𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌬𑌾𑌲𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌷𑌷𑍍𑌠𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ।
. 𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌪𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌮𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌵𑍇𑌦𑌵𑌿𑌤𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑌸𑌙𑍍𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 ।
𑌦𑍀𑌰𑍍𑌘𑌦𑌰𑍍𑌶𑍀 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾𑌃 𑌪𑍗𑌰𑌜𑌾𑌨𑌪𑌦𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 1 ॥
𑌇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵𑌾𑌕𑍂𑌣𑌾𑌮𑌤𑌿𑌰𑌥𑍋 𑌯𑌜𑍍𑌵𑌾 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌰𑌤𑍋 𑌵𑌶𑍀 ।
𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑍋 𑌰𑌾𑌜𑌰𑍍𑌷𑌿𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌷𑍁 𑌲𑍋𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌃 ॥ 2 ॥
𑌬𑌲𑌵𑌾𑌨𑍍𑌨𑌿𑌹𑌤𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑍋 𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌵𑌾𑌨𑍍𑌵𑌿𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌧𑌨𑍈𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌙𑍍𑌗𑍍𑌰𑌹𑍈𑌶𑍍𑌚𑌾𑌨𑍍𑌯𑍈𑌶𑍍𑌶𑌕𑍍𑌰𑌵𑍈𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑍋𑌪𑌮𑌃 ॥ 3 ॥
𑌯𑌥𑌾 𑌮𑌨𑍁𑌰𑍍𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾 𑌲𑍋𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌪𑌰𑌿𑌰𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌾 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌦𑌶𑌰𑌥𑍋 𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌵𑌸𑌞𑍍𑌜𑌗𑌦𑌪𑌾𑌲𑌯𑌤𑍍 ॥ 4 ॥
𑌤𑍇𑌨 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌾𑌭𑌿𑌸𑌨𑍍𑌧𑍇𑌨 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌰𑍍𑌗𑌮𑌨𑍁𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌾 ।
𑌪𑌾𑌲𑌿𑌤𑌾 𑌸𑌾 𑌪𑍁𑌰𑍀 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍇𑌣𑍇𑌵𑌾𑌮𑌰𑌾𑌵𑌤𑍀 ॥ 5 ॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌪𑍁𑌰𑌵𑌰𑍇 𑌹𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑍋 𑌬𑌹𑍁𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌾𑌃 ।
𑌨𑌰𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌧𑌨𑍈𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑍈𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑍈𑌰𑌲𑍁𑌬𑍍𑌧𑌾𑌸𑍍𑌸𑌤𑍍𑌯𑌵𑌾𑌦𑌿𑌨𑌃 ॥ 6 ॥
𑌨𑌾𑌲𑍍𑌪𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌚𑌯𑌃 𑌕𑌶𑍍𑌚𑌿𑌦𑌾𑌸𑍀𑌤𑍍𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌪𑍁𑌰𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑍇 ।
𑌕𑍁𑌟𑍁𑌮𑍍𑌬𑍀 𑌯𑍋 𑌹𑍍𑌯𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌰𑍍𑌥𑍋𑌽𑌗𑌵𑌾𑌶𑍍𑌵𑌧𑌨𑌧𑌾𑌨𑍍𑌯𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 7 ॥
𑌕𑌾𑌮𑍀 𑌵𑌾 𑌨 𑌕𑌦𑌰𑍍𑌯𑍋 𑌵𑌾 𑌨𑍃𑌶𑌂𑌸𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 ।
𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍁𑌂 𑌶𑌕𑍍𑌯𑌮𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨𑌾𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍𑌨 𑌚 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿𑌕𑌃 ॥ 8 ॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌨𑌰𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌨𑌾𑌰𑍍𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌶𑍀𑌲𑌾𑌸𑍍𑌸𑍁𑌸𑌂𑌯𑌤𑌾𑌃 ।
𑌉𑌦𑌿𑌤𑌾𑌶𑍍𑌶𑍀𑌲𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌯 𑌇𑌵𑌾𑌮𑌲𑌾𑌃 ॥ 9 ॥
𑌨𑌾𑌕𑍁𑌣𑍍𑌡𑌲𑍀 𑌨𑌾𑌮𑌕𑍁𑌟𑍀 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌰𑌗𑍍𑌵𑍀 𑌨𑌾𑌲𑍍𑌪𑌭𑍋𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 ।
𑌨𑌾𑌮𑍃𑌷𑍍𑌟𑍋 𑌨𑌾𑌨𑍁𑌲𑌿𑌪𑍍𑌤𑌾𑌙𑍍𑌗𑍋 𑌨𑌾𑌸𑍁𑌗𑌨𑍍𑌧𑌶𑍍𑌚 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 10 ॥
𑌨𑌾𑌮𑍃𑌷𑍍𑌟𑌭𑍋𑌜𑍀 𑌨𑌾𑌦𑌾𑌤𑌾 𑌨𑌾𑌪𑍍𑌯𑌨𑌙𑍍𑌗𑌦𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑌧𑍃𑌕𑍍 ।
𑌨𑌾𑌹𑌸𑍍𑌤𑌾𑌭𑌰𑌣𑍋 𑌵𑌾𑌽𑌪𑌿 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌨𑌾𑌪𑍍𑌯𑌨𑌾𑌤𑍍𑌮𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 11 ॥
𑌨𑌾𑌨𑌾𑌹𑌿𑌤𑌾𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌨𑌾𑌯𑌜𑍍𑌵𑌾 𑌨 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌦𑍍𑌰𑍋 𑌵𑌾 𑌨 𑌤𑌸𑍍𑌕𑌰𑌃 ।
𑌕𑌶𑍍𑌚𑌿𑌦𑌾𑌸𑍀𑌦𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨 𑌚 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌸𑌙𑍍𑌕𑌰𑌃 ॥ 12 ॥
𑌸𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌨𑌿𑌰𑌤𑌾 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾 𑌵𑌿𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌃 ।
𑌦𑌾𑌨𑌾𑌧𑍍𑌯𑌯𑌨𑌶𑍀𑌲𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌂𑌯𑌤𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌪𑌰𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑍇 ॥ 13 ॥
𑌨 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿𑌕𑍋 𑌨𑌾𑌨𑍃𑌤𑌕𑍋 𑌨 𑌕𑌶𑍍𑌚𑌿𑌦𑌬𑌹𑍁𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌃 ।
𑌨𑌾𑌸𑍂𑌯𑌕𑍋 𑌨 𑌚𑌾𑌽𑌶𑌕𑍍𑌤𑍋 𑌨𑌾𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌤𑌦𑌾 ॥ 14 ॥
𑌨𑌾𑌷𑌡𑌙𑍍𑌗𑌵𑌿𑌦𑌤𑍍𑌰𑌾𑌸𑍀𑌨𑍍𑌨𑌾𑌵𑍍𑌰𑌤𑍋 𑌨𑌾𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌦𑌃 ।
𑌨 𑌦𑍀𑌨𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌤𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑍋 𑌵𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌥𑌿𑌤𑍋 𑌵𑌾𑌽𑌪𑌿 𑌕𑌶𑍍𑌚𑌨 ॥ 15 ॥
𑌕𑌶𑍍𑌚𑌿𑌨𑍍𑌨𑌰𑍋 𑌵𑌾 𑌨𑌾𑌰𑍀 𑌵𑌾 𑌨𑌾𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌾𑌨𑍍𑌨𑌾𑌪𑍍𑌯𑌰𑍂𑌪𑌵𑌾𑌨𑍍 ।
𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍁𑌂 𑌶𑌕𑍍𑌯𑌮𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌪𑌿 𑌰𑌾𑌜𑌨𑍍𑌯𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍 ॥ 16 ॥
𑌵𑌰𑍍𑌣𑍇𑌷𑍍𑌵𑌗𑍍𑌰𑍍𑌯𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌥𑍇𑌷𑍁 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌤𑌿𑌥𑌿𑌪𑍂𑌜𑌕𑌾𑌃 ।
𑌕𑍃𑌤𑌜𑍍𑌞𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌵𑌦𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌶𑍂𑌰𑌾 𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑌸𑌂𑌯𑍁𑌤𑌾𑌃 ॥ 17 ॥
𑌦𑍀𑌰𑍍𑌘𑌾𑌯𑍁𑌷𑍋 𑌨𑌰𑌾𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌸𑌂𑌶𑍍𑌰𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌸𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌪𑍗𑌤𑍍𑌰𑍈𑌶𑍍𑌚 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌭𑌿𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑍇 ॥ 18 ॥
𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌮𑍁𑌖𑌂 𑌚𑌾𑌸𑍀𑌦𑍍𑌵𑍈𑌶𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌮𑌨𑍁𑌵𑍍𑌰𑌤𑌾𑌃 ।
𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰𑌾𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌨𑌿𑌰𑌤𑌾𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌨𑍍𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌨𑍁𑌪𑌚𑌾𑌰𑌿𑌣𑌃 ॥ 19 ॥
𑌸𑌾 𑌤𑍇𑌨𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵𑌾𑌕𑍁𑌨𑌾𑌥𑍇𑌨 𑌪𑍁𑌰𑍀 𑌸𑍁𑌪𑌰𑌿𑌰𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌾 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌪𑍁𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾𑌨𑍍𑌮𑌨𑍁𑌨𑌾 𑌮𑌾𑌨𑌵𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌧𑍀𑌮𑌤𑌾 ॥ 20 ॥
𑌯𑍋𑌧𑌾𑌨𑌾𑌮𑌗𑍍𑌨𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍇𑌶𑌲𑌾𑌨𑌾𑌮𑌮𑌰𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌸𑌮𑍍𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌗𑍁𑌹𑌾 𑌕𑍇𑌸𑌰𑌿𑌣𑌾𑌮𑌿𑌵 ॥ 21 ॥
𑌕𑌾𑌮𑍍𑌭𑍋𑌜𑌵𑌿𑌷𑌯𑍇 𑌜𑌾𑌤𑍈𑌰𑍍𑌬𑌾𑌹𑍍𑌲𑍀𑌕𑍈𑌶𑍍𑌚 𑌹𑌯𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑍈𑌃 ।
𑌵𑌨𑌾𑌯𑍁𑌜𑍈𑌰𑍍𑌨𑌦𑍀𑌜𑍈𑌶𑍍𑌚 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌹𑌰𑌿𑌹𑌯𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑍈𑌃 ॥ 22 ॥
𑌵𑌿𑌨𑍍𑌧𑍍𑌯𑌪𑌰𑍍𑌵𑌤𑌜𑍈𑌰𑍍𑌮𑌤𑍍𑌤𑍈𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌹𑍈𑌮𑌵𑌤𑍈𑌰𑌪𑌿 ।
𑌮𑌦𑌾𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑍈𑌰𑌤𑌿𑌬𑌲𑍈𑌰𑍍𑌮𑌾𑌤𑌙𑍍𑌗𑍈𑌃 𑌪𑌰𑍍𑌵𑌤𑍋𑌪𑌮𑍈𑌃 ॥ 23 ॥
𑌐𑌰𑌾𑌵𑌤𑌕𑍁𑌲𑍀𑌨𑍈𑌶𑍍𑌚 𑌮𑌹𑌾𑌪𑌦𑍍𑌮𑌕𑍁𑌲𑍈𑌸𑍍𑌤𑌥𑌾 ।
𑌅𑌞𑍍𑌜𑌨𑌾𑌦𑌪𑌿 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑍈𑌰𑍍𑌵𑌾𑌮𑌨𑌾𑌦𑌪𑌿 𑌚 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌪𑍈𑌃 ॥ 24 ॥
𑌭𑌦𑍍𑌰𑍈𑌰𑍍𑌮𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍈𑌰𑍍𑌮𑍃𑌗𑍈𑌶𑍍𑌚𑍈𑌵 𑌭𑌦𑍍𑌰𑌮𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑍃𑌗𑍈𑌸𑍍𑌤𑌥𑌾 ।
𑌭𑌦𑍍𑌰𑌮𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍈𑌰𑍍𑌭𑌦𑍍𑌰𑌮𑍃𑌗𑍈𑌰𑍍𑌮𑍃𑌗𑌮𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍈𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌾 𑌪𑍁𑌰𑍀 ।
𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌮𑌤𑍍𑌤𑍈𑌸𑍍𑌸𑌦𑌾 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌨𑌾𑌗𑍈𑌰𑌚𑌲𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌭𑍈𑌃 ॥ 25 ॥
𑌸𑌾 𑌯𑍋𑌜𑌨𑍇 𑌚 𑌦𑍍𑌵𑍇 𑌭𑍂𑌯𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌨𑌾𑌮𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌕𑌾𑌶𑌤𑍇 ।
𑌯𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌦𑌶𑌰𑌥𑍋 𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌵𑌸𑌨𑍍 𑌜𑌗𑌦𑌪𑌾𑌲𑌯𑌤𑍍 ॥ 26 ॥
𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍁𑌰𑍀𑌂 𑌸 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾 𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌦𑌶𑌰𑌥𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 ।
𑌶𑌶𑌾𑌸 𑌶𑌮𑌿𑌤𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑍋 𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑍀𑌵 𑌚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑌾𑌃 ॥ 27 ॥
𑌤𑌾𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌨𑌾𑌮𑌾𑌂 𑌦𑍃𑌢𑌤𑍋𑌰𑌣𑌾𑌰𑍍𑌗𑌲𑌾𑌂 𑌗𑍃𑌹𑍈𑌰𑍍𑌵𑌿𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑍈𑌰𑍁𑌪𑌶𑍋𑌭𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌶𑌿𑌵𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑍁𑌰𑍀𑌮𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌨𑍃𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌸𑌙𑍍𑌕𑍁𑌲𑌾𑌂 𑌶𑌶𑌾𑌸 𑌵𑍈 𑌶𑌕𑍍𑌰𑌸𑌮𑍋 𑌮𑌹𑍀𑌪𑌤𑌿𑌃 ॥ 28 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌬𑌾𑌲𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌷𑌷𑍍𑌠𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṣṭhassargaḥ |
. tasyāṃ puryāmayodhyāyāṃ vedavitsarvasaṅgrahaḥ |
dīrghadarśī mahātejāḥ paurajānapadapriyaḥ || 1 ||
ikṣvākūṇāmatiratho yajvā dharmarato vaśī |
maharṣikalpo rājarṣistriṣu lokeṣu viśrutaḥ || 2 ||
balavānnihatāmitro mitravānvijitendriyaḥ |
dhanaiśca saṅgrahaiścānyaiśśakravaiśravaṇopamaḥ || 3 ||
yathā manurmahātejā lokasya parirakṣitā |
tathā daśaratho rājā vasañjagadapālayat || 4 ||
tena satyābhisandhena trivargamanutiṣṭhatā |
pālitā sā purī śreṣṭhā indreṇevāmarāvatī || 5 ||
tasminpuravare hṛṣṭā dharmātmāno bahuśrutāḥ |
narāstuṣṭā dhanaissvaissvairalubdhāssatyavādinaḥ || 6 ||
nālpasannicayaḥ kaścidāsīttasmin purottame |
kuṭumbī yo hyasiddhārtho'gavāśvadhanadhānyavān || 7 ||
kāmī vā na kadaryo vā nṛśaṃsaḥ puruṣaḥ kvacit |
draṣṭuṃ śakyamayodhyāyānnāvidvānna ca nāstikaḥ || 8 ||
sarve narāśca nāryaśca dharmaśīlāssusaṃyatāḥ |
uditāśśīlavṛttābhyāṃ maharṣaya ivāmalāḥ || 9 ||
nākuṇḍalī nāmakuṭī nāsragvī nālpabhogavān |
nāmṛṣṭo nānuliptāṅgo nāsugandhaśca vidyate || 10 ||
nāmṛṣṭabhojī nādātā nāpyanaṅgadaniṣkadhṛk |
nāhastābharaṇo vā'pi dṛśyate nāpyanātmavān || 11 ||
nānāhitāgnirnāyajvā na kṣudro vā na taskaraḥ |
kaścidāsīdayodhyāyānna ca nirvṛttasaṅkaraḥ || 12 ||
svakarmaniratā nityaṃ brāhmaṇā vijitendriyāḥ |
dānādhyayanaśīlāśca saṃyatāśca parigrahe || 13 ||
na nāstiko nānṛtako na kaścidabahuśrutaḥ |
nāsūyako na cā'śakto nāvidvānvidyate tadā || 14 ||
nāṣaḍaṅgavidatrāsīnnāvrato nāsahasradaḥ |
na dīnaḥ kṣiptacitto vā vyathito vā'pi kaścana || 15 ||
kaścinnaro vā nārī vā nāśrīmānnāpyarūpavān |
draṣṭuṃ śakyamayodhyāyāṃ nāpi rājanyabhaktimān || 16 ||
varṇeṣvagryacaturtheṣu devatātithipūjakāḥ |
kṛtajñāśca vadānyāśca śūrā vikramasaṃyutāḥ || 17 ||
dīrghāyuṣo narāssarve dharmaṃ satyaṃ ca saṃśritāḥ |
sahitāḥ putrapautraiśca nityaṃ strībhiḥ purottame || 18 ||
kṣatraṃ brahmamukhaṃ cāsīdvaiśyāḥ kṣatramanuvratāḥ |
śūdrāssvadharmaniratāstrīnvarṇānupacāriṇaḥ || 19 ||
sā tenekṣvākunāthena purī suparirakṣitā |
yathā purastānmanunā mānavendreṇa dhīmatā || 20 ||
yodhānāmagnikalpānāṃ peśalānāmamarṣiṇām |
sampūrṇā kṛtavidyānāṃ guhā kesariṇāmiva || 21 ||
kāmbhojaviṣaye jātairbāhlīkaiśca hayottamaiḥ |
vanāyujairnadījaiśca pūrṇā harihayottamaiḥ || 22 ||
vindhyaparvatajairmattaiḥ pūrṇā haimavatairapi |
madānvitairatibalairmātaṅgaiḥ parvatopamaiḥ || 23 ||
airāvatakulīnaiśca mahāpadmakulaistathā |
añjanādapi niṣpannairvāmanādapi ca dvipaiḥ || 24 ||
bhadrairmandrairmṛgaiścaiva bhadramandramṛgaistathā |
bhadramandrairbhadramṛgairmṛgamandraiśca sā purī |
nityamattaissadā pūrṇā nāgairacalasannibhaiḥ || 25 ||
sā yojane ca dve bhūyaḥ satyanāmā prakāśate |
yasyāṃ daśaratho rājā vasan jagadapālayat || 26 ||
tāṃ purīṃ sa mahātejā rājā daśaratho mahān |
śaśāsa śamitāmitro nakṣatrāṇīva candramāḥ || 27 ||
tāṃ satyanāmāṃ dṛḍhatoraṇārgalāṃ gṛhairvicitrairupaśobhitāṃ śivām |
purīmayodhyāṃ nṛsahasrasaṅkulāṃ śaśāsa vai śakrasamo mahīpatiḥ || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṣṭhassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ षष्ठस्सर्गः ।
. तस्यां पुर्यामयोध्यायां वेदवित्सर्वसङ्ग्रहः ।
दीर्घदर्शी महातेजाः पौरजानपदप्रियः ॥ 1 ॥
इक्ष्वाकूणामतिरथो यज्वा धर्मरतो वशी ।
महर्षिकल्पो राजर्षिस्त्रिषु लोकेषु विश्रुतः ॥ 2 ॥
बलवान्निहतामित्रो मित्रवान्विजितेन्द्रियः ।
धनैश्च सङ्ग्रहैश्चान्यैश्शक्रवैश्रवणोपमः ॥ 3 ॥
यथा मनुर्महातेजा लोकस्य परिरक्षिता ।
तथा दशरथो राजा वसञ्जगदपालयत् ॥ 4 ॥
तेन सत्याभिसन्धेन त्रिवर्गमनुतिष्ठता ।
पालिता सा पुरी श्रेष्ठा इन्द्रेणेवामरावती ॥ 5 ॥
तस्मिन्पुरवरे हृष्टा धर्मात्मानो बहुश्रुताः ।
नरास्तुष्टा धनैस्स्वैस्स्वैरलुब्धास्सत्यवादिनः ॥ 6 ॥
नाल्पसन्निचयः कश्चिदासीत्तस्मिन् पुरोत्तमे ।
कुटुम्बी यो ह्यसिद्धार्थोऽगवाश्वधनधान्यवान् ॥ 7 ॥
कामी वा न कदर्यो वा नृशंसः पुरुषः क्वचित् ।
द्रष्टुं शक्यमयोध्यायान्नाविद्वान्न च नास्तिकः ॥ 8 ॥
सर्वे नराश्च नार्यश्च धर्मशीलास्सुसंयताः ।
उदिताश्शीलवृत्ताभ्यां महर्षय इवामलाः ॥ 9 ॥
नाकुण्डली नामकुटी नास्रग्वी नाल्पभोगवान् ।
नामृष्टो नानुलिप्ताङ्गो नासुगन्धश्च विद्यते ॥ 10 ॥
नामृष्टभोजी नादाता नाप्यनङ्गदनिष्कधृक् ।
नाहस्ताभरणो वाऽपि दृश्यते नाप्यनात्मवान् ॥ 11 ॥
नानाहिताग्निर्नायज्वा न क्षुद्रो वा न तस्करः ।
कश्चिदासीदयोध्यायान्न च निर्वृत्तसङ्करः ॥ 12 ॥
स्वकर्मनिरता नित्यं ब्राह्मणा विजितेन्द्रियाः ।
दानाध्ययनशीलाश्च संयताश्च परिग्रहे ॥ 13 ॥
न नास्तिको नानृतको न कश्चिदबहुश्रुतः ।
नासूयको न चाऽशक्तो नाविद्वान्विद्यते तदा ॥ 14 ॥
नाषडङ्गविदत्रासीन्नाव्रतो नासहस्रदः ।
न दीनः क्षिप्तचित्तो वा व्यथितो वाऽपि कश्चन ॥ 15 ॥
कश्चिन्नरो वा नारी वा नाश्रीमान्नाप्यरूपवान् ।
द्रष्टुं शक्यमयोध्यायां नापि राजन्यभक्तिमान् ॥ 16 ॥
वर्णेष्वग्र्यचतुर्थेषु देवतातिथिपूजकाः ।
कृतज्ञाश्च वदान्याश्च शूरा विक्रमसंयुताः ॥ 17 ॥
दीर्घायुषो नरास्सर्वे धर्मं सत्यं च संश्रिताः ।
सहिताः पुत्रपौत्रैश्च नित्यं स्त्रीभिः पुरोत्तमे ॥ 18 ॥
क्षत्रं ब्रह्ममुखं चासीद्वैश्याः क्षत्रमनुव्रताः ।
शूद्रास्स्वधर्मनिरतास्त्रीन्वर्णानुपचारिणः ॥ 19 ॥
सा तेनेक्ष्वाकुनाथेन पुरी सुपरिरक्षिता ।
यथा पुरस्तान्मनुना मानवेन्द्रेण धीमता ॥ 20 ॥
योधानामग्निकल्पानां पेशलानाममर्षिणाम् ।
सम्पूर्णा कृतविद्यानां गुहा केसरिणामिव ॥ 21 ॥
काम्भोजविषये जातैर्बाह्लीकैश्च हयोत्तमैः ।
वनायुजैर्नदीजैश्च पूर्णा हरिहयोत्तमैः ॥ 22 ॥
विन्ध्यपर्वतजैर्मत्तैः पूर्णा हैमवतैरपि ।
मदान्वितैरतिबलैर्मातङ्गैः पर्वतोपमैः ॥ 23 ॥
ऐरावतकुलीनैश्च महापद्मकुलैस्तथा ।
अञ्जनादपि निष्पन्नैर्वामनादपि च द्विपैः ॥ 24 ॥
भद्रैर्मन्द्रैर्मृगैश्चैव भद्रमन्द्रमृगैस्तथा ।
भद्रमन्द्रैर्भद्रमृगैर्मृगमन्द्रैश्च सा पुरी ।
नित्यमत्तैस्सदा पूर्णा नागैरचलसन्निभैः ॥ 25 ॥
सा योजने च द्वे भूयः सत्यनामा प्रकाशते ।
यस्यां दशरथो राजा वसन् जगदपालयत् ॥ 26 ॥
तां पुरीं स महातेजा राजा दशरथो महान् ।
शशास शमितामित्रो नक्षत्राणीव चन्द्रमाः ॥ 27 ॥
तां सत्यनामां दृढतोरणार्गलां गृहैर्विचित्रैरुपशोभितां शिवाम् ।
पुरीमयोध्यां नृसहस्रसङ्कुलां शशास वै शक्रसमो महीपतिः ॥ 28 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे षष्ठस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṣṭhassargaḥ |
. tasyāṃ puryāmayodhyāyāṃ vedavitsarvasaṅgrahaḥ |
dīrghadarśī mahātejāḥ paurajānapadapriyaḥ || 1 ||
ikṣvākūṇāmatiratho yajvā dharmarato vaśī |
maharṣikalpo rājarṣistriṣu lokeṣu viśrutaḥ || 2 ||
balavānnihatāmitro mitravānvijitendriyaḥ |
dhanaiśca saṅgrahaiścānyaiśśakravaiśravaṇopamaḥ || 3 ||
yathā manurmahātejā lokasya parirakṣitā |
tathā daśaratho rājā vasañjagadapālayat || 4 ||
tena satyābhisandhena trivargamanutiṣṭhatā |
pālitā sā purī śreṣṭhā indreṇevāmarāvatī || 5 ||
tasminpuravare hṛṣṭā dharmātmāno bahuśrutāḥ |
narāstuṣṭā dhanaissvaissvairalubdhāssatyavādinaḥ || 6 ||
nālpasannicayaḥ kaścidāsīttasmin purottame |
kuṭumbī yo hyasiddhārtho'gavāśvadhanadhānyavān || 7 ||
kāmī vā na kadaryo vā nṛśaṃsaḥ puruṣaḥ kvacit |
draṣṭuṃ śakyamayodhyāyānnāvidvānna ca nāstikaḥ || 8 ||
sarve narāśca nāryaśca dharmaśīlāssusaṃyatāḥ |
uditāśśīlavṛttābhyāṃ maharṣaya ivāmalāḥ || 9 ||
nākuṇḍalī nāmakuṭī nāsragvī nālpabhogavān |
nāmṛṣṭo nānuliptāṅgo nāsugandhaśca vidyate || 10 ||
nāmṛṣṭabhojī nādātā nāpyanaṅgadaniṣkadhṛk |
nāhastābharaṇo vā'pi dṛśyate nāpyanātmavān || 11 ||
nānāhitāgnirnāyajvā na kṣudro vā na taskaraḥ |
kaścidāsīdayodhyāyānna ca nirvṛttasaṅkaraḥ || 12 ||
svakarmaniratā nityaṃ brāhmaṇā vijitendriyāḥ |
dānādhyayanaśīlāśca saṃyatāśca parigrahe || 13 ||
na nāstiko nānṛtako na kaścidabahuśrutaḥ |
nāsūyako na cā'śakto nāvidvānvidyate tadā || 14 ||
nāṣaḍaṅgavidatrāsīnnāvrato nāsahasradaḥ |
na dīnaḥ kṣiptacitto vā vyathito vā'pi kaścana || 15 ||
kaścinnaro vā nārī vā nāśrīmānnāpyarūpavān |
draṣṭuṃ śakyamayodhyāyāṃ nāpi rājanyabhaktimān || 16 ||
varṇeṣvagryacaturtheṣu devatātithipūjakāḥ |
kṛtajñāśca vadānyāśca śūrā vikramasaṃyutāḥ || 17 ||
dīrghāyuṣo narāssarve dharmaṃ satyaṃ ca saṃśritāḥ |
sahitāḥ putrapautraiśca nityaṃ strībhiḥ purottame || 18 ||
kṣatraṃ brahmamukhaṃ cāsīdvaiśyāḥ kṣatramanuvratāḥ |
śūdrāssvadharmaniratāstrīnvarṇānupacāriṇaḥ || 19 ||
sā tenekṣvākunāthena purī suparirakṣitā |
yathā purastānmanunā mānavendreṇa dhīmatā || 20 ||
yodhānāmagnikalpānāṃ peśalānāmamarṣiṇām |
sampūrṇā kṛtavidyānāṃ guhā kesariṇāmiva || 21 ||
kāmbhojaviṣaye jātairbāhlīkaiśca hayottamaiḥ |
vanāyujairnadījaiśca pūrṇā harihayottamaiḥ || 22 ||
vindhyaparvatajairmattaiḥ pūrṇā haimavatairapi |
madānvitairatibalairmātaṅgaiḥ parvatopamaiḥ || 23 ||
airāvatakulīnaiśca mahāpadmakulaistathā |
añjanādapi niṣpannairvāmanādapi ca dvipaiḥ || 24 ||
bhadrairmandrairmṛgaiścaiva bhadramandramṛgaistathā |
bhadramandrairbhadramṛgairmṛgamandraiśca sā purī |
nityamattaissadā pūrṇā nāgairacalasannibhaiḥ || 25 ||
sā yojane ca dve bhūyaḥ satyanāmā prakāśate |
yasyāṃ daśaratho rājā vasan jagadapālayat || 26 ||
tāṃ purīṃ sa mahātejā rājā daśaratho mahān |
śaśāsa śamitāmitro nakṣatrāṇīva candramāḥ || 27 ||
tāṃ satyanāmāṃ dṛḍhatoraṇārgalāṃ gṛhairvicitrairupaśobhitāṃ śivām |
purīmayodhyāṃ nṛsahasrasaṅkulāṃ śaśāsa vai śakrasamo mahīpatiḥ || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṣṭhassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.