ধ্যানম্ ।
ত্রিনেত্রং গজাস্যং চতুর্বাহুধারং
পরশ্বাদিশস্ত্রৈর্যুতং ভালচন্দ্রম্ ।
নরাকারদেহং সদা যোগশান্তং
গণেশং ভজে সর্ববন্দ্যং পরেশম্ ॥ 1 ॥
বিন্দুরূপো বক্রতুণ্ডো রক্ষতু মে হৃদি স্থিতঃ ।
দেহাংশ্চতুর্বিধাংস্তত্ত্বাংস্তত্ত্বাধারঃ সনাতনঃ ॥ 2 ॥
দেহমোহযুতং হ্যেকদন্তঃ সোঽহং স্বরূপধৃক্ ।
দেহিনং মাং বিশেষেণ রক্ষতু ভ্রমনাশকঃ ॥ 3 ॥
মহোদরস্তথা দেবো নানাবোধান্ প্রতাপবান্ ।
সদা রক্ষতু মে বোধানন্দসংস্থো হ্যহর্নিশম্ ॥ 4 ॥
সাঙ্খ্যান্ রক্ষতু সাঙ্খ্যেশো গজাননঃ সুসিদ্ধিদঃ ।
অসত্যেষু স্থিতং মাং স লম্বোদরশ্চ রক্ষতু ॥ 5 ॥
সত্সু স্থিতং সুমোহেন বিকটো মাং পরাত্পরঃ ।
রক্ষতু ভক্তবাত্সল্যাত্ সদৈকামৃতধারকঃ ॥ 6 ॥
আনন্দেষু স্থিতং নিত্যং মাং রক্ষতু সমাত্মকঃ ।
বিঘ্নরাজো মহাবিঘ্নৈর্নানাখেলকরঃ প্রভুঃ ॥ 7 ॥
অব্যক্তেষু স্থিতং নিত্যং ধূম্রবর্ণঃ স্বরূপধৃক্ ।
মাং রক্ষতু সুখাকারঃ সহজঃ সর্বপূজিতঃ ॥ 8 ॥
স্বসংবেদ্যেষু সংস্থং মাং গণেশঃ স্বস্বরূপধৃক্ ।
রক্ষতু যোগভাবেন সংস্থিতো ভবনাযকঃ ॥ 9 ॥
অযোগেষু স্থিতং নিত্যং মাং রক্ষতু গণেশ্বরঃ ।
নিবৃত্তিরূপধৃক্ সাক্ষাদসমাধিসুখে রতঃ ॥ 10 ॥
যোগশান্তিধরো মাং তু রক্ষতু যোগসংস্থিতম্ ।
গণাধীশঃ প্রসন্নাত্মা সিদ্ধিবুদ্ধিসমন্বিতঃ ॥ 11 ॥
পুরো মাং গজকর্ণশ্চ রক্ষতু বিঘ্নহারকঃ ।
বাহ্ন্যাং যাম্যাং চ নৈরৃত্যাং চিন্তামণির্বরপ্রদঃ ॥ 12 ॥
রক্ষতু পশ্চিমে ঢুণ্ঢির্হেরম্বো বাযুদিক্ স্থিতম্ ।
বিনাযকশ্চোত্তরে তু প্রমোদশ্চেশদিক্ স্থিতম্ ॥ 13 ॥
ঊর্ধ্বং সিদ্ধিপতিঃ পাতু বুদ্ধীশোঽধঃ স্থিতং সদা ।
সর্বাঙ্গেষু মযূরেশঃ পাতু মাং ভক্তিলালসঃ ॥ 14 ॥
যত্র তত্র স্থিতং মাং তু সদা রক্ষতু যোগপঃ ।
পুরশুপাশসংযুক্তো বরদাভযধারকঃ ॥ 15 ॥
ইদং গণপতেঃ প্রোক্তং বজ্রপঞ্জরকং পরম্ ।
ধারযস্ব মহাদেব বিজযী ত্বং ভবিষ্যসি ॥ 16 ॥
য ইদং পঞ্জরং ধৃত্বা যত্র কুত্র স্থিতো ভবেত্ ।
ন তস্য জাযতে ক্বাপি ভযং নানাস্বভাবজম্ ॥ 17 ॥
যঃ পঠেত্ পঞ্জরং নিত্যং স ঈপ্সিতমবাপ্নুযাত্ ।
বজ্রসারতনুর্ভূত্বা চরেত্সর্বত্র মানবঃ ॥ 18 ॥
ত্রিকালং যঃ পঠেন্নিত্যং স গণেশ ইবাপরঃ ।
নির্বিঘ্নঃ সর্বকার্যেষু ব্রহ্মভূতো ভবেন্নরঃ ॥ 19 ॥
যঃ শৃণোতি গণেশস্য পঞ্জরং বজ্রসঞ্জ্ঞকম্ ।
আরোগ্যাদিসমাযুক্তো ভবতে গণপপ্রিযঃ ॥ 20 ॥
ধনং ধান্যং পশূন্ বিদ্যামাযুষ্যং পুত্রপৌত্রকম্ ।
সর্বসম্পত্সমাযুক্তমৈশ্বর্যং পঠনাল্লভেত্ ॥ 21 ॥
ন ভযং তস্য বজ্রাত্তু চক্রাচ্ছূলাদ্ভবেত্ কদা ।
শঙ্করাদের্মহাদেব পঠনাদস্য নিত্যশঃ ॥ 22 ॥
যং যং চিন্তযতে মর্ত্যস্তং তং প্রাপ্নোতি শাশ্বতম্ ।
পঠনাদস্য বিঘ্নেশ পঞ্জরস্য নিরন্তরম্ ॥ 23 ॥
লক্ষাবৃত্তিভিরেবং স সিদ্ধপঞ্জরকো ভবেত্ ।
স্তম্ভযেদপি সূর্যং তু ব্রহ্মাণ্ডং বশমানযেত্ ॥ 24 ॥
এবমুক্ত্বা গণেশানোঽন্তর্দধে মুনিসত্তম ।
শিবো দেবাদিভির্যুক্তো হর্ষিতঃ সম্বভূব হ ॥ 25 ॥
ইতি শ্রীমন্মুদ্গলে মহাপুরাণে ধূম্রবর্ণচরিতে বজ্রপঞ্জরকথনং নাম ত্রযোবিংশোঽধ্যাযঃ ।
Roman (IAST) Transliteration
dhyānam |
trinetraṃ gajāsyaṃ caturbāhudhāraṃ
paraśvādiśastrairyutaṃ bhālacandram |
narākāradehaṃ sadā yogaśāntaṃ
gaṇeśaṃ bhaje sarvavandyaṃ pareśam || 1 ||
bindurūpo vakratuṇḍo rakṣatu me hṛdi sthitaḥ |
dehāṃścaturvidhāṃstattvāṃstattvādhāraḥ sanātanaḥ || 2 ||
dehamohayutaṃ hyekadantaḥ so'haṃ svarūpadhṛk |
dehinaṃ māṃ viśeṣeṇa rakṣatu bhramanāśakaḥ || 3 ||
mahodarastathā devo nānābodhān pratāpavān |
sadā rakṣatu me bodhānandasaṃstho hyaharniśam || 4 ||
sāṅkhyān rakṣatu sāṅkhyeśo gajānanaḥ susiddhidaḥ |
asatyeṣu sthitaṃ māṃ sa lambodaraśca rakṣatu || 5 ||
satsu sthitaṃ sumohena vikaṭo māṃ parātparaḥ |
rakṣatu bhaktavātsalyāt sadaikāmṛtadhārakaḥ || 6 ||
ānandeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu samātmakaḥ |
vighnarājo mahāvighnairnānākhelakaraḥ prabhuḥ || 7 ||
avyakteṣu sthitaṃ nityaṃ dhūmravarṇaḥ svarūpadhṛk |
māṃ rakṣatu sukhākāraḥ sahajaḥ sarvapūjitaḥ || 8 ||
svasaṃvedyeṣu saṃsthaṃ māṃ gaṇeśaḥ svasvarūpadhṛk |
rakṣatu yogabhāvena saṃsthito bhavanāyakaḥ || 9 ||
ayogeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu gaṇeśvaraḥ |
nivṛttirūpadhṛk sākṣādasamādhisukhe rataḥ || 10 ||
yogaśāntidharo māṃ tu rakṣatu yogasaṃsthitam |
gaṇādhīśaḥ prasannātmā siddhibuddhisamanvitaḥ || 11 ||
puro māṃ gajakarṇaśca rakṣatu vighnahārakaḥ |
vāhnyāṃ yāmyāṃ ca nairṛtyāṃ cintāmaṇirvarapradaḥ || 12 ||
rakṣatu paścime ḍhuṇḍhirherambo vāyudik sthitam |
vināyakaścottare tu pramodaśceśadik sthitam || 13 ||
ūrdhvaṃ siddhipatiḥ pātu buddhīśo'dhaḥ sthitaṃ sadā |
sarvāṅgeṣu mayūreśaḥ pātu māṃ bhaktilālasaḥ || 14 ||
yatra tatra sthitaṃ māṃ tu sadā rakṣatu yogapaḥ |
puraśupāśasaṃyukto varadābhayadhārakaḥ || 15 ||
idaṃ gaṇapateḥ proktaṃ vajrapañjarakaṃ param |
dhārayasva mahādeva vijayī tvaṃ bhaviṣyasi || 16 ||
ya idaṃ pañjaraṃ dhṛtvā yatra kutra sthito bhavet |
na tasya jāyate kvāpi bhayaṃ nānāsvabhāvajam || 17 ||
yaḥ paṭhet pañjaraṃ nityaṃ sa īpsitamavāpnuyāt |
vajrasāratanurbhūtvā caretsarvatra mānavaḥ || 18 ||
trikālaṃ yaḥ paṭhennityaṃ sa gaṇeśa ivāparaḥ |
nirvighnaḥ sarvakāryeṣu brahmabhūto bhavennaraḥ || 19 ||
yaḥ śṛṇoti gaṇeśasya pañjaraṃ vajrasañjñakam |
ārogyādisamāyukto bhavate gaṇapapriyaḥ || 20 ||
dhanaṃ dhānyaṃ paśūn vidyāmāyuṣyaṃ putrapautrakam |
sarvasampatsamāyuktamaiśvaryaṃ paṭhanāllabhet || 21 ||
na bhayaṃ tasya vajrāttu cakrācchūlādbhavet kadā |
śaṅkarādermahādeva paṭhanādasya nityaśaḥ || 22 ||
yaṃ yaṃ cintayate martyastaṃ taṃ prāpnoti śāśvatam |
paṭhanādasya vighneśa pañjarasya nirantaram || 23 ||
lakṣāvṛttibhirevaṃ sa siddhapañjarako bhavet |
stambhayedapi sūryaṃ tu brahmāṇḍaṃ vaśamānayet || 24 ||
evamuktvā gaṇeśāno'ntardadhe munisattama |
śivo devādibhiryukto harṣitaḥ sambabhūva ha || 25 ||
iti śrīmanmudgale mahāpurāṇe dhūmravarṇacarite vajrapañjarakathanaṃ nāma trayoviṃśo'dhyāyaḥ |
Sanskrit — Devanagari (original)
ध्यानम् ।
त्रिनेत्रं गजास्यं चतुर्बाहुधारं
परश्वादिशस्त्रैर्युतं भालचन्द्रम् ।
नराकारदेहं सदा योगशान्तं
गणेशं भजे सर्ववन्द्यं परेशम् ॥ 1 ॥
बिन्दुरूपो वक्रतुण्डो रक्षतु मे हृदि स्थितः ।
देहांश्चतुर्विधांस्तत्त्वांस्तत्त्वाधारः सनातनः ॥ 2 ॥
देहमोहयुतं ह्येकदन्तः सोऽहं स्वरूपधृक् ।
देहिनं मां विशेषेण रक्षतु भ्रमनाशकः ॥ 3 ॥
महोदरस्तथा देवो नानाबोधान् प्रतापवान् ।
सदा रक्षतु मे बोधानन्दसंस्थो ह्यहर्निशम् ॥ 4 ॥
साङ्ख्यान् रक्षतु साङ्ख्येशो गजाननः सुसिद्धिदः ।
असत्येषु स्थितं मां स लम्बोदरश्च रक्षतु ॥ 5 ॥
सत्सु स्थितं सुमोहेन विकटो मां परात्परः ।
रक्षतु भक्तवात्सल्यात् सदैकामृतधारकः ॥ 6 ॥
आनन्देषु स्थितं नित्यं मां रक्षतु समात्मकः ।
विघ्नराजो महाविघ्नैर्नानाखेलकरः प्रभुः ॥ 7 ॥
अव्यक्तेषु स्थितं नित्यं धूम्रवर्णः स्वरूपधृक् ।
मां रक्षतु सुखाकारः सहजः सर्वपूजितः ॥ 8 ॥
स्वसंवेद्येषु संस्थं मां गणेशः स्वस्वरूपधृक् ।
रक्षतु योगभावेन संस्थितो भवनायकः ॥ 9 ॥
अयोगेषु स्थितं नित्यं मां रक्षतु गणेश्वरः ।
निवृत्तिरूपधृक् साक्षादसमाधिसुखे रतः ॥ 10 ॥
योगशान्तिधरो मां तु रक्षतु योगसंस्थितम् ।
गणाधीशः प्रसन्नात्मा सिद्धिबुद्धिसमन्वितः ॥ 11 ॥
पुरो मां गजकर्णश्च रक्षतु विघ्नहारकः ।
वाह्न्यां याम्यां च नैरृत्यां चिन्तामणिर्वरप्रदः ॥ 12 ॥
रक्षतु पश्चिमे ढुण्ढिर्हेरम्बो वायुदिक् स्थितम् ।
विनायकश्चोत्तरे तु प्रमोदश्चेशदिक् स्थितम् ॥ 13 ॥
ऊर्ध्वं सिद्धिपतिः पातु बुद्धीशोऽधः स्थितं सदा ।
सर्वाङ्गेषु मयूरेशः पातु मां भक्तिलालसः ॥ 14 ॥
यत्र तत्र स्थितं मां तु सदा रक्षतु योगपः ।
पुरशुपाशसंयुक्तो वरदाभयधारकः ॥ 15 ॥
इदं गणपतेः प्रोक्तं वज्रपञ्जरकं परम् ।
धारयस्व महादेव विजयी त्वं भविष्यसि ॥ 16 ॥
य इदं पञ्जरं धृत्वा यत्र कुत्र स्थितो भवेत् ।
न तस्य जायते क्वापि भयं नानास्वभावजम् ॥ 17 ॥
यः पठेत् पञ्जरं नित्यं स ईप्सितमवाप्नुयात् ।
वज्रसारतनुर्भूत्वा चरेत्सर्वत्र मानवः ॥ 18 ॥
त्रिकालं यः पठेन्नित्यं स गणेश इवापरः ।
निर्विघ्नः सर्वकार्येषु ब्रह्मभूतो भवेन्नरः ॥ 19 ॥
यः शृणोति गणेशस्य पञ्जरं वज्रसञ्ज्ञकम् ।
आरोग्यादिसमायुक्तो भवते गणपप्रियः ॥ 20 ॥
धनं धान्यं पशून् विद्यामायुष्यं पुत्रपौत्रकम् ।
सर्वसम्पत्समायुक्तमैश्वर्यं पठनाल्लभेत् ॥ 21 ॥
न भयं तस्य वज्रात्तु चक्राच्छूलाद्भवेत् कदा ।
शङ्करादेर्महादेव पठनादस्य नित्यशः ॥ 22 ॥
यं यं चिन्तयते मर्त्यस्तं तं प्राप्नोति शाश्वतम् ।
पठनादस्य विघ्नेश पञ्जरस्य निरन्तरम् ॥ 23 ॥
लक्षावृत्तिभिरेवं स सिद्धपञ्जरको भवेत् ।
स्तम्भयेदपि सूर्यं तु ब्रह्माण्डं वशमानयेत् ॥ 24 ॥
एवमुक्त्वा गणेशानोऽन्तर्दधे मुनिसत्तम ।
शिवो देवादिभिर्युक्तो हर्षितः सम्बभूव ह ॥ 25 ॥
इति श्रीमन्मुद्गले महापुराणे धूम्रवर्णचरिते वज्रपञ्जरकथनं नाम त्रयोविंशोऽध्यायः ।
dhyānam |
trinetraṃ gajāsyaṃ caturbāhudhāraṃ
paraśvādiśastrairyutaṃ bhālacandram |
narākāradehaṃ sadā yogaśāntaṃ
gaṇeśaṃ bhaje sarvavandyaṃ pareśam || 1 ||
bindurūpo vakratuṇḍo rakṣatu me hṛdi sthitaḥ |
dehāṃścaturvidhāṃstattvāṃstattvādhāraḥ sanātanaḥ || 2 ||
dehamohayutaṃ hyekadantaḥ so'haṃ svarūpadhṛk |
dehinaṃ māṃ viśeṣeṇa rakṣatu bhramanāśakaḥ || 3 ||
mahodarastathā devo nānābodhān pratāpavān |
sadā rakṣatu me bodhānandasaṃstho hyaharniśam || 4 ||
sāṅkhyān rakṣatu sāṅkhyeśo gajānanaḥ susiddhidaḥ |
asatyeṣu sthitaṃ māṃ sa lambodaraśca rakṣatu || 5 ||
satsu sthitaṃ sumohena vikaṭo māṃ parātparaḥ |
rakṣatu bhaktavātsalyāt sadaikāmṛtadhārakaḥ || 6 ||
ānandeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu samātmakaḥ |
vighnarājo mahāvighnairnānākhelakaraḥ prabhuḥ || 7 ||
avyakteṣu sthitaṃ nityaṃ dhūmravarṇaḥ svarūpadhṛk |
māṃ rakṣatu sukhākāraḥ sahajaḥ sarvapūjitaḥ || 8 ||
svasaṃvedyeṣu saṃsthaṃ māṃ gaṇeśaḥ svasvarūpadhṛk |
rakṣatu yogabhāvena saṃsthito bhavanāyakaḥ || 9 ||
ayogeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu gaṇeśvaraḥ |
nivṛttirūpadhṛk sākṣādasamādhisukhe rataḥ || 10 ||
yogaśāntidharo māṃ tu rakṣatu yogasaṃsthitam |
gaṇādhīśaḥ prasannātmā siddhibuddhisamanvitaḥ || 11 ||
puro māṃ gajakarṇaśca rakṣatu vighnahārakaḥ |
vāhnyāṃ yāmyāṃ ca nairṛtyāṃ cintāmaṇirvarapradaḥ || 12 ||
rakṣatu paścime ḍhuṇḍhirherambo vāyudik sthitam |
vināyakaścottare tu pramodaśceśadik sthitam || 13 ||
ūrdhvaṃ siddhipatiḥ pātu buddhīśo'dhaḥ sthitaṃ sadā |
sarvāṅgeṣu mayūreśaḥ pātu māṃ bhaktilālasaḥ || 14 ||
yatra tatra sthitaṃ māṃ tu sadā rakṣatu yogapaḥ |
puraśupāśasaṃyukto varadābhayadhārakaḥ || 15 ||
idaṃ gaṇapateḥ proktaṃ vajrapañjarakaṃ param |
dhārayasva mahādeva vijayī tvaṃ bhaviṣyasi || 16 ||
ya idaṃ pañjaraṃ dhṛtvā yatra kutra sthito bhavet |
na tasya jāyate kvāpi bhayaṃ nānāsvabhāvajam || 17 ||
yaḥ paṭhet pañjaraṃ nityaṃ sa īpsitamavāpnuyāt |
vajrasāratanurbhūtvā caretsarvatra mānavaḥ || 18 ||
trikālaṃ yaḥ paṭhennityaṃ sa gaṇeśa ivāparaḥ |
nirvighnaḥ sarvakāryeṣu brahmabhūto bhavennaraḥ || 19 ||
yaḥ śṛṇoti gaṇeśasya pañjaraṃ vajrasañjñakam |
ārogyādisamāyukto bhavate gaṇapapriyaḥ || 20 ||
dhanaṃ dhānyaṃ paśūn vidyāmāyuṣyaṃ putrapautrakam |
sarvasampatsamāyuktamaiśvaryaṃ paṭhanāllabhet || 21 ||
na bhayaṃ tasya vajrāttu cakrācchūlādbhavet kadā |
śaṅkarādermahādeva paṭhanādasya nityaśaḥ || 22 ||
yaṃ yaṃ cintayate martyastaṃ taṃ prāpnoti śāśvatam |
paṭhanādasya vighneśa pañjarasya nirantaram || 23 ||
lakṣāvṛttibhirevaṃ sa siddhapañjarako bhavet |
stambhayedapi sūryaṃ tu brahmāṇḍaṃ vaśamānayet || 24 ||
evamuktvā gaṇeśāno'ntardadhe munisattama |
śivo devādibhiryukto harṣitaḥ sambabhūva ha || 25 ||
iti śrīmanmudgale mahāpurāṇe dhūmravarṇacarite vajrapañjarakathanaṃ nāma trayoviṃśo'dhyāyaḥ |
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Bengali script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.