ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഏകോനഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ।
ഇതി ബ്രുവന്തം തം സൂതം സുമന്ത്രം മന്ത്രിസത്തമമ് ।
ബ്രൂഹി ശേഷം പുനരിതി രാജാ വചനമബ്രവീത് ॥ 1 ॥
തസ്യ തദ്വചനം ശ്രുത്വാ സുമന്ത്രോ ബാഷ്പവിക്ലബഃ ।
കഥയാമാസ ഭൂയോഽപി രാമസന്ദേശവിസ്തരമ് ॥ 2 ॥
ജടാഃ കൃത്വാ മഹാരാജ ചീരവല്കലധാരിണൌ ।
ഗങ്ഗാമുത്തീര്യ തൌ വീരൌ പ്രയാഗാഭിമുഖൌ ഗതൌ ॥ 3 ॥
അഗ്രതോ ലക്ഷ്മണോ യാതഃ പാലയന്രഘുനന്ദനമ് ।
താംസ്തഥാ ഗച്ഛതോ ദൃഷ്ട്വാ നിവൃത്തോഽസ്മ്യവശസ്തദാ ॥ 4 ॥
മമത്വശ്വാ നിവൃത്തസ്യ ന പ്രാവര്തന്ത വര്ത്മനി ।
ഉഷ്ണമശ്രു പ്രമുഞ്ചന്തോ രാമേ സമ്പ്രസ്ഥിതേ വനമ് ॥ 5 ॥
ഉഭാഭ്യാം രാജപുത്രാഭ്യാമഥ കൃത്വാഹമഞ്ജലിമ് ।
പ്രസ്ഥിതോ രഥമാസ്ഥായ തദ്ദുഃഖമപി ധാരയന് ॥ 6 ॥
ഗുഹേന സാര്ധം തത്രൈവ സ്ഥിതോഽസ്മി ദിവസാന്ബഹൂന് ।
ആശയാ യദി മാം രാമഃ പുന ശ്ശബ്ദാപയേദിതി ॥ 7 ॥
വിഷയേ തേ മഹാരാജ രാമവ്യസനകര്ശിതാഃ ।
അപി വൃക്ഷാഃ പരിമ്ലാനാസ്സപുഷ്പാങ്കുരകോരകാഃ ॥ 8 ॥
ഉപതപ്തോദകാ നദ്യഃ പല്വലാനി സരാംസി ച ।
പരിശുഷ്കപലാശാനി വനാന്യുപവനാനി ച ॥ 9 ॥
ന ച സര്പന്തി സത്ത്വാനി വ്യാസാ ന പ്രചരന്തി ച ।
രാമശോകാഭിഭൂതം തന്നിഷ്കൂജമഭവദ്വനമ് ॥ 10 ॥
ലീനപുഷ്കരപത്രാശ്ച നരേന്ദ്ര കലുഷോദകാഃ ।
സന്തപ്തപദ്മാഃ പദ്മിന്യോ ലീനമീനവിഹങ്ഗമാഃ ॥ 11 ॥
ജലജാനി ച പുഷ്പാണി മാല്യാനി സ്ഥലജാനി ച ।
നാദ്യ ഭാന്ത്യല്പഗന്ധീനി ഫലാനി ച യഥാപുരമ് ॥ 12 ॥
അത്രോദ്യാനാനി ശൂന്യാനി പ്രലീനവിഹഗനി ച ।
ന ചാഭിരാമാ നാരാമാന്പശ്യാമി മനുജര്ഷഭ ॥ 13 ॥
പ്രവിശന്തമയോധ്യാം മാം ന കശ്ചിദഭിനന്ദതി ।
നരാ രാമമപശ്യന്തോ നിശ്ശ്വസന്തി മുഹുര്മുഹുഃ ॥ 14 ॥
ദേവ രാജരഥം ദൃഷ്ട്വാ വിനാ രാമമിഹാഗതമ് ।
ദുഃഖാദശ്രുമുഖസ്സര്വോ രാജമാര്ഗഗതോ ജനഃ ॥ 15 ॥
ഹര്മ്യൈര്വിമാനൈഃ പ്രാസാദൈരവേക്ഷ്യരഥമാഗതമ് ।
ഹാഹാകാരകൃതാനാര്യോ രാമാദര്ശനകര്ശിതാഃ ॥ 16 ॥
ആയതൈര്വിമലൈര്നേത്രൈരശ്രുവേഗപരിപ്ലുതൈഃ ।
അന്യോന്യമഭിവീക്ഷന്തേഽവ്യക്തമാര്തതരാഃ സ്ത്രിയഃ ॥ 17 ॥
നാമിത്രാണാം ന മിത്രാണാമുദാസീനജനസ്യ ച ।
അഹമാര്തതയാ കിഞ്ചിദ്വിശേഷമുപലക്ഷയേ ॥ 18 ॥
അപ്രഹൃഷ്ടമനുഷ്യാ ച ദീനനാഗതുരങ്ഗമാ ।
ആര്തസ്വരപരിമ്ലാനാ വിനിശ്ശ്വസിതനിസ്സ്വനാ ॥ 19 ॥
നിരാനന്ദാ മഹാരാജ രാമപ്രവ്രാജനാതുരാ ।
കൌസല്യാ പുത്രഹീനേവ അയോധ്യാ പ്രതിഭാതി മാ ॥ 20 ॥
സൂതസ്യ വചനം ശ്രുത്വാ വാചാ പരമദീനയാ ।
ബാഷ്പോപഹതയാ രാജാ തം സൂതമിദമബ്രവീത് ॥ 21 ॥
കൈകേയ്യാ വിനിയുക്തേന പാപാഭിജനഭാവയാ ।
മയാ ന മന്ത്രകുശലൈര്വൃദ്ധൈസ്സഹ സമര്ഥിതമ് ॥ 22 ॥
ന സുഹൃദ്ഭിര്നചാമാത്യൈര്മന്ത്രയിത്വാ ന നൈഗമൈഃ ।
മയായമര്ഥസ്സമ്മോഹാത് സ്ത്രീഹേതോ സ്സഹസാ കൃതഃ ॥ 23 ॥
ഭവിതവ്യതയാ നൂനമിദം വാ വ്യസനം മഹത് ।
കുലസ്യാസ്യ വിനാശായ പ്രാപ്തം സൂത യദൃച്ഛയാ ॥ 24 ॥
സൂത യദ്യസ്തി തേ കിഞ്ചിന്മയാ തു സുകൃതം കൃതമ് ।
ത്വം പ്രാപയാഽഽശു മാം രാമം പ്രാണാസ്സന്ത്വരയന്തിമാമ് ॥ 25 ॥
യദ്യദ്യാപി മമൈവാജ്ഞാ നിവര്തയതു രാഘവമ് ।
ന ശക്ഷ്യാമി വിനാ രാമം മുഹൂര്തമപി ജീവിതുമ് ॥ 26 ॥
വൃത്തദംഷ്ട്രോ മഹേഷ്വാസഃ ക്വാസൌ ലക്ഷ്മണപൂര്വജഃ ।
യദി ജീവാമി സാധ്വേനം പശ്യേയം സീതയാ സഹ ॥ 27 ॥
ലോഹിതാക്ഷം മഹാബാഹുമാമുക്തമണികുണ്ഡലമ് ।
രാമം യദി ന പശ്യേയം ഗമിഷ്യാമി യമക്ഷയമ് ॥ 28 ॥
അതോ നു കിം ദുഃഖതരം സോഽഹമിക്ഷ്വാകുനന്ദനമ് ।
ഇമാമവസ്ഥാമാപന്നോ നേഹ പശ്യാമി രാഘവമ് ॥ 29 ॥
ഹാ രാമ രാമാനുജ ഹാ ഹാ വൈദേഹി തപസ്വിനി ।
ന മാം ജാനീത ദുഃഖേന മ്രിയമാണതമനാഥവത് ॥ 30 ॥
സ തേന രാജാ ദുഃഖേന ഭൃശമര്പിതചേതനഃ ।
അവഗാഢസ്സുദുഷ്പാരം ശോകസാഗരമബ്രവീത് ॥ 31 ॥
രാമശോകമഹാഭോഗസ്സീതാവിരഹപാരഗഃ ।
ശ്വസിതോര്മി മഹാവര്തോ ബാഷ്പഫേനജാലാവിലഃ ॥ 32 ॥
ബാഹുവിക്ഷേപമീനൌഘോ വിക്രന്ദിത മഹാസ്വനഃ ।
പ്രകീര്ണകേശശൈവാലഃ കൈകേയീബഡബാമുഖഃ ॥ 33 ॥
മമാശ്രുവേഗപ്രഭവഃ കുബ്ജാവാക്യമഹാഗ്രഹഃ ।
വരവേലോ നൃശംസായാ രാമപ്രവ്രാജനായതഃ ॥ 34 ॥
യസ്മിന്ബത നിമഗ്നോഽഹം കൌസല്യേ രാഘവം വിനാ ।
ദുസ്തരോ ജീവതാ ദേവി മയാഽയം ശോകസാഗരഃ ॥ 35 ॥
അശോഭനം യോഽഹമിഹാദ്യ രാഘവം ദിദൃക്ഷമാണോ ന ലഭേ സലക്ഷ്മണമ് ।
ഇതീവ രാജാ വിലപന്മഹായശാഃ പപാത തൂര്ണം ശയനേ സമൂര്ഛിതഃ ॥ 36 ॥
ഇതി വിലപതി പാര്ഥിവേ പ്രണഷ്ടേ കരുണതരം ദ്വിഗുണം ച രാമഹേതോഃ ।
വചനമനുനിശമ്യ തസ്യ ദേവീ ഭയമഗമത്പുനരേവ രാമമാതാ ॥ 37 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ഏകോനഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekonaṣaṣṭitamassargaḥ |
iti bruvantaṃ taṃ sūtaṃ sumantraṃ mantrisattamam |
brūhi śeṣaṃ punariti rājā vacanamabravīt || 1 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā sumantro bāṣpaviklabaḥ |
kathayāmāsa bhūyo'pi rāmasandeśavistaram || 2 ||
jaṭāḥ kṛtvā mahārāja cīravalkaladhāriṇau |
gaṅgāmuttīrya tau vīrau prayāgābhimukhau gatau || 3 ||
agrato lakṣmaṇo yātaḥ pālayanraghunandanam |
tāṃstathā gacchato dṛṣṭvā nivṛtto'smyavaśastadā || 4 ||
mamatvaśvā nivṛttasya na prāvartanta vartmani |
uṣṇamaśru pramuñcanto rāme samprasthite vanam || 5 ||
ubhābhyāṃ rājaputrābhyāmatha kṛtvāhamañjalim |
prasthito rathamāsthāya tadduḥkhamapi dhārayan || 6 ||
guhena sārdhaṃ tatraiva sthito'smi divasānbahūn |
āśayā yadi māṃ rāmaḥ puna śśabdāpayediti || 7 ||
viṣaye te mahārāja rāmavyasanakarśitāḥ |
api vṛkṣāḥ parimlānāssapuṣpāṅkurakorakāḥ || 8 ||
upataptodakā nadyaḥ palvalāni sarāṃsi ca |
pariśuṣkapalāśāni vanānyupavanāni ca || 9 ||
na ca sarpanti sattvāni vyāsā na pracaranti ca |
rāmaśokābhibhūtaṃ tanniṣkūjamabhavadvanam || 10 ||
līnapuṣkarapatrāśca narendra kaluṣodakāḥ |
santaptapadmāḥ padminyo līnamīnavihaṅgamāḥ || 11 ||
jalajāni ca puṣpāṇi mālyāni sthalajāni ca |
nādya bhāntyalpagandhīni phalāni ca yathāpuram || 12 ||
atrodyānāni śūnyāni pralīnavihagani ca |
na cābhirāmā nārāmānpaśyāmi manujarṣabha || 13 ||
praviśantamayodhyāṃ māṃ na kaścidabhinandati |
narā rāmamapaśyanto niśśvasanti muhurmuhuḥ || 14 ||
deva rājarathaṃ dṛṣṭvā vinā rāmamihāgatam |
duḥkhādaśrumukhassarvo rājamārgagato janaḥ || 15 ||
harmyairvimānaiḥ prāsādairavekṣyarathamāgatam |
hāhākārakṛtānāryo rāmādarśanakarśitāḥ || 16 ||
āyatairvimalairnetrairaśruvegapariplutaiḥ |
anyonyamabhivīkṣante'vyaktamārtatarāḥ striyaḥ || 17 ||
nāmitrāṇāṃ na mitrāṇāmudāsīnajanasya ca |
ahamārtatayā kiñcidviśeṣamupalakṣaye || 18 ||
aprahṛṣṭamanuṣyā ca dīnanāgaturaṅgamā |
ārtasvaraparimlānā viniśśvasitanissvanā || 19 ||
nirānandā mahārāja rāmapravrājanāturā |
kausalyā putrahīneva ayodhyā pratibhāti mā || 20 ||
sūtasya vacanaṃ śrutvā vācā paramadīnayā |
bāṣpopahatayā rājā taṃ sūtamidamabravīt || 21 ||
kaikeyyā viniyuktena pāpābhijanabhāvayā |
mayā na mantrakuśalairvṛddhaissaha samarthitam || 22 ||
na suhṛdbhirnacāmātyairmantrayitvā na naigamaiḥ |
mayāyamarthassammohāt strīheto ssahasā kṛtaḥ || 23 ||
bhavitavyatayā nūnamidaṃ vā vyasanaṃ mahat |
kulasyāsya vināśāya prāptaṃ sūta yadṛcchayā || 24 ||
sūta yadyasti te kiñcinmayā tu sukṛtaṃ kṛtam |
tvaṃ prāpayā''śu māṃ rāmaṃ prāṇāssantvarayantimām || 25 ||
yadyadyāpi mamaivājñā nivartayatu rāghavam |
na śakṣyāmi vinā rāmaṃ muhūrtamapi jīvitum || 26 ||
vṛttadaṃṣṭro maheṣvāsaḥ kvāsau lakṣmaṇapūrvajaḥ |
yadi jīvāmi sādhvenaṃ paśyeyaṃ sītayā saha || 27 ||
lohitākṣaṃ mahābāhumāmuktamaṇikuṇḍalam |
rāmaṃ yadi na paśyeyaṃ gamiṣyāmi yamakṣayam || 28 ||
ato nu kiṃ duḥkhataraṃ so'hamikṣvākunandanam |
imāmavasthāmāpanno neha paśyāmi rāghavam || 29 ||
hā rāma rāmānuja hā hā vaidehi tapasvini |
na māṃ jānīta duḥkhena mriyamāṇatamanāthavat || 30 ||
sa tena rājā duḥkhena bhṛśamarpitacetanaḥ |
avagāḍhassuduṣpāraṃ śokasāgaramabravīt || 31 ||
rāmaśokamahābhogassītāvirahapāragaḥ |
śvasitormi mahāvarto bāṣpaphenajālāvilaḥ || 32 ||
bāhuvikṣepamīnaugho vikrandita mahāsvanaḥ |
prakīrṇakeśaśaivālaḥ kaikeyībaḍabāmukhaḥ || 33 ||
mamāśruvegaprabhavaḥ kubjāvākyamahāgrahaḥ |
varavelo nṛśaṃsāyā rāmapravrājanāyataḥ || 34 ||
yasminbata nimagno'haṃ kausalye rāghavaṃ vinā |
dustaro jīvatā devi mayā'yaṃ śokasāgaraḥ || 35 ||
aśobhanaṃ yo'hamihādya rāghavaṃ didṛkṣamāṇo na labhe salakṣmaṇam |
itīva rājā vilapanmahāyaśāḥ papāta tūrṇaṃ śayane samūrchitaḥ || 36 ||
iti vilapati pārthive praṇaṣṭe karuṇataraṃ dviguṇaṃ ca rāmahetoḥ |
vacanamanuniśamya tasya devī bhayamagamatpunareva rāmamātā || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekonaṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ एकोनषष्टितमस्सर्गः ।
इति ब्रुवन्तं तं सूतं सुमन्त्रं मन्त्रिसत्तमम् ।
ब्रूहि शेषं पुनरिति राजा वचनमब्रवीत् ॥ 1 ॥
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा सुमन्त्रो बाष्पविक्लबः ।
कथयामास भूयोऽपि रामसन्देशविस्तरम् ॥ 2 ॥
जटाः कृत्वा महाराज चीरवल्कलधारिणौ ।
गङ्गामुत्तीर्य तौ वीरौ प्रयागाभिमुखौ गतौ ॥ 3 ॥
अग्रतो लक्ष्मणो यातः पालयन्रघुनन्दनम् ।
तांस्तथा गच्छतो दृष्ट्वा निवृत्तोऽस्म्यवशस्तदा ॥ 4 ॥
ममत्वश्वा निवृत्तस्य न प्रावर्तन्त वर्त्मनि ।
उष्णमश्रु प्रमुञ्चन्तो रामे सम्प्रस्थिते वनम् ॥ 5 ॥
उभाभ्यां राजपुत्राभ्यामथ कृत्वाहमञ्जलिम् ।
प्रस्थितो रथमास्थाय तद्दुःखमपि धारयन् ॥ 6 ॥
गुहेन सार्धं तत्रैव स्थितोऽस्मि दिवसान्बहून् ।
आशया यदि मां रामः पुन श्शब्दापयेदिति ॥ 7 ॥
विषये ते महाराज रामव्यसनकर्शिताः ।
अपि वृक्षाः परिम्लानास्सपुष्पाङ्कुरकोरकाः ॥ 8 ॥
उपतप्तोदका नद्यः पल्वलानि सरांसि च ।
परिशुष्कपलाशानि वनान्युपवनानि च ॥ 9 ॥
न च सर्पन्ति सत्त्वानि व्यासा न प्रचरन्ति च ।
रामशोकाभिभूतं तन्निष्कूजमभवद्वनम् ॥ 10 ॥
लीनपुष्करपत्राश्च नरेन्द्र कलुषोदकाः ।
सन्तप्तपद्माः पद्मिन्यो लीनमीनविहङ्गमाः ॥ 11 ॥
जलजानि च पुष्पाणि माल्यानि स्थलजानि च ।
नाद्य भान्त्यल्पगन्धीनि फलानि च यथापुरम् ॥ 12 ॥
अत्रोद्यानानि शून्यानि प्रलीनविहगनि च ।
न चाभिरामा नारामान्पश्यामि मनुजर्षभ ॥ 13 ॥
प्रविशन्तमयोध्यां मां न कश्चिदभिनन्दति ।
नरा राममपश्यन्तो निश्श्वसन्ति मुहुर्मुहुः ॥ 14 ॥
देव राजरथं दृष्ट्वा विना राममिहागतम् ।
दुःखादश्रुमुखस्सर्वो राजमार्गगतो जनः ॥ 15 ॥
हर्म्यैर्विमानैः प्रासादैरवेक्ष्यरथमागतम् ।
हाहाकारकृतानार्यो रामादर्शनकर्शिताः ॥ 16 ॥
आयतैर्विमलैर्नेत्रैरश्रुवेगपरिप्लुतैः ।
अन्योन्यमभिवीक्षन्तेऽव्यक्तमार्ततराः स्त्रियः ॥ 17 ॥
नामित्राणां न मित्राणामुदासीनजनस्य च ।
अहमार्ततया किञ्चिद्विशेषमुपलक्षये ॥ 18 ॥
अप्रहृष्टमनुष्या च दीननागतुरङ्गमा ।
आर्तस्वरपरिम्लाना विनिश्श्वसितनिस्स्वना ॥ 19 ॥
निरानन्दा महाराज रामप्रव्राजनातुरा ।
कौसल्या पुत्रहीनेव अयोध्या प्रतिभाति मा ॥ 20 ॥
सूतस्य वचनं श्रुत्वा वाचा परमदीनया ।
बाष्पोपहतया राजा तं सूतमिदमब्रवीत् ॥ 21 ॥
कैकेय्या विनियुक्तेन पापाभिजनभावया ।
मया न मन्त्रकुशलैर्वृद्धैस्सह समर्थितम् ॥ 22 ॥
न सुहृद्भिर्नचामात्यैर्मन्त्रयित्वा न नैगमैः ।
मयायमर्थस्सम्मोहात् स्त्रीहेतो स्सहसा कृतः ॥ 23 ॥
भवितव्यतया नूनमिदं वा व्यसनं महत् ।
कुलस्यास्य विनाशाय प्राप्तं सूत यदृच्छया ॥ 24 ॥
सूत यद्यस्ति ते किञ्चिन्मया तु सुकृतं कृतम् ।
त्वं प्रापयाऽऽशु मां रामं प्राणास्सन्त्वरयन्तिमाम् ॥ 25 ॥
यद्यद्यापि ममैवाज्ञा निवर्तयतु राघवम् ।
न शक्ष्यामि विना रामं मुहूर्तमपि जीवितुम् ॥ 26 ॥
वृत्तदंष्ट्रो महेष्वासः क्वासौ लक्ष्मणपूर्वजः ।
यदि जीवामि साध्वेनं पश्येयं सीतया सह ॥ 27 ॥
लोहिताक्षं महाबाहुमामुक्तमणिकुण्डलम् ।
रामं यदि न पश्येयं गमिष्यामि यमक्षयम् ॥ 28 ॥
अतो नु किं दुःखतरं सोऽहमिक्ष्वाकुनन्दनम् ।
इमामवस्थामापन्नो नेह पश्यामि राघवम् ॥ 29 ॥
हा राम रामानुज हा हा वैदेहि तपस्विनि ।
न मां जानीत दुःखेन म्रियमाणतमनाथवत् ॥ 30 ॥
स तेन राजा दुःखेन भृशमर्पितचेतनः ।
अवगाढस्सुदुष्पारं शोकसागरमब्रवीत् ॥ 31 ॥
रामशोकमहाभोगस्सीताविरहपारगः ।
श्वसितोर्मि महावर्तो बाष्पफेनजालाविलः ॥ 32 ॥
बाहुविक्षेपमीनौघो विक्रन्दित महास्वनः ।
प्रकीर्णकेशशैवालः कैकेयीबडबामुखः ॥ 33 ॥
ममाश्रुवेगप्रभवः कुब्जावाक्यमहाग्रहः ।
वरवेलो नृशंसाया रामप्रव्राजनायतः ॥ 34 ॥
यस्मिन्बत निमग्नोऽहं कौसल्ये राघवं विना ।
दुस्तरो जीवता देवि मयाऽयं शोकसागरः ॥ 35 ॥
अशोभनं योऽहमिहाद्य राघवं दिदृक्षमाणो न लभे सलक्ष्मणम् ।
इतीव राजा विलपन्महायशाः पपात तूर्णं शयने समूर्छितः ॥ 36 ॥
इति विलपति पार्थिवे प्रणष्टे करुणतरं द्विगुणं च रामहेतोः ।
वचनमनुनिशम्य तस्य देवी भयमगमत्पुनरेव राममाता ॥ 37 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे एकोनषष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekonaṣaṣṭitamassargaḥ |
iti bruvantaṃ taṃ sūtaṃ sumantraṃ mantrisattamam |
brūhi śeṣaṃ punariti rājā vacanamabravīt || 1 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā sumantro bāṣpaviklabaḥ |
kathayāmāsa bhūyo'pi rāmasandeśavistaram || 2 ||
jaṭāḥ kṛtvā mahārāja cīravalkaladhāriṇau |
gaṅgāmuttīrya tau vīrau prayāgābhimukhau gatau || 3 ||
agrato lakṣmaṇo yātaḥ pālayanraghunandanam |
tāṃstathā gacchato dṛṣṭvā nivṛtto'smyavaśastadā || 4 ||
mamatvaśvā nivṛttasya na prāvartanta vartmani |
uṣṇamaśru pramuñcanto rāme samprasthite vanam || 5 ||
ubhābhyāṃ rājaputrābhyāmatha kṛtvāhamañjalim |
prasthito rathamāsthāya tadduḥkhamapi dhārayan || 6 ||
guhena sārdhaṃ tatraiva sthito'smi divasānbahūn |
āśayā yadi māṃ rāmaḥ puna śśabdāpayediti || 7 ||
viṣaye te mahārāja rāmavyasanakarśitāḥ |
api vṛkṣāḥ parimlānāssapuṣpāṅkurakorakāḥ || 8 ||
upataptodakā nadyaḥ palvalāni sarāṃsi ca |
pariśuṣkapalāśāni vanānyupavanāni ca || 9 ||
na ca sarpanti sattvāni vyāsā na pracaranti ca |
rāmaśokābhibhūtaṃ tanniṣkūjamabhavadvanam || 10 ||
līnapuṣkarapatrāśca narendra kaluṣodakāḥ |
santaptapadmāḥ padminyo līnamīnavihaṅgamāḥ || 11 ||
jalajāni ca puṣpāṇi mālyāni sthalajāni ca |
nādya bhāntyalpagandhīni phalāni ca yathāpuram || 12 ||
atrodyānāni śūnyāni pralīnavihagani ca |
na cābhirāmā nārāmānpaśyāmi manujarṣabha || 13 ||
praviśantamayodhyāṃ māṃ na kaścidabhinandati |
narā rāmamapaśyanto niśśvasanti muhurmuhuḥ || 14 ||
deva rājarathaṃ dṛṣṭvā vinā rāmamihāgatam |
duḥkhādaśrumukhassarvo rājamārgagato janaḥ || 15 ||
harmyairvimānaiḥ prāsādairavekṣyarathamāgatam |
hāhākārakṛtānāryo rāmādarśanakarśitāḥ || 16 ||
āyatairvimalairnetrairaśruvegapariplutaiḥ |
anyonyamabhivīkṣante'vyaktamārtatarāḥ striyaḥ || 17 ||
nāmitrāṇāṃ na mitrāṇāmudāsīnajanasya ca |
ahamārtatayā kiñcidviśeṣamupalakṣaye || 18 ||
aprahṛṣṭamanuṣyā ca dīnanāgaturaṅgamā |
ārtasvaraparimlānā viniśśvasitanissvanā || 19 ||
nirānandā mahārāja rāmapravrājanāturā |
kausalyā putrahīneva ayodhyā pratibhāti mā || 20 ||
sūtasya vacanaṃ śrutvā vācā paramadīnayā |
bāṣpopahatayā rājā taṃ sūtamidamabravīt || 21 ||
kaikeyyā viniyuktena pāpābhijanabhāvayā |
mayā na mantrakuśalairvṛddhaissaha samarthitam || 22 ||
na suhṛdbhirnacāmātyairmantrayitvā na naigamaiḥ |
mayāyamarthassammohāt strīheto ssahasā kṛtaḥ || 23 ||
bhavitavyatayā nūnamidaṃ vā vyasanaṃ mahat |
kulasyāsya vināśāya prāptaṃ sūta yadṛcchayā || 24 ||
sūta yadyasti te kiñcinmayā tu sukṛtaṃ kṛtam |
tvaṃ prāpayā''śu māṃ rāmaṃ prāṇāssantvarayantimām || 25 ||
yadyadyāpi mamaivājñā nivartayatu rāghavam |
na śakṣyāmi vinā rāmaṃ muhūrtamapi jīvitum || 26 ||
vṛttadaṃṣṭro maheṣvāsaḥ kvāsau lakṣmaṇapūrvajaḥ |
yadi jīvāmi sādhvenaṃ paśyeyaṃ sītayā saha || 27 ||
lohitākṣaṃ mahābāhumāmuktamaṇikuṇḍalam |
rāmaṃ yadi na paśyeyaṃ gamiṣyāmi yamakṣayam || 28 ||
ato nu kiṃ duḥkhataraṃ so'hamikṣvākunandanam |
imāmavasthāmāpanno neha paśyāmi rāghavam || 29 ||
hā rāma rāmānuja hā hā vaidehi tapasvini |
na māṃ jānīta duḥkhena mriyamāṇatamanāthavat || 30 ||
sa tena rājā duḥkhena bhṛśamarpitacetanaḥ |
avagāḍhassuduṣpāraṃ śokasāgaramabravīt || 31 ||
rāmaśokamahābhogassītāvirahapāragaḥ |
śvasitormi mahāvarto bāṣpaphenajālāvilaḥ || 32 ||
bāhuvikṣepamīnaugho vikrandita mahāsvanaḥ |
prakīrṇakeśaśaivālaḥ kaikeyībaḍabāmukhaḥ || 33 ||
mamāśruvegaprabhavaḥ kubjāvākyamahāgrahaḥ |
varavelo nṛśaṃsāyā rāmapravrājanāyataḥ || 34 ||
yasminbata nimagno'haṃ kausalye rāghavaṃ vinā |
dustaro jīvatā devi mayā'yaṃ śokasāgaraḥ || 35 ||
aśobhanaṃ yo'hamihādya rāghavaṃ didṛkṣamāṇo na labhe salakṣmaṇam |
itīva rājā vilapanmahāyaśāḥ papāta tūrṇaṃ śayane samūrchitaḥ || 36 ||
iti vilapati pārthive praṇaṣṭe karuṇataraṃ dviguṇaṃ ca rāmahetoḥ |
vacanamanuniśamya tasya devī bhayamagamatpunareva rāmamātā || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekonaṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.