ഓം ശ്രീ പരമാത്മനേ നമഃ
അഥ ദ്വാദശോഽധ്യായഃ ।
ഭക്തിയോഗഃ
അര്ജുന ഉവാച
ഏവം സതതയുക്താ യേ ഭക്താസ്ത്വാം പര്യുപാസതേ ।
യേ ചാപ്യക്ഷരമവ്യക്തം തേഷാം കേ യോഗവിത്തമാഃ ॥ 1 ॥
ശ്രീഭഗവാനുവാച
മയ്യാവേശ്യ മനോ യേ മാം നിത്യയുക്താ ഉപാസതേ ।
ശ്രദ്ധയാ പരയോപേതാസ്തേ മേ യുക്തതമാ മതാഃ ॥ 2 ॥
യേ ത്വക്ഷരമനിര്ദേശ്യമവ്യക്തം പര്യുപാസതേ ।
സര്വത്രഗമചിന്ത്യം ച കൂടസ്ഥമചലം ധ്രുവമ് ॥ 3 ॥
സന്നിയമ്യേന്ദ്രിയഗ്രാമം സര്വത്ര സമബുദ്ധയഃ ।
തേ പ്രാപ്നുവന്തി മാമേവ സര്വഭൂതഹിതേ രതാഃ ॥ 4 ॥
ക്ലേശോഽധികതരസ്തേഷാമവ്യക്താസക്തചേതസാമ് ।
അവ്യക്താ ഹി ഗതിര്ദുഃഖം ദേഹവദ്ഭിരവാപ്യതേ ॥ 5 ॥
യേ തു സര്വാണി കര്മാണി മയി സന്ന്യസ്യ മത്പരാഃ ।
അനന്യേനൈവ യോഗേന മാം ധ്യായന്ത ഉപാസതേ ॥ 6 ॥
തേഷാമഹം സമുദ്ധര്താ മൃത്യുസംസാരസാഗരാത് ।
ഭവാമി ന ചിരാത്പാര്ഥ മയ്യാവേശിതചേതസാമ് ॥ 7 ॥
മയ്യേവ മന ആധത്സ്വ മയി ബുദ്ധിം നിവേശയ ।
നിവസിഷ്യസി മയ്യേവ അത ഊര്ധ്വം ന സംശയഃ ॥ 8 ॥
അഥ ചിത്തം സമാധാതും ന ശക്നോഷി മയി സ്ഥിരമ് ।
അഭ്യാസയോഗേന തതോ മാമിച്ഛാപ്തും ധനഞ്ജയ ॥ 9 ॥
അഭ്യാസേഽപ്യസമര്ഥോഽസി മത്കര്മപരമോ ഭവ ।
മദര്ഥമപി കര്മാണി കുര്വന്സിദ്ധിമവാപ്സ്യസി ॥ 10 ॥
അഥൈതദപ്യശക്തോഽസി കര്തും മദ്യോഗമാശ്രിതഃ ।
സര്വകര്മഫലത്യാഗം തതഃ കുരു യതാത്മവാന് ॥ 11 ॥
ശ്രേയോ ഹി ജ്ഞാനമഭ്യാസാജ്ജ്ഞാനാദ്ധ്യാനം വിശിഷ്യതേ ।
ധ്യാനാത്കര്മഫലത്യാഗസ്ത്യാഗാച്ഛാന്തിരനന്തരമ് ॥ 12 ॥
അദ്വേഷ്ടാ സര്വഭൂതാനാം മൈത്രഃ കരുണ ഏവ ച ।
നിര്മമോ നിരഹങ്കാരഃ സമദുഃഖസുഖഃ ക്ഷമീ ॥ 13 ॥
സന്തുഷ്ടഃ സതതം യോഗീ യതാത്മാ ദൃഢനിശ്ചയഃ ।
മയ്യര്പിതമനോബുദ്ധിര്യോ മദ്ഭക്തഃ സ മേ പ്രിയഃ ॥ 14 ॥
യസ്മാന്നോദ്വിജതേ ലോകോ ലോകാന്നോദ്വിജതേ ച യഃ ।
ഹര്ഷാമര്ഷഭയോദ്വേഗൈര്മുക്തോ യഃ സ ച മേ പ്രിയഃ ॥ 15 ॥
അനപേക്ഷഃ ശുചിര്ദക്ഷ ഉദാസീനോ ഗതവ്യഥഃ ।
സര്വാരമ്ഭപരിത്യാഗീ യോ മദ്ഭക്തഃ സ മേ പ്രിയഃ ॥ 16 ॥
യോ ന ഹൃഷ്യതി ന ദ്വേഷ്ടി ന ശോചതി ന കാങ്ക്ഷതി ।
ശുഭാശുഭപരിത്യാഗീ ഭക്തിമാന്യഃ സ മേ പ്രിയഃ ॥ 17 ॥
സമഃ ശത്രൌ ച മിത്രേ ച തഥാ മാനാപമാനയോഃ ।
ശീതോഷ്ണസുഖദുഃഖേഷു സമഃ സങ്ഗവിവര്ജിതഃ ॥ 18 ॥
തുല്യനിന്ദാസ്തുതിര്മൌനീ സന്തുഷ്ടോ യേന കേനചിത് ।
അനികേതഃ സ്ഥിരമതിര്ഭക്തിമാന്മേ പ്രിയോ നരഃ ॥ 19 ॥
യേ തു ധര്മ്യാമൃതമിദം യഥോക്തം പര്യുപാസതേ ।
ശ്രദ്ദധാനാ മത്പരമാ ഭക്താസ്തേഽതീവ മേ പ്രിയാഃ ॥ 20 ॥
ഓം തത്സദിതി ശ്രീമദ്ഭഗവദ്ഗീതാസൂപനിഷത്സു ബ്രഹ്മവിദ്യായാം യോഗശാസ്ത്രേ
ശ്രീകൃഷ്ണാര്ജുനസംവാദേ ഭക്തിയോഗോ നാമ ദ്വാദശോഽധ്യായഃ ॥12 ॥
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha dvādaśo'dhyāyaḥ |
bhaktiyogaḥ
arjuna uvāca
evaṃ satatayuktā ye bhaktāstvāṃ paryupāsate |
ye cāpyakṣaramavyaktaṃ teṣāṃ ke yogavittamāḥ || 1 ||
śrībhagavānuvāca
mayyāveśya mano ye māṃ nityayuktā upāsate |
śraddhayā parayopetāste me yuktatamā matāḥ || 2 ||
ye tvakṣaramanirdeśyamavyaktaṃ paryupāsate |
sarvatragamacintyaṃ ca kūṭasthamacalaṃ dhruvam || 3 ||
sanniyamyendriyagrāmaṃ sarvatra samabuddhayaḥ |
te prāpnuvanti māmeva sarvabhūtahite ratāḥ || 4 ||
kleśo'dhikatarasteṣāmavyaktāsaktacetasām |
avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehavadbhiravāpyate || 5 ||
ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi sannyasya matparāḥ |
ananyenaiva yogena māṃ dhyāyanta upāsate || 6 ||
teṣāmahaṃ samuddhartā mṛtyusaṃsārasāgarāt |
bhavāmi na cirātpārtha mayyāveśitacetasām || 7 ||
mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṃ niveśaya |
nivasiṣyasi mayyeva ata ūrdhvaṃ na saṃśayaḥ || 8 ||
atha cittaṃ samādhātuṃ na śaknoṣi mayi sthiram |
abhyāsayogena tato māmicchāptuṃ dhanañjaya || 9 ||
abhyāse'pyasamartho'si matkarmaparamo bhava |
madarthamapi karmāṇi kurvansiddhimavāpsyasi || 10 ||
athaitadapyaśakto'si kartuṃ madyogamāśritaḥ |
sarvakarmaphalatyāgaṃ tataḥ kuru yatātmavān || 11 ||
śreyo hi jñānamabhyāsājjñānāddhyānaṃ viśiṣyate |
dhyānātkarmaphalatyāgastyāgācchāntiranantaram || 12 ||
adveṣṭā sarvabhūtānāṃ maitraḥ karuṇa eva ca |
nirmamo nirahaṅkāraḥ samaduḥkhasukhaḥ kṣamī || 13 ||
santuṣṭaḥ satataṃ yogī yatātmā dṛḍhaniścayaḥ |
mayyarpitamanobuddhiryo madbhaktaḥ sa me priyaḥ || 14 ||
yasmānnodvijate loko lokānnodvijate ca yaḥ |
harṣāmarṣabhayodvegairmukto yaḥ sa ca me priyaḥ || 15 ||
anapekṣaḥ śucirdakṣa udāsīno gatavyathaḥ |
sarvārambhaparityāgī yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ || 16 ||
yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati |
śubhāśubhaparityāgī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ || 17 ||
samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ || 18 ||
tulyanindāstutirmaunī santuṣṭo yena kenacit |
aniketaḥ sthiramatirbhaktimānme priyo naraḥ || 19 ||
ye tu dharmyāmṛtamidaṃ yathoktaṃ paryupāsate |
śraddadhānā matparamā bhaktāste'tīva me priyāḥ || 20 ||
oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre
śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde bhaktiyogo nāma dvādaśo'dhyāyaḥ ||12 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ श्री परमात्मने नमः
अथ द्वादशोऽध्यायः ।
भक्तियोगः
अर्जुन उवाच
एवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते ।
ये चाप्यक्षरमव्यक्तं तेषां के योगवित्तमाः ॥ 1 ॥
श्रीभगवानुवाच
मय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते ।
श्रद्धया परयोपेतास्ते मे युक्ततमा मताः ॥ 2 ॥
ये त्वक्षरमनिर्देश्यमव्यक्तं पर्युपासते ।
सर्वत्रगमचिन्त्यं च कूटस्थमचलं ध्रुवम् ॥ 3 ॥
सन्नियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः ।
ते प्राप्नुवन्ति मामेव सर्वभूतहिते रताः ॥ 4 ॥
क्लेशोऽधिकतरस्तेषामव्यक्तासक्तचेतसाम् ।
अव्यक्ता हि गतिर्दुःखं देहवद्भिरवाप्यते ॥ 5 ॥
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते ॥ 6 ॥
तेषामहं समुद्धर्ता मृत्युसंसारसागरात् ।
भवामि न चिरात्पार्थ मय्यावेशितचेतसाम् ॥ 7 ॥
मय्येव मन आधत्स्व मयि बुद्धिं निवेशय ।
निवसिष्यसि मय्येव अत ऊर्ध्वं न संशयः ॥ 8 ॥
अथ चित्तं समाधातुं न शक्नोषि मयि स्थिरम् ।
अभ्यासयोगेन ततो मामिच्छाप्तुं धनञ्जय ॥ 9 ॥
अभ्यासेऽप्यसमर्थोऽसि मत्कर्मपरमो भव ।
मदर्थमपि कर्माणि कुर्वन्सिद्धिमवाप्स्यसि ॥ 10 ॥
अथैतदप्यशक्तोऽसि कर्तुं मद्योगमाश्रितः ।
सर्वकर्मफलत्यागं ततः कुरु यतात्मवान् ॥ 11 ॥
श्रेयो हि ज्ञानमभ्यासाज्ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते ।
ध्यानात्कर्मफलत्यागस्त्यागाच्छान्तिरनन्तरम् ॥ 12 ॥
अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च ।
निर्ममो निरहङ्कारः समदुःखसुखः क्षमी ॥ 13 ॥
सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः ।
मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥ 14 ॥
यस्मान्नोद्विजते लोको लोकान्नोद्विजते च यः ।
हर्षामर्षभयोद्वेगैर्मुक्तो यः स च मे प्रियः ॥ 15 ॥
अनपेक्षः शुचिर्दक्ष उदासीनो गतव्यथः ।
सर्वारम्भपरित्यागी यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥ 16 ॥
यो न हृष्यति न द्वेष्टि न शोचति न काङ्क्षति ।
शुभाशुभपरित्यागी भक्तिमान्यः स मे प्रियः ॥ 17 ॥
समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः ।
शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः ॥ 18 ॥
तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित् ।
अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्तिमान्मे प्रियो नरः ॥ 19 ॥
ये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते ।
श्रद्दधाना मत्परमा भक्तास्तेऽतीव मे प्रियाः ॥ 20 ॥
ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे
श्रीकृष्णार्जुनसंवादे भक्तियोगो नाम द्वादशोऽध्यायः ॥12 ॥
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha dvādaśo'dhyāyaḥ |
bhaktiyogaḥ
arjuna uvāca
evaṃ satatayuktā ye bhaktāstvāṃ paryupāsate |
ye cāpyakṣaramavyaktaṃ teṣāṃ ke yogavittamāḥ || 1 ||
śrībhagavānuvāca
mayyāveśya mano ye māṃ nityayuktā upāsate |
śraddhayā parayopetāste me yuktatamā matāḥ || 2 ||
ye tvakṣaramanirdeśyamavyaktaṃ paryupāsate |
sarvatragamacintyaṃ ca kūṭasthamacalaṃ dhruvam || 3 ||
sanniyamyendriyagrāmaṃ sarvatra samabuddhayaḥ |
te prāpnuvanti māmeva sarvabhūtahite ratāḥ || 4 ||
kleśo'dhikatarasteṣāmavyaktāsaktacetasām |
avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehavadbhiravāpyate || 5 ||
ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi sannyasya matparāḥ |
ananyenaiva yogena māṃ dhyāyanta upāsate || 6 ||
teṣāmahaṃ samuddhartā mṛtyusaṃsārasāgarāt |
bhavāmi na cirātpārtha mayyāveśitacetasām || 7 ||
mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṃ niveśaya |
nivasiṣyasi mayyeva ata ūrdhvaṃ na saṃśayaḥ || 8 ||
atha cittaṃ samādhātuṃ na śaknoṣi mayi sthiram |
abhyāsayogena tato māmicchāptuṃ dhanañjaya || 9 ||
abhyāse'pyasamartho'si matkarmaparamo bhava |
madarthamapi karmāṇi kurvansiddhimavāpsyasi || 10 ||
athaitadapyaśakto'si kartuṃ madyogamāśritaḥ |
sarvakarmaphalatyāgaṃ tataḥ kuru yatātmavān || 11 ||
śreyo hi jñānamabhyāsājjñānāddhyānaṃ viśiṣyate |
dhyānātkarmaphalatyāgastyāgācchāntiranantaram || 12 ||
adveṣṭā sarvabhūtānāṃ maitraḥ karuṇa eva ca |
nirmamo nirahaṅkāraḥ samaduḥkhasukhaḥ kṣamī || 13 ||
santuṣṭaḥ satataṃ yogī yatātmā dṛḍhaniścayaḥ |
mayyarpitamanobuddhiryo madbhaktaḥ sa me priyaḥ || 14 ||
yasmānnodvijate loko lokānnodvijate ca yaḥ |
harṣāmarṣabhayodvegairmukto yaḥ sa ca me priyaḥ || 15 ||
anapekṣaḥ śucirdakṣa udāsīno gatavyathaḥ |
sarvārambhaparityāgī yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ || 16 ||
yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati |
śubhāśubhaparityāgī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ || 17 ||
samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ || 18 ||
tulyanindāstutirmaunī santuṣṭo yena kenacit |
aniketaḥ sthiramatirbhaktimānme priyo naraḥ || 19 ||
ye tu dharmyāmṛtamidaṃ yathoktaṃ paryupāsate |
śraddadhānā matparamā bhaktāste'tīva me priyāḥ || 20 ||
oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre
śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde bhaktiyogo nāma dvādaśo'dhyāyaḥ ||12 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.