ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਰਾਮਾਯਣੇ ਅਯੋਧ੍ਯਾਕਾਣ੍ਡਮ੍ ।
ਅਥ ਤ੍ਰਯੋਵਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ।
ਇਤਿ ਬ੍ਰੁਵਤਿ ਰਾਮੇ ਤੁ ਲਕ੍ष੍ਮਣੋऽਧਸ਼੍ਸ਼ਿਰਾ ਮੁਹੁਃ ।
ਸ਼੍ਰृਤ੍ਵਾ ਮਧ੍ਯਂ ਜਗਾਮੇਵ ਮਨਸਾ ਦੁਃਖਹਰ੍षਯੋਃ ॥ 1 ॥
ਤਦਾ ਤੁ ਬਧ੍ਦ੍ਵਾ ਭ੍ਰੁਕੁਟੀਂ ਭ੍ਰੁਵੋਰ੍ਮਧ੍ਯੇ ਨਰਰ੍षਭਃ ।
ਨਿਸ਼ਸ਼੍ਵਾਸ ਮਹਾਸਰ੍ਪੋ ਬਿਲਸ੍ਥ ਇਵ ਰੋषਿਤਃ ॥ 2 ॥
ਤਸ੍ਯ ਦੁष੍ਪ੍ਰਤਿਵੀਕ੍षਂ ਤਦ੍ਭ੍ਰੁਕੁਟੀਸਹਿਤਂ ਤਦਾ ।
ਬਭੌ ਕ੍ਰੁਦ੍ਧਸ੍ਯ ਸਿਂਹਸ੍ਯ ਮੁਖਸ੍ਯ ਸਦृਸ਼ਂ ਮੁਖਮ੍ ॥ 3 ॥
ਅਗ੍ਰਹਸ੍ਤਂ ਵਿਧੁਨ੍ਵਂਸ੍ਤੁ ਹਸ੍ਤੀ ਹਸ੍ਤਮਿਵਾਤ੍ਮਨਃ ।
ਤਿਰ੍ਯਗੂਰ੍ਧ੍ਵਂ ਸ਼ਰੀਰੇ ਚ ਪਾਤਯਿਤ੍ਵਾ ਸ਼ਿਰੋਧਰਾਮ੍ ॥ 4 ॥
ਅਗ੍ਰਾਕ੍ष੍ਣਾ ਵੀਕ੍षਮਾਣਸ੍ਤੁ ਤਿਰ੍ਯਗ੍ਭ੍ਰਾਤਰਮਬ੍ਰਵੀਤ੍ ।
ਅਸ੍ਥਾਨੇ ਸਮ੍ਭ੍ਰਮੋ ਯਸ੍ਯ ਜਾਤੋ ਵੈ ਸੁਮਹਾਨਯਮ੍ ॥ 5 ॥
ਧਰ੍ਮਦੋष ਪ੍ਰਸਙ੍ਗੇਨ ਲੋਕਸ੍ਯਾਨਤਿਸ਼ਙ੍ਕਯਾ ।
ਕਥਂਹ੍ਯੇਤਦਸਮ੍ਭ੍ਰਾਨ੍ਤਸ੍ਤ੍ਵਦ੍ਵਿਧੋ ਵਕ੍ਤੁਮਰ੍ਹਤਿ ॥ 6 ॥
ਯਥਾ ਦੈਵਮਸ਼ੌਡੀਰਂ ਸ਼ੌਣ੍ਡੀਰ ਕ੍षਤ੍ਰਿਯਰ੍षਭ ।
ਕਿਨ੍ਨਾਮ ਕृਪਣਂ ਦੈਵਮਸ਼ਕ੍ਤਮਭਿਸ਼ਂਸਸਿ ॥ 7 ॥
ਪਾਪਯੋਸ੍ਤੇ ਕਥਂ ਨਾਮ ਤਯੋਸ਼੍ਸ਼ਙ੍ਕਾ ਨ ਵਿਦ੍ਯਤੇ ।
ਸਨ੍ਤਿ ਧਰ੍ਮੋਪਧਾ ਸ਼੍ਲਕ੍ष੍ਣਾਃ ਧਰ੍ਮਾਤ੍ਮਨ੍ਕਿਂ ਨ ਬੁਧ੍ਯਸੇ ॥ 8 ॥
ਤਯੋਸ੍ਸੁਚਰਿਤਂ ਸ੍ਵਾਰ੍ਥਂ ਸ਼ਾਠ੍ਯਾਤ੍ਪਰਿਜਿਹੀਰ੍षਤੋਃ ।
ਯਦਿ ਨੈਵਂ ਵ੍ਯਵਸਿਤਂ ਸ੍ਯਾਦ੍ਧਿ ਪ੍ਰਾਗੇਵ ਰਾਘਵ ॥ 9 ॥
ਤਯੋਃ ਪ੍ਰਾਗੇਵ ਦਤ੍ਤਸ਼੍ਚ ਸ੍ਯਾਦ੍ਵਰਃ ਪ੍ਰਕृਤਸ਼੍ਚ ਸਃ ।
ਲੋਕਵਿਦ੍ਵਿष੍ਟਮਾਰਬ੍ਧਂ ਤ੍ਵਦਨ੍ਯਸ੍ਯਾਭਿषੇਚਨਮ੍ ।
ਨੋਤ੍ਸਹੇ ਸਹਿਤੁਂ ਵੀਰ ਤਤ੍ਰ ਮੇ ਕ੍षਨ੍ਤੁਮਰ੍ਹਸਿ ॥ 10 ॥
ਯੇਨੇਯ ਮਾਗਤਾ ਦ੍ਵੈਧਂ ਤਵ ਬੁਦ੍ਧਿਰ੍ਮਹਾਮਤੇ ।
ਸ ਹਿ ਧਰ੍ਮੋ ਮਮ ਦ੍ਵੇष੍ਯਃ ਪ੍ਰਸਙ੍ਗਾਦ੍ਯਸ੍ਯ ਮੁਹ੍ਯਸਿ ॥ 11 ॥
ਕਥਂ ਤ੍ਵਂ ਕਰ੍ਮਣਾ ਸ਼ਕ੍ਤਃ ਕੈਕੇਯੀਵਸ਼ਵਰ੍ਤਿਨਃ ।
ਕਰਿष੍ਯਸਿ ਪਿਤੁਰ੍ਵਾਕ੍ਯਮਧਰ੍ਮਿष੍ਠਂ ਵਿਗਰ੍ਹਿਤਮ੍ ॥ 12 ॥
ਯਦ੍ਯਯਂ ਕਿਲ੍ਬਿषਾਦ੍ਭੇਦਃ ਕृਤੋऽਪ੍ਯੇਵਂ ਨ ਗृਹ੍ਯਤੇ ।
ਜਾਯਤੇ ਤਤ੍ਰ ਮੇ ਦੁਃਖਂ ਧਰ੍ਮਸਙ੍ਗਸ਼੍ਚ ਗਰ੍ਹਿਤਃ ॥ 13 ॥
ਮਨਸਾऽਪਿ ਕਥਂ ਕਾਮਂ ਕੁਰ੍ਯਾਸ੍ਤ੍ਵਂ ਕਾਮਵृਤ੍ਤਯੋਃ ।
ਤਯੋਸ੍ਤ੍ਵਹਿਤਯੋਰ੍ਨਿਤ੍ਯਂ ਸ਼ਤ੍ਰ੍ਵੋਃ ਪਿਤ੍ਰਭਿਧਾਨਯੋਃ ॥ 14 ॥
ਯਦ੍ਯਪਿ ਪ੍ਰਤਿਪਤ੍ਤਿਸ੍ਤੇ ਦੈਵੀ ਚਾਪਿ ਤਯੋਰ੍ਮਤਮ੍ ।
ਤਥਾਪ੍ਯੁਪੇਕ੍षਣੀਯਂ ਤੇ ਨ ਮੇ ਤਦਪਿ ਰੋਚਤੇ ॥ 15 ॥
ਵਿਕ੍ਲਬੋ ਵੀਰ੍ਯਹੀਨੋ ਯਸ੍ਸ ਦੈਵਮਨੁਵਰ੍ਤਤੇ ।
ਵੀਰਾਸ੍ਸਮ੍ਭਾਵਿਤਾਤ੍ਮਾਨੋ ਨ ਦੈਵਂ ਪਰ੍ਯੁਪਾਸਤੇ ॥ 16 ॥
ਦੈਵਂ ਪੁਰੁषਕਾਰੇਣ ਯਃ ਸਮਰ੍ਥਃ ਪ੍ਰਬਾਧਿਤੁਮ੍ ।
ਨ ਦੈਵੇਨ ਵਿਪਨ੍ਨਾਰ੍ਥਃ ਪੁਰੁषਸ੍ਸੋऽਵਸੀਦਤਿ ॥ 17 ॥
ਦ੍ਰਕ੍ष੍ਯਨ੍ਤਿ ਤ੍ਵਦ੍ਯ ਦੈਵਸ੍ਯ ਪੌਰੁषਂ ਪੁਰੁषਸ੍ਯ ਚ ।
ਦੈਵਮਾਨੁषਯੋਰਦ੍ਯ ਵ੍ਯਕ੍ਤਾ ਵ੍ਯਕ੍ਤਿਰ੍ਭਵਿष੍ਯਤਿ ॥ 18 ॥
ਅਦ੍ਯ ਮਤ੍ਪੌਰੁषਹਤਂ ਦੈਵਂ ਦ੍ਰਕ੍ष੍ਯਨ੍ਤਿ ਵੈ ਜਨਾਃ ।
ਯਦ੍ਦੈਵਾਦਾਹਤਂ ਤੇऽਦ੍ਯ ਦृष੍ਟਂ ਰਾਜ੍ਯਾਭਿषੇਚਨਮ੍ ॥ 19 ॥
ਅਤ੍ਯਙ੍ਕੁਸ਼ਮਿਵੋਦ੍ਦਾਮਂ ਗਜਂ ਮਦਬਲੋਦ੍ਧਤਮ੍ ।
ਪ੍ਰਧਾਵਿਤਮਹਂ ਦੈਵਂ ਪੌਰੁषੇਣ ਨਿਵਰ੍ਤਯੇ ॥ 20 ॥
ਲੋਕਪਾਲਾਸ੍ਸਮਸ੍ਤਾ ਸ੍ਤੇ ਨਾਦ੍ਯ ਰਾਮਾਭਿषੇਚਨਮ੍ ।
ਨ ਚ ਕृਤ੍ਸ੍ਨਾਸ੍ਤ੍ਰਯੋ ਲੋਕਾ ਵਿਹਨ੍ਯੁਃ ਕਿਂ ਪੁਨਃ ਪਿਤਾ ॥ 21 ॥
ਯੈਰ੍ਨਿਵਾਸਸ੍ਤਵਾਰਣ੍ਯੇ ਮਿਥੋ ਰਾਜਨ੍ਸਮਰ੍ਥਿਤਃ ।
ਅਰਣ੍ਯੇ ਤੇ ਨਿਵਤ੍ਸ੍ਯਨ੍ਤਿ ਚਤੁਰ੍ਦਸ਼ ਸਮਾਸ੍ਤਥਾ ॥ 22 ॥
ਅਹਂ ਤਦਾਸ਼ਾਂ ਛੇਤ੍ਸ੍ਯਾਮਿ ਪਿਤੁਸ੍ਤਸ੍ਯਾਸ਼੍ਚ ਯਾ ਤਵ ।
ਅਭਿषੇਕਵਿਘਾਤੇਨ ਪੁਤ੍ਰਰਾਜ੍ਯਾਯ ਵਰ੍ਤਤੇ ॥ 23 ॥
ਮਦ੍ਬਲੇਨ ਵਿਰੁਦ੍ਧਾਯ ਨ ਸ੍ਯਾਦ੍ਦੈਵਬਲਂ ਤਥਾ ।
ਪ੍ਰਭਵਿष੍ਯਤਿ ਦੁਃਖਾਯ ਯਥੋਗ੍ਰਂ ਪੌਰੁषਂ ਮਮ ॥ 24 ॥
ਊਰ੍ਧ੍ਵਂ ਵਰ੍षਸਹਸ੍ਰਾਨ੍ਤੇ ਪ੍ਰਜਾਪਾਲ੍ਯਮਨਨ੍ਤਰਮ੍ ।
ਆਰ੍ਯਪੁਤ੍ਰਾਃ ਕਰਿष੍ਯਨ੍ਤਿ ਵਨਵਾਸਂ ਗਤੇ ਤ੍ਵਯਿ ॥ 25 ॥
ਪੂਰ੍ਵਂ ਰਾਜਰ੍षਿਵृਤ੍ਤ੍ਯਾ ਹਿ ਵਨਵਾਸੋ ਵਿਧੀਯਤੇ ।
ਪ੍ਰਜਾ ਨਿਕ੍षਿਪ੍ਯ ਪੁਤ੍ਰੇषੁ ਪੁਤ੍ਰਵਤ੍ਪਰਿਪਾਲਨੇ ॥ 26 ॥
ਸ ਚੇਦ੍ਰਾਜਨ੍ਯਨੇਕਾਗ੍ਰੇ ਰਾਜ੍ਯਵਿਭ੍ਰਮਸ਼ਙ੍ਕਯਾ ।
ਨੈਵਮਿਚ੍ਛਸਿ ਧਰ੍ਮਾਤ੍ਮਨ੍ ਰਾਜ੍ਯਂ ਰਾਮ ਤ੍ਵਮਾਤ੍ਮਨਿ ॥ 27 ॥
ਪ੍ਰਤਿਜਾਨੇ ਚ ਤੇ ਵੀਰ ਮਾऽਭੂਵਂ ਵੀਰਲੋਕਭਾਕ੍ ।
ਰਾਜ੍ਯਂ ਚ ਤਵ ਰਕ੍षੇਯਮਹਂ ਵੇਲੇਵ ਸਾਗਰਮ੍ ॥ 28 ॥
ਮਙ੍ਗਲੈਰਭਿषਿਞ੍ਚਸ੍ਵ ਤਤ੍ਰ ਤ੍ਵਂ ਵ੍ਯਾਪृਤੋ ਭਵ ।
ਅਹਮੇਕੋ ਮਹੀਪਾਲਾਨਲਂ ਵਾਰਯਿਤੁਂ ਬਲਾਤ੍ ॥ 29 ॥
ਨ ਸ਼ੋਭਾਰ੍ਥਾਵਿਮੌ ਬਾਹੂ ਨ ਧਨੁਰ੍ਭੂषਣਾਯ ਮੇ ।
ਨਾऽਸਿਰਾਬਨ੍ਧਨਾਰ੍ਥਾਯ ਨ ਸ਼ਰਾਸ੍ਤਮ੍ਭਹੇਤਵਃ ॥ 30 ॥
ਅਮਿਤ੍ਰਦਮਨਾਰ੍ਥਂ ਮੇ ਸਰ੍ਵਮੇਤਚ੍ਚਤੁष੍ਟਯਮ੍ ।
ਨ ਚਾਹਂ ਕਾਮਯੇऽਤ੍ਯਰ੍ਥਂ ਯਸ੍ਸ੍ਯਾਚ੍ਛਤ੍ਰੁਰ੍ਮਤੋ ਮਮ ॥ 31 ॥
ਅਸਿਨਾ ਤੀਕ੍ष੍ਣਧਾਰੇਣ ਵਿਦ੍ਯੁਚ੍ਚਲਿਤਵਰ੍ਚਸਾ ।
ਪ੍ਰਗृਹੀਤੇਨ ਵੈ ਸ਼ਤ੍ਰੁਂ ਵਜ੍ਰਿਣਂ ਵਾ ਨ ਕਲ੍ਪਯੇ ॥ 32 ॥
ਖਡ੍ਗਨਿष੍ਪੇषਨਿष੍ਪਿष੍ਟੈਰ੍ਗਹਨਾ ਦੁਸ਼੍ਚਰਾ ਚ ਮੇ ।
ਹਸ੍ਤ੍ਯਸ਼੍ਵਨਰਹਸ੍ਤੋਰੁਸ਼ਿਰੋਭਿਰ੍ਭਵਿਤਾ ਮਹੀ ॥ 33 ॥
ਖਡ੍ਗਧਾਰਾਹਤਾ ਮੇऽਦ੍ਯ ਦੀਪ੍ਯਮਾਨਾ ਇਵਾਦ੍ਰਯਃ ।
ਪਤਿष੍ਯਨ੍ਤਿ ਦ੍ਵਿਪਾ ਭੂਮੌ ਮੇਘਾ ਇਵ ਸਵਿਦ੍ਯੁਤਃ ॥ 34 ॥
ਬਦ੍ਧਗੋਧਾਙ੍ਗੁਲਿਤ੍ਰਾਣੇ ਪ੍ਰਗृਹੀਤਸ਼ਰਾਸਨੇ ।
ਕਥਂ ਪੁਰੁषਮਾਨੀ ਸ੍ਯਾਤ੍ਪੁਰੁषਾਣਾਂ ਮਯਿ ਸ੍ਥਿਤੇ ॥ 35 ॥
ਬਹੁਭਿਸ਼੍ਚੈਕਮਤ੍ਯਸ੍ਯਨ੍ਨੇਕੇਨ ਚ ਬਹੂਨ੍ਜਨਾਨ੍ ।
ਵਿਨਿਯੋਕ੍ष੍ਯਾਮ੍ਯਹਂ ਬਾਣਾਨ੍ਨृਵਾਜਿਗਜਮਰ੍ਮਸੁ ॥ 36 ॥
ਅਦ੍ਯ ਮੇऽਸ੍ਤ੍ਰਪ੍ਰਭਾਵਸ੍ਯ ਪ੍ਰਭਾਵਃ ਪ੍ਰਭਵਿष੍ਯਤਿ ।
ਰਾਜ੍ਞਸ਼੍ਚਾਪ੍ਰਭੁਤਾਂ ਕਰ੍ਤੁਂ ਪ੍ਰਭੁਤ੍ਵਂ ਤਵ ਚ ਪ੍ਰਭੋਃ ॥ 37 ॥
ਅਦ੍ਯ ਚਨ੍ਦਨਸਾਰਸ੍ਯ ਕੇਯੂਰਾਮੋਕ੍षਣਸ੍ਯ ਚ ।
ਵਸੂਨਾਂ ਚ ਵਿਮੋਕ੍षਸ੍ਯ ਸੁਹृਦਾਂ ਪਾਲਨਸ੍ਯ ਚ ॥ 38 ॥
ਅਨੁਰੂਪਾਵਿਮੌ ਬਾਹੂ ਰਾਮ ਕਰ੍ਮ ਕਰਿष੍ਯਤਃ ।
ਅਭਿषੇਚਨਵਿਘ੍ਨਸ੍ਯ ਕਰ੍ਤृਣਾਂ ਤੇ ਨਿਵਾਰਣੇ ॥ 39 ॥
ਬ੍ਰਵੀਹਿ ਕੋऽਦ੍ਯੈਵ ਮਯਾ ਵਿਯੁਜ੍ਯਤਾਂ ਤਵਾ ਸੁਹृਤ੍ਪ੍ਰਾਣਯਸ਼ਸ੍ਸੁਹृਜ੍ਜਨੈਃ ।
ਯਥਾ ਤਵੇਯਂ ਵਸੁਧਾ ਵਸ਼ੇ ਭਵੇ ਤ੍ਤਥੈਵ ਮਾਂ ਸ਼ਾਧਿ ਤਵਾਸ੍ਮਿ ਕਿਙ੍ਕਰਃ ॥ 40 ॥
ਵਿਮृਜ੍ਯ ਬਾष੍ਪਂ ਪਰਿਸਾਨ੍ਤ੍ਵ੍ਯਚਾਸਕृਤ੍ ਸ ਲਕ੍ष੍ਮਣਂ ਰਾਘਵਵਂਸ਼ਵਰ੍ਧਨਃ ।
ਉਵਾਚ ਪਿਤ੍ਰ੍ਯੇ ਵਚਨੇ ਵ੍ਯਵਸ੍ਥਿਤਂ ਨਿਬੋਧ ਮਾਮੇष ਹਿ ਸੌਮ੍ਯ ਸਤ੍ਪਥਃ ॥ 41 ॥
ਇਤ੍ਯਾਰ੍षੇ ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਰਾਮਾਯਣੇ ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਆਦਿਕਾਵ੍ਯੇ ਅਯੋਧ੍ਯਾਕਾਣ੍ਡੇ ਤ੍ਰਯੋਵਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
iti bruvati rāme tu lakṣmaṇo'dhaśśirā muhuḥ |
śrṛtvā madhyaṃ jagāmeva manasā duḥkhaharṣayoḥ || 1 ||
tadā tu badhdvā bhrukuṭīṃ bhruvormadhye nararṣabhaḥ |
niśaśvāsa mahāsarpo bilastha iva roṣitaḥ || 2 ||
tasya duṣprativīkṣaṃ tadbhrukuṭīsahitaṃ tadā |
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśaṃ mukham || 3 ||
agrahastaṃ vidhunvaṃstu hastī hastamivātmanaḥ |
tiryagūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām || 4 ||
agrākṣṇā vīkṣamāṇastu tiryagbhrātaramabravīt |
asthāne sambhramo yasya jāto vai sumahānayam || 5 ||
dharmadoṣa prasaṅgena lokasyānatiśaṅkayā |
kathaṃhyetadasambhrāntastvadvidho vaktumarhati || 6 ||
yathā daivamaśauḍīraṃ śauṇḍīra kṣatriyarṣabha |
kinnāma kṛpaṇaṃ daivamaśaktamabhiśaṃsasi || 7 ||
pāpayoste kathaṃ nāma tayośśaṅkā na vidyate |
santi dharmopadhā ślakṣṇāḥ dharmātmankiṃ na budhyase || 8 ||
tayossucaritaṃ svārthaṃ śāṭhyātparijihīrṣatoḥ |
yadi naivaṃ vyavasitaṃ syāddhi prāgeva rāghava || 9 ||
tayoḥ prāgeva dattaśca syādvaraḥ prakṛtaśca saḥ |
lokavidviṣṭamārabdhaṃ tvadanyasyābhiṣecanam |
notsahe sahituṃ vīra tatra me kṣantumarhasi || 10 ||
yeneya māgatā dvaidhaṃ tava buddhirmahāmate |
sa hi dharmo mama dveṣyaḥ prasaṅgādyasya muhyasi || 11 ||
kathaṃ tvaṃ karmaṇā śaktaḥ kaikeyīvaśavartinaḥ |
kariṣyasi piturvākyamadharmiṣṭhaṃ vigarhitam || 12 ||
yadyayaṃ kilbiṣādbhedaḥ kṛto'pyevaṃ na gṛhyate |
jāyate tatra me duḥkhaṃ dharmasaṅgaśca garhitaḥ || 13 ||
manasā'pi kathaṃ kāmaṃ kuryāstvaṃ kāmavṛttayoḥ |
tayostvahitayornityaṃ śatrvoḥ pitrabhidhānayoḥ || 14 ||
yadyapi pratipattiste daivī cāpi tayormatam |
tathāpyupekṣaṇīyaṃ te na me tadapi rocate || 15 ||
viklabo vīryahīno yassa daivamanuvartate |
vīrāssambhāvitātmāno na daivaṃ paryupāsate || 16 ||
daivaṃ puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum |
na daivena vipannārthaḥ puruṣasso'vasīdati || 17 ||
drakṣyanti tvadya daivasya pauruṣaṃ puruṣasya ca |
daivamānuṣayoradya vyaktā vyaktirbhaviṣyati || 18 ||
adya matpauruṣahataṃ daivaṃ drakṣyanti vai janāḥ |
yaddaivādāhataṃ te'dya dṛṣṭaṃ rājyābhiṣecanam || 19 ||
atyaṅkuśamivoddāmaṃ gajaṃ madabaloddhatam |
pradhāvitamahaṃ daivaṃ pauruṣeṇa nivartaye || 20 ||
lokapālāssamastā ste nādya rāmābhiṣecanam |
na ca kṛtsnāstrayo lokā vihanyuḥ kiṃ punaḥ pitā || 21 ||
yairnivāsastavāraṇye mitho rājansamarthitaḥ |
araṇye te nivatsyanti caturdaśa samāstathā || 22 ||
ahaṃ tadāśāṃ chetsyāmi pitustasyāśca yā tava |
abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate || 23 ||
madbalena viruddhāya na syāddaivabalaṃ tathā |
prabhaviṣyati duḥkhāya yathograṃ pauruṣaṃ mama || 24 ||
ūrdhvaṃ varṣasahasrānte prajāpālyamanantaram |
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi || 25 ||
pūrvaṃ rājarṣivṛttyā hi vanavāso vidhīyate |
prajā nikṣipya putreṣu putravatparipālane || 26 ||
sa cedrājanyanekāgre rājyavibhramaśaṅkayā |
naivamicchasi dharmātman rājyaṃ rāma tvamātmani || 27 ||
pratijāne ca te vīra mā'bhūvaṃ vīralokabhāk |
rājyaṃ ca tava rakṣeyamahaṃ veleva sāgaram || 28 ||
maṅgalairabhiṣiñcasva tatra tvaṃ vyāpṛto bhava |
ahameko mahīpālānalaṃ vārayituṃ balāt || 29 ||
na śobhārthāvimau bāhū na dhanurbhūṣaṇāya me |
nā'sirābandhanārthāya na śarāstambhahetavaḥ || 30 ||
amitradamanārthaṃ me sarvametaccatuṣṭayam |
na cāhaṃ kāmaye'tyarthaṃ yassyācchatrurmato mama || 31 ||
asinā tīkṣṇadhāreṇa vidyuccalitavarcasā |
pragṛhītena vai śatruṃ vajriṇaṃ vā na kalpaye || 32 ||
khaḍganiṣpeṣaniṣpiṣṭairgahanā duścarā ca me |
hastyaśvanarahastoruśirobhirbhavitā mahī || 33 ||
khaḍgadhārāhatā me'dya dīpyamānā ivādrayaḥ |
patiṣyanti dvipā bhūmau meghā iva savidyutaḥ || 34 ||
baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane |
kathaṃ puruṣamānī syātpuruṣāṇāṃ mayi sthite || 35 ||
bahubhiścaikamatyasyannekena ca bahūnjanān |
viniyokṣyāmyahaṃ bāṇānnṛvājigajamarmasu || 36 ||
adya me'straprabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati |
rājñaścāprabhutāṃ kartuṃ prabhutvaṃ tava ca prabhoḥ || 37 ||
adya candanasārasya keyūrāmokṣaṇasya ca |
vasūnāṃ ca vimokṣasya suhṛdāṃ pālanasya ca || 38 ||
anurūpāvimau bāhū rāma karma kariṣyataḥ |
abhiṣecanavighnasya kartṛṇāṃ te nivāraṇe || 39 ||
bravīhi ko'dyaiva mayā viyujyatāṃ tavā suhṛtprāṇayaśassuhṛjjanaiḥ |
yathā taveyaṃ vasudhā vaśe bhave ttathaiva māṃ śādhi tavāsmi kiṅkaraḥ || 40 ||
vimṛjya bāṣpaṃ parisāntvyacāsakṛt sa lakṣmaṇaṃ rāghavavaṃśavardhanaḥ |
uvāca pitrye vacane vyavasthitaṃ nibodha māmeṣa hi saumya satpathaḥ || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ त्रयोविंशस्सर्गः ।
इति ब्रुवति रामे तु लक्ष्मणोऽधश्शिरा मुहुः ।
श्रृत्वा मध्यं जगामेव मनसा दुःखहर्षयोः ॥ 1 ॥
तदा तु बध्द्वा भ्रुकुटीं भ्रुवोर्मध्ये नरर्षभः ।
निशश्वास महासर्पो बिलस्थ इव रोषितः ॥ 2 ॥
तस्य दुष्प्रतिवीक्षं तद्भ्रुकुटीसहितं तदा ।
बभौ क्रुद्धस्य सिंहस्य मुखस्य सदृशं मुखम् ॥ 3 ॥
अग्रहस्तं विधुन्वंस्तु हस्ती हस्तमिवात्मनः ।
तिर्यगूर्ध्वं शरीरे च पातयित्वा शिरोधराम् ॥ 4 ॥
अग्राक्ष्णा वीक्षमाणस्तु तिर्यग्भ्रातरमब्रवीत् ।
अस्थाने सम्भ्रमो यस्य जातो वै सुमहानयम् ॥ 5 ॥
धर्मदोष प्रसङ्गेन लोकस्यानतिशङ्कया ।
कथंह्येतदसम्भ्रान्तस्त्वद्विधो वक्तुमर्हति ॥ 6 ॥
यथा दैवमशौडीरं शौण्डीर क्षत्रियर्षभ ।
किन्नाम कृपणं दैवमशक्तमभिशंससि ॥ 7 ॥
पापयोस्ते कथं नाम तयोश्शङ्का न विद्यते ।
सन्ति धर्मोपधा श्लक्ष्णाः धर्मात्मन्किं न बुध्यसे ॥ 8 ॥
तयोस्सुचरितं स्वार्थं शाठ्यात्परिजिहीर्षतोः ।
यदि नैवं व्यवसितं स्याद्धि प्रागेव राघव ॥ 9 ॥
तयोः प्रागेव दत्तश्च स्याद्वरः प्रकृतश्च सः ।
लोकविद्विष्टमारब्धं त्वदन्यस्याभिषेचनम् ।
नोत्सहे सहितुं वीर तत्र मे क्षन्तुमर्हसि ॥ 10 ॥
येनेय मागता द्वैधं तव बुद्धिर्महामते ।
स हि धर्मो मम द्वेष्यः प्रसङ्गाद्यस्य मुह्यसि ॥ 11 ॥
कथं त्वं कर्मणा शक्तः कैकेयीवशवर्तिनः ।
करिष्यसि पितुर्वाक्यमधर्मिष्ठं विगर्हितम् ॥ 12 ॥
यद्ययं किल्बिषाद्भेदः कृतोऽप्येवं न गृह्यते ।
जायते तत्र मे दुःखं धर्मसङ्गश्च गर्हितः ॥ 13 ॥
मनसाऽपि कथं कामं कुर्यास्त्वं कामवृत्तयोः ।
तयोस्त्वहितयोर्नित्यं शत्र्वोः पित्रभिधानयोः ॥ 14 ॥
यद्यपि प्रतिपत्तिस्ते दैवी चापि तयोर्मतम् ।
तथाप्युपेक्षणीयं ते न मे तदपि रोचते ॥ 15 ॥
विक्लबो वीर्यहीनो यस्स दैवमनुवर्तते ।
वीरास्सम्भावितात्मानो न दैवं पर्युपासते ॥ 16 ॥
दैवं पुरुषकारेण यः समर्थः प्रबाधितुम् ।
न दैवेन विपन्नार्थः पुरुषस्सोऽवसीदति ॥ 17 ॥
द्रक्ष्यन्ति त्वद्य दैवस्य पौरुषं पुरुषस्य च ।
दैवमानुषयोरद्य व्यक्ता व्यक्तिर्भविष्यति ॥ 18 ॥
अद्य मत्पौरुषहतं दैवं द्रक्ष्यन्ति वै जनाः ।
यद्दैवादाहतं तेऽद्य दृष्टं राज्याभिषेचनम् ॥ 19 ॥
अत्यङ्कुशमिवोद्दामं गजं मदबलोद्धतम् ।
प्रधावितमहं दैवं पौरुषेण निवर्तये ॥ 20 ॥
लोकपालास्समस्ता स्ते नाद्य रामाभिषेचनम् ।
न च कृत्स्नास्त्रयो लोका विहन्युः किं पुनः पिता ॥ 21 ॥
यैर्निवासस्तवारण्ये मिथो राजन्समर्थितः ।
अरण्ये ते निवत्स्यन्ति चतुर्दश समास्तथा ॥ 22 ॥
अहं तदाशां छेत्स्यामि पितुस्तस्याश्च या तव ।
अभिषेकविघातेन पुत्रराज्याय वर्तते ॥ 23 ॥
मद्बलेन विरुद्धाय न स्याद्दैवबलं तथा ।
प्रभविष्यति दुःखाय यथोग्रं पौरुषं मम ॥ 24 ॥
ऊर्ध्वं वर्षसहस्रान्ते प्रजापाल्यमनन्तरम् ।
आर्यपुत्राः करिष्यन्ति वनवासं गते त्वयि ॥ 25 ॥
पूर्वं राजर्षिवृत्त्या हि वनवासो विधीयते ।
प्रजा निक्षिप्य पुत्रेषु पुत्रवत्परिपालने ॥ 26 ॥
स चेद्राजन्यनेकाग्रे राज्यविभ्रमशङ्कया ।
नैवमिच्छसि धर्मात्मन् राज्यं राम त्वमात्मनि ॥ 27 ॥
प्रतिजाने च ते वीर माऽभूवं वीरलोकभाक् ।
राज्यं च तव रक्षेयमहं वेलेव सागरम् ॥ 28 ॥
मङ्गलैरभिषिञ्चस्व तत्र त्वं व्यापृतो भव ।
अहमेको महीपालानलं वारयितुं बलात् ॥ 29 ॥
न शोभार्थाविमौ बाहू न धनुर्भूषणाय मे ।
नाऽसिराबन्धनार्थाय न शरास्तम्भहेतवः ॥ 30 ॥
अमित्रदमनार्थं मे सर्वमेतच्चतुष्टयम् ।
न चाहं कामयेऽत्यर्थं यस्स्याच्छत्रुर्मतो मम ॥ 31 ॥
असिना तीक्ष्णधारेण विद्युच्चलितवर्चसा ।
प्रगृहीतेन वै शत्रुं वज्रिणं वा न कल्पये ॥ 32 ॥
खड्गनिष्पेषनिष्पिष्टैर्गहना दुश्चरा च मे ।
हस्त्यश्वनरहस्तोरुशिरोभिर्भविता मही ॥ 33 ॥
खड्गधाराहता मेऽद्य दीप्यमाना इवाद्रयः ।
पतिष्यन्ति द्विपा भूमौ मेघा इव सविद्युतः ॥ 34 ॥
बद्धगोधाङ्गुलित्राणे प्रगृहीतशरासने ।
कथं पुरुषमानी स्यात्पुरुषाणां मयि स्थिते ॥ 35 ॥
बहुभिश्चैकमत्यस्यन्नेकेन च बहून्जनान् ।
विनियोक्ष्याम्यहं बाणान्नृवाजिगजमर्मसु ॥ 36 ॥
अद्य मेऽस्त्रप्रभावस्य प्रभावः प्रभविष्यति ।
राज्ञश्चाप्रभुतां कर्तुं प्रभुत्वं तव च प्रभोः ॥ 37 ॥
अद्य चन्दनसारस्य केयूरामोक्षणस्य च ।
वसूनां च विमोक्षस्य सुहृदां पालनस्य च ॥ 38 ॥
अनुरूपाविमौ बाहू राम कर्म करिष्यतः ।
अभिषेचनविघ्नस्य कर्तृणां ते निवारणे ॥ 39 ॥
ब्रवीहि कोऽद्यैव मया वियुज्यतां तवा सुहृत्प्राणयशस्सुहृज्जनैः ।
यथा तवेयं वसुधा वशे भवे त्तथैव मां शाधि तवास्मि किङ्करः ॥ 40 ॥
विमृज्य बाष्पं परिसान्त्व्यचासकृत् स लक्ष्मणं राघववंशवर्धनः ।
उवाच पित्र्ये वचने व्यवस्थितं निबोध मामेष हि सौम्य सत्पथः ॥ 41 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे त्रयोविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
iti bruvati rāme tu lakṣmaṇo'dhaśśirā muhuḥ |
śrṛtvā madhyaṃ jagāmeva manasā duḥkhaharṣayoḥ || 1 ||
tadā tu badhdvā bhrukuṭīṃ bhruvormadhye nararṣabhaḥ |
niśaśvāsa mahāsarpo bilastha iva roṣitaḥ || 2 ||
tasya duṣprativīkṣaṃ tadbhrukuṭīsahitaṃ tadā |
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśaṃ mukham || 3 ||
agrahastaṃ vidhunvaṃstu hastī hastamivātmanaḥ |
tiryagūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām || 4 ||
agrākṣṇā vīkṣamāṇastu tiryagbhrātaramabravīt |
asthāne sambhramo yasya jāto vai sumahānayam || 5 ||
dharmadoṣa prasaṅgena lokasyānatiśaṅkayā |
kathaṃhyetadasambhrāntastvadvidho vaktumarhati || 6 ||
yathā daivamaśauḍīraṃ śauṇḍīra kṣatriyarṣabha |
kinnāma kṛpaṇaṃ daivamaśaktamabhiśaṃsasi || 7 ||
pāpayoste kathaṃ nāma tayośśaṅkā na vidyate |
santi dharmopadhā ślakṣṇāḥ dharmātmankiṃ na budhyase || 8 ||
tayossucaritaṃ svārthaṃ śāṭhyātparijihīrṣatoḥ |
yadi naivaṃ vyavasitaṃ syāddhi prāgeva rāghava || 9 ||
tayoḥ prāgeva dattaśca syādvaraḥ prakṛtaśca saḥ |
lokavidviṣṭamārabdhaṃ tvadanyasyābhiṣecanam |
notsahe sahituṃ vīra tatra me kṣantumarhasi || 10 ||
yeneya māgatā dvaidhaṃ tava buddhirmahāmate |
sa hi dharmo mama dveṣyaḥ prasaṅgādyasya muhyasi || 11 ||
kathaṃ tvaṃ karmaṇā śaktaḥ kaikeyīvaśavartinaḥ |
kariṣyasi piturvākyamadharmiṣṭhaṃ vigarhitam || 12 ||
yadyayaṃ kilbiṣādbhedaḥ kṛto'pyevaṃ na gṛhyate |
jāyate tatra me duḥkhaṃ dharmasaṅgaśca garhitaḥ || 13 ||
manasā'pi kathaṃ kāmaṃ kuryāstvaṃ kāmavṛttayoḥ |
tayostvahitayornityaṃ śatrvoḥ pitrabhidhānayoḥ || 14 ||
yadyapi pratipattiste daivī cāpi tayormatam |
tathāpyupekṣaṇīyaṃ te na me tadapi rocate || 15 ||
viklabo vīryahīno yassa daivamanuvartate |
vīrāssambhāvitātmāno na daivaṃ paryupāsate || 16 ||
daivaṃ puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum |
na daivena vipannārthaḥ puruṣasso'vasīdati || 17 ||
drakṣyanti tvadya daivasya pauruṣaṃ puruṣasya ca |
daivamānuṣayoradya vyaktā vyaktirbhaviṣyati || 18 ||
adya matpauruṣahataṃ daivaṃ drakṣyanti vai janāḥ |
yaddaivādāhataṃ te'dya dṛṣṭaṃ rājyābhiṣecanam || 19 ||
atyaṅkuśamivoddāmaṃ gajaṃ madabaloddhatam |
pradhāvitamahaṃ daivaṃ pauruṣeṇa nivartaye || 20 ||
lokapālāssamastā ste nādya rāmābhiṣecanam |
na ca kṛtsnāstrayo lokā vihanyuḥ kiṃ punaḥ pitā || 21 ||
yairnivāsastavāraṇye mitho rājansamarthitaḥ |
araṇye te nivatsyanti caturdaśa samāstathā || 22 ||
ahaṃ tadāśāṃ chetsyāmi pitustasyāśca yā tava |
abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate || 23 ||
madbalena viruddhāya na syāddaivabalaṃ tathā |
prabhaviṣyati duḥkhāya yathograṃ pauruṣaṃ mama || 24 ||
ūrdhvaṃ varṣasahasrānte prajāpālyamanantaram |
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi || 25 ||
pūrvaṃ rājarṣivṛttyā hi vanavāso vidhīyate |
prajā nikṣipya putreṣu putravatparipālane || 26 ||
sa cedrājanyanekāgre rājyavibhramaśaṅkayā |
naivamicchasi dharmātman rājyaṃ rāma tvamātmani || 27 ||
pratijāne ca te vīra mā'bhūvaṃ vīralokabhāk |
rājyaṃ ca tava rakṣeyamahaṃ veleva sāgaram || 28 ||
maṅgalairabhiṣiñcasva tatra tvaṃ vyāpṛto bhava |
ahameko mahīpālānalaṃ vārayituṃ balāt || 29 ||
na śobhārthāvimau bāhū na dhanurbhūṣaṇāya me |
nā'sirābandhanārthāya na śarāstambhahetavaḥ || 30 ||
amitradamanārthaṃ me sarvametaccatuṣṭayam |
na cāhaṃ kāmaye'tyarthaṃ yassyācchatrurmato mama || 31 ||
asinā tīkṣṇadhāreṇa vidyuccalitavarcasā |
pragṛhītena vai śatruṃ vajriṇaṃ vā na kalpaye || 32 ||
khaḍganiṣpeṣaniṣpiṣṭairgahanā duścarā ca me |
hastyaśvanarahastoruśirobhirbhavitā mahī || 33 ||
khaḍgadhārāhatā me'dya dīpyamānā ivādrayaḥ |
patiṣyanti dvipā bhūmau meghā iva savidyutaḥ || 34 ||
baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane |
kathaṃ puruṣamānī syātpuruṣāṇāṃ mayi sthite || 35 ||
bahubhiścaikamatyasyannekena ca bahūnjanān |
viniyokṣyāmyahaṃ bāṇānnṛvājigajamarmasu || 36 ||
adya me'straprabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati |
rājñaścāprabhutāṃ kartuṃ prabhutvaṃ tava ca prabhoḥ || 37 ||
adya candanasārasya keyūrāmokṣaṇasya ca |
vasūnāṃ ca vimokṣasya suhṛdāṃ pālanasya ca || 38 ||
anurūpāvimau bāhū rāma karma kariṣyataḥ |
abhiṣecanavighnasya kartṛṇāṃ te nivāraṇe || 39 ||
bravīhi ko'dyaiva mayā viyujyatāṃ tavā suhṛtprāṇayaśassuhṛjjanaiḥ |
yathā taveyaṃ vasudhā vaśe bhave ttathaiva māṃ śādhi tavāsmi kiṅkaraḥ || 40 ||
vimṛjya bāṣpaṃ parisāntvyacāsakṛt sa lakṣmaṇaṃ rāghavavaṃśavardhanaḥ |
uvāca pitrye vacane vyavasthitaṃ nibodha māmeṣa hi saumya satpathaḥ || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.