ଶ୍ରୀମଦ୍ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ରାମାଯଣେ କିଷ୍କିନ୍ଧାକାଣ୍ଡମ୍ ।
ଅଥ ଷୋଡଶସ୍ସର୍ଗଃ ।
ତାମେଵଂ ବ୍ରୁଵତୀଂ ତାରାଂ ତାରାଧିପନିଭାନନାମ୍ ।
ଵାଲୀ ନିର୍ଭର୍ତ୍ସଯାମାସ ଵଚନଂ ଚେଦମବ୍ରଵୀତ୍ ॥ 1 ॥
ଗର୍ଜତୋଽସ୍ଯ ଚ ସୁସମ୍ଭ୍ରଶ୍ଚ ଭ୍ରାତୁଃ ଶତ୍ରୋର୍ଵିଶେଷତଃ ।
ମର୍ଷଯିଷ୍ଯାମ୍ଯହଂ କେନ କାରଣେନ ଵରାନନେ ॥ 2 ॥
ଅଧର୍ଷିତାନାଂ ଶୂରାଣାଂ ସମରେଷ୍ଵନିଵର୍ତିନାମ୍ ।
ଧର୍ଷଣାମର୍ଷଣଂ ଭୀରୁ ମରଣାଦତିରିଚ୍ଯତେ ॥ 3 ॥
ସୋଢୁଂ ନ ଚ ସମର୍ଥୋଽହଂ ଯୁଦ୍ଧକାମସ୍ଯ ସଂଯୁଗେ ।
ସୁଗ୍ରୀଵସ୍ଯ ଚ ସମ୍ରମ୍ଭଂ ହୀନଗ୍ରୀଵସ୍ଯ ଗର୍ଜତଃ ॥ 4 ॥
ନ ଚ କାର୍ଯୋ ଵିଷାଦସ୍ତେ ରାଘଵଂ ପ୍ରତି ମତ୍କୃତେ ।
ଧର୍ମଜ୍ଞଶ୍ଚ କୃତଜ୍ଞଶ୍ଚ କଥଂ ପାପଂ କରିଷ୍ଯତି ॥ 5 ॥
ନିଵର୍ତସ୍ଵ ସହ ସ୍ତ୍ରୀଭିଃ କଥଂ ଭୂଯୋଽନୁଗଚ୍ଛସି ।
ସୌହୃଦଂ ଦର୍ଶିତଂ ତାରେ ମଯି ଭକ୍ତିଃ କୃତା ତ୍ଵଯା ॥ 6 ॥
ପ୍ରତିଯୋତ୍ସ୍ଯାମ୍ଯହଂ ଗତ୍ଵା ସୁଗ୍ରୀଵଂ ଜହି ସମ୍ଭ୍ରମମ୍ ।
ଦର୍ପମାତ୍ରଂ ଵିନେଷ୍ଯାମି ନ ଚ ପ୍ରାଣୈର୍ଵିମୋକ୍ଷ୍ଯତେ ॥ 7 ॥
ଅହଂ ହ୍ଯାଜୌସ୍ଥିତସ୍ଯାସ୍ଯ କରିଷ୍ଯାମି ଯଥେପ୍ସିତମ୍ ।
ଵୃକ୍ଷୈର୍ମୁଷ୍ଟିପ୍ରହାରୈଶ୍ଚ ପୀଡିତଃ ପ୍ରତିଯାସ୍ଯତି ॥ 8 ॥
ନ ମେ ଗର୍ଵିତମାଯସ୍ତଂ ସହିଷ୍ଯତି ଦୁରାତ୍ମଵାନ୍ ।
କୃତଂ ତାରେ ସହାଂଯତ୍ଵଂ ସୌହୃଦଂ ଦର୍ଶିତଂ ମଯି ॥ 9 ॥
ଶାପିତାଽପି ମମ ପ୍ରାଣୈର୍ନିଵର୍ତସ୍ଵ ଜଯେନ ଚ ।
ଅହଂ ଜିତ୍ଵା ନିଵର୍ତିଷ୍ଯେ ତମହଂ ଭ୍ରାତରଂ ରଣେ ॥ 10 ॥
ତଂ ତୁ ତାରା ପରିଷ୍ଵଜ୍ଯ ଵାଲିନଂ ପ୍ରିଯଵାଦିନୀ ।
ଚକାର ରୁଦତୀ ମନ୍ଦଂ ଦକ୍ଷିଣା ସା ପ୍ରଦକ୍ଷିଣମ୍ ॥ 11 ॥
ତତଃ ସ୍ଵସ୍ତ୍ଯଯନଂ କୃତ୍ଵା ମନ୍ତ୍ରଵିଦ୍ଵିଜଯୈଷିଣୀ ।
ଅନ୍ତଃପୁରଂ ସହ ସ୍ତ୍ରୀଭିଃ ପ୍ରଵିଷ୍ଟା ଶୋକମୋହିତା ॥ 12 ॥
ପ୍ରଵିଷ୍ଟାଯାଂ ତୁ ତାରାଯାଂ ସହ ସ୍ତ୍ରୀଭିସ୍ସ୍ଵମାଲଯମ୍ ।
ନଗରାନ୍ନିର୍ଯଯୌ କ୍ରୁଦ୍ଧୋ ମହାସର୍ପ ଇଵ ଶ୍ଵସନ୍ ॥ 13 ॥
ସ ନିଶ୍ଶ୍ଵସ୍ଯ ମହାତେଜା ଵାଲୀ ପରମରୋଷଣଃ ।
ସର୍ଵତଶ୍ଚାରଯନ୍ ଦୃଷ୍ଟିଂ ଶତ୍ରୁଦର୍ଶନକାଙ୍କ୍ଷଯା ॥ 14 ॥
ସ ଦଦର୍ଶ ତତଶ୍ଶ୍ରୀମାନ୍ ସୁଗ୍ରୀଵଂ ହେମପିଙ୍ଗଲମ୍ ।
ସୁସଂଵୀତମଵଷ୍ଟବ୍ଧଂ ଦୀପ୍ଯମାନମିଵାନଲମ୍ ॥ 15 ॥
ସ ତଂ ଦୃଷ୍ଟ୍ଵା ମହାଵୀର୍ଯଂ ସୁଗ୍ରୀଵଂ ପର୍ଯଵସ୍ଥିତମ୍ ।
ଗାଢଂ ପରିଦଧେ ଵାସୋ ଵାଲୀ ପରମରୋଷଣଃ ॥ 16 ॥
ସ ଵାଲୀ ଗାଢସଂଵୀତୋ ମୁଷ୍ଟିମୁଦ୍ଯମ୍ଯ ଵୀର୍ଯଵାନ୍ ।
ସୁଗ୍ରୀଵମେଵାଭିମୁଖୋ ଯଯୌ ଯୋଦ୍ଧୁଂ କୃତକ୍ଷଣଃ ॥ 17 ॥
ଶ୍ଲିଷ୍ଟଂ ମୁଷ୍ଟିଂ ସମୁଦ୍ଯମ୍ଯ ସଂରବ୍ଧତରମାଗତଃ ।
ସୁଗ୍ରୀଵୋଽପି ସମୁଦ୍ଦିଶ୍ଯ ଵାଲିନଂ ହେମମାଲିନମ୍ ॥ 18 ॥
ତଂ ଵାଲୀ କ୍ରୋଧତାମ୍ରାକ୍ଷସ୍ସୁଗ୍ରୀଵଂ ରଣପଣ୍ଡିତମ୍ ।
ଆପତନ୍ତଂ ମହାଵେଗମିଦଂ ଵଚନମବ୍ରଵୀତ୍ ॥ 19 ॥
ଏଷ ମୁଷ୍ଟିର୍ମଯାବଦ୍ଧୋ ଗାଢସ୍ସନ୍ନିହିତାଙ୍ଗୁଲିଃ ।
ମଯା ଵେଗଵିମୁକ୍ତସ୍ତେ ପ୍ରାଣାନାଦାଯ ଯାସ୍ଯତି ॥ 20 ॥
ଏଵମୁକ୍ତସ୍ତୁ ସୁଗ୍ରୀଵଃ କ୍ରୁଦ୍ଧୋ ଵାଲିନମବ୍ରଵୀତ୍ ।
ତଵୈଵ ଚା ହରନ୍ପ୍ରାଣାନ୍ମୁଷ୍ଟିଃ ପତତୁ ମୂର୍ଧନି ॥ 21 ॥
ତାଡିତସ୍ତେନ ସଙ୍କୃଦ୍ଧସ୍ସମଭିକ୍ରମ୍ଯ ଵେଗିତଃ ।
ଅଭଵଚ୍ଛୋଣିତୋଦ୍ଗାରୀ ସୋତ୍ପୀଡ ଇଵ ପର୍ଵତଃ ॥ 22 ॥
ସୁଗ୍ରୀଵେଣ ତୁ ନିସ୍ସଙ୍ଗଂ ସାଲମୁତ୍ପାଟ୍ଯ ତେଜସା ।
ଗାତ୍ରେଷ୍ଵଭିହତୋ ଵାଲୀ ଵଜ୍ରେଣେଵ ମହାଗିରିଃ ॥ 23 ॥
ସ ତୁ ଵାଲୀ ପ୍ରଚଲିତସ୍ସାଲତାଡନଵିହ୍ଵଲଃ ।
ଗୁରୁଭାରସମାକ୍ରାନ୍ତୋ ନୌ ସାର୍ଥ ଇଵ ସାଗରେ ॥ 24 ॥
ତୌ ଭୀମବଲଵିକ୍ରାନ୍ତୌ ସୁପର୍ଣସମଵେଗିନୌ ।
ପ୍ରଵୃଦ୍ଧୌ ଘୋରଵପୁଷୌ ଚନ୍ଦ୍ରସୂର୍ଯାଵିଵାମ୍ବରେ ।
ପରସ୍ପରମମିତ୍ରଘ୍ନୌ ଚ୍ଛିଦ୍ରାନ୍ଵେଷଣତତ୍ପରୌ ॥ 25 ॥
ତତୋଽଵର୍ଧତ ଵାଲୀ ତୁ ବଲଵୀର୍ଯସମନ୍ଵିତଃ ।
ସୂର୍ଯପୁତ୍ରୋ ମହାଵୀର୍ଯସ୍ସୁଗ୍ରୀଵଃ ପରିହୀଯତେ ॥ 26 ॥
ଵାଲିନା ଭଗ୍ନଦର୍ପସ୍ତୁ ସୁଗ୍ରୀଵୋ ମନ୍ଦଵିକ୍ରମଃ ।
ଵାଲିନଂ ପ୍ରତି ସାମର୍ଷୋ ଦର୍ଶଯାମାସ ଲାଘଵମ୍ ॥ 27 ॥
ଵୃକ୍ଷୈଃ ସ୍ସଶାଖୈ ସ୍ସଶିଖୈର୍ଵଜ୍ରକୋଟିନିଭୈର୍ନଖୈଃ ॥ 28 ॥
ମୁଷ୍ଟିଭିର୍ଜାନୁଭିଃ ପଦ୍ଭିର୍ବାହୁଭିଶ୍ଚ ପୁନଃ ପୁନଃ ।
ତଯୋର୍ଯୁଦ୍ଧମଭୂଦ୍ଘୋରଂ ଵୃତ୍ରଵାସଵଯୋରିଵ ॥ 29 ॥
ତୌ ଶୋଣିତାକ୍ତୌ ଯୁଧ୍ଯେତାଂ ଵାନରୌ ଵନଚାରିଣୌ ।
ମେଘାଵିଵ ମହାଶବ୍ଦୈ ସ୍ତର୍ଜମାନୌ ପରସ୍ପରମ୍ ॥ 30 ॥
ହୀଯମାନମଥୋଽପଶ୍ଯତ୍ସୁଗ୍ରୀଵଂ ଵାନରେଶ୍ଵରମ୍ ।
ଵୀକ୍ଷମାଣଂ ଦିଶଶ୍ଚୈଵ ରାଘଵସ୍ସ ମୁହୁର୍ମୁହୁଃ ॥ 31 ॥
ତତୋ ରାମୋ ମହାତେଜା ଆର୍ତଂ ଦୃଷ୍ଟ୍ଵା ହରୀଶ୍ଵରମ୍ ।
ଶରଂ ଚ ଵୀକ୍ଷତେ ଵୀରୋ ଵାଲିନୋ ଵଧକାରଣାତ୍ ॥ 32 ॥
ତତୋ ଧନୁଷି ସନ୍ଧାଯ ଶରମାଶୀଵିଷୋପମମ୍ ।
ପୁରଯାମାସ ତଚ୍ଚାପଂ କାଲଚକ୍ରମିଵାନ୍ତକଃ ॥ 33 ॥
ତସ୍ଯ ଜ୍ଯାତଲଘୋଷେଣ ତ୍ରସ୍ତାଃ ପତ୍ରରଥେଶ୍ଵରାଃ ।
ପ୍ରଦୁଦ୍ରୁଵୁର୍ମୃଗାଶ୍ଚୈଵ ଯୁଗାନ୍ତ ଇଵ ମୋହିତାଃ ॥ 34 ॥
ମୁକ୍ତସ୍ତୁ ଵଜ୍ରନିର୍ଘୋଷଃ ପ୍ରଦୀପ୍ତାଶନିସନ୍ନିଭଃ ।
ରାଘଵେଣ ମହାବାଣୋ ଵାଲିଵକ୍ଷସି ପାତିତଃ ॥ 35 ॥
ତତସ୍ତେନ ମହାତେଜା ଵୀଯୌଟତ୍ସିକ୍ତଃ କପୀଶ୍ଵରଃ ।
ଵେଗେନାଭିହତୋ ଵାଲୀ ନିପପାତ ମହୀତଲେ ॥ 36 ॥
ଇନ୍ଦ୍ରଧ୍ଵଜ ଇଵୋଦ୍ଧୂତଃ ପୌର୍ଣମାସ୍ଯାଂ ମହୀତଲେ ।
ଆଶ୍ଵଯୁକ୍ସମଯେ ମାସି ଗତଶ୍ରୀକୋ ଵିଚେତନଃ ॥ 37 ॥
ନରୋତ୍ତମଃ କାଲଯୁଗାନ୍ତକୋପମଂ ଶରୋତ୍ତମଂ କାଞ୍ଚନରୂପ୍ଯଭୁଷିତମ୍ ।
ସସର୍ଜ ଦୀପ୍ତଂ ତମମିତ୍ରମର୍ଦନଂ ସଧୂମମଗ୍ନିଂ ମୁଖତୋ ଯଥା ହରଃ ॥ 38 ॥
ଅଥୋକ୍ଷିତଶ୍ଶୋଣିତତୋଯଵିସ୍ରଵୈ ସ୍ସୁପୁଷ୍ପିତାଶୋକ ଇଵାନିଲୋଦ୍ଧତଃ ।
ଵିଚେତନୋ ଵାସଵସୂନୁରାହଵେ ଵିଭ୍ରଂଶିତେନ୍ଦ୍ରଧ୍ଵଜଵତ୍କ୍ଷିତିଂ ଗତଃ ॥ 39 ॥
ଇତ୍ଯାର୍ଷେ ଶ୍ରୀମଦ୍ରାମାଯଣେ ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ଆଦିକାଵ୍ଯେ କିଷ୍କିନ୍ଧାକାଣ୍ଡେ ଷୋଡଶସ୍ସର୍ଗଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ṣoḍaśassargaḥ |
tāmevaṃ bruvatīṃ tārāṃ tārādhipanibhānanām |
vālī nirbhartsayāmāsa vacanaṃ cedamabravīt || 1 ||
garjato'sya ca susambhraśca bhrātuḥ śatrorviśeṣataḥ |
marṣayiṣyāmyahaṃ kena kāraṇena varānane || 2 ||
adharṣitānāṃ śūrāṇāṃ samareṣvanivartinām |
dharṣaṇāmarṣaṇaṃ bhīru maraṇādatiricyate || 3 ||
soḍhuṃ na ca samartho'haṃ yuddhakāmasya saṃyuge |
sugrīvasya ca samrambhaṃ hīnagrīvasya garjataḥ || 4 ||
na ca kāryo viṣādaste rāghavaṃ prati matkṛte |
dharmajñaśca kṛtajñaśca kathaṃ pāpaṃ kariṣyati || 5 ||
nivartasva saha strībhiḥ kathaṃ bhūyo'nugacchasi |
sauhṛdaṃ darśitaṃ tāre mayi bhaktiḥ kṛtā tvayā || 6 ||
pratiyotsyāmyahaṃ gatvā sugrīvaṃ jahi sambhramam |
darpamātraṃ vineṣyāmi na ca prāṇairvimokṣyate || 7 ||
ahaṃ hyājausthitasyāsya kariṣyāmi yathepsitam |
vṛkṣairmuṣṭiprahāraiśca pīḍitaḥ pratiyāsyati || 8 ||
na me garvitamāyastaṃ sahiṣyati durātmavān |
kṛtaṃ tāre sahāṃyatvaṃ sauhṛdaṃ darśitaṃ mayi || 9 ||
śāpitā'pi mama prāṇairnivartasva jayena ca |
ahaṃ jitvā nivartiṣye tamahaṃ bhrātaraṃ raṇe || 10 ||
taṃ tu tārā pariṣvajya vālinaṃ priyavādinī |
cakāra rudatī mandaṃ dakṣiṇā sā pradakṣiṇam || 11 ||
tataḥ svastyayanaṃ kṛtvā mantravidvijayaiṣiṇī |
antaḥpuraṃ saha strībhiḥ praviṣṭā śokamohitā || 12 ||
praviṣṭāyāṃ tu tārāyāṃ saha strībhissvamālayam |
nagarānniryayau kruddho mahāsarpa iva śvasan || 13 ||
sa niśśvasya mahātejā vālī paramaroṣaṇaḥ |
sarvataścārayan dṛṣṭiṃ śatrudarśanakāṅkṣayā || 14 ||
sa dadarśa tataśśrīmān sugrīvaṃ hemapiṅgalam |
susaṃvītamavaṣṭabdhaṃ dīpyamānamivānalam || 15 ||
sa taṃ dṛṣṭvā mahāvīryaṃ sugrīvaṃ paryavasthitam |
gāḍhaṃ paridadhe vāso vālī paramaroṣaṇaḥ || 16 ||
sa vālī gāḍhasaṃvīto muṣṭimudyamya vīryavān |
sugrīvamevābhimukho yayau yoddhuṃ kṛtakṣaṇaḥ || 17 ||
śliṣṭaṃ muṣṭiṃ samudyamya saṃrabdhataramāgataḥ |
sugrīvo'pi samuddiśya vālinaṃ hemamālinam || 18 ||
taṃ vālī krodhatāmrākṣassugrīvaṃ raṇapaṇḍitam |
āpatantaṃ mahāvegamidaṃ vacanamabravīt || 19 ||
eṣa muṣṭirmayābaddho gāḍhassannihitāṅguliḥ |
mayā vegavimuktaste prāṇānādāya yāsyati || 20 ||
evamuktastu sugrīvaḥ kruddho vālinamabravīt |
tavaiva cā haranprāṇānmuṣṭiḥ patatu mūrdhani || 21 ||
tāḍitastena saṅkṛddhassamabhikramya vegitaḥ |
abhavacchoṇitodgārī sotpīḍa iva parvataḥ || 22 ||
sugrīveṇa tu nissaṅgaṃ sālamutpāṭya tejasā |
gātreṣvabhihato vālī vajreṇeva mahāgiriḥ || 23 ||
sa tu vālī pracalitassālatāḍanavihvalaḥ |
gurubhārasamākrānto nau sārtha iva sāgare || 24 ||
tau bhīmabalavikrāntau suparṇasamaveginau |
pravṛddhau ghoravapuṣau candrasūryāvivāmbare |
parasparamamitraghnau cchidrānveṣaṇatatparau || 25 ||
tato'vardhata vālī tu balavīryasamanvitaḥ |
sūryaputro mahāvīryassugrīvaḥ parihīyate || 26 ||
vālinā bhagnadarpastu sugrīvo mandavikramaḥ |
vālinaṃ prati sāmarṣo darśayāmāsa lāghavam || 27 ||
vṛkṣaiḥ ssaśākhai ssaśikhairvajrakoṭinibhairnakhaiḥ || 28 ||
muṣṭibhirjānubhiḥ padbhirbāhubhiśca punaḥ punaḥ |
tayoryuddhamabhūdghoraṃ vṛtravāsavayoriva || 29 ||
tau śoṇitāktau yudhyetāṃ vānarau vanacāriṇau |
meghāviva mahāśabdai starjamānau parasparam || 30 ||
hīyamānamatho'paśyatsugrīvaṃ vānareśvaram |
vīkṣamāṇaṃ diśaścaiva rāghavassa muhurmuhuḥ || 31 ||
tato rāmo mahātejā ārtaṃ dṛṣṭvā harīśvaram |
śaraṃ ca vīkṣate vīro vālino vadhakāraṇāt || 32 ||
tato dhanuṣi sandhāya śaramāśīviṣopamam |
purayāmāsa taccāpaṃ kālacakramivāntakaḥ || 33 ||
tasya jyātalaghoṣeṇa trastāḥ patraratheśvarāḥ |
pradudruvurmṛgāścaiva yugānta iva mohitāḥ || 34 ||
muktastu vajranirghoṣaḥ pradīptāśanisannibhaḥ |
rāghaveṇa mahābāṇo vālivakṣasi pātitaḥ || 35 ||
tatastena mahātejā vīyauṭatsiktaḥ kapīśvaraḥ |
vegenābhihato vālī nipapāta mahītale || 36 ||
indradhvaja ivoddhūtaḥ paurṇamāsyāṃ mahītale |
āśvayuksamaye māsi gataśrīko vicetanaḥ || 37 ||
narottamaḥ kālayugāntakopamaṃ śarottamaṃ kāñcanarūpyabhuṣitam |
sasarja dīptaṃ tamamitramardanaṃ sadhūmamagniṃ mukhato yathā haraḥ || 38 ||
athokṣitaśśoṇitatoyavisravai ssupuṣpitāśoka ivāniloddhataḥ |
vicetano vāsavasūnurāhave vibhraṃśitendradhvajavatkṣitiṃ gataḥ || 39 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ṣoḍaśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ षोडशस्सर्गः ।
तामेवं ब्रुवतीं तारां ताराधिपनिभाननाम् ।
वाली निर्भर्त्सयामास वचनं चेदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
गर्जतोऽस्य च सुसम्भ्रश्च भ्रातुः शत्रोर्विशेषतः ।
मर्षयिष्याम्यहं केन कारणेन वरानने ॥ 2 ॥
अधर्षितानां शूराणां समरेष्वनिवर्तिनाम् ।
धर्षणामर्षणं भीरु मरणादतिरिच्यते ॥ 3 ॥
सोढुं न च समर्थोऽहं युद्धकामस्य संयुगे ।
सुग्रीवस्य च सम्रम्भं हीनग्रीवस्य गर्जतः ॥ 4 ॥
न च कार्यो विषादस्ते राघवं प्रति मत्कृते ।
धर्मज्ञश्च कृतज्ञश्च कथं पापं करिष्यति ॥ 5 ॥
निवर्तस्व सह स्त्रीभिः कथं भूयोऽनुगच्छसि ।
सौहृदं दर्शितं तारे मयि भक्तिः कृता त्वया ॥ 6 ॥
प्रतियोत्स्याम्यहं गत्वा सुग्रीवं जहि सम्भ्रमम् ।
दर्पमात्रं विनेष्यामि न च प्राणैर्विमोक्ष्यते ॥ 7 ॥
अहं ह्याजौस्थितस्यास्य करिष्यामि यथेप्सितम् ।
वृक्षैर्मुष्टिप्रहारैश्च पीडितः प्रतियास्यति ॥ 8 ॥
न मे गर्वितमायस्तं सहिष्यति दुरात्मवान् ।
कृतं तारे सहांयत्वं सौहृदं दर्शितं मयि ॥ 9 ॥
शापिताऽपि मम प्राणैर्निवर्तस्व जयेन च ।
अहं जित्वा निवर्तिष्ये तमहं भ्रातरं रणे ॥ 10 ॥
तं तु तारा परिष्वज्य वालिनं प्रियवादिनी ।
चकार रुदती मन्दं दक्षिणा सा प्रदक्षिणम् ॥ 11 ॥
ततः स्वस्त्ययनं कृत्वा मन्त्रविद्विजयैषिणी ।
अन्तःपुरं सह स्त्रीभिः प्रविष्टा शोकमोहिता ॥ 12 ॥
प्रविष्टायां तु तारायां सह स्त्रीभिस्स्वमालयम् ।
नगरान्निर्ययौ क्रुद्धो महासर्प इव श्वसन् ॥ 13 ॥
स निश्श्वस्य महातेजा वाली परमरोषणः ।
सर्वतश्चारयन् दृष्टिं शत्रुदर्शनकाङ्क्षया ॥ 14 ॥
स ददर्श ततश्श्रीमान् सुग्रीवं हेमपिङ्गलम् ।
सुसंवीतमवष्टब्धं दीप्यमानमिवानलम् ॥ 15 ॥
स तं दृष्ट्वा महावीर्यं सुग्रीवं पर्यवस्थितम् ।
गाढं परिदधे वासो वाली परमरोषणः ॥ 16 ॥
स वाली गाढसंवीतो मुष्टिमुद्यम्य वीर्यवान् ।
सुग्रीवमेवाभिमुखो ययौ योद्धुं कृतक्षणः ॥ 17 ॥
श्लिष्टं मुष्टिं समुद्यम्य संरब्धतरमागतः ।
सुग्रीवोऽपि समुद्दिश्य वालिनं हेममालिनम् ॥ 18 ॥
तं वाली क्रोधताम्राक्षस्सुग्रीवं रणपण्डितम् ।
आपतन्तं महावेगमिदं वचनमब्रवीत् ॥ 19 ॥
एष मुष्टिर्मयाबद्धो गाढस्सन्निहिताङ्गुलिः ।
मया वेगविमुक्तस्ते प्राणानादाय यास्यति ॥ 20 ॥
एवमुक्तस्तु सुग्रीवः क्रुद्धो वालिनमब्रवीत् ।
तवैव चा हरन्प्राणान्मुष्टिः पततु मूर्धनि ॥ 21 ॥
ताडितस्तेन सङ्कृद्धस्समभिक्रम्य वेगितः ।
अभवच्छोणितोद्गारी सोत्पीड इव पर्वतः ॥ 22 ॥
सुग्रीवेण तु निस्सङ्गं सालमुत्पाट्य तेजसा ।
गात्रेष्वभिहतो वाली वज्रेणेव महागिरिः ॥ 23 ॥
स तु वाली प्रचलितस्सालताडनविह्वलः ।
गुरुभारसमाक्रान्तो नौ सार्थ इव सागरे ॥ 24 ॥
तौ भीमबलविक्रान्तौ सुपर्णसमवेगिनौ ।
प्रवृद्धौ घोरवपुषौ चन्द्रसूर्याविवाम्बरे ।
परस्परममित्रघ्नौ च्छिद्रान्वेषणतत्परौ ॥ 25 ॥
ततोऽवर्धत वाली तु बलवीर्यसमन्वितः ।
सूर्यपुत्रो महावीर्यस्सुग्रीवः परिहीयते ॥ 26 ॥
वालिना भग्नदर्पस्तु सुग्रीवो मन्दविक्रमः ।
वालिनं प्रति सामर्षो दर्शयामास लाघवम् ॥ 27 ॥
वृक्षैः स्सशाखै स्सशिखैर्वज्रकोटिनिभैर्नखैः ॥ 28 ॥
मुष्टिभिर्जानुभिः पद्भिर्बाहुभिश्च पुनः पुनः ।
तयोर्युद्धमभूद्घोरं वृत्रवासवयोरिव ॥ 29 ॥
तौ शोणिताक्तौ युध्येतां वानरौ वनचारिणौ ।
मेघाविव महाशब्दै स्तर्जमानौ परस्परम् ॥ 30 ॥
हीयमानमथोऽपश्यत्सुग्रीवं वानरेश्वरम् ।
वीक्षमाणं दिशश्चैव राघवस्स मुहुर्मुहुः ॥ 31 ॥
ततो रामो महातेजा आर्तं दृष्ट्वा हरीश्वरम् ।
शरं च वीक्षते वीरो वालिनो वधकारणात् ॥ 32 ॥
ततो धनुषि सन्धाय शरमाशीविषोपमम् ।
पुरयामास तच्चापं कालचक्रमिवान्तकः ॥ 33 ॥
तस्य ज्यातलघोषेण त्रस्ताः पत्ररथेश्वराः ।
प्रदुद्रुवुर्मृगाश्चैव युगान्त इव मोहिताः ॥ 34 ॥
मुक्तस्तु वज्रनिर्घोषः प्रदीप्ताशनिसन्निभः ।
राघवेण महाबाणो वालिवक्षसि पातितः ॥ 35 ॥
ततस्तेन महातेजा वीयौटत्सिक्तः कपीश्वरः ।
वेगेनाभिहतो वाली निपपात महीतले ॥ 36 ॥
इन्द्रध्वज इवोद्धूतः पौर्णमास्यां महीतले ।
आश्वयुक्समये मासि गतश्रीको विचेतनः ॥ 37 ॥
नरोत्तमः कालयुगान्तकोपमं शरोत्तमं काञ्चनरूप्यभुषितम् ।
ससर्ज दीप्तं तममित्रमर्दनं सधूममग्निं मुखतो यथा हरः ॥ 38 ॥
अथोक्षितश्शोणिततोयविस्रवै स्सुपुष्पिताशोक इवानिलोद्धतः ।
विचेतनो वासवसूनुराहवे विभ्रंशितेन्द्रध्वजवत्क्षितिं गतः ॥ 39 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे षोडशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ṣoḍaśassargaḥ |
tāmevaṃ bruvatīṃ tārāṃ tārādhipanibhānanām |
vālī nirbhartsayāmāsa vacanaṃ cedamabravīt || 1 ||
garjato'sya ca susambhraśca bhrātuḥ śatrorviśeṣataḥ |
marṣayiṣyāmyahaṃ kena kāraṇena varānane || 2 ||
adharṣitānāṃ śūrāṇāṃ samareṣvanivartinām |
dharṣaṇāmarṣaṇaṃ bhīru maraṇādatiricyate || 3 ||
soḍhuṃ na ca samartho'haṃ yuddhakāmasya saṃyuge |
sugrīvasya ca samrambhaṃ hīnagrīvasya garjataḥ || 4 ||
na ca kāryo viṣādaste rāghavaṃ prati matkṛte |
dharmajñaśca kṛtajñaśca kathaṃ pāpaṃ kariṣyati || 5 ||
nivartasva saha strībhiḥ kathaṃ bhūyo'nugacchasi |
sauhṛdaṃ darśitaṃ tāre mayi bhaktiḥ kṛtā tvayā || 6 ||
pratiyotsyāmyahaṃ gatvā sugrīvaṃ jahi sambhramam |
darpamātraṃ vineṣyāmi na ca prāṇairvimokṣyate || 7 ||
ahaṃ hyājausthitasyāsya kariṣyāmi yathepsitam |
vṛkṣairmuṣṭiprahāraiśca pīḍitaḥ pratiyāsyati || 8 ||
na me garvitamāyastaṃ sahiṣyati durātmavān |
kṛtaṃ tāre sahāṃyatvaṃ sauhṛdaṃ darśitaṃ mayi || 9 ||
śāpitā'pi mama prāṇairnivartasva jayena ca |
ahaṃ jitvā nivartiṣye tamahaṃ bhrātaraṃ raṇe || 10 ||
taṃ tu tārā pariṣvajya vālinaṃ priyavādinī |
cakāra rudatī mandaṃ dakṣiṇā sā pradakṣiṇam || 11 ||
tataḥ svastyayanaṃ kṛtvā mantravidvijayaiṣiṇī |
antaḥpuraṃ saha strībhiḥ praviṣṭā śokamohitā || 12 ||
praviṣṭāyāṃ tu tārāyāṃ saha strībhissvamālayam |
nagarānniryayau kruddho mahāsarpa iva śvasan || 13 ||
sa niśśvasya mahātejā vālī paramaroṣaṇaḥ |
sarvataścārayan dṛṣṭiṃ śatrudarśanakāṅkṣayā || 14 ||
sa dadarśa tataśśrīmān sugrīvaṃ hemapiṅgalam |
susaṃvītamavaṣṭabdhaṃ dīpyamānamivānalam || 15 ||
sa taṃ dṛṣṭvā mahāvīryaṃ sugrīvaṃ paryavasthitam |
gāḍhaṃ paridadhe vāso vālī paramaroṣaṇaḥ || 16 ||
sa vālī gāḍhasaṃvīto muṣṭimudyamya vīryavān |
sugrīvamevābhimukho yayau yoddhuṃ kṛtakṣaṇaḥ || 17 ||
śliṣṭaṃ muṣṭiṃ samudyamya saṃrabdhataramāgataḥ |
sugrīvo'pi samuddiśya vālinaṃ hemamālinam || 18 ||
taṃ vālī krodhatāmrākṣassugrīvaṃ raṇapaṇḍitam |
āpatantaṃ mahāvegamidaṃ vacanamabravīt || 19 ||
eṣa muṣṭirmayābaddho gāḍhassannihitāṅguliḥ |
mayā vegavimuktaste prāṇānādāya yāsyati || 20 ||
evamuktastu sugrīvaḥ kruddho vālinamabravīt |
tavaiva cā haranprāṇānmuṣṭiḥ patatu mūrdhani || 21 ||
tāḍitastena saṅkṛddhassamabhikramya vegitaḥ |
abhavacchoṇitodgārī sotpīḍa iva parvataḥ || 22 ||
sugrīveṇa tu nissaṅgaṃ sālamutpāṭya tejasā |
gātreṣvabhihato vālī vajreṇeva mahāgiriḥ || 23 ||
sa tu vālī pracalitassālatāḍanavihvalaḥ |
gurubhārasamākrānto nau sārtha iva sāgare || 24 ||
tau bhīmabalavikrāntau suparṇasamaveginau |
pravṛddhau ghoravapuṣau candrasūryāvivāmbare |
parasparamamitraghnau cchidrānveṣaṇatatparau || 25 ||
tato'vardhata vālī tu balavīryasamanvitaḥ |
sūryaputro mahāvīryassugrīvaḥ parihīyate || 26 ||
vālinā bhagnadarpastu sugrīvo mandavikramaḥ |
vālinaṃ prati sāmarṣo darśayāmāsa lāghavam || 27 ||
vṛkṣaiḥ ssaśākhai ssaśikhairvajrakoṭinibhairnakhaiḥ || 28 ||
muṣṭibhirjānubhiḥ padbhirbāhubhiśca punaḥ punaḥ |
tayoryuddhamabhūdghoraṃ vṛtravāsavayoriva || 29 ||
tau śoṇitāktau yudhyetāṃ vānarau vanacāriṇau |
meghāviva mahāśabdai starjamānau parasparam || 30 ||
hīyamānamatho'paśyatsugrīvaṃ vānareśvaram |
vīkṣamāṇaṃ diśaścaiva rāghavassa muhurmuhuḥ || 31 ||
tato rāmo mahātejā ārtaṃ dṛṣṭvā harīśvaram |
śaraṃ ca vīkṣate vīro vālino vadhakāraṇāt || 32 ||
tato dhanuṣi sandhāya śaramāśīviṣopamam |
purayāmāsa taccāpaṃ kālacakramivāntakaḥ || 33 ||
tasya jyātalaghoṣeṇa trastāḥ patraratheśvarāḥ |
pradudruvurmṛgāścaiva yugānta iva mohitāḥ || 34 ||
muktastu vajranirghoṣaḥ pradīptāśanisannibhaḥ |
rāghaveṇa mahābāṇo vālivakṣasi pātitaḥ || 35 ||
tatastena mahātejā vīyauṭatsiktaḥ kapīśvaraḥ |
vegenābhihato vālī nipapāta mahītale || 36 ||
indradhvaja ivoddhūtaḥ paurṇamāsyāṃ mahītale |
āśvayuksamaye māsi gataśrīko vicetanaḥ || 37 ||
narottamaḥ kālayugāntakopamaṃ śarottamaṃ kāñcanarūpyabhuṣitam |
sasarja dīptaṃ tamamitramardanaṃ sadhūmamagniṃ mukhato yathā haraḥ || 38 ||
athokṣitaśśoṇitatoyavisravai ssupuṣpitāśoka ivāniloddhataḥ |
vicetano vāsavasūnurāhave vibhraṃśitendradhvajavatkṣitiṃ gataḥ || 39 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ṣoḍaśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.