ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਰਾਮਾਯਣੇ ਸੁਨ੍ਦਰਕਾਣ੍ਡਮ੍ ।
ਅਥ ਤ੍ਰਯਸ੍ਤ੍ਰਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ।
ਸੋऽਵਤੀਰ੍ਯ ਦ੍ਰੁਮਾਤ੍ਤਸ੍ਮਾਦ੍ਵਿਦ੍ਰੁਮਪ੍ਰਤਿਮਾਨਨਃ ।
ਵਿਨੀਤਵੇषਃ ਕृਪਣਃ ਪ੍ਰਣਿਪਤ੍ਯੋਪਸृਤ੍ਯ ਚ ॥ 1 ॥
ਤਾਮਬ੍ਰਵੀਨ੍ਮਹਾਤੇਜਾ ਹਨੂਮਾਨ੍ਮਾਰੁਤਾਤ੍ਮਜਃ ।
ਸ਼ਿਰਸ੍ਯਞ੍ਜਲਿਮਾਧਾਯ ਸੀਤਾਂ ਮਧੁਰਯਾ ਗਿਰਾ ॥ 2 ॥
ਕਾ ਨੁ ਪਦ੍ਮਪਲਾਸ਼ਾਕ੍षਿ ਕ੍ਲਿष੍ਟਕੌਸ਼ੇਯਵਾਸਿਨਿ ।
ਦ੍ਰੁਮਸ੍ਯ ਸ਼ਾਖਾਮਾਲਮ੍ਬ੍ਯ ਤਿष੍ਠਸਿ ਤ੍ਵਮਨਿਨ੍ਦਿਤੇ ॥ 3 ॥
ਕਿਮਰ੍ਥਂ ਤਵ ਨੇਤ੍ਰਾਭ੍ਯਾਂ ਵਾਰਿ ਸ੍ਰਵਤਿ ਸ਼ੋਕਜਮ੍ ।
ਪੁਣ੍ਡਰੀਕਪਲਾਸ਼ਾਭ੍ਯਾਂ ਵਿਪ੍ਰਕੀਰ੍ਣਮਿਵੋਦਕਮ੍ ॥ 4 ॥
ਸੁਰਾਣਾਮਸੁਰਾਣਾਂ ਵਾ ਨਾਗਗਨ੍ਧਰ੍ਵਰਕ੍षਸਾਮ੍ ।
ਯਕ੍षਾਣਾਂ ਕਿਨ੍ਨਰਾਣਾਂ ਵਾ ਕਾ ਤ੍ਵਂ ਭਵਸਿ ਸ਼ੋਭਨੇ ॥ 5 ॥
ਕਾ ਤ੍ਵਂ ਭਵਸਿ ਰੁਦ੍ਰਾਣਾਂ ਮਰੁਤਾਂ ਵਾ ਵਰਾਨਨੇ ।
ਵਸੂਨਾਂ ਹਿ ਵਰਾਰੋਹੇ ਦੇਵਤਾ ਪ੍ਰਤਿਭਾਸਿ ਮੇ ॥ 6 ॥
ਕਿ ਨੁ ਚਨ੍ਦ੍ਰਮਸਾ ਹੀਨਾ ਪਤਿਤਾ ਵਿਬੁਧਾਲਯਾਤ੍ ।
ਰੋਹਿਣੀ ਜ੍ਯੋਤਿषਾਂ ਸ਼੍ਰੇष੍ਠਾ ਸ਼੍ਰੇष੍ਠਸਰ੍ਵਗੁਣਾਨ੍ਵਿਤਾ ॥ 7 ॥
ਕਾ ਤ੍ਵਂ ਭਵਸਿ ਕਲ੍ਯਾਣਿ ਤ੍ਵਮਨਿਨ੍ਦਿਤਲੋਚਨੇ ।
ਕੋਪਾਦ੍ਵਾ ਯਦਿ ਵਾ ਮੋਹਾਦ੍ਭਰ੍ਤਾਰਮਸਿਤੇਕ੍षਣੇ ॥ 8 ॥
ਵਸਿष੍ਠਂ ਕੋਪਯਿਤ੍ਵਾ ਤ੍ਵਂ ਨਾਸਿ ਕਲ੍ਯਾਣ੍ਯਰੁਨ੍ਧਤੀ ।
ਕੋ ਨੁ ਪੁਤ੍ਰਃ ਪਿਤਾ ਭ੍ਰਾਤਾ ਭਰ੍ਤਾ ਵਾ ਤੇ ਸੁਮਧ੍ਯਮੇ ॥ 9 ॥
ਅਸ੍ਮਾਲ੍ਲੋਕਾਦਮੁਂ ਲੋਕਂ ਗਤਂ ਤ੍ਵਮਨੁਸ਼ੋਚਸਿ ।
ਰੋਦਨਾਦਤਿਨਿਸ਼੍ਸ਼੍ਵਾਸਾਦ੍ਭੂਮਿਸਂਸ੍ਪਰ੍ਸ਼ਨਾਦਪਿ ॥ 10 ॥
ਨ ਤ੍ਵਾਂ ਦੇਵੀਮਹਂ ਮਨ੍ਯੇ ਰਾਜ੍ਞ ਸ੍ਸਰ੍ਵਜ੍ਞਾਵਧਾਰਣਾਤ੍ ।
ਵ੍ਯਞ੍ਜਨਾਨਿ ਚ ਤੇ ਯਾਨਿ ਲਕ੍षਣਾਨਿ ਚ ਲਕ੍षਯੇ ॥ 11 ॥
ਮਹਿषੀ ਭੂਮਿਪਾਲਸ੍ਯ ਰਾਜਕਨ੍ਯਾ ਚ ਮੇ ਮਤਾ ।
ਰਾਵਣੇਨ ਜਨਸ੍ਥਾਨਾਦ੍ਬਲਾਦਪਦਹृਤਾ ਯਦਿ ॥ 12 ॥
ਸੀਤਾ ਤ੍ਵਮਸਿ ਭਦ੍ਰਂ ਤੇ ਤਨ੍ਮਮਾਚਕ੍ष੍ਵ ਪृਚ੍ਛਤਃ ।
ਯਥਾ ਹਿ ਤਵ ਵੈ ਦੈਨ੍ਯਂ ਰੂਪਂ ਚਾਪ੍ਯਤਿਮਾਨੁषਮ੍ ॥ 13 ॥
ਤਪਸਾ ਚਾਨ੍ਵਿਤੋ ਵੇषਸ੍ਤ੍ਵਂ ਰਾਮਮਹਿषੀ ਧ੍ਰੁਵਮ੍ ।
ਸਾ ਤਸ੍ਯ ਵਚਨਂ ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਰਾਮਕੀਰ੍ਤਨਹਰ੍षਿਤਾ ॥ 14 ॥
ਉਵਾਚ ਵਾਕ੍ਯਂ ਵੈਦੇਹੀ ਹਨੁਮਨ੍ਤਂ ਦ੍ਰੁਮਾਸ਼੍ਰਿਤਮ੍ ।
ਪृਥਿਵ੍ਯਾਂ ਰਾਜਸਿਂਹਾਨਾਂ ਮੁਖ੍ਯਸ੍ਯ ਵਿਦਿਤਾਤ੍ਮਨਃ ॥ 15 ॥
ਸ੍ਨੁषਾ ਦਸ਼ਰਥਸ੍ਯਾਹਂ ਸ਼ਤ੍ਰੁਸੈਨ੍ਯਪ੍ਰਤਾਪਿਨਃ ।
ਦੁਹਿਤਾ ਜਨਕਸ੍ਯਾਹਂ ਵੈਦੇਹਸ੍ਯ ਮਹਾਤ੍ਮਨਃ ॥ 16 ॥
ਸੀਤੇਤਿ ਨਾਮ ਨਾਮ੍ਨਾऽਹਂ ਭਾਰ੍ਯਾ ਰਾਮਸ੍ਯ ਧੀਮਤਃ ।
ਸਮਾ ਦ੍ਵਾਦਸ਼ ਤਤ੍ਰਾਹਂ ਰਾਘਵਸ੍ਯ ਨਿਵੇਸ਼ਨੇ ॥ 17 ॥
ਭੁਞ੍ਜਾਨਾ ਮਾਨੁषਾਨ੍ਭੋਗਾਨ੍ਸਰ੍ਵਕਾਮਸਮृਦ੍ਧਿਨੀ ।
ਤਤ੍ਰ ਤ੍ਰਯੋਦਸ਼ੇ ਵਰ੍षੇ ਰਾਜ੍ਯੇਨੇਕ੍ष੍ਵਾਕੁਨਨ੍ਦਨਮ੍ ॥ 18 ॥
ਅਭਿषੇਚਯਿਤੁਂ ਰਾਜਾ ਸੋਪਾਧ੍ਯਾਯਃ ਪ੍ਰਚਕ੍ਰਮੇ ।
ਤਸ੍ਮਿਨ੍ਸਮ੍ਭ੍ਰਿਯਮਾਣੇ ਤੁ ਰਾਘਵਸ੍ਯਾਭਿषੇਚਨੇ ॥ 19 ॥
ਕੈਕਯੀ ਨਾਮ ਭਰ੍ਤਾਰਂ ਦੇਵੀ ਵਚਨਮਬ੍ਰਵੀਤ੍ ।
ਨ ਪਿਬੇਯਂ ਨ ਖਾਦੇਯਂ ਪ੍ਰਤ੍ਯਹਂ ਮਮ ਭੋਜਨਮ੍ ॥ 20 ॥
ਏष ਮੇ ਜੀਵਿਤਸ੍ਯਾਨ੍ਤੋ ਰਾਮੋ ਯਦ੍ਯਭਿषਿਚ੍ਯਤੇ ।
ਯਤ੍ਤਦੁਕ੍ਤਂ ਤ੍ਵਯਾ ਵਾਕ੍ਯਂ ਪ੍ਰੀਤ੍ਯਾ ਨृਪਤਿਸਤ੍ਤਮ ॥ 21 ॥
ਤਚ੍ਛੇਨ੍ਨ ਵਿਤਥਂ ਕਾਰ੍ਯਂ ਵਨਂ ਗਚ੍ਛਤੁ ਰਾਘਵਃ ।
ਸ ਰਾਜਾ ਸਤ੍ਯਵਾਗ੍ਦੇਵ੍ਯਾ ਵਰਦਾਨਮਨੁਸ੍ਮਰਨ੍ ॥ 22 ॥
ਮੁਮੋਹ ਵਚਨਂ ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਕੈਕੇਯ੍ਯਾਃ ਕ੍ਰੂਰਮਪ੍ਰਿਯਮ੍ ।
ਤਤਸ੍ਤੁ ਸ੍ਥਵਿਰੋ ਰਾਜਾ ਸਤ੍ਯੇ ਧਰ੍ਮੇ ਵ੍ਯਵਸ੍ਥਿਤਃ ॥ 23 ॥
ਜ੍ਯੇष੍ਠਂ ਯਸ਼ਸ੍ਵਿਨਂ ਪੁਤ੍ਰਂ ਰੁਦਨ੍ਰਾਜ੍ਯਮਯਾਚਤ ।
ਸ ਪਿਤੁਰ੍ਵਚਨਂ ਸ਼੍ਰੀਮਾਨਭਿषੇਕਾਤ੍ਪਰਂ ਪ੍ਰਿਯਮ੍ ॥ 24 ॥
ਮਨਸਾ ਪੂਰ੍ਵਮਾਸਾਦ੍ਯ ਵਾਚਾ ਪ੍ਰਤਿਗृਹੀਤਵਾਨ੍ ।
ਦਦ੍ਯਾਨ੍ਨ ਪ੍ਰਤਿਗृਹ੍ਣੀਯਾਨ੍ਨ ਬ੍ਰੂਯਾਤ੍ਕਿਞ੍ਚਿਦਪ੍ਰਿਯਮ੍ ॥ 25 ॥
ਅਪਿ ਜੀਵਿਤਹੇਤੋਰ੍ਵਾ ਰਾਮਸ੍ਸਤ੍ਯਪਰਾਕ੍ਰਮਃ ।
ਸ ਵਿਹਾਯੋਤ੍ਤਰੀਯਾਣਿ ਮਹਾਰ੍ਹਾਣਿ ਮਹਾਯਸ਼ਾਃ ॥ 26 ॥
ਵਿਸृਜ੍ਯ ਮਨਸਾ ਰਾਜ੍ਯਂ ਜਨਨ੍ਯੈ ਮਾਂ ਸਮਾਦਿਸ਼ਤ੍ ।
ਸਾਹਂ ਤਸ੍ਯਾਗ੍ਰਤਸ੍ਤੂਰ੍ਣਂ ਪ੍ਰਸ੍ਥਿਤਾ ਵਨਚਾਰਿਣੀ ॥ 27 ॥
ਨ ਹਿ ਮੇ ਤੇਨ ਹੀਨਾਯਾ ਵਾਸਸ੍ਸ੍ਵਰ੍ਗੇऽਪਿ ਰੋਚਤੇ ।
ਪ੍ਰਾਗੇਵ ਤੁ ਮਹਾਭਾਗਸ੍ਸੌਮਿਤ੍ਰਿਰ੍ਮਿਤ੍ਰਨਨ੍ਦਨਃ ॥ 28 ॥
ਪੂਰ੍ਵਜਸ੍ਯਾਨੁਯਾਤ੍ਰਾਰ੍ਥੇ ਦ੍ਰੁਮਚੀਰੈਰਲਙ੍ਕृਤਃ ।
ਤੇ ਵਯਂ ਭਰ੍ਤੁਰਾਦੇਸ਼ਂ ਬਹੁਮਾਨ੍ਯ ਦृਢਵ੍ਰਤਾਃ ॥ 29 ॥
ਪ੍ਰਵਿष੍ਟਾਸ੍ਸ੍ਮ ਪੁਰਾਦृष੍ਟਂ ਵਨਂ ਗਮ੍ਭੀਰਦਰ੍ਸ਼ਨਮ੍ ।
ਵਸਤੋ ਦਣ੍ਡਕਾਰਣ੍ਯੇ ਤਸ੍ਯਾਹਮਮਿਤੌਜਸਃ ॥ 30 ॥
ਰਕ੍षਸਾऽਪਹृਤਾ ਭਾਰ੍ਯਾ ਰਾਵਣੇਨ ਦੁਰਾਤ੍ਮਨਾ ।
ਦ੍ਵੌ ਮਾਸੌ ਤੇਨ ਮੇ ਕਾਲੋ ਜੀਵਿਤਾਨੁਗ੍ਰਹਃ ਕृਤਃ ॥ 31 ॥
ਇਤ੍ਯਾਰ੍षੇ ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਰਾਮਾਯਣੇ ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਆਦਿਕਾਵ੍ਯੇ ਸੁਨ੍ਦਰਕਾਣ੍ਡੇ ਤ੍ਰਯਸ੍ਤ੍ਰਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha trayastriṃśassargaḥ |
so'vatīrya drumāttasmādvidrumapratimānanaḥ |
vinītaveṣaḥ kṛpaṇaḥ praṇipatyopasṛtya ca || 1 ||
tāmabravīnmahātejā hanūmānmārutātmajaḥ |
śirasyañjalimādhāya sītāṃ madhurayā girā || 2 ||
kā nu padmapalāśākṣi kliṣṭakauśeyavāsini |
drumasya śākhāmālambya tiṣṭhasi tvamanindite || 3 ||
kimarthaṃ tava netrābhyāṃ vāri sravati śokajam |
puṇḍarīkapalāśābhyāṃ viprakīrṇamivodakam || 4 ||
surāṇāmasurāṇāṃ vā nāgagandharvarakṣasām |
yakṣāṇāṃ kinnarāṇāṃ vā kā tvaṃ bhavasi śobhane || 5 ||
kā tvaṃ bhavasi rudrāṇāṃ marutāṃ vā varānane |
vasūnāṃ hi varārohe devatā pratibhāsi me || 6 ||
ki nu candramasā hīnā patitā vibudhālayāt |
rohiṇī jyotiṣāṃ śreṣṭhā śreṣṭhasarvaguṇānvitā || 7 ||
kā tvaṃ bhavasi kalyāṇi tvamaninditalocane |
kopādvā yadi vā mohādbhartāramasitekṣaṇe || 8 ||
vasiṣṭhaṃ kopayitvā tvaṃ nāsi kalyāṇyarundhatī |
ko nu putraḥ pitā bhrātā bhartā vā te sumadhyame || 9 ||
asmāllokādamuṃ lokaṃ gataṃ tvamanuśocasi |
rodanādatiniśśvāsādbhūmisaṃsparśanādapi || 10 ||
na tvāṃ devīmahaṃ manye rājña ssarvajñāvadhāraṇāt |
vyañjanāni ca te yāni lakṣaṇāni ca lakṣaye || 11 ||
mahiṣī bhūmipālasya rājakanyā ca me matā |
rāvaṇena janasthānādbalādapadahṛtā yadi || 12 ||
sītā tvamasi bhadraṃ te tanmamācakṣva pṛcchataḥ |
yathā hi tava vai dainyaṃ rūpaṃ cāpyatimānuṣam || 13 ||
tapasā cānvito veṣastvaṃ rāmamahiṣī dhruvam |
sā tasya vacanaṃ śrutvā rāmakīrtanaharṣitā || 14 ||
uvāca vākyaṃ vaidehī hanumantaṃ drumāśritam |
pṛthivyāṃ rājasiṃhānāṃ mukhyasya viditātmanaḥ || 15 ||
snuṣā daśarathasyāhaṃ śatrusainyapratāpinaḥ |
duhitā janakasyāhaṃ vaidehasya mahātmanaḥ || 16 ||
sīteti nāma nāmnā'haṃ bhāryā rāmasya dhīmataḥ |
samā dvādaśa tatrāhaṃ rāghavasya niveśane || 17 ||
bhuñjānā mānuṣānbhogānsarvakāmasamṛddhinī |
tatra trayodaśe varṣe rājyenekṣvākunandanam || 18 ||
abhiṣecayituṃ rājā sopādhyāyaḥ pracakrame |
tasminsambhriyamāṇe tu rāghavasyābhiṣecane || 19 ||
kaikayī nāma bhartāraṃ devī vacanamabravīt |
na pibeyaṃ na khādeyaṃ pratyahaṃ mama bhojanam || 20 ||
eṣa me jīvitasyānto rāmo yadyabhiṣicyate |
yattaduktaṃ tvayā vākyaṃ prītyā nṛpatisattama || 21 ||
tacchenna vitathaṃ kāryaṃ vanaṃ gacchatu rāghavaḥ |
sa rājā satyavāgdevyā varadānamanusmaran || 22 ||
mumoha vacanaṃ śrutvā kaikeyyāḥ krūramapriyam |
tatastu sthaviro rājā satye dharme vyavasthitaḥ || 23 ||
jyeṣṭhaṃ yaśasvinaṃ putraṃ rudanrājyamayācata |
sa piturvacanaṃ śrīmānabhiṣekātparaṃ priyam || 24 ||
manasā pūrvamāsādya vācā pratigṛhītavān |
dadyānna pratigṛhṇīyānna brūyātkiñcidapriyam || 25 ||
api jīvitahetorvā rāmassatyaparākramaḥ |
sa vihāyottarīyāṇi mahārhāṇi mahāyaśāḥ || 26 ||
visṛjya manasā rājyaṃ jananyai māṃ samādiśat |
sāhaṃ tasyāgratastūrṇaṃ prasthitā vanacāriṇī || 27 ||
na hi me tena hīnāyā vāsassvarge'pi rocate |
prāgeva tu mahābhāgassaumitrirmitranandanaḥ || 28 ||
pūrvajasyānuyātrārthe drumacīrairalaṅkṛtaḥ |
te vayaṃ bharturādeśaṃ bahumānya dṛḍhavratāḥ || 29 ||
praviṣṭāssma purādṛṣṭaṃ vanaṃ gambhīradarśanam |
vasato daṇḍakāraṇye tasyāhamamitaujasaḥ || 30 ||
rakṣasā'pahṛtā bhāryā rāvaṇena durātmanā |
dvau māsau tena me kālo jīvitānugrahaḥ kṛtaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe trayastriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ त्रयस्त्रिंशस्सर्गः ।
सोऽवतीर्य द्रुमात्तस्माद्विद्रुमप्रतिमाननः ।
विनीतवेषः कृपणः प्रणिपत्योपसृत्य च ॥ 1 ॥
तामब्रवीन्महातेजा हनूमान्मारुतात्मजः ।
शिरस्यञ्जलिमाधाय सीतां मधुरया गिरा ॥ 2 ॥
का नु पद्मपलाशाक्षि क्लिष्टकौशेयवासिनि ।
द्रुमस्य शाखामालम्ब्य तिष्ठसि त्वमनिन्दिते ॥ 3 ॥
किमर्थं तव नेत्राभ्यां वारि स्रवति शोकजम् ।
पुण्डरीकपलाशाभ्यां विप्रकीर्णमिवोदकम् ॥ 4 ॥
सुराणामसुराणां वा नागगन्धर्वरक्षसाम् ।
यक्षाणां किन्नराणां वा का त्वं भवसि शोभने ॥ 5 ॥
का त्वं भवसि रुद्राणां मरुतां वा वरानने ।
वसूनां हि वरारोहे देवता प्रतिभासि मे ॥ 6 ॥
कि नु चन्द्रमसा हीना पतिता विबुधालयात् ।
रोहिणी ज्योतिषां श्रेष्ठा श्रेष्ठसर्वगुणान्विता ॥ 7 ॥
का त्वं भवसि कल्याणि त्वमनिन्दितलोचने ।
कोपाद्वा यदि वा मोहाद्भर्तारमसितेक्षणे ॥ 8 ॥
वसिष्ठं कोपयित्वा त्वं नासि कल्याण्यरुन्धती ।
को नु पुत्रः पिता भ्राता भर्ता वा ते सुमध्यमे ॥ 9 ॥
अस्माल्लोकादमुं लोकं गतं त्वमनुशोचसि ।
रोदनादतिनिश्श्वासाद्भूमिसंस्पर्शनादपि ॥ 10 ॥
न त्वां देवीमहं मन्ये राज्ञ स्सर्वज्ञावधारणात् ।
व्यञ्जनानि च ते यानि लक्षणानि च लक्षये ॥ 11 ॥
महिषी भूमिपालस्य राजकन्या च मे मता ।
रावणेन जनस्थानाद्बलादपदहृता यदि ॥ 12 ॥
सीता त्वमसि भद्रं ते तन्ममाचक्ष्व पृच्छतः ।
यथा हि तव वै दैन्यं रूपं चाप्यतिमानुषम् ॥ 13 ॥
तपसा चान्वितो वेषस्त्वं राममहिषी ध्रुवम् ।
सा तस्य वचनं श्रुत्वा रामकीर्तनहर्षिता ॥ 14 ॥
उवाच वाक्यं वैदेही हनुमन्तं द्रुमाश्रितम् ।
पृथिव्यां राजसिंहानां मुख्यस्य विदितात्मनः ॥ 15 ॥
स्नुषा दशरथस्याहं शत्रुसैन्यप्रतापिनः ।
दुहिता जनकस्याहं वैदेहस्य महात्मनः ॥ 16 ॥
सीतेति नाम नाम्नाऽहं भार्या रामस्य धीमतः ।
समा द्वादश तत्राहं राघवस्य निवेशने ॥ 17 ॥
भुञ्जाना मानुषान्भोगान्सर्वकामसमृद्धिनी ।
तत्र त्रयोदशे वर्षे राज्येनेक्ष्वाकुनन्दनम् ॥ 18 ॥
अभिषेचयितुं राजा सोपाध्यायः प्रचक्रमे ।
तस्मिन्सम्भ्रियमाणे तु राघवस्याभिषेचने ॥ 19 ॥
कैकयी नाम भर्तारं देवी वचनमब्रवीत् ।
न पिबेयं न खादेयं प्रत्यहं मम भोजनम् ॥ 20 ॥
एष मे जीवितस्यान्तो रामो यद्यभिषिच्यते ।
यत्तदुक्तं त्वया वाक्यं प्रीत्या नृपतिसत्तम ॥ 21 ॥
तच्छेन्न वितथं कार्यं वनं गच्छतु राघवः ।
स राजा सत्यवाग्देव्या वरदानमनुस्मरन् ॥ 22 ॥
मुमोह वचनं श्रुत्वा कैकेय्याः क्रूरमप्रियम् ।
ततस्तु स्थविरो राजा सत्ये धर्मे व्यवस्थितः ॥ 23 ॥
ज्येष्ठं यशस्विनं पुत्रं रुदन्राज्यमयाचत ।
स पितुर्वचनं श्रीमानभिषेकात्परं प्रियम् ॥ 24 ॥
मनसा पूर्वमासाद्य वाचा प्रतिगृहीतवान् ।
दद्यान्न प्रतिगृह्णीयान्न ब्रूयात्किञ्चिदप्रियम् ॥ 25 ॥
अपि जीवितहेतोर्वा रामस्सत्यपराक्रमः ।
स विहायोत्तरीयाणि महार्हाणि महायशाः ॥ 26 ॥
विसृज्य मनसा राज्यं जनन्यै मां समादिशत् ।
साहं तस्याग्रतस्तूर्णं प्रस्थिता वनचारिणी ॥ 27 ॥
न हि मे तेन हीनाया वासस्स्वर्गेऽपि रोचते ।
प्रागेव तु महाभागस्सौमित्रिर्मित्रनन्दनः ॥ 28 ॥
पूर्वजस्यानुयात्रार्थे द्रुमचीरैरलङ्कृतः ।
ते वयं भर्तुरादेशं बहुमान्य दृढव्रताः ॥ 29 ॥
प्रविष्टास्स्म पुरादृष्टं वनं गम्भीरदर्शनम् ।
वसतो दण्डकारण्ये तस्याहममितौजसः ॥ 30 ॥
रक्षसाऽपहृता भार्या रावणेन दुरात्मना ।
द्वौ मासौ तेन मे कालो जीवितानुग्रहः कृतः ॥ 31 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे त्रयस्त्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha trayastriṃśassargaḥ |
so'vatīrya drumāttasmādvidrumapratimānanaḥ |
vinītaveṣaḥ kṛpaṇaḥ praṇipatyopasṛtya ca || 1 ||
tāmabravīnmahātejā hanūmānmārutātmajaḥ |
śirasyañjalimādhāya sītāṃ madhurayā girā || 2 ||
kā nu padmapalāśākṣi kliṣṭakauśeyavāsini |
drumasya śākhāmālambya tiṣṭhasi tvamanindite || 3 ||
kimarthaṃ tava netrābhyāṃ vāri sravati śokajam |
puṇḍarīkapalāśābhyāṃ viprakīrṇamivodakam || 4 ||
surāṇāmasurāṇāṃ vā nāgagandharvarakṣasām |
yakṣāṇāṃ kinnarāṇāṃ vā kā tvaṃ bhavasi śobhane || 5 ||
kā tvaṃ bhavasi rudrāṇāṃ marutāṃ vā varānane |
vasūnāṃ hi varārohe devatā pratibhāsi me || 6 ||
ki nu candramasā hīnā patitā vibudhālayāt |
rohiṇī jyotiṣāṃ śreṣṭhā śreṣṭhasarvaguṇānvitā || 7 ||
kā tvaṃ bhavasi kalyāṇi tvamaninditalocane |
kopādvā yadi vā mohādbhartāramasitekṣaṇe || 8 ||
vasiṣṭhaṃ kopayitvā tvaṃ nāsi kalyāṇyarundhatī |
ko nu putraḥ pitā bhrātā bhartā vā te sumadhyame || 9 ||
asmāllokādamuṃ lokaṃ gataṃ tvamanuśocasi |
rodanādatiniśśvāsādbhūmisaṃsparśanādapi || 10 ||
na tvāṃ devīmahaṃ manye rājña ssarvajñāvadhāraṇāt |
vyañjanāni ca te yāni lakṣaṇāni ca lakṣaye || 11 ||
mahiṣī bhūmipālasya rājakanyā ca me matā |
rāvaṇena janasthānādbalādapadahṛtā yadi || 12 ||
sītā tvamasi bhadraṃ te tanmamācakṣva pṛcchataḥ |
yathā hi tava vai dainyaṃ rūpaṃ cāpyatimānuṣam || 13 ||
tapasā cānvito veṣastvaṃ rāmamahiṣī dhruvam |
sā tasya vacanaṃ śrutvā rāmakīrtanaharṣitā || 14 ||
uvāca vākyaṃ vaidehī hanumantaṃ drumāśritam |
pṛthivyāṃ rājasiṃhānāṃ mukhyasya viditātmanaḥ || 15 ||
snuṣā daśarathasyāhaṃ śatrusainyapratāpinaḥ |
duhitā janakasyāhaṃ vaidehasya mahātmanaḥ || 16 ||
sīteti nāma nāmnā'haṃ bhāryā rāmasya dhīmataḥ |
samā dvādaśa tatrāhaṃ rāghavasya niveśane || 17 ||
bhuñjānā mānuṣānbhogānsarvakāmasamṛddhinī |
tatra trayodaśe varṣe rājyenekṣvākunandanam || 18 ||
abhiṣecayituṃ rājā sopādhyāyaḥ pracakrame |
tasminsambhriyamāṇe tu rāghavasyābhiṣecane || 19 ||
kaikayī nāma bhartāraṃ devī vacanamabravīt |
na pibeyaṃ na khādeyaṃ pratyahaṃ mama bhojanam || 20 ||
eṣa me jīvitasyānto rāmo yadyabhiṣicyate |
yattaduktaṃ tvayā vākyaṃ prītyā nṛpatisattama || 21 ||
tacchenna vitathaṃ kāryaṃ vanaṃ gacchatu rāghavaḥ |
sa rājā satyavāgdevyā varadānamanusmaran || 22 ||
mumoha vacanaṃ śrutvā kaikeyyāḥ krūramapriyam |
tatastu sthaviro rājā satye dharme vyavasthitaḥ || 23 ||
jyeṣṭhaṃ yaśasvinaṃ putraṃ rudanrājyamayācata |
sa piturvacanaṃ śrīmānabhiṣekātparaṃ priyam || 24 ||
manasā pūrvamāsādya vācā pratigṛhītavān |
dadyānna pratigṛhṇīyānna brūyātkiñcidapriyam || 25 ||
api jīvitahetorvā rāmassatyaparākramaḥ |
sa vihāyottarīyāṇi mahārhāṇi mahāyaśāḥ || 26 ||
visṛjya manasā rājyaṃ jananyai māṃ samādiśat |
sāhaṃ tasyāgratastūrṇaṃ prasthitā vanacāriṇī || 27 ||
na hi me tena hīnāyā vāsassvarge'pi rocate |
prāgeva tu mahābhāgassaumitrirmitranandanaḥ || 28 ||
pūrvajasyānuyātrārthe drumacīrairalaṅkṛtaḥ |
te vayaṃ bharturādeśaṃ bahumānya dṛḍhavratāḥ || 29 ||
praviṣṭāssma purādṛṣṭaṃ vanaṃ gambhīradarśanam |
vasato daṇḍakāraṇye tasyāhamamitaujasaḥ || 30 ||
rakṣasā'pahṛtā bhāryā rāvaṇena durātmanā |
dvau māsau tena me kālo jīvitānugrahaḥ kṛtaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe trayastriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.