ 𑌵𑌾-𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌕𑍍 ।
𑌚𑌰𑍍𑌮॑ 𑌮𑌾॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌗𑍍𑌗𑍍𑌸𑍍𑌨𑌾𑌵𑌾𑌸𑍍𑌥𑌿॑ 𑌮॒𑌜𑍍𑌜𑌾 ॥
𑌏॒𑌤 𑌦॑𑌧𑌿𑌵𑌿॒𑌧𑌾𑌯॒𑌰𑍍॒𑌷𑌿॒ 𑌰𑌵𑍋॑𑌚𑌤𑍍 ।
𑌪𑌾𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤𑌂॒-𑌵𑌾𑌁 𑌇॒𑌦𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵᳚𑌮𑍍 ।
𑌪𑌾𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤॑𑌨𑍈॒𑌵 𑌪𑌾𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤𑌗𑍍𑌗𑍍॑ 𑌸𑍍𑌪𑍃𑌣𑍋॒𑌤𑍀𑌤𑌿॑ ॥ 15 ॥
(𑌸𑌰𑍍𑌵॒𑌮𑍇𑌕॑-𑌞𑍍𑌚) (𑌅. 7)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 8
𑌓-𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑ ॥ 𑌓-𑌮𑌿𑌤𑍀॒𑌦𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵᳚𑌮𑍍 ॥
𑌓𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯𑍇॒𑌤-𑌦॑𑌨𑍁𑌕𑍃𑌤𑌿 𑌹𑌸𑍍𑌮॒ 𑌵𑌾 𑌅॒𑌪𑍍𑌯𑍋 𑌶𑍍𑌰𑌾॑𑌵॒𑌯𑍇𑌤𑍍𑌯𑌾-𑌶𑍍𑌰𑌾॑𑌵𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌓-𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌸𑌾𑌮𑌾॑𑌨𑌿 𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌓𑌗𑍍𑌂 𑌶𑍋𑌮𑌿𑌤𑌿॑ 𑌶॒𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿॑ 𑌶𑌗𑍍𑌂𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌓𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵॒𑌰𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿𑌗॒𑌰-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌗𑍃𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌓𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾॒ 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍗॑𑌤𑌿 ।
𑌓𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯॑𑌗𑍍𑌨𑌿𑌹𑍋॒𑌤𑍍𑌰-𑌮𑌨𑍁॑𑌜𑌾𑌨𑌾𑌤𑌿 । 𑌓𑌮𑌿𑌤𑌿॑ 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮॒𑌣𑌃 𑌪𑍍𑌰॑𑌵॒𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌨𑍍𑌨𑌾॑𑌹॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑍋𑌪𑌾᳚𑌪𑍍𑌨𑌵𑌾॒𑌨𑍀𑌤𑌿॑ ।
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑍈॒𑌵𑍋-𑌪𑌾᳚𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 ॥ 16 ॥
(𑌓-𑌨𑍍𑌦𑌶॑) (𑌅. 8)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 9
𑌋𑌤-𑌞𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌸𑌤𑍍𑌯-𑌞𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌤𑌪𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌦𑌮𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌶𑌮𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌹𑍋𑌤𑍍𑌰-𑌞𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌅𑌤𑌿𑌥𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌮𑌾𑌨𑍁𑌷-𑌞𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾 𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌜𑌨𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌤𑌿𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 ॥
𑌸𑌤𑍍𑌯𑌮𑌿𑌤𑌿 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌵𑌚𑌾॑ 𑌰𑌾𑌥𑍀॒ 𑌤𑌰𑌃 ।
𑌤𑌪 𑌇𑌤𑌿 𑌤𑌪𑍋𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍗॑𑌰𑍁𑌶𑌿॒𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃 ।
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌚𑌨𑍇 𑌏𑌵𑍇𑌤𑌿 𑌨𑌾𑌕𑍋॑ 𑌮𑍗𑌦𑍍𑌗॒𑌲𑍍𑌯𑌃 ।
𑌤𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌤𑌪॑𑌸𑍍𑌤𑌦𑍍𑌧𑌿॒ 𑌤𑌪𑌃 ॥ 17 ॥
(𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾 𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌪𑍍𑌰𑌵॑𑌚𑌨𑍇॒ 𑌚 𑌷𑌟𑍍𑌚॑) (𑌅. 9)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 10
𑌅॒𑌹𑌂-𑌵𑍃𑌁॒𑌕𑍍𑌷𑌸𑍍𑌯॒ 𑌰𑍇𑌰𑌿॑𑌵𑌾 ।
𑌕𑍀॒𑌰𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍃॒𑌷𑍍𑌠-𑌙𑍍𑌗𑌿॒𑌰𑍇𑌰𑌿॑𑌵 ।
𑌊॒𑌰𑍍𑌧𑍍𑌵 𑌪॑𑌵𑌿𑌤𑍍𑌰𑍋 𑌵𑌾॒𑌜𑌿𑌨𑍀॑𑌵 𑌸𑍍𑌵॒𑌮𑍃𑌤॑𑌮𑌸𑍍𑌮𑌿 । 𑌦𑍍𑌰𑌵𑌿॑𑌣॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌵॑𑌰𑍍𑌚𑌸𑌮𑍍 । 𑌸𑍁𑌮𑍇𑌧𑌾 𑌅॑𑌮𑍃𑌤𑍋॒𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌃 । 𑌇𑌤𑌿 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌶𑌙𑍍𑌕𑍋-𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑌾॑𑌨𑍁𑌵॒𑌚𑌨𑌮𑍍 ॥ 18 ॥
(𑌅॒𑌹𑌗𑍍𑌂 𑌷𑌟𑍍) (𑌅. 10)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 11
𑌵𑍇𑌦𑌮𑌨𑍂𑌚𑍍𑌯𑌾- 𑌽𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑍋𑌨𑍍𑌤𑍇𑌵𑌾𑌸𑌿𑌨-𑌮॑𑌨𑍁𑌶𑌾॒𑌸𑍍𑌤𑌿 ॥
𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂॒-𑌵𑌁𑌦 । 𑌧𑌰𑍍𑌮॒-𑌞𑍍𑌚𑌰 ॥ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾᳚𑌨𑍍𑌮𑌾 𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑌦𑌃 । 𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯-𑌨𑍍𑌧𑌨𑌮𑌾𑌹𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌤𑌨𑍍𑌤𑍁-𑌮𑍍𑌮𑌾 𑌵𑍍𑌯॑𑌵𑌚𑍍𑌛𑍇॒𑌥𑍍𑌸𑍀𑌃 । 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌕𑍁𑌶𑌲𑌾𑌨𑍍𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 ।
𑌭𑍂𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌚𑌨𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌨𑍍𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥ 19 ॥
𑌦𑍇𑌵𑌪𑌿𑌤𑍃𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌨𑍍𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥
𑌮𑌾𑌤𑍃॑𑌦𑍇𑌵𑍋॒ 𑌭𑌵 । 𑌪𑌿𑌤𑍃॑𑌦𑍇𑌵𑍋॒ 𑌭𑌵 ।
𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯॑ 𑌦𑍇𑌵𑍋॒ 𑌭𑌵 । 𑌅𑌤𑌿𑌥𑌿॑𑌦𑍇𑌵𑍋॒ 𑌭𑌵 ॥
𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯𑌨𑌵𑌦𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿॑ 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾॒𑌣𑌿 । 𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌸𑍇𑌵𑌿॑𑌤𑌵𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑌿 ।
𑌨𑍋 𑌇॑𑌤𑌰𑌾॒𑌣𑌿 ॥ 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌮𑌾𑌕𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍁𑌚॑𑌰𑌿𑌤𑌾॒𑌨𑌿 । 𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌤𑍍𑌵𑌯𑍋॑𑌪𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑌿 ॥ 20 ॥
𑌨𑍋 𑌇॑𑌤𑌰𑌾॒𑌣𑌿 ॥ 𑌯𑍇 𑌕𑍇 𑌚𑌾𑌸𑍍𑌮-𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑍇𑌯𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑍋 𑌬𑍍𑌰𑌾॒𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌃 । 𑌤𑍇𑌷𑌾-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾-𑌽𑌽𑌸𑌨𑍇 𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌵॑𑌸𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥ 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧॑𑌯𑌾 𑌦𑍇॒𑌯𑌮𑍍 । 𑌅𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧॑𑌯𑌾-𑌽𑌦𑍇॒𑌯𑌮𑍍 । 𑌶𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌾 𑌦𑍇॒𑌯𑌮𑍍 । 𑌹𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌾 𑌦𑍇॒𑌯𑌮𑍍 । 𑌭𑌿॑𑌯𑌾 𑌦𑍇॒𑌯𑌮𑍍 । 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌁॑𑌦𑌾 𑌦𑍇॒𑌯𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌥 𑌯𑌦𑌿 𑌤𑍇 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌵𑌿𑌚𑌿𑌕𑌿𑌥𑍍𑌸𑌾 𑌵𑌾 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤 𑌵𑌿𑌚𑌿𑌕𑌿॑𑌥𑍍𑌸𑌾 𑌵𑌾॒ 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 21 ॥
𑌯𑍇 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍍𑌮॒𑌰॒.𑌶𑌿𑌨𑌃 । 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌾॑ 𑌆𑌯𑍁॒𑌕𑍍𑌤𑌾𑌃 ।
𑌅𑌲𑍂𑌕𑍍𑌷𑌾॑ 𑌧𑌰𑍍𑌮॑𑌕𑌾𑌮𑌾॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑍁𑌃 । 𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍇॑ 𑌤𑌤𑍍𑌰॑ 𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇॒𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌥𑌾 𑌤𑌤𑍍𑌰॑ 𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇॒𑌥𑌾𑌃 ॥ 𑌅𑌥𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾᳚𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑍇॒𑌷𑍁 । 𑌯𑍇 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍍𑌮॒𑌰𑍍॒𑌶𑌿𑌨𑌃 । 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌾॑ 𑌆𑌯𑍁॒𑌕𑍍𑌤𑌾𑌃 ।
𑌅𑌲𑍂𑌕𑍍𑌷𑌾॑ 𑌧𑌰𑍍𑌮॑ 𑌕𑌾𑌮𑌾॒-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑍁𑌃 । 𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍇॑ 𑌤𑍇𑌷𑍁॑ 𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇॒𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 ॥ 22 ॥
𑌤𑌥𑌾 𑌤𑍇𑌷𑍁॑ 𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇॒𑌥𑌾𑌃 ॥ 𑌏𑌷॑ 𑌆𑌦𑍇॒𑌶𑌃 ।
𑌏𑌷 𑌉॑𑌪𑌦𑍇॒𑌶𑌃 । 𑌏𑌷𑌾 𑌵𑍇॑𑌦𑍋𑌪॒𑌨𑌿𑌷𑌤𑍍 । 𑌏𑌤𑌦॑𑌨𑍁𑌶𑌾॒𑌸𑌨𑌮𑍍 । 𑌏𑌵 𑌮𑍁𑌪𑌾॑𑌸𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌏𑌵 𑌮𑍁𑌚𑍈𑌤॑𑌦𑍁𑌪𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥ 23 ॥
(𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌪𑍍𑌰𑌵𑌚𑌨𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌨𑍍𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌮𑍍 - 𑌤𑌾𑌨𑌿𑌤𑍍𑌵𑌯𑍋॑𑌪𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑌿 - 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 - 𑌤𑍇𑌷𑍁॑ 𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇॒𑌰𑌨𑍍𑌥𑍍 - +𑌸॒𑌪𑍍𑌤 𑌚॑) (𑌅. 11)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 12
𑌶𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌮𑌿॒𑌤𑍍𑌰-𑌶𑍍𑌶𑌂-𑌵𑌁𑌰𑍁॑𑌣𑌃 । 𑌶𑌨𑍍𑌨𑍋॑ 𑌭𑌵𑌤𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯॒𑌮𑌾 ।
𑌶𑌨𑍍𑌨॒ 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌬𑍃𑌹॒𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃॑ । 𑌶𑌨𑍍𑌨𑍋॒ 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁॑ 𑌰𑍁𑌰𑍁𑌕𑍍𑌰॒𑌮𑌃 । 𑌨𑌮𑍋॒ 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑍇 । 𑌨𑌮॑𑌸𑍍𑌤𑍇 𑌵𑌾𑌯𑍋 ।
𑌤𑍍𑌵𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷॒-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾॑𑌸𑌿 ।
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷॒-𑌮𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾 𑌵𑌾॑𑌦𑌿𑌷𑌮𑍍 ।
𑌋॒𑌤𑌮॑𑌵𑌾𑌦𑌿𑌷𑌮𑍍 । 𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑌮॑𑌵𑌾𑌦𑌿𑌷𑌮𑍍 । 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌾𑌮𑌾॑𑌵𑍀𑌤𑍍 । 𑌤𑌦𑍍𑌵॒𑌕𑍍𑌤𑌾𑌰॑𑌮𑌾𑌵𑍀𑌤𑍍 । 𑌆𑌵𑍀॒𑌨𑍍𑌮𑌾𑌮𑍍 ।
𑌆𑌵𑍀᳚𑌦𑍍𑌵॒𑌕𑍍𑌤𑌾𑌰᳚𑌮𑍍 ॥ 𑍐 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿॒-𑌶𑍍𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿॒-𑌶𑍍𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿𑌃॑ ॥ 24 ॥
(𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑌮॑𑌵𑌾𑌦𑌿𑌷॒-𑌮𑍍𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌚) (𑌅. 12)
॥ 𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾𑌵𑌲𑍍𑌲𑍀 𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌤𑌾 ॥
॥ 𑌹𑌰𑌿𑌃॑ 𑌓𑌮𑍍 ॥
॥ 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌆𑌰𑌣𑍍𑌯𑌕𑍇 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌮𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕-𑌸𑍍𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌤𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya āraṇyake saptamaḥ prapāṭhakaḥ - śīkṣāvallī
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1
śanno̭ mi॒tra-śśaṃ-va~rṷṇaḥ | śanno̭ bhavatvarya॒mā | śanna॒ indro॒ bṛha॒spatiḥ̭ | śanno॒ viṣṇṷ-rurukra॒maḥ | namo॒ brahma̭ṇe | nama̭ste vāyo | tvame॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahmā̭si | tvame॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahma̭ vadiṣyāmi | ṛ॒taṃ-va~̭diṣyāmi | sa॒tyaṃ-va~̭diṣyāmi | tanmāma̭vatu | tadva॒ktāra̭mavatu | ava̭tu॒ mām | ava̭tu va॒ktāra᳚m || oṃ śānti॒-śśānti॒-śśāntiḥ̭ || 1 ||
(sa॒ttyam ~va̭diṣyāmi॒ pañca̭ ca) (a. 1)
anuvākaṃ 2
śīkṣāṃ-vyā~᳚khyāsyā॒maḥ | varṇa॒-ssvaraḥ |
mātrā॒ balam | sāma̭ santā॒naḥ |
ityukta-śśī᳚kṣāddhyā॒yaḥ || 2 ||
(śīkṣā-mpañca̭) (a. 2)
anuvākaṃ 3
sa॒ha nau॒ yaśaḥ | sa॒ha nau bra̭hmava॒rcasam ||
athāta-ssagṃhitāyā upaniṣadaṃ-vyā~᳚khyāsyā॒maḥ | pañcasvadhi-ka̭raṇe॒ṣu | adhilokamadhi-jyautiṣa-madhividya-madhipraja̭-maddhyā॒tmam | tā mahāsagṃhitā i̭tyāca॒kṣate || athā̭dhi lo॒kam | pṛthivī pū᳚rvarū॒pam | dyaurutta̭rarū॒pam | ākā̭śa-ssa॒ndhiḥ || 3 ||
vāyuḥ̭ sandhā॒nam | itya̭dhi lo॒kam ||
athā̭dhi jyau॒tiṣam | agniḥ pū᳚rva rū॒pam | āditya utta̭rarū॒pam | ā̭pa-ssa॒ndhiḥ | vaidyutaḥ̭ sandhā॒nam | itya̭dhi jyau॒tiṣam || athā̭dhi vi॒dyam | ācāryaḥ pū᳚rva rū॒pam || 4 ||
antevāsyutta̭rarū॒pam | vi̭dyā sa॒ndhiḥ |
pravacanagṃ̭ sandhā॒nam | itya̭dhi vi॒dyam ||
athādhi॒prajam | mātā pū᳚rvarū॒pam | pitotta̭rarū॒pam | pra̭jā sa॒ndhiḥ | prajananagṃ̭ sandhā॒nam | ityadhi॒prajam || 5 ||
athāddhyā॒tmam | adharāhanuḥ pū᳚rva rū॒pam | uttarāhanu-rutta̭rarū॒pam | vā-khsa॒ndhiḥ | jihvā̭ sandhā॒nam | ityaddhyā॒tmam || itī māma̭hā sa॒gṃ॒hitāḥ || ya evametā mahāsagṃhitā vyākhyā̭tā ve॒da | sandhīyate praja̭yā pa॒śubhiḥ | brahmavarca-senānnādyena suvargyeṇa̭ (suvargeṇa̭) loke॒na || 6 ||
(sa॒ndhi - rācāryaḥ pū᳚rvarū॒pa - mityadhi॒prajam - ~lo̭ke॒na) (a. 3)
anuvākaṃ 4
ya śchanda̭sā-mṛṣa॒bho vi॒śvarṷ̄paḥ | chando॒bhyo-'ddhya॒mṛtā᳚-thsamba॒bhūva̭ | sa mendro̭ me॒dhayā᳚ spṛṇotu | a॒mṛta̭sya deva॒ dhāra̭ṇo bhūyāsam ||
śarī̭ra-mme॒ vica̭rṣaṇam | ji॒hvā me॒ madhṷmattamā | karṇā᳚bhyā॒-mbhūri॒ viśrṷvam | brahma̭ṇaḥ ko॒śo̭-'si me॒dhayā 'pi̭hitaḥ | śru॒ta-mmḙ gopāya || ā॒vaha̭ntī vitanvā॒nā || 7 ||
ku॒rvā॒ṇā cīra̭-mā॒tmanaḥ̭ | vāsāgṃ̭si॒ mama॒ gāva̭śca | a॒nna॒pā॒ne ca̭ sarva॒dā | tato̭ me॒ śriya॒-māva̭ha | lo॒ma॒śā-mpa॒śubhiḥ̭ sa॒ha svāhā᳚ || āmā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ |
vimā̭-''yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ | pramā̭-''yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ | damā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ | śamā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ || 8 ||
yaśo॒ janḙ-'sāni॒ svāhā᳚ | śreyā॒n॒. vasya̭so-'sāni॒ svāhā᳚ || ta-ntvā̭ bhaga॒ pravi̭śāni॒ svāhā᳚ | sa mā̭ bhaga॒ pravi̭śa॒ svāhā᳚ | tasmi᳚na-thsa॒hasra̭ śākhe | nibha̭gā॒ha-ntvayi̭ mṛje॒ svāhā᳚ || yathā-''paḥ॒ prava̭tā॒-''yanti̭ | yathā॒ māsā̭ aharja॒ram |
e॒va-mmā-mbra̭hmacā॒riṇaḥ̭ |
dhāta॒rāya̭ntu sa॒rvata॒-ssvāhā᳚ ||
pra॒ti॒ve॒śo̭-'si॒ pra mā̭ bhāhi॒ pra mā̭ padyasva || 9 ||
(vi॒ta॒nvā॒nā - śamā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā॒-dhāta॒rāya̭ntu sa॒rvata॒-ssvāhaika̭-ñca) (a. 4)
anuvākaṃ 5
bhū-rbhuva॒-ssuva॒-riti॒ vā e॒tā sti॒sro vyāhṛ̭tayaḥ ||
tāsā̭muhasmai॒ tā-ñca̭tu॒rthīm | māhā̭camasyaḥ॒ pravḙdayate | maha॒ iti̭ || ta-dbrahma̭ | sa ā॒tmā | aṅgā᳚nya॒nyā de॒vatāḥ᳚ || bhūriti॒ vā a॒yaṃ-lo~॒kaḥ | bhuva॒ itya॒ntari̭kṣam | suva॒-ritya॒sau lo॒kaḥ || 10 ||
maha॒ ityā̭di॒tyaḥ | ā॒di॒tyena॒ vāva sarvḙ lo॒kā mahī̭yante || bhūriti॒ vā a॒gniḥ | bhuva॒ iti̭ vā॒yuḥ | suva॒rityā̭di॒tyaḥ | maha॒ iti̭ ca॒ndramāḥ᳚ | ca॒ndrama̭sā॒ vāva sarvā̭ṇi॒ jyotīgṃ̭ṣi॒ mahī̭yante || bhū-riti॒ vā ṛcaḥ̭ | bhuva॒ iti॒ sāmā̭ni |
suva॒ riti॒ yajūgṃ̭ṣi || 11 ||
maha॒ iti॒ brahma̭ | brahma̭ṇā॒ vāva sarvḙ ve॒dā mahī̭yante || bhūriti॒ vai prā॒ṇaḥ | bhuva॒ itya̭pā॒naḥ | suva॒riti̭ vyā॒naḥ | maha॒ ityanna᳚m | annḙna॒ vāva sarve᳚ prā॒ṇā mahī̭yante || tā vā e॒tā-ścata̭sra ścatu॒rdhā | cata̭sra-ścatasro॒ vyāhṛ̭tayaḥ | tā yo veda̭ |
sa vḙda॒ brahma̭ | sarve᳚-'smai de॒vā ba॒limāva̭hanti || 12 ||
(a॒sau lo॒ko - yajūgṃ̭ṣi॒ - veda॒ dve ca̭) (a. 5)
anuvākaṃ 6
sa ya e॒ṣo᳚-'ntar-hṛ̭daya ākā॒śaḥ | tasmi̭nna॒ya-mpurṷṣo mano॒mayaḥ̭ | amṛ̭to hira॒ṇmayaḥ̭ || anta̭reṇa॒ tālṷke | ya e॒ṣa stana̭ ivāva॒lamba̭te |
se᳚ndra yo॒niḥ | yatrā॒sau kḙśā॒nto vi॒varta̭te | vya॒pohya̭ śīrṣakapā॒le || bhūritya॒gnau prati̭tiṣṭhati | bhuva॒ iti̭ vā॒yau || 13 ||
suva॒rityā̭di॒tye | maha॒ iti॒ brahma̭ṇi | ā॒pnoti॒ svārā᳚jyam | ā॒pnoti॒ mana̭sa॒spati᳚m | vākpa̭ti॒ ścakṣṷṣpatiḥ | śrotra̭pati rvi॒jñāna̭patiḥ |
e॒ta-ttato̭ bhavati | ā॒kā॒śa śa̭rīra॒-mbrahma̭ |
sa॒tyātma̭ prā॒ṇārā̭ma॒-mmana̭ ānandam | śānti̭ samṛddha-ma॒mṛta᳚m ||
iti̭ prācīna yo॒gyopā᳚sva || 14 ||
(vā॒yā-va॒mṛta॒ meka̭-ñca) (a. 6)
anuvākaṃ 7
pṛ॒thi॒vya̭ntari̭kṣa॒-ndyau-rdiśo̭-'vāntaradi॒śāḥ | a॒gni-rvā॒yu-rā̭di॒tya-śca॒ndramā॒ nakṣa̭trāṇi |
āpa॒ oṣa̭dhayo॒ vana॒spata̭ya ākā॒śa ā॒tmā | itya̭dhibhū॒tam || athāddhyā॒tmam | prā॒ṇo vyā॒no̭-'pā॒na ṷdā॒na-ssa̭mā॒naḥ | cakṣu॒-śśrotra॒-mmano॒ vā-ktvak |
carma̭ mā॒gṃ॒ saggsnāvāsthi̭ ma॒jjā ||
e॒ta da̭dhivi॒dhāya॒r॒ṣi॒ ravo̭cat |
pāṅktaṃ॒-vā~ i॒dagṃ sarva᳚m |
pāṅkta̭nai॒va pāṅktagg̭ spṛṇo॒tīti̭ || 15 ||
(sarva॒meka̭-ñca) (a. 7)
anuvākaṃ 8
o-miti॒ brahma̭ || o-mitī॒dagṃ sarva᳚m ||
omitye॒ta-da̭nukṛti hasma॒ vā a॒pyo śrā̭va॒yetyā-śrā̭vayanti | o-miti॒ sāmā̭ni gāyanti | ogṃ śomiti̭ śa॒strāṇi̭ śagṃsanti | omitya̭ddhva॒ryuḥ pra̭tiga॒ra-mprati̭gṛṇāti | omiti॒ brahmā॒ prasaṷti |
omitya̭gniho॒tra-manṷjānāti | omiti̭ brāhma॒ṇaḥ pra̭va॒kṣyannā̭ha॒ brahmopā᳚pnavā॒nīti̭ |
brahmai॒vo-pā᳚pnoti || 16 ||
(o-ndaśa̭) (a. 8)
anuvākaṃ 9
ṛta-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
satya-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
tapaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
damaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
śamaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
agnayaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
agnihotra-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
atithayaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
mānuṣa-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
prajā ca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
prajanaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
prajātiśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca ||
satyamiti satyavacā̭ rāthī॒ taraḥ |
tapa iti taponityaḥ paṷruśi॒ṣṭiḥ |
svāddhyāya pravacane eveti nāko̭ maudga॒lyaḥ |
taddhi tapa̭staddhi॒ tapaḥ || 17 ||
(prajā ca svāddhyāyaprava̭cane॒ ca ṣaṭca̭) (a. 9)
anuvākaṃ 10
a॒haṃ-vṛ~॒kṣasya॒ reri̭vā |
kī॒rtiḥ pṛ॒ṣṭha-ṅgi॒reri̭va |
ū॒rdhva pa̭vitro vā॒jinī̭va sva॒mṛta̭masmi | dravi̭ṇa॒gṃ॒ sava̭rcasam | sumedhā a̭mṛto॒kṣitaḥ | iti triśaṅko-rvedā̭nuva॒canam || 18 ||
(a॒hagṃ ṣaṭ) (a. 10)
anuvākaṃ 11
vedamanūcyā- 'cāryontevāsina-ma̭nuśā॒sti ||
satyaṃ॒-va~da | dharma॒-ñcara || svāddhyāyā᳚nmā pra॒madaḥ | ācāryāya priya-ndhanamāhṛtya prajātantu-mmā vya̭vacche॒thsīḥ | satyānna prama̭dita॒vyam | dharmānna prama̭dita॒vyam | kuśalānna prama̭dita॒vyam |
bhūtyai na prama̭dita॒vyam | svāddhyāya pravacanābhyā-nna prama̭dita॒vyam || 19 ||
devapitṛkāryābhyā-nna prama̭dita॒vyam ||
mātṛ̭devo॒ bhava | pitṛ̭devo॒ bhava |
ācārya̭ devo॒ bhava | atithi̭devo॒ bhava ||
yānyanavadyāni̭ karmā॒ṇi | tāni sevi̭tavyā॒ni |
no i̭tarā॒ṇi || yānyasmākagṃ suca̭ritā॒ni | tāni tvayo̭pāsyā॒ni || 20 ||
no i̭tarā॒ṇi || ye ke cāsma-cchreyāgṃ̭so brā॒hmaṇāḥ | teṣā-ntvayā-''sane na praśva̭sita॒vyam || śraddha̭yā de॒yam | aśraddha̭yā-'de॒yam | śri̭yā de॒yam | hri̭yā de॒yam | bhi̭yā de॒yam | saṃvi~̭dā de॒yam ||
atha yadi te karmavicikithsā vā vṛtta viciki̭thsā vā॒ syāt || 21 ||
ye tatra brāhmaṇā᳚-ssamma॒ra॒.śinaḥ | yuktā̭ āyu॒ktāḥ |
alūkṣā̭ dharma̭kāmā॒-ssyuḥ | yathā tḙ tatra̭ varte॒rann | tathā tatra̭ varte॒thāḥ || athābhyā᳚khyāte॒ṣu | ye tatra brāhmaṇā᳚-ssamma॒r॒śinaḥ | yuktā̭ āyu॒ktāḥ |
alūkṣā̭ dharma̭ kāmā॒-ssyuḥ | yathā tḙ teṣṷ varte॒rann || 22 ||
tathā teṣṷ varte॒thāḥ || eṣa̭ āde॒śaḥ |
eṣa ṷpade॒śaḥ | eṣā vḙdopa॒niṣat | etada̭nuśā॒sanam | eva mupā̭sita॒vyam | eva mucaita̭dupā॒syam || 23 ||
(svāddhyāyapravacanābhyā-nna prama̭dita॒vyam - tānitvayo̭pāsyā॒ni - syāt - teṣṷ varte॒ranth - +sa॒pta ca̭) (a. 11)
anuvākaṃ 12
śanno̭ mi॒tra-śśaṃ-va~rṷṇaḥ | śanno̭ bhavatvarya॒mā |
śanna॒ indro॒ bṛha॒spatiḥ̭ | śanno॒ viṣṇṷ rurukra॒maḥ | namo॒ brahma̭ṇe | nama̭ste vāyo |
tvame॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahmā̭si |
tvāme॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahmā vā̭diṣam |
ṛ॒tama̭vādiṣam | sa॒tyama̭vādiṣam | tanmāmā̭vīt | tadva॒ktāra̭māvīt | āvī॒nmām |
āvī᳚dva॒ktāra᳚m || oṃ śānti॒-śśānti॒-śśāntiḥ̭ || 24 ||
(sa॒tyama̭vādiṣa॒-mpañca̭ ca) (a. 12)
|| iti śīkṣāvallī samāptā ||
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya āraṇyake saptamaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय आरण्यके सप्तमः प्रपाठकः - शीक्षावल्ली
ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,
श्री गुरुभ्यो नमः । ह॒रिः॒ ओम् ॥
अनुवाकं 1
शन्नो॑ मि॒त्र-श्शं-वँरु॑णः । शन्नो॑ भवत्वर्य॒मा । शन्न॒ इन्द्रो॒ बृह॒स्पतिः॑ । शन्नो॒ विष्णु॑-रुरुक्र॒मः । नमो॒ ब्रह्म॑णे । नम॑स्ते वायो । त्वमे॒व प्र॒त्यक्ष॒-म्ब्रह्मा॑सि । त्वमे॒व प्र॒त्यक्ष॒-म्ब्रह्म॑ वदिष्यामि । ऋ॒तं-वँ॑दिष्यामि । स॒त्यं-वँ॑दिष्यामि । तन्माम॑वतु । तद्व॒क्तार॑मवतु । अव॑तु॒ माम् । अव॑तु व॒क्तार᳚म् ॥ ॐ शान्ति॒-श्शान्ति॒-श्शान्तिः॑ ॥ 1 ॥
(स॒त्त्यम् ँव॑दिष्यामि॒ पञ्च॑ च) (अ. 1)
अनुवाकं 2
शीक्षां-व्याँ᳚ख्यास्या॒मः । वर्ण॒-स्स्वरः ।
मात्रा॒ बलम् । साम॑ सन्ता॒नः ।
इत्युक्त-श्शी᳚क्षाद्ध्या॒यः ॥ 2 ॥
(शीक्षा-म्पञ्च॑) (अ. 2)
अनुवाकं 3
स॒ह नौ॒ यशः । स॒ह नौ ब्र॑ह्मव॒र्चसम् ॥
अथात-स्सग्ंहिताया उपनिषदं-व्याँ᳚ख्यास्या॒मः । पञ्चस्वधि-क॑रणे॒षु । अधिलोकमधि-ज्यौतिष-मधिविद्य-मधिप्रज॑-मद्ध्या॒त्मम् । ता महासग्ंहिता इ॑त्याच॒क्षते ॥ अथा॑धि लो॒कम् । पृथिवी पू᳚र्वरू॒पम् । द्यौरुत्त॑ररू॒पम् । आका॑श-स्स॒न्धिः ॥ 3 ॥
वायुः॑ सन्धा॒नम् । इत्य॑धि लो॒कम् ॥
अथा॑धि ज्यौ॒तिषम् । अग्निः पू᳚र्व रू॒पम् । आदित्य उत्त॑ररू॒पम् । आ॑प-स्स॒न्धिः । वैद्युतः॑ सन्धा॒नम् । इत्य॑धि ज्यौ॒तिषम् ॥ अथा॑धि वि॒द्यम् । आचार्यः पू᳚र्व रू॒पम् ॥ 4 ॥
अन्तेवास्युत्त॑ररू॒पम् । वि॑द्या स॒न्धिः ।
प्रवचनग्ं॑ सन्धा॒नम् । इत्य॑धि वि॒द्यम् ॥
अथाधि॒प्रजम् । माता पू᳚र्वरू॒पम् । पितोत्त॑ररू॒पम् । प्र॑जा स॒न्धिः । प्रजननग्ं॑ सन्धा॒नम् । इत्यधि॒प्रजम् ॥ 5 ॥
अथाद्ध्या॒त्मम् । अधराहनुः पू᳚र्व रू॒पम् । उत्तराहनु-रुत्त॑ररू॒पम् । वा-ख्स॒न्धिः । जिह्वा॑ सन्धा॒नम् । इत्यद्ध्या॒त्मम् ॥ इती माम॑हा स॒ग्ं॒हिताः ॥ य एवमेता महासग्ंहिता व्याख्या॑ता वे॒द । सन्धीयते प्रज॑या प॒शुभिः । ब्रह्मवर्च-सेनान्नाद्येन सुवर्ग्येण॑ (सुवर्गेण॑) लोके॒न ॥ 6 ॥
(स॒न्धि - राचार्यः पू᳚र्वरू॒प - मित्यधि॒प्रजम् - ँलो॑के॒न) (अ. 3)
अनुवाकं 4
य श्छन्द॑सा-मृष॒भो वि॒श्वरू॑पः । छन्दो॒भ्यो-ऽद्ध्य॒मृता᳚-थ्सम्ब॒भूव॑ । स मेन्द्रो॑ मे॒धया᳚ स्पृणोतु । अ॒मृत॑स्य देव॒ धार॑णो भूयासम् ॥
शरी॑र-म्मे॒ विच॑र्षणम् । जि॒ह्वा मे॒ मधु॑मत्तमा । कर्णा᳚भ्या॒-म्भूरि॒ विश्रु॑वम् । ब्रह्म॑णः को॒शो॑-ऽसि मे॒धया ऽपि॑हितः । श्रु॒त-म्मे॑ गोपाय ॥ आ॒वह॑न्ती वितन्वा॒ना ॥ 7 ॥
कु॒र्वा॒णा चीर॑-मा॒त्मनः॑ । वासाग्ं॑सि॒ मम॒ गाव॑श्च । अ॒न्न॒पा॒ने च॑ सर्व॒दा । ततो॑ मे॒ श्रिय॒-माव॑ह । लो॒म॒शा-म्प॒शुभिः॑ स॒ह स्वाहा᳚ ॥ आमा॑यन्तु ब्रह्मचा॒रिण॒-स्स्वाहा᳚ ।
विमा॑-ऽऽयन्तु ब्रह्मचा॒रिण॒-स्स्वाहा᳚ । प्रमा॑-ऽऽयन्तु ब्रह्मचा॒रिण॒-स्स्वाहा᳚ । दमा॑यन्तु ब्रह्मचा॒रिण॒-स्स्वाहा᳚ । शमा॑यन्तु ब्रह्मचा॒रिण॒-स्स्वाहा᳚ ॥ 8 ॥
यशो॒ जने॑-ऽसानि॒ स्वाहा᳚ । श्रेया॒न्॒. वस्य॑सो-ऽसानि॒ स्वाहा᳚ ॥ त-न्त्वा॑ भग॒ प्रवि॑शानि॒ स्वाहा᳚ । स मा॑ भग॒ प्रवि॑श॒ स्वाहा᳚ । तस्मि᳚न-थ्स॒हस्र॑ शाखे । निभ॑गा॒ह-न्त्वयि॑ मृजे॒ स्वाहा᳚ ॥ यथा-ऽऽपः॒ प्रव॑ता॒-ऽऽयन्ति॑ । यथा॒ मासा॑ अहर्ज॒रम् ।
ए॒व-म्मा-म्ब्र॑ह्मचा॒रिणः॑ ।
धात॒राय॑न्तु स॒र्वत॒-स्स्वाहा᳚ ॥
प्र॒ति॒वे॒शो॑-ऽसि॒ प्र मा॑ भाहि॒ प्र मा॑ पद्यस्व ॥ 9 ॥
(वि॒त॒न्वा॒ना - शमा॑यन्तु ब्रह्मचा॒रिण॒-स्स्वाहा॒-धात॒राय॑न्तु स॒र्वत॒-स्स्वाहैक॑-ञ्च) (अ. 4)
अनुवाकं 5
भू-र्भुव॒-स्सुव॒-रिति॒ वा ए॒ता स्ति॒स्रो व्याहृ॑तयः ॥
तासा॑मुहस्मै॒ ता-ञ्च॑तु॒र्थीम् । माहा॑चमस्यः॒ प्रवे॑दयते । मह॒ इति॑ ॥ त-द्ब्रह्म॑ । स आ॒त्मा । अङ्गा᳚न्य॒न्या दे॒वताः᳚ ॥ भूरिति॒ वा अ॒यं-लोँ॒कः । भुव॒ इत्य॒न्तरि॑क्षम् । सुव॒-रित्य॒सौ लो॒कः ॥ 10 ॥
मह॒ इत्या॑दि॒त्यः । आ॒दि॒त्येन॒ वाव सर्वे॑ लो॒का मही॑यन्ते ॥ भूरिति॒ वा अ॒ग्निः । भुव॒ इति॑ वा॒युः । सुव॒रित्या॑दि॒त्यः । मह॒ इति॑ च॒न्द्रमाः᳚ । च॒न्द्रम॑सा॒ वाव सर्वा॑णि॒ ज्योतीग्ं॑षि॒ मही॑यन्ते ॥ भू-रिति॒ वा ऋचः॑ । भुव॒ इति॒ सामा॑नि ।
सुव॒ रिति॒ यजूग्ं॑षि ॥ 11 ॥
मह॒ इति॒ ब्रह्म॑ । ब्रह्म॑णा॒ वाव सर्वे॑ वे॒दा मही॑यन्ते ॥ भूरिति॒ वै प्रा॒णः । भुव॒ इत्य॑पा॒नः । सुव॒रिति॑ व्या॒नः । मह॒ इत्यन्न᳚म् । अन्ने॑न॒ वाव सर्वे᳚ प्रा॒णा मही॑यन्ते ॥ ता वा ए॒ता-श्चत॑स्र श्चतु॒र्धा । चत॑स्र-श्चतस्रो॒ व्याहृ॑तयः । ता यो वेद॑ ।
स वे॑द॒ ब्रह्म॑ । सर्वे᳚-ऽस्मै दे॒वा ब॒लिमाव॑हन्ति ॥ 12 ॥
(अ॒सौ लो॒को - यजूग्ं॑षि॒ - वेद॒ द्वे च॑) (अ. 5)
अनुवाकं 6
स य ए॒षो᳚-ऽन्तर्-हृ॑दय आका॒शः । तस्मि॑न्न॒य-म्पुरु॑षो मनो॒मयः॑ । अमृ॑तो हिर॒ण्मयः॑ ॥ अन्त॑रेण॒ तालु॑के । य ए॒ष स्तन॑ इवाव॒लम्ब॑ते ।
से᳚न्द्र यो॒निः । यत्रा॒सौ के॑शा॒न्तो वि॒वर्त॑ते । व्य॒पोह्य॑ शीर्षकपा॒ले ॥ भूरित्य॒ग्नौ प्रति॑तिष्ठति । भुव॒ इति॑ वा॒यौ ॥ 13 ॥
सुव॒रित्या॑दि॒त्ये । मह॒ इति॒ ब्रह्म॑णि । आ॒प्नोति॒ स्वारा᳚ज्यम् । आ॒प्नोति॒ मन॑स॒स्पति᳚म् । वाक्प॑ति॒ श्चक्षु॑ष्पतिः । श्रोत्र॑पति र्वि॒ज्ञान॑पतिः ।
ए॒त-त्ततो॑ भवति । आ॒का॒श श॑रीर॒-म्ब्रह्म॑ ।
स॒त्यात्म॑ प्रा॒णारा॑म॒-म्मन॑ आनन्दम् । शान्ति॑ समृद्ध-म॒मृत᳚म् ॥
इति॑ प्राचीन यो॒ग्योपा᳚स्व ॥ 14 ॥
(वा॒या-व॒मृत॒ मेक॑-ञ्च) (अ. 6)
अनुवाकं 7
पृ॒थि॒व्य॑न्तरि॑क्ष॒-न्द्यौ-र्दिशो॑-ऽवान्तरदि॒शाः । अ॒ग्नि-र्वा॒यु-रा॑दि॒त्य-श्च॒न्द्रमा॒ नक्ष॑त्राणि ।
आप॒ ओष॑धयो॒ वन॒स्पत॑य आका॒श आ॒त्मा । इत्य॑धिभू॒तम् ॥ अथाद्ध्या॒त्मम् । प्रा॒णो व्या॒नो॑-ऽपा॒न उ॑दा॒न-स्स॑मा॒नः । चक्षु॒-श्श्रोत्र॒-म्मनो॒ वा-क्त्वक् ।
चर्म॑ मा॒ग्ं॒ सग्ग्स्नावास्थि॑ म॒ज्जा ॥
ए॒त द॑धिवि॒धाय॒र्॒षि॒ रवो॑चत् ।
पाङ्क्तं॒-वाँ इ॒दग्ं सर्व᳚म् ।
पाङ्क्त॑नै॒व पाङ्क्तग्ग्॑ स्पृणो॒तीति॑ ॥ 15 ॥
(सर्व॒मेक॑-ञ्च) (अ. 7)
अनुवाकं 8
ओ-मिति॒ ब्रह्म॑ ॥ ओ-मिती॒दग्ं सर्व᳚म् ॥
ओमित्ये॒त-द॑नुकृति हस्म॒ वा अ॒प्यो श्रा॑व॒येत्या-श्रा॑वयन्ति । ओ-मिति॒ सामा॑नि गायन्ति । ओग्ं शोमिति॑ श॒स्त्राणि॑ शग्ंसन्ति । ओमित्य॑द्ध्व॒र्युः प्र॑तिग॒र-म्प्रति॑गृणाति । ओमिति॒ ब्रह्मा॒ प्रसौ॑ति ।
ओमित्य॑ग्निहो॒त्र-मनु॑जानाति । ओमिति॑ ब्राह्म॒णः प्र॑व॒क्ष्यन्ना॑ह॒ ब्रह्मोपा᳚प्नवा॒नीति॑ ।
ब्रह्मै॒वो-पा᳚प्नोति ॥ 16 ॥
(ओ-न्दश॑) (अ. 8)
अनुवाकं 9
ऋत-ञ्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
सत्य-ञ्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
तपश्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
दमश्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
शमश्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
अग्नयश्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
अग्निहोत्र-ञ्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
अतिथयश्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
मानुष-ञ्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
प्रजा च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
प्रजनश्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ।
प्रजातिश्च स्वाद्ध्याय प्रव॑चने॒ च ॥
सत्यमिति सत्यवचा॑ राथी॒ तरः ।
तप इति तपोनित्यः पौ॑रुशि॒ष्टिः ।
स्वाद्ध्याय प्रवचने एवेति नाको॑ मौद्ग॒ल्यः ।
तद्धि तप॑स्तद्धि॒ तपः ॥ 17 ॥
(प्रजा च स्वाद्ध्यायप्रव॑चने॒ च षट्च॑) (अ. 9)
अनुवाकं 10
अ॒हं-वृँ॒क्षस्य॒ रेरि॑वा ।
की॒र्तिः पृ॒ष्ठ-ङ्गि॒रेरि॑व ।
ऊ॒र्ध्व प॑वित्रो वा॒जिनी॑व स्व॒मृत॑मस्मि । द्रवि॑ण॒ग्ं॒ सव॑र्चसम् । सुमेधा अ॑मृतो॒क्षितः । इति त्रिशङ्को-र्वेदा॑नुव॒चनम् ॥ 18 ॥
(अ॒हग्ं षट्) (अ. 10)
अनुवाकं 11
वेदमनूच्या- ऽचार्योन्तेवासिन-म॑नुशा॒स्ति ॥
सत्यं॒-वँद । धर्म॒-ञ्चर ॥ स्वाद्ध्याया᳚न्मा प्र॒मदः । आचार्याय प्रिय-न्धनमाहृत्य प्रजातन्तु-म्मा व्य॑वच्छे॒थ्सीः । सत्यान्न प्रम॑दित॒व्यम् । धर्मान्न प्रम॑दित॒व्यम् । कुशलान्न प्रम॑दित॒व्यम् ।
भूत्यै न प्रम॑दित॒व्यम् । स्वाद्ध्याय प्रवचनाभ्या-न्न प्रम॑दित॒व्यम् ॥ 19 ॥
देवपितृकार्याभ्या-न्न प्रम॑दित॒व्यम् ॥
मातृ॑देवो॒ भव । पितृ॑देवो॒ भव ।
आचार्य॑ देवो॒ भव । अतिथि॑देवो॒ भव ॥
यान्यनवद्यानि॑ कर्मा॒णि । तानि सेवि॑तव्या॒नि ।
नो इ॑तरा॒णि ॥ यान्यस्माकग्ं सुच॑रिता॒नि । तानि त्वयो॑पास्या॒नि ॥ 20 ॥
नो इ॑तरा॒णि ॥ ये के चास्म-च्छ्रेयाग्ं॑सो ब्रा॒ह्मणाः । तेषा-न्त्वया-ऽऽसने न प्रश्व॑सित॒व्यम् ॥ श्रद्ध॑या दे॒यम् । अश्रद्ध॑या-ऽदे॒यम् । श्रि॑या दे॒यम् । ह्रि॑या दे॒यम् । भि॑या दे॒यम् । संविँ॑दा दे॒यम् ॥
अथ यदि ते कर्मविचिकिथ्सा वा वृत्त विचिकि॑थ्सा वा॒ स्यात् ॥ 21 ॥
ये तत्र ब्राह्मणा᳚-स्सम्म॒र॒.शिनः । युक्ता॑ आयु॒क्ताः ।
अलूक्षा॑ धर्म॑कामा॒-स्स्युः । यथा ते॑ तत्र॑ वर्ते॒रन्न् । तथा तत्र॑ वर्ते॒थाः ॥ अथाभ्या᳚ख्याते॒षु । ये तत्र ब्राह्मणा᳚-स्सम्म॒र्॒शिनः । युक्ता॑ आयु॒क्ताः ।
अलूक्षा॑ धर्म॑ कामा॒-स्स्युः । यथा ते॑ तेषु॑ वर्ते॒रन्न् ॥ 22 ॥
तथा तेषु॑ वर्ते॒थाः ॥ एष॑ आदे॒शः ।
एष उ॑पदे॒शः । एषा वे॑दोप॒निषत् । एतद॑नुशा॒सनम् । एव मुपा॑सित॒व्यम् । एव मुचैत॑दुपा॒स्यम् ॥ 23 ॥
(स्वाद्ध्यायप्रवचनाभ्या-न्न प्रम॑दित॒व्यम् - तानित्वयो॑पास्या॒नि - स्यात् - तेषु॑ वर्ते॒रन्थ् - +स॒प्त च॑) (अ. 11)
अनुवाकं 12
शन्नो॑ मि॒त्र-श्शं-वँरु॑णः । शन्नो॑ भवत्वर्य॒मा ।
शन्न॒ इन्द्रो॒ बृह॒स्पतिः॑ । शन्नो॒ विष्णु॑ रुरुक्र॒मः । नमो॒ ब्रह्म॑णे । नम॑स्ते वायो ।
त्वमे॒व प्र॒त्यक्ष॒-म्ब्रह्मा॑सि ।
त्वामे॒व प्र॒त्यक्ष॒-म्ब्रह्मा वा॑दिषम् ।
ऋ॒तम॑वादिषम् । स॒त्यम॑वादिषम् । तन्मामा॑वीत् । तद्व॒क्तार॑मावीत् । आवी॒न्माम् ।
आवी᳚द्व॒क्तार᳚म् ॥ ॐ शान्ति॒-श्शान्ति॒-श्शान्तिः॑ ॥ 24 ॥
(स॒त्यम॑वादिष॒-म्पञ्च॑ च) (अ. 12)
॥ इति शीक्षावल्ली समाप्ता ॥
॥ हरिः॑ ओम् ॥
॥ कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय आरण्यके सप्तमः प्रपाठक-स्समाप्तः ॥
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya āraṇyake saptamaḥ prapāṭhakaḥ - śīkṣāvallī
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1
śanno̭ mi॒tra-śśaṃ-va~rṷṇaḥ | śanno̭ bhavatvarya॒mā | śanna॒ indro॒ bṛha॒spatiḥ̭ | śanno॒ viṣṇṷ-rurukra॒maḥ | namo॒ brahma̭ṇe | nama̭ste vāyo | tvame॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahmā̭si | tvame॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahma̭ vadiṣyāmi | ṛ॒taṃ-va~̭diṣyāmi | sa॒tyaṃ-va~̭diṣyāmi | tanmāma̭vatu | tadva॒ktāra̭mavatu | ava̭tu॒ mām | ava̭tu va॒ktāra᳚m || oṃ śānti॒-śśānti॒-śśāntiḥ̭ || 1 ||
(sa॒ttyam ~va̭diṣyāmi॒ pañca̭ ca) (a. 1)
anuvākaṃ 2
śīkṣāṃ-vyā~᳚khyāsyā॒maḥ | varṇa॒-ssvaraḥ |
mātrā॒ balam | sāma̭ santā॒naḥ |
ityukta-śśī᳚kṣāddhyā॒yaḥ || 2 ||
(śīkṣā-mpañca̭) (a. 2)
anuvākaṃ 3
sa॒ha nau॒ yaśaḥ | sa॒ha nau bra̭hmava॒rcasam ||
athāta-ssagṃhitāyā upaniṣadaṃ-vyā~᳚khyāsyā॒maḥ | pañcasvadhi-ka̭raṇe॒ṣu | adhilokamadhi-jyautiṣa-madhividya-madhipraja̭-maddhyā॒tmam | tā mahāsagṃhitā i̭tyāca॒kṣate || athā̭dhi lo॒kam | pṛthivī pū᳚rvarū॒pam | dyaurutta̭rarū॒pam | ākā̭śa-ssa॒ndhiḥ || 3 ||
vāyuḥ̭ sandhā॒nam | itya̭dhi lo॒kam ||
athā̭dhi jyau॒tiṣam | agniḥ pū᳚rva rū॒pam | āditya utta̭rarū॒pam | ā̭pa-ssa॒ndhiḥ | vaidyutaḥ̭ sandhā॒nam | itya̭dhi jyau॒tiṣam || athā̭dhi vi॒dyam | ācāryaḥ pū᳚rva rū॒pam || 4 ||
antevāsyutta̭rarū॒pam | vi̭dyā sa॒ndhiḥ |
pravacanagṃ̭ sandhā॒nam | itya̭dhi vi॒dyam ||
athādhi॒prajam | mātā pū᳚rvarū॒pam | pitotta̭rarū॒pam | pra̭jā sa॒ndhiḥ | prajananagṃ̭ sandhā॒nam | ityadhi॒prajam || 5 ||
athāddhyā॒tmam | adharāhanuḥ pū᳚rva rū॒pam | uttarāhanu-rutta̭rarū॒pam | vā-khsa॒ndhiḥ | jihvā̭ sandhā॒nam | ityaddhyā॒tmam || itī māma̭hā sa॒gṃ॒hitāḥ || ya evametā mahāsagṃhitā vyākhyā̭tā ve॒da | sandhīyate praja̭yā pa॒śubhiḥ | brahmavarca-senānnādyena suvargyeṇa̭ (suvargeṇa̭) loke॒na || 6 ||
(sa॒ndhi - rācāryaḥ pū᳚rvarū॒pa - mityadhi॒prajam - ~lo̭ke॒na) (a. 3)
anuvākaṃ 4
ya śchanda̭sā-mṛṣa॒bho vi॒śvarṷ̄paḥ | chando॒bhyo-'ddhya॒mṛtā᳚-thsamba॒bhūva̭ | sa mendro̭ me॒dhayā᳚ spṛṇotu | a॒mṛta̭sya deva॒ dhāra̭ṇo bhūyāsam ||
śarī̭ra-mme॒ vica̭rṣaṇam | ji॒hvā me॒ madhṷmattamā | karṇā᳚bhyā॒-mbhūri॒ viśrṷvam | brahma̭ṇaḥ ko॒śo̭-'si me॒dhayā 'pi̭hitaḥ | śru॒ta-mmḙ gopāya || ā॒vaha̭ntī vitanvā॒nā || 7 ||
ku॒rvā॒ṇā cīra̭-mā॒tmanaḥ̭ | vāsāgṃ̭si॒ mama॒ gāva̭śca | a॒nna॒pā॒ne ca̭ sarva॒dā | tato̭ me॒ śriya॒-māva̭ha | lo॒ma॒śā-mpa॒śubhiḥ̭ sa॒ha svāhā᳚ || āmā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ |
vimā̭-''yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ | pramā̭-''yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ | damā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ | śamā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā᳚ || 8 ||
yaśo॒ janḙ-'sāni॒ svāhā᳚ | śreyā॒n॒. vasya̭so-'sāni॒ svāhā᳚ || ta-ntvā̭ bhaga॒ pravi̭śāni॒ svāhā᳚ | sa mā̭ bhaga॒ pravi̭śa॒ svāhā᳚ | tasmi᳚na-thsa॒hasra̭ śākhe | nibha̭gā॒ha-ntvayi̭ mṛje॒ svāhā᳚ || yathā-''paḥ॒ prava̭tā॒-''yanti̭ | yathā॒ māsā̭ aharja॒ram |
e॒va-mmā-mbra̭hmacā॒riṇaḥ̭ |
dhāta॒rāya̭ntu sa॒rvata॒-ssvāhā᳚ ||
pra॒ti॒ve॒śo̭-'si॒ pra mā̭ bhāhi॒ pra mā̭ padyasva || 9 ||
(vi॒ta॒nvā॒nā - śamā̭yantu brahmacā॒riṇa॒-ssvāhā॒-dhāta॒rāya̭ntu sa॒rvata॒-ssvāhaika̭-ñca) (a. 4)
anuvākaṃ 5
bhū-rbhuva॒-ssuva॒-riti॒ vā e॒tā sti॒sro vyāhṛ̭tayaḥ ||
tāsā̭muhasmai॒ tā-ñca̭tu॒rthīm | māhā̭camasyaḥ॒ pravḙdayate | maha॒ iti̭ || ta-dbrahma̭ | sa ā॒tmā | aṅgā᳚nya॒nyā de॒vatāḥ᳚ || bhūriti॒ vā a॒yaṃ-lo~॒kaḥ | bhuva॒ itya॒ntari̭kṣam | suva॒-ritya॒sau lo॒kaḥ || 10 ||
maha॒ ityā̭di॒tyaḥ | ā॒di॒tyena॒ vāva sarvḙ lo॒kā mahī̭yante || bhūriti॒ vā a॒gniḥ | bhuva॒ iti̭ vā॒yuḥ | suva॒rityā̭di॒tyaḥ | maha॒ iti̭ ca॒ndramāḥ᳚ | ca॒ndrama̭sā॒ vāva sarvā̭ṇi॒ jyotīgṃ̭ṣi॒ mahī̭yante || bhū-riti॒ vā ṛcaḥ̭ | bhuva॒ iti॒ sāmā̭ni |
suva॒ riti॒ yajūgṃ̭ṣi || 11 ||
maha॒ iti॒ brahma̭ | brahma̭ṇā॒ vāva sarvḙ ve॒dā mahī̭yante || bhūriti॒ vai prā॒ṇaḥ | bhuva॒ itya̭pā॒naḥ | suva॒riti̭ vyā॒naḥ | maha॒ ityanna᳚m | annḙna॒ vāva sarve᳚ prā॒ṇā mahī̭yante || tā vā e॒tā-ścata̭sra ścatu॒rdhā | cata̭sra-ścatasro॒ vyāhṛ̭tayaḥ | tā yo veda̭ |
sa vḙda॒ brahma̭ | sarve᳚-'smai de॒vā ba॒limāva̭hanti || 12 ||
(a॒sau lo॒ko - yajūgṃ̭ṣi॒ - veda॒ dve ca̭) (a. 5)
anuvākaṃ 6
sa ya e॒ṣo᳚-'ntar-hṛ̭daya ākā॒śaḥ | tasmi̭nna॒ya-mpurṷṣo mano॒mayaḥ̭ | amṛ̭to hira॒ṇmayaḥ̭ || anta̭reṇa॒ tālṷke | ya e॒ṣa stana̭ ivāva॒lamba̭te |
se᳚ndra yo॒niḥ | yatrā॒sau kḙśā॒nto vi॒varta̭te | vya॒pohya̭ śīrṣakapā॒le || bhūritya॒gnau prati̭tiṣṭhati | bhuva॒ iti̭ vā॒yau || 13 ||
suva॒rityā̭di॒tye | maha॒ iti॒ brahma̭ṇi | ā॒pnoti॒ svārā᳚jyam | ā॒pnoti॒ mana̭sa॒spati᳚m | vākpa̭ti॒ ścakṣṷṣpatiḥ | śrotra̭pati rvi॒jñāna̭patiḥ |
e॒ta-ttato̭ bhavati | ā॒kā॒śa śa̭rīra॒-mbrahma̭ |
sa॒tyātma̭ prā॒ṇārā̭ma॒-mmana̭ ānandam | śānti̭ samṛddha-ma॒mṛta᳚m ||
iti̭ prācīna yo॒gyopā᳚sva || 14 ||
(vā॒yā-va॒mṛta॒ meka̭-ñca) (a. 6)
anuvākaṃ 7
pṛ॒thi॒vya̭ntari̭kṣa॒-ndyau-rdiśo̭-'vāntaradi॒śāḥ | a॒gni-rvā॒yu-rā̭di॒tya-śca॒ndramā॒ nakṣa̭trāṇi |
āpa॒ oṣa̭dhayo॒ vana॒spata̭ya ākā॒śa ā॒tmā | itya̭dhibhū॒tam || athāddhyā॒tmam | prā॒ṇo vyā॒no̭-'pā॒na ṷdā॒na-ssa̭mā॒naḥ | cakṣu॒-śśrotra॒-mmano॒ vā-ktvak |
carma̭ mā॒gṃ॒ saggsnāvāsthi̭ ma॒jjā ||
e॒ta da̭dhivi॒dhāya॒r॒ṣi॒ ravo̭cat |
pāṅktaṃ॒-vā~ i॒dagṃ sarva᳚m |
pāṅkta̭nai॒va pāṅktagg̭ spṛṇo॒tīti̭ || 15 ||
(sarva॒meka̭-ñca) (a. 7)
anuvākaṃ 8
o-miti॒ brahma̭ || o-mitī॒dagṃ sarva᳚m ||
omitye॒ta-da̭nukṛti hasma॒ vā a॒pyo śrā̭va॒yetyā-śrā̭vayanti | o-miti॒ sāmā̭ni gāyanti | ogṃ śomiti̭ śa॒strāṇi̭ śagṃsanti | omitya̭ddhva॒ryuḥ pra̭tiga॒ra-mprati̭gṛṇāti | omiti॒ brahmā॒ prasaṷti |
omitya̭gniho॒tra-manṷjānāti | omiti̭ brāhma॒ṇaḥ pra̭va॒kṣyannā̭ha॒ brahmopā᳚pnavā॒nīti̭ |
brahmai॒vo-pā᳚pnoti || 16 ||
(o-ndaśa̭) (a. 8)
anuvākaṃ 9
ṛta-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
satya-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
tapaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
damaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
śamaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
agnayaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
agnihotra-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
atithayaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
mānuṣa-ñca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
prajā ca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
prajanaśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca |
prajātiśca svāddhyāya prava̭cane॒ ca ||
satyamiti satyavacā̭ rāthī॒ taraḥ |
tapa iti taponityaḥ paṷruśi॒ṣṭiḥ |
svāddhyāya pravacane eveti nāko̭ maudga॒lyaḥ |
taddhi tapa̭staddhi॒ tapaḥ || 17 ||
(prajā ca svāddhyāyaprava̭cane॒ ca ṣaṭca̭) (a. 9)
anuvākaṃ 10
a॒haṃ-vṛ~॒kṣasya॒ reri̭vā |
kī॒rtiḥ pṛ॒ṣṭha-ṅgi॒reri̭va |
ū॒rdhva pa̭vitro vā॒jinī̭va sva॒mṛta̭masmi | dravi̭ṇa॒gṃ॒ sava̭rcasam | sumedhā a̭mṛto॒kṣitaḥ | iti triśaṅko-rvedā̭nuva॒canam || 18 ||
(a॒hagṃ ṣaṭ) (a. 10)
anuvākaṃ 11
vedamanūcyā- 'cāryontevāsina-ma̭nuśā॒sti ||
satyaṃ॒-va~da | dharma॒-ñcara || svāddhyāyā᳚nmā pra॒madaḥ | ācāryāya priya-ndhanamāhṛtya prajātantu-mmā vya̭vacche॒thsīḥ | satyānna prama̭dita॒vyam | dharmānna prama̭dita॒vyam | kuśalānna prama̭dita॒vyam |
bhūtyai na prama̭dita॒vyam | svāddhyāya pravacanābhyā-nna prama̭dita॒vyam || 19 ||
devapitṛkāryābhyā-nna prama̭dita॒vyam ||
mātṛ̭devo॒ bhava | pitṛ̭devo॒ bhava |
ācārya̭ devo॒ bhava | atithi̭devo॒ bhava ||
yānyanavadyāni̭ karmā॒ṇi | tāni sevi̭tavyā॒ni |
no i̭tarā॒ṇi || yānyasmākagṃ suca̭ritā॒ni | tāni tvayo̭pāsyā॒ni || 20 ||
no i̭tarā॒ṇi || ye ke cāsma-cchreyāgṃ̭so brā॒hmaṇāḥ | teṣā-ntvayā-''sane na praśva̭sita॒vyam || śraddha̭yā de॒yam | aśraddha̭yā-'de॒yam | śri̭yā de॒yam | hri̭yā de॒yam | bhi̭yā de॒yam | saṃvi~̭dā de॒yam ||
atha yadi te karmavicikithsā vā vṛtta viciki̭thsā vā॒ syāt || 21 ||
ye tatra brāhmaṇā᳚-ssamma॒ra॒.śinaḥ | yuktā̭ āyu॒ktāḥ |
alūkṣā̭ dharma̭kāmā॒-ssyuḥ | yathā tḙ tatra̭ varte॒rann | tathā tatra̭ varte॒thāḥ || athābhyā᳚khyāte॒ṣu | ye tatra brāhmaṇā᳚-ssamma॒r॒śinaḥ | yuktā̭ āyu॒ktāḥ |
alūkṣā̭ dharma̭ kāmā॒-ssyuḥ | yathā tḙ teṣṷ varte॒rann || 22 ||
tathā teṣṷ varte॒thāḥ || eṣa̭ āde॒śaḥ |
eṣa ṷpade॒śaḥ | eṣā vḙdopa॒niṣat | etada̭nuśā॒sanam | eva mupā̭sita॒vyam | eva mucaita̭dupā॒syam || 23 ||
(svāddhyāyapravacanābhyā-nna prama̭dita॒vyam - tānitvayo̭pāsyā॒ni - syāt - teṣṷ varte॒ranth - +sa॒pta ca̭) (a. 11)
anuvākaṃ 12
śanno̭ mi॒tra-śśaṃ-va~rṷṇaḥ | śanno̭ bhavatvarya॒mā |
śanna॒ indro॒ bṛha॒spatiḥ̭ | śanno॒ viṣṇṷ rurukra॒maḥ | namo॒ brahma̭ṇe | nama̭ste vāyo |
tvame॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahmā̭si |
tvāme॒va pra॒tyakṣa॒-mbrahmā vā̭diṣam |
ṛ॒tama̭vādiṣam | sa॒tyama̭vādiṣam | tanmāmā̭vīt | tadva॒ktāra̭māvīt | āvī॒nmām |
āvī᳚dva॒ktāra᳚m || oṃ śānti॒-śśānti॒-śśāntiḥ̭ || 24 ||
(sa॒tyama̭vādiṣa॒-mpañca̭ ca) (a. 12)
|| iti śīkṣāvallī samāptā ||
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya āraṇyake saptamaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.