namaḥ kṛṣṇāya nīlāya śikhikhaṇḍanibhāya ca |
Verse 1
namo nīlamadhūkāya nīlotpalanibhāya ca || 1 ||
namo nirmāṃsadehāya dīrghaśrutijaṭāya ca |
Verse 2
namo viśālanetrāya śuṣkodara bhayānaka || 2 ||
namaḥ pauruṣagātrāya sthūlaromāya te namaḥ |
Verse 3
namo nityaṃ kṣudhārtāya nityatṛptāya te namaḥ || 3 ||
namo ghorāya raudrāya bhīṣaṇāya karāline |
Verse 4
namo dīrghāya śuṣkāya kāladaṃṣṭra namo'stu te || 4 ||
namaste ghorarūpāya durnirīkṣyāya te namaḥ |
Verse 5
namaste sarvabhakṣāya valīmukha namo'stu te || 5 ||
sūryaputtra namaste'stu bhāsvarobhayadāyine |
Verse 6
adhodṛṣṭe namaste'stu saṃvartaka namo'stu te || 6 ||
namo mandagate tubhyaṃ niṣprabhāya namonamaḥ |
Verse 7
tapasā jñānadehāya nityayogaratāya ca || 7 ||
jñānacakṣurnamaste'stu kāśyapātmajasūnave |
Verse 8
tuṣṭo dadāsi rājyaṃ tvaṃ kruddho harasi tat kṣaṇāt || 8 ||
devāsuramanuṣyāśca siddhavidyādharoragāḥ |
Verse 9
tvayāvalokitāssaure dainyamāśuvrajantite || 9 ||
brahmā śakroyamaścaiva munayaḥ saptatārakāḥ |
Verse 10
rājyabhraṣṭāḥ patantīha tava dṛṣṭyā'valokitaḥ || 10 ||
tvayā'valokitāste'pi nāśaṃ yānti samūlataḥ |
Verse 11
prasādaṃ kuru me saure praṇatvāhitvamarthitaḥ || 11 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
नमः कृष्णाय नीलाय शिखिखण्डनिभाय च ।
नमो नीलमधूकाय नीलोत्पलनिभाय च ॥ 1 ॥
नमो निर्मांसदेहाय दीर्घश्रुतिजटाय च ।
नमो विशालनेत्राय शुष्कोदर भयानक ॥ 2 ॥
नमः पौरुषगात्राय स्थूलरोमाय ते नमः ।
नमो नित्यं क्षुधार्ताय नित्यतृप्ताय ते नमः ॥ 3 ॥
नमो घोराय रौद्राय भीषणाय करालिने ।
नमो दीर्घाय शुष्काय कालदंष्ट्र नमोऽस्तु ते ॥ 4 ॥
नमस्ते घोररूपाय दुर्निरीक्ष्याय ते नमः ।
नमस्ते सर्वभक्षाय वलीमुख नमोऽस्तु ते ॥ 5 ॥
सूर्यपुत्त्र नमस्तेऽस्तु भास्वरोभयदायिने ।
अधोदृष्टे नमस्तेऽस्तु संवर्तक नमोऽस्तु ते ॥ 6 ॥
नमो मन्दगते तुभ्यं निष्प्रभाय नमोनमः ।
तपसा ज्ञानदेहाय नित्ययोगरताय च ॥ 7 ॥
ज्ञानचक्षुर्नमस्तेऽस्तु काश्यपात्मजसूनवे ।
तुष्टो ददासि राज्यं त्वं क्रुद्धो हरसि तत् क्षणात् ॥ 8 ॥
देवासुरमनुष्याश्च सिद्धविद्याधरोरगाः ।
त्वयावलोकितास्सौरे दैन्यमाशुव्रजन्तिते ॥ 9 ॥
ब्रह्मा शक्रोयमश्चैव मुनयः सप्ततारकाः ।
राज्यभ्रष्टाः पतन्तीह तव दृष्ट्याऽवलोकितः ॥ 10 ॥
त्वयाऽवलोकितास्तेऽपि नाशं यान्ति समूलतः ।
प्रसादं कुरु मे सौरे प्रणत्वाहित्वमर्थितः ॥ 11 ॥