శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే అయోధ్యాకాణ్డమ్ ।
అథ ద్వావింశస్సర్గః ।
అథ తం వ్యథయా దీనం సవిశేషమమర్షితమ్ ।
శ్వసన్తమివ నాగేన్ద్రం రోషవిస్ఫారితేక్షణమ్ ॥ 1 ॥
ఆసాద్య రామస్సౌమిత్రిం సుహృదం భ్రాతరం ప్రియమ్ ।
ఉవాచేదం స ధైర్యేణ ధారయన్సత్త్వమాత్మవాన్ ॥ 2 ॥
అథ తం వ్యథయా దీనం సవిశేషమమర్షితమ్ ।
శ్వసన్తమివ నాగేన్ద్రం రోషవిస్ఫారితేక్షణమ్ ॥ 3 ॥
ఆసాద్య రామస్సౌమిత్రిం సుహృదం భ్రాతరం ప్రియమ్ ।
ఉవాచేదం స ధైర్యేణ ధారయన్సత్త్వమాత్మవాన్ ॥ 4 ॥
నిగృహ్య రోషం శోకం చ ధైర్యమాశ్రిత్య కేవలమ్ ।
అవమానం నిరస్యేమం గృహీత్వా హర్షముత్తమమ్ ॥ 5 ॥
ఉపక్లృప్తం హి యత్కిఞ్చిదభిషేకార్థమద్య మే సర్వం విసర్జయ క్షిప్రం కురు కార్యం నిరత్యయమ్ ॥ 6 ॥
సౌమిత్రే యోఽభిషేకార్థే మమ సమ్భార సమ్భ్రమః ।
అభిషేకనివృత్త్యర్థే సోఽస్తు సమ్భారసమ్భ్రమః ॥ 7 ॥
యస్యా మదభిషేకార్థే మానసం పరితప్యతే ।
మాతా మే సా యథా న స్యాత్సవిశఙ్కా తథా కురు ॥ 8 ॥
తస్యాశ్శఙ్కామయం దుఃఖం ముహూర్తమపి నోత్సహే ।
మనసి ప్రతిసఞ్జాతం సౌమిత్రేఽహముపేక్షితుమ్ ॥ 9 ॥
న బుద్ధిపూర్వం నాబుద్ధం స్మరామీహ కదాచన ।
మాతృణాం వా పితుర్వాఽహం కృతమల్పం చ విప్రియమ్ ॥ 10 ॥
సత్యస్సత్యాభిసన్ధశ్చ నిత్యం సత్యపరాక్రమః ।
పరలోకభయాద్భీతో నిర్భయోఽస్తు పితా మమ ॥ 11 ॥
తస్యాఽపి హి భవేదస్మిన్కర్మణ్యప్రతిసంహృతే ।
సత్యం నేతి మనస్తాపస్తస్య తాపస్తపేచ్చ మామ్ ॥ 12 ॥
అభిషేకవిధానం తు తస్మాత్సంహృత్య లక్ష్మణ ।
అన్వగేవాహమిచ్ఛామి వనం గన్తుమితఃపునః ॥ 13 ॥
మమ ప్రవ్రాజనాదద్య కృతకృత్యా నృపాత్మజా ।
సుతం భరతమవ్యగ్రమభిషేచయితా తతః ॥ 14 ॥
మయి చీరాజినధరే జటామణ్డలధారిణి ।
గతేఽరణ్యం చ కైకేయ్యా భవిష్యతి మనస్సుఖమ్ ॥ 15 ॥
బుద్ధిః ప్రణీతా యేనేయం మనశ్చ సుసమాహితమ్ ।
తం తు నార్హామి సఙ్క్లేష్టుం ప్రవ్రజిష్యామి మా చిరమ్ ॥ 16 ॥
కృతాన్తస్త్వేవ సౌమిత్రే ద్రష్టవ్యో మత్ప్రవాసనే ।
రాజ్యస్య చ వితీర్ణస్య పునరేవ నివర్తనే ॥ 17 ॥
కైకేయ్యాః ప్రతిపత్తిర్హి కథం స్యాన్మమ పీడనే ।
యది భావో న దైవోఽయం కృతాన్తవిహితో భవేత్ ॥ 18 ॥
జానాసి హి యథా సౌమ్య న మాతృషు మమాన్తరమ్ ।
భూతపూర్వం విశేషో వా తస్యా మయి సుతేఽపి వా ॥ 19 ॥
సోఽభిషేకనివృత్త్యర్థైప్రవాసార్థైశ్చ దుర్వచైః ।
ఉగ్రైర్వాక్యైరహం తస్యా నాన్యద్దైవాత్సమర్థయే ॥ 20 ॥
కథం ప్రకృతిసమ్పన్నా రాజపుత్రీ తథాగుణా ।
బ్రూయాత్సా ప్రాకృతేవ స్త్రీ మత్పీడాం భర్తృసన్నిధౌ ॥ 21 ॥
యదచిన్త్యన్తు తద్దైవం భూతేష్వపి న విహన్యతే ।
వ్యక్తం మయి చ తస్యాం చ పతితో హి విపర్యయః ॥ 22 ॥
కశ్చిద్దైవేన సౌమిత్రే యోద్ధుముత్సహతే పుమాన్ ।
యస్య న గ్రహణం కిఞ్చిత్కర్మణోఽన్యత్ర దృశ్యతే ॥ 23 ॥
సుఖదుఃఖే భయక్రోధౌ లాభాలాభౌ భవాభవౌ ।
యచ్చ కిఞ్చిత్తథాభూతం నను దైవస్య కర్మ తత్ ॥ 24 ॥
ఋషయోఽప్యుగ్రతపసో దైవేనాభిప్రపీడితాః ।
ఉత్సృజ్య నియమాంస్తీవ్రాన్భ్రశ్యన్తే కామమన్యుభిః ॥ 25 ॥
అసఙ్కల్పితమేవేహ యదకస్మాత్ప్రవర్తతే ।
నివర్త్యారమ్భమారబ్ధం నను దైవస్య కర్మ తత్ ॥ 26 ॥
ఏతయా తత్త్వయా బుద్ధ్యా సంస్తభ్యాత్మానమాత్మనా ।
వ్యాహతేఽప్యభిషేకే మే పరితాపో న విద్యతే ॥ 27 ॥
తస్మాదపరితాపస్సంస్త్వమప్యనువిధాయ మామ్ ।
ప్రతిసంహారయ క్షిప్రమాభిషేచనికీం క్రియామ్ ॥ 28 ॥
ఏభిరేవ ఘటై స్సర్వైరభిషేచనసమ్భృతైః ।
మమ లక్ష్మణ తాపస్యే వ్రతస్నానం భవిష్యతి ॥ 29 ॥
అథవా కిం మమైతేన రాజద్రవ్యమయేన తు ।
ఉద్ధృతం మే స్వయం తోయం వ్రతాదేశం కరిష్యతి ॥ 30 ॥
మా చ లక్ష్మణ సన్తాపం కార్షీర్లక్ష్మ్యా విపర్యయే ।
రాజ్యం వా వనవాసో వా వనవాసో మహోదయః ॥ 31 ॥
న లక్ష్మణాస్మిన్ఖలు కర్మవిఘ్నే మాతా యవీయస్యతిశఙ్కనీయా ।
దైవాభిపన్నా హి వదత్యనిష్టం జానాసి దైవం చ తథా ప్రభావమ్ ॥ 32 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే అయోధ్యాకాణ్డే ద్వావింశస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvāviṃśassargaḥ |
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 1 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 2 ||
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 3 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 4 ||
nigṛhya roṣaṃ śokaṃ ca dhairyamāśritya kevalam |
avamānaṃ nirasyemaṃ gṛhītvā harṣamuttamam || 5 ||
upaklṛptaṃ hi yatkiñcidabhiṣekārthamadya me sarvaṃ visarjaya kṣipraṃ kuru kāryaṃ niratyayam || 6 ||
saumitre yo'bhiṣekārthe mama sambhāra sambhramaḥ |
abhiṣekanivṛttyarthe so'stu sambhārasambhramaḥ || 7 ||
yasyā madabhiṣekārthe mānasaṃ paritapyate |
mātā me sā yathā na syātsaviśaṅkā tathā kuru || 8 ||
tasyāśśaṅkāmayaṃ duḥkhaṃ muhūrtamapi notsahe |
manasi pratisañjātaṃ saumitre'hamupekṣitum || 9 ||
na buddhipūrvaṃ nābuddhaṃ smarāmīha kadācana |
mātṛṇāṃ vā piturvā'haṃ kṛtamalpaṃ ca vipriyam || 10 ||
satyassatyābhisandhaśca nityaṃ satyaparākramaḥ |
paralokabhayādbhīto nirbhayo'stu pitā mama || 11 ||
tasyā'pi hi bhavedasminkarmaṇyapratisaṃhṛte |
satyaṃ neti manastāpastasya tāpastapecca mām || 12 ||
abhiṣekavidhānaṃ tu tasmātsaṃhṛtya lakṣmaṇa |
anvagevāhamicchāmi vanaṃ gantumitaḥpunaḥ || 13 ||
mama pravrājanādadya kṛtakṛtyā nṛpātmajā |
sutaṃ bharatamavyagramabhiṣecayitā tataḥ || 14 ||
mayi cīrājinadhare jaṭāmaṇḍaladhāriṇi |
gate'raṇyaṃ ca kaikeyyā bhaviṣyati manassukham || 15 ||
buddhiḥ praṇītā yeneyaṃ manaśca susamāhitam |
taṃ tu nārhāmi saṅkleṣṭuṃ pravrajiṣyāmi mā ciram || 16 ||
kṛtāntastveva saumitre draṣṭavyo matpravāsane |
rājyasya ca vitīrṇasya punareva nivartane || 17 ||
kaikeyyāḥ pratipattirhi kathaṃ syānmama pīḍane |
yadi bhāvo na daivo'yaṃ kṛtāntavihito bhavet || 18 ||
jānāsi hi yathā saumya na mātṛṣu mamāntaram |
bhūtapūrvaṃ viśeṣo vā tasyā mayi sute'pi vā || 19 ||
so'bhiṣekanivṛttyarthaipravāsārthaiśca durvacaiḥ |
ugrairvākyairahaṃ tasyā nānyaddaivātsamarthaye || 20 ||
kathaṃ prakṛtisampannā rājaputrī tathāguṇā |
brūyātsā prākṛteva strī matpīḍāṃ bhartṛsannidhau || 21 ||
yadacintyantu taddaivaṃ bhūteṣvapi na vihanyate |
vyaktaṃ mayi ca tasyāṃ ca patito hi viparyayaḥ || 22 ||
kaściddaivena saumitre yoddhumutsahate pumān |
yasya na grahaṇaṃ kiñcitkarmaṇo'nyatra dṛśyate || 23 ||
sukhaduḥkhe bhayakrodhau lābhālābhau bhavābhavau |
yacca kiñcittathābhūtaṃ nanu daivasya karma tat || 24 ||
ṛṣayo'pyugratapaso daivenābhiprapīḍitāḥ |
utsṛjya niyamāṃstīvrānbhraśyante kāmamanyubhiḥ || 25 ||
asaṅkalpitameveha yadakasmātpravartate |
nivartyārambhamārabdhaṃ nanu daivasya karma tat || 26 ||
etayā tattvayā buddhyā saṃstabhyātmānamātmanā |
vyāhate'pyabhiṣeke me paritāpo na vidyate || 27 ||
tasmādaparitāpassaṃstvamapyanuvidhāya mām |
pratisaṃhāraya kṣipramābhiṣecanikīṃ kriyām || 28 ||
ebhireva ghaṭai ssarvairabhiṣecanasambhṛtaiḥ |
mama lakṣmaṇa tāpasye vratasnānaṃ bhaviṣyati || 29 ||
athavā kiṃ mamaitena rājadravyamayena tu |
uddhṛtaṃ me svayaṃ toyaṃ vratādeśaṃ kariṣyati || 30 ||
mā ca lakṣmaṇa santāpaṃ kārṣīrlakṣmyā viparyaye |
rājyaṃ vā vanavāso vā vanavāso mahodayaḥ || 31 ||
na lakṣmaṇāsminkhalu karmavighne mātā yavīyasyatiśaṅkanīyā |
daivābhipannā hi vadatyaniṣṭaṃ jānāsi daivaṃ ca tathā prabhāvam || 32 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvāviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ द्वाविंशस्सर्गः ।
अथ तं व्यथया दीनं सविशेषममर्षितम् ।
श्वसन्तमिव नागेन्द्रं रोषविस्फारितेक्षणम् ॥ 1 ॥
आसाद्य रामस्सौमित्रिं सुहृदं भ्रातरं प्रियम् ।
उवाचेदं स धैर्येण धारयन्सत्त्वमात्मवान् ॥ 2 ॥
अथ तं व्यथया दीनं सविशेषममर्षितम् ।
श्वसन्तमिव नागेन्द्रं रोषविस्फारितेक्षणम् ॥ 3 ॥
आसाद्य रामस्सौमित्रिं सुहृदं भ्रातरं प्रियम् ।
उवाचेदं स धैर्येण धारयन्सत्त्वमात्मवान् ॥ 4 ॥
निगृह्य रोषं शोकं च धैर्यमाश्रित्य केवलम् ।
अवमानं निरस्येमं गृहीत्वा हर्षमुत्तमम् ॥ 5 ॥
उपक्लृप्तं हि यत्किञ्चिदभिषेकार्थमद्य मे सर्वं विसर्जय क्षिप्रं कुरु कार्यं निरत्ययम् ॥ 6 ॥
सौमित्रे योऽभिषेकार्थे मम सम्भार सम्भ्रमः ।
अभिषेकनिवृत्त्यर्थे सोऽस्तु सम्भारसम्भ्रमः ॥ 7 ॥
यस्या मदभिषेकार्थे मानसं परितप्यते ।
माता मे सा यथा न स्यात्सविशङ्का तथा कुरु ॥ 8 ॥
तस्याश्शङ्कामयं दुःखं मुहूर्तमपि नोत्सहे ।
मनसि प्रतिसञ्जातं सौमित्रेऽहमुपेक्षितुम् ॥ 9 ॥
न बुद्धिपूर्वं नाबुद्धं स्मरामीह कदाचन ।
मातृणां वा पितुर्वाऽहं कृतमल्पं च विप्रियम् ॥ 10 ॥
सत्यस्सत्याभिसन्धश्च नित्यं सत्यपराक्रमः ।
परलोकभयाद्भीतो निर्भयोऽस्तु पिता मम ॥ 11 ॥
तस्याऽपि हि भवेदस्मिन्कर्मण्यप्रतिसंहृते ।
सत्यं नेति मनस्तापस्तस्य तापस्तपेच्च माम् ॥ 12 ॥
अभिषेकविधानं तु तस्मात्संहृत्य लक्ष्मण ।
अन्वगेवाहमिच्छामि वनं गन्तुमितःपुनः ॥ 13 ॥
मम प्रव्राजनादद्य कृतकृत्या नृपात्मजा ।
सुतं भरतमव्यग्रमभिषेचयिता ततः ॥ 14 ॥
मयि चीराजिनधरे जटामण्डलधारिणि ।
गतेऽरण्यं च कैकेय्या भविष्यति मनस्सुखम् ॥ 15 ॥
बुद्धिः प्रणीता येनेयं मनश्च सुसमाहितम् ।
तं तु नार्हामि सङ्क्लेष्टुं प्रव्रजिष्यामि मा चिरम् ॥ 16 ॥
कृतान्तस्त्वेव सौमित्रे द्रष्टव्यो मत्प्रवासने ।
राज्यस्य च वितीर्णस्य पुनरेव निवर्तने ॥ 17 ॥
कैकेय्याः प्रतिपत्तिर्हि कथं स्यान्मम पीडने ।
यदि भावो न दैवोऽयं कृतान्तविहितो भवेत् ॥ 18 ॥
जानासि हि यथा सौम्य न मातृषु ममान्तरम् ।
भूतपूर्वं विशेषो वा तस्या मयि सुतेऽपि वा ॥ 19 ॥
सोऽभिषेकनिवृत्त्यर्थैप्रवासार्थैश्च दुर्वचैः ।
उग्रैर्वाक्यैरहं तस्या नान्यद्दैवात्समर्थये ॥ 20 ॥
कथं प्रकृतिसम्पन्ना राजपुत्री तथागुणा ।
ब्रूयात्सा प्राकृतेव स्त्री मत्पीडां भर्तृसन्निधौ ॥ 21 ॥
यदचिन्त्यन्तु तद्दैवं भूतेष्वपि न विहन्यते ।
व्यक्तं मयि च तस्यां च पतितो हि विपर्ययः ॥ 22 ॥
कश्चिद्दैवेन सौमित्रे योद्धुमुत्सहते पुमान् ।
यस्य न ग्रहणं किञ्चित्कर्मणोऽन्यत्र दृश्यते ॥ 23 ॥
सुखदुःखे भयक्रोधौ लाभालाभौ भवाभवौ ।
यच्च किञ्चित्तथाभूतं ननु दैवस्य कर्म तत् ॥ 24 ॥
ऋषयोऽप्युग्रतपसो दैवेनाभिप्रपीडिताः ।
उत्सृज्य नियमांस्तीव्रान्भ्रश्यन्ते काममन्युभिः ॥ 25 ॥
असङ्कल्पितमेवेह यदकस्मात्प्रवर्तते ।
निवर्त्यारम्भमारब्धं ननु दैवस्य कर्म तत् ॥ 26 ॥
एतया तत्त्वया बुद्ध्या संस्तभ्यात्मानमात्मना ।
व्याहतेऽप्यभिषेके मे परितापो न विद्यते ॥ 27 ॥
तस्मादपरितापस्संस्त्वमप्यनुविधाय माम् ।
प्रतिसंहारय क्षिप्रमाभिषेचनिकीं क्रियाम् ॥ 28 ॥
एभिरेव घटै स्सर्वैरभिषेचनसम्भृतैः ।
मम लक्ष्मण तापस्ये व्रतस्नानं भविष्यति ॥ 29 ॥
अथवा किं ममैतेन राजद्रव्यमयेन तु ।
उद्धृतं मे स्वयं तोयं व्रतादेशं करिष्यति ॥ 30 ॥
मा च लक्ष्मण सन्तापं कार्षीर्लक्ष्म्या विपर्यये ।
राज्यं वा वनवासो वा वनवासो महोदयः ॥ 31 ॥
न लक्ष्मणास्मिन्खलु कर्मविघ्ने माता यवीयस्यतिशङ्कनीया ।
दैवाभिपन्ना हि वदत्यनिष्टं जानासि दैवं च तथा प्रभावम् ॥ 32 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे द्वाविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvāviṃśassargaḥ |
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 1 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 2 ||
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 3 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 4 ||
nigṛhya roṣaṃ śokaṃ ca dhairyamāśritya kevalam |
avamānaṃ nirasyemaṃ gṛhītvā harṣamuttamam || 5 ||
upaklṛptaṃ hi yatkiñcidabhiṣekārthamadya me sarvaṃ visarjaya kṣipraṃ kuru kāryaṃ niratyayam || 6 ||
saumitre yo'bhiṣekārthe mama sambhāra sambhramaḥ |
abhiṣekanivṛttyarthe so'stu sambhārasambhramaḥ || 7 ||
yasyā madabhiṣekārthe mānasaṃ paritapyate |
mātā me sā yathā na syātsaviśaṅkā tathā kuru || 8 ||
tasyāśśaṅkāmayaṃ duḥkhaṃ muhūrtamapi notsahe |
manasi pratisañjātaṃ saumitre'hamupekṣitum || 9 ||
na buddhipūrvaṃ nābuddhaṃ smarāmīha kadācana |
mātṛṇāṃ vā piturvā'haṃ kṛtamalpaṃ ca vipriyam || 10 ||
satyassatyābhisandhaśca nityaṃ satyaparākramaḥ |
paralokabhayādbhīto nirbhayo'stu pitā mama || 11 ||
tasyā'pi hi bhavedasminkarmaṇyapratisaṃhṛte |
satyaṃ neti manastāpastasya tāpastapecca mām || 12 ||
abhiṣekavidhānaṃ tu tasmātsaṃhṛtya lakṣmaṇa |
anvagevāhamicchāmi vanaṃ gantumitaḥpunaḥ || 13 ||
mama pravrājanādadya kṛtakṛtyā nṛpātmajā |
sutaṃ bharatamavyagramabhiṣecayitā tataḥ || 14 ||
mayi cīrājinadhare jaṭāmaṇḍaladhāriṇi |
gate'raṇyaṃ ca kaikeyyā bhaviṣyati manassukham || 15 ||
buddhiḥ praṇītā yeneyaṃ manaśca susamāhitam |
taṃ tu nārhāmi saṅkleṣṭuṃ pravrajiṣyāmi mā ciram || 16 ||
kṛtāntastveva saumitre draṣṭavyo matpravāsane |
rājyasya ca vitīrṇasya punareva nivartane || 17 ||
kaikeyyāḥ pratipattirhi kathaṃ syānmama pīḍane |
yadi bhāvo na daivo'yaṃ kṛtāntavihito bhavet || 18 ||
jānāsi hi yathā saumya na mātṛṣu mamāntaram |
bhūtapūrvaṃ viśeṣo vā tasyā mayi sute'pi vā || 19 ||
so'bhiṣekanivṛttyarthaipravāsārthaiśca durvacaiḥ |
ugrairvākyairahaṃ tasyā nānyaddaivātsamarthaye || 20 ||
kathaṃ prakṛtisampannā rājaputrī tathāguṇā |
brūyātsā prākṛteva strī matpīḍāṃ bhartṛsannidhau || 21 ||
yadacintyantu taddaivaṃ bhūteṣvapi na vihanyate |
vyaktaṃ mayi ca tasyāṃ ca patito hi viparyayaḥ || 22 ||
kaściddaivena saumitre yoddhumutsahate pumān |
yasya na grahaṇaṃ kiñcitkarmaṇo'nyatra dṛśyate || 23 ||
sukhaduḥkhe bhayakrodhau lābhālābhau bhavābhavau |
yacca kiñcittathābhūtaṃ nanu daivasya karma tat || 24 ||
ṛṣayo'pyugratapaso daivenābhiprapīḍitāḥ |
utsṛjya niyamāṃstīvrānbhraśyante kāmamanyubhiḥ || 25 ||
asaṅkalpitameveha yadakasmātpravartate |
nivartyārambhamārabdhaṃ nanu daivasya karma tat || 26 ||
etayā tattvayā buddhyā saṃstabhyātmānamātmanā |
vyāhate'pyabhiṣeke me paritāpo na vidyate || 27 ||
tasmādaparitāpassaṃstvamapyanuvidhāya mām |
pratisaṃhāraya kṣipramābhiṣecanikīṃ kriyām || 28 ||
ebhireva ghaṭai ssarvairabhiṣecanasambhṛtaiḥ |
mama lakṣmaṇa tāpasye vratasnānaṃ bhaviṣyati || 29 ||
athavā kiṃ mamaitena rājadravyamayena tu |
uddhṛtaṃ me svayaṃ toyaṃ vratādeśaṃ kariṣyati || 30 ||
mā ca lakṣmaṇa santāpaṃ kārṣīrlakṣmyā viparyaye |
rājyaṃ vā vanavāso vā vanavāso mahodayaḥ || 31 ||
na lakṣmaṇāsminkhalu karmavighne mātā yavīyasyatiśaṅkanīyā |
daivābhipannā hi vadatyaniṣṭaṃ jānāsi daivaṃ ca tathā prabhāvam || 32 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvāviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.