ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ചതുഃസപ്തതിതമസ്സര്ഗഃ ।
താം തഥാ ഗര്ഹയിത്വാ തു മാതരം ഭരതസ്തദാ ।
രോഷേണ മഹതാഽവിഷ്ടഃ പുനരേവാബ്രവീദ്വചഃ ॥ 1 ॥
രാജ്യാദ്ഭ്രംശസ്വ കൈകേയി നൃശംസേ ദുഷ്ടചാരിണി ।
പരിത്യക്താ ച ധര്മേണ മാ മൃതം രുദതീ ഭവ ॥ 2 ॥
കിന്നു തേഽദൂഷയദ്രാജാ രാമോ വാ ഭൃശധാര്മികഃ ।
യയോര്മൃത്യുര്വിവാസശ്ച ത്വത്കൃതേ തുല്യമാഗതൌ ॥ 3 ॥
ഭ്രൂണഹത്യാമസി പ്രാപ്താ കുലസ്യാസ്യ വിനാശനാത് ।
കൈകേയി നരകം ഗച്ഛ മാ ച ഭര്തു സ്സലോകതാമ് ॥ 4 ॥
യത്ത്വയാ ഹീദൃശം പാപം കൃതം ഘോരേണ കര്മണാ ।
സര്വലോകപ്രിയം ഹിത്വാ മമാപ്യാപാദിതം ഭയമ് ॥ 5 ॥
ത്വത്കൃതേ മേ പിതാ വൃത്തോ രാമശ്ചാരണ്യമാശ്രിതഃ ।
അയശോ ജീവലോകേ ച ത്വയാഽഹം പ്രതിപാദിതഃ ॥ 6 ॥
മാതൃരൂപേ മമാമിത്രേ നൃശംസേ രാജ്യകാമുകേ ।
ന തേഽഹ മഭിഭാഷ്യോഽസ്മി ദുര്വൃത്തേ പതിഘാതിനി ॥ 7 ॥
കൌസല്യാ ച സുമിത്രാ ച യാശ്ചാന്യാ മമ മാതരഃ ।
ദുഃഖേന മഹതാഽവിഷ്ടാസ്ത്വാം പ്രാപ്യ കുലദൂഷിണീമ് ॥ 8 ॥
ന ത്വമശ്വപതേഃ കന്യാ ധര്മരാജസ്യ ധീമതഃ ।
രാക്ഷസീ തത്ര ജാതാഽസി കുലപ്രധ്വംസിനീ പിതുഃ ॥ 9 ॥
യത്ത്വയാ ധാര്മികോ രാമോ നിത്യം സത്യപരായണഃ ।
വനം പ്രസ്ഥാപിതോ ദുഃഖാത്പിതാ ച ത്രിദിവം ഗതഃ ॥ 10 ॥
യത്പ്രധാനാഽസി തത്പാപം മയി പിത്രാ വിനാകൃതേ ।
ഭ്രാതൃഭ്യാം ച പരിത്യക്തേ സര്വലോകസ്യ ചാപ്രിയേ ॥ 11 ॥
കൌസല്യാം ധര്മസംയുക്താം വിയുക്താം പാപനിശ്ചയേ ।
കൃത്വാ കം പ്രാപ്സ്യസേ ത്വദ്യ ലോകം നിരയഗാമിനി ॥ 12 ॥
കിം നാവബുധ്യസേ ക്രൂരേ നിയതം ബന്ധുസംശ്രയമ് ।
ജ്യേഷ്ഠം പിതൃസമം രാമം കൌസല്യായാഽത്മസമ്ഭവമ് ॥ 13 ॥
അങഗപ്രത്യങഗജഃ പുത്രോ ഹൃദയാച്ചാപി ജായതേ ।
തസ്മാത്പ്രിയതമോ മാതുഃ പ്രിയാ ഏവ തു ബാന്ധവാഃ ॥ 14 ॥
അന്യദാ കില ധര്മജ്ഞാ സുരഭി സ്സുരസമ്മതാ ।
വഹമാനൌ ദദര്ശോര്വ്യാം പുത്രൌ വിഗതചേതസൌ ॥ 15 ॥
താവര്ധദിവസേ ശ്രാന്തൌ ദൃഷ്ട്വാ പുത്രൌ മഹീതലേ ।
രുരോദ പുത്രശോകേന ബാഷ്പപര്യാകുലേക്ഷണാ ॥ 16 ॥
അധസ്താദ്വ്രജതസ്തസ്യാഃ സുരരാജ്ഞോ മഹാത്മനഃ ।
ബിന്ദവഃ പതിതാ ഗാത്രേ സൂക്ഷ്മാ സ്സുരഭിഗന്ധിനഃ ॥ 17 ॥
ഇന്ദ്രോഽപ്യശ്രുനിപാതം തം സ്വഗാത്രേ പുണ്യഗന്ധിനമ് ।
സുരഭിം മന്യതേ ദൃഷ്ട്വാ ഭൂയസീം താം സുരേശ്വരഃ ॥ 18 ॥
നിരീക്ഷമാണ ശ്ശക്രസ്താം ദദര്ശ സുരഭിം സ്ഥിതാമ് ।
ആകാശേ വിഷ്ഠിതാം ദീനാം രുദന്തീം ഭൃശദുഃഖിതാമ് ॥ 19 ॥
താം ദൃഷ്ട്വാ ശോകസന്തപ്താം വജ്രപാണിര്യശസ്വിനീമ് ।
ഇന്ദ്രഃ പ്രാഞ്ജലിരുദ്വിഗ്ന സ്സുരരാജോഽബ്രവീദ്വചഃ ॥ 20 ॥
ഭയം കച്ഛിന്ന ചാസ്മാസു കുതശ്ചിദ്വിദ്യതേ മഹത് ।
കുതോനിമത്തശ്ശോകസ്തേ ബ്രൂഹി സര്വഹിതൈഷിണി ॥ 21 ॥
ഏവമുക്താ തു സുരഭി സ്സുരരാജേന ധീമതാ ।
പ്രത്യുവാച തതോ ധീരാ വാക്യം വാക്യവിശാരദാ ॥ 22 ॥
ശാന്തം പാപം ന വഃ കിഞ്ചിത്കുതശ്ചിദമരാധിപഃ ।
അഹം മഗ്നൌ തു ശോചാമി സ്വപുത്രൌ വിഷമേ സ്ഥിതൌ ॥ 23 ॥
ഏതൌ ദൃഷ്ട്വാ കൃശൌ ദീനൌ സൂര്യരശ്മിപ്രതാപിതൌ ।
ബാധ്യമാനൌ ബലീവര്ധൌ കര്ഷകേണ സുരാധിപ ॥ 24 ॥
മമകായാത്പ്രസൂതൌ ഹി ദുഃഖിതൌ ഭാരപീഡിതൌ ।
യൌ ദൃഷ്ട്വാ പരിതപ്യേഽഹം നാസ്തി പുത്രസമഃ പ്രിയഃ ॥ 25 ॥
യസ്യാഃ പുത്രസഹസ്രൈസ്തു കൃത്സ്നം വ്യാപ്തമിദം ജഗത് ।
താം ദൃഷ്ട്വാ രുദതീം ശക്രോ ന സുതാന്മന്യതേ പരമ് ॥ 26 ॥
സദാഽപ്രതിമവൃത്തായാഃ ലോകധാരണകാമ്യയാ ।
ശ്രീമത്യാ ഗുണനിത്യായാ സ്സ്വഭാവപരിചേഷ്ടയാ ॥ 27 ॥
യസ്യാഃ പുത്രസഹസ്രാണി സാഽപി ശോചതി കാമധുക് ।
കിം പുനര്യാ വിനാ രാമം കൌസല്യാ വര്തയിഷ്യതി ॥ 28 ॥
ഏകപുത്രാ ച സാധ്വീ ച വിവത്സേയം ത്വയാ കൃതാ ।
തസ്മാത്ത്വം സതതം ദുഃഖം പ്രേത്യ ചേഹ ച ലപ്സ്യസേ ॥ 29 ॥
അഹം ഹ്യപചിതിം ഭ്രാതുഃ പിതുശ്ച സകലാമിമാമ് ।
വര്ധനം യശസശ്ചാപി കരിഷ്യാമി ന സംശയഃ ॥ 30 ॥
അനായയിത്വാ തനയം കൌസല്യായാ മഹാബലമ് ।
സ്വയമേവ പ്രവേക്ഷ്യാമി വനം മുനിനിഷേവിതമ് ॥ 31 ॥
ന ഹ്യഹം പാപസങ്കല്പേ പാപേ പാപം ത്വയാ കൃതമ് ।
ശക്തോ ധാരയിതും പൌരൈരശ്രുകണ്ഠൈ ര്നിരീക്ഷിതഃ ॥ 32 ॥
സാ ത്വമഗ്നിം പ്രവിശ വാ സ്വയം വാ ദണ്ഡകാന്വിശ ।
രജ്ജും ബധാന വാ കണ്ഠേ ന ഹി തേഽന്യത്പരായണമ് ॥ 33 ॥
അഹമപ്യവനീം പ്രാപ്തേ രാമേ സത്യപരാക്രമേ ।
കൃതകൃത്യോ ഭവിഷ്യാമി വിപ്രവാസിതകല്മഷഃ ॥ 34 ॥
ഇതി നാഗ ഇവാരണ്യേ തോമരാങ്കുശചോദിതഃ ।
പപാത ഭുവി സങ്കൃദ്ധോ നിശ്ശ്വസന്നിവ പന്നഗഃ ॥ 35 ॥
സംരക്തനേത്ര ശ്ശിഥിലാമ്ഭരസ്തദാ വിധൂതസര്വാഭരണഃ പരന്തപഃ ।
ബഭൂവ ഭൂമൌ പതിതോ നൃപാത്മജശ്ശചീപതേഃ കേതുരിവോത്സവക്ഷയേ ॥ 36 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ചതുഃസപ്തതിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha catuḥsaptatitamassargaḥ |
tāṃ tathā garhayitvā tu mātaraṃ bharatastadā |
roṣeṇa mahatā'viṣṭaḥ punarevābravīdvacaḥ || 1 ||
rājyādbhraṃśasva kaikeyi nṛśaṃse duṣṭacāriṇi |
parityaktā ca dharmeṇa mā mṛtaṃ rudatī bhava || 2 ||
kinnu te'dūṣayadrājā rāmo vā bhṛśadhārmikaḥ |
yayormṛtyurvivāsaśca tvatkṛte tulyamāgatau || 3 ||
bhrūṇahatyāmasi prāptā kulasyāsya vināśanāt |
kaikeyi narakaṃ gaccha mā ca bhartu ssalokatām || 4 ||
yattvayā hīdṛśaṃ pāpaṃ kṛtaṃ ghoreṇa karmaṇā |
sarvalokapriyaṃ hitvā mamāpyāpāditaṃ bhayam || 5 ||
tvatkṛte me pitā vṛtto rāmaścāraṇyamāśritaḥ |
ayaśo jīvaloke ca tvayā'haṃ pratipāditaḥ || 6 ||
mātṛrūpe mamāmitre nṛśaṃse rājyakāmuke |
na te'ha mabhibhāṣyo'smi durvṛtte patighātini || 7 ||
kausalyā ca sumitrā ca yāścānyā mama mātaraḥ |
duḥkhena mahatā'viṣṭāstvāṃ prāpya kuladūṣiṇīm || 8 ||
na tvamaśvapateḥ kanyā dharmarājasya dhīmataḥ |
rākṣasī tatra jātā'si kulapradhvaṃsinī pituḥ || 9 ||
yattvayā dhārmiko rāmo nityaṃ satyaparāyaṇaḥ |
vanaṃ prasthāpito duḥkhātpitā ca tridivaṃ gataḥ || 10 ||
yatpradhānā'si tatpāpaṃ mayi pitrā vinākṛte |
bhrātṛbhyāṃ ca parityakte sarvalokasya cāpriye || 11 ||
kausalyāṃ dharmasaṃyuktāṃ viyuktāṃ pāpaniścaye |
kṛtvā kaṃ prāpsyase tvadya lokaṃ nirayagāmini || 12 ||
kiṃ nāvabudhyase krūre niyataṃ bandhusaṃśrayam |
jyeṣṭhaṃ pitṛsamaṃ rāmaṃ kausalyāyā'tmasambhavam || 13 ||
aṅagapratyaṅagajaḥ putro hṛdayāccāpi jāyate |
tasmātpriyatamo mātuḥ priyā eva tu bāndhavāḥ || 14 ||
anyadā kila dharmajñā surabhi ssurasammatā |
vahamānau dadarśorvyāṃ putrau vigatacetasau || 15 ||
tāvardhadivase śrāntau dṛṣṭvā putrau mahītale |
ruroda putraśokena bāṣpaparyākulekṣaṇā || 16 ||
adhastādvrajatastasyāḥ surarājño mahātmanaḥ |
bindavaḥ patitā gātre sūkṣmā ssurabhigandhinaḥ || 17 ||
indro'pyaśrunipātaṃ taṃ svagātre puṇyagandhinam |
surabhiṃ manyate dṛṣṭvā bhūyasīṃ tāṃ sureśvaraḥ || 18 ||
nirīkṣamāṇa śśakrastāṃ dadarśa surabhiṃ sthitām |
ākāśe viṣṭhitāṃ dīnāṃ rudantīṃ bhṛśaduḥkhitām || 19 ||
tāṃ dṛṣṭvā śokasantaptāṃ vajrapāṇiryaśasvinīm |
indraḥ prāñjalirudvigna ssurarājo'bravīdvacaḥ || 20 ||
bhayaṃ kacchinna cāsmāsu kutaścidvidyate mahat |
kutonimattaśśokaste brūhi sarvahitaiṣiṇi || 21 ||
evamuktā tu surabhi ssurarājena dhīmatā |
pratyuvāca tato dhīrā vākyaṃ vākyaviśāradā || 22 ||
śāntaṃ pāpaṃ na vaḥ kiñcitkutaścidamarādhipaḥ |
ahaṃ magnau tu śocāmi svaputrau viṣame sthitau || 23 ||
etau dṛṣṭvā kṛśau dīnau sūryaraśmipratāpitau |
bādhyamānau balīvardhau karṣakeṇa surādhipa || 24 ||
mamakāyātprasūtau hi duḥkhitau bhārapīḍitau |
yau dṛṣṭvā paritapye'haṃ nāsti putrasamaḥ priyaḥ || 25 ||
yasyāḥ putrasahasraistu kṛtsnaṃ vyāptamidaṃ jagat |
tāṃ dṛṣṭvā rudatīṃ śakro na sutānmanyate param || 26 ||
sadā'pratimavṛttāyāḥ lokadhāraṇakāmyayā |
śrīmatyā guṇanityāyā ssvabhāvapariceṣṭayā || 27 ||
yasyāḥ putrasahasrāṇi sā'pi śocati kāmadhuk |
kiṃ punaryā vinā rāmaṃ kausalyā vartayiṣyati || 28 ||
ekaputrā ca sādhvī ca vivatseyaṃ tvayā kṛtā |
tasmāttvaṃ satataṃ duḥkhaṃ pretya ceha ca lapsyase || 29 ||
ahaṃ hyapacitiṃ bhrātuḥ pituśca sakalāmimām |
vardhanaṃ yaśasaścāpi kariṣyāmi na saṃśayaḥ || 30 ||
anāyayitvā tanayaṃ kausalyāyā mahābalam |
svayameva pravekṣyāmi vanaṃ muniniṣevitam || 31 ||
na hyahaṃ pāpasaṅkalpe pāpe pāpaṃ tvayā kṛtam |
śakto dhārayituṃ paurairaśrukaṇṭhai rnirīkṣitaḥ || 32 ||
sā tvamagniṃ praviśa vā svayaṃ vā daṇḍakānviśa |
rajjuṃ badhāna vā kaṇṭhe na hi te'nyatparāyaṇam || 33 ||
ahamapyavanīṃ prāpte rāme satyaparākrame |
kṛtakṛtyo bhaviṣyāmi vipravāsitakalmaṣaḥ || 34 ||
iti nāga ivāraṇye tomarāṅkuśacoditaḥ |
papāta bhuvi saṅkṛddho niśśvasanniva pannagaḥ || 35 ||
saṃraktanetra śśithilāmbharastadā vidhūtasarvābharaṇaḥ parantapaḥ |
babhūva bhūmau patito nṛpātmajaśśacīpateḥ keturivotsavakṣaye || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe catuḥsaptatitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ चतुःसप्ततितमस्सर्गः ।
तां तथा गर्हयित्वा तु मातरं भरतस्तदा ।
रोषेण महताऽविष्टः पुनरेवाब्रवीद्वचः ॥ 1 ॥
राज्याद्भ्रंशस्व कैकेयि नृशंसे दुष्टचारिणि ।
परित्यक्ता च धर्मेण मा मृतं रुदती भव ॥ 2 ॥
किन्नु तेऽदूषयद्राजा रामो वा भृशधार्मिकः ।
ययोर्मृत्युर्विवासश्च त्वत्कृते तुल्यमागतौ ॥ 3 ॥
भ्रूणहत्यामसि प्राप्ता कुलस्यास्य विनाशनात् ।
कैकेयि नरकं गच्छ मा च भर्तु स्सलोकताम् ॥ 4 ॥
यत्त्वया हीदृशं पापं कृतं घोरेण कर्मणा ।
सर्वलोकप्रियं हित्वा ममाप्यापादितं भयम् ॥ 5 ॥
त्वत्कृते मे पिता वृत्तो रामश्चारण्यमाश्रितः ।
अयशो जीवलोके च त्वयाऽहं प्रतिपादितः ॥ 6 ॥
मातृरूपे ममामित्रे नृशंसे राज्यकामुके ।
न तेऽह मभिभाष्योऽस्मि दुर्वृत्ते पतिघातिनि ॥ 7 ॥
कौसल्या च सुमित्रा च याश्चान्या मम मातरः ।
दुःखेन महताऽविष्टास्त्वां प्राप्य कुलदूषिणीम् ॥ 8 ॥
न त्वमश्वपतेः कन्या धर्मराजस्य धीमतः ।
राक्षसी तत्र जाताऽसि कुलप्रध्वंसिनी पितुः ॥ 9 ॥
यत्त्वया धार्मिको रामो नित्यं सत्यपरायणः ।
वनं प्रस्थापितो दुःखात्पिता च त्रिदिवं गतः ॥ 10 ॥
यत्प्रधानाऽसि तत्पापं मयि पित्रा विनाकृते ।
भ्रातृभ्यां च परित्यक्ते सर्वलोकस्य चाप्रिये ॥ 11 ॥
कौसल्यां धर्मसंयुक्तां वियुक्तां पापनिश्चये ।
कृत्वा कं प्राप्स्यसे त्वद्य लोकं निरयगामिनि ॥ 12 ॥
किं नावबुध्यसे क्रूरे नियतं बन्धुसंश्रयम् ।
ज्येष्ठं पितृसमं रामं कौसल्यायाऽत्मसम्भवम् ॥ 13 ॥
अङगप्रत्यङगजः पुत्रो हृदयाच्चापि जायते ।
तस्मात्प्रियतमो मातुः प्रिया एव तु बान्धवाः ॥ 14 ॥
अन्यदा किल धर्मज्ञा सुरभि स्सुरसम्मता ।
वहमानौ ददर्शोर्व्यां पुत्रौ विगतचेतसौ ॥ 15 ॥
तावर्धदिवसे श्रान्तौ दृष्ट्वा पुत्रौ महीतले ।
रुरोद पुत्रशोकेन बाष्पपर्याकुलेक्षणा ॥ 16 ॥
अधस्ताद्व्रजतस्तस्याः सुरराज्ञो महात्मनः ।
बिन्दवः पतिता गात्रे सूक्ष्मा स्सुरभिगन्धिनः ॥ 17 ॥
इन्द्रोऽप्यश्रुनिपातं तं स्वगात्रे पुण्यगन्धिनम् ।
सुरभिं मन्यते दृष्ट्वा भूयसीं तां सुरेश्वरः ॥ 18 ॥
निरीक्षमाण श्शक्रस्तां ददर्श सुरभिं स्थिताम् ।
आकाशे विष्ठितां दीनां रुदन्तीं भृशदुःखिताम् ॥ 19 ॥
तां दृष्ट्वा शोकसन्तप्तां वज्रपाणिर्यशस्विनीम् ।
इन्द्रः प्राञ्जलिरुद्विग्न स्सुरराजोऽब्रवीद्वचः ॥ 20 ॥
भयं कच्छिन्न चास्मासु कुतश्चिद्विद्यते महत् ।
कुतोनिमत्तश्शोकस्ते ब्रूहि सर्वहितैषिणि ॥ 21 ॥
एवमुक्ता तु सुरभि स्सुरराजेन धीमता ।
प्रत्युवाच ततो धीरा वाक्यं वाक्यविशारदा ॥ 22 ॥
शान्तं पापं न वः किञ्चित्कुतश्चिदमराधिपः ।
अहं मग्नौ तु शोचामि स्वपुत्रौ विषमे स्थितौ ॥ 23 ॥
एतौ दृष्ट्वा कृशौ दीनौ सूर्यरश्मिप्रतापितौ ।
बाध्यमानौ बलीवर्धौ कर्षकेण सुराधिप ॥ 24 ॥
ममकायात्प्रसूतौ हि दुःखितौ भारपीडितौ ।
यौ दृष्ट्वा परितप्येऽहं नास्ति पुत्रसमः प्रियः ॥ 25 ॥
यस्याः पुत्रसहस्रैस्तु कृत्स्नं व्याप्तमिदं जगत् ।
तां दृष्ट्वा रुदतीं शक्रो न सुतान्मन्यते परम् ॥ 26 ॥
सदाऽप्रतिमवृत्तायाः लोकधारणकाम्यया ।
श्रीमत्या गुणनित्याया स्स्वभावपरिचेष्टया ॥ 27 ॥
यस्याः पुत्रसहस्राणि साऽपि शोचति कामधुक् ।
किं पुनर्या विना रामं कौसल्या वर्तयिष्यति ॥ 28 ॥
एकपुत्रा च साध्वी च विवत्सेयं त्वया कृता ।
तस्मात्त्वं सततं दुःखं प्रेत्य चेह च लप्स्यसे ॥ 29 ॥
अहं ह्यपचितिं भ्रातुः पितुश्च सकलामिमाम् ।
वर्धनं यशसश्चापि करिष्यामि न संशयः ॥ 30 ॥
अनाययित्वा तनयं कौसल्याया महाबलम् ।
स्वयमेव प्रवेक्ष्यामि वनं मुनिनिषेवितम् ॥ 31 ॥
न ह्यहं पापसङ्कल्पे पापे पापं त्वया कृतम् ।
शक्तो धारयितुं पौरैरश्रुकण्ठै र्निरीक्षितः ॥ 32 ॥
सा त्वमग्निं प्रविश वा स्वयं वा दण्डकान्विश ।
रज्जुं बधान वा कण्ठे न हि तेऽन्यत्परायणम् ॥ 33 ॥
अहमप्यवनीं प्राप्ते रामे सत्यपराक्रमे ।
कृतकृत्यो भविष्यामि विप्रवासितकल्मषः ॥ 34 ॥
इति नाग इवारण्ये तोमराङ्कुशचोदितः ।
पपात भुवि सङ्कृद्धो निश्श्वसन्निव पन्नगः ॥ 35 ॥
संरक्तनेत्र श्शिथिलाम्भरस्तदा विधूतसर्वाभरणः परन्तपः ।
बभूव भूमौ पतितो नृपात्मजश्शचीपतेः केतुरिवोत्सवक्षये ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे चतुःसप्ततितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha catuḥsaptatitamassargaḥ |
tāṃ tathā garhayitvā tu mātaraṃ bharatastadā |
roṣeṇa mahatā'viṣṭaḥ punarevābravīdvacaḥ || 1 ||
rājyādbhraṃśasva kaikeyi nṛśaṃse duṣṭacāriṇi |
parityaktā ca dharmeṇa mā mṛtaṃ rudatī bhava || 2 ||
kinnu te'dūṣayadrājā rāmo vā bhṛśadhārmikaḥ |
yayormṛtyurvivāsaśca tvatkṛte tulyamāgatau || 3 ||
bhrūṇahatyāmasi prāptā kulasyāsya vināśanāt |
kaikeyi narakaṃ gaccha mā ca bhartu ssalokatām || 4 ||
yattvayā hīdṛśaṃ pāpaṃ kṛtaṃ ghoreṇa karmaṇā |
sarvalokapriyaṃ hitvā mamāpyāpāditaṃ bhayam || 5 ||
tvatkṛte me pitā vṛtto rāmaścāraṇyamāśritaḥ |
ayaśo jīvaloke ca tvayā'haṃ pratipāditaḥ || 6 ||
mātṛrūpe mamāmitre nṛśaṃse rājyakāmuke |
na te'ha mabhibhāṣyo'smi durvṛtte patighātini || 7 ||
kausalyā ca sumitrā ca yāścānyā mama mātaraḥ |
duḥkhena mahatā'viṣṭāstvāṃ prāpya kuladūṣiṇīm || 8 ||
na tvamaśvapateḥ kanyā dharmarājasya dhīmataḥ |
rākṣasī tatra jātā'si kulapradhvaṃsinī pituḥ || 9 ||
yattvayā dhārmiko rāmo nityaṃ satyaparāyaṇaḥ |
vanaṃ prasthāpito duḥkhātpitā ca tridivaṃ gataḥ || 10 ||
yatpradhānā'si tatpāpaṃ mayi pitrā vinākṛte |
bhrātṛbhyāṃ ca parityakte sarvalokasya cāpriye || 11 ||
kausalyāṃ dharmasaṃyuktāṃ viyuktāṃ pāpaniścaye |
kṛtvā kaṃ prāpsyase tvadya lokaṃ nirayagāmini || 12 ||
kiṃ nāvabudhyase krūre niyataṃ bandhusaṃśrayam |
jyeṣṭhaṃ pitṛsamaṃ rāmaṃ kausalyāyā'tmasambhavam || 13 ||
aṅagapratyaṅagajaḥ putro hṛdayāccāpi jāyate |
tasmātpriyatamo mātuḥ priyā eva tu bāndhavāḥ || 14 ||
anyadā kila dharmajñā surabhi ssurasammatā |
vahamānau dadarśorvyāṃ putrau vigatacetasau || 15 ||
tāvardhadivase śrāntau dṛṣṭvā putrau mahītale |
ruroda putraśokena bāṣpaparyākulekṣaṇā || 16 ||
adhastādvrajatastasyāḥ surarājño mahātmanaḥ |
bindavaḥ patitā gātre sūkṣmā ssurabhigandhinaḥ || 17 ||
indro'pyaśrunipātaṃ taṃ svagātre puṇyagandhinam |
surabhiṃ manyate dṛṣṭvā bhūyasīṃ tāṃ sureśvaraḥ || 18 ||
nirīkṣamāṇa śśakrastāṃ dadarśa surabhiṃ sthitām |
ākāśe viṣṭhitāṃ dīnāṃ rudantīṃ bhṛśaduḥkhitām || 19 ||
tāṃ dṛṣṭvā śokasantaptāṃ vajrapāṇiryaśasvinīm |
indraḥ prāñjalirudvigna ssurarājo'bravīdvacaḥ || 20 ||
bhayaṃ kacchinna cāsmāsu kutaścidvidyate mahat |
kutonimattaśśokaste brūhi sarvahitaiṣiṇi || 21 ||
evamuktā tu surabhi ssurarājena dhīmatā |
pratyuvāca tato dhīrā vākyaṃ vākyaviśāradā || 22 ||
śāntaṃ pāpaṃ na vaḥ kiñcitkutaścidamarādhipaḥ |
ahaṃ magnau tu śocāmi svaputrau viṣame sthitau || 23 ||
etau dṛṣṭvā kṛśau dīnau sūryaraśmipratāpitau |
bādhyamānau balīvardhau karṣakeṇa surādhipa || 24 ||
mamakāyātprasūtau hi duḥkhitau bhārapīḍitau |
yau dṛṣṭvā paritapye'haṃ nāsti putrasamaḥ priyaḥ || 25 ||
yasyāḥ putrasahasraistu kṛtsnaṃ vyāptamidaṃ jagat |
tāṃ dṛṣṭvā rudatīṃ śakro na sutānmanyate param || 26 ||
sadā'pratimavṛttāyāḥ lokadhāraṇakāmyayā |
śrīmatyā guṇanityāyā ssvabhāvapariceṣṭayā || 27 ||
yasyāḥ putrasahasrāṇi sā'pi śocati kāmadhuk |
kiṃ punaryā vinā rāmaṃ kausalyā vartayiṣyati || 28 ||
ekaputrā ca sādhvī ca vivatseyaṃ tvayā kṛtā |
tasmāttvaṃ satataṃ duḥkhaṃ pretya ceha ca lapsyase || 29 ||
ahaṃ hyapacitiṃ bhrātuḥ pituśca sakalāmimām |
vardhanaṃ yaśasaścāpi kariṣyāmi na saṃśayaḥ || 30 ||
anāyayitvā tanayaṃ kausalyāyā mahābalam |
svayameva pravekṣyāmi vanaṃ muniniṣevitam || 31 ||
na hyahaṃ pāpasaṅkalpe pāpe pāpaṃ tvayā kṛtam |
śakto dhārayituṃ paurairaśrukaṇṭhai rnirīkṣitaḥ || 32 ||
sā tvamagniṃ praviśa vā svayaṃ vā daṇḍakānviśa |
rajjuṃ badhāna vā kaṇṭhe na hi te'nyatparāyaṇam || 33 ||
ahamapyavanīṃ prāpte rāme satyaparākrame |
kṛtakṛtyo bhaviṣyāmi vipravāsitakalmaṣaḥ || 34 ||
iti nāga ivāraṇye tomarāṅkuśacoditaḥ |
papāta bhuvi saṅkṛddho niśśvasanniva pannagaḥ || 35 ||
saṃraktanetra śśithilāmbharastadā vidhūtasarvābharaṇaḥ parantapaḥ |
babhūva bhūmau patito nṛpātmajaśśacīpateḥ keturivotsavakṣaye || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe catuḥsaptatitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.