ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ ബാലകാണ്ഡമ് ।
അഥ പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ।
തതഃ പ്രാഗുത്തരാം ഗത്വാ രാമസ്സൌമിത്രിണാ സഹ ।
വിശ്വാമിത്രം പുരസ്കൃത്യ യജ്ഞവാടമുപാഗമത് ॥ 1 ॥
രാമസ്തു മുനിശാര്ദൂലമുവാച സഹലക്ഷ്മണഃ ।
സാധ്വീ യജ്ഞസമൃദ്ധിര്ഹി ജനകസ്യ മഹാത്മനഃ ॥ 2 ॥
ബഹൂനീഹ സഹസ്രാണി നാനാദേശനിവാസിനാമ് ।
ബ്രാഹ്മണാനാം മഹാഭാഗ വേദാധ്യയനശാലിനാമ് ॥ 3 ॥
ഋഷിവാടാശ്ച ദൃശ്യന്തേ ശകടീശതസങ്കുലാഃ ।
ദേശോ വിധീയതാം ബ്രഹ്മന് യത്ര വത്സ്യാമഹേ വയമ് ॥ 4 ॥
രാമസ്യ വചനം ശ്രുത്വാ വിശ്വാമിത്രോ മഹാമുനിഃ ।
നിവേശമകരോദ്ദേശേ വിവിക്തേ സലിലായുതേ ॥ 5 ॥
വിശ്വാമിത്രമനുപ്രാപ്തം ശ്രുത്വാ സ നൃപതിസ്തദാ ।
ശതാനന്ദം പുരസ്കൃത്യ പുരോഹിതമനിന്ദിതമ് ॥ 6 ॥
പ്രത്യുജ്ജഗാമ സഹസാ വിനയേന സമന്വിതഃ ।
ഋത്വിജോഽപി മഹാത്മാനസ്ത്വര്ഘ്യമാദായ സത്വരമ് ॥ 7 ॥
വിശ്വാമിത്രായ ധര്മേണ ദദുര്മന്ന്ത്രപുരസ്കൃതമ് ।
പ്രതിഗൃഹ്യ ച താം പൂജാം ജനകസ്യ മഹാത്മനഃ ॥ 8 ॥
പപ്രച്ഛ കുശലം രാജ്ഞോ യജ്ഞസ്യ ച നിരാമയമ് ।
സ താംശ്ചാപി മുനീന് പൃഷ്ട്വാ സോപാധ്യായപുരോധസഃ ॥ 9 ॥
യഥാന്യായം തതസ്സര്വൈസ്സമാഗച്ഛത്പ്രഹൃഷ്ടവത് ।
അഥ രാജാ മുനിശ്രേഷ്ഠം കൃതാഞ്ജലിരഭാഷത ॥ 10 ॥
ആസനേ ഭഗവാനാസ്താം സഹൈഭിര്മുനിപുങ്ഗവൈഃ ।
ജനകസ്യ വചശ്ശ്രുത്വാ നിഷസാദ മഹാമുനിഃ ॥ 11 ॥
പുരോധാ ഋത്വിജശ്ചൈവ രാജാ ച സഹ മന്ത്രിഭിഃ ।
ആസനേഷു യഥാന്യായമുപവിഷ്ടാന് സമന്തതഃ ॥ 12 ॥
ദൃഷ്ട്വാ സ നൃപതിസ്തത്ര വിശ്വാമിത്രമഥാബ്രവീത് ।
അദ്യ യജ്ഞസമൃധ്ദിര്മേ സഫലാ ദൈവതൈഃ കൃതാ ॥ 13 ॥
അദ്യ യജ്ഞഫലം പ്രാപ്തം ഭഗവദ്ദര്ശനാന്മയാ ।
ധന്യോഽസ്മ്യനുഗൃഹീതോഽസ്മി യസ്യ മേ മുനിപുങ്ഗവ ॥ 14 ॥
യജ്ഞോപസദനം ബ്രഹ്മന് പ്രാപ്തോഽസി മുനിഭിഃ സഹ ।
ദ്വാദശാഹം തു ബ്രഹ്മര്ഷേ ശേഷമാഹുര്മനീഷിണഃ ॥ 15 ॥
തതോ ഭാഗാര്ഥിനോ ദേവാന് ദ്രഷ്ടുമര്ഹസി കൌശിക ।
ഇത്യുക്ത്വാ മുനിശാര്ദൂലം പ്രഹൃഷ്ടവദനസ്തദാ ॥ 16 ॥
പുനസ്തം പരിപപ്രച്ഛ പ്രാഞ്ജലിഃ പ്രണതോ നൃപഃ ।
ഇമൌ കുമാരൌ ഭദ്രം തേ ദേവതുല്യപരാക്രമൌ ॥ 17 ॥
ഗജസിംഹഗതീ വീരൌ ശാര്ദൂലവൃഷഭോപമൌ ।
പദ്മപത്രവിശാലാക്ഷൌ ഖഡ്ഗതൂണീധനുര്ധരൌ ॥ 18 ॥
അശ്വിനാവിവ രൂപേണ സമുപസ്ഥിതയൌവനൌ ।
യദൃച്ഛയൈവ ഗാം പ്രാപ്തൌ ദേവലോകാദിവാമരൌ ॥ 19 ॥
കഥം പദ്ഭ്യാമിഹ പ്രാപ്തൌ കിമര്ഥം കസ്യ വാ മുനേ ।
വരായുധധരൌ വീരൌ കസ്യ പുത്രൌ മഹാമുനേ ॥ 20 ॥
ഭൂഷയന്താവിമം ദേശം ചന്ദ്രസൂര്യാവിവാമ്ബരമ് ।
പരസ്പരസ്യ സദൃശൌ പ്രമാണേങ്ഗിതചേഷ്ടിതൈഃ ॥ 21 ॥
കാകപക്ഷധരൌ വീരൌ ശ്രോതുമിച്ഛാമി തത്ത്വതഃ ।
തസ്യ തദ്വചനം ശ്രുത്വാ ജനകസ്യ മഹാത്മനഃ ॥ 22 ॥
ന്യവേദയന്മഹാത്മാനൌ പുത്രൌ ദശരഥസ്യ തൌ ।
സിദ്ധാശ്രമനിവാസം ച രാക്ഷസാനാം വധം തഥാ ॥ 23 ॥
തച്ചാഗമനമവ്യഗ്രം വിശാലായാശ്ച ദര്ശനമ് ।
അഹല്യാദര്ശനം ചൈവ ഗൌതമേന സമാഗമമ് ॥ 24 ॥
മഹാധനുഷി ജിജ്ഞാസാം കര്തുമാഗമനം തഥാ ।
ഏതത്സര്വം മഹാതേജാ ജനകായ മഹാത്മനേ ॥ 25 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ ബാലകാണ്ഡേ പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
tataḥ prāguttarāṃ gatvā rāmassaumitriṇā saha |
viśvāmitraṃ puraskṛtya yajñavāṭamupāgamat || 1 ||
rāmastu muniśārdūlamuvāca sahalakṣmaṇaḥ |
sādhvī yajñasamṛddhirhi janakasya mahātmanaḥ || 2 ||
bahūnīha sahasrāṇi nānādeśanivāsinām |
brāhmaṇānāṃ mahābhāga vedādhyayanaśālinām || 3 ||
ṛṣivāṭāśca dṛśyante śakaṭīśatasaṅkulāḥ |
deśo vidhīyatāṃ brahman yatra vatsyāmahe vayam || 4 ||
rāmasya vacanaṃ śrutvā viśvāmitro mahāmuniḥ |
niveśamakaroddeśe vivikte salilāyute || 5 ||
viśvāmitramanuprāptaṃ śrutvā sa nṛpatistadā |
śatānandaṃ puraskṛtya purohitamaninditam || 6 ||
pratyujjagāma sahasā vinayena samanvitaḥ |
ṛtvijo'pi mahātmānastvarghyamādāya satvaram || 7 ||
viśvāmitrāya dharmeṇa dadurmanntrapuraskṛtam |
pratigṛhya ca tāṃ pūjāṃ janakasya mahātmanaḥ || 8 ||
papraccha kuśalaṃ rājño yajñasya ca nirāmayam |
sa tāṃścāpi munīn pṛṣṭvā sopādhyāyapurodhasaḥ || 9 ||
yathānyāyaṃ tatassarvaissamāgacchatprahṛṣṭavat |
atha rājā muniśreṣṭhaṃ kṛtāñjalirabhāṣata || 10 ||
āsane bhagavānāstāṃ sahaibhirmunipuṅgavaiḥ |
janakasya vacaśśrutvā niṣasāda mahāmuniḥ || 11 ||
purodhā ṛtvijaścaiva rājā ca saha mantribhiḥ |
āsaneṣu yathānyāyamupaviṣṭān samantataḥ || 12 ||
dṛṣṭvā sa nṛpatistatra viśvāmitramathābravīt |
adya yajñasamṛdhdirme saphalā daivataiḥ kṛtā || 13 ||
adya yajñaphalaṃ prāptaṃ bhagavaddarśanānmayā |
dhanyo'smyanugṛhīto'smi yasya me munipuṅgava || 14 ||
yajñopasadanaṃ brahman prāpto'si munibhiḥ saha |
dvādaśāhaṃ tu brahmarṣe śeṣamāhurmanīṣiṇaḥ || 15 ||
tato bhāgārthino devān draṣṭumarhasi kauśika |
ityuktvā muniśārdūlaṃ prahṛṣṭavadanastadā || 16 ||
punastaṃ paripapraccha prāñjaliḥ praṇato nṛpaḥ |
imau kumārau bhadraṃ te devatulyaparākramau || 17 ||
gajasiṃhagatī vīrau śārdūlavṛṣabhopamau |
padmapatraviśālākṣau khaḍgatūṇīdhanurdharau || 18 ||
aśvināviva rūpeṇa samupasthitayauvanau |
yadṛcchayaiva gāṃ prāptau devalokādivāmarau || 19 ||
kathaṃ padbhyāmiha prāptau kimarthaṃ kasya vā mune |
varāyudhadharau vīrau kasya putrau mahāmune || 20 ||
bhūṣayantāvimaṃ deśaṃ candrasūryāvivāmbaram |
parasparasya sadṛśau pramāṇeṅgitaceṣṭitaiḥ || 21 ||
kākapakṣadharau vīrau śrotumicchāmi tattvataḥ |
tasya tadvacanaṃ śrutvā janakasya mahātmanaḥ || 22 ||
nyavedayanmahātmānau putrau daśarathasya tau |
siddhāśramanivāsaṃ ca rākṣasānāṃ vadhaṃ tathā || 23 ||
taccāgamanamavyagraṃ viśālāyāśca darśanam |
ahalyādarśanaṃ caiva gautamena samāgamam || 24 ||
mahādhanuṣi jijñāsāṃ kartumāgamanaṃ tathā |
etatsarvaṃ mahātejā janakāya mahātmane || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ पञ्चाशस्सर्गः ।
ततः प्रागुत्तरां गत्वा रामस्सौमित्रिणा सह ।
विश्वामित्रं पुरस्कृत्य यज्ञवाटमुपागमत् ॥ 1 ॥
रामस्तु मुनिशार्दूलमुवाच सहलक्ष्मणः ।
साध्वी यज्ञसमृद्धिर्हि जनकस्य महात्मनः ॥ 2 ॥
बहूनीह सहस्राणि नानादेशनिवासिनाम् ।
ब्राह्मणानां महाभाग वेदाध्ययनशालिनाम् ॥ 3 ॥
ऋषिवाटाश्च दृश्यन्ते शकटीशतसङ्कुलाः ।
देशो विधीयतां ब्रह्मन् यत्र वत्स्यामहे वयम् ॥ 4 ॥
रामस्य वचनं श्रुत्वा विश्वामित्रो महामुनिः ।
निवेशमकरोद्देशे विविक्ते सलिलायुते ॥ 5 ॥
विश्वामित्रमनुप्राप्तं श्रुत्वा स नृपतिस्तदा ।
शतानन्दं पुरस्कृत्य पुरोहितमनिन्दितम् ॥ 6 ॥
प्रत्युज्जगाम सहसा विनयेन समन्वितः ।
ऋत्विजोऽपि महात्मानस्त्वर्घ्यमादाय सत्वरम् ॥ 7 ॥
विश्वामित्राय धर्मेण ददुर्मन्न्त्रपुरस्कृतम् ।
प्रतिगृह्य च तां पूजां जनकस्य महात्मनः ॥ 8 ॥
पप्रच्छ कुशलं राज्ञो यज्ञस्य च निरामयम् ।
स तांश्चापि मुनीन् पृष्ट्वा सोपाध्यायपुरोधसः ॥ 9 ॥
यथान्यायं ततस्सर्वैस्समागच्छत्प्रहृष्टवत् ।
अथ राजा मुनिश्रेष्ठं कृताञ्जलिरभाषत ॥ 10 ॥
आसने भगवानास्तां सहैभिर्मुनिपुङ्गवैः ।
जनकस्य वचश्श्रुत्वा निषसाद महामुनिः ॥ 11 ॥
पुरोधा ऋत्विजश्चैव राजा च सह मन्त्रिभिः ।
आसनेषु यथान्यायमुपविष्टान् समन्ततः ॥ 12 ॥
दृष्ट्वा स नृपतिस्तत्र विश्वामित्रमथाब्रवीत् ।
अद्य यज्ञसमृध्दिर्मे सफला दैवतैः कृता ॥ 13 ॥
अद्य यज्ञफलं प्राप्तं भगवद्दर्शनान्मया ।
धन्योऽस्म्यनुगृहीतोऽस्मि यस्य मे मुनिपुङ्गव ॥ 14 ॥
यज्ञोपसदनं ब्रह्मन् प्राप्तोऽसि मुनिभिः सह ।
द्वादशाहं तु ब्रह्मर्षे शेषमाहुर्मनीषिणः ॥ 15 ॥
ततो भागार्थिनो देवान् द्रष्टुमर्हसि कौशिक ।
इत्युक्त्वा मुनिशार्दूलं प्रहृष्टवदनस्तदा ॥ 16 ॥
पुनस्तं परिपप्रच्छ प्राञ्जलिः प्रणतो नृपः ।
इमौ कुमारौ भद्रं ते देवतुल्यपराक्रमौ ॥ 17 ॥
गजसिंहगती वीरौ शार्दूलवृषभोपमौ ।
पद्मपत्रविशालाक्षौ खड्गतूणीधनुर्धरौ ॥ 18 ॥
अश्विनाविव रूपेण समुपस्थितयौवनौ ।
यदृच्छयैव गां प्राप्तौ देवलोकादिवामरौ ॥ 19 ॥
कथं पद्भ्यामिह प्राप्तौ किमर्थं कस्य वा मुने ।
वरायुधधरौ वीरौ कस्य पुत्रौ महामुने ॥ 20 ॥
भूषयन्ताविमं देशं चन्द्रसूर्याविवाम्बरम् ।
परस्परस्य सदृशौ प्रमाणेङ्गितचेष्टितैः ॥ 21 ॥
काकपक्षधरौ वीरौ श्रोतुमिच्छामि तत्त्वतः ।
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा जनकस्य महात्मनः ॥ 22 ॥
न्यवेदयन्महात्मानौ पुत्रौ दशरथस्य तौ ।
सिद्धाश्रमनिवासं च राक्षसानां वधं तथा ॥ 23 ॥
तच्चागमनमव्यग्रं विशालायाश्च दर्शनम् ।
अहल्यादर्शनं चैव गौतमेन समागमम् ॥ 24 ॥
महाधनुषि जिज्ञासां कर्तुमागमनं तथा ।
एतत्सर्वं महातेजा जनकाय महात्मने ॥ 25 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे पञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
tataḥ prāguttarāṃ gatvā rāmassaumitriṇā saha |
viśvāmitraṃ puraskṛtya yajñavāṭamupāgamat || 1 ||
rāmastu muniśārdūlamuvāca sahalakṣmaṇaḥ |
sādhvī yajñasamṛddhirhi janakasya mahātmanaḥ || 2 ||
bahūnīha sahasrāṇi nānādeśanivāsinām |
brāhmaṇānāṃ mahābhāga vedādhyayanaśālinām || 3 ||
ṛṣivāṭāśca dṛśyante śakaṭīśatasaṅkulāḥ |
deśo vidhīyatāṃ brahman yatra vatsyāmahe vayam || 4 ||
rāmasya vacanaṃ śrutvā viśvāmitro mahāmuniḥ |
niveśamakaroddeśe vivikte salilāyute || 5 ||
viśvāmitramanuprāptaṃ śrutvā sa nṛpatistadā |
śatānandaṃ puraskṛtya purohitamaninditam || 6 ||
pratyujjagāma sahasā vinayena samanvitaḥ |
ṛtvijo'pi mahātmānastvarghyamādāya satvaram || 7 ||
viśvāmitrāya dharmeṇa dadurmanntrapuraskṛtam |
pratigṛhya ca tāṃ pūjāṃ janakasya mahātmanaḥ || 8 ||
papraccha kuśalaṃ rājño yajñasya ca nirāmayam |
sa tāṃścāpi munīn pṛṣṭvā sopādhyāyapurodhasaḥ || 9 ||
yathānyāyaṃ tatassarvaissamāgacchatprahṛṣṭavat |
atha rājā muniśreṣṭhaṃ kṛtāñjalirabhāṣata || 10 ||
āsane bhagavānāstāṃ sahaibhirmunipuṅgavaiḥ |
janakasya vacaśśrutvā niṣasāda mahāmuniḥ || 11 ||
purodhā ṛtvijaścaiva rājā ca saha mantribhiḥ |
āsaneṣu yathānyāyamupaviṣṭān samantataḥ || 12 ||
dṛṣṭvā sa nṛpatistatra viśvāmitramathābravīt |
adya yajñasamṛdhdirme saphalā daivataiḥ kṛtā || 13 ||
adya yajñaphalaṃ prāptaṃ bhagavaddarśanānmayā |
dhanyo'smyanugṛhīto'smi yasya me munipuṅgava || 14 ||
yajñopasadanaṃ brahman prāpto'si munibhiḥ saha |
dvādaśāhaṃ tu brahmarṣe śeṣamāhurmanīṣiṇaḥ || 15 ||
tato bhāgārthino devān draṣṭumarhasi kauśika |
ityuktvā muniśārdūlaṃ prahṛṣṭavadanastadā || 16 ||
punastaṃ paripapraccha prāñjaliḥ praṇato nṛpaḥ |
imau kumārau bhadraṃ te devatulyaparākramau || 17 ||
gajasiṃhagatī vīrau śārdūlavṛṣabhopamau |
padmapatraviśālākṣau khaḍgatūṇīdhanurdharau || 18 ||
aśvināviva rūpeṇa samupasthitayauvanau |
yadṛcchayaiva gāṃ prāptau devalokādivāmarau || 19 ||
kathaṃ padbhyāmiha prāptau kimarthaṃ kasya vā mune |
varāyudhadharau vīrau kasya putrau mahāmune || 20 ||
bhūṣayantāvimaṃ deśaṃ candrasūryāvivāmbaram |
parasparasya sadṛśau pramāṇeṅgitaceṣṭitaiḥ || 21 ||
kākapakṣadharau vīrau śrotumicchāmi tattvataḥ |
tasya tadvacanaṃ śrutvā janakasya mahātmanaḥ || 22 ||
nyavedayanmahātmānau putrau daśarathasya tau |
siddhāśramanivāsaṃ ca rākṣasānāṃ vadhaṃ tathā || 23 ||
taccāgamanamavyagraṃ viśālāyāśca darśanam |
ahalyādarśanaṃ caiva gautamena samāgamam || 24 ||
mahādhanuṣi jijñāsāṃ kartumāgamanaṃ tathā |
etatsarvaṃ mahātejā janakāya mahātmane || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.