ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ ബാലകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഏകഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ।
വിശ്വാമിത്രോ മഹാത്മാഥ പ്രസ്ഥിതാന് പ്രേക്ഷ്യ താനൃഷീന് ।
അബ്രവീന്നരശാര്ദൂലസ്സര്വാംസ്താന്വനവാസിനഃ ॥ 1 ॥
മഹാന്വിഘ്നഃ പ്രവൃത്തോഽയം ദക്ഷിണാമാസ്ഥിതോ ദിശമ് ।
ദിശമന്യാം പ്രപത്സ്യാമസ്തത്ര തപ്സ്യാമഹേ തപഃ ॥ 2 ॥
പശ്ചിമായാം വിശാലായാം പുഷ്കരേഷു മഹാത്മനഃ ।
സുഖം തപശ്ചരിഷ്യാമഃ പരം തദ്ധി തപോവനമ് ॥ 3 ॥
ഏവമുക്ത്വാ മഹാതേജാഃ പുഷ്കരേഷു മഹാമുനിഃ ।
തപ ഉഗ്രം ദുരാധര്ഷം തേപേ മൂലഫലാശനഃ ॥ 4 ॥
ഏതസ്മിന്നേവ കാലേ തു അയോധ്യാധിപതിര്നൃപഃ ।
അമ്ബരീഷ ഇതി ഖ്യാതോ യഷ്ടും സമുപചക്രമേ ॥ 5 ॥
തസ്യ വൈ യജമാനസ്യ പശുമിന്ദ്രോ ജഹാര ഹ ।
പ്രണഷ്ടേ തു പശൌ വിപ്രോ രാജാനമിദമബ്രവീത് ॥ 6 ॥
പശുരദ്യ ഹൃതോ രാജന് പ്രണഷ്ടസ്തവ ദുര്നയാത് ।
അരക്ഷിതാരം രാജാനം ഘ്നന്തി ദോഷാ നരേശ്വര ॥ 7 ॥
പ്രായശ്ചിത്തം മഹദ്ധ്യേതന്നരം വാ പുരുഷര്ഷഭ ।
ആനയസ്വ പശും ശീഘ്രം യാവത്കര്മ പ്രവര്തതേ ॥ 8 ॥
ഉപാധ്യായവചശ്ശ്രുത്വാ സ രാജാ പുരുഷര്ഷഭ ।
അന്വിയേഷ മഹാബുദ്ധിഃ പശും ഗോഭിസ്സഹസ്രശഃ ॥ 9 ॥
ദേശാന് ജനപദാംസ്താം സ്താന്നഗരാണി വനാനി ച ।
ആശ്രമാണി ച പുണ്യാനി മാര്ഗമാണോ മഹീപതിഃ ॥ 10 ॥
സ പുത്രസഹിതം താത സഭാര്യം രഘുനന്ദന ।
ഭൃഗുതുന്ദേ സമാസീനമൃചീകം സന്ദദര്ശ ഹ ॥ 11 ॥
തമുവാച മഹാതേജാഃ പ്രണമ്യാഭിപ്രസാദ്യ ച ।
ബ്രഹ്മര്ഷിം തപസാ ദീപ്തം രാജര്ഷിരമിതപ്രഭഃ ॥ 12 ॥
പൃഷ്ട്വാ സര്വത്ര കുശലമൃചീകം തമിദം വചഃ ।
ഗവാം ശതസഹസ്രേണ വിക്രീണീഷേ സുതം യദി ॥ 13 ॥
പശോരര്ഥേ മഹാഭാഗ കൃതകൃത്യോഽസ്മി ഭാര്ഗവ ।
സര്വേ പരിസൃതാ ദേശാ യാജ്ഞീയം ന ലഭേ പശുമ് ॥ 14 ॥
ദാതുമര്ഹസി മൂല്യേന സുതമേകമിതോ മമ ।
4 ഏവമുക്തോ മഹാതേജാ ഋചീകസ്ത്വബ്രവീദ്വചഃ ॥ 15 ॥
നാഹം ജ്യേഷ്ഠം നരശ്രേഷ്ഠ വിക്രീണീയാം കഥഞ്ചന ।
ഋചീകസ്യ വചശ്ശ്രുത്വാ തേഷാം മാതാ മഹാത്മനാമ് ॥ 16 ॥
ഉവാച നരശാര്ദൂലമമ്ബരീഷം തപസ്വിനീ ।
അവിക്രേയം സുതം ജ്യേഷ്ഠം ഭഗവാനാഹ ഭാര്ഗവഃ ॥ 17 ॥
മമാപി ദയിതം വിദ്ധി കനിഷ്ഠം ശുനകം നൃപ ।
തസ്മാത്കനീയസം പുത്രം ന ദാസ്യേ തവ പാര്ഥിവ ॥ 18 ॥
പ്രായേണ ഹി നരശ്രേഷ്ഠ ജ്യേഷ്ഠാഃ പിതൃഷു വല്ലഭാഃ ।
മാതൃണാം തു കനീയാംസസ്തസ്മാദ്രക്ഷേ കനീയസമ് ॥ 19 ॥
ഉക്തവാക്യേ മുനൌ തസ്മിന് മുനിപത്ന്യാം തഥൈവ ച ।
ശുനശ്ശേഫസ്സ്വയം രാമ മധ്യമോ വാക്യമബ്രവീത് ॥ 20 ॥
പിതാ ജ്യേഷ്ഠമവിക്രേയം മാതാ ചാഹ കനീയസമ് ।
വിക്രീതം മധ്യമം മന്യേ രാജന് പുത്രം നയസ്വ മാമ് ॥ 21 ॥
ഗവാം ശതസഹസ്രേണ ശുനശ്ശേഫം നരേശ്വരഃ ।
ഗൃഹീത്വാ പരമപ്രീതോ ജഗാമ രഘുനന്ദന ॥ 22 ॥
അമ്ബരീഷസ്തു രാജര്ഷീ രഥമാരോപ്യ സത്വരഃ ।
ശുനശ്ശേഫം മഹാതേജാ ജഗാമാശു മഹായശാഃ ॥ 23 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ ബാലകാണ്ഡേ ഏകഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekaṣaṣṭitamassargaḥ |
viśvāmitro mahātmātha prasthitān prekṣya tānṛṣīn |
abravīnnaraśārdūlassarvāṃstānvanavāsinaḥ || 1 ||
mahānvighnaḥ pravṛtto'yaṃ dakṣiṇāmāsthito diśam |
diśamanyāṃ prapatsyāmastatra tapsyāmahe tapaḥ || 2 ||
paścimāyāṃ viśālāyāṃ puṣkareṣu mahātmanaḥ |
sukhaṃ tapaścariṣyāmaḥ paraṃ taddhi tapovanam || 3 ||
evamuktvā mahātejāḥ puṣkareṣu mahāmuniḥ |
tapa ugraṃ durādharṣaṃ tepe mūlaphalāśanaḥ || 4 ||
etasminneva kāle tu ayodhyādhipatirnṛpaḥ |
ambarīṣa iti khyāto yaṣṭuṃ samupacakrame || 5 ||
tasya vai yajamānasya paśumindro jahāra ha |
praṇaṣṭe tu paśau vipro rājānamidamabravīt || 6 ||
paśuradya hṛto rājan praṇaṣṭastava durnayāt |
arakṣitāraṃ rājānaṃ ghnanti doṣā nareśvara || 7 ||
prāyaścittaṃ mahaddhyetannaraṃ vā puruṣarṣabha |
ānayasva paśuṃ śīghraṃ yāvatkarma pravartate || 8 ||
upādhyāyavacaśśrutvā sa rājā puruṣarṣabha |
anviyeṣa mahābuddhiḥ paśuṃ gobhissahasraśaḥ || 9 ||
deśān janapadāṃstāṃ stānnagarāṇi vanāni ca |
āśramāṇi ca puṇyāni mārgamāṇo mahīpatiḥ || 10 ||
sa putrasahitaṃ tāta sabhāryaṃ raghunandana |
bhṛgutunde samāsīnamṛcīkaṃ sandadarśa ha || 11 ||
tamuvāca mahātejāḥ praṇamyābhiprasādya ca |
brahmarṣiṃ tapasā dīptaṃ rājarṣiramitaprabhaḥ || 12 ||
pṛṣṭvā sarvatra kuśalamṛcīkaṃ tamidaṃ vacaḥ |
gavāṃ śatasahasreṇa vikrīṇīṣe sutaṃ yadi || 13 ||
paśorarthe mahābhāga kṛtakṛtyo'smi bhārgava |
sarve parisṛtā deśā yājñīyaṃ na labhe paśum || 14 ||
dātumarhasi mūlyena sutamekamito mama |
4 evamukto mahātejā ṛcīkastvabravīdvacaḥ || 15 ||
nāhaṃ jyeṣṭhaṃ naraśreṣṭha vikrīṇīyāṃ kathañcana |
ṛcīkasya vacaśśrutvā teṣāṃ mātā mahātmanām || 16 ||
uvāca naraśārdūlamambarīṣaṃ tapasvinī |
avikreyaṃ sutaṃ jyeṣṭhaṃ bhagavānāha bhārgavaḥ || 17 ||
mamāpi dayitaṃ viddhi kaniṣṭhaṃ śunakaṃ nṛpa |
tasmātkanīyasaṃ putraṃ na dāsye tava pārthiva || 18 ||
prāyeṇa hi naraśreṣṭha jyeṣṭhāḥ pitṛṣu vallabhāḥ |
mātṛṇāṃ tu kanīyāṃsastasmādrakṣe kanīyasam || 19 ||
uktavākye munau tasmin munipatnyāṃ tathaiva ca |
śunaśśephassvayaṃ rāma madhyamo vākyamabravīt || 20 ||
pitā jyeṣṭhamavikreyaṃ mātā cāha kanīyasam |
vikrītaṃ madhyamaṃ manye rājan putraṃ nayasva mām || 21 ||
gavāṃ śatasahasreṇa śunaśśephaṃ nareśvaraḥ |
gṛhītvā paramaprīto jagāma raghunandana || 22 ||
ambarīṣastu rājarṣī rathamāropya satvaraḥ |
śunaśśephaṃ mahātejā jagāmāśu mahāyaśāḥ || 23 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekaṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ एकषष्टितमस्सर्गः ।
विश्वामित्रो महात्माथ प्रस्थितान् प्रेक्ष्य तानृषीन् ।
अब्रवीन्नरशार्दूलस्सर्वांस्तान्वनवासिनः ॥ 1 ॥
महान्विघ्नः प्रवृत्तोऽयं दक्षिणामास्थितो दिशम् ।
दिशमन्यां प्रपत्स्यामस्तत्र तप्स्यामहे तपः ॥ 2 ॥
पश्चिमायां विशालायां पुष्करेषु महात्मनः ।
सुखं तपश्चरिष्यामः परं तद्धि तपोवनम् ॥ 3 ॥
एवमुक्त्वा महातेजाः पुष्करेषु महामुनिः ।
तप उग्रं दुराधर्षं तेपे मूलफलाशनः ॥ 4 ॥
एतस्मिन्नेव काले तु अयोध्याधिपतिर्नृपः ।
अम्बरीष इति ख्यातो यष्टुं समुपचक्रमे ॥ 5 ॥
तस्य वै यजमानस्य पशुमिन्द्रो जहार ह ।
प्रणष्टे तु पशौ विप्रो राजानमिदमब्रवीत् ॥ 6 ॥
पशुरद्य हृतो राजन् प्रणष्टस्तव दुर्नयात् ।
अरक्षितारं राजानं घ्नन्ति दोषा नरेश्वर ॥ 7 ॥
प्रायश्चित्तं महद्ध्येतन्नरं वा पुरुषर्षभ ।
आनयस्व पशुं शीघ्रं यावत्कर्म प्रवर्तते ॥ 8 ॥
उपाध्यायवचश्श्रुत्वा स राजा पुरुषर्षभ ।
अन्वियेष महाबुद्धिः पशुं गोभिस्सहस्रशः ॥ 9 ॥
देशान् जनपदांस्तां स्तान्नगराणि वनानि च ।
आश्रमाणि च पुण्यानि मार्गमाणो महीपतिः ॥ 10 ॥
स पुत्रसहितं तात सभार्यं रघुनन्दन ।
भृगुतुन्दे समासीनमृचीकं सन्ददर्श ह ॥ 11 ॥
तमुवाच महातेजाः प्रणम्याभिप्रसाद्य च ।
ब्रह्मर्षिं तपसा दीप्तं राजर्षिरमितप्रभः ॥ 12 ॥
पृष्ट्वा सर्वत्र कुशलमृचीकं तमिदं वचः ।
गवां शतसहस्रेण विक्रीणीषे सुतं यदि ॥ 13 ॥
पशोरर्थे महाभाग कृतकृत्योऽस्मि भार्गव ।
सर्वे परिसृता देशा याज्ञीयं न लभे पशुम् ॥ 14 ॥
दातुमर्हसि मूल्येन सुतमेकमितो मम ।
4 एवमुक्तो महातेजा ऋचीकस्त्वब्रवीद्वचः ॥ 15 ॥
नाहं ज्येष्ठं नरश्रेष्ठ विक्रीणीयां कथञ्चन ।
ऋचीकस्य वचश्श्रुत्वा तेषां माता महात्मनाम् ॥ 16 ॥
उवाच नरशार्दूलमम्बरीषं तपस्विनी ।
अविक्रेयं सुतं ज्येष्ठं भगवानाह भार्गवः ॥ 17 ॥
ममापि दयितं विद्धि कनिष्ठं शुनकं नृप ।
तस्मात्कनीयसं पुत्रं न दास्ये तव पार्थिव ॥ 18 ॥
प्रायेण हि नरश्रेष्ठ ज्येष्ठाः पितृषु वल्लभाः ।
मातृणां तु कनीयांसस्तस्माद्रक्षे कनीयसम् ॥ 19 ॥
उक्तवाक्ये मुनौ तस्मिन् मुनिपत्न्यां तथैव च ।
शुनश्शेफस्स्वयं राम मध्यमो वाक्यमब्रवीत् ॥ 20 ॥
पिता ज्येष्ठमविक्रेयं माता चाह कनीयसम् ।
विक्रीतं मध्यमं मन्ये राजन् पुत्रं नयस्व माम् ॥ 21 ॥
गवां शतसहस्रेण शुनश्शेफं नरेश्वरः ।
गृहीत्वा परमप्रीतो जगाम रघुनन्दन ॥ 22 ॥
अम्बरीषस्तु राजर्षी रथमारोप्य सत्वरः ।
शुनश्शेफं महातेजा जगामाशु महायशाः ॥ 23 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे एकषष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekaṣaṣṭitamassargaḥ |
viśvāmitro mahātmātha prasthitān prekṣya tānṛṣīn |
abravīnnaraśārdūlassarvāṃstānvanavāsinaḥ || 1 ||
mahānvighnaḥ pravṛtto'yaṃ dakṣiṇāmāsthito diśam |
diśamanyāṃ prapatsyāmastatra tapsyāmahe tapaḥ || 2 ||
paścimāyāṃ viśālāyāṃ puṣkareṣu mahātmanaḥ |
sukhaṃ tapaścariṣyāmaḥ paraṃ taddhi tapovanam || 3 ||
evamuktvā mahātejāḥ puṣkareṣu mahāmuniḥ |
tapa ugraṃ durādharṣaṃ tepe mūlaphalāśanaḥ || 4 ||
etasminneva kāle tu ayodhyādhipatirnṛpaḥ |
ambarīṣa iti khyāto yaṣṭuṃ samupacakrame || 5 ||
tasya vai yajamānasya paśumindro jahāra ha |
praṇaṣṭe tu paśau vipro rājānamidamabravīt || 6 ||
paśuradya hṛto rājan praṇaṣṭastava durnayāt |
arakṣitāraṃ rājānaṃ ghnanti doṣā nareśvara || 7 ||
prāyaścittaṃ mahaddhyetannaraṃ vā puruṣarṣabha |
ānayasva paśuṃ śīghraṃ yāvatkarma pravartate || 8 ||
upādhyāyavacaśśrutvā sa rājā puruṣarṣabha |
anviyeṣa mahābuddhiḥ paśuṃ gobhissahasraśaḥ || 9 ||
deśān janapadāṃstāṃ stānnagarāṇi vanāni ca |
āśramāṇi ca puṇyāni mārgamāṇo mahīpatiḥ || 10 ||
sa putrasahitaṃ tāta sabhāryaṃ raghunandana |
bhṛgutunde samāsīnamṛcīkaṃ sandadarśa ha || 11 ||
tamuvāca mahātejāḥ praṇamyābhiprasādya ca |
brahmarṣiṃ tapasā dīptaṃ rājarṣiramitaprabhaḥ || 12 ||
pṛṣṭvā sarvatra kuśalamṛcīkaṃ tamidaṃ vacaḥ |
gavāṃ śatasahasreṇa vikrīṇīṣe sutaṃ yadi || 13 ||
paśorarthe mahābhāga kṛtakṛtyo'smi bhārgava |
sarve parisṛtā deśā yājñīyaṃ na labhe paśum || 14 ||
dātumarhasi mūlyena sutamekamito mama |
4 evamukto mahātejā ṛcīkastvabravīdvacaḥ || 15 ||
nāhaṃ jyeṣṭhaṃ naraśreṣṭha vikrīṇīyāṃ kathañcana |
ṛcīkasya vacaśśrutvā teṣāṃ mātā mahātmanām || 16 ||
uvāca naraśārdūlamambarīṣaṃ tapasvinī |
avikreyaṃ sutaṃ jyeṣṭhaṃ bhagavānāha bhārgavaḥ || 17 ||
mamāpi dayitaṃ viddhi kaniṣṭhaṃ śunakaṃ nṛpa |
tasmātkanīyasaṃ putraṃ na dāsye tava pārthiva || 18 ||
prāyeṇa hi naraśreṣṭha jyeṣṭhāḥ pitṛṣu vallabhāḥ |
mātṛṇāṃ tu kanīyāṃsastasmādrakṣe kanīyasam || 19 ||
uktavākye munau tasmin munipatnyāṃ tathaiva ca |
śunaśśephassvayaṃ rāma madhyamo vākyamabravīt || 20 ||
pitā jyeṣṭhamavikreyaṃ mātā cāha kanīyasam |
vikrītaṃ madhyamaṃ manye rājan putraṃ nayasva mām || 21 ||
gavāṃ śatasahasreṇa śunaśśephaṃ nareśvaraḥ |
gṛhītvā paramaprīto jagāma raghunandana || 22 ||
ambarīṣastu rājarṣī rathamāropya satvaraḥ |
śunaśśephaṃ mahātejā jagāmāśu mahāyaśāḥ || 23 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekaṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.