ಆತ್ಮಾಪರಾಧವೃಕ್ಷಸ್ಯ ಫಲಾನ್ಯೇತಾನಿ ದೇಹಿನಾಮ್ ।
ದಾರಿದ್ರ್ಯದುಃಖರೋಗಾಣಿ ಬನ್ಧನವ್ಯಸನಾನಿ ಚ ॥ 01 ॥
ಪುನರ್ವಿತ್ತಂ ಪುನರ್ಮಿತ್ರಂ ಪುನರ್ಭಾರ್ಯಾ ಪುನರ್ಮಹೀ ।
ಏತತ್ಸರ್ವಂ ಪುನರ್ಲಭ್ಯಂ ನ ಶರೀರಂ ಪುನಃ ಪುನಃ ॥ 02 ॥
ಬಹೂನಾಂ ಚೈವ ಸತ್ತ್ವಾನಾಂ ಸಮವಾಯೋ ರಿಪುಞ್ಜಯಃ ।
ವರ್ಷಾಧಾರಾಧರೋ ಮೇಘಸ್ತೃಣೈರಪಿ ನಿವಾರ್ಯತೇ ॥ 03 ॥
ಜಲೇ ತೈಲಂ ಖಲೇ ಗುಹ್ಯಂ ಪಾತ್ರೇ ದಾನಂ ಮನಾಗಪಿ ।
ಪ್ರಾಜ್ಞೇ ಶಾಸ್ತ್ರಂ ಸ್ವಯಂ ಯಾತಿ ವಿಸ್ತಾರಂ ವಸ್ತುಶಕ್ತಿತಃ ॥ 04 ॥
ಧರ್ಮಾಖ್ಯಾನೇ ಶ್ಮಶಾನೇ ಚ ರೋಗಿಣಾಂ ಯಾ ಮತಿರ್ಭವೇತ್ ।
ಸಾ ಸರ್ವದೈವ ತಿಷ್ಠೇಚ್ಚೇತ್ಕೋ ನ ಮುಚ್ಯೇತ ಬನ್ಧನಾತ್ ॥ 05 ॥
ಉತ್ಪನ್ನಪಶ್ಚಾತ್ತಾಪಸ್ಯ ಬುದ್ಧಿರ್ಭವತಿ ಯಾದೃಶೀ ।
ತಾದೃಶೀ ಯದಿ ಪೂರ್ವಂ ಸ್ಯಾತ್ಕಸ್ಯ ನ ಸ್ಯಾನ್ಮಹೋದಯಃ ॥ 06 ॥
ದಾನೇ ತಪಸಿ ಶೌರ್ಯೇ ವಾ ವಿಜ್ಞಾನೇ ವಿನಯೇ ನಯೇ ।
ವಿಸ್ಮಯೋ ನಹಿ ಕರ್ತವ್ಯೋ ಬಹುರತ್ನಾ ವಸುನ್ಧರಾ ॥ 07 ॥
ದೂರಸ್ಥೋಽಪಿ ನ ದೂರಸ್ಥೋ ಯೋ ಯಸ್ಯ ಮನಸಿ ಸ್ಥಿತಃ ।
ಯೋ ಯಸ್ಯ ಹೃದಯೇ ನಾಸ್ತಿ ಸಮೀಪಸ್ಥೋಽಪಿ ದೂರತಃ ॥ 08 ॥
ಯಸ್ಮಾಚ್ಚ ಪ್ರಿಯಮಿಚ್ಛೇತ್ತು ತಸ್ಯ ಬ್ರೂಯಾತ್ಸದಾ ಪ್ರಿಯಮ್ ।
ವ್ಯಾಧೋ ಮೃಗವಧಂ ಕರ್ತುಂ ಗೀತಂ ಗಾಯತಿ ಸುಸ್ವರಮ್ ॥ 09 ॥
ಅತ್ಯಾಸನ್ನಾ ವಿನಾಶಾಯ ದೂರಸ್ಥಾ ನ ಫಲಪ್ರದಾ ।
ಸೇವ್ಯತಾಂ ಮಧ್ಯಭಾವೇನ ರಾಜಾ ವಹ್ನಿರ್ಗುರುಃ ಸ್ತ್ರಿಯಃ ॥ 10 ॥
ಅಗ್ನಿರಾಪಃ ಸ್ತ್ರಿಯೋ ಮೂರ್ಖಾಃ ಸರ್ಪಾ ರಾಜಕುಲಾನಿ ಚ ।
ನಿತ್ಯಂ ಯತ್ನೇನ ಸೇವ್ಯಾನಿ ಸದ್ಯಃ ಪ್ರಾಣಹರಾಣಿ ಷಟ್ ॥ 11 ॥
ಸ ಜೀವತಿ ಗುಣಾ ಯಸ್ಯ ಯಸ್ಯ ಧರ್ಮಃ ಸ ಜೀವತಿ ।
ಗುಣಧರ್ಮವಿಹೀನಸ್ಯ ಜೀವಿತಂ ನಿಷ್ಪ್ರಯೋಜನಮ್ ॥ 12 ॥
ಯದೀಚ್ಛಸಿ ವಶೀಕರ್ತುಂ ಜಗದೇಕೇನ ಕರ್ಮಣಾ ।
ಪುರಾ ಪಞ್ಚದಶಾಸ್ಯೇಭ್ಯೋ ಗಾಂ ಚರನ್ತೀ ನಿವಾರಯ ॥ 13 ॥
ಪ್ರಸ್ತಾವಸದೃಶಂ ವಾಕ್ಯಂ ಪ್ರಭಾವಸದೃಶಂ ಪ್ರಿಯಮ್ ।
ಆತ್ಮಶಕ್ತಿಸಮಂ ಕೋಪಂ ಯೋ ಜಾನಾತಿ ಸ ಪಣ್ಡಿತಃ ॥ 14 ॥
ಏಕ ಏವ ಪದಾರ್ಥಸ್ತು ತ್ರಿಧಾ ಭವತಿ ವೀಕ್ಷಿತಃ ।
ಕುಣಪಂ ಕಾಮಿನೀ ಮಾಂಸಂ ಯೋಗಿಭಿಃ ಕಾಮಿಭಿಃ ಶ್ವಭಿಃ ॥ 15 ॥
ಸುಸಿದ್ಧಮೌಷಧಂ ಧರ್ಮಂ ಗೃಹಚ್ಛಿದ್ರಂ ಚ ಮೈಥುನಮ್ ।
ಕುಭುಕ್ತಂ ಕುಶ್ರುತಂ ಚೈವ ಮತಿಮಾನ್ನ ಪ್ರಕಾಶಯೇತ್ ॥ 16 ॥
ತಾವನ್ಮೌನೇನ ನೀಯನ್ತೇ ಕೋಕಿಲೈಶ್ಚೈವ ವಾಸರಾಃ ।
ಯಾವತ್ಸರ್ವಜನಾನನ್ದದಾಯಿನೀ ವಾಕ್ಪ್ರವರ್ತತೇ ॥ 17 ॥
ಧರ್ಮಂ ಧನಂ ಚ ಧಾನ್ಯಂ ಚ ಗುರೋರ್ವಚನಮೌಷಧಮ್ ।
ಸುಗೃಹೀತಂ ಚ ಕರ್ತವ್ಯಮನ್ಯಥಾ ತು ನ ಜೀವತಿ ॥ 18 ॥
ತ್ಯಜ ದುರ್ಜನಸಂಸರ್ಗಂ ಭಜ ಸಾಧುಸಮಾಗಮಮ್ ।
ಕುರು ಪುಣ್ಯಮಹೋರಾತ್ರಂ ಸ್ಮರ ನಿತ್ಯಮನಿತ್ಯತಃ ॥ 19 ॥
Roman (IAST) Transliteration
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
आत्मापराधवृक्षस्य फलान्येतानि देहिनाम् ।
दारिद्र्यदुःखरोगाणि बन्धनव्यसनानि च ॥ 01 ॥
पुनर्वित्तं पुनर्मित्रं पुनर्भार्या पुनर्मही ।
एतत्सर्वं पुनर्लभ्यं न शरीरं पुनः पुनः ॥ 02 ॥
बहूनां चैव सत्त्वानां समवायो रिपुञ्जयः ।
वर्षाधाराधरो मेघस्तृणैरपि निवार्यते ॥ 03 ॥
जले तैलं खले गुह्यं पात्रे दानं मनागपि ।
प्राज्ञे शास्त्रं स्वयं याति विस्तारं वस्तुशक्तितः ॥ 04 ॥
धर्माख्याने श्मशाने च रोगिणां या मतिर्भवेत् ।
सा सर्वदैव तिष्ठेच्चेत्को न मुच्येत बन्धनात् ॥ 05 ॥
उत्पन्नपश्चात्तापस्य बुद्धिर्भवति यादृशी ।
तादृशी यदि पूर्वं स्यात्कस्य न स्यान्महोदयः ॥ 06 ॥
दाने तपसि शौर्ये वा विज्ञाने विनये नये ।
विस्मयो नहि कर्तव्यो बहुरत्ना वसुन्धरा ॥ 07 ॥
दूरस्थोऽपि न दूरस्थो यो यस्य मनसि स्थितः ।
यो यस्य हृदये नास्ति समीपस्थोऽपि दूरतः ॥ 08 ॥
यस्माच्च प्रियमिच्छेत्तु तस्य ब्रूयात्सदा प्रियम् ।
व्याधो मृगवधं कर्तुं गीतं गायति सुस्वरम् ॥ 09 ॥
अत्यासन्ना विनाशाय दूरस्था न फलप्रदा ।
सेव्यतां मध्यभावेन राजा वह्निर्गुरुः स्त्रियः ॥ 10 ॥
अग्निरापः स्त्रियो मूर्खाः सर्पा राजकुलानि च ।
नित्यं यत्नेन सेव्यानि सद्यः प्राणहराणि षट् ॥ 11 ॥
स जीवति गुणा यस्य यस्य धर्मः स जीवति ।
गुणधर्मविहीनस्य जीवितं निष्प्रयोजनम् ॥ 12 ॥
यदीच्छसि वशीकर्तुं जगदेकेन कर्मणा ।
पुरा पञ्चदशास्येभ्यो गां चरन्ती निवारय ॥ 13 ॥
प्रस्तावसदृशं वाक्यं प्रभावसदृशं प्रियम् ।
आत्मशक्तिसमं कोपं यो जानाति स पण्डितः ॥ 14 ॥
एक एव पदार्थस्तु त्रिधा भवति वीक्षितः ।
कुणपं कामिनी मांसं योगिभिः कामिभिः श्वभिः ॥ 15 ॥
सुसिद्धमौषधं धर्मं गृहच्छिद्रं च मैथुनम् ।
कुभुक्तं कुश्रुतं चैव मतिमान्न प्रकाशयेत् ॥ 16 ॥
तावन्मौनेन नीयन्ते कोकिलैश्चैव वासराः ।
यावत्सर्वजनानन्ददायिनी वाक्प्रवर्तते ॥ 17 ॥
धर्मं धनं च धान्यं च गुरोर्वचनमौषधम् ।
सुगृहीतं च कर्तव्यमन्यथा तु न जीवति ॥ 18 ॥
त्यज दुर्जनसंसर्गं भज साधुसमागमम् ।
कुरु पुण्यमहोरात्रं स्मर नित्यमनित्यतः ॥ 19 ॥
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.