ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഷഡശീതിതമസ്സര്ഗഃ ।
ആചചക്ഷേഽഥ സദ്ഭാവം ലക്ഷ്മണസ്യ മഹാത്മനഃ ।
ഭരതായാപ്രമേയായ ഗുഹോ ഗഹനഗോചരഃ ॥ 1 ॥
തം ജാഗ്രതം ഗുണൈര്യുക്തം ശരചാപാസിധാരിണമ് ।
ഭ്രാതൃഗുപ്ത്യര്ഥമത്യന്തമഹം ലക്ഷ്മണമബൃവമ് ॥ 2 ॥
ഇയം താത സുഖാ ശയ്യാ ത്വദര്ഥമുപകല്പിതാ ।
പ്രത്യാശ്വസിഹി ശേഷ്വാസ്യാം സുഖം രാഘവനന്ദന ॥ 3 ॥
ഉചിതോഽയം ജനസ്സര്വോ ദുഃഖാനാം ത്വം സുഖോചിതഃ ।
ധര്മാത്മംസ്തസ്യ ഗുപ്ത്യര്ഥം ജാഗരിഷ്യാമഹേ വയമ് ॥ 4 ॥
നഹി രാമാത്പ്രിയതരോ മമാസ്തി ഭുവി കശ്ചന ।
മോത്സുകോഽഭൂര്ബ്രവീമ്യേതദപ്യസത്യം തവാഗ്രതഃ ॥ 5 ॥
അസ്യ പ്രസാദാദാശംസേ ലോകേഽസ്മിന് സുമഹദ്യശഃ ।
ധര്മാവാപ്തിം ച വിപുലാമര്ഥകാമൌ ച കേവലമ് ॥ 6 ॥
സോഽഹം പ്രിയസഖം രാമം ശയാനം സഹ സീതയാ ।
രക്ഷിഷ്യാമി ധനുഷ്പാണി സ്സര്വൈ സ്സ്വൈര്ജ്ഞാതിഭിസ്സഹ ॥ 7 ॥
ന ഹി മേഽവിദിതം കിഞ്ചിദ്വനേഽസ്മിംശ്ചരത സ്സദാ ।
ചതുരങ്ഗം ഹ്യപി ബലം പ്രസഹേമ വയം യുധി ॥ 8 ॥
ഏവമസ്മാഭിരുക്തേന ലക്ഷ്മണേന മഹാത്മനാ ।
അനുനീതാ വയം സര്വേ ധര്മമേവാനുപശ്യതാ ॥ 9 ॥
കഥം ദാശരഥൌ ഭൂമൌ ശയാനേ സഹ സീതയാ ।
ശക്യാ നിദ്രാ മയാ ലബ്ധും ജീവിതം വാ സുഖാനി വാ ॥ 10 ॥
യോ ന ദേവാസുരൈസ്സര്വൈശ്ശക്യഃ പ്രസഹിതും യുധി ।
തം പശ്യ ഗുഹ സംവിഷ്ടം തൃണേഷു സഹ സീതയാ ॥ 11 ॥
മഹതാ തപസാ ലബ്ധോ വിവിധൈശ്ച പരിശ്രമൈഃ ।
ഏകോ ദശരഥസ്യൈഷ പുത്രസ്സദൃശലക്ഷണഃ ॥ 12 ॥
അസ്മിന്പ്രവ്രാജിതേ രാജാ ന ചിരം വര്തയിഷ്യതി ।
വിധവാ മേദിനീ നൂനം ക്ഷിപ്രമേവ ഭവിഷ്യതി ॥ 13 ॥
വിനദ്യ സുമഹാനാദം ശ്രമേണോപരതാഃ സ്ത്രിയഃ ।
നിര്ഘോഷോ വിരതോ നൂനമധ്യ രാജനിവേശനേ ॥ 14 ॥
കൌസല്യാ ചൈവ രാജാ ച തഥൈവ ജനനീ മമ ।
നാശംസേ യദി ജീവേയുസ്സര്വേ തേ ശര്വരീമിമാമ് ॥ 15 ॥
ജീവേദപി ച മേ മാതാ ശത്രുഘ്നസ്യാന്വവേക്ഷയാ ।
ദുഃഖിതാ യാ തു കൌസല്യാ വീരസൂര്വിനശിഷ്യതി ॥ 16 ॥
അതിക്രാന്തമതിക്രാന്തമനവാപ്യ മനോരഥമ് ।
രാജ്യേ രാമമനിക്ഷിപ്യ പിതാ മേ വിനശിഷ്യതി ॥ 17 ॥
സിദ്ധാര്ഥാഃ പിതരം വൃത്തം തസ്മിന്കാലേ ഹ്യുപസ്ഥിതേ ।
പ്രേതകാര്യേഷു സര്വേഷു സംസ്കരിഷ്യന്തി ഭൂമിപമ് ॥ 18 ॥
രമ്യചത്വരസംസ്ഥാനാം സുവിഭക്തമഹാപഥാമ് ।
ഹര്മ്യപ്രാസാദമ്പന്നാം സര്വരത്നവിഭൂഷിതാമ് ॥ 19 ॥
ഗജാശ്വരഥസമ്ബാധാം തൂര്യനാദവിനാദിതാമ് ।
സര്വകല്യാണസമ്പൂര്ണാം ഹൃഷ്ടപുഷ്ടജനാകുലാമ് ॥ 20 ॥
ആരാമോദ്യാനസമ്പൂര്ണാം സമാജോത്സവശാലിനീമ് ।
സുഖിതാ വിചരിഷ്യന്തി രാജധാനീം പിതുര്മമ ॥ 21 ॥
അപിസത്യപ്രതിജ്ഞേന സാര്ധം കുശലിനാ വയമ് ।
നിവൃത്തേ സമയേ ഹ്യസ്മിന് സുഖിതാഃ പ്രവിശേമഹി ॥ 22 ॥
പരിദേവയമാനസ്യ തസ്യൈവം സുമഹാത്മനഃ ।
തിഷ്ഠതോ രാജപുത്രസ്യ ശര്വരീ സാഽത്യവര്തത ॥ 23 ॥
പ്രഭാതേ വിമലേ സൂര്യേ കാരയിത്വാ ജടാ ഉഭൌ ।
അസ്മിന് ഭാഗീരഥീതീരേ സുഖം സന്താരിതൌ മയാ ॥ 24 ॥
ജടാധരൌ തൌ ദ്രുമചീരവാസസൌ മഹാബലൌ കുഞ്ജരയൂഥപോപമൌ ।
വരേഷുചാപാസിധരൌ പരന്തപൌ വ്യപേക്ഷമാണൌ സഹ സീതയാ ഗതൌ ॥ 25 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ഷഡശീതിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍaśītitamassargaḥ |
ācacakṣe'tha sadbhāvaṃ lakṣmaṇasya mahātmanaḥ |
bharatāyāprameyāya guho gahanagocaraḥ || 1 ||
taṃ jāgrataṃ guṇairyuktaṃ śaracāpāsidhāriṇam |
bhrātṛguptyarthamatyantamahaṃ lakṣmaṇamabṛvam || 2 ||
iyaṃ tāta sukhā śayyā tvadarthamupakalpitā |
pratyāśvasihi śeṣvāsyāṃ sukhaṃ rāghavanandana || 3 ||
ucito'yaṃ janassarvo duḥkhānāṃ tvaṃ sukhocitaḥ |
dharmātmaṃstasya guptyarthaṃ jāgariṣyāmahe vayam || 4 ||
nahi rāmātpriyataro mamāsti bhuvi kaścana |
motsuko'bhūrbravīmyetadapyasatyaṃ tavāgrataḥ || 5 ||
asya prasādādāśaṃse loke'smin sumahadyaśaḥ |
dharmāvāptiṃ ca vipulāmarthakāmau ca kevalam || 6 ||
so'haṃ priyasakhaṃ rāmaṃ śayānaṃ saha sītayā |
rakṣiṣyāmi dhanuṣpāṇi ssarvai ssvairjñātibhissaha || 7 ||
na hi me'viditaṃ kiñcidvane'smiṃścarata ssadā |
caturaṅgaṃ hyapi balaṃ prasahema vayaṃ yudhi || 8 ||
evamasmābhiruktena lakṣmaṇena mahātmanā |
anunītā vayaṃ sarve dharmamevānupaśyatā || 9 ||
kathaṃ dāśarathau bhūmau śayāne saha sītayā |
śakyā nidrā mayā labdhuṃ jīvitaṃ vā sukhāni vā || 10 ||
yo na devāsuraissarvaiśśakyaḥ prasahituṃ yudhi |
taṃ paśya guha saṃviṣṭaṃ tṛṇeṣu saha sītayā || 11 ||
mahatā tapasā labdho vividhaiśca pariśramaiḥ |
eko daśarathasyaiṣa putrassadṛśalakṣaṇaḥ || 12 ||
asminpravrājite rājā na ciraṃ vartayiṣyati |
vidhavā medinī nūnaṃ kṣiprameva bhaviṣyati || 13 ||
vinadya sumahānādaṃ śrameṇoparatāḥ striyaḥ |
nirghoṣo virato nūnamadhya rājaniveśane || 14 ||
kausalyā caiva rājā ca tathaiva jananī mama |
nāśaṃse yadi jīveyussarve te śarvarīmimām || 15 ||
jīvedapi ca me mātā śatrughnasyānvavekṣayā |
duḥkhitā yā tu kausalyā vīrasūrvinaśiṣyati || 16 ||
atikrāntamatikrāntamanavāpya manoratham |
rājye rāmamanikṣipya pitā me vinaśiṣyati || 17 ||
siddhārthāḥ pitaraṃ vṛttaṃ tasminkāle hyupasthite |
pretakāryeṣu sarveṣu saṃskariṣyanti bhūmipam || 18 ||
ramyacatvarasaṃsthānāṃ suvibhaktamahāpathām |
harmyaprāsādampannāṃ sarvaratnavibhūṣitām || 19 ||
gajāśvarathasambādhāṃ tūryanādavināditām |
sarvakalyāṇasampūrṇāṃ hṛṣṭapuṣṭajanākulām || 20 ||
ārāmodyānasampūrṇāṃ samājotsavaśālinīm |
sukhitā vicariṣyanti rājadhānīṃ piturmama || 21 ||
apisatyapratijñena sārdhaṃ kuśalinā vayam |
nivṛtte samaye hyasmin sukhitāḥ praviśemahi || 22 ||
paridevayamānasya tasyaivaṃ sumahātmanaḥ |
tiṣṭhato rājaputrasya śarvarī sā'tyavartata || 23 ||
prabhāte vimale sūrye kārayitvā jaṭā ubhau |
asmin bhāgīrathītīre sukhaṃ santāritau mayā || 24 ||
jaṭādharau tau drumacīravāsasau mahābalau kuñjarayūthapopamau |
vareṣucāpāsidharau parantapau vyapekṣamāṇau saha sītayā gatau || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍaśītitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ षडशीतितमस्सर्गः ।
आचचक्षेऽथ सद्भावं लक्ष्मणस्य महात्मनः ।
भरतायाप्रमेयाय गुहो गहनगोचरः ॥ 1 ॥
तं जाग्रतं गुणैर्युक्तं शरचापासिधारिणम् ।
भ्रातृगुप्त्यर्थमत्यन्तमहं लक्ष्मणमबृवम् ॥ 2 ॥
इयं तात सुखा शय्या त्वदर्थमुपकल्पिता ।
प्रत्याश्वसिहि शेष्वास्यां सुखं राघवनन्दन ॥ 3 ॥
उचितोऽयं जनस्सर्वो दुःखानां त्वं सुखोचितः ।
धर्मात्मंस्तस्य गुप्त्यर्थं जागरिष्यामहे वयम् ॥ 4 ॥
नहि रामात्प्रियतरो ममास्ति भुवि कश्चन ।
मोत्सुकोऽभूर्ब्रवीम्येतदप्यसत्यं तवाग्रतः ॥ 5 ॥
अस्य प्रसादादाशंसे लोकेऽस्मिन् सुमहद्यशः ।
धर्मावाप्तिं च विपुलामर्थकामौ च केवलम् ॥ 6 ॥
सोऽहं प्रियसखं रामं शयानं सह सीतया ।
रक्षिष्यामि धनुष्पाणि स्सर्वै स्स्वैर्ज्ञातिभिस्सह ॥ 7 ॥
न हि मेऽविदितं किञ्चिद्वनेऽस्मिंश्चरत स्सदा ।
चतुरङ्गं ह्यपि बलं प्रसहेम वयं युधि ॥ 8 ॥
एवमस्माभिरुक्तेन लक्ष्मणेन महात्मना ।
अनुनीता वयं सर्वे धर्ममेवानुपश्यता ॥ 9 ॥
कथं दाशरथौ भूमौ शयाने सह सीतया ।
शक्या निद्रा मया लब्धुं जीवितं वा सुखानि वा ॥ 10 ॥
यो न देवासुरैस्सर्वैश्शक्यः प्रसहितुं युधि ।
तं पश्य गुह संविष्टं तृणेषु सह सीतया ॥ 11 ॥
महता तपसा लब्धो विविधैश्च परिश्रमैः ।
एको दशरथस्यैष पुत्रस्सदृशलक्षणः ॥ 12 ॥
अस्मिन्प्रव्राजिते राजा न चिरं वर्तयिष्यति ।
विधवा मेदिनी नूनं क्षिप्रमेव भविष्यति ॥ 13 ॥
विनद्य सुमहानादं श्रमेणोपरताः स्त्रियः ।
निर्घोषो विरतो नूनमध्य राजनिवेशने ॥ 14 ॥
कौसल्या चैव राजा च तथैव जननी मम ।
नाशंसे यदि जीवेयुस्सर्वे ते शर्वरीमिमाम् ॥ 15 ॥
जीवेदपि च मे माता शत्रुघ्नस्यान्ववेक्षया ।
दुःखिता या तु कौसल्या वीरसूर्विनशिष्यति ॥ 16 ॥
अतिक्रान्तमतिक्रान्तमनवाप्य मनोरथम् ।
राज्ये राममनिक्षिप्य पिता मे विनशिष्यति ॥ 17 ॥
सिद्धार्थाः पितरं वृत्तं तस्मिन्काले ह्युपस्थिते ।
प्रेतकार्येषु सर्वेषु संस्करिष्यन्ति भूमिपम् ॥ 18 ॥
रम्यचत्वरसंस्थानां सुविभक्तमहापथाम् ।
हर्म्यप्रासादम्पन्नां सर्वरत्नविभूषिताम् ॥ 19 ॥
गजाश्वरथसम्बाधां तूर्यनादविनादिताम् ।
सर्वकल्याणसम्पूर्णां हृष्टपुष्टजनाकुलाम् ॥ 20 ॥
आरामोद्यानसम्पूर्णां समाजोत्सवशालिनीम् ।
सुखिता विचरिष्यन्ति राजधानीं पितुर्मम ॥ 21 ॥
अपिसत्यप्रतिज्ञेन सार्धं कुशलिना वयम् ।
निवृत्ते समये ह्यस्मिन् सुखिताः प्रविशेमहि ॥ 22 ॥
परिदेवयमानस्य तस्यैवं सुमहात्मनः ।
तिष्ठतो राजपुत्रस्य शर्वरी साऽत्यवर्तत ॥ 23 ॥
प्रभाते विमले सूर्ये कारयित्वा जटा उभौ ।
अस्मिन् भागीरथीतीरे सुखं सन्तारितौ मया ॥ 24 ॥
जटाधरौ तौ द्रुमचीरवाससौ महाबलौ कुञ्जरयूथपोपमौ ।
वरेषुचापासिधरौ परन्तपौ व्यपेक्षमाणौ सह सीतया गतौ ॥ 25 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे षडशीतितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍaśītitamassargaḥ |
ācacakṣe'tha sadbhāvaṃ lakṣmaṇasya mahātmanaḥ |
bharatāyāprameyāya guho gahanagocaraḥ || 1 ||
taṃ jāgrataṃ guṇairyuktaṃ śaracāpāsidhāriṇam |
bhrātṛguptyarthamatyantamahaṃ lakṣmaṇamabṛvam || 2 ||
iyaṃ tāta sukhā śayyā tvadarthamupakalpitā |
pratyāśvasihi śeṣvāsyāṃ sukhaṃ rāghavanandana || 3 ||
ucito'yaṃ janassarvo duḥkhānāṃ tvaṃ sukhocitaḥ |
dharmātmaṃstasya guptyarthaṃ jāgariṣyāmahe vayam || 4 ||
nahi rāmātpriyataro mamāsti bhuvi kaścana |
motsuko'bhūrbravīmyetadapyasatyaṃ tavāgrataḥ || 5 ||
asya prasādādāśaṃse loke'smin sumahadyaśaḥ |
dharmāvāptiṃ ca vipulāmarthakāmau ca kevalam || 6 ||
so'haṃ priyasakhaṃ rāmaṃ śayānaṃ saha sītayā |
rakṣiṣyāmi dhanuṣpāṇi ssarvai ssvairjñātibhissaha || 7 ||
na hi me'viditaṃ kiñcidvane'smiṃścarata ssadā |
caturaṅgaṃ hyapi balaṃ prasahema vayaṃ yudhi || 8 ||
evamasmābhiruktena lakṣmaṇena mahātmanā |
anunītā vayaṃ sarve dharmamevānupaśyatā || 9 ||
kathaṃ dāśarathau bhūmau śayāne saha sītayā |
śakyā nidrā mayā labdhuṃ jīvitaṃ vā sukhāni vā || 10 ||
yo na devāsuraissarvaiśśakyaḥ prasahituṃ yudhi |
taṃ paśya guha saṃviṣṭaṃ tṛṇeṣu saha sītayā || 11 ||
mahatā tapasā labdho vividhaiśca pariśramaiḥ |
eko daśarathasyaiṣa putrassadṛśalakṣaṇaḥ || 12 ||
asminpravrājite rājā na ciraṃ vartayiṣyati |
vidhavā medinī nūnaṃ kṣiprameva bhaviṣyati || 13 ||
vinadya sumahānādaṃ śrameṇoparatāḥ striyaḥ |
nirghoṣo virato nūnamadhya rājaniveśane || 14 ||
kausalyā caiva rājā ca tathaiva jananī mama |
nāśaṃse yadi jīveyussarve te śarvarīmimām || 15 ||
jīvedapi ca me mātā śatrughnasyānvavekṣayā |
duḥkhitā yā tu kausalyā vīrasūrvinaśiṣyati || 16 ||
atikrāntamatikrāntamanavāpya manoratham |
rājye rāmamanikṣipya pitā me vinaśiṣyati || 17 ||
siddhārthāḥ pitaraṃ vṛttaṃ tasminkāle hyupasthite |
pretakāryeṣu sarveṣu saṃskariṣyanti bhūmipam || 18 ||
ramyacatvarasaṃsthānāṃ suvibhaktamahāpathām |
harmyaprāsādampannāṃ sarvaratnavibhūṣitām || 19 ||
gajāśvarathasambādhāṃ tūryanādavināditām |
sarvakalyāṇasampūrṇāṃ hṛṣṭapuṣṭajanākulām || 20 ||
ārāmodyānasampūrṇāṃ samājotsavaśālinīm |
sukhitā vicariṣyanti rājadhānīṃ piturmama || 21 ||
apisatyapratijñena sārdhaṃ kuśalinā vayam |
nivṛtte samaye hyasmin sukhitāḥ praviśemahi || 22 ||
paridevayamānasya tasyaivaṃ sumahātmanaḥ |
tiṣṭhato rājaputrasya śarvarī sā'tyavartata || 23 ||
prabhāte vimale sūrye kārayitvā jaṭā ubhau |
asmin bhāgīrathītīre sukhaṃ santāritau mayā || 24 ||
jaṭādharau tau drumacīravāsasau mahābalau kuñjarayūthapopamau |
vareṣucāpāsidharau parantapau vyapekṣamāṇau saha sītayā gatau || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍaśītitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.