(ശ്രീദേവീഭാഗവതം, ദ്വാദശ സ്കന്ധം, ദ്വാദശോഽധ്യായഃ, മണിദ്വീപ വര്ണന - 3)
വ്യാസ ഉവാച ।
തദേവ ദേവീസദനം മധ്യഭാഗേ വിരാജതേ ।
സഹസ്ര സ്തമ്ഭസംയുക്താശ്ചത്വാരസ്തേഷു മണ്ഡപാഃ ॥ 1 ॥
ശൃങ്ഗാരമണ്ഡപശ്ചൈകോ മുക്തിമണ്ഡപ ഏവ ച ।
ജ്ഞാനമണ്ഡപ സഞ്ജ്ഞസ്തു തൃതീയഃ പരികീര്തിതഃ ॥ 2 ॥
ഏകാന്തമണ്ഡപശ്ചൈവ ചതുര്ഥഃ പരികീര്തിതഃ ।
നാനാ വിതാനസംയുക്താ നാനാ ധൂപൈസ്തു ധൂപിതാഃ ॥ 3 ॥
കോടിസൂര്യസമാഃ കാന്ത്യാ ഭ്രാഞ്ജന്തേ മണ്ഡപാഃ ശുഭാഃ ।
തന്മണ്ഡപാനാം പരിതഃ കാശ്മീരവനികാ സ്മൃതാ ॥ 4 ॥
മല്ലികാകുന്ദവനികാ യത്ര പുഷ്കലകാഃ സ്ഥിതാഃ ।
അസങ്ഖ്യാതാ മൃഗമദൈഃ പൂരിതാസ്തത്സ്രവാ നൃപ ॥ 5 ॥
മഹാപദ്മാടവീ തദ്വദ്രത്നസോപാനനിര്മിതാ ।
സുധാരസേനസമ്പൂര്ണാ ഗുഞ്ജന്മത്തമധുവ്രതാ ॥ 6 ॥
ഹംസകാരണ്ഡവാകീര്ണാ ഗന്ധപൂരിത ദിക്തടാ ।
വനികാനാം സുഗന്ധൈസ്തു മണിദ്വീപം സുവാസിതമ് ॥ 7 ॥
ശൃങ്ഗാരമണ്ഡപേ ദേവ്യോ ഗായന്തി വിവിധൈഃ സ്വരൈഃ ।
സഭാസദോ ദേവവശാ മധ്യേ ശ്രീജഗദമ്ബികാ ॥ 8 ॥
മുക്തിമണ്ഡപമധ്യേ തു മോചയത്യനിശം ശിവാ ।
ജ്ഞാനോപദേശം കുരുതേ തൃതീയേ നൃപ മണ്ഡപേ ॥ 9 ॥
ചതുര്ഥമണ്ഡപേ ചൈവ ജഗദ്രക്ഷാ വിചിന്തനമ് ।
മന്ത്രിണീ സഹിതാ നിത്യം കരോതി ജഗദമ്ബികാ ॥ 10 ॥
ചിന്താമണിഗൃഹേ രാജഞ്ഛക്തി തത്ത്വാത്മകൈഃ പരൈഃ ।
സോപാനൈര്ദശഭിര്യുക്തോ മഞ്ചകോപ്യധിരാജതേ ॥ 11 ॥
ബ്രഹ്മാ വിഷ്ണുശ്ച രുദ്രശ്ച ഈശ്വരശ്ച സദാശിവഃ ।
ഏതേ മഞ്ചഖുരാഃ പ്രോക്താഃ ഫലകസ്തു സദാശിവഃ ॥ 12 ॥
തസ്യോപരി മഹാദേവോ ഭുവനേശോ വിരാജതേ ।
യാ ദേവീ നിജലീലാര്ഥം ദ്വിധാഭൂതാ ബഭൂവഹ ॥ 13 ॥
സൃഷ്ട്യാദൌ തു സ ഏവായം തദര്ധാങ്ഗോ മഹേശ്വരഃ ।
കന്ദര്പ ദര്പനാശോദ്യത്കോടി കന്ദര്പസുന്ദരഃ ॥ 14 ॥
പഞ്ചവക്ത്രസ്ത്രിനേത്രശ്ച മണിഭൂഷണ ഭൂഷിതഃ ।
ഹരിണാഭീതിപരശൂന്വരം ച നിജബാഹുഭിഃ ॥ 15 ॥
ദധാനഃ ഷോഡശാബ്ദോഽസൌ ദേവഃ സര്വേശ്വരോ മഹാന് ।
കോടിസൂര്യ പ്രതീകാശശ്ചന്ദ്രകോടി സുശീതലഃ ॥ 16 ॥
ശുദ്ധസ്ഫടിക സങ്കാശസ്ത്രിനേത്രഃ ശീതല ദ്യുതിഃ ।
വാമാങ്കേ സന്നിഷണ്ണാഽസ്യ ദേവീ ശ്രീഭുവനേശ്വരീ ॥ 17 ॥
നവരത്നഗണാകീര്ണ കാഞ്ചീദാമ വിരാജിതാ ।
തപ്തകാഞ്ചനസന്നദ്ധ വൈദൂര്യാങ്ഗദഭൂഷണാ ॥ 18 ॥
കനച്ഛ്രീചക്രതാടങ്ക വിടങ്ക വദനാമ്ബുജാ ।
ലലാടകാന്തി വിഭവ വിജിതാര്ധസുധാകരാ ॥ 19 ॥
ബിമ്ബകാന്തി തിരസ്കാരിരദച്ഛദ വിരാജിതാ ।
ലസത്കുങ്കുമകസ്തൂരീതിലകോദ്ഭാസിതാനനാ ॥ 20 ॥
ദിവ്യ ചൂഡാമണി സ്ഫാര ചഞ്ചച്ചന്ദ്രകസൂര്യകാ ।
ഉദ്യത്കവിസമസ്വച്ഛ നാസാഭരണ ഭാസുരാ ॥ 21 ॥
ചിന്താകലമ്ബിതസ്വച്ഛ മുക്താഗുച്ഛ വിരാജിതാ ।
പാടീര പങ്ക കര്പൂര കുങ്കുമാലങ്കൃത സ്തനീ ॥ 22 ॥
വിചിത്ര വിവിധാ കല്പാ കമ്ബുസങ്കാശ കന്ധരാ ।
ദാഡിമീഫലബീജാഭ ദന്തപങ്ക്തി വിരാജിതാ ॥ 23 ॥
അനര്ഘ്യ രത്നഘടിത മുകുടാഞ്ചിത മസ്തകാ ।
മത്താലിമാലാവിലസദലകാഢ്യ മുഖാമ്ബുജാ ॥ 24 ॥
കലങ്കകാര്ശ്യനിര്മുക്ത ശരച്ചന്ദ്രനിഭാനനാ ।
ജാഹ്നവീസലിലാവര്ത ശോഭിനാഭിവിഭൂഷിതാ ॥ 25 ॥
മാണിക്യ ശകലാബദ്ധ മുദ്രികാങ്ഗുലിഭൂഷിതാ ।
പുണ്ഡരീകദലാകാര നയനത്രയസുന്ദരീ ॥ 26 ॥
കല്പിതാച്ഛ മഹാരാഗ പദ്മരാഗോജ്ജ്വലപ്രഭാ ।
രത്നകിങ്കിണികായുക്ത രത്നകങ്കണശോഭിതാ ॥ 27 ॥
മണിമുക്താസരാപാര ലസത്പദകസന്തതിഃ ।
രത്നാങ്ഗുലിപ്രവിതത പ്രഭാജാലലസത്കരാ ॥ 28 ॥
കഞ്ചുകീഗുമ്ഫിതാപാര നാനാ രത്നതതിദ്യുതിഃ ।
മല്ലികാമോദി ധമ്മില്ല മല്ലികാലിസരാവൃതാ ॥ 29 ॥
സുവൃത്തനിബിഡോത്തുങ്ഗ കുചഭാരാലസാ ശിവാ ।
വരപാശാങ്കുശാഭീതി ലസദ്ബാഹു ചതുഷ്ടയാ ॥ 30 ॥
സര്വശൃങ്ഗാരവേഷാഢ്യാ സുകുമാരാങ്ഗവല്ലരീ ।
സൌന്ദര്യധാരാസര്വസ്വാ നിര്വ്യാജകരുണാമയീ ॥ 31 ॥
നിജസംലാപമാധുര്യ വിനിര്ഭര്ത്സിതകച്ഛപീ ।
കോടികോടിരവീന്ദൂനാം കാന്തിം യാ ബിഭ്രതീ പരാ ॥ 32 ॥
നാനാ സഖീഭിര്ദാസീഭിസ്തഥാ ദേവാങ്ഗനാദിഭിഃ ।
സര്വാഭിര്ദേവതാഭിസ്തു സമന്താത്പരിവേഷ്ടിതാ ॥ 33 ॥
ഇച്ഛാശക്ത്യാ ജ്ഞാനശക്ത്യാ ക്രിയാശക്ത്യാ സമന്വിതാ ।
ലജ്ജാ തുഷ്ടിസ്തഥാ പുഷ്ടിഃ കീര്തിഃ കാന്തിഃ ക്ഷമാ ദയാ ॥ 34 ॥
ബുദ്ധിര്മേധാസ്മൃതിര്ലക്ഷ്മീര്മൂര്തിമത്യോങ്ഗനാഃ സ്മൃതാഃ ।
ജയാ ച വിജയാ ചൈവാപ്യജിതാ ചാപരാജിതാ ॥ 35 ॥
നിത്യാ വിലാസിനീ ദോഗ്ധ്രീ ത്വഘോരാ മങ്ഗലാ നവാ ।
പീഠശക്തയ ഏതാസ്തു സേവന്തേ യാം പരാമ്ബികാമ് ॥ 36 ॥
യസ്യാസ്തു പാര്ശ്വഭാഗേസ്തോനിധീതൌ ശങ്ഖപദ്മകൌ ।
നവരത്ന വഹാനദ്യസ്തഥാ വൈ കാഞ്ചനസ്രവാഃ ॥ 37 ॥
സപ്തധാതുവഹാനദ്യോ നിധിഭ്യാം തു വിനിര്ഗതാഃ ।
സുധാസിന്ധ്വന്തഗാമിന്യസ്താഃ സര്വാ നൃപസത്തമ ॥ 38 ॥
സാ ദേവീ ഭുവനേശാനീ തദ്വാമാങ്കേ വിരാജതേ ।
സര്വേശ ത്വം മഹേശസ്യ യത്സങ്ഗാ ദേവ നാന്യഥാ ॥ 39 ॥
ചിന്താമണി ഗൃഹസ്യാഽസ്യ പ്രമാണം ശൃണു ഭൂമിപ ।
സഹസ്രയോജനായാമം മഹാന്തസ്തത്പ്രചക്ഷതേ ॥ 40 ॥
തദുത്തരേ മഹാശാലാഃ പൂര്വസ്മാദ് ദ്വിഗുണാഃ സ്മൃതാഃ ।
അന്തരിക്ഷഗതം ത്വേതന്നിരാധാരം വിരാജതേ ॥ 41 ॥
സങ്കോചശ്ച വികാശശ്ച ജായതേഽസ്യ നിരന്തരമ് ।
പടവത്കാര്യവശതഃ പ്രലയേ സര്ജനേ തഥാ ॥ 42 ॥
ശാലാനാം ചൈവ സര്വേഷാം സര്വകാന്തിപരാവധി ।
ചിന്താമണിഗൃഹം പ്രോക്തം യത്ര ദേവീ മഹോമയീ ॥ 43 ॥
യേയേ ഉപാസകാഃ സന്തി പ്രതിബ്രഹ്മാണ്ഡവര്തിനഃ ।
ദേവേഷു നാഗലോകേഷു മനുഷ്യേഷ്വിതരേഷു ച ॥ 44 ॥
ശ്രീദേവ്യാസ്തേ ച സര്വേപി വ്രജന്ത്യത്രൈവ ഭൂമിപ ।
ദേവീക്ഷേത്രേ യേ ത്യജന്തി പ്രാണാന്ദേവ്യര്ചനേ രതാഃ ॥ 45 ॥
തേ സര്വേ യാന്തി തത്രൈവ യത്ര ദേവീ മഹോത്സവാ ।
ഘൃതകുല്യാ ദുഗ്ധകുല്യാ ദധികുല്യാ മധുസ്രവാഃ ॥ 46 ॥
സ്യന്ദന്തി സരിതഃ സര്വാസ്തഥാമൃതവഹാഃ പരാഃ ।
ദ്രാക്ഷാരസവഹാഃ കാശ്ചിജ്ജമ്ബൂരസവഹാഃ പരാഃ ॥ 47 ॥
ആമ്രേക്ഷുരസവാഹിന്യോ നദ്യസ്താസ്തു സഹസ്രശഃ ।
മനോരഥഫലാവൃക്ഷാവാപ്യഃ കൂപാസ്തഥൈവ ച ॥ 48 ॥
യഥേഷ്ടപാനഫലദാന ന്യൂനം കിഞ്ചിദസ്തി ഹി ।
ന രോഗപലിതം വാപി ജരാ വാപി കദാചന ॥ 49 ॥
ന ചിന്താ ന ച മാത്സര്യം കാമക്രോധാദികം തഥാ ।
സര്വേ യുവാനഃ സസ്ത്രീകാഃ സഹസ്രാദിത്യവര്ചസഃ ॥ 50 ॥
ഭജന്തി സതതം ദേവീം തത്ര ശ്രീഭുവനേശ്വരീമ് ।
കേചിത്സലോകതാപന്നാഃ കേചിത്സാമീപ്യതാം ഗതാഃ ॥ 51 ॥
സരൂപതാം ഗതാഃ കേചിത്സാര്ഷ്ടിതാം ച പരേഗതാഃ ।
യായാസ്തു ദേവതാസ്തത്ര പ്രതിബ്രഹ്മാണ്ഡവര്തിനാമ് ॥ 52 ॥
സമഷ്ടയഃ സ്ഥിതാസ്താസ്തു സേവന്തേ ജഗദീശ്വരീമ് ।
സപ്തകോടിമഹാമന്ത്രാ മൂര്തിമന്ത ഉപാസതേ ॥ 53 ॥
മഹാവിദ്യാശ്ച സകലാഃ സാമ്യാവസ്ഥാത്മികാം ശിവാമ് ।
കാരണബ്രഹ്മരൂപാം താം മായാ ശബലവിഗ്രഹാമ് ॥ 54 ॥
ഇത്ഥം രാജന്മയാ പ്രോക്തം മണിദ്വീപം മഹത്തരമ് ।
ന സൂര്യചന്ദ്രൌ നോ വിദ്യുത്കോടയോഗ്നിസ്തഥൈവ ച ॥ 55 ॥
ഏതസ്യ ഭാസാ കോട്യംശ കോട്യംശോ നാപി തേ സമാഃ ।
ക്വചിദ്വിദ്രുമസങ്കാശം ക്വചിന്മരകതച്ഛവി ॥ 56 ॥
വിദ്യുദ്ഭാനുസമച്ഛായം മധ്യസൂര്യസമം ക്വചിത് ।
വിദ്യുത്കോടിമഹാധാരാ സാരകാന്തിതതം ക്വചിത് ॥ 57 ॥
ക്വചിത്സിന്ദൂര നീലേന്ദ്രം മാണിക്യ സദൃശച്ഛവി ।
ഹീരസാര മഹാഗര്ഭ ധഗദ്ധഗിത ദിക്തടമ് ॥ 58 ॥
കാന്ത്യാ ദാവാനലസമം തപ്തകാഞ്ചന സന്നിഭമ് ।
ക്വചിച്ചന്ദ്രോപലോദ്ഗാരം സൂര്യോദ്ഗാരം ച കുത്ര ചിത് ॥ 59 ॥
രത്നശൃങ്ഗി സമായുക്തം രത്നപ്രാകാര ഗോപുരമ് ।
രത്നപത്രൈ രത്നഫലൈര്വൃക്ഷൈശ്ച പരിമണ്ഡിതമ് ॥ 60 ॥
നൃത്യന്മയൂരസങ്ഘൈശ്ച കപോതരണിതോജ്ജ്വലമ് ।
കോകിലാകാകലീലാപൈഃ ശുകലാപൈശ്ച ശോഭിതമ് ॥ 61 ॥
സുരമ്യ രമണീയാമ്ബു ലക്ഷാവധി സരോവൃതമ് ।
തന്മധ്യഭാഗ വിലസദ്വികചദ്രത്ന പങ്കജൈഃ ॥ 62 ॥
സുഗന്ധിഭിഃ സമന്താത്തു വാസിതം ശതയോജനമ് ।
മന്ദമാരുത സമ്ഭിന്ന ചലദ്ദ്രുമ സമാകുലമ് ॥ 63 ॥
ചിന്താമണി സമൂഹാനാം ജ്യോതിഷാ വിതതാമ്ബരമ് ।
രത്നപ്രഭാഭിരഭിതോ ധഗദ്ധഗിത ദിക്തടമ് ॥ 64 ॥
വൃക്ഷവ്രാത മഹാഗന്ധവാതവ്രാത സുപൂരിതമ് ।
ധൂപധൂപായിതം രാജന്മണിദീപായുതോജ്ജ്വലമ് ॥ 65 ॥
മണിജാലക സച്ഛിദ്ര തരലോദരകാന്തിഭിഃ ।
ദിങ്മോഹജനകം ചൈതദ്ദര്പണോദര സംയുതമ് ॥ 66 ॥
ഐശ്വര്യസ്യ സമഗ്രസ്യ ശൃങ്ഗാരസ്യാഖിലസ്യ ച ।
സര്വജ്ഞതായാഃ സര്വായാസ്തേജസശ്ചാഖിലസ്യ ച ॥ 67 ॥
പരാക്രമസ്യ സര്വസ്യ സര്വോത്തമഗുണസ്യ ച ।
സകലാ യാ ദയായാശ്ച സമാപ്തിരിഹ ഭൂപതേ ॥ 68 ॥
രാജ്ഞ ആനന്ദമാരഭ്യ ബ്രഹ്മലോകാന്ത ഭൂമിഷു ।
ആനന്ദാ യേ സ്ഥിതാഃ സര്വേ തേഽത്രൈവാന്തര്ഭവന്തി ഹി ॥ 69 ॥
ഇതി തേ വര്ണിതം രാജന്മണിദ്വീപം മഹത്തരമ് ।
മഹാദേവ്യാഃ പരംസ്ഥാനം സര്വലോകോത്തമോത്തമമ് ॥ 70 ॥
ഏതസ്യ സ്മരണാത്സദ്യഃ സര്വപാപം വിനശ്യതി ।
പ്രാണോത്ക്രമണസന്ധൌ തു സ്മൃത്വാ തത്രൈവ ഗച്ഛതി ॥ 71 ॥
അധ്യായ പഞ്ചകം ത്വേതത്പഠേന്നിത്യം സമാഹിതഃ ।
ഭൂതപ്രേതപിശാചാദി ബാധാ തത്ര ഭവേന്ന ഹി ॥ 72 ॥
നവീന ഗൃഹ നിര്മാണേ വാസ്തുയാഗേ തഥൈവ ച ।
പഠിതവ്യം പ്രയത്നേന കല്യാണം തേന ജായതേ ॥ 73 ॥
ഇതി ശ്രീദേവീഭാഗവതേ മഹാപുരാണേ ദ്വാദശസ്കന്ധേ ദ്വാദശോധ്യായഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
(śrīdevībhāgavataṃ, dvādaśa skandhaṃ, dvādaśo'dhyāyaḥ, maṇidvīpa varṇana - 3)
vyāsa uvāca |
tadeva devīsadanaṃ madhyabhāge virājate |
sahasra stambhasaṃyuktāścatvārasteṣu maṇḍapāḥ || 1 ||
śṛṅgāramaṇḍapaścaiko muktimaṇḍapa eva ca |
jñānamaṇḍapa sañjñastu tṛtīyaḥ parikīrtitaḥ || 2 ||
ekāntamaṇḍapaścaiva caturthaḥ parikīrtitaḥ |
nānā vitānasaṃyuktā nānā dhūpaistu dhūpitāḥ || 3 ||
koṭisūryasamāḥ kāntyā bhrāñjante maṇḍapāḥ śubhāḥ |
tanmaṇḍapānāṃ paritaḥ kāśmīravanikā smṛtā || 4 ||
mallikākundavanikā yatra puṣkalakāḥ sthitāḥ |
asaṅkhyātā mṛgamadaiḥ pūritāstatsravā nṛpa || 5 ||
mahāpadmāṭavī tadvadratnasopānanirmitā |
sudhārasenasampūrṇā guñjanmattamadhuvratā || 6 ||
haṃsakāraṇḍavākīrṇā gandhapūrita diktaṭā |
vanikānāṃ sugandhaistu maṇidvīpaṃ suvāsitam || 7 ||
śṛṅgāramaṇḍape devyo gāyanti vividhaiḥ svaraiḥ |
sabhāsado devavaśā madhye śrījagadambikā || 8 ||
muktimaṇḍapamadhye tu mocayatyaniśaṃ śivā |
jñānopadeśaṃ kurute tṛtīye nṛpa maṇḍape || 9 ||
caturthamaṇḍape caiva jagadrakṣā vicintanam |
mantriṇī sahitā nityaṃ karoti jagadambikā || 10 ||
cintāmaṇigṛhe rājañchakti tattvātmakaiḥ paraiḥ |
sopānairdaśabhiryukto mañcakopyadhirājate || 11 ||
brahmā viṣṇuśca rudraśca īśvaraśca sadāśivaḥ |
ete mañcakhurāḥ proktāḥ phalakastu sadāśivaḥ || 12 ||
tasyopari mahādevo bhuvaneśo virājate |
yā devī nijalīlārthaṃ dvidhābhūtā babhūvaha || 13 ||
sṛṣṭyādau tu sa evāyaṃ tadardhāṅgo maheśvaraḥ |
kandarpa darpanāśodyatkoṭi kandarpasundaraḥ || 14 ||
pañcavaktrastrinetraśca maṇibhūṣaṇa bhūṣitaḥ |
hariṇābhītiparaśūnvaraṃ ca nijabāhubhiḥ || 15 ||
dadhānaḥ ṣoḍaśābdo'sau devaḥ sarveśvaro mahān |
koṭisūrya pratīkāśaścandrakoṭi suśītalaḥ || 16 ||
śuddhasphaṭika saṅkāśastrinetraḥ śītala dyutiḥ |
vāmāṅke sanniṣaṇṇā'sya devī śrībhuvaneśvarī || 17 ||
navaratnagaṇākīrṇa kāñcīdāma virājitā |
taptakāñcanasannaddha vaidūryāṅgadabhūṣaṇā || 18 ||
kanacchrīcakratāṭaṅka viṭaṅka vadanāmbujā |
lalāṭakānti vibhava vijitārdhasudhākarā || 19 ||
bimbakānti tiraskāriradacchada virājitā |
lasatkuṅkumakastūrītilakodbhāsitānanā || 20 ||
divya cūḍāmaṇi sphāra cañcaccandrakasūryakā |
udyatkavisamasvaccha nāsābharaṇa bhāsurā || 21 ||
cintākalambitasvaccha muktāguccha virājitā |
pāṭīra paṅka karpūra kuṅkumālaṅkṛta stanī || 22 ||
vicitra vividhā kalpā kambusaṅkāśa kandharā |
dāḍimīphalabījābha dantapaṅkti virājitā || 23 ||
anarghya ratnaghaṭita mukuṭāñcita mastakā |
mattālimālāvilasadalakāḍhya mukhāmbujā || 24 ||
kalaṅkakārśyanirmukta śaraccandranibhānanā |
jāhnavīsalilāvarta śobhinābhivibhūṣitā || 25 ||
māṇikya śakalābaddha mudrikāṅgulibhūṣitā |
puṇḍarīkadalākāra nayanatrayasundarī || 26 ||
kalpitāccha mahārāga padmarāgojjvalaprabhā |
ratnakiṅkiṇikāyukta ratnakaṅkaṇaśobhitā || 27 ||
maṇimuktāsarāpāra lasatpadakasantatiḥ |
ratnāṅgulipravitata prabhājālalasatkarā || 28 ||
kañcukīgumphitāpāra nānā ratnatatidyutiḥ |
mallikāmodi dhammilla mallikālisarāvṛtā || 29 ||
suvṛttanibiḍottuṅga kucabhārālasā śivā |
varapāśāṅkuśābhīti lasadbāhu catuṣṭayā || 30 ||
sarvaśṛṅgāraveṣāḍhyā sukumārāṅgavallarī |
saundaryadhārāsarvasvā nirvyājakaruṇāmayī || 31 ||
nijasaṃlāpamādhurya vinirbhartsitakacchapī |
koṭikoṭiravīndūnāṃ kāntiṃ yā bibhratī parā || 32 ||
nānā sakhībhirdāsībhistathā devāṅganādibhiḥ |
sarvābhirdevatābhistu samantātpariveṣṭitā || 33 ||
icchāśaktyā jñānaśaktyā kriyāśaktyā samanvitā |
lajjā tuṣṭistathā puṣṭiḥ kīrtiḥ kāntiḥ kṣamā dayā || 34 ||
buddhirmedhāsmṛtirlakṣmīrmūrtimatyoṅganāḥ smṛtāḥ |
jayā ca vijayā caivāpyajitā cāparājitā || 35 ||
nityā vilāsinī dogdhrī tvaghorā maṅgalā navā |
pīṭhaśaktaya etāstu sevante yāṃ parāmbikām || 36 ||
yasyāstu pārśvabhāgestonidhītau śaṅkhapadmakau |
navaratna vahānadyastathā vai kāñcanasravāḥ || 37 ||
saptadhātuvahānadyo nidhibhyāṃ tu vinirgatāḥ |
sudhāsindhvantagāminyastāḥ sarvā nṛpasattama || 38 ||
sā devī bhuvaneśānī tadvāmāṅke virājate |
sarveśa tvaṃ maheśasya yatsaṅgā deva nānyathā || 39 ||
cintāmaṇi gṛhasyā'sya pramāṇaṃ śṛṇu bhūmipa |
sahasrayojanāyāmaṃ mahāntastatpracakṣate || 40 ||
taduttare mahāśālāḥ pūrvasmād dviguṇāḥ smṛtāḥ |
antarikṣagataṃ tvetannirādhāraṃ virājate || 41 ||
saṅkocaśca vikāśaśca jāyate'sya nirantaram |
paṭavatkāryavaśataḥ pralaye sarjane tathā || 42 ||
śālānāṃ caiva sarveṣāṃ sarvakāntiparāvadhi |
cintāmaṇigṛhaṃ proktaṃ yatra devī mahomayī || 43 ||
yeye upāsakāḥ santi pratibrahmāṇḍavartinaḥ |
deveṣu nāgalokeṣu manuṣyeṣvitareṣu ca || 44 ||
śrīdevyāste ca sarvepi vrajantyatraiva bhūmipa |
devīkṣetre ye tyajanti prāṇāndevyarcane ratāḥ || 45 ||
te sarve yānti tatraiva yatra devī mahotsavā |
ghṛtakulyā dugdhakulyā dadhikulyā madhusravāḥ || 46 ||
syandanti saritaḥ sarvāstathāmṛtavahāḥ parāḥ |
drākṣārasavahāḥ kāścijjambūrasavahāḥ parāḥ || 47 ||
āmrekṣurasavāhinyo nadyastāstu sahasraśaḥ |
manorathaphalāvṛkṣāvāpyaḥ kūpāstathaiva ca || 48 ||
yatheṣṭapānaphaladāna nyūnaṃ kiñcidasti hi |
na rogapalitaṃ vāpi jarā vāpi kadācana || 49 ||
na cintā na ca mātsaryaṃ kāmakrodhādikaṃ tathā |
sarve yuvānaḥ sastrīkāḥ sahasrādityavarcasaḥ || 50 ||
bhajanti satataṃ devīṃ tatra śrībhuvaneśvarīm |
kecitsalokatāpannāḥ kecitsāmīpyatāṃ gatāḥ || 51 ||
sarūpatāṃ gatāḥ kecitsārṣṭitāṃ ca paregatāḥ |
yāyāstu devatāstatra pratibrahmāṇḍavartinām || 52 ||
samaṣṭayaḥ sthitāstāstu sevante jagadīśvarīm |
saptakoṭimahāmantrā mūrtimanta upāsate || 53 ||
mahāvidyāśca sakalāḥ sāmyāvasthātmikāṃ śivām |
kāraṇabrahmarūpāṃ tāṃ māyā śabalavigrahām || 54 ||
itthaṃ rājanmayā proktaṃ maṇidvīpaṃ mahattaram |
na sūryacandrau no vidyutkoṭayognistathaiva ca || 55 ||
etasya bhāsā koṭyaṃśa koṭyaṃśo nāpi te samāḥ |
kvacidvidrumasaṅkāśaṃ kvacinmarakatacchavi || 56 ||
vidyudbhānusamacchāyaṃ madhyasūryasamaṃ kvacit |
vidyutkoṭimahādhārā sārakāntitataṃ kvacit || 57 ||
kvacitsindūra nīlendraṃ māṇikya sadṛśacchavi |
hīrasāra mahāgarbha dhagaddhagita diktaṭam || 58 ||
kāntyā dāvānalasamaṃ taptakāñcana sannibham |
kvaciccandropalodgāraṃ sūryodgāraṃ ca kutra cit || 59 ||
ratnaśṛṅgi samāyuktaṃ ratnaprākāra gopuram |
ratnapatrai ratnaphalairvṛkṣaiśca parimaṇḍitam || 60 ||
nṛtyanmayūrasaṅghaiśca kapotaraṇitojjvalam |
kokilākākalīlāpaiḥ śukalāpaiśca śobhitam || 61 ||
suramya ramaṇīyāmbu lakṣāvadhi sarovṛtam |
tanmadhyabhāga vilasadvikacadratna paṅkajaiḥ || 62 ||
sugandhibhiḥ samantāttu vāsitaṃ śatayojanam |
mandamāruta sambhinna caladdruma samākulam || 63 ||
cintāmaṇi samūhānāṃ jyotiṣā vitatāmbaram |
ratnaprabhābhirabhito dhagaddhagita diktaṭam || 64 ||
vṛkṣavrāta mahāgandhavātavrāta supūritam |
dhūpadhūpāyitaṃ rājanmaṇidīpāyutojjvalam || 65 ||
maṇijālaka sacchidra taralodarakāntibhiḥ |
diṅmohajanakaṃ caitaddarpaṇodara saṃyutam || 66 ||
aiśvaryasya samagrasya śṛṅgārasyākhilasya ca |
sarvajñatāyāḥ sarvāyāstejasaścākhilasya ca || 67 ||
parākramasya sarvasya sarvottamaguṇasya ca |
sakalā yā dayāyāśca samāptiriha bhūpate || 68 ||
rājña ānandamārabhya brahmalokānta bhūmiṣu |
ānandā ye sthitāḥ sarve te'traivāntarbhavanti hi || 69 ||
iti te varṇitaṃ rājanmaṇidvīpaṃ mahattaram |
mahādevyāḥ paraṃsthānaṃ sarvalokottamottamam || 70 ||
etasya smaraṇātsadyaḥ sarvapāpaṃ vinaśyati |
prāṇotkramaṇasandhau tu smṛtvā tatraiva gacchati || 71 ||
adhyāya pañcakaṃ tvetatpaṭhennityaṃ samāhitaḥ |
bhūtapretapiśācādi bādhā tatra bhavenna hi || 72 ||
navīna gṛha nirmāṇe vāstuyāge tathaiva ca |
paṭhitavyaṃ prayatnena kalyāṇaṃ tena jāyate || 73 ||
iti śrīdevībhāgavate mahāpurāṇe dvādaśaskandhe dvādaśodhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
(श्रीदेवीभागवतं, द्वादश स्कन्धं, द्वादशोऽध्यायः, मणिद्वीप वर्णन - 3)
व्यास उवाच ।
तदेव देवीसदनं मध्यभागे विराजते ।
सहस्र स्तम्भसंयुक्ताश्चत्वारस्तेषु मण्डपाः ॥ 1 ॥
शृङ्गारमण्डपश्चैको मुक्तिमण्डप एव च ।
ज्ञानमण्डप सञ्ज्ञस्तु तृतीयः परिकीर्तितः ॥ 2 ॥
एकान्तमण्डपश्चैव चतुर्थः परिकीर्तितः ।
नाना वितानसंयुक्ता नाना धूपैस्तु धूपिताः ॥ 3 ॥
कोटिसूर्यसमाः कान्त्या भ्राञ्जन्ते मण्डपाः शुभाः ।
तन्मण्डपानां परितः काश्मीरवनिका स्मृता ॥ 4 ॥
मल्लिकाकुन्दवनिका यत्र पुष्कलकाः स्थिताः ।
असङ्ख्याता मृगमदैः पूरितास्तत्स्रवा नृप ॥ 5 ॥
महापद्माटवी तद्वद्रत्नसोपाननिर्मिता ।
सुधारसेनसम्पूर्णा गुञ्जन्मत्तमधुव्रता ॥ 6 ॥
हंसकारण्डवाकीर्णा गन्धपूरित दिक्तटा ।
वनिकानां सुगन्धैस्तु मणिद्वीपं सुवासितम् ॥ 7 ॥
शृङ्गारमण्डपे देव्यो गायन्ति विविधैः स्वरैः ।
सभासदो देववशा मध्ये श्रीजगदम्बिका ॥ 8 ॥
मुक्तिमण्डपमध्ये तु मोचयत्यनिशं शिवा ।
ज्ञानोपदेशं कुरुते तृतीये नृप मण्डपे ॥ 9 ॥
चतुर्थमण्डपे चैव जगद्रक्षा विचिन्तनम् ।
मन्त्रिणी सहिता नित्यं करोति जगदम्बिका ॥ 10 ॥
चिन्तामणिगृहे राजञ्छक्ति तत्त्वात्मकैः परैः ।
सोपानैर्दशभिर्युक्तो मञ्चकोप्यधिराजते ॥ 11 ॥
ब्रह्मा विष्णुश्च रुद्रश्च ईश्वरश्च सदाशिवः ।
एते मञ्चखुराः प्रोक्ताः फलकस्तु सदाशिवः ॥ 12 ॥
तस्योपरि महादेवो भुवनेशो विराजते ।
या देवी निजलीलार्थं द्विधाभूता बभूवह ॥ 13 ॥
सृष्ट्यादौ तु स एवायं तदर्धाङ्गो महेश्वरः ।
कन्दर्प दर्पनाशोद्यत्कोटि कन्दर्पसुन्दरः ॥ 14 ॥
पञ्चवक्त्रस्त्रिनेत्रश्च मणिभूषण भूषितः ।
हरिणाभीतिपरशून्वरं च निजबाहुभिः ॥ 15 ॥
दधानः षोडशाब्दोऽसौ देवः सर्वेश्वरो महान् ।
कोटिसूर्य प्रतीकाशश्चन्द्रकोटि सुशीतलः ॥ 16 ॥
शुद्धस्फटिक सङ्काशस्त्रिनेत्रः शीतल द्युतिः ।
वामाङ्के सन्निषण्णाऽस्य देवी श्रीभुवनेश्वरी ॥ 17 ॥
नवरत्नगणाकीर्ण काञ्चीदाम विराजिता ।
तप्तकाञ्चनसन्नद्ध वैदूर्याङ्गदभूषणा ॥ 18 ॥
कनच्छ्रीचक्रताटङ्क विटङ्क वदनाम्बुजा ।
ललाटकान्ति विभव विजितार्धसुधाकरा ॥ 19 ॥
बिम्बकान्ति तिरस्कारिरदच्छद विराजिता ।
लसत्कुङ्कुमकस्तूरीतिलकोद्भासितानना ॥ 20 ॥
दिव्य चूडामणि स्फार चञ्चच्चन्द्रकसूर्यका ।
उद्यत्कविसमस्वच्छ नासाभरण भासुरा ॥ 21 ॥
चिन्ताकलम्बितस्वच्छ मुक्तागुच्छ विराजिता ।
पाटीर पङ्क कर्पूर कुङ्कुमालङ्कृत स्तनी ॥ 22 ॥
विचित्र विविधा कल्पा कम्बुसङ्काश कन्धरा ।
दाडिमीफलबीजाभ दन्तपङ्क्ति विराजिता ॥ 23 ॥
अनर्घ्य रत्नघटित मुकुटाञ्चित मस्तका ।
मत्तालिमालाविलसदलकाढ्य मुखाम्बुजा ॥ 24 ॥
कलङ्ककार्श्यनिर्मुक्त शरच्चन्द्रनिभानना ।
जाह्नवीसलिलावर्त शोभिनाभिविभूषिता ॥ 25 ॥
माणिक्य शकलाबद्ध मुद्रिकाङ्गुलिभूषिता ।
पुण्डरीकदलाकार नयनत्रयसुन्दरी ॥ 26 ॥
कल्पिताच्छ महाराग पद्मरागोज्ज्वलप्रभा ।
रत्नकिङ्किणिकायुक्त रत्नकङ्कणशोभिता ॥ 27 ॥
मणिमुक्तासरापार लसत्पदकसन्ततिः ।
रत्नाङ्गुलिप्रवितत प्रभाजाललसत्करा ॥ 28 ॥
कञ्चुकीगुम्फितापार नाना रत्नततिद्युतिः ।
मल्लिकामोदि धम्मिल्ल मल्लिकालिसरावृता ॥ 29 ॥
सुवृत्तनिबिडोत्तुङ्ग कुचभारालसा शिवा ।
वरपाशाङ्कुशाभीति लसद्बाहु चतुष्टया ॥ 30 ॥
सर्वशृङ्गारवेषाढ्या सुकुमाराङ्गवल्लरी ।
सौन्दर्यधारासर्वस्वा निर्व्याजकरुणामयी ॥ 31 ॥
निजसंलापमाधुर्य विनिर्भर्त्सितकच्छपी ।
कोटिकोटिरवीन्दूनां कान्तिं या बिभ्रती परा ॥ 32 ॥
नाना सखीभिर्दासीभिस्तथा देवाङ्गनादिभिः ।
सर्वाभिर्देवताभिस्तु समन्तात्परिवेष्टिता ॥ 33 ॥
इच्छाशक्त्या ज्ञानशक्त्या क्रियाशक्त्या समन्विता ।
लज्जा तुष्टिस्तथा पुष्टिः कीर्तिः कान्तिः क्षमा दया ॥ 34 ॥
बुद्धिर्मेधास्मृतिर्लक्ष्मीर्मूर्तिमत्योङ्गनाः स्मृताः ।
जया च विजया चैवाप्यजिता चापराजिता ॥ 35 ॥
नित्या विलासिनी दोग्ध्री त्वघोरा मङ्गला नवा ।
पीठशक्तय एतास्तु सेवन्ते यां पराम्बिकाम् ॥ 36 ॥
यस्यास्तु पार्श्वभागेस्तोनिधीतौ शङ्खपद्मकौ ।
नवरत्न वहानद्यस्तथा वै काञ्चनस्रवाः ॥ 37 ॥
सप्तधातुवहानद्यो निधिभ्यां तु विनिर्गताः ।
सुधासिन्ध्वन्तगामिन्यस्ताः सर्वा नृपसत्तम ॥ 38 ॥
सा देवी भुवनेशानी तद्वामाङ्के विराजते ।
सर्वेश त्वं महेशस्य यत्सङ्गा देव नान्यथा ॥ 39 ॥
चिन्तामणि गृहस्याऽस्य प्रमाणं शृणु भूमिप ।
सहस्रयोजनायामं महान्तस्तत्प्रचक्षते ॥ 40 ॥
तदुत्तरे महाशालाः पूर्वस्माद् द्विगुणाः स्मृताः ।
अन्तरिक्षगतं त्वेतन्निराधारं विराजते ॥ 41 ॥
सङ्कोचश्च विकाशश्च जायतेऽस्य निरन्तरम् ।
पटवत्कार्यवशतः प्रलये सर्जने तथा ॥ 42 ॥
शालानां चैव सर्वेषां सर्वकान्तिपरावधि ।
चिन्तामणिगृहं प्रोक्तं यत्र देवी महोमयी ॥ 43 ॥
येये उपासकाः सन्ति प्रतिब्रह्माण्डवर्तिनः ।
देवेषु नागलोकेषु मनुष्येष्वितरेषु च ॥ 44 ॥
श्रीदेव्यास्ते च सर्वेपि व्रजन्त्यत्रैव भूमिप ।
देवीक्षेत्रे ये त्यजन्ति प्राणान्देव्यर्चने रताः ॥ 45 ॥
ते सर्वे यान्ति तत्रैव यत्र देवी महोत्सवा ।
घृतकुल्या दुग्धकुल्या दधिकुल्या मधुस्रवाः ॥ 46 ॥
स्यन्दन्ति सरितः सर्वास्तथामृतवहाः पराः ।
द्राक्षारसवहाः काश्चिज्जम्बूरसवहाः पराः ॥ 47 ॥
आम्रेक्षुरसवाहिन्यो नद्यस्तास्तु सहस्रशः ।
मनोरथफलावृक्षावाप्यः कूपास्तथैव च ॥ 48 ॥
यथेष्टपानफलदान न्यूनं किञ्चिदस्ति हि ।
न रोगपलितं वापि जरा वापि कदाचन ॥ 49 ॥
न चिन्ता न च मात्सर्यं कामक्रोधादिकं तथा ।
सर्वे युवानः सस्त्रीकाः सहस्रादित्यवर्चसः ॥ 50 ॥
भजन्ति सततं देवीं तत्र श्रीभुवनेश्वरीम् ।
केचित्सलोकतापन्नाः केचित्सामीप्यतां गताः ॥ 51 ॥
सरूपतां गताः केचित्सार्ष्टितां च परेगताः ।
यायास्तु देवतास्तत्र प्रतिब्रह्माण्डवर्तिनाम् ॥ 52 ॥
समष्टयः स्थितास्तास्तु सेवन्ते जगदीश्वरीम् ।
सप्तकोटिमहामन्त्रा मूर्तिमन्त उपासते ॥ 53 ॥
महाविद्याश्च सकलाः साम्यावस्थात्मिकां शिवाम् ।
कारणब्रह्मरूपां तां माया शबलविग्रहाम् ॥ 54 ॥
इत्थं राजन्मया प्रोक्तं मणिद्वीपं महत्तरम् ।
न सूर्यचन्द्रौ नो विद्युत्कोटयोग्निस्तथैव च ॥ 55 ॥
एतस्य भासा कोट्यंश कोट्यंशो नापि ते समाः ।
क्वचिद्विद्रुमसङ्काशं क्वचिन्मरकतच्छवि ॥ 56 ॥
विद्युद्भानुसमच्छायं मध्यसूर्यसमं क्वचित् ।
विद्युत्कोटिमहाधारा सारकान्तिततं क्वचित् ॥ 57 ॥
क्वचित्सिन्दूर नीलेन्द्रं माणिक्य सदृशच्छवि ।
हीरसार महागर्भ धगद्धगित दिक्तटम् ॥ 58 ॥
कान्त्या दावानलसमं तप्तकाञ्चन सन्निभम् ।
क्वचिच्चन्द्रोपलोद्गारं सूर्योद्गारं च कुत्र चित् ॥ 59 ॥
रत्नशृङ्गि समायुक्तं रत्नप्राकार गोपुरम् ।
रत्नपत्रै रत्नफलैर्वृक्षैश्च परिमण्डितम् ॥ 60 ॥
नृत्यन्मयूरसङ्घैश्च कपोतरणितोज्ज्वलम् ।
कोकिलाकाकलीलापैः शुकलापैश्च शोभितम् ॥ 61 ॥
सुरम्य रमणीयाम्बु लक्षावधि सरोवृतम् ।
तन्मध्यभाग विलसद्विकचद्रत्न पङ्कजैः ॥ 62 ॥
सुगन्धिभिः समन्तात्तु वासितं शतयोजनम् ।
मन्दमारुत सम्भिन्न चलद्द्रुम समाकुलम् ॥ 63 ॥
चिन्तामणि समूहानां ज्योतिषा वितताम्बरम् ।
रत्नप्रभाभिरभितो धगद्धगित दिक्तटम् ॥ 64 ॥
वृक्षव्रात महागन्धवातव्रात सुपूरितम् ।
धूपधूपायितं राजन्मणिदीपायुतोज्ज्वलम् ॥ 65 ॥
मणिजालक सच्छिद्र तरलोदरकान्तिभिः ।
दिङ्मोहजनकं चैतद्दर्पणोदर संयुतम् ॥ 66 ॥
ऐश्वर्यस्य समग्रस्य शृङ्गारस्याखिलस्य च ।
सर्वज्ञतायाः सर्वायास्तेजसश्चाखिलस्य च ॥ 67 ॥
पराक्रमस्य सर्वस्य सर्वोत्तमगुणस्य च ।
सकला या दयायाश्च समाप्तिरिह भूपते ॥ 68 ॥
राज्ञ आनन्दमारभ्य ब्रह्मलोकान्त भूमिषु ।
आनन्दा ये स्थिताः सर्वे तेऽत्रैवान्तर्भवन्ति हि ॥ 69 ॥
इति ते वर्णितं राजन्मणिद्वीपं महत्तरम् ।
महादेव्याः परंस्थानं सर्वलोकोत्तमोत्तमम् ॥ 70 ॥
एतस्य स्मरणात्सद्यः सर्वपापं विनश्यति ।
प्राणोत्क्रमणसन्धौ तु स्मृत्वा तत्रैव गच्छति ॥ 71 ॥
अध्याय पञ्चकं त्वेतत्पठेन्नित्यं समाहितः ।
भूतप्रेतपिशाचादि बाधा तत्र भवेन्न हि ॥ 72 ॥
नवीन गृह निर्माणे वास्तुयागे तथैव च ।
पठितव्यं प्रयत्नेन कल्याणं तेन जायते ॥ 73 ॥
इति श्रीदेवीभागवते महापुराणे द्वादशस्कन्धे द्वादशोध्यायः ॥
(śrīdevībhāgavataṃ, dvādaśa skandhaṃ, dvādaśo'dhyāyaḥ, maṇidvīpa varṇana - 3)
vyāsa uvāca |
tadeva devīsadanaṃ madhyabhāge virājate |
sahasra stambhasaṃyuktāścatvārasteṣu maṇḍapāḥ || 1 ||
śṛṅgāramaṇḍapaścaiko muktimaṇḍapa eva ca |
jñānamaṇḍapa sañjñastu tṛtīyaḥ parikīrtitaḥ || 2 ||
ekāntamaṇḍapaścaiva caturthaḥ parikīrtitaḥ |
nānā vitānasaṃyuktā nānā dhūpaistu dhūpitāḥ || 3 ||
koṭisūryasamāḥ kāntyā bhrāñjante maṇḍapāḥ śubhāḥ |
tanmaṇḍapānāṃ paritaḥ kāśmīravanikā smṛtā || 4 ||
mallikākundavanikā yatra puṣkalakāḥ sthitāḥ |
asaṅkhyātā mṛgamadaiḥ pūritāstatsravā nṛpa || 5 ||
mahāpadmāṭavī tadvadratnasopānanirmitā |
sudhārasenasampūrṇā guñjanmattamadhuvratā || 6 ||
haṃsakāraṇḍavākīrṇā gandhapūrita diktaṭā |
vanikānāṃ sugandhaistu maṇidvīpaṃ suvāsitam || 7 ||
śṛṅgāramaṇḍape devyo gāyanti vividhaiḥ svaraiḥ |
sabhāsado devavaśā madhye śrījagadambikā || 8 ||
muktimaṇḍapamadhye tu mocayatyaniśaṃ śivā |
jñānopadeśaṃ kurute tṛtīye nṛpa maṇḍape || 9 ||
caturthamaṇḍape caiva jagadrakṣā vicintanam |
mantriṇī sahitā nityaṃ karoti jagadambikā || 10 ||
cintāmaṇigṛhe rājañchakti tattvātmakaiḥ paraiḥ |
sopānairdaśabhiryukto mañcakopyadhirājate || 11 ||
brahmā viṣṇuśca rudraśca īśvaraśca sadāśivaḥ |
ete mañcakhurāḥ proktāḥ phalakastu sadāśivaḥ || 12 ||
tasyopari mahādevo bhuvaneśo virājate |
yā devī nijalīlārthaṃ dvidhābhūtā babhūvaha || 13 ||
sṛṣṭyādau tu sa evāyaṃ tadardhāṅgo maheśvaraḥ |
kandarpa darpanāśodyatkoṭi kandarpasundaraḥ || 14 ||
pañcavaktrastrinetraśca maṇibhūṣaṇa bhūṣitaḥ |
hariṇābhītiparaśūnvaraṃ ca nijabāhubhiḥ || 15 ||
dadhānaḥ ṣoḍaśābdo'sau devaḥ sarveśvaro mahān |
koṭisūrya pratīkāśaścandrakoṭi suśītalaḥ || 16 ||
śuddhasphaṭika saṅkāśastrinetraḥ śītala dyutiḥ |
vāmāṅke sanniṣaṇṇā'sya devī śrībhuvaneśvarī || 17 ||
navaratnagaṇākīrṇa kāñcīdāma virājitā |
taptakāñcanasannaddha vaidūryāṅgadabhūṣaṇā || 18 ||
kanacchrīcakratāṭaṅka viṭaṅka vadanāmbujā |
lalāṭakānti vibhava vijitārdhasudhākarā || 19 ||
bimbakānti tiraskāriradacchada virājitā |
lasatkuṅkumakastūrītilakodbhāsitānanā || 20 ||
divya cūḍāmaṇi sphāra cañcaccandrakasūryakā |
udyatkavisamasvaccha nāsābharaṇa bhāsurā || 21 ||
cintākalambitasvaccha muktāguccha virājitā |
pāṭīra paṅka karpūra kuṅkumālaṅkṛta stanī || 22 ||
vicitra vividhā kalpā kambusaṅkāśa kandharā |
dāḍimīphalabījābha dantapaṅkti virājitā || 23 ||
anarghya ratnaghaṭita mukuṭāñcita mastakā |
mattālimālāvilasadalakāḍhya mukhāmbujā || 24 ||
kalaṅkakārśyanirmukta śaraccandranibhānanā |
jāhnavīsalilāvarta śobhinābhivibhūṣitā || 25 ||
māṇikya śakalābaddha mudrikāṅgulibhūṣitā |
puṇḍarīkadalākāra nayanatrayasundarī || 26 ||
kalpitāccha mahārāga padmarāgojjvalaprabhā |
ratnakiṅkiṇikāyukta ratnakaṅkaṇaśobhitā || 27 ||
maṇimuktāsarāpāra lasatpadakasantatiḥ |
ratnāṅgulipravitata prabhājālalasatkarā || 28 ||
kañcukīgumphitāpāra nānā ratnatatidyutiḥ |
mallikāmodi dhammilla mallikālisarāvṛtā || 29 ||
suvṛttanibiḍottuṅga kucabhārālasā śivā |
varapāśāṅkuśābhīti lasadbāhu catuṣṭayā || 30 ||
sarvaśṛṅgāraveṣāḍhyā sukumārāṅgavallarī |
saundaryadhārāsarvasvā nirvyājakaruṇāmayī || 31 ||
nijasaṃlāpamādhurya vinirbhartsitakacchapī |
koṭikoṭiravīndūnāṃ kāntiṃ yā bibhratī parā || 32 ||
nānā sakhībhirdāsībhistathā devāṅganādibhiḥ |
sarvābhirdevatābhistu samantātpariveṣṭitā || 33 ||
icchāśaktyā jñānaśaktyā kriyāśaktyā samanvitā |
lajjā tuṣṭistathā puṣṭiḥ kīrtiḥ kāntiḥ kṣamā dayā || 34 ||
buddhirmedhāsmṛtirlakṣmīrmūrtimatyoṅganāḥ smṛtāḥ |
jayā ca vijayā caivāpyajitā cāparājitā || 35 ||
nityā vilāsinī dogdhrī tvaghorā maṅgalā navā |
pīṭhaśaktaya etāstu sevante yāṃ parāmbikām || 36 ||
yasyāstu pārśvabhāgestonidhītau śaṅkhapadmakau |
navaratna vahānadyastathā vai kāñcanasravāḥ || 37 ||
saptadhātuvahānadyo nidhibhyāṃ tu vinirgatāḥ |
sudhāsindhvantagāminyastāḥ sarvā nṛpasattama || 38 ||
sā devī bhuvaneśānī tadvāmāṅke virājate |
sarveśa tvaṃ maheśasya yatsaṅgā deva nānyathā || 39 ||
cintāmaṇi gṛhasyā'sya pramāṇaṃ śṛṇu bhūmipa |
sahasrayojanāyāmaṃ mahāntastatpracakṣate || 40 ||
taduttare mahāśālāḥ pūrvasmād dviguṇāḥ smṛtāḥ |
antarikṣagataṃ tvetannirādhāraṃ virājate || 41 ||
saṅkocaśca vikāśaśca jāyate'sya nirantaram |
paṭavatkāryavaśataḥ pralaye sarjane tathā || 42 ||
śālānāṃ caiva sarveṣāṃ sarvakāntiparāvadhi |
cintāmaṇigṛhaṃ proktaṃ yatra devī mahomayī || 43 ||
yeye upāsakāḥ santi pratibrahmāṇḍavartinaḥ |
deveṣu nāgalokeṣu manuṣyeṣvitareṣu ca || 44 ||
śrīdevyāste ca sarvepi vrajantyatraiva bhūmipa |
devīkṣetre ye tyajanti prāṇāndevyarcane ratāḥ || 45 ||
te sarve yānti tatraiva yatra devī mahotsavā |
ghṛtakulyā dugdhakulyā dadhikulyā madhusravāḥ || 46 ||
syandanti saritaḥ sarvāstathāmṛtavahāḥ parāḥ |
drākṣārasavahāḥ kāścijjambūrasavahāḥ parāḥ || 47 ||
āmrekṣurasavāhinyo nadyastāstu sahasraśaḥ |
manorathaphalāvṛkṣāvāpyaḥ kūpāstathaiva ca || 48 ||
yatheṣṭapānaphaladāna nyūnaṃ kiñcidasti hi |
na rogapalitaṃ vāpi jarā vāpi kadācana || 49 ||
na cintā na ca mātsaryaṃ kāmakrodhādikaṃ tathā |
sarve yuvānaḥ sastrīkāḥ sahasrādityavarcasaḥ || 50 ||
bhajanti satataṃ devīṃ tatra śrībhuvaneśvarīm |
kecitsalokatāpannāḥ kecitsāmīpyatāṃ gatāḥ || 51 ||
sarūpatāṃ gatāḥ kecitsārṣṭitāṃ ca paregatāḥ |
yāyāstu devatāstatra pratibrahmāṇḍavartinām || 52 ||
samaṣṭayaḥ sthitāstāstu sevante jagadīśvarīm |
saptakoṭimahāmantrā mūrtimanta upāsate || 53 ||
mahāvidyāśca sakalāḥ sāmyāvasthātmikāṃ śivām |
kāraṇabrahmarūpāṃ tāṃ māyā śabalavigrahām || 54 ||
itthaṃ rājanmayā proktaṃ maṇidvīpaṃ mahattaram |
na sūryacandrau no vidyutkoṭayognistathaiva ca || 55 ||
etasya bhāsā koṭyaṃśa koṭyaṃśo nāpi te samāḥ |
kvacidvidrumasaṅkāśaṃ kvacinmarakatacchavi || 56 ||
vidyudbhānusamacchāyaṃ madhyasūryasamaṃ kvacit |
vidyutkoṭimahādhārā sārakāntitataṃ kvacit || 57 ||
kvacitsindūra nīlendraṃ māṇikya sadṛśacchavi |
hīrasāra mahāgarbha dhagaddhagita diktaṭam || 58 ||
kāntyā dāvānalasamaṃ taptakāñcana sannibham |
kvaciccandropalodgāraṃ sūryodgāraṃ ca kutra cit || 59 ||
ratnaśṛṅgi samāyuktaṃ ratnaprākāra gopuram |
ratnapatrai ratnaphalairvṛkṣaiśca parimaṇḍitam || 60 ||
nṛtyanmayūrasaṅghaiśca kapotaraṇitojjvalam |
kokilākākalīlāpaiḥ śukalāpaiśca śobhitam || 61 ||
suramya ramaṇīyāmbu lakṣāvadhi sarovṛtam |
tanmadhyabhāga vilasadvikacadratna paṅkajaiḥ || 62 ||
sugandhibhiḥ samantāttu vāsitaṃ śatayojanam |
mandamāruta sambhinna caladdruma samākulam || 63 ||
cintāmaṇi samūhānāṃ jyotiṣā vitatāmbaram |
ratnaprabhābhirabhito dhagaddhagita diktaṭam || 64 ||
vṛkṣavrāta mahāgandhavātavrāta supūritam |
dhūpadhūpāyitaṃ rājanmaṇidīpāyutojjvalam || 65 ||
maṇijālaka sacchidra taralodarakāntibhiḥ |
diṅmohajanakaṃ caitaddarpaṇodara saṃyutam || 66 ||
aiśvaryasya samagrasya śṛṅgārasyākhilasya ca |
sarvajñatāyāḥ sarvāyāstejasaścākhilasya ca || 67 ||
parākramasya sarvasya sarvottamaguṇasya ca |
sakalā yā dayāyāśca samāptiriha bhūpate || 68 ||
rājña ānandamārabhya brahmalokānta bhūmiṣu |
ānandā ye sthitāḥ sarve te'traivāntarbhavanti hi || 69 ||
iti te varṇitaṃ rājanmaṇidvīpaṃ mahattaram |
mahādevyāḥ paraṃsthānaṃ sarvalokottamottamam || 70 ||
etasya smaraṇātsadyaḥ sarvapāpaṃ vinaśyati |
prāṇotkramaṇasandhau tu smṛtvā tatraiva gacchati || 71 ||
adhyāya pañcakaṃ tvetatpaṭhennityaṃ samāhitaḥ |
bhūtapretapiśācādi bādhā tatra bhavenna hi || 72 ||
navīna gṛha nirmāṇe vāstuyāge tathaiva ca |
paṭhitavyaṃ prayatnena kalyāṇaṃ tena jāyate || 73 ||
iti śrīdevībhāgavate mahāpurāṇe dvādaśaskandhe dvādaśodhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.