𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌅𑌰𑌣𑍍𑌯𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌪𑌞𑍍𑌚𑌾𑌶𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ।
𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑌂 𑌮𑍃𑌗𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌚𑌰𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌕𑌾𑌮𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑌮𑍍 ।
𑌨𑌿𑌹𑌤𑍍𑌯 𑌰𑌾𑌮𑍋 𑌮𑌾𑌰𑍀𑌚𑌂 𑌤𑍂𑌰𑍍𑌣𑌂 𑌪𑌥𑌿 𑌨𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤 ॥ 1 ॥
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌰𑌮𑌾𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍁𑌕𑌾𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌮𑍈𑌥𑌿𑌲𑍀𑌮𑍍 ।
𑌕𑍍𑌰𑍂𑌰𑌸𑍍𑌵𑌨𑍋𑌽𑌥 𑌗𑍋𑌮𑌾𑌯𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌨𑌨𑌾𑌦𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍃𑌷𑍍𑌠𑌤𑌃 ॥ 2 ॥
𑌸 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌰𑌮𑌾𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌦𑌾𑌰𑍁𑌣𑌂 𑌰𑍋𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ।
𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸 𑌗𑍋𑌮𑌾𑌯𑍋𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌰𑍇𑌣 𑌪𑌰𑌿𑌶𑌙𑍍𑌕𑌿𑌤𑌃 ॥ 3 ॥
𑌅𑌶𑍁𑌭𑌂 𑌬𑌤 𑌮𑌨𑍍𑌯𑍇𑌽𑌹𑌂 𑌗𑍋𑌮𑌾𑌯𑍁𑌰𑍍𑌵𑌾𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌯𑌥𑌾 ।
𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌦𑌪𑌿 𑌵𑍈𑌦𑍇𑌹𑍍𑌯𑌾 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑍈𑌰𑍍𑌭𑌕𑍍𑌷𑌣𑌂 𑌵𑌿𑌨𑌾 ॥ 4 ॥
𑌮𑌾𑌰𑍀𑌚𑍇𑌨 𑌤𑍁 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌰𑌮𑌾𑌲𑌮𑍍𑌬𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌮𑌕𑌮𑍍 ।
𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑍁𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌮𑍃𑌗𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣𑌶𑍍𑌶𑍃𑌣𑍁𑌯𑌾𑌦𑍍𑌯𑌦𑌿 ॥ 5 ॥
𑌸 𑌸𑍗𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌿𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌤𑌾𑌂 𑌚 𑌹𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾𑌚 𑌮𑍈𑌥𑌿𑌲𑍀𑌮𑍍 ।
𑌤𑌯𑍇𑌹 𑌪𑍍𑌰𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌰𑌂 𑌮𑌤𑍍𑌸𑌕𑌾𑌶𑌮𑌿𑌹𑍈𑌷𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 6 ॥
𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑍈𑌸𑍍𑌸𑌹𑌿𑌤𑍈𑌰𑍍𑌨𑍂𑌨𑌂 𑌸𑍀𑌤𑌾𑌯𑌾 𑌈𑌪𑍍𑌸𑌿𑌤𑍋 𑌵𑌧𑌃 ।
𑌕𑌾𑌞𑍍𑌚𑌨𑌶𑍍𑌚 𑌮𑍃𑌗𑍋 𑌭𑍂𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌪𑌨𑍀𑌯𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 7 ॥
𑌦𑍂𑌰𑌂 𑌨𑍀𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌰𑍀𑌚𑍋 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑍋𑌽𑌭𑍂𑌚𑍍𑌛𑌰𑌾 𑌹𑌤𑌃 ।
𑌹𑌾 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣 𑌹𑌤𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑍀𑌤𑌿 𑌯𑌦𑍍𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌜𑌹𑌾𑌰 𑌹 ॥ 8 ॥
𑌅𑌪𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍𑌤𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌰𑌹𑌿𑌤𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌵𑌨𑍇 ।
𑌜𑌨𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑌨𑌿𑌮𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌹𑌿 𑌕𑍃𑌤𑌵𑍈𑌰𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑍈𑌃 ॥ 9 ॥
𑌨𑌿𑌮𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌘𑍋𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇𑌽𑌦𑍍𑌯 𑌬𑌹𑍂𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌇𑌤𑍍𑌯𑍇𑌵𑌂 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑌨𑍍𑌰𑌾𑌮𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌗𑍋𑌮𑌾𑌯𑍁𑌨𑌿𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌨𑌮𑍍 ॥ 10 ॥
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑌨𑌯𑌨𑌾𑌨𑍍𑌮𑍃𑌗𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌸𑌾 ।
𑌆𑌜𑌗𑌾𑌮 𑌜𑌨𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑌂 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌶𑌙𑍍𑌕𑌿𑌤𑌃 ॥ 11 ॥
𑌤𑌂 𑌦𑍀𑌨𑌮𑌨𑌸𑍋 𑌦𑍀𑌨𑌮𑌾𑌸𑍇𑌦𑍁𑌰𑍍𑌮𑍃𑌗𑌪𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌃 ।
𑌸𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌘𑍋𑌰𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌸𑍃𑌜𑍁𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌰𑌾𑌨𑍍 ॥ 12 ॥
𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌨𑌿𑌮𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌮𑌹𑌾𑌘𑍋𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌃 ।
𑌨𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑌾𑌥 𑌤𑍍𑌵𑌰𑌿𑌤𑍋 𑌜𑌵𑍇𑌨𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 13 ॥
𑌸𑍀𑌤𑌾𑌂 𑌸 𑌤𑍁 𑌵𑌰𑌾𑌰𑍋𑌹𑌾𑌂 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣𑌂 𑌚 𑌮𑌹𑌾𑌬𑌲𑌮𑍍 ।
𑌆𑌜𑌗𑌾𑌮 𑌜𑌨𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑌂 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑌨𑍍𑌨𑍇𑌵 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌃 ॥ 14 ॥
𑌤𑌤𑍋 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣𑌮𑌾𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌦𑌦𑌰𑍍𑌶 𑌵𑌿𑌗𑌤𑌪𑍍𑌰𑌭𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑍋𑌽𑌵𑌿𑌦𑍂𑌰𑍇 𑌰𑌾𑌮𑍇𑌣 𑌸𑌮𑍀𑌯𑌾𑌯 𑌸 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣𑌃 ॥ 15 ॥
𑌵𑌿𑌷𑌣𑍍𑌣𑌸𑍍𑌸𑍁𑌵𑌿𑌷𑌣𑍍𑌣𑍇𑌨 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌿𑌤𑍋 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌭𑌾𑌗𑌿𑌨𑌾 ।
𑌸𑌞𑍍𑌜𑌗𑌰𑍍𑌹𑍇𑌽𑌥 𑌤𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑌾 𑌜𑍍𑌯𑍇𑌷𑍍𑌠𑍋 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣𑌮𑌾𑌗𑌤𑌮𑍍 ॥ 16 ॥
𑌵𑌿𑌹𑌾𑌯 𑌸𑍀𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌜𑌨𑍇 𑌵𑌨𑍇 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑌸𑍇𑌵𑌿𑌤𑍇 ।
𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌚 𑌕𑌰𑌂 𑌸𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣𑌂 𑌰𑌘𑍁𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨𑌃 ॥ 17 ॥
𑌉𑌵𑌾𑌚 𑌮𑌧𑍁𑌰𑍋𑌦𑌰𑍍𑌕𑌮𑌿𑌦𑌂 𑌪𑌰𑍁𑌷𑌮𑌾𑌰𑍍𑌤𑌿𑌮𑌤𑍍 ।
𑌅𑌹𑍋 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣 𑌗𑌰𑍍𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌤𑍇 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌯𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌹𑌾𑌯 𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 18 ॥
𑌸𑍀𑌤𑌾𑌮𑌿𑌹𑌾𑌽𑌗𑌤𑌸𑍍𑌸𑍗𑌮𑍍𑌯 𑌕𑌚𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌭𑌵𑍇𑌦𑌿𑌹 ।
𑌨 𑌮𑍇𑌽𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌂𑌶𑌯𑍋 𑌵𑍀𑌰 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌥𑌾 𑌜𑌨𑌕𑌾𑌤𑍍𑌮𑌜𑌾 ॥ 19 ॥
𑌵𑌿𑌨𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌾 𑌵𑌾𑌪𑌿 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑍈𑌰𑍍𑌵𑌨𑌚𑌾𑌰𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌅𑌶𑍁𑌭𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇𑌵 𑌭𑍂𑌯𑌿𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌦𑍁𑌰𑍍𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑍇 ॥ 20 ॥
𑌅𑌪𑌿 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣 𑌸𑍀𑌤𑌾𑌯𑌾𑌸𑍍𑌸𑌾𑌮𑌗𑍍𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌨𑍁𑌯𑌾𑌵𑌹𑍇 ।
𑌜𑍀𑌵𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌵𑍍𑌯𑌾𑌘𑍍𑌰 𑌸𑍁𑌤𑌾𑌯𑌾 𑌜𑌨𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌵𑍈 ॥ 21 ॥
𑌯𑌥𑌾 𑌵𑍈 𑌮𑍃𑌗𑌸𑌙𑍍𑌘𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌗𑍋𑌮𑌾𑌯𑍁𑌶𑍍𑌚𑍈𑌵 𑌭𑍈𑌰𑌵𑌮𑍍 ।
𑌵𑌾𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌶𑌕𑍁𑌨𑌾𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌦𑍀𑌪𑍍𑌤𑌾𑌮𑌭𑌿𑌤𑍋 𑌦𑌿𑌶𑌮𑍍 ॥ 22 ॥
𑌅𑌪𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾 𑌰𑌾𑌜𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯𑌾 𑌮𑌹𑌾𑌬𑌲 ।
𑌇𑌦𑌂 𑌹𑌿 𑌰𑌕𑍍𑌷𑍋 𑌮𑍃𑌗𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌕𑌾𑌶𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍋𑌭𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌂 𑌦𑍂𑌰𑌮𑌨𑍁𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌮𑍍 ।
𑌹𑌤𑌂 𑌕𑌥𑌞𑍍𑌚𑌿𑌨𑍍𑌮𑌹𑌤𑌾 𑌶𑍍𑌰𑌮𑍇𑌣 𑌸 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑍋𑌽𑌭𑍂𑌨𑍍𑌮𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑌾𑌣 𑌏𑌵 ॥ 23 ॥
𑌮𑌨𑌶𑍍𑌚 𑌮𑍇 𑌦𑍀𑌨𑌮𑌿𑌹𑌾𑌪𑍍𑌰𑌹𑍃𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍁𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌮𑍍 ।
𑌅𑌸𑌂𑌶𑌯𑌂 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌣 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍀𑌤𑌾 𑌹𑍃𑌤𑌾 𑌮𑍃𑌤𑌾 𑌵𑌾 𑌪𑌥𑌿 𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 𑌵𑌾 ॥ 24 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌅𑌰𑌣𑍍𑌯𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌪𑌞𑍍𑌚𑌾𑌶𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha saptapañcāśassargaḥ |
rākṣasaṃ mṛgarūpeṇa carantaṃ kāmarūpiṇam |
nihatya rāmo mārīcaṃ tūrṇaṃ pathi nyavartata || 1 ||
tasya santvaramāṇasya draṣṭukāmasya maithilīm |
krūrasvano'tha gomāyurvinanādāsya pṛṣṭhataḥ || 2 ||
sa tasya svaramājñāya dāruṇaṃ romaharṣaṇam |
cintayāmāsa gomāyossvareṇa pariśaṅkitaḥ || 3 ||
aśubhaṃ bata manye'haṃ gomāyurvāśyate yathā |
svasti syādapi vaidehyā rākṣasairbhakṣaṇaṃ vinā || 4 ||
mārīcena tu vijñāya svaramālambya māmakam |
vikruṣṭaṃ mṛgarūpeṇa lakṣmaṇaśśṛṇuyādyadi || 5 ||
sa saumitrissvaraṃ śrutvā tāṃ ca hitvāca maithilīm |
tayeha prahitaḥ kṣipraṃ matsakāśamihaiṣyati || 6 ||
rākṣasaissahitairnūnaṃ sītāyā īpsito vadhaḥ |
kāñcanaśca mṛgo bhūtvā vyapanīyāśramāttu mām || 7 ||
dūraṃ nītvā tu mārīco rākṣaso'bhūccharā hataḥ |
hā lakṣmaṇa hato'smīti yadvākyaṃ vyājahāra ha || 8 ||
api svasti bhavettābhyāṃ rahitābhyāṃ mahāvane |
janasthānanimittaṃ hi kṛtavairo'smi rākṣasaiḥ || 9 ||
nimittāni ca ghorāṇi dṛśyante'dya bahūni ca |
ityevaṃ cintayanrāmaśśrutvā gomāyunissvanam || 10 ||
ātmanaścāpanayanānmṛgarūpeṇa rakṣasā |
ājagāma janasthānaṃ rāghavaḥ pariśaṅkitaḥ || 11 ||
taṃ dīnamanaso dīnamāsedurmṛgapakṣiṇaḥ |
savyaṃ kṛtvā mahātmānaṃ ghorāṃśca sasṛjussvarān || 12 ||
tāni dṛṣṭvā nimittāni mahāghorāṇi rāghavaḥ |
nyavartatātha tvarito javenāśramamātmanaḥ || 13 ||
sītāṃ sa tu varārohāṃ lakṣmaṇaṃ ca mahābalam |
ājagāma janasthānaṃ cintayanneva rāghavaḥ || 14 ||
tato lakṣmaṇamāyāntaṃ dadarśa vigataprabham |
tato'vidūre rāmeṇa samīyāya sa lakṣmaṇaḥ || 15 ||
viṣaṇṇassuviṣaṇṇena duḥkhito duḥkhabhāginā |
sañjagarhe'tha taṃ bhrātā jyeṣṭho lakṣmaṇamāgatam || 16 ||
vihāya sītāṃ vijane vane rākṣasasevite |
gṛhītvā ca karaṃ savyaṃ lakṣmaṇaṃ raghunandanaḥ || 17 ||
uvāca madhurodarkamidaṃ paruṣamārtimat |
aho lakṣmaṇa garhyaṃ te kṛtaṃ yastvaṃ vihāya tām || 18 ||
sītāmihā'gatassaumya kaccitsvasti bhavediha |
na me'sti saṃśayo vīra sarvathā janakātmajā || 19 ||
vinaṣṭā bhakṣitā vāpi rākṣasairvanacāribhiḥ |
aśubhānyeva bhūyiṣṭhaṃ yathā prādurbhavanti me || 20 ||
api lakṣmaṇa sītāyāssāmagryaṃ prāpnuyāvahe |
jīvantyāḥ puruṣavyāghra sutāyā janakasya vai || 21 ||
yathā vai mṛgasaṅghāśca gomāyuścaiva bhairavam |
vāśyante śakunāścāpi pradīptāmabhito diśam || 22 ||
api svasti bhavettasyā rājaputryā mahābala |
idaṃ hi rakṣo mṛgasannikāśaṃ pralobhya māṃ dūramanuprayāntam |
hataṃ kathañcinmahatā śrameṇa sa rākṣaso'bhūnmriyamāṇa eva || 23 ||
manaśca me dīnamihāprahṛṣṭaṃ cakṣuśca savyaṃ kurute vikāram |
asaṃśayaṃ lakṣmaṇa nāsti sītā hṛtā mṛtā vā pathi vartate vā || 24 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe saptapañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ सप्तपञ्चाशस्सर्गः ।
राक्षसं मृगरूपेण चरन्तं कामरूपिणम् ।
निहत्य रामो मारीचं तूर्णं पथि न्यवर्तत ॥ 1 ॥
तस्य सन्त्वरमाणस्य द्रष्टुकामस्य मैथिलीम् ।
क्रूरस्वनोऽथ गोमायुर्विननादास्य पृष्ठतः ॥ 2 ॥
स तस्य स्वरमाज्ञाय दारुणं रोमहर्षणम् ।
चिन्तयामास गोमायोस्स्वरेण परिशङ्कितः ॥ 3 ॥
अशुभं बत मन्येऽहं गोमायुर्वाश्यते यथा ।
स्वस्ति स्यादपि वैदेह्या राक्षसैर्भक्षणं विना ॥ 4 ॥
मारीचेन तु विज्ञाय स्वरमालम्ब्य मामकम् ।
विक्रुष्टं मृगरूपेण लक्ष्मणश्शृणुयाद्यदि ॥ 5 ॥
स सौमित्रिस्स्वरं श्रुत्वा तां च हित्वाच मैथिलीम् ।
तयेह प्रहितः क्षिप्रं मत्सकाशमिहैष्यति ॥ 6 ॥
राक्षसैस्सहितैर्नूनं सीताया ईप्सितो वधः ।
काञ्चनश्च मृगो भूत्वा व्यपनीयाश्रमात्तु माम् ॥ 7 ॥
दूरं नीत्वा तु मारीचो राक्षसोऽभूच्छरा हतः ।
हा लक्ष्मण हतोऽस्मीति यद्वाक्यं व्याजहार ह ॥ 8 ॥
अपि स्वस्ति भवेत्ताभ्यां रहिताभ्यां महावने ।
जनस्थाननिमित्तं हि कृतवैरोऽस्मि राक्षसैः ॥ 9 ॥
निमित्तानि च घोराणि दृश्यन्तेऽद्य बहूनि च ।
इत्येवं चिन्तयन्रामश्श्रुत्वा गोमायुनिस्स्वनम् ॥ 10 ॥
आत्मनश्चापनयनान्मृगरूपेण रक्षसा ।
आजगाम जनस्थानं राघवः परिशङ्कितः ॥ 11 ॥
तं दीनमनसो दीनमासेदुर्मृगपक्षिणः ।
सव्यं कृत्वा महात्मानं घोरांश्च ससृजुस्स्वरान् ॥ 12 ॥
तानि दृष्ट्वा निमित्तानि महाघोराणि राघवः ।
न्यवर्तताथ त्वरितो जवेनाश्रममात्मनः ॥ 13 ॥
सीतां स तु वरारोहां लक्ष्मणं च महाबलम् ।
आजगाम जनस्थानं चिन्तयन्नेव राघवः ॥ 14 ॥
ततो लक्ष्मणमायान्तं ददर्श विगतप्रभम् ।
ततोऽविदूरे रामेण समीयाय स लक्ष्मणः ॥ 15 ॥
विषण्णस्सुविषण्णेन दुःखितो दुःखभागिना ।
सञ्जगर्हेऽथ तं भ्राता ज्येष्ठो लक्ष्मणमागतम् ॥ 16 ॥
विहाय सीतां विजने वने राक्षससेविते ।
गृहीत्वा च करं सव्यं लक्ष्मणं रघुनन्दनः ॥ 17 ॥
उवाच मधुरोदर्कमिदं परुषमार्तिमत् ।
अहो लक्ष्मण गर्ह्यं ते कृतं यस्त्वं विहाय ताम् ॥ 18 ॥
सीतामिहाऽगतस्सौम्य कच्चित्स्वस्ति भवेदिह ।
न मेऽस्ति संशयो वीर सर्वथा जनकात्मजा ॥ 19 ॥
विनष्टा भक्षिता वापि राक्षसैर्वनचारिभिः ।
अशुभान्येव भूयिष्ठं यथा प्रादुर्भवन्ति मे ॥ 20 ॥
अपि लक्ष्मण सीतायास्सामग्र्यं प्राप्नुयावहे ।
जीवन्त्याः पुरुषव्याघ्र सुताया जनकस्य वै ॥ 21 ॥
यथा वै मृगसङ्घाश्च गोमायुश्चैव भैरवम् ।
वाश्यन्ते शकुनाश्चापि प्रदीप्तामभितो दिशम् ॥ 22 ॥
अपि स्वस्ति भवेत्तस्या राजपुत्र्या महाबल ।
इदं हि रक्षो मृगसन्निकाशं प्रलोभ्य मां दूरमनुप्रयान्तम् ।
हतं कथञ्चिन्महता श्रमेण स राक्षसोऽभून्म्रियमाण एव ॥ 23 ॥
मनश्च मे दीनमिहाप्रहृष्टं चक्षुश्च सव्यं कुरुते विकारम् ।
असंशयं लक्ष्मण नास्ति सीता हृता मृता वा पथि वर्तते वा ॥ 24 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे सप्तपञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha saptapañcāśassargaḥ |
rākṣasaṃ mṛgarūpeṇa carantaṃ kāmarūpiṇam |
nihatya rāmo mārīcaṃ tūrṇaṃ pathi nyavartata || 1 ||
tasya santvaramāṇasya draṣṭukāmasya maithilīm |
krūrasvano'tha gomāyurvinanādāsya pṛṣṭhataḥ || 2 ||
sa tasya svaramājñāya dāruṇaṃ romaharṣaṇam |
cintayāmāsa gomāyossvareṇa pariśaṅkitaḥ || 3 ||
aśubhaṃ bata manye'haṃ gomāyurvāśyate yathā |
svasti syādapi vaidehyā rākṣasairbhakṣaṇaṃ vinā || 4 ||
mārīcena tu vijñāya svaramālambya māmakam |
vikruṣṭaṃ mṛgarūpeṇa lakṣmaṇaśśṛṇuyādyadi || 5 ||
sa saumitrissvaraṃ śrutvā tāṃ ca hitvāca maithilīm |
tayeha prahitaḥ kṣipraṃ matsakāśamihaiṣyati || 6 ||
rākṣasaissahitairnūnaṃ sītāyā īpsito vadhaḥ |
kāñcanaśca mṛgo bhūtvā vyapanīyāśramāttu mām || 7 ||
dūraṃ nītvā tu mārīco rākṣaso'bhūccharā hataḥ |
hā lakṣmaṇa hato'smīti yadvākyaṃ vyājahāra ha || 8 ||
api svasti bhavettābhyāṃ rahitābhyāṃ mahāvane |
janasthānanimittaṃ hi kṛtavairo'smi rākṣasaiḥ || 9 ||
nimittāni ca ghorāṇi dṛśyante'dya bahūni ca |
ityevaṃ cintayanrāmaśśrutvā gomāyunissvanam || 10 ||
ātmanaścāpanayanānmṛgarūpeṇa rakṣasā |
ājagāma janasthānaṃ rāghavaḥ pariśaṅkitaḥ || 11 ||
taṃ dīnamanaso dīnamāsedurmṛgapakṣiṇaḥ |
savyaṃ kṛtvā mahātmānaṃ ghorāṃśca sasṛjussvarān || 12 ||
tāni dṛṣṭvā nimittāni mahāghorāṇi rāghavaḥ |
nyavartatātha tvarito javenāśramamātmanaḥ || 13 ||
sītāṃ sa tu varārohāṃ lakṣmaṇaṃ ca mahābalam |
ājagāma janasthānaṃ cintayanneva rāghavaḥ || 14 ||
tato lakṣmaṇamāyāntaṃ dadarśa vigataprabham |
tato'vidūre rāmeṇa samīyāya sa lakṣmaṇaḥ || 15 ||
viṣaṇṇassuviṣaṇṇena duḥkhito duḥkhabhāginā |
sañjagarhe'tha taṃ bhrātā jyeṣṭho lakṣmaṇamāgatam || 16 ||
vihāya sītāṃ vijane vane rākṣasasevite |
gṛhītvā ca karaṃ savyaṃ lakṣmaṇaṃ raghunandanaḥ || 17 ||
uvāca madhurodarkamidaṃ paruṣamārtimat |
aho lakṣmaṇa garhyaṃ te kṛtaṃ yastvaṃ vihāya tām || 18 ||
sītāmihā'gatassaumya kaccitsvasti bhavediha |
na me'sti saṃśayo vīra sarvathā janakātmajā || 19 ||
vinaṣṭā bhakṣitā vāpi rākṣasairvanacāribhiḥ |
aśubhānyeva bhūyiṣṭhaṃ yathā prādurbhavanti me || 20 ||
api lakṣmaṇa sītāyāssāmagryaṃ prāpnuyāvahe |
jīvantyāḥ puruṣavyāghra sutāyā janakasya vai || 21 ||
yathā vai mṛgasaṅghāśca gomāyuścaiva bhairavam |
vāśyante śakunāścāpi pradīptāmabhito diśam || 22 ||
api svasti bhavettasyā rājaputryā mahābala |
idaṃ hi rakṣo mṛgasannikāśaṃ pralobhya māṃ dūramanuprayāntam |
hataṃ kathañcinmahatā śrameṇa sa rākṣaso'bhūnmriyamāṇa eva || 23 ||
manaśca me dīnamihāprahṛṣṭaṃ cakṣuśca savyaṃ kurute vikāram |
asaṃśayaṃ lakṣmaṇa nāsti sītā hṛtā mṛtā vā pathi vartate vā || 24 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe saptapañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.